Le sabotage - Peter Jelínek (recenzia)

Paríž na prelome 19. a 20. storočia sa poriadne otriasa. Rebeli z kanálov na podlomenie cisárskej moci neváhajú použiť najnovšie výdobytky vedy, okultizmus či iné nekalé praktiky. Navyše sa do hry dostávajú aj pruskí vojaci, ktorí sú odhodlaní urobiť všetko, len aby si išli za svojím cieľom.

Ústrednou postavou je Salvator, ktorý sa vyznačuje svojou prefíkanosťou, ktorá ho nejedenkrát zachráni pred nebezpečenstvom. Dostáva sa do kontaktu s novinárom Marcelom, ktorých cesty nebudú také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdalo. Dvaja charakterovo i výzorovo odlišní jedinci si budujú k sebe určitý vzťah a priateľstvo, ktoré dokáže prekonať dokonca aj čas.

Spolu s týmito dvoma hrdinami sa na pozadí bojov vytvárajú a predstavujú rôzne postavy, ktoré v ich živote vytvoria značné komplikácie a privedú nielen nebezpečenstvo, ale aj zúrivú, vášnivú lásku.

Le sabotage je rozdelená na štyri časti, v každej je ústrednou postavou niekto iný, avšak všetko sa točí okolo bojov a podzemia. Celkovú atmosféru bitiek a zabíjania dopĺňajú vzducholode, steampunk, sex, humor, všadeprítomná akcia, či miestami dokonca aj nefalšovaná láska.

Autor vytvoril publikáciu, ktorá nenechá čitateľa vydýchnuť, i keď občas akoby dej presýtil a ten to neustál. Vyskytovalo sa príliš veľa stretov záujmov, príliš veľa všadeprítomného sexu a taktiež, čo sa formálnej stránky týka, veľa chýb, či už vo francúzštine, alebo slovenčine (slovo jednať sa bolo použité snáď na každej piatej strane a pritom neustále bolo nesprávne použité, taktiež niektoré chyby v i/y a podobne).

I keď kniha obsahuje nejaké chyby vo francúzštine, oceňujem jej záverečnú časť, v ktorej sa vyskytuje vyslovnosť (aj tu môžeme polemizovať) a preklad (toto sú už moje osobné deformácie, ktoré však v celkovom hodnotení knihy vôbec nerátam, zatiaľ).

Celkovo teda knihu hodnotím naozaj pozitívne, i keď by som bola radšej, keby sa tretia časť skráti. Politikárčenie, akcia, napätie, sex a drsný chlapský rukopis dokážu zaujať aj ženské publikum, pretože autor nasadil aj dávku istej romantiky, ktorá dodala príbehu to, čo potreboval - zmiernila tvrdosť, ktorá bola prítomná v postavách a v udalostiach.

Postavy síce nemali svoju celkovú psychológiu, ale vôbec to neprekážalo, pretože boli v určitom rúšku tajomstva. Každá z nich mala svoju temnú minulosť, svoje sexuálne chute (nemôžeme sa tváriť, že veľké percento v tejto knihe nie je o sexe) a svoj osud, ktorý aj napriek hrôze, ktorá ho obklopovala, sa s nasadením rozhodla zavŕšiť. 

Le sabotage má svoje chyby, ale nemôžeme odoprieť, že má svoj "šmrnc", svoj štýl, svoje negatívne postavy, ktoré idú kruto po moci, taktiež postavy, ktorých evolúcia čitateľov nenechala chladných, svoju Valentynu a svoje použitie viacerých cudzích jazykov, ktoré zachytávali rôznorodú zmes charakterov. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem enribook.sk

Obľúbené antikvariáty #2

Ak si pamätáte, tak už dávnejšie vyšiel prvý diel tohto pripravovaného cyklu Obľúbené antikvariáty. Keďže v dôsledku súčasnej situácie je veľmi ťažké dostať sa do kamenných predajní, tak som sa rozhodla vám predstaviť ďalšie online antikvariáty. Jeden bude moja srdcovka a ďalšie budú jednorázové záležitosti, ktoré však určite ešte budú v budúcnosti využité. Vy v nich môžete nájsť svoje poklady a bola by škoda, keby o nich neviete.

Moju štvoricu srdcoviek uzatvára (nateraz) Čierne Na Bielom. Okolo tohto antikvariátu krúžim už nejeden piatok a až nedávno som sa dostala k prvej objednávke. Musím povedať, že som nadmieru spokojná. Ku každej objednávke vám dajú aj špeciálnu záložku od jednej úžasnej slečny, ktorú nájdete na instagrame ako @barb.brandy 
Knihy sú vo výbornom stave, posiela sa poštou, riadne zabalené. Rovnako ako tuborgaha.sk = nad 33 eur sa poštovné neplatí. Majú veľmi dobre premyslený web - beletriu rozdelenú na českých, slovenských a svetových autorov, knihy sú v dvoch stĺpcoch zoradené -  to hodnotím veľmi pozitívne, pretože je to viac prehľadné. 

Moje ďalšie srdcovky, na ktoré nedám dopustiť, majú svoje kamenné predajne, ktoré som buď navštívila, alebo navštevujem, takže o nich bude reč v ďalšom článku. Tentokrát vám napíšem aj o takých, v ktorých som vytvorila jednu objednávku, ale viem povedať, že rozhodne knihy pošlú. (Už sa mi stalo, že mi neposlali a ani neodpovedali, pritom stále fungujú a pridávajú knihy na stránku, takže neviem, kde je chyba.)
Ako prvý určite zmienim Antikvariát Logos. Priznám sa, že som bola trošku na pochybách, či mi kniha príde, nakoľko pri knihách nemajú fotografie. Ale bola som veľmi milo prekvapená. Nad 50 eur majú poštovné zdarma. Kniha bola aj dobre zabalená a vo výbornom stave. Moja skúsenosť je teda pozitívna. Majú síce komplikovanejšiu stránku a to, že nemajú fotky, značne sťažuje vaše pozeranie, ale určite sa oplatí v tom "pohrabať".

Antikvariát Paseka je jedným z tých, ku ktorým sa mi viažu spomienky, hlavne teda ten telefonát, keď sa ma spýtali, prečo som vytvorila dve objednávky s dvoma rôznymi spôsobmi dodania (jedna bola dobierka, jedna platba na účet). Napriek tomu som rada, že som získala Štylistiku od Mistríka práve od nich. I keď tá suma bola naozaj hrozivá, ale predstavte si, keby si to má človek všetko vytlačiť, tak by si veru dvakrát rozmyslel, či neobetuje 17 eur...
Nad 50 eur majú poštovné zadarmo, knihy sú trošku drahšie, ale nájdete tam aj sekciu Knihy za 1 euro. Čím sú však špecifickí, je rozdelenie jednotlivých žánrov - beletriu majú aj podľa národnosti autora.

Poznáte niektorý zo zmienených antikvariátov? Našli ste počas tohto obdobia nejaký online antikvariát, ktorý si získal vaše srdce?

>Sima<

Lovec - Arne Dahl (recenzia)

Grada nás permanentne zásobuje s novinkami, ktoré doslova na vás kričia, aby ste si ich prečítali. Ako milovník detektívnych sérií, ktoré vychádzajú pod značkou Cosmopolis, som sa nechala zlákať aj na túto knihu.

Ako prvé, čo môže čitateľ oceniť, je to, že vyšetrovateľ nie je jeden, ale rovno dvaja. Nejde zrovna o niečo typické, okolo nich sa, samozrejme, vyskytuje mnoho iných ľudí, ktorí im pomáhajú, ale do pátrania sa púšťajú dva subjekty, ktoré sú niečím špecifické.

Ako druhý bod, ktorý zaujme, je dej a spôsob vyšetrovania, či toho, ako sa všetko okolo postáv deje. Autor stavil na neobohratú tému, ktorá vniesla niečo nové, čo recipienta určite zaujalo.

Ide o vyšetrovania zmiznutia pätnásťročnej Ellen a jedine Sam Berger si myslí, že toto zmiznutie predznamenáva nového sériového vraha, ktorý je nielen nevypátrateľný, ale nebezpečný, zákerný, no pritom tak známy, až ho to ženie do myšlienok, na ktoré chcel zabudnúť. 

Pri tom všetkom na povrch vyplávajú démoni minulosti a žena, ktorá sa objavuje na každom mieste činu, si začína postupne získavať jeho pozornosť. A možno to bol jej zámer...

Lovec je pozoruhodná kniha aj v tom, že sa dej začína hneď od prvej strany, kapitoly sú naznačené dátumom a aj presným časom. Celé dielo sa zameriava nielen na hľadaní sériového vraha, ale aj spoznávaní minulosti, ktorá postupne načahuje prsty za hlavnými vyšetrovateľmi a ktorá možno súvisí aj so zmiznutiami niekoľkých dievčat. 

Dej je síce nabitý akciou, ale priestor na hlbšiu analýzu postáv je značne obmedzený, ponúka pohľad na minulosť a na prítomnosť, ale ich psychické prežívanie, ich psychické "ja" je niekde skryté, málo preukázateľné a často zastreté tajomstvami.

Nové spôsoby vyšetrovania a nová téma celého zločinu sú určite prvky, ktoré túto knihu posúvajú dopredu. Avšak občas obsahuje aj nejasné a neurčité odhalenia, ktoré sú síce známe postavám, ale čitateľ v tom istý čas tápe.

Po kapitolách, ktoré sú prešperkované do detailov, sa autor rozhodne koniec využiť na úplné maximum, aby z celého príbehu vyťažil maximum a donútil čitateľa, aby sa začítal aj do druhej časti (respektíve čitateľova zvedavosť narastie až na toto pomyselné a potrebné maximum).

V závere podotknem už iba to, že autor má rozhodne tendenciu vypracovať výborné dielo, pretože využíva také techniky písania, ktoré sa tak často nevidia (alebo som ich ja neobjavila). I keď obaja vyšetrovatelia majú isté záľuby, rodiny či osudové stretnutia, autor ich ponúka len na okraj (čo zas môže rozvinúť v ďalších častiach). 
Lovec vám určite má čo ponúknuť, až mu uveríte absolútne všetko, necháte sa vtiahnuť do celého príbehu, dokým z vás nevyžmýka úplnú pozornosť.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Kúpite si ju aj na ich stránke.

Temný priateľ - Alex North (recenzia)

Alex North prichádza s ďalšou knihou, ktorá, podobne ako Šepkár, má dôsledné spracovanie, ktoré zaujme recipienta už na prvý pohľad.

Tentokrát sa zameriava na skupinku štyroch mladých chlapcov, z ktorých dvaja spáchajú zločin. Jeden z nich sa však nenájde a bez stopy zmizne. Paula najskôr zoberú policajti na výsluch, ale keď zistia, že je nevinný, púšťajú ho na slobodu. Avšak táto epizóda ho poznačí do konca života a neustále sa bude s ním vliecť, až kým sa opäť nevráti do dediny, v ktorej vyrastal, a tiene, pred ktorými sa snažil ujsť, ho začnú prenasledovať.

Veľmi špecifická vražda, ktorá sa stala pred dvadsiatimi piatimi rokmi, má svojich priaznivcov, ktorí rovnaký scenár zopakujú. Na vyriešenie tohto prípadu sa vrhá Amanda, ktorá začne hľadať súvislosti a objavuje stránku, na ktorej sa vyskytuje záhadná postava. Môže ísť o zmiznutého chlapca Charlieho Crabtreeho? Žije tento vrah a nabáda mladých chlapcov, aby pokračovali v tom, čo on začal?

Paul sa vráti domov, pretože mu zomiera matka, pritom však jeho dom obsahuje tajomstvá, z ktorých sa mu zakrúti hlava. Čo sa skrýva v dome a odkiaľ sa zobralo nočné klopanie na dvere? 

Temný priateľ je rozhodne zaujímavo spracovaný príbeh, ktorý sa veľmi úzko dotýka témy snov. Dej je rozdelený na kapitoly, ktoré sa odohrávajú v prítomnosti a v minulosti. Tie z prítomnosti sa zameriavajú na dva pohľady - na Amandu a jej štýl vyšetrovania, a na Paula, ktorý skladá tajomstvá a nájdené čriepky minulosti. Z Paulovho pohľadu je aj línia minulosti, ktorá zachytáva vytvárajúce priateľstvo medzi chlapcami a ich dotyk s lucidnými snami. Musím uznať, že táto pasáž bola na knihe asi najzaujímavejšia, zároveň som mala pocit, akoby bola kniha napísaná naozaj takým detsko-dospelým jazykom, čo jej dodávalo pečať autentickosti. 

Čo sa týka knihy ako celku, tak mi značne chýbal akt napätia, počas ktorého ste neustále čakali, kedy sa objaví niečo, čo vám vyrazí dych. I keď celá problematika deja je naozaj prepracovaná, isté súvislosti a udalosti sú pevne zapečatené v slovách, dosť mätúce a naozaj na zamyslenie, nedosiahla vážnosť a prepracovanosť Šepkára. 

V Temnom priateľovi mi viacero vecí chýbalo, chýbalo mi nielen napätie, ale aj strach, potreba dozvedieť sa viac, obracať stránky rýchlosťou svetla, ale naopak sa tu vyskytovalo odkrývanie tajomstiev s hlavnou postavou, ktoré udržiavali jeho najbližší, najlepší kamarát, láska, ktorú nespoznal, či dokonca jeho matka. 

Myšlienky a celá sieť problémov je naozaj výborná, no autor akoby stratil na svojom štýle a jeho príbeh znel málo uveriteľne. Akoby sa sám zamotal vo svojom príbehu a z toho, čo malo vyvolať napätie (čo znamenajú červené ruky, kto je záhadná postava, ktorá sa ocitá v snoch postáv...) sa stáva akýsi zhluk, ktorý recipient nemá potrebu odhaliť.

Nechcem znieť príliš negatívne, pretože boli pasáže, ktoré ma naozaj zaujali - ľúbostná linka, ktorá ani nebola ľúbostnou, ale naozaj bola výborne spracovaná, téma snov a jej rôzne myšlienkové vysvetlenia, poviedka, ktorú napísala jedna postava a rôzne iné maličkosti, ktoré tomuto dielu dodávali pečať originálnosti, ktorá mohla byť viac rozvinutá.

Na záver môžem len povedať, že ak sa rozhodnete siahnuť po tejto knihe, tak nebudete sklamaní. Ani ja nie som, hoci to tak môže znieť, pretože určite obsahuje v sebe niečo, čo vás zaujme.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Rozhovory s priateľmi - Sally Rooney (recenzia)

I keď v slovenčine vyšla preložená autorkina druhá kniha, tak nemôžete zabudnúť na jej debut. Ide opäť o nevšednú knihu, ktorej chýba rozlíšená priama reč, čo teda evokuje v čitateľovi zvýšenú pozornosť, dôraz sa síce kladie na vzťah štyroch hlavných postáv, ale tento vzťah je nesentimentálny, niekedy sa síce priblíži k preukázaniu citu, ale všetko vráti do roviny neutrality, ktorá z knihy robí pozoruhodnú zmes ľudských osudov, rozhovor a túžob, ktoré pramenia v každom z nás, či sme už sentimentálni, alebo nie.

Najprv som si uvedomila, že zomriem, potom že zomrú všetci ostatní, a nakoniec, že aj vesmír čaká tepelná smrť. Tento nekonečný myšlienkový pochod bol príliš veľký, aby sa vošiel do môjho tela. (s. 159)

Dej sa hlavne krúti okolo dvadsaťjedenročnej Frances, ktorá je chladná pozorovateľka a svoje city nedokáže prejaviť. Jednak aj preto, lebo niekedy absentujú, ale jednak aj preto, lebo najlepšie sa jej vyjadruje pomocou slov, ktoré napíše. Spolu s jej najlepšou kamarátkou Bobbi, s ktorou istý čas tvorili pár, chodí na rôzne vystúpenia, kde prednáša svoje básne.

Na jednom takomto podujatí spozná aj Melissu, ktorá je vydatá za herca Nicka, ktorí síce žijú v luxusnom dome, pozývajú tieto dve mladé slečny na rôzne oslavy plné alkoholu, jedla a nádhery, ale ich súkromný život značne stojí už dlhší čas na jednom mieste.

Pokým Bobbi vidí v Melisse ideálnu priateľku, ktorá im ponúka nový pohľad na život, Frances sa cíti akosi na okraji, čo ju zblíži s Nickom. Jej uzavretá povaha naráža na jeho komplikovanú povahu a rovnako vytvára komplikácie aj v jej vnútri, keď si začína uvedomovať svoju zraniteľnosť a potrebu nežnosti, či uvedomovania si citového dozrievania. 

Niektoré veci zažijete skôr, ako ich pochopíte. Nie všetko je možné analyzovať. (s. 294)

Klásť na prvé miesto tohto debutu sentiment by bolo nanajvýš odvážne, pretože jeho dôležitosť je na úplnom minime (hlavne v prvej časti). Hlavní predstavitelia, ktorí sa ocitnú v akomsi kruhu, sa navonok prejavujú veľmi uzavreto, no napriek tomu aj otvorene, pretože sa neštítia rôznym netradičným podobám lásky, vytvárajú si komplikácie a myslia si, že sa všetko akosi jedného dňa dostane do toho správneho bodu. 
I keď nie je v knihe značne citeľný, tak môžeme ho ako čitatelia neisto zaznamenať v postave otca, ktorý prepadá alkoholu, v postave Frances, ktorá počas deja postupne odhaľuje svoje zdravie, a jej zamýšľanie sa nad budúcnosťou, ktorá je neistá.

Autorka počas celého deja narába s jazykom necitlivo, ale pritom inteligentne. Jej štýl je zaujímavý, občas chaotický, bez kúsku citu, ktorý je však hlboko skrytý niekde na pomedzí, ktoré čitateľ musí objaviť. Nevera sa neberie ako nevera, ale akýsi čin, ktorý zbližuje ľudí a dovolí nahliadnuť do ich vnútra, duševnej podstaty. 

Počas celého čítania som si hovorila, že táto kniha rozhodne nie je nič pre mňa, no vtedy, keď to nečakáte, vás zasiahne taká silná emócia, že podupe všetky vaše dohady či myšlienky, nedovolí vám viac premýšľať, iba vás stiahne ničivou vlnou, po ktorej si budete prosiť viac. Viac lásky - lesbickej, manželskej, kamarátskej, nezmyselnej, rodičovskej, zvrátenej, zabudnutej, do neba volajúcej, posadnutej. A tá posadnutosť blízkeho človeka, dotyku od osoby, ktorá sa zapísala do vášho života navždy, sa stane odrazu aj vašou a všetko zapadne do seba - vy už len na konci toho všetkého zopakujete Poď si po mňa. 

Odkedy ma miluješ? opýtala som sa.
Myslím, že odvtedy, čo som ťa stretol. A keby som chcel mudrovať, tak poviem, že ešte predtým.
Urobil si mi obrovskú radosť. 
Vážne? To je dobre. Chcem, aby si bola šťastná.
Aj ja ťa milujem.
Pobozkal ma na čelo. Vyslovil to s ľahkosťou, ale v jeho hlase som počula cit, ktorý ma dojal. Dobre, odvetil. Už si si vytrpela dosť. Odteraz buďme iba šťastní. (s. 217)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Nebeská tkáčka - Kristen Ciccarelli // recenzia

Nebeská tkáčka ako tretia knižka zo série Iskari sa stala mojim vytúženým grand finale. Aj keď som sprvu nevedela, do čoho sa púšťam, pretože už druhému dielu som dovolila prekvapiť ma, ignorujúc akúkoľvek anotáciu. Pri tejto knižke by ma ani anotácia nedonútila nechcieť si knižku prečítať. Už z dielov pred ňou som bola zvyknutá na poriadnu dávku prekvapenia, no s postupom stránok a knižiek, sa u mňa Nebeská tkáčka vyšplhala až na vrchol. Stala sa v mojich očiach jednou z najlepších kníh tohto roka. Prebudila vo mne moju vášeň k čítaniu, nakopla ma, zlepšila mi náladu a vytiahla ma z karanténnej čitateľskej krízy.

Knižku je možné čítať aj samostatne bez poznania predošlého deja, každé pokračovanie hovorí vlastný príbe a naväzujú len zľahka. Aj keď ako základ je fajn prečítať si predošlý diel, nič vám predsa nebráni vybrať si vlastné poradie. Nič však pre mňa, nakoľko som pekne po poriadku musela začať od tej najnovšej novinky. 

Aj keď NT zastáva samostatnú dejovú líniu, nie všetky hlavné postavy je potrebné predstavovať. Vystupuje tu Dax, Roa, Torwin, Asha, aj draci. Neustála prítomnoť a naliehavosť bušanských sporov, ale aj dračia problematika sa dielom k dielu stupňuje. V mnohých knižkách, ktoré sú priamym pokračovaním je niekedy ťažké prehrabať sa cez opätovné spoznávanie postáv a okolností, preto som rada, že táto knižka sa nezdržuje so žiadnym introm a ženie sa rovno k akcii. Zaujímavá bola hneď od začiatku. Táto knižka je prvotriedne chytľavá.

,,A hoci jej niekedy badal na očiach hlad a inokedy ho trápila vlastná túžba, čo mu zožierala vnútro, zatiaľ si vystačil s radosťou."

Obľúbila som si tiež hlavné postavy. Moderný nádych v spojitosti nulovej kritiky a skrývania ma ozaj dostal, neohvoriac o tom, že pokladám toto odhodlanie za prelomové. Neviem koľko podobne ladených romantických zápletiek som kedy čítala. Asi len minimum. A v spojitosti so Safire a Iris, premýšľam či vôbec nejakú. Som tiež veľmi rada, že hlavným postavám z predchádzajúcich knižiek je tu venované naozaj len minimum času, o to lepšie, pretože som sa mohla naplno skamarátiť so Safire a Iris. Mimochodom, úžasný výber mien. Neustále som im držala palce.

Autorka sa nebála do knižky vložiť akékoľvek vyvrcholenie. Nebála sa knižku okoreniť pirátstvom, zradou, láskou, ani povinnosťou. Táto knižka na mňa pôsobila silvestrovským dojmom. Bol to jeden ohňostroj za druhým. Explózia supernovy. Nenormálne som smutná z toho, že príbeh som zhltla tak rýchlo. Už dlho som si rereadingom nebola takto istá.

,,Safire si v tom okamihu uvedomila, že ak sa teraz neodtiahne, už sa neodtiahne nikdy."

Pri čítaní tejto knižky som asi neprestávala byť v úžase. Nechápala som ako rýchlo dokáže dej nabrať neskutočnú rýchlosť, byť neustále tak dynamický a zaujímavý, nenudiť a vždy vedieť prekvapiť. 

Asi som si to pri predchádzajúcich knižkách neuvedomila, alebo to nebolo tak cítiť, ale vedľajšie dejové linky predstavujúce legendy, sa v tejto knižke neuveriteľne vydarili. Boli popreplietané a ani na moment som netušila, čo prezradia na koniec. Vzbudzovali vlastné domnienky a závery, nakopávali predstavivosť a nedovoľovali prestať myslieť a čítať. Naozaj neskutočne vydarená spleť napätia.

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme AlbatrosMedia. Objenávajte tu a čítajte ;)

- Veronika - 

Siréna + Anjel - Tiffany Reiszová (recenzie)

"...hoci sa dvaja ľudia môžu nadovšetko ľúbiť, niekedy láska nestačí. Vo vzťahu môžeme zo seba obetovať veľa, ale potom už nezostane nič, niet koho milovať alebo byť milovaný." (s. 54)

Nie som veľkou milovníčkou erotických románov, viac-menej ich ani nečítam a už vôbec ich neviem oceniť, nakoľko tento typ komerčnej literatúry je mimo centra môjho záujmu. Občas ma však zaujme nejaká takáto kniha a občas jej dám aj šancu. A teraz musím skromne priznať, že som urobila dobre.

Siréna je nevšedná kniha, ktorá láka čitateľa obálkou. Je vyslovene zvrhlá, neočakávaná, zaujímavá a úplne mimo klasických erotických príbehov, pretože obsahuje množstvo detailných opisov, sexuality, sadomasochizmu, dá sa povedať až takého nezdravého vzťahu, veľa sĺz, bolesti, no oproti tomu je v nej príliš veľa lásky a pochopenia, či dokonca aj tematika náboženstva, ktorá je úzko prepletená s líniou príbehu. Síce o láske sa dá polemizovať, či je "zdravá", ale predsa v láske sa žiadne medze nekladú a je to láska, nech už sa na ňu dívame akokoľvek. 

Nora Sutherlinová je erotickou spisovateľkou, ktorá chce na svojej najnovšej knihe popracovať, preto sa jej knihy chytá jeden z najlepších editorov - Zachary Easton.

Ich vzťah je komplikovaný, čitateľ má možnosť nahliadnuť na vzťah autor - editor, ale zároveň je aj plný vášne, v ktorom obidvaja strácajú hlavu a zároveň odkrývajú svoje tajomstvá. 

"Ľahko sa verí v Boha, keď sa každé ráno prebudíš s myšlienkou, že ťa niekto bezhranične ľúbi." (s. 108)

Čakať od tejto knihy obyčajnú dejovú linku, doplnenú pár scénkami sexu, by bolo trúfalé, pretože táto kniha ho obsahuje príliš veľa. Zároveň je detailne opísaný a dejová linka nie je jednoduchá, ale často sa zamotáva. 

Siréna nie je knihou pre slabšie povahy, pretože krutosť cítiť nielen z opisov niektorých praktík, ale zároveň aj zo slov. Zo vzťahu medzi dvoma neznámymi sa stáva komplikovaná záležitosť, ktorá začína sťahovať viaceré charaktery. 
Čitateľ sa ocitá až za hranicami svojich možností, v klube, v ktorom je všetko dovolené, pretože bolesť sa stáva veľkým potešením...

*********

Anjel je ďalšou časťou tejto osemdielnej série. Erotika v tejto časti dosiahla svoj vrchol, je všadeprítomná, brutálna, neštíti sa detailných opisov, vyslovene ide o opisy, kde pohlavný styk nie je len medzi mužom a ženou, ale aj medzi ženou so ženou, mužom a mužom, či dokonca nechýbajú "skupinové orgie".

Napriek téme (sadomasochizmus), ktorá v čitateľoch určite evokuje viac negatívnych emócií, predsa len ide o vedomé ubližovanie za účelom rozkoše, tak autorka sa vie neskutočne vyhrať s charaktermi - jej postavy majú svoju psychiku, je možné do nich "nahliadnuť", spoznať ich, pretože ich evolúcia je badateľná na časovej osi. Majú minulosť, prítomnosť, budúcnosť.

Sadomasochizmus je hra, v ktorej vyhrávajú obaja hráči. (s. 133)

Dôležitú zložku príbehu však tvorí láska, smiech, túžba po ľudskom dotyku, zmierení, pomáhaní si navzájom, pochopením a túžbou ísť si za svojím snom.
Norin večný milenec Soren tu vystupuje v prenesenom význame, akoby mal dve tváre, ktoré sa však dopĺňajú.

Dej sa presúva do prepychového sídla, v ktorom hľadá útočisko Nora a anjelsky očarujúci Michael. Celá zápletka je pretkaná tajomstvami, rôznymi udalosťami, ktoré všetko komplikujú, no pritom na konci zistíte, že dávajú úplný zmysel. 

Postava Sorena sa v tejto časti viac dostáva do popredia, autorka sa cielene zameriava na jeho minulosť a charakter, čo je veľmi dobrý ťah, nakoľko sa čitateľ dokáže s touto postavou viac zžiť a možno ju aj pochopiť. 

"...Láska je otvorená rana a ty dúfaš, že sa nikdy nezahojí." (s. 312)

Kapitoly, v ktorých by aspoň raz nebolo spomenuté niečo erotické, tu nenájdete. I napriek tomu je v knihe obrovská nálož pozitívnych emócií, citov či pocitov, lásky či nenávisti, potreby domova a akéhosi zachránenia svojej duše. 

*********

Tieto dve knihy nie sú rozhodne pre každého. Nie je v nich ľahká erotika, ľahká zápletka a už vôbec sa v nej nevyskytujú ľahké životné osudy či povahy. Kniha je brutálna v každom slove, v každej akcii či myšlienke. Nemá žiadne hluché miesta, udalosti, ktoré vám najskôr prídu retardujúce dej, sa na konci zmenia na potrebné a deju vyhovujúce. 
Nie je ľahké tejto sérii odpustiť všetky prešľapy, ale ak to dokážete, tak verte, že si získa vaše sympatie a do popredia sa vsunie emocionálnosť, sexualitu budete vnímať iba ako šum, ktorý dotvára celú problematiku deja. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy Anjel na recenziu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr. Prvé dva diely série si môžete kúpiť aj na ich stránke: 
Siréna,
Anjel.

Farby smútku - Jeff Zentner // recenzia

Umenie je súčasťou každého z nás. Či už mu prikladáme dôležitosť, alebo nie. Naše vnemy sú stále prítomné. Naše myšlienky sú stále prítomné. Naši priatelia sú nonstop k dispozícii. Nič netrvá navždy a sú chvíle, kedy je dôležité zastaviť sa a pocítiť vďačnosť. Za to, že vnímame a za to, že máme priateľov. Bútľavé vŕby vo všetkých podobách. Podľa mňa, práve o tomto táto čarovná knižka hovorí.

,,Také rany zahojí jedine čas." ...

,,V tom prípade chcem ísť spať a zobudiť sa najskôr o desať rokov."

Autor nám predkladá úžasný príbeh. Nie je to po prvýkrát, čo sa vám zdôverujem s tým, ako mám rada chlapčenské pohľady. Pán autor sa s týmto pohral výnimone skvelo. Prekvapivo a jedinečne. Podarilo sa mu napísať neľahký príbeh, ktorý dokázal chytiť za srdce, aj za hlavu. Je to príbeh o sile, o pevnej pôde pod nohami, o mysli, o samote a priateľstve, o skutkoch a o premýšľaní. Je nasýtený všednosťou a zároveň je tak úžasne originálny.

Carvera nie je možné nezamilovať si. Od začiatku som vedela, že by som sa naňho mala pozerať s opatrnosťou, pretože možno zavinil dopravnú nehodu. Aké neodvrátiteľné dôsledky má aj náš najnepostrehnuteľnejší skutok. Naše činy majú dôsledky, aj keď si to častokrát neuvedomujeme. Aj napriek tomu, čo sa Carverovi prihodilo som mu však bola naklonená. Nikdy som nevedela, čo čakať, čo si myslieť, pretože správy sa striedali nečakane rýchlo. 

Carver neustále spomínal na svojich kamarátov, predstavoval si čo všetko spolu zažili. Vybavoval si spoločné chvíle. Predstavoval si, že sú stále s ním. Že mu, aj cez ich naplnený osud, stále pomáhali a podporovali ho. Z knižky nie je ani na moment cítiť, že by Carver zabudol, že by sa nestaral, že by ho jeho priatelia prestali zaujímať.

Knižka zároveň ukazuje, ako sa rôzni ľudia vyrovnávajú so stratou. Rôzne. Carver sa stretá so všetkými možnými názormi a správaniami, s všetkými možnými emóciami a fázami. Od podporory, cez ľútosť až k nenávisti. Tieto stránky sú naozaj kľukatou cestou k odpusteniu a k hľadaniu vnútorného pokoja. Sú príbehom o uznaní a strate. O priateľstve a kolobehu života. O nás všetkých.

,,Možno aj láska, podobne ako voda, existuje v nedokonečnom kolohebu a iba mení formu."

Aj napriek tomu, že v knižke vystupuje mnoho postáv, je štrukturovaná systematicky a nepletú sa. Knižka pôspbí realistickým dojmom. Úplne jednoduchá vzorka ľudí v ic každodennom živote . V trápení aj pri zábave. Kapitoly sú pomerne krásne, stručné, za to vtipné a nasýtené nejedným kvalitným priateľstvom. Aj napriek útrapám a cez všetky trápenia, vždy vyjde slniečko. Aj Carverov príbeh mal slniečko. Úprimne, fandila som Jesmyn od začiatku. Pôsobila milo, elegantne, múdro, sofistikovane, hrala na klavír, bola cieľavedomá a zraniteľá presne tak, ako sme všetci. 

Koncept umeleckej strednej školy ma skutočne zaujal. Každý z tejto farebnej bandy sa venoval svojmu umeniu adokonale mu rozumel. Perfektne dopĺňalo ich osobnosti. Autor sa správne pohral s pomermi a umenia nebolo ani veľa ani málo. Výborne vyvážená knižka!

,,Lenže bez smiechu nedokáže žiť nikto. S radosťou vymením dôstojnosť za smiech, lebo dôstojnosť je lacná a smiech je na nezaplatenie."

Doteraz nemôžem uveriť, ako je možné napísať taký obyčajn príbeh takto neobyčajne. Zázračné čítanie, ktoré chytí za srdiečko. Vyčaruje úsmev. A nakopne myseľ.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

Beatrice - Lina Bengtsdotter (recenzia)

Tretí diel detektívnej série od Liny Bengtsdotter prináša opäť inšpektorku Charlie Lagerovú, ktorú zavolajú do Karlstadu, kde sa stratilo len deväťmesačné dievčatko. Charlie sa ho snaží čím skôr nájsť a postupne odkrýva tajomstvá bohatej rodiny a neúprimné výpovede, v ktorých všetci niečo taja. Charlie bude musieť siahnuť až na dno svojich síl, aby zistila, čo sa v takej usporiadanej rodine deje, ako tento prípad opäť súvisí s jej minulosťou a bude často riskovať svoju osobnosť v boji proti alkoholu, ktorý jej spôsobí viaceré výčitky. 

Lina Bengtsdotter vytvorila ďalší podmanivý príbeh, od ktorého neviete, čo čakať. Síce rozbeh bol trošku pomalší a autorka retardovala začiatok, na konci využila celý svoj talent a potenciál. 

Charlie, ako už čitatelia môžu vedieť z predchádzajúcich kníh, veľmi často prepadá alkoholu. Síce je výbornou inšpektorkou, v jej osobnom živote urobí pár zlých rozhodnutí, ktoré vytvoria pár otázok, na ktoré sa veľmi ťažko hľadajú odpovede. 

Celú jej osobnosť tvorí jej minulosť, ktorá jej neustále "šliape na chrbát", snaží sa ju zastaviť a zhltnúť. Všetko sa vždy točí okolo jej matky, neustále si ju pripomína a neustále jej určuje ďalšie kroky v živote.

Dej knihy je zo začiatku, ako som spomínala, retardovaný, všetko sa točí iba okolo osi vyšetrovanie - domov Gustava a Fridy. 
Popri základnej dejovej línii sa tvorí aj línia, ktorú rozpráva Sara, jedna postava z predchádzajúcich kníh. Ako to býva vo väčšine prípadov, tieto línie sa spoja a na konci explodujú do premysleného záveru, ktorý čitateľa úplne pohltí. 
V striedaní týchto dvoch rovín badať napätie, ktoré sa skrýva za tým, že recipient neustále čaká na ten moment, kedy začnú tieto línie dávať zmysel, kedy sa stane niečo, čo všetko, celé vyšetrovanie zmení. 

Postavy sa odkrývajú postupne, minulosť Charlie sa postupne skladá do celku počas celej série, jednotlivé postavy sa z jednej knihy dostávajú do druhej a vytvárajú tak príbeh, ktorý je nutné čítať s porozumením.

V Beatrice nechýbajú klasické témy, ktoré autorka neustále rozvíja: to, že každá rodina má svoje tajomstvo, ktoré sa snažia vyšetrovatelia vyriešiť; problematické vzťahy v rodinách; alkoholizmus hlavnej postavy; násilie či znásilnenie; drogy; strata matky a zázemia; kto sú biologickí rodičia; sociálne siete; ako žijú deti v detských domovoch; dievča z nižšej spoločnosti sa dostane do sveta bohatých; temná  minulosť, ktorá sa prelína do prítomnosti; či nechýba ani objavovanie tejto minulosti, blízkych vzťahov, ktoré má Charlie, odhalenie jej príbuzenstva či toho, čo všetko má spoločné jej matka s druhými ľuďmi.

Autorka vytvorila sériu, ktorá je čitateľná, obsahuje napätie a tajomstvá, vo svojom žánri je jednou z tých, ktoré si získajú oprávnenú pozornosť. Jej postavy sú tvorené hlavne na hriechoch minulosti, občas sa mihne nejaká charakteristika, ale väčšinou sú zakomponované do činov postáv a recipient ich musí nájsť v jednotlivých dialógoch/slovách. 
Beatrice sa číta rýchlo, striedajú sa v nej nové a nové odhalenia, ktoré sú prítomné v knihe asi od polovice. Úvod je trošku dlhší, ale vôbec neberie originalitu zvyšku knihy. 

Odporúčam ju určite čitateľom, ktorým sa páčili prvé dva diely, zároveň aj tým, ktorí majú radi zamotané príbehy, ktoré sa vlečú počas celej série, no nepôsobia negatívne, skôr vytvárajú záujem a prepracovanosť témy. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu kúpite aj na ich stránke.

Temné piesky - Robert Bryndza (recenzia)

Kate Marshall trávi čas so svojím synom, s ktorým si postupne krok po kroku buduje vzťah a dôveru. Spoločne sa vyberú na potápačskú výpravu, pri ktorej nájdu v hlbine priehrady Temné piesky zachytenú mŕtvolu mladého chlapca. 

Polícia však príliš rýchlo usúdi, že išlo o utopenie. Kate sa tieto postupy nepozdávajú a začne pátrať po tom, čo sa stalo, hlavne aj na podnet zronenej matky. Ako sa predsa mohol utopiť výborný plavec? 

Do deja sa čitateľ vnára už od začiatku, autor nemá žiadne hluché miesta a svojou atmosférou dokáže opantať zmysly svojho prijímateľa. 
Hmla sa neusádza len v slovách, ktoré pomaly plynú, ale zároveň sa zhmotňuje do akéhosi fantóma, pri ktorom miznú ľudia... a viac sa nenájdu.

Tento záhadný fantóm zaútočí aj na novú taliansku profesorku, ktorá skúma pôvod miestnych legiend. 
Kate a jej spolupracovník Tristan Harper sa rozhodnú konať a zistiť, čo má spoločné smrť mladého chlapca so zmiznutím profesorky, kde sa stratili mladí tínedžeri, ktorí odchádzali z klubu neskoro v noci, keď na cestu padala hustá hmla.

Atmosféra strachu a zahmlenia sa začala na začiatku knihy a postupovala celým jej dejom, až nakoniec zmizla. 

Od prvej vety sa v texte vyskytovali opisy, humor, detailné zachytenie prostredia, postupne sa v knihe odkrývalo nielen súkromie Kate, ktorá je bývalou policajtkou, ale zároveň sa recipient zamotáva do príbehu a ten ho pohlcuje. 

Postava Kate mi však (subjektívne) príde veľmi plochá. Autor jej síce pridal zaujímavú minulosť, s ktorou sa musí postupne vyrovnávať a neustále jej stáť tvárou v tvár, ale ďalej nezaznamenáva jej evolúciu (tá je badateľná napríklad v postave Tristana). Kate akoby sa nevedela pohnúť z miesta a koná príliš neuvážene, neexistuje väčší priestor nahliadnutia do jej psychiky, iba okrajovo.

V deji nechýbajú kapitoly, v ktorých sa prihovára sériový vrah či obeť, ktorú uniesol, detailné opisy, tajomstvá, nevysvetliteľné činy, nečinnosť polície, alkoholizmus, rôzne prepletené (rodinné) vzťahy, neveru, výpovede ľudí, ktorí sa snažia normálne žiť, násilie, vyhrážky či riskovanie svojho života. 

Bryndza sa aj v tejto knihe drží svojich pevných pilierov, ktoré obmieňa, znovu hľadá, objavuje, tvorí. V tejto sérii sa však viac zameriava na dej ako na postavy, snaží sa ho neretardovať zbytočnými opismi nesúvisiacich udalostí a nachádza únikové cestičky, aby sťažil celú situáciu (v prospech deja - súvisiacimi udalosťami), ktorá končí happy-endom. 

V porovnaní s prvou časťou určite vidieť progres, zachytáva sa v neutrálnej rovine, ale táto rovina vôbec nie je zlá, je primeraná, zaujímavá a čitateľná. Neprináša nič nové, trošku plytvá detailami a charakterizáciou postáv, ale aj napriek tomu dokáže zaujať a to je neodškriepiteľný fakt, ktorý robí z jeho kníh niečo, k čomu sa vždy radi vrátite. 

>Sima<

Za poskytnutie e-knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Kniha vychádza 4. decembra 2020. 

Smrtiace tajnosti - Robert Bryndza (recenzia)

Jedného zimného rána nájde matka po prebudení svoju dcéru zmrznutú v krvavej mláke v malej predzáhradke. Kto by bol schopný takejto brutálnej vraždy počas vianočných sviatkov?

Erika, ktorá sa cíti veľmi zraniteľná (nielen po poslednom prípade, ale aj čo sa týka jej súkromia), sa rozhodne pustiť do vyšetrovania. V okamihu, keď sa pustí pracovať so svojím tímom na tejto vražde, objavia sa súvislosti s útokmi v tej istej, doteraz pokojnej štvrti Londýna.

Všetky tieto útoky spája jediný detail - obete boli napadnuté postavou oblečenou v čiernom s nasadenou plynovou maskou. Avšak iba jedno napadnutie skončilo smrťou - napadnutie krásnej tanečníčky burlesky, ktorá skonala pred dverami svojho domu.

Fosterová sa púšťa do prípadu, do ktorého ide vždy na 100 %. V predchádzajúcej autorovej knihe mi chýbala akási akčnosť, ktorá sa prejavila v Smrtiacich tajnostiach. Autor akoby nabral nový dych a knihu vystupňoval už od začiatku až po koniec. Vtedy, keď si myslíte, že už viete, kto je vrah, tak sa všetko obráti a pred vami bude ešte pár desiatok strán, ktoré všetko zamotajú. 

Táto Bryndzova kniha je veľmi vydarená - nechýba v nej napätie, tajomstvá. Nie sú síce prístupné pohľady vraha, iba pri vyšetrovaní sa objavia kapitoly venované vyšetrovaným osobám, a to tejto knihe pomohlo a čitateľ ostal v napätí. 

V poradí už šiesta autorova kniha zo série s Erikou Fosterovou v sebe obsahuje určitú schému prvkov, ktoré autor v každej knihe inak rozpracúva. Tentokrát však išiel omnoho ďalej, do histórie, ktorá ovplyvnila nielen životy ľudí, ktorí zomreli, ale neustále ovplyvňuje fungovanie tých, ktorí žijú.

Nechýba nevera, manipulácia, vražda či dokonca samovražda, alkoholizmus, neľudské zaobchádzanie, nedostatok slobody, nových postáv, ktoré zamiešajú karty v živote hlavných predstaviteľov, ale zároveň dávka súkromia, triumfu, istej satisfakcie.

V Smrtiacich tajnostiach sa nezabúda ani na epizodické postavy, ktoré smerujú hlavné postavy do ich ďalšieho fungovania a uvedomovania si určitých priorít. Čitateľ má možnosť nahliadnuť do súkromia, ktoré však nie je tentokrát príliš opísané, pozornosť sa venuje deju a postavám, ktoré súvisia s vyšetrovaním. 

Postavy sú rôzneho typu pleti, orientácie či národa. Autor vytvára rôzne charaktery s rôznymi osudmi, zahráva sa s rodinnými tajomstvami, skúša svoje postavy vsadiť do známeho miesta, ktoré je plné bolesti, ale necháva ich, nech samé dokážu sa dostať z kruhu, do ktorého sa vlastným či cudzím pričinením dostali.

Záver bol zaujímavý, nová téma, ktorá nie je typická pre autora, bola načrtnutá a vytvorila z knihy ešte čitateľnejší kúsok. 
Hoci autor nemá tendenciu gradovať strach, má však schopnosť gradovať dej, za čo si získal moje sympatie a rovnako môže získať aj tie vaše.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Bál šialených žien - Victoria Mas (recenzia)

Veriť v niečo nemusíme, nejakej viere sa môžeme oddať alebo ňou pohŕdať, no nedá sa poprieť to, čo sa pred nami objaví. (s. 143)

Každý rok sa v polovici pôstneho obdobia koná v ústave pre chorobomyseľné ženy netradičný bál. Celá sála sa zapĺňa na jednej strane mentálne zaostalými dievčatami, epilieptičkami, hysterkami, pomätenými ženami a na strane druhej ľuďmi "zvonka", ktorí prichádzajú pozrieť sa na tieto ženy a zistiť, či sú naozaj také bláznivé.
Tento bál nie je nič iné ako jeden z najnovších experimentov doktora Charcota, ktorý sa snaží urobiť z chovankýň v Salpetriere normálne ženy. 

Medzi nimi sa ocitá aj Louise, Eugenie, Genevieve či Therese. 
Každá z týchto žien má v sebe silu bojovať, hľadať pochopenie a nájsť vnútorný pokoj. Často však dôverujú ľuďom a to z nich robí zraniteľné ženy, ktoré v 19. storočí nemajú také postavenie, aké by si zaslúžili. 

Boh určite neexistuje. Keby existoval a bol zárukou spravodlivosti na zemi, nenechal by šestnásťročnú, vrúcne veriacu dievčinu umrieť a bezbožnicu, ktorá vždy popierala jeho existenciu, žiť. (s. 79)

Celý dej je nabitý dynamikou, každá z týchto postáv skrýva v sebe určité tajomstvo, ktoré ju dotvára. Každá z nich sa snaží ujsť pred minulosťou či prítomnosťou, nájsť pevný bod, ktorého sa môžu chytiť. A keď už ho aj nájdu, tak je veľmi ťažké si ho udržať. 

Postupne sa čitateľ zoznamuje s témou videnia duchov, znásilnenia, lásky, pokusu o vraždu či samovraždu, nezmierenie so smrťou blízkej osoby, téma náboženstva a viery. Všetky kruté a tragické osoby sa spojili do prítomnosti v okruhu ošetrovateľky Genevieve, ktorá stojí nohami pevne na zemi a verí v to, čo robí. Jej základy však naruší nová pacientka Eugenie. Tá je úplne iná ako ostatné dievčatá v nemocnici a nezdráha sa použiť svoj názor voči vyšším autoritám.

Louise je naopak mladým dievčatkom, ktoré muselo príliš rýchlo dospieť a v každom vidí iba to dobré. Jej svet sa však pomaly rúca a nadobúda čierne farby.
Therese je už staršia pacientka, ktorá našla už svoju vnútornú stabilitu. Tá však tiež môže byť narušená, stačí jediný krok a všetko sa rúca aj v jej živote.

Genevieve ho chytí za chudú vráskavú ruku. Len máločo je také bolestné ako pohľad na starnúcich rodičov. Keď si človek uvedomí, že sila stelesnená osobami, ktoré sme považovali za nesmrteľné, sa nezvratne mení na krehkosť. (s. 152)

Štýl autorky je veľmi svižný, nemá hluché miesta, zameriava sa na postavy do hĺbky, ide za hranicu ústavu, dotýka sa ťažkých a závažných tém odcudzenia rodiny, istého vystatovania sa voči druhým, keď je človek pri moci, či zabŕda aj do témy smrti, niekedy na povrchu, inokedy ide až do hĺbky, no na konci prichádza akási melanchólia, zmierenie so skutočnosťami, ktoré nastávajú v živote človeka a nemožno ich meniť. 

Na prvé miesto kladie ľudskosť, empatiu, lásku, postavenie ženy v spoločnosti, ktorá ju odcudzuje, v ktorej nemá právo na vyjadrenie názoru či na istú inakosť. 
Vo svojej tematike je kniha naozajstným, silným emočným zážitkom, ktorú budete čítať so slzami v očiach a zimomriavkami na rukách.
I keď z mojich subjektívnych príčin sa mi nepozdával záver, viem pochopiť, prečo autorka zvolila miernejší prístup. Asi je jednoducho niekedy lepšie postaviť sa zoči-voči autoritám, urobiť niečo proti pravidlám a potom cítiť vnútorný pokoj, že všetko dopadlo tak, ako malo, a vy ste domohli niekomu k lepšiemu životu. Aj za cenu svojej slobody, života či presvedčenia.

"Miluje ma, Therese."
"Nikto nemiluje bláznivé ženy, Louise." (s. 45)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu kúpite na ich stránke.

Ľaliové deti - Erika Jarkovská (recenzia)

"...nádej neumiera ako ľudia. Nádej je plodom želania a ak je dostatočne vrúcne, musí sa premeniť na skutočnosť..." (s. 325)

Kultúrna genocída, agresívna asimilácia, neľudské zaobchádzanie, celoživotné traumy. To sú nosné témy spoločenského románu Ľaliové deti. 
Aspoň tak sa uvádza v anotácii tejto knihy. Čo však ja, ako bežný čitateľ, vidím v tejto knihe? 
Lásku, podporu, silu a odvahu bojovať a nevzdať sa. A na týchto pilieroch vystavaný silný príbeh, ktorý je zároveň nádherný v určitom slova zmysle.

V románe sa stretáva čitateľ s troma dôležitými postavami, okolo ktorých sa točí celá dejová línia či línie. 
Prvou postavou je vdovec Matthew Scott, starý Krí, ktorý stratil cestu k svojim deťom, belochom sa radšej vyhýba a čoraz viac sa opúšťa vo svojej zatrpknutosti.
Daniel Tait je jeho nový sused, ktorý uteká pred minulosťou drogového dílera a útočisko hľadá v opustenom dome po starej mame. Jeho život však nie je taký jednoduchý a vždy sa ocitá na zlých miestach v zlom čase. Tentokrát nájde zabitého medicinmana, neskôr ho obvinia z vraždy a to, pred čím chcel utiecť, ho opäť začína pritláčať k zemi.
Do týchto dvoch osudov, ktoré sa nezvyčajne spoja v jednej nezvyčajnej službe, vstupuje tretia postava - Tantoo, ktorá je bývalou balerínou, snaží sa podporovať svoju ovdovelú dcéru a nájsť v sebe silu bojovať, vystúpiť z radu a povedať, čo sa dialo na internátoch, na ktoré boli zavlečené indiánske deti za účelom prevýchovy. 

Človek si zrejme môže uchovať tajomstvá v srdci len do istého času a je pochopiteľné, že túži podeliť sa o ne so spriaznenou dušou. (s. 317)

Dej sa delí na tri časti. V prvej sa recipient oboznamuje s hlavnými postavami, autorka sa zameriava na ich citové rozpoloženie a veľmi dobre vykresľuje ich charakter, ktorý sa čitateľovi postupne kapitolu po kapitole dotvára. 
Druhou časťou sa vracia do minulosti z rokov 1939 - 1945, v ktorom predostiera príbeh dvoch detí (zároveň však aj mnoho ďalších detí), ktoré boli odvlečené zo svojich rodinných kruhov do cirkevných škôl, často trestané, znásilňované, komandované. Vyvíjajú sa tu dve postavy - jedna bola násilne zobraná zo školy a umiestnená do internátnej školy a tú druhú rodičia museli prepustiť z domu a vydať ju úradom, dobrovoľne. 
Osud týchto dvoch postáv sa vzájomne prepletá a autorka nám ponúka nielen dej, ktorý je plný sĺz, smútku, smrti, ale zároveň aj kamarátstva, ľudskej spolupatričnosti, či istej formy lásky. 
Tretia časť sa zameriava na Národné zhromaždenie Indiánov a na celkové zhodnotenie deja či priblíženie ďalšieho osudu postáv.

Opierajúc sa o historické fakty a výpovede skutočných obetí, autorka pútavo približuje zločiny asimilačného procesu Indiánov v Kanade v 40-tych rokoch 20. storočia, nevynecháva tému rasizmu, násilia či znásilňovania, neľudskosti, nevysvetlených úmrtí, ale zároveň poukazuje aj na vzájomnú podporu a hľadanie kúsku šťastia, keď si už myslíme, že nič dobré nás nečaká.

...spomínajúc na ten deň, som si uvedomila, že v tom strihaní bola istá symbolika. Indiáni si ostrihajú vlasy na znak smútku za niekým blízkym, keď umrie. Nám v ten septembrový deň umrelo detstvo. (s. 247)

Kniha je nabitá nielen emóciami, ale autorka je inšpirovaná mnohými udalosťami či témami: odcudzením rodiny, hľadaním skutočných hrobov mŕtvych detí, rodinných príslušníkov indiánskej vrstvy, zlými ľudskými vlastnosťami, náboženstvom či skutkami nábožensky orientovaných ľudí a pod. Je toho toľko, čo môžem o tejto knihe povedať ako čitateľ, ale je na vás, aby ste objavili jej čaro. 
Pre mňa jedna z výborných kníh, ktoré som tento rok čítala. Hoci vyšla už minulý rok, je potrebné, aby si našla čitateľov aj teraz a aby v nej čitatelia objavili síce silné a náročné témy, ale na konci aby zistili, že úsilie za niečo bojovať nie je márne a možno sa raz ľady pohnú a všetko sa zmení. Možno raz...
Ale na to treba jednu jedinú a pritom veľkú vec či vlastnosť. 

Čistú, nefalšovanú, nezaujatú ľudskosť. 
A tá sa veľmi ťažko hľadá...

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook..

Chladnokrvne - Robert Bryndza (recenzia)

Ak máte chuť na jednoduchý triler s výbornými postavami, tak táto séria je to pravé pre vás. 

Ak čítate postupne všetky knihy zo série, tak opäť sa stretávame s Erikou Fosterovou a jej tímom. Tentokrát ide o zhrdzavený kufor, v ktorom čaká nepríjemné prekvapenie - rozrezané telo mladého muža, ktorý bol vyplavený na breh Temže.
Pred dvoma týždňami bolo navyše v podobnom kufri nájdené aj telo mladej ženy. 

Pred Erikou stojí úloha vypátrať vraha/vrahov, spojiť si jednotlivé prípady a pátrať v minulosti nielen zavraždených postáv, ale neskôr aj v minulosti páchateľa. Keď sa však do hry zapoja aj drogy, tak sa karty pomiešajú omnoho viac. 

Jednou nezanedbateľnou črtou všetkých Bryndzových kníh je to, že už sa približuje istej šablónovitosti, ktorá značne ubúda na záujme čitateľa a vytváraní napätia. Zo subjektívnych príčin môžem konštatovať, že mi nerobilo problém prestaň čítať na konci, nakoľko nebolo pre mňa to "vyhrotené finále" dôležité. A to je asi jednou z chýb, ktorú táto kniha má. 

I keď ma nemá autor už čím prekvapiť, neustále však musím vyzdvihovať jeho jednoduchý štýl, ktorý nie je síce pútavý napätím, ale má v sebe istú iskru, ktorá vás núti istým spôsobom si "užívať" daný dej, dané situácie, príbeh.

Postavy opäť raz sú čitateľovi predstavované, ako som spomínala už v predchádzajúcej recenzii na knihu z tejto série, tak tento ťah beriem pozitívne, pretože aj čitatelia, ktorí nečítajú knihy za sebou, si dokážu viac priblížiť postavu a uvedomiť si jej hlavné znaky.

Príbeh je rozdelený do dvoch rovín, čo je u autora zvykom. Ide o rovinu vyšetrovania a priblíženia života šéfinšpektorky Eriky a ďalších postáv z jej okolia. Tieto vsuvky - či už rodinné alebo milostné, beriem ako oživenie deja a pripadajú mi adekvátne k obsahu. 
Autor sa teda zameriava nielen na vyriešenie prípadu, ale zároveň dáva priestor na evolúciu postavy, na akési uvedomovanie si svojho šťastia a jeho neustále hľadanie - resp. hľadanie akejsi životnej rovnováhy. 

Druhá rovina je rovinou, v ktorej sa prihovára vrah/vrahovia, resp. približuje sa jeho/ich minulosť a aj isté dôvody toho, čo robí/robia. 
Tieto roviny sú prítomné v každej Bryndzovej knihe. Čitateľ síce stráca určitú možnosť hľadania páchateľa a istých dohadov, ale na druhú stranu má možnosť nahliadnuť do deja trošku hlbšie, priblíži sa mu psychika a situácie, ktoré formujú dané postavy do toho, čo sa z nich stáva či napokon stane.

V knihe nechýbala teda téma lásky, nevery, únosu, taktiež brutalita, rodina (v tom krásnom či v tom najhoršom zmysle - napr. keď matka odloží svoje dieťa), znásilnenie, drogy. Všade je plno krvi, neporozumenia a rýchlych dejových zvratov, ktoré dávajú možnosť rýchlejšieho čítania. 

Celkovo knihu hodnotím ako priemernú, pretože sú isté výhrady, ktoré k nej mám, hlavne teda to, že ide autor už podľa svojej šablóny, čo ale zas na druhú stranu niekedy nie je vôbec zlé (približovanie postáv v každej knihe, ich hlavné znaky, charakteristika). Jej čítanie mi ubehlo veľmi rýchlo, dovolilo mi na chvíľku zastaviť a vnímať len text, ktorý svojou jednoduchosťou si získal moje sympatie a navnadil ma na ďalšie autorove knihy.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Umenie vojny - Sun-´C // recenzia

Kiežby sme tak vedeli nazerať druhým do hláv, však? Niekedy by sa nám to skutočne hodilo. Aj keď to všk nie je možné, niektoré osobnosti nám dovolili nazrieť im do myšlienok, prehrabať sa v nich. Mnohí sa so svojími myšlienkami radi podelia. Obzvlásť, keď sa rozprávame o radách, ako sa vyhnúť konfliktom. Kto by predsa nechcel život bez konfliktov a nedorozumení, plný výhier bez strát?

Umenie vojny je presným odrazom sitácie, rozvíjajúcich skutočností staroveku, ako aj nálady a osobnosti samotného nikdajšieho generála, ktorý v zbierke radí, ako zvíťaziť. Myslím, že v mnohom sa dá knižka krásne odzrkadliť aj na dnešku, aj keď vonku nezúria tak rozsiahle bitky ako kedysi. A to nie len v managemente alebo v obchode.

Majster Sun-´c, je jedným z najznámejších osobností v dejinách medzinárodných vzťahov a diplomacie. Svojim čitateľom, následovníkom radí, ako úspešne a s čo najmenšími stratami vyhrať vojnu. Dielo je rodelené do trinástich kapitol, každá sa viaže k inej časti stratégie vojny. Od príprav, cez úvahy generála, až po posledné útoky. Opisuje samotnú stratégiu vojenskej povinnosti a oddannosti. Na nič nezabúda, venuje sa celému procesu boja vrátane príprav, radí budúcim generálom, ako si správne usporiadať myšlienky, ako premýšľať a čomu sa vyvarovať. Aj v zjednodušenom jazyku je možné si z knihy odniesť veľa.

Písaná je veľmi jednoduchým štýlom, nakoľko to bolo zámerom tohto vydania, ktoré sa odpichlo od anglického prelkadu z roku 1910, ale pri takto starom diele sa niet čomu čudovať, veď kto by to bol čítal v komplikovanosti čínskeho slova? Takto preložená a štrukturovaná, sa knižka číta veľmi rýchlo, apsoň sa máme kedy pozamýšľať.

Sun-´c kladie dôraz na dômyseľnú výhru. Na hre ako okabátiť nepriateľa, ako ho zmiasť a pripraviť o čo najviac mužov, za straty čo najmenej vlastných vojakov. Vytvára zoznam aspektov, na ktoré netreba zabudnúť pri boji a sprevádza nás prepracovanou stratégiou šikovnosti a rozumu. Aj napriek tomu, že sa knižka venuje najmä vojenským aspektom života generála a teoretika Sun-´c-a, tvrd zároveň, že najlepšie je vyhrať bez vojny. Sústredí sa hlavne na duševné naladenie a prebudenie správneho premýšľacieho mechanizmu. Nájdenie pravého rozumu.

Predvídať, manipulovať a uskočiť v tej správnej chvíli.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu a začítajte sa ;)

- Veronika -

Ty krásna, temná Vanessa - Kate Elizabeth Russell (recenzia)

Už od vydania kniha Ty krásna, temná Vanessa búra všetky instagramové profily, ktoré prinášajú pozitívne ohlasy a slová o najsilnejšej knihe, ktorá nie je vhodná pre citlivé povahy...

A v tomto lesku pozitivity prichádzam ja s jednou malou vlnou negativity...

Ide o príbeh Vanessy, ktorý je prerozprávaný v dvoch časových rovinách. Rok 2000, keď pätnásťročná  Vanessa sa zapletie so svojím štyridsaťdvaročným učiteľom angličtiny. Ako neskúsené a naivné dievča sa zamiluje, no občas niekde hlboko v sebe cíti určitý odpor a pochybnosti, ktoré sa jej z času na čas zmocňujú.

A rok 2017, ktorý zachytáva stúpajúce obvinenia zo znásilnenia. Stranea obvinia zo sexuálneho obťažovania bývalej študentky, ktorá následne kontaktuje Vanessu, aby proti nemu svedčila. Bolo to však naozaj tak, že Vanessu využil, alebo to bola láska jej života? 

"Naozaj potrebujem, aby to bol príbeh lásky. Viete? Naozaj to veľmi, veľmi potrebujem."
"Viem", prikývne.
"Lebo, ak to nie je príbeh lásky, tak potom čo to je?"
Pozriem sa do jej lesklých očí, do otvorenej tváre plnej empatie.
"Je to môj život," poviem. "Toto je celý môj život." (s. 364 - 365)

Tieto a ďalšie otázky si kladie hlavná hrdinka tohto príbehu počas celého deja. Dej tam viac-menej ani nie je, a to mi prišlo trošku ako problém. I keď máme nastolenú určitú problematiku, tak autorka sa točí iba okolo anotácie a neprináša nám žiadne prevratné fakty, zvraty, ktoré by sa nedali vydedukovať z toho, čo si čitateľ prečíta na obálke knihy. 

Dejová línia sa síce posúva, ide o striedanie prítomnosti a minulosti. V minulosti sa autorka posúva - zachytáva jednotlivé stretnutia, odhalenia, dopady nielen na psychiku Vanessy, ale zároveň aj celkové dopady ich vzťahu na jej fungovanie. 
Ale! Všetko toto je výborné, no čas, ktorý sa zameriava na prítomnosť, sa neposúva, viazne, zameriava sa na druhých ľudí, rozpracúva viacero nevysvetlených okolností, ktorým autorka mohla venovať viac priestoru. 

Vanessa bola naivné dievčatko, celý jej proces a to, ako si nedokázala pripustiť, že ju zneužíval jej učiteľ, pritom boli u nej zaznamenané viaceré výkriky, keď si to uvedomila; to, ako ho milovala a verila mu, všetko toto bolo briliantne opísané, čitateľ mohol a vedel čítať aj medzi riadkami. 
Postava Stranea bola zahalená rúškom tajomstva, niekedy jeho pohľady v knihe značne chýbali, ale asi to bol autorkin zámer, zamerať sa iba na Vanessino prežívanie. 

Otvorím ústa, vpustím všetko dnu, prehltnem to a hlboko v mojich útrobách sa to premení na vinu. (s. 212)

Kniha sa zameriava nielen zneužívaním mladých dievčat, vzťahom učiteľa a žiačky, ale poukazuje aj na dievčenskú naivitu, na istý druh lásky, na kamarátstva, na rodinu, na to, ako niektorí ľudia vedeli, čo sa deje, no nič neurobili, aby to prestalo, na hľadanie si partnera, problémy spojené s akousi zablokovanosťou voči vzťahom, hlbšiemu emočnému cíteniu. 

Všetky témy boli spomenuté, niektoré viac, niektoré menej rozvinuté, čo však tejto knihe chýbalo, bola emocionalita, ktorá by čitateľa strhla, podupala a nepustila až dovtedy, dokým by nevydýchol. 
Síce sa stretávame s témou sexuálneho obťažovania či detailnejšími opismi sexu, tak nemôžem tvrdiť, že je to niečo pre slabšie povahy. Už aj z hľadiska toho, že ako ľudia sme v tomto svete zvyknutí na horšie veci. Je to smutné, nemalo by sa to praktizovať/diať, ale nie je to zároveň niečoho také, čo by nás malo odradzovať od čítania.

I keď je to bolestné čítanie, jeho intenzita často klesá s pribúdajúcimi stránkami. 
Na začiatku čitateľ, plný očakávania, sa vrhá do deja, spoznáva ho, vníma, nevie sa odtrhnúť, no potom dej sa nemení, neustále sa dejú tie isté veci, len trošičku pozmenené, čitateľ stráca akýkoľvek záujem o vyvolanie emócie, pretože všetku už vložil do začiatku.

Ty krásna, temná Vanessa je silné čítanie, ktoré sa zameriava na tému, ktorá by nemala byť tabu. Rozoberá vnútro hlavnej hrdinky až do kostí, snaží sa prísť na to, aký bol učiteľ, ako sa zachovali ľudia v jej okolí, ako na to reagovala jej matka, jej otec, ako kamarátky, ako sa to ďalej vlieklo s ňou a ako ďalej tento fakt formoval jej ďalšie životné kroky. Napriek tomu som si ako čitateľ nevytvorila isté puto k hlavnej postave, pretože mi miestami prišla skôr ako vinník než obeť. A to bol presne zámer tejto knihy. Zmiasť čitateľa, vystupňovať dej do maxima a potom povoliť jeho voľný priebeh. 
Autorka však na druhej časti zastala, dej síce priviedla na maximum, ale emócie stratila cestou a k čitateľovi sa nedostavili. 

"Keď sme spolu," povie, "mám pocit, akoby to temné vo mne vychádzalo na povrch a obtieralo sa o to temné v tebe." (s. 166)

V konečnom dôsledku a v tejto chaotickej recenzii, v ktorej ste sa zrejme už aj vy stratili, urobím krátky "sumár":
- postava Vanessy je veľmi dobre spracovaná, zachytená každá jej myšlienka, výkriky, naivita;
- postava jej učiteľa je však zahalená rúškom tajomstva, no jeho manipulatívna črta je značne poznateľná;
- dej sa vyvíja iba v minulosti, v prítomnosti stojí, vytvára nezmyselné situácie, ktoré nie sú ďalej vysvetlené a často uniká ich pointa;
- chýbala akákoľvek emocionalita, ktorá by knihu urobila silnou v tom zmysle, že po jej prečítaní by ste museli dané situácie a daný vzťah minimálne deň "rozdýchať";
- výborný začiatok, ostatok sa však vliekol, ďalšie postavy boli akoby do počtu, bez hlbšej súvislosti a vysvetlenia;
- u mňa chýbal aj akýsi "pocit hnusu", ktorý by som pri tejto knihe s touto témou mala aspoň trochu pociťovať.

Kniha je teda priemerná, ale napriek tomu určite čitateľná a potrebná v knižnom svete. Skôr určená starším čitateľkám, ktoré si dokážu uvedomiť naivitu hlavnej postavy a neodsúdiť ju. 

Tá matematika sa mi páčila, je trikrát taký starý ako ja, ľahko som si vedela predstaviť, ako som v ňom trojmo usalašená: jedno moje ja sa mu túlilo k mozgu, druhé k srdcu a to tretie sa premenilo na tekutinu a prúdilo mu v žilách. (s. 15)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj na ich stránke.

Hrobár z Paríža - Barbora Šedíková (recenzia)

Život je ako rozprávka zbavená všetkého čarovného. Niekedy zlí vyhrávajú a dobrí potom trpia. (s. 297)

Hrobár z Paríža je kniha, ktorá mi dala zabrať...

14. júl 1789 je deň, keď sa navždy zmenila tvár Francúzka a rovnako aj Marcela nadchol ideál slobody, rovnosti a bratstva, a preto ochotne priložil ruku ku krvavej mašinérii, ktorá stála životy množstva vinných, ale hlavne nevinných ľudí, vrátane životov Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. 

Ako asistent kata to nemá jednoduché a musí sa prizerať, ako mu najbližší umierajú priamo pred očami. Na rad však prichádza aj jeho milovaná Ynez.

"To, že nemám ženu, pre ktorú by bilo moje srdce, neznamená, že neviem, čo je milovať,"... (s. 170)

Zrejme budem musieť pri tejto recenzii dať svoje subjektívne ja do stredu diania, pretože inak by som asi najlepšie nevyjadrila moje rozhorčenie a zároveň záujem o túto knihu.

Na pozadí krvavej mašinérie sa rodí príbeh lásky medzi šľachtičnou a parížskym hrobárom. Vo svojom živote sa stretávajú s množstvom tragických udalostí. 
Či už ide o stratu blízkych, strata priateľov, vraždy, popravy, slzy, obetovanie nevinných - všetko toto sa nesie celou knihou a vytvára osudy dvoch hlavných postáv.
Keď si tak čítate tieto riadky, tak si môžete pomyslieť, že celá kniha bude príbehom lásky, ktorý bude "okorenení" dejinných udalosťami. Opak je však pravdou...

"...Najhoršie na tom nie je to, že ju nemôžem vidieť. Najhoršie by bolo vidieť ju, ale nemôcť byť s ňou." (s. 168)

A to je jedna z vecí, ktorá mi na tejto knihe prekážala.
Príliš veľa opisov dejín. Príliš. Čitateľ bol oboznámený s príbehom, ktorý ho vtiahol, no v istej časti sa ocitol medzi popísanými stránkami o tom, ako fungovala politika, o tom, ako kedy kde sa všetko odohralo, kto bol kráľom, čo chceli ľudia, ako sa správali a podobne. 
Tieto časti značne retardovali dej, a preto sa čítanie tejto knihy so mnou tiahlo enormne dlhý čas, pretože som cítila vyslovene nechuť. 
Ak by som chcela opis minulosti a to, ako prebiehala revolúcia, tak by som rozhodne siahla po inej knihe a nie po beletrii.

Ďalším problémom boli postavy. Autorka sa mohla viac zamerať na ne, než na opis udalostí, pretože boli čitateľovi predstavené veľmi povrchne. Chýbalo mi akési zžitie sa s postavou. 
Navyše aj hlavná postava Marcela bola príliš naivná a často konal bez rozmýšľania, čo absolútne nešlo dokopy s pozíciou, ktorú zastával. 

"Pamätaj na jedno. My sme tých ľudí neodsúdili, to urobil tribunál. My ich len posielame tam, kam sa všetci aj tak raz poberieme."
"To má byť cena útechy?" spýtal sa Marcel skleslo.
"Nie, len jediná spravodlivosť," dokončil kat. (s. 149)

Aj napriek tomu, že má kniha značné množstvo nedostatkov, autorka sa venuje viac histórii ako postavám či načrtnutiu romantickej linky, tak v druhej polovici dokázala opantať moju myseľ a na scénu prišla tajomná postava ženy v čiernom. 

Tento "zvrat" v deji mi prišiel naozaj originálny a pozdvihol úroveň knihy. Jednotlivé prehovory tejto postavy boli výborne zvládnuté, aj po obsahovej, aj po formálnej stránke, autorka vytvorila postavu, ktorá bola zaujímavá, potrebná pre dej, vytvárala tajomno, nútila čitateľa zamyslieť sa a jej prítomnosť dej obohatila.

Zobrazenie a spracovanie smrti je pevným pilierom, ktorý túto knihu drží pohromade. Keby autorka upustí od nezmyselných opisov, prílišných detailov, viac sa zameria na postavy, neskáče medzi jednotlivými rokmi, ale dej postupuje súvisle, tak by táto kniha bola naozaj niečím fenomenálnym. Šedíková vytvorila, musím priznať, geniálnu postavu, s ktorou dokázala narábať a vytvoriť okolo nej tieň, ktorý recipienta pohltí. Avšak, ostatné postavy už toto šťastie nemali, rovnako ani dej. 

"Ľudia nemôžu byť zmyslom života iných ľudí. Sú príliš krehkí a umierajú rýchlejšie ako padajú lupene ruží. Ak budeš žiť len pre ľudí, tvoj život bude plný bolesti z ich strán,"... (s. 264)

Knihu hodnotím ako podpriemernú, ale zároveň vám ju odporúčam, pretože jej druhá polovica je niečím výnimočná, obohacujúca a tajomná. Autorka má síce ešte nevyzretý štýl, často jej opisy boli ako na hodine dejepisu, no niekedy je menej viac a rozhodne má potenciál vytvoriť čitateľné dielo, ktoré vám vyrazí dych svojou premyslenosťou. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. 

Po dnešnej noci mi nevolaj - Simona Rošková (recenzia)

Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov. (s. 291)

Ak obľubujete ženské romány, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa už stretli s autorkou Simonou Roškovou. 
Po dnešnej noci mi nevolaj je autorkinou treťou knihou, ktorá vám opäť raz ponúka silný príbeh.

Tentokrát tu máme Vanesu a jej tragický život. Nikdy to nemala ľahké, čelí neusporiadanej rodine, na štúdium si musí tvrdo privyrábať, hanbí sa za svoje rodinné zázemie a situáciu, ktorej musí každý deň čeliť.

Po otcovom zlyhaní sa vrhá do náručia charizmatického muža, ktorý jej pripadal ako prístav uprostred mora, v ktorom sa postupne strácala.

Zamilovaná po uši verí, že jej opätuje svoju lásku a pomôže jej postaviť sa na nohy. Odsudzujúc maminu závislosť, snaha nebyť závislá na nikom a zobrať svoj život do vlastných rúk, často verí zdaniam, ktoré sú klamlivé. 

Jej cesta ku šťastiu nie je jednoduchá, neustále na ňu dýcha minulosť a berie jej všetky ilúzie o pocite šťastia, ktorý sa síce dostavil, no vystriedala ho krutá realita...

Dôvera je ako papier. Ak ho raz pokrčíš, už nikdy nebude hladký. (s. 300)

Po dnešnej noci mi nevolaj nie je len treťou autorkinou knihou, ale zároveň treťou, ktorá sa mi dostala do rúk, čiže jej štýl mi je známy a viem, čo od nej očakávať. 

Knihe rozhodne prospel tento formát (rovnako ako jej druhej knihe), pretože sa čítala akoby sama. Kapitoly nie sú dlhé, písmenká sú dosť veľké a to vzbudzuje záujem a potrebu čítania. 

Čo sa týka obsahu, autorka opäť stavila na silný, tragický príbeh mladej ženy, ktorá musí bojovať so svojimi démonmi, ocitá sa v klbku šťastia, ktoré sa neskôr rozmotá a značne jej skomplikuje život.

Ako dievča, ktoré je závislé na sebe samom, sa bezhlavo, naivne odpúta svojho presvedčenia a začína veriť, že láska môže byť aj krásna a niet v nej komplikácií. 
Tá ju však veľmi rýchlo prefacká a Vanesa je nútená sa zas postaviť na nohy, úplne sama. 

Rošková stavila na tému alkoholizmu, nevery, lásky, oddanosti, priateľstva, klamstiev, dôvery a pádov. Životné osudy jej postáv sú tragické, každá má negatívnu minulosť, s ktorou sa musí postupne zmierovať a hľadať svoje útočisko.
Zároveň však poukázala, že situácia nikdy nie je taká kritická, že niet možnosti sa z nej dostať. A aj keď stratíme úplne všetko, ešte stále máme samých seba a svoju hrdosť, s ktorou dokážeme kráčať vpred. 

Kniha síce svojou témou nepatrí do oddychovej literatúry, ale jej spracovanie a štýl písania vás dokážu preniesť do iného sveta, uvedomiť si svoje chyby a hľadať dôvody konania ostatných trochu hlbšie a nie ich odcudzovať, ale v prvom rade pochopiť.

Bažila po láske, ako baží narkoman po svojej dávke. (s. 282 - 283)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame.