Okno do záhrady - Alica Rynke (recenzia)

Ďalšia kniha, ktorá je úplne ideálna na jeden večer.
Okno do záhrady je zaujímavá kniha, ktorá nám sprostredkúva príbeh dvoch dievčat, ktoré sa vyberú po strednej škole do zahraničia, aby sa starali o starého pána Smitha. Neskôr zistia, že sa musia starať aj o jeho vnučku Zoe, ktorá je však postihnutá schizofréniou.

Všetko ide tak, ako má. Mirka so Zuzanou si plnia povinnosti, odkrývajú tajomstvá a Zuzana robí občas pár hlúpostí. Ako napríklad to, že fajčí a pije alkohol, čo majú zakázané.

Jedného dňa sa však stane niečo nečakané a Zoe nájdu mŕtvu. Opitú a mŕtvu. Vyskočila z okna.

Vyšetrovanie vedie k Zuzane a tá nečaká a uteká preč. Prečo? A kde?

*

Kniha je napísaná ľahkým štýlom, veľmi čitateľná a autorka vytvára ľahké napätie medzi jednotlivými kapitolami. Dej je postavený na spoznávaní rodiny Smithovej, ale zároveň aj na tajomstvách, ktoré sa týkajú Zoe, či opatrovateľky, ktorú dve dievčatá nahradili.

Každou kapitolou sa dozvedáme viac aj o charakteroch obidvoch dievčat. Mirka je tá racionálnejšia, uvážlivejšia, dômyselnejšia a snaží sa vykonávať prácu najlepšie, ako vie. Vie o Zuzaniných "tajomstvách", no nikomu sa tým nezdôverí, pretože má Zuzanu rada. Navyše jej všetko prekladala, keďže Mirka na začiatku nevedela po anglicky.

Zuzana je jej úplný opak a keby mohla, tak by kamarátku určite potopila. Je príliš vášnivá, vrhá sa do všetkého príliš horlivo, má priveľa rečí a všetko chce mať hneď. S Mirkou tvorí jeden veľký kontrast, ktorý sa dá veľmi ľahko odhaliť.

*

Dej je plný tínedžerskej nerozvážnosti, tajomstiev, priateľstva, strachu, ale zároveň autorka dáva priestor aj láske či pekným chvíľam.

Koniec je však na mňa príliš uponáhľaný. Autorka ho trošku viac nahrnula na pár strán, pritom si zaslúžil určite viac priestoru.

*

Okno do záhrady je teda zaujímavý počin, ktorý si získa vašu pozornosť, má zaujímavý námet ( i keď nie je príliš využitý, nakoľko kniha má malý počet strán), nájdete v nej napätie, tajomstvá, lásku, priateľstvo, zradu, dva odlišné charaktery, ale zároveň aj pochopenie, súcit, odhodlanie či vieru v to, že všetko je na niečo dobré.

Knihu by som odporúčala všetkým nenáročným čitateľom, ktorí si chcú spríjemniť večer slovenskou knihou, ktorá má v sebe zaujímavé prvky a je písaná jednoduchým jazykom.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Enribook.

Krutý princ - Holly Black (recenzia)

,,Hezké věci se v pohádkách nestávají. A když ano, stane se v zápětí něco zlého..."

Dnes vám predstavím knižku s nádhernou obálkou. Myslím, že ste o nej už určite niekde čítali, počuli a viete, čo je zač.

Knižka má naozaj naozaj naozaj nádhernú obálku. Hneď si ju všimnete. Nie je možné, aby ste ju v kníhkupectve prehliadli. Podivné zelené lienky, konáriky a koruna. Hneď viete, že máte pred očami neobyčajný príbeh. Začiatok každej kapitoly zdobí roztomilý obrázok kvietok s včielkami. Prečo? Pretože v tejto knižke zabudnite na všetko, o čom ste kedy počuli a žite len pre tento svet. Svet víl. V tomto svete funguje všetko inak.

,,Protože jsi jako příběh, ktorý se teprve stane. Protože chci vidět, co uděláš."

Hlavné postavy si zamilujete. Či už ide o Jude a jej nezastaviteľne prudkú povahu a chuť do všetkého, čo sa vyostruje, alebo o Cardana, ktorý sa na stotisíc percent stane vašim zlatíčkom už na začiatku, hneď predsa vieme, na akú pozíciu sa neskôr dostane,... Taryn je tiež veľmi milá a dobrosrrdečná, skromná, utiahnutá, ale celá tá zápletka okolo jej osoby ma len utvrdila v tom, že ju až tak nemusím. Za to Vivi, to je hviezda. Sto bodov pre Vivi!!

Mnoho ďalších postáv v knižke, prevažne ide viac menej len o víly, často vstupovali do deja a ovplyvňovali Judine prudké výpady, drzé slová a odpor. Vššetky tie víly, ktoré sa každá svojim spôsobom snažia byť na najlepšom mieste. Pri moci. A spravia preto čokoľvek.

Knižka je svojská, pretože sa tu odohrávajú situácie, ktoré nie sú ľahko chápateľné. Autorkin štýl písania je málo prehĺbený a veľmi z rýchlika. Často som sa zamýšľala nad tým, čo sa odohralo, alebo som sa dokonca vracala pár stránok dozadu, aby som si okolnosti ozrejmila, pretože celý tento svet je jedna veľká farebná a šialená prevrátená ponožka.

,,Myslíš si, že když mě můžeš ponížit, můžeš mně taky ovládnout? Já zase myslím, že jsi idiot."

Knižka skrýva mnoho kúziel, mnoho tajomstiev, mnoho mágie. Jarabina a soľ Jude slúžia, aby ju víly nemohli očarovať. Ďalej tiež sama mieša rôzne zázračné ,,lektvary". Tento svet prečarojeovaný. Kúzlo číha na každom kroku.

A teraz to, čo by ste možno ani nečakali... mňa príbeh až tak nenadchol. Ak ste čakali víliu romance tak na to ihneď zabudnite. Žiadne vzrúšo. Taktiež mi svet víl prišiel pomerne... detský? Nedomyslený? Nepochopiteľný? Čo ma však dostalo, bola taká tá vnútorná atmosféra, ktorú knižka mala. Taký ten pocit vo vašej hlave, že ju nesmiete ani na moment pustiť z rúk. Taktiež postavy úplne milujem.

Pri premýšľaní o ohodnotení tejto knižky sama neviem, či som pre alebo vyslovene proti. Príbeh mi prišiel fajn premyslený, hlavná postava je svojská a sympatická, ale na to prostredie sa ťažko zvyká a nie každého zaujme.

Jednoznačne vám však môžem prezradiť, že aj keď nie som jednoznačná fanúšička tejto vílej ságy, veľmi sa teším, čo prinesie pokračovanie, pretože všetky tie zvraty a odbočky, ktoré táto knižka poúka ma fakt chytili a musím sa dozvedieť, čo sa stane ďalej. Možno sa do knižiek konečne zamilujem. Kto vie?

,,Touha je zvláštní věc. Jakmile je naplněna, přemění se v další. Když dostaneme zlatou niť, začneme toužit po zlaté jehle. Proto se tě ptám, Jude Duartová, co dalšího budeš chtít, když dovolím, abys mi dělala společnost?"

Toto je príbeh o vzdore proti názorom a pohŕdaniu. Je to pekný príklad toho, ako treba vstať z prachu a s hrdo vztýčenou hlavou kráčať vpred. Avšak neviem, čo z tohto vílieho čaorvného magického prostredia, kde sa vozia na žabách ako na koňoch môže vyznieť ešte motivačne a povzbudivo. Podobá sa viac detskej knižke o princeznách, ako o novdobej fantasy a myslím, že nespadám do cieľovej skupiny.


Každopádne bol príbeh ako celok príjemný na čítanie. Napínavý a nútil ma premýšľať a veľa vecísi pamätať. Už po tretíkrát vám spomeniem, ako veľmi sa mi páčili postavy... ich charaktery; to, že každá bolá iná a jedinečná, že si každá šla za tým svojim, že rebelovali a stáli bokom, že utekali a skrývali sa, že prijímalil bolesť aj že používali päste. Boli jednoducho všestranní no :D Čo sa týka môjho finálneho dojmu, tak určite siahnem po druhej časti, pretože napätie knižočke rozhodne nechýbalo.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávať môžete tu. A prajeme vám krásne čítanie.

-Rony-

Naším nebom bol oceán - Patrick Ness (recenzia)

...kto potrebuje diablov, keď má ľudí? (s. 59)

Meno Patrick Ness nie je vôbec neznáme. Svojimi knihami vás vie vtiahnuť okamžite do deja, vytvoriť absurdne reálny svet, získať si vaše srdcia a dokonca miestami aj rozplakať.

Naším nebom bol oceán je krásna ilustrovaná kniha, ktorá ponúka príbeh veľryby Batšeby, ktorý síce miestami príde až absurdný, ale zároveň keď pochopíte jeho posolstvo, tak vám príde až príliš reálny.

Batšeba je veľryba, ktorá nesie svoj žiaľ, a bojuje po boku svojej kapitánky Alexandry. Nie vždy súhlasí s jej názormi a podľa nej príbeh o mužovi, ktorý vraždí veľryby, je iba mýtus, legenda. Avšak jej kapitánka tomu verí, a tak sa vyberú tohto muža (Toby Wicka) hľadať. Čo však nájdu? O čom je vlastne tento príbeh? O bolesti? O smrti? O súcite? O boji?

*

Áno, tento príbeh je poriadne zamotaný, zvláštny, ale zároveň autor nám ponúka pohľad na svet. Pohľad ľudí a pohľad veľrýb. Začnete si uvedomovať, že aj keď je táto kniha vymyslená, tak niečo na tých názoroch, ktoré nám autor sprostredkuje, bude.

Ak bojuješ s diablom, tiež sa ním staneš. (s. 99)

Celá kniha je súzvukom nepokojov, bojov, smrti a zároveň akejsi nádeje a zachovania si rozumu. Ukazuje na silu ducha, potrebu bojovať až do konca, aby bol lepší svet. Nielenže zobrazuje "zlé stránky" ľudí, ale zároveň poukazuje na to, že nie všetci sú tí zlí (veľmi záleží na tom, čo ľudia robia).
Ako aj nie všetky veľryby sú pomstychtivé.

Príbeh je ako rozprávka pre dospelých, ktorá nám má niečo odkázať, upozorniť nás na naše chyby, zmýšľanie, byť lepšími ľuďmi, bojovať za svoje túžby, nevzdávať sa, ale pritom ostať človekom, ktorý má city. Myšlienka toho, že medzi sebou bojujú veľryby a ľudia je skvele zakomponovaná do príbehu a keď ju pochopíte, tak vám celá kniha príde omnoho lepšia a vzácnejšia.

Ilustrácie krásne dopĺňajú text a vy sa počas čítania ocitne na mori, ale aj pod morom. Akoby nám čitateľom ponúkali lepší citový zážitok a lepšiu predstavu celého príbehu. Ak ste čítali Nessovu knihu Sedem minút po polnoci, tak viete, že ilustrácie v jeho knihách musia byť/sú magické. Často možno budete mať aj pocit akoby si žili svoj vlastný príbeh a vy akoby ste zachytávali každú emóciu dvakrát. Raz z príbehu, raz z ilustrácie.

Knihu rozhodne odporúčam každému fanúšikovi Nessovej tvorby, všetkým dospelým, ktorí milujú rozprávky s veľkým významom a radi hľadajú skryté náznaky, ale hlavne všetkým, ktorí milujú ilustrované knihy a chcú nájsť trošku povzbudenia a prečítať si niečo naozaj výnimočné.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knižočku si zakúpite tu.

Had z Essexu - Sarah Perryová (recenzia)

Mala som kedysi vieru, asi takú, s ktorou sa človek rodí, ale videla som, čo spôsobuje, tak som ju vymenila. (s. 137)

Táto kniha nebola pre mňa len oriešok, ale vyslovene Orech. Už dlho som sa nejakej knihe nevenovala tak, ako tejto.

Cora je mladá vdova, ktorá nežila v ukážkovom manželstve, a tak si teraz užíva trošku slobody a hľadá samu seba, nesnaží sa byť krásnou ženou, oblečená nóbl, ale chodí tak, ako to práve v tej chvíli chce.

Spolu so svojim čudáckym synom a platenou spoločníčkou sa vyberú na vidiek, do kraja Essex, v ktorom kolujú chýry o záhadnom hadovi, ktorý vraj trestá ľudí za hriechy. Cora zbystrí pozornosť, vydá sa po jeho stopách a stretne miestneho pastora Williama Ransoma. Obidvaja majú na poveru iný uhoľ pohľadu a napriek tomu, že by sa skôr mali škriepiť, byť protivníkmi, tak určitá sila ich k sebe ťahá a mení ich názory a životy obracia nečakaným smerom.

*

Kniha je napísaná doslova až takým poetickým štýlom. Autorka dáva veľa priestoru opisom, ktorým dáva nádych umeleckosti. Tým pádom sa kniha stáva náročnejším čítaním pre náročnejšieho čitateľa, pretože autorka si vyžaduje čitateľovu plnú pozornosť.

"Ako zabrániť, aby sme ostatným neubližovali? To by sme sa museli úplne uzavrieť, nikdy nič nepovedať, nikdy nekonať." (s. 225)

Postáv je hneď niekoľko a každá z nich vyniká rôznymi názormi, myšlienkami či celkovo majú rozličné a komplikované charaktery, ktoré nie vždy boli úplne skvelo "vykreslené". Autorka sa nesústredí len na miesto Aldwinter, ale podáva informácie aj z iných miest a ponúka náhľad nielen po tajomstiev, povier, ale zároveň rieši aj medicínu, spoločnosť či filozofické vsuvky. Čo miestami mi prišlo zbytočné a tvorilo to akúsi spleť množstva informácií, ktoré síce mali v príbehu isté opodstatnenie, ale skôr len chabo dotvárali charaktery.

Cora ako hlavná hrdinka mi nebola príliš sympatická a nedokázala som sa vžiť do jej pocitov, či dokonca ľutovať ju v tom ohľade, že ani vlastný syn si k nej nedokázal nájsť cestu. Vynikala silnou pýchou, egocentrizmom a niekedy doslova až takou nerozvážnosťou.

Ich vzťahu s Williamom som nedokázala priať, pretože nielenže bolo málo príležitostí na lepšie priblíženie ich zvláštnej lásky, či túžby, či čohokoľvek, čo medzi nimi bolo, ale autorka to skôr tajila do listov a čitateľ si mal všetky dôvody, tajomstvá domyslieť a nájsť pointu tam, kde nebola.

Si žena a musíš začať žiť ako žena - to znamená mať odvahu. (s. 344)

Ostatné postavy vynikali svojráznymi črtami, Sarah Perryová načrtla nielen problematiku chudoby, ale časť knihy venovala vzdelaniu, priateľstvu, medicíne, chorobám, hľadaní samého seba, komplikovanosti sveta a momentom, keď vás nikto nechápe.

Had z Essexu je rozhodne pozoruhodná kniha, ktorá je pre náročného čitateľa, má v sebe hotový inventár prvkov, nájdete v jej aj pozitívne, aj negatívne postavy, lásku, nádej, sklamanie, strach, detstvo, šialenstvo, zaľúbenosť, pomstu či nezmyselnosť ľudských činov. Vo mne však nezanechala žiadnu stopu. Nedokázala som sa stotožniť so žiadnou postavou, vôbec ma nezaujímali ich životné osudy, nedokázala som v knihe nájsť žiadnu emóciu či aspoň náznak toho, že by sa akýmsi prazvláštnym spôsobom dotkla mojej čitateľskej duše. Ako sa hovorí, nebola mojou šálkou kávy.

"V Japonsku opravujú rozbité hrnce kvapkami roztopeného zlata. To by bolo: keby som ťa mohol rozbiť a zaceliť ťa zlatom." (s. 26)

Rozhodne však ulahodí milovníkom anglického prostredia, opisov, rôznych ľudských charakterov či spôsobom spracovania legendy, ktorá mátala ľud (všetky zlé veci dokázali pripísať niečomu, čo si sami vymysleli). Touto legendou autorka približuje silu myslenia, čo je zároveň pozitívum knihy. Poukazuje na to, že človek dokáže veriť čomukoľvek, keď si to vsugeruje v hlave.

Myšlienka veľmi dobrá, no zaobalená do poetickosti, vymykajúc sa miestami reálnosti a uveriteľnosti . Napriek mojim dojmom sa vám môže kniha zapáčiť a môžete v nej nájsť to, čo som ja v nej neobjavila. Nie je pre mňa vyslovene sklamaním, ale nemôžem poprieť, že si ma vôbec nezískala.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu. 

Palác klamstiev - Erin Watt (recenzia)

,,Tajomstvá z tohto domu by naplnili pol oceána. Mám však dosť mlčania. Načo je to dobré?" 

Z tejto mojej ďalšej srdcovky sa stala jedna obrovská úžasnosť. Autorky v ďalších pokračovaniach posadili príbeh do detekítvneho a dramatického prostredia, ktoré konkrétne aj túto knižku odlíšili od predchádzajúcich dielov. Toto príjemné okorenenie sa len naberalo rýchlosť až som  nedokázala knižku odložiť. Nakoniec to celé skončilo obrovským výbuchom. Málokedy prejavujem nadšenie hneď takto na začiatku, ale nemôžem si pomôcť. Tieto knižky môžem čítať od rána do večera a vždy ma budú baviť.

Postavy poznáme. Sú to tí istí nezbední chlapci a tá istá drzá dievčinka. Ten istý milujúci otec plus jeden záhadne objavený. Tá istá namyslená mrcha a tá istá šialená kamarátka. Okolnosti, ktoré sa dostávajú do popredia už poznáme z minulých dielov. Prišiel Steve, Brooke odišla, Dinah je nešťastná manželka a inak je všetko tak ako predtým.

,,Raz som povedala Val, že sme ako zrkadlá... že sa k sebe čudne hodíme."

Veľmi sa mi páčila oddanosť Elly a Reeda. Pretože táto knižka a vlastne všetky tri, sú hlavne o nich dvoch. Milujem Reedove pohľady a v tejto knižke som zbožňovala aj tie Elline. čo všetko sme schopný pretrpieť pre lásku??? Čo tak desať rokov vo väzení?? Zvládnu manželské návštevy vyriešiť také dlhé odlúčenie?? Ella balí veci a chce s Reedom ujsť. Je v tom predsa profík, avšak Reed chce byť hrdinom a aj keď si je stopercentne istý svojou nevinou, neutečie. Nie, Reed nie je zbabelec. Zvládne to. Ale zvládne to aj Ella?? A čo ak Reed svojhlavo pôjde do rozhodnutia priznať sa, aby mu tak súd odpustil polovičku trestu?? Ako bude rodina Royalovcov vyzerať teraz??

Samozrejme, aj osoby ako Abby alebo Jordan nedajú na seba čakať a hlavne Jordan s nadšením vystrkuje rožky. V tejto knižke už som si na ňu však zvykla a nepríde mi zas až taká zlá. Je to taká tá typická školská celebrita, ktorej ide iba o korunku kráľovnej plesu. Nešťastná vo vnútri a niekto si to musí vybiť.

Dej je rýchly. Nové okolnosti ako aj informácie k prípadu vnášajú do knižky viac a  viac akcie. Reed je bitkár a preto nie je ľahké veriť, že je nevinný. Dokáže zo seba zmyť všetku špinu z prípadu?? Tieto knižky mi prídu také normálne, reálne a nesmierne chytľavé. Sú hravé a drzé, a to ma od nich nenecháva odísť.

                     ,,Som Royal, zlatko. Ja neutekám. Bojujem."

Ďalšia vec, ktorá ma dostávala do kolien... Reedove ,,zlatko". To bolo také krásne čítať, až som mala pocit, že to hovorí mne. :"D Viem, je to trápne, ale čítala som knižky dvakrát, raz po slovensky a raz v angličtine a toto jeho ,,zlatko" ma vždy zloží. Je to sladké. O toto som sa s vami nusela podeliť, prepáčte :D Je to blbé a anglické ,,babe" bude vždy najtop, ale také to bolo nečakané, vždy keď to Reed vypustil z úst, až to bolo dobré :D

Táto knižka zrýchľuje dych a štartuje mozgové obrátky. Rozmýšľate a hľadáte odpovede. Potajme tipujete, kto klame a v srdci veríte, že sa to nejako vyrieši. Táto knižka dáva čitateľovi toľko impulzov na prejavenie emócii až je to neprípustné. Kričíte v duchu na Ellu za jej výbuchy, kričíte na Reeda za jeho rozhodnutia, kričíte na Steva za jeho nadmernú rodičovskú opatrnosť, kričíte na všetkých...

Ja osobne sa veľmi teším na ďalšie knižky, kedy sa dozviem niečo viac aj o zvyšných Royal chlapcov. Je to taká skoro až beautiful séria.  Maddox versus Royal :D Akosi sa neviem rozhodnúť. Obe sú perfetkné. Aj keď Maddox série majú menej toho dievčenského pohľadu. Tu sa to tak dynamickejšie strieda a dúfam, že zaujímavé budú všetky časti, nie len tieto prvé. Už ich mám objednané, tak dúfam, že čoskoro sa všetko dozviem.

,,Nechcem ísť na ples s Jordan. Ak pôjdem, moju vôdzku dostaneš do rúk ty... Patrím ti. Všetci v Astore to vedia."

Papierová princezná bola závislosťou, no a taktiež ani Palác klamstiev nebol len obyčajnou ozdobou do poličky. Myslím, že po týchto knižkách siahnem ešte nejeden krát. Odporúčam ich vám všetkým!!!

Wau, ešte nikdy som nezbúchala recenziu za 20 minút. Tak toto je ozaj dôkaz toho, ako som do týchto knižiek zamilovaná ♥ Verím, že si ich obľúbite rovnako ♥

Za knižočku z celého môjho rozžiareného srdiečka ďakujem bux.sk. Určite neváhajte a objednávajte tu ;)

-Rony-

Listy z Gulagu - Orlando Figes (recenzia)

"Od začiatku  som vedela, že on je moja budúcnosť. Keď tu nebol, hľadala som ho a on sa vždy zjavil pri mne. To je láska." (s. 335)

Ďalšia pozoruhodná kniha, ktorá zachytáva vojnové a povojnové obdobie a zrod jednej veľkej lásky, ktorú nezastavilo nič. Ani niekoľko kilometrov, ani to, že sa mohli stretávať raz za rok. Túto veľkú lásku nezničila ani vojna, ani gulag, ani ľudia. A preto je tak veľmi vzácna.

Listy  z Gulagu je krásna kniha v tom, že zachytáva hrdinstvo dvoch ľudí, ktorí si zachovali medzi sebou lásku aj napriek tomu, že im povojnové obdobie neprialo.

Lev Mischenko bol odsúdený  za vlastizradu. Najskôr sa veľmi bál, či Sveťa ešte žije a či vôbec by mala záujem o neho. Po niekoľkých rokoch však jeho nádej bola vypočutá a Levovi prišiel prvý Svetin list.

V konečnom dôsledku sme šťastnejší než mnohí iní - šťastnejší ako tí, ktorí vôbec nepoznajú lásku alebo ktorí ju nevedia nájsť. (s. 142)

Kniha teda zachytáva strastiplnú cestu, počas ktorej musel Lev znášať ťažký život v gulagu, odlúčenie od svojej milovanej, musel hľadať rôzne cestičky, aby listy dokázal poslať a nezadržala ich cenzúra. Spoločne s jeho kamarátmi sa mu darilo a Sveťa mu každým listom vnášala do života svetlo a nádej, že všetko spolu zvládnu.

Sveťa je hrdinka nielen tým, že jej láska k Levovi bola nekonečná, ale aj preto, lebo pre svojho milovaného dokázala urobiť čokoľvek, hoci aj obetovať život a ísť proti zákonu, len aby ho na chvíľku zazrela.

Pre kolegov na univerzite a v práci si možno len spomienka, ale život je život a Ty si môj život, pretože neprejde ani  deň bez toho, aby som na Teba nemyslela ráno, poobede aj večer. (s. 94)

Nenechajte sa zmýliť. Tento príbeh nie je len o oslave lásky v jej najkrajších podobách, ale aj o strachu, odvahe, smútku, depresii, vzdávaní sa, ale aj o smrti.

Lev a Sveťa aj napriek tomu, že nežijú spolu niekoľko rokov, dokážu si uchovať k sebe cit, ktorý v tejto dobe veľa ľuďom chýba. Nech druhí ľudia im hovorili čokoľvek, oni vedeli, že to, čo robia, je správne a pre nich veľmi dôležité.

Spolu zapísali vyše 600 listov. Riešili nielen ich lásku, to, že si veľmi chýbajú, ale zároveň Sveťa podávala Levovi informácie mimo Pečory (mimo gulagu), o Moskve, o svojej práci. Lev zas písal Sveti, ako funguje gulag, akí sú spoluväzni a ako nadväzuje priateľstvá, či ako ich trápia rôzne choroby.

Sveťa mu posielala nielen listy, ale často aj lieky, knihy, oblečenie či iné drobnosti.

Je pravda, že na každého dobrého človeka na svete je niekoľko zlých, avšak v jednom človeku vie byť toľko dobrého, že to vykompenzuje všetko zlo v iných. (s. 269)

Čo môžem brať za jediné mínus tejto knihy je fakt, že celá kniha je postavená iba na ich láske, na potrebe liekov, jedla, na opisovaní krajiny či strastiplnej cesty, ktorú musela Sveťa absolvovať, ak chcela Leva vidieť. Autor sa veľmi nevenuje gulagu ako celku a celkovo moc nerozoberá fungovanie väzňov. V listoch Leva sa takéto informácie nachádzajú, čo si dokonca môžete prečítať aj na konci knihy.

Originalitu tejto knihy to však neuberá. Lev a Sveťa prežili veľa zlého, no stále dokázali nájsť v sebe silu bojovať proti ľuďoch, systému, krajine, nepriazni, smrti. Dokázali si zachovať najčistejší cit - lásku, aj keď všetko bolo proti nim.

Príbeh nie je však len príbehom týchto dvoch úžasne silných ľudí, ale zároveň aj odrazom doby, či príbehom ďalších ľudí, ktorí bojovali, plakali, ochoreli, strácali silu, ale stále dokázali nájsť v sebe kúsok ľudskosti a hlavne pomôcť.

V tridsiatke som sa dostal - aj keď nie zo svojej vôle - do tej istej pozície ako dieťa, ktoré ľudia kŕmia lyžičkou, a pritom malo byť mojou povinnosťou starať sa o nich... Čo by mohlo byť mučivejšie než toto? (s. 98)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knižočku si zakúpite tu.

Kvety pre Algernona - Daniel Keyes (recenzia)

Ako mu mám vysvetliť, že ma nestvoril?
Robí tú istú chybu ako ostatní, ktorí sa pri pohľade na slabomyseľného človeka smejú, lebo nechápu, že zraňujú niečie city. Neuvedomuje si, že som bol človekom aj predtým, ako som k nemu prišiel. (s. 133)

Charlie Gordon má IQ 68 a obrovskú motiváciu byť múdrym. Nespomína si na minulosť, chodí do školy, kde sa učí čítať a písať, pracuje v pekárni a neuvedomuje si, že niektorí ľudia si z neho robia iba posmech. Napriek nízkej inteligencii je vcelku zdatný, ku každému priateľský a žiari z neho obrovská sila prekonať svoju inteligenciu a stať sa múdrym. Presne takým múdrym, ako ho vždy chcela mať jeho matka, na ktorú si však na začiatku knihy vôbec nepamätá.

Naskytne sa mu možnosť podstúpiť experimentálnu operáciu na zvýšenie IQ a Charlie neváha. Tento pokus bol úspešný na myške menom Algernon, no dokáže človek prijať túto operáciu a bude vlastne úspešná?

Áno, bude. Ale jedného dňa sa začínajú veci komplikovať a Algernonova inteligencia sa začína strácať. Zažije to aj Charlie? Aj jeho inteligencia zmizne?

*

Už dlho som nečítala taký silný príbeh, ktorý by mnou otriasol.
Autor nás počas celej knihy sprevádza Charlieho evolúciou. Zobrazuje nám dva odlišné svety. Svet Charlieho, keď jeho IQ je 68. A svet Charlieho, ktorý vyniká vysokou inteligenciou. Až takou, že si začína uvedomovať, že všetci okolo neho mu nedokážu poskytnúť odpovede na jeho otázky.

Predtým sa na mne smiali, pohŕdali mnou za moju nevedomosť a tuposť, no teraz ma nenávideli pre vedomosti a schopnosti chápať. Prečo? Čo odo mňa, preboha, chceli? (s. 101)

Túto evolúciu si môžete lepšie predstaviť aj vďaka písmu, akým je táto kniha napísaná. Kniha je písaná formou denníka, kde si Charlie zachytáva správy o pokroku. Na začiatku vidieť gramatické chyby, absenciu interpunkcie a následne spoznávate úplne iného Charlieho. Takého, ktorý vie používať interpunkciu, takého, ktorý rozumie dvadsiatim jazykom, takého, ktorý rozumie matematike, záhadám a podobne.

Celá kniha zachytáva Charlieho emócie, ale zároveň aj akýsi rozpad či znovunájdenie jeho osobnosti. Charlie si začne spomínať na minulosť, odkrýva čitateľovi svoje myšlienky, pocity, strach, ale hlavne spomienky malého dieťaťa, ktoré prišlo na tento svet nepripravené a vystavilo sa veľkému tlaku, keď z neho chceli urobiť múdreho chlapca.

Čo sa so mnou stalo? Prečo som na svete taký osamotený? (s. 228)

Autor nám zobrazuje postavu Charlieho ako muža, ktorý objavuje nové veci, učí sa, číta knihy, ale zároveň spoznáva aj svoje pudy, čo sa týka napríklad vzťahov medzi mužom a ženou.

Spolu s hlavnou postavou odhaľujeme nie príliš pozitívnu minulosť, strach dospieť, výsmech zo strany rodiny, ale zároveň objavujeme, že nie všetko je také, ako sa nám na prvý pohľad zdalo.

Čitateľ má skvelý náhľad do dvoch odlišných svetov. Do sveta, v ktorom je Charlie dieťa, ktoré nevie držať krok s rovesníkmi, nedokáže si vybudovať trvalé vzťahy, dokonca ani tie rodinné.
Taktiež do druhého sveta, v ktorom je Charlie dospelý muž, po operácii, mentálnej vyzretosti, uvedomujúc si povahu, správanie ostatných ľudí, ale zároveň aj strach z toho malého Charlieho, ktorý je v jeho tele stále prítomný a on sa cíti ako zlodej, ktorý sa ocitol v jeho tele.

"Za posledné mesiace som sa veľa naučil," pokračoval som. "Nielen o Charliem Gordonovi, ale aj o živote a ľuďoch. Zistil som, že nikomu naozaj nezáleží na Charliem Gordonovi, každému je jedno, či je debil alebo génius. Takže aký je v tom rozdiel?" (s. 222-223)

Kvety pre Algernona sú plné emócii, strachu, objavovania, lásky, rodinných vzťahov, smútku, depresie, snahy vymaniť sa z minulosti, ale zároveň aj šikany, psychického utrpenia a nemožnosti si poradiť.

Silné dielo, ktoré sa vám zaryje pod kožu, ukáže vám rozdiely medzi dvoma svetmi, ktoré zakúsil Charlie, poodhalí súčasný svet (aj napriek tomu, že toto dielo vzniklo v 20. storočí, stále je aktuálne), ukáže pravé charaktery ľudí, ale zároveň vás privedie na cestu, na ktorej si uvedomíte svoje správanie a zamyslíte sa nad sebou.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media Knihu si zakúpite tu.

Emma Tornádo - Petra Olšáková (recenzia)

Kniha Emma Tornádo a to, čo po nej ostalo vás dokáže zaujať anotáciou, ktorá sľubuje dva odlišné charaktery dvoch silných žien,  ktoré sú kamarátkami a komunikujú spolu štýlom "čo na srdci, to na jazyku."

Tešila som sa, že spoznám dve šialené ženy,  ktoré sa budú rozprávať podobne ako ja s kamarátkou a celá kniha bude zábavná, nájdem sa v nej a možno poberiem nejaké to "múdro". Avšak táto kniha je všetko, len nie toto.

Hlavný veľký problém vidím v dialógoch, ktoré dve "hrdinky" vedú. Celá táto kniha je postavená na dialógu čiže tým pádom je aj problém v celej knihe. Nechcem byť príliš negatívna a zavrhovať túto knihu, nakoľko sa zrejme nájdu aj jej priaznivci, ale celý humor v tejto knihe mi prišiel cez čiaru a nedokázala som ho oceniť.

Emma mala pôsobiť ako skvelá, vyrovnaná, ale zároveň bláznivá žena. Lilli mala byť jej opakom. Ja som tento kontrast medzi postavami nezachytila. Podľa mňa boli úplne rovnaké, len Emma pre svoj život niečo urobila a odkrýva Lilli tajomstvo svojho úspechu. Celý tento úspech je ale zabalený do nezmyselných, ba priam až absurdných dialógov, ktoré vám skôr "dvíhajú žlč", než aby vás zabavili či potešili.  Keby autorka nedá na konci doslov, tak túto knihu vôbec nepochopím a celá pointa mi unikne. (Doslov bol jediné pozitívum na celej knihe.)

Ospravedlňujem sa, že som príliš negatívna, ale táto kniha mi prišla premárnená a jej potenciál sa stratil. Autorka budovala zaujímavosť na dialógoch typu: rozprávame o vločkách, no nakoniec ideme hovoriť o vložkách a pod.

Hrdinky mi prišli naivné, hlúpe na svoj vek. Čakala som dve uvedomelé ženy, ale dostala som dve pubertiačky. Celú knihu som čítala vyše mesiaca, a to má iba okolo 180 strán! Posledných 100 strán som sa musela do toho nútiť a premáhať.

Summa summarum o knihe sa veľmi toho nedá povedať, nakoľko všetky veci, ktoré mi prišli uletené tkvejú v dialógoch, ktoré keby vám prezradím, tak je to spoiler. Charaktery týchto dvoch žien mi neprišli vôbec zaujímavé, skôr ma ich správanie odpudzovalo a mala som chuť túto knihu vyhodiť z okna. Škoda veľká, pretože tá kniha mala obrovský potenciál, ale nie každému sadne takýto typ humoru, aký nájdete v tej knihe.

Keby mám s týmito ženami byť v jednej miestnosti, tak asi na mňa prídu aj migrény a budem musieť odísť, lebo by som krútila nezmyselne hlavou.

Nechcem však odrádzať nikoho od tejto knihy, no niekedy subjektívny názor preváži a pri tejto knihe neviem byť objektívna, pretože ani nie že by ma sklamala, ale skôr rozzúrila.

Ak však oceníte humor typu vločky-vložky, či keď je polievka žltá, že jej do nej asi... ehm, tak ju skúste. Možno nájdete v nej niečo, čo som ja nenašla a kniha si vás získa svojou nekomplikovanosťou a dialógmi budovanými na humore a hľadaní samého seba.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Enribook. 

Justínka a asistenčný jednorožec - Kateřina Maďarková (recenzia)

Kto by nemal rád rozprávky? Aj keď už máte vek na to,  aby ste riešili dôležité (resp. zbytočné) veci, tak vždy sa radi ponoríte do krásneho vymysleného príbehu.

Justínka a asistenčný jednorožec je krásna knižočka, ktorá je plná ilustrácií a fantázie. Justínka je malé dievčatko, ktoré trpí nedostatkom fantázie a nemá kamarátov. Jej maminka je z toho zúfalá a snaží sa jej pomôcť. Lekár Justínke predpíše asistenčného jednorožca, ktorý jej má sprostredkovať cestu k fantázii a ukázať jej jej krásu.

Knižočka má necelých 100 strán, no skrýva obrovské posolstvo. Autorka krásne vykresľuje život Justínky, ktorá stratila svoju fantáziu, a sprostredkúva nám jej znovuobjavenie.

Radi by ste cestovali do minulosti alebo budúcnosti a vôbec si neužívate cestu prítomnosťou. (s. 72)

Autorka prináša príbeh, ktorý si zamilujete. Príbeh plný tajomstiev, ciest do zázračných krajín, ale zároveň miestami máte pocit, že autorka sa prihovára aj starším čitateľom a ukazuje im "pravú tvár" sveta, v ktorom žijú.

Táto nápadná knižka (formátom, spracovaním) si získa srdcia nielen najmenších, ale aj starších. Objavíte v nej krásne myšlienky, priateľstvo, lásku rodiny, smiech, zábavu, ale zároveň vám malinkými výletmi ukáže, že fantázia je veľmi dôležitá.

Pre deti je táto knižočka ako stvorená, pretože začnú veriť svojim snom, vymýšľať, tvoriť a radovať sa. Objavia nové kamarátstva, preskúmajú vymyslené krajiny a nájdu fantáziu, ktorá ich sprevádza už od narodenia.

Kniha poukazuje na detské hry, na vytváranie imaginárnych osôb, dokonca aj kreslenie môže byť v inom svete veľmi potrebné. Spolu s jednorožcom a Justínkou objavujeme deti objavujú krásu slova, priateľstva, farbičiek, dúhy, prírody, rodiny. Autorka mladším čitateľom sprostredkuje úžasnú a zaujímavú cestu, ale zároveň starší sa pri čítaní vrátia do detstva a objavia detskú radosť, detské sny a túžby.

Summa summarum Justínka a asistenčný jednorožec je nielen kniha pre malých, ale aj pre "veľkých". Ilustrácie krásne spestrujú dej, sú hravé, farebné a pútajú detské očká. Čítanie si užijete a príbeh Justínky vás zahreje pri srdci.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatros Media. Knižočku si zakúpite tu.

Placebo On - Baja Dolce (recenzia)

Prvý diel knižnej trilógie, ktorý nám ponúka príbeh obyčajnej, mladej ženy Emy, ktorá má svoje tajomstvá a neľahký život, prišla o matku, žila v pestúnskej starostlivosti, snaží sa bojovať proti nočným morám a nájsť správnu cestu v živote. Presťahovala sa do iného mesta, našla si prácu a nadviazala nové priateľstvá, ktoré jej aspoň sčasti pomáhajú prekonať prekážky, ktoré sa jej pritrafia v živote. Sú jej morálnou podporou a bez nich by asi ťažko zvládala chaos, ktorý sa okolo nej krúti.

Jedného dňa však spozná záhadného, očarujúceho muža Christophera, ktorý skrýva tiež nejedno tajomstvo, no zároveň o ňom kolujú reči, že je veľký milovník žien.

"Máme všetok čas sveta. Nie sme nezraniteľní. Musíme si to chrániť, kým je to len naše,"... (s. 225)

Dokáže si Ema nájsť cestu ku Christopherovi a znova dôverovať mužom, nebáť sa pohnúť ďalej? Dokážu si byť navzájom oporou? Vyliečiť sa? Alebo to bude len klamlivý a krátkodobý placebo efekt?

*

Príbeh sa miestami podobá na 50 odtieňov, áno, súhlasím. Mladá, obyčajná žena a krásny, príťažlivý, bohatý muž. Avšak musím povedať, že aj keď sa aj v tejto knihe nájdu nejaké tie erotické scénky či klišé, tak autorka dokáže celú túto tému úplne inak poňať  a vytvoriť z nej dokonalý a hlavne čitateľný celok.

Emine tajomstvo som odhalila skôr, než som sa do knihy začítala. Možno by to mohlo prísť ako predvídateľné, ale nemalo to na mňa taký dosah, že by som bola sklamaná. Jej povaha bola komplikovaná a ženská. Správala sa ako klasická žena. Racionálna, ale miestami naivná. Dokázala nechať sa zmietať svojimi citmi, ale keď už bolo toho na ňu príliš, dokázala si zachovať tvár a bojovať proti nepriazni a postaviť sa na nohy (opäť).

"Mám strach. Zo zajtrajška bez teba." (s. 266)

Christopher bol očarujúci muž, ktorý bol opísaný ako ideálny partner väčšiny žien. Vedel sa správať hlúpo, ale zároveň bolo z jeho slov či skutkov cítiť istú obavu, lásku? či strach.

Emine spolubývajúce a zároveň kamarátky boli dve bláznivé sestry, každá mala svoje špecifikum, i keď boli dvojičky. Dokázali si vás získať svojimi osudmi, činmi, ale zároveň aj rečami či dokonca aj "trápnymi" situáciami, ktoré vám vyčarili úsmev na tvári.

Celá táto kniha nie je len o láske, ale zároveň o strachu, pochopení, viere v lepšie zajtrajšky, viere v lásku, plná tajomstiev, bolesti, sĺz, smiechu a zároveň priateľstva. Obyčajného priateľstva, ktoré je budované na neobyčajných veciach.

Zo smutnej zhasnutej hviezdy sa stala žiariaca večernica. (s. 295)

Placebo On je bojom lásky a nenávisti, sĺz a smiechu, pravdy a klamstiev. Autorka píše pútavo, stránky sa pretáčajú akoby samé a s každou novou stránkou prichádza s novou skladačkou, ktorú vy následne využijete na vybudovanie celého príbehu. Všetko do seba zapadá a autorka ukazuje, že láska sa rodí v každej chvíli.

Zároveň však poukazuje na silu žien, na ich vnútornú silu, ktorá ich vedie pokračovať ďalej, žiť, dýchať, nevzdávať sa, hoc aj keby ostali samé, aj tak stále mať úsmev na tvári a prijať to, čo život ponúka.

Celé toto dielko je nasiaknuté romantikou, smiechom, skúšaním nových vecí, komplikovanosťou vo vzťahoch a hlavne žitím a nie len prežívaním. Jednoduchý príbeh, ktorý v sebe skrýva viac ako sa na prvý pohľad zdá a ten, kto v ňom má nájsť tieto maličkosti, ich nájde.

"Zaslúžiš si všetko na svete a ani chvíľu o tom nepochybuj, prosím ťa,"... (s. 160)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem samotnej autorke, ktorú môžete sledovať aj na jej Instagrame bajadolceautor.