piatok 31. júla 2020

Bábkar - Jostein Gaarder (recenzia)

Utrpenie sa skončí, keď uhasíme smäd po živote, teda všetky vášne a túžby. (s. 209)


Učiteľ lingvistiky Jakop žije veľmi osamelo. Po ľudskom kontakte túži natoľko, že chodí na pohreby cudzích ľudí a na smútočných hostinách sa púšťa do reči s pozostalými. 
A vymýšľa si. Historky, situácie, udalosti, ktoré s daným mŕtvym prežil. 
Dokedy však je schopný zvládať tieto výmysly? 

Zaplieta sa do nich čoraz viac. Zároveň sa čoraz viac cíti osamotený. 
Doma ho čaká jeho nerozlučný priateľ Pelle, lenže ani on nie je skutočná živá bytosť.

Jeho osamelosť, sila slov a túžba niekam zapadnúť, byť súčasťou niečoho veľkého, ho ženie vpred do neustále "navíjacieho klbka", z ktorého niet cesty späť.


...prečo som taký posadnutý jazykovou príbuznosťou? Odpoveď je takmer až trápne jednoduchá - iné príbuzenské vzťahy nemám. Okrem indoeurópskej jazykovej rodiny nemám žiadnu rodinu, ku ktorej by som sa mohol pripútať. (s. 163)


Ako čitateľ a milovník jazyka musím oceniť s akou dôslednosťou a prepracovanosťou autor zapracoval do príbehu etymológiu. Táto lingvistická zložka veľmi dobre padla. I keď bola v príbehu niekedy úplne zbytočná či malicherná, postupne zapadala do celkového obrazu, ktorý si čitateľ po prečítaní vytvoril. 

Čitateľ má možnosť nahliadnuť do života osamoteného človeka, ktorý už od detstva trpel nedostatkom lásky, združovania v kruhu rodiny či pochopenia.

Vo svojom pokročilom veku sa neustále hľadá a postupne zamotáva. Jeho fantázia pracuje na maximum, jeho inteligencia je zjavná z jeho vystupovania, avšak má jedno tajomstvo, ktoré môže niekoho odradiť, niekoho zaujať - tým tajomstvom je Pelle.

Uvedomil som si, že sa raz pominiem. Už tam smerujem. Zmiznem preč zo sveta. Preč z času. Preč z celého vesmíru. (s. 207)


Rozprávačom je samotný Jacob, ktorý vysvetľuje dôvody svojho konania, svoju minulosť, problémy s láskou, so začlenením sa do spoločnosti. Veľmi často aj čitateľa navádza na iné myšlienky, dokáže ho zmiasť tak, až začne pochybovať, o čo sa autor v celej knihe snaží.
Bábkar je spoločenským románom, no v istom zmysle môžeme povedať, že aj psychologickým. 
Autor jemne naznačuje, ako detstvo a príhody z detstva dokážu veľmi zmeniť psychiku a fungovanie v spoločnosti. Jacob si to, čo robí, miestami ani neuvedomuje a berie to za úplne normálne. A v tom spočíva krása tohto príbehu.

Bábkar je zložitá štruktúra vzťahov, minulosti a prítomnosti, ktorá sa zrkadlí na osobnosti hlavného hrdinu (alebo môžeme povedať hrdinov?). Autor postupne odkrýva zložitú psychiku osobnosti, ktorá túži iba po jedinom - po tom, aby ju rešpektovali, aby plnohodnotne patrila do spoločnosti, aby chvíľku mohla žiť život, ktorý si vždy priala - de facto túži po láske, porozumení, nádeji, po budúcnosti.
 

Na gymnáziu v Hallingdale aj neskôr na univerzite som dostával dobré známky. Nebolo na tom nič zvláštne, keďže som bol šikovný študent alebo - ako sa hovorí po latinsky - prae céteris, teda "pred ostatnými". V skúškach školy života som však nie vždy uspel. (s. 233 - 234)


I keď je jeho vnútro roztrieštené, neustále cíti potrebu hľadať miesto, ktoré ho prijme, v ktorom zabudne na zlé myšlienky či minulosť. Hľadá rodinu, ktorú nenachádza a zároveň nachádza.

A čím je teda bábkar? Osobou, ktorá riadi maňušku, rozpráva za ňu, hľadá v nej pochopenie? Alebo človekom, ktorý manipuluje s ľuďmi, klame ich a snaží sa niekam patriť? Alebo nebodaj osoba, ktorá je ovládaná tlakom zvonka, ovládaná svojím osudom, ľuďmi? 
Na to prídete vtedy, keď tejto knihe dáte šancu. 
Jej krása je omnoho ďalej než len v slovách, obyčajnom príbehu, ktorý najskôr vyznie bez pointy, no potom zistíte, že pointa je niekde úplne inde a neexistuje iba jedna.
Krása je v živote, v okamihoch, v ľuďoch, vo fungovaní, v hľadaní a nájdení toho, čo naplní naše srdcia radosťou a pocitom, že nie sme sami. 

Najdôležitejšia hranica nerozdeľuje živých a mŕtvych. Medzi ľuďmi je iná, oveľa podstatnejšia hranica. Väčšina živých alebo mŕtvych má predsa jeden druhého, alebo jeden druhého mali, zvyčajne trochu z oboch, každý má aj mal rodinu a priateľov. Osobne si tu opäť pripadám ako outsider a nepovolaná osoba. Aj na palube Polárneho medveďa som čierny pasažier. Nie som súčasťou spoločenského tkaniva tých, ktorí ešte žijú alebo žili a už nežijú. Tá mladá žena v lietadle sa dotkla môjho predlaktia len kvôli náhodnému kŕču v ruke. (s. 217)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj na ich stránke.

utorok 28. júla 2020

Mólo našich životov - Radoslav Korpa

Buď takou osobou, akú by si chcel stretávať aj ty. Takou, s ktorou by si chcel prežiť zvyšok svojho života, takou, akú by si miloval, ak by si ju spoznal a sprvoti by bola pre teba niekým cudzím. (s. 297)


Mólo našich životov je kniha, ktorá sa pozerá na životné osudy Brada, Jennifer a Emmy. Pomedzi ich súkromné zlyhania či komplikované povahy sa nám čitateľom predostierajú príbehy iných ľudí, ktoré skvelo zapadajú do životnej cesty, po ktorej kráčame aj my sami, stretávame rovnakých ľudí, s rovnakými problémami, s rovnakými riešeniami.

Jednotlivé kapitoly sú striedané s "kapitolami", ktoré ponúkajú rôzne zamyslenia sa nad životom, nad uvedomovaním si vlastného žitia, či skôr prežívania, hľadania indícií a hlavne správnej cesty vo všetkých vzťahoch, ktoré počas života zažijeme.

"...Každý máme svoju tvár, ktorú neradi vystavujeme svetu. Aj ty, že?" (s. 137)


Problematika tejto knihy spočíva v banálnych príbehoch, ktorých je milión, no pritom vám otvárajú postupne oči. 
Brad je úspešný spisovateľ, ktorý má stálu priateľku, no jeho život je postavený na klamstvách, ktoré skrýva do svojich kníh, a na hľadaní "odreagovania sa", ktoré nájde v náručí iných žien.
Jennifer je krásna, úspešná, dokonalá, no zároveň je aj priateľkou úspešného spisovateľa, o ktorého povahe vôbec netuší. I keď je na pohľad a vyjadrovanie krehká, život jej ukáže svoju temnú stránku a ona sa musí stať silnou, a to nielen pre seba.
Emma je úspešná a krásna, ako všetci v tejto knihe, no jej kariéra je na bode mrazu a čoraz viac ju začínajú trápiť problémy či tajomstvá. 

Všetky tieto tri postavy sa navzájom ovplyvňujú, no zároveň sa často priestor medzi nimi vzďaľuje. 
Radoslav Korpa priniesol príbehy, ktoré píše sám život, ktoré nás nútia zamyslieť sa, pochopiť a hľadať odpovede, ktoré nakoniec nenachádzame. Prečo sa to všetko deje práve im? Prečo, keď majú peniaze, si myslia, že môžu všetko? A sú vlastne peniaze všetko? Dodávajú im šťastie?

Život je prechádzka po móle. Niektoré z nich sú šmykľavé, po iných sa kráča ľahšie. No predsa... Vždy po nich musíme prejsť a vrátiť sa. Po móle našich životov. (s. 274)


Kniha je plná hľadania, vzťahov, lásky, nevery, alkoholizmu, smrti, práce, pádov, ale aj vzostupov. 
I keď sa zameriava na nie príliš ideálne "stránky života", rieši množstvo tajomstiev a zlých rozhodnutí, dokáže čitateľa zaujať, vzbudiť v ňom záujem, priblížiť svet, ktorý je plný peniazov, zloby, chamtivosti - svet bohatých, herečiek, spisovateľov, modeliek... Stojí však tento svet za to, aby hlavné postavy tejto knihy boli nešťastné? A kto vlastne v tomto životnom boji vyjde ako víťaz? 

Toto je len v skratke to, čo vám kniha ponúka. Je to zábavné, rýchle, oddychové čítanie, ktoré si vás získa nadhľadom, štýlom a akousi pointou, ktorú ponúka.

Láska je zvláštna vec. Nedá sa na ňu aplikovať žiaden vzorec, nepodlieha nijakému zákonu. Láska prichádza tam, kam sa jej zachce, a je jej jedno, aké stopy po sebe zanechá. (s. 241)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorovi. Môžete ho sledovať aj na jeho instagrame.

sobota 25. júla 2020

Muž z rodu vlka - Stano Fatul (recenzia)

Pokračovanie veľmi kontroverznej knihy Dotyk draka, ktorá dokázala ľudí spojiť do dvoch veľkých más - na tú, v ktorej sú ľudia, ktorým sa kniha páčila, a tú, v ktorej sú ľudia, ktorých vôbec nenadchla. Jedno sa jej však musí uznať - to, že si vybudovala isté meno a záujem.
O Mužovi z roku vlka sa hovorí, že je lepšia než prvá časť...

Asi začnem prológom - opäť raz zbytočne dlhý. Prológ je stručné zhrnutie deja, ktorý nastal pred hlavnou líniou. Prológ by nemal mať 30 strán, keď niektoré kapitoly majú ledva polovicu. Je to vec vkusu, ale podľa definícií by to malo fungovať. Veď predsa aj napísanie knihy má nejaké pravidlá...
Nasleduje opis deja, ktorý sa stal pred hlavnou líniou. Opäť zas príliš veľa "tvorov", nevyjasnením situácii (odkiaľ? prečo? za čo?) a neustále skákanie z mesiaca na mesiaca, z roka na rok. Nie v rámci kapitol, ale v rámci odsekov. 
Kniha má niečo cez 200 strán, no autor sa snaží do nej "natrieskať" príliš veľa situácií, a tak dej nemá efekt rýchlosti, ale úplného chaosu, keď sa premiestňujete z jednej časovej roviny do druhej, bez vysvetlenia toho, čo sa dialo daným postavám, čo sa vyskytlo v deji (toto sa permanentne opakuje počas celej knihy).

Autor dáva väčšiu váhu bojom, ktoré sú šablónovito vytvorené, neustále klišé veci, ktoré deju značne uberajú na originalite (zdvihnutie sa do výšky, boj vo vzduchu). 
Stano Fatul chcel vytvoriť rýchlosť a bojovnosť a preniesť ju do situácií, ktoré v knihe opisoval, avšak stále na rovnaký princíp, bez kúska vlastnej originality.

Gramatika a štylistika sú v tejto knihe na veľmi nízkej úrovni. Spojené slová, bohemizmy, často opakujúce sa výrazy, súvetia stále toho istého typu, slová typu veľupír a iné "výmysly". Čo sa týka tejto negatívnej stránky, tak za to ani autor nemôže, ale práca korektora bola... "odfláknutá"? 

Aby som stále nehovorila len negatíva, tak pozitívum bol určite prepracovanejšia psychika niektorých postáv, síce malicherná, ale určite je tam vidieť potenciál.
Taktiež ako výborný ťah beriem to, že autor opäť svojim čitateľom predstavil postavy, ktoré boli v prvom dieli, ich približné zaradenie, aby sa čitatelia mohli viac zorientovať v tom, kto má v deji akú úlohu. 
Avšak častým problémom, ktorý sa vyskytuje u každej postavy, ktorá má v deji "vyššiu rolu", je ten, že každá si o sebe myslí, aká je nenahraditeľná a svet by bez nej nemohol existovať. 
Postavy teda trpia určitých egoizmom, ktorý dodáva istú negatívnu črtu. 

Z celkového hľadiska kniha nemá až tak "vyšperkovaný" dej, nakoľko sa autor zameral na hľadanie rodinného príslušníka na pozadí bojov, ktoré v krajine vládnu. 
Autorovi by rozhodne viac prospelo, keby svojim knihám dal väčší priestor, viac rozviedol dej, postavy a situácie, priblížil dôvody konania, neskákal z jednej časovej roviny do druhej v odsekoch, snažil sa nepridávať veľa postáv, ktoré sú zbytočné, ale rozvinúť tie, ktoré môžu byť pre potenciálneho čitateľa zaujímavé - napr. Nostradamus či Margareth.

Autor má určite potenciál vypracovať sa na autora, ktorý zaujme väčšiu časť čitateľov. Keby skúsil väčšie celky, viac prepracovať postavy, ktoré síce nie sú hlavné, ale majú v deji dôležitú úlohu, skrátil prológ, vysvetlil, ako daná krajina fungovala počas niekoľkých mesiacov, čo všetko sa odohralo (krajina je v rozpade, zúria tam boje a za celé mesiace sa nič nestane a postavy preskočia niekoľko časových pásiem len tak?), tak by to určite pomohlo jeho štýlu písania a dokázal by chyby, ktoré neustále robí, eliminovať.

Pre mňa tento diel nebol lepší ako prvý, pretože si stále držal šablónu, ktorú si autor určil. Keby upustil fantáziu tak, ako upúšťa pri tvorbe rozmanitých postáv, tak by jeho dej bol "nabitejší", akčnejší a zaujímavejší. Akoby sa motal neustále v jednom kruhu, ospevoval stále tie isté postavy a dodával vážnosť tam, kde ju chce mať, pritom mu unikajú charaktery a situácie, ktoré by rozhodne stáli za lepšie spracovanie.

Tretia časť bude čoskoro, dúfam, že celý príbeh sa zakončí tak, aby sa vryl do pamäti čitateľov a nezabudli naň. Stano aj napriek permanentne opakujúcim sa chybám chce tvoriť, chce písať a ide si za svojím cieľom, čo ho vždy posúva vpred. Časom má potenciál získať viacerých čitateľov, ale ešte jeho štýl treba viac vycibriť.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorovi. Môžete ho sledovať aj na jeho instagrame.

piatok 24. júla 2020

Warhol: Život v komikse - A. Barone, O. Infernale // recenzia

Príbeh ako taký je rozprávaný formou rozhovoru medzi režisérom a samotným majstrom pop-artu. Tento štýl odpovedí a reakcí ma zas až tak veľmi nenadchol, skôr mi v komikse prekážal, ale ako nápad na predloženie niektorých detailov to bolo fajn. Dostáva sa nám tak zvláštnej príležitosti nahliadnuť do Andyho nátury. Spoznávame jeho znudené poznámky, aj otrávené pohľady na svet. Postava Andyho živo vykresľuje jeho pôsobenie a vzťahy. Čitateľ má presný obraz o tom, koho mal Andy rád, koho neznášal a o kom si čo myslel.

,,Každý človek by mal byť strojom. Každý jednotlivec by si mal vážiť všetkých ostatných."

Komiks je čiernobiely aj farebný. Vykresľuje väčšinou niekoľko scén na stránku, čož je pri zaujímavom formáte, aký knižka má dynamickým prvkom, keď sa počet scén mení. Písmo je v kapitálkach, čož pri čítaní trošku vadí a spomaľuje, teda aspoň mňa. Grafické zobrazenie presne odráža farebný životný štýl, aký Warhol viedol. Jeho myšlienky a životný štýl sú veľmi inšpiratívne a motivujúce.

Táto velikánska osobnosť je vykreslená úžasne. Prirovnala by som ho k Dudrošovi zo siedmich trpaslíkov. Nepôsobí nadšene, ani jeho život nepôsobí dokonale. Avšak to, čo z nheo prostredníctvom tejto knižky vyžarovalo bolo dôveryhodné a reálne. Robil si všetko po svojom, nadšenie a radosť vyjadroval svojim spôsobom a nezaujímal sa o názory verejnosti. Samozrejme, ako umelec sa musel pozerať na reakcie, ktoré jeho diela vzbudzovali, avšak nikdy si z nich nerobil takú veľkú hlavu, aby sa vzdal alebo by dovolil cudzím názorom vkradnúť sa mu do ,,pokojného spánku", ktorý ani zďaleka nebol pokojný, nakoľko v samotnom komikse opisuje jeho štýl života takto:,,menej spánku, viac času na iné veci".

Knižka je napriek svojej presýtenej negativite hravá a živá. Za to však môže Andy, pretože jeho názory dodávajú knižke ten správny nádych Warhola. Knižka má tak jedinečnú zázračnú atmosféru, že aj pri toľkom protivnom úprimnom správaní je možné si ju obľúbiť. Najlepšie na tomto spracovaní je to, že každý čitateľ si spraví vlastný obraz, ktorý je však do istej miery v určitých záležitostiach limitovaný predstavivosťou ilustrátora a autora. Buď sa so spoločnou víziou stotožní, alebo ho pobúri a jeho predstavivosť povedie iným smerom. A to je to úžasné, že sme limitovaní hlavnou líniou, ktorú nikto neoklame. Andy Warhol bol len jeden a nikto si miesto neho nepredstaví zeleného trpaslíka. Môžeme však viac pozornosti venovať predstavovaniu si jeho okolia. Vziať realitu do vlastných rúk, tak ako to urobili stvoritelia tohto komiksu.

,,Vravel som: To je pop. Hocikto môže robiť hocičo. Kreativite sa medze nekladú."

Samozrejme, že sa vo forme komiksu knižka číta veľmi jednoduhco a rýchlo, avšak je veľmi jednoduché sa v nej stratiť. Obsahuje veľa mien, veľa zložitých vzťahov, veľa miest. Častokrát je veľmi obtiažne sa v nej zorientovať. Pre tých, čo však knižke venujú zaslúžený plnohodnotný čas pri čítaní, si ľahko poradia.

Knižka sprostredkúva aj mnoho jeho diel. Dokonca aj týc menej známych. Hovorí o dizajnoch platní, aj o zaujímavých príbehoch, okolnostiach, či faktoch týkajúcich sa jeho výtvorov. Opisuje nielen detaily zo života tejto ikony 60.-tych rokov, ale aj jeho rodinné zázemie, vzťahy a vlastne samotné životné situácie, ktoré ho formavali, dodávali mu nekonečnú inšpiráciu aj odvahu. Nemyslel si o sebe, že je dokonalý. Poznal svoje slabé stránky a miesto výhovoriek sa ich snažil pretvoriť na silné stránky.

,,Z ničoho nič by som mohol byť zabudnutý."

Dozvedáme sa nie len zaujímavosti z jeho pikantného života, ale aj o samotnej kľukatej ceste úspechu. Z pohľadu biografie bol tento oživený životopis naozaj skvelý, pútavý a chytľavý. Asi to nie ten najlepší biografický zážitok, ale ako spracovanie a zjednodušenie jeho zložitého konceptu je táto knižka tým pravým čítaním k prvotnému poznaniu.

Za knižku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;) 

- Veronika -

štvrtok 23. júla 2020

Zaklínač I. - Andrzej Sapkowski // recenzia

Myslím, že túto knižku ani netreba predstavovať. Mnohí z vás ju už určite čítali, to len ja som opäť raz pozadu a musím všetko doháňať. No... radšej neskoro ako nikdy.

Nový frak knižke pridáva na dôležitosti. Je to ozaj naliehavosť jej elegancie. Osud pri prvom pohľade. Samozrejme, minulá verzia bola o niečo praktickejšia, ale v poličke je táto stopercentne nenahraditeľná.

Knižka sa aj napriek ťažkosti, ktorú skrýva, číta úžasne jednoducho. Číta sa skoro sama. Aj keď je príbeh tvorený menšími príbehmi, ktoré nie sú chronologicky radené, je tak návyková, že po prvej kapitole knižku odložiť nesmieme. Musíme pokračovať v čítaní.

Hlavná postava, zaklínača, Geralta je ozastný skvost. Ako chlap pôsobí z knižky sympaticky, neohrozene, cieľavedome, inteligentne a rozvážne. Neľaká sa, neuteká, neodvráva, vždy má na všetko odpoveď, nenechá sa zaskočiť, nevzdáva sa, premýšľa, nie je zbrklý, všetko si vždy premyslí, aby ho nič nemohlo prekvapiť. Aby sa nič nemohlo pokašľať. Určite by to bol tiež veľký fešák. Predstavovala som si ho ako vysokého, urasteného, príťažlivého, zamračeného zabijaka, ktorý dokonale ovládal svoje remeslo, ničoho sa nebál a mal skvelé reakcie. Aj keď sám o sebe nepôsobil bohvieako veselo alebo optimisticky, mal trefný zmysel pre tie správne odpovede a komentáre. Geralt pôsobí nepremožiteľne, ale neozaobíde sa bez pomoci.

,,Lebo neverím v menšie zlo."

Jeho liečiteľka, možno priateľka a možno nie, je tiež svojskou postavou. Šéfka kláštora s ostrým jazykom a zmyslom pre spravodlivosť. Ošetruje ho a pripravuje mu arzenál na cesty. V celom príbehu pôsobí ako Geraltova kotva. Ale je v tom čosi viac, čo zistíme v ďalších pokračovaniach, cítim to.

Jeho priateľ, umelec, Blyskáč bol tiež pekný kvietok. Aj keď bol v ich dvojici ten ustráchanejší a menej zručný do boja, mal talent získať si ľudí. Alebo si ich pohnevať, pravdaže. Všetko vedel, všade bol a každého poznal. Cestovateľ básnik, skladateľ, hudobník. Ustráchaný realista s hlavou vo svojich básňach. Avšak bol skvelým parťákom. Toto bola tá smiešsnejšia postava.

Príbehy o Geraltových víťazstvách a nástrahám boli plné akcie, autor sa nepatlal so žiadnymi nudnými a siahlodlhými opismi a myšlienkami. Rozhovory boli strohé a vecné. Vzťahy medzi postavami boli zvláštne prepletené, ale čitateľ sa nemusí báť, že by o niečo prichádzal, preto autor myslel na všetko a všetky fakty a škúlinky neskôr objasnil v ďalšom a v ďalšom príbehu.

,,V každej rozprávke je zrnko pravdy. Láska a krv. Obidve majú veľkú moc. Mágovia a mudrci si nad tým lámu hlavu celé roky, ale neprišli na nič, iba na to, že láska musí byť naozajstná."

Dozvedáme sa o krajine, ktorou Geralt putuje, o rôznych ľuďoch na rôznych funkciách s rôznymi úmyslami. Čím ďalej, tým viac sa dozvedáme aj o Geraltovom detstve, o jeho ceste k remeslu a k tomu, aký je teraz. Cez jeho rozhovory s koňom alebo s mĺkvou mníškou. Toto sú veľmi zaujímavé ommenty. Len rieka nekontrolovaných myšlienok.

V Zaklínačovi nechýba krv, meče, problémy, dynamika, ani milostné zápletky. Čitateľ sa dozvedá viac a viac a aj keď sám nevie definovať, čo vlastne hľadá a čo potrebuje poznať, autor mu dá odpovede hneď v zápätí.


Rovnako mám kamarátov, ktorí mi odporúčali aj seriál aj hru. Kto by chcel, môže sa na Witchera pozrieť zo všetkých uhlov. Ja som, samozrejme, zástankyňa knižnej verzie :D


Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

 - Veronika - 

streda 22. júla 2020

Tyll - Daniel Kehlmann (recenzia)

"...Vy ste túto vojnu rozpútali, madam. Ja ju ukončím." (s. 319)


Tyll Ulespiegel je potulný spevák, artista a hlavne provokatér, ktorý sa narodil začiatkom 17. storočia v malej dedinke v rodine mlynára, povestného bylinkára a amatérskeho bádateľa, ktorý sa pre svoje záľuby dostane do osídiel inkvizície.

Chlapec musí utiecť, pridáva sa k nemu aj pekárova dcéra Nele. Na tejto ceste dvojica stretáva viacero fiktívnych i skutočných historických postáv, ktorých osudy sa spájajú a prepletajú, vytvárajú epos o tridsaťročnej vojne, ktorého hlavnou postavou je aj nie je Tyll, záhadný kaukliar, ktorý sa jedného dňa rozhodol, že nikdy nezomrie.


Tak to je vo svete zariadené. Existuje zopár skutočných ľudí a potom sú tu tí ostatní: neurčitý zástup, armáda ľudkov v pozadí, národ mravcov, čo sa hmýria po zemi a majú spoločné, že im čosi chýba. Narodia sa a zomrú, sú ako fľaky mihotavého života vytvárajúce kŕdeľ vtákov - stratu jedného si nikto ani len nevšimne. Ľudí, na ktorých záleží, je málo. (s. 175)


Kniha svojím nápaditým vzhľadom priláka nejedno oko a vzbudí u nejedného človeka záujem.
Tento historický román je svojím štýlom veľmi svojský.

Na začiatku máte pocit, že kniha sa bude zaoberať životom zaujímavého človeka, ktorý sa vám bude postupne otvárať, budete s ním prežívať nejaké historické situácie či zlomy v jeho života, spoznáte jeho myslenie či konanie, nájdete v ňom kúsok seba, no opak je pravdou.
Tyll je román, ktorý sa zameriava na viaceré postavy, ktoré v čase vojny sa snažia prežiť, priamo či nepriamo na nich jednotlivé boje pôsobia, často sú svedkami hrôzy, ktorá sa odohráva neďaleko nich, či niekedy sú sami len bábkou osudu, ktorý bol pre nich niekedy viac či menej krutý.


Tam, kde si všetci myslia, že treba zostať, v skutočnosti človeka nič nedrží. (s. 122)


Ústrednou postavou, ktorá všetky postavy akoby spájala, je, samozrejme, Tyll. Jeho špecifická osobnosť, o ktorej čitateľ stráca prehľad, ostáva neustále zaobalená v tajomstvách či nevysvetliteľných činoch, situáciach, ktoré sú dávkové, ale predsa zanechajú príliš veľa otázok a málo odpovedí.

Claus, otec Tylla, sa predstaví ako osoba, ktorá veľmi rada báda, objavuje nové veci, zaujíma sa o svet okolo seba, no toto všetko ho bude stáť život.
Tyll je na prvý dojem vnímaný ako vedľajšia postava, ktorá do deja veľmi nezasahuje, a predsa ho dotvára a sceľuje.

"Podľa môjho otca," rozreční sa chlapec, "sa na dažďových mrakoch vozia anjeli a z výšky na nás hľadia."
"Mraky sú z vody," povie neznámy. "Nikto na nich nesedí. Telá anjelov sú zo svetla, nepotrebujú povoz. Rovnako ako démoni. Tí sú zo vzduchu. Preto sa diabol nazýva pán povetria." Zarazí sa, akoby načúval vlastným slovám, a takmer zvedavo si obzerá končeky prstov. "A predsa", dodá, "nie sú ničím iným ako čiastočkami Božej vôle." (s. 69 - 70)


Dej je plný bojov, smrti, zrady, odvahy, zúfalstva, nádeje, popretkávaný udalosťami tridsaťročnej vojny, prežívania chudobných ľudí, popráv, zaklínadiel, čarov, duchov, náboženstva, pouličných umelcov či vysokopostavených ľudí, ktorí o svojich schopnostiach klamú.

Umenie hľadá autor nielen v umení ako takom - v tanci, speve, divadle, zväčša tom pouličnom, ale aj váženejšom, ktoré má väzby s každou postavou a na každú inak vplýva, ale zaoberá sa aj umením vzdelania, umenie vidí tiež v odvahe prekonať svoju hrdosť a bojovať za svoje práva, umenie ľudí zosmiešniť, udržať sa pri živote, umenie nájsť krásu v čase vojny, umenie života a pokory v časoch, keď prestávajú platiť ľudské práva.

Len málokedy sa naskytnú dve možnosti, jedna rovnako dobrá ako druhá. Len málokedy sa možno rozhodnúť. (s. 122)


Tyll je zaujímavou knihou, ktorá si určite získa vaše sympatie, predstaví vám umenie v najkrajších aj najhorších podobách, zameria sa na vykorisťovanie, klamstvá, prináša veľa otázok a málo odpovedí, čitateľa necháva nech prežíva tento svet "po svojom".
I keď na mňa nezapôsobila až tak, ako by sa čakalo, nemôžem tvrdiť, že nestojí za prečítanie. Je však potrebné, aby ste ju precítili aj srdcom, až potom nájdete v nej krásu, na ktorú v náznakoch odkazuje, ktorá bude žiť ďalej, aj po vojne - krásu umenia.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite napríklad aj tu.

utorok 21. júla 2020

Skóre - Elle Kennedy // recenzia


Nepoučiteľnosť svetom hýbe! Na toto myslím, keď sa sama seba pýtam, prečo som zas prepadla takýmto ,,teen" knižkám. Pravdou je, že Omyl od Elle Kennedy som ofrfľala. Páčil sa mi príbeh, ale zistila som, že už od čítania očakávam viac ako len jednoduchý únik. Zavrhla som priehľadnosť tohoto druhu knižiek. Zavrhla som jednoduchosť s opakovaním. Preto, očividne, sa zas potápam do spleti mladých lások, komplikovaných citov a transparentných koncov.

,,Ty si urobíš život taký, aký chceš, zlatko."

Až na fakt, že pri tejto knižke ma prekvapil každý moment. Nič nebolo priehľadné. Každá zápletka bola originálna, samostatná a veľkolepá. Už od prvých stránok som dumala, ako príbeh asi skončí, ale ani do poslednej stránky som v ničom nemala jasno. A presne to je čaro okamihu. Že netušíte, čo na vás spadne, jednoducho sa necháte pohltiť skvelými postavami a úžasným horúcim príbehom. Toto je to pravé letné čítanie!

Obálky knižiek tejto ,,série" ma najviac poburujú. Podľa mňa je to sž príliš výstredné a takto by obálka určite vyzerať nemala. Tituly sú jednoslovné a jednoduché na predstavu, ale obálku si takto určite nepredstavujem.


,,Vieš čo ma naučilo osemnásť rokov manželstva s tvojou mamiu? Že vzťahy niekedy poriadne lezú na nervy."




Hlavné postavy sú na druhej strane totálne geniálne. Dievčatá chcú vyzerať a cítiť sa presne ako Allie, túžia po dokonalom princovi akým je Dean. Obaja k sebe sadli v priezračnom súlade, ňv ktorom nič neškrípalo. Allie je síce sebavedomá a silná žena, má však ľahko naštrbiteľné srdiečko a dievčenskú potrebu nebyť sama. Dean je samotár, sólo hráč, presný typ zlého chlapca so zárezom nad posteľou. Pri tom je však dokonale oddaný a správny. Neskutočne som im priala.

Táto knižka ukazuje jednoduchosť, presnosť a neoblomnosť telesnej príťažlivosti. Aké ľahké je nájsť si ,,to pravé orechové". Aké jednoduché je nadobudnúť závislosť. Aj keď je človek maximálne obozretný a stráži si každý krok. Aj napriek sebaovládaniu a pravidlám si osud nájde svoju prasklinku. A kde si osud dupne, tak ľudské pravidlá nemajú šancu. Takto nejako vyzerá pár, keď sú si súdení. Nejako fungujú a ani si to neuvedomujú. Jednorázový sex na zahnanie smútku tak prerastá samotný príležitostný sex až do podoby bezpečného prístavu, znepokojených telefonátov až do samotného partnerstva. Nenúteným, neuponáhľaný a krásne krehký vzťah.

Tento príbeh pôsobí skutočne a bez príkras. Reálne a jednoducho. Netreba sa nikam ponáhľať. Svojim myšlienkam neujdeme, vždy nás prezradia.

,,Skutočný život už čakal za dverami. Chcel som mu otvoriť a zahriaknuť ho nech neotravuje, ale tak to, bohužiaľ, nefunguje."


Dej uteká nenormálne rýchlo, autorka sa nezdržiavala zbytočnými opismi ani trápnym scénami. Napredoval nenormálne rýchlo akoby ju to nestálo žiadnu námahu. Ľahký! Presne taký je môj dojem z celej knižky. Nenúteným a skvelý. Oddychový. A pritom by sme sa mohli tak veľa naučiť!

Naozaj si nepamätám kedy naposledy, a či vôbec niekedy, som sa začítala do knižky a neprestala som sa smiať. Elle Kennedy naozaj píše tak, že zaujme kohokoľvek.

Táto knižka vychádza už dnes, tak nečakajte. Je to ten pravý kúsok do zbierky Elle Kennedy. Modernej hrdinky young adult literatúry ;)

Za recenzný výtlačok ďakujeme internetovému kníhkupectvu Bux.sk. Objednávajte TU ;)

- Veronika -

sobota 18. júla 2020

Pre Emily - Katherine Slee (recenzia)

"Zapamätajte si," povedal, pobozkal ju na obe líca a potom ešte raz pre šťastie. "Ak všetko vytesníte, neostane vám nič." (s. 221)


Tiež zastávate názor, že na obálke záleží?
Kniha Pre Emily rozhodne zaujme. Zaujme nádhernou obálkou, aj keď od anotácie veľa nečakáte, no aj tak chcete ísť, vnoriť sa do príbehu a objaviť to, čo sa skrýva pod obalom. A páni! Pri tejto knihe sa nestihnete čudovať.

Obľúbená autorka detských kníh Catriona Robinsonová zomrie. Niekde je však údajne stratený rukopis, dosiaľ nepublikovaný, na ktorý sa väčšina ľudí zmáha.
Autorkina vnučka však chce ostať iba vo svojom svete ilustrácií, neukazovať nikomu svoju jazvu, ktorá navždy poznačila jej život. Keď však začne pátrať po knihám a venovaniach, nachádza niečo veľmi vzácne a skryté, čo si pre ňu jej stará mama prichystala.

...keď zotriete všetky vrstvy pozlátka, zostanú len vzťahy a spomienky, čo nám dláždia cestu. (s. 15)


Začať opisovať túto knihu ako niečo krásne, dokonalé, by zrejme nevystihlo celú podstatu. Ak poviete dychberúce, možno sa trošku priblížime k jadru tejto knihy, no stále akoby niečo chýbalo.
Žiaľ je silná vec, ktorá nás núti konať tak, že sa to prieči našim zaužívaným pravidlám. Emily je síce už dospelá, ale vo svojom živote sa neustále strácala v kresbách a vo vlastnom vnútri. Nerozprávala, nestretávala sa s ľuďmi. Jedného dňa však opúšťa túto komfortnú zónu a rozhodne sa nájsť odpovede na otázky, ktoré smrť jej starej mamy zanechala.

Spolu s kamarátom z detstva sa vydáva na cestu plnú tajomstiev, ktorá ju párkrát "prefacká", párkrát rozplače, rozosmeje, ale donúti ju žiť.

Muži ma brzdia. Nútia ma pochybovať o všetkom. Najprv vám rozospievajú srdce a vzápätí máte oči len pre plač. Zabudnete na rozumné myšlienky, myslíte iba na to, čo cítite, keď vás pomaly bozkáva a šepká o láske. (s. 251)


Postupne, kúsok po kúsku odkrýva tajomnú postavu blízkej osoby, ktorá si v mladosti prežila svoje "bujné chvíle", no zároveň sa musela častokrát postaviť problémom čelom a zdolať ich.

Postupne sa nám kapitolami odkrýva nielen príbeh známej autorky, ale aj príbeh Emily, ktorá hľadá novú šancu na život, ktorú dostala. Od Boha? Od starej mamy? Od samej seba?

Kapitoly sú pomenované podľa vtákov, ktoré sa v danej časti vyskytujú a zahŕňajú nejakú skrytú symboliku.
Katherine Slee nič nebuduje na slzách či zmätku, ale odkrýva postupne krásy sveta, či dokonca bolesti, ktoré treba prekonať, no hlavne pochopiť.


"Moja drahá," pokračoval, sadol si na pohovku a otvoril malú sklenú dózu s tureckým medom, "zaslúžiš si niekoho, kto sa k tebe bude správať ako ku kráľovnej." (s. 170)


Prostredníctvom denníkového záznamu sa nám prihovára Catriona, ozrejmuje jej minulosť, ktorá bola plná lásky, smútku, bolesti a odpúšťania. Odpúšťania ľuďom a sebe.

Posolstvo tejto knihy je skryté do jednoduchosti, krásy, bolesti a žiaľu, ktorý nás núti kráčať cestou života, nevzdávať a "nezakukliť sa" do svojho sveta a nič viac nevnímať, pretože svet je pripravený nám priniesť krásne chvíle, spoznať nových ľudí, ktorým na nás záleží/bude záležať, otvoriť srdce každému, kto o to bude stáť, a hlavne je pripravený ukázať, že život nezastal, pokračuje, plynie ďalej a my musíme padnúť a opäť vstať a nájsť to, čo nás urobí skutočne šťastných, objaviť skrytý talent a pochopiť, že nikto nemôže zmeniť naše ďalšie kroky, iba my sami.

"Niekedy je bolesť potrebná, aspoň si človek uvedomí, keď mu je konečne lepšie." (s. 205)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite napríklad aj na ich stránke.

piatok 17. júla 2020

Knihoľ a manikúra

,,Beauty begins the moment you decide to be yourself."

Chcem si prečítať knižku. Prechádzam vystretým ukazovákom po chrbátikoch v poličke, ale jediné, čo vidím, sú moje ohryzené nechty. Vyberiem si knižku k oddychu a sadnem si do kresla. Otvorím ju a všimnem si rozštiepené, nezdravé nechty, ktoré potrebujú záchranu. Začínam sa a knižka ma nadchne. Chcem si ju odfotiť na instagram, na blog. Avšak nemám žiadne pozadie, ani aranžovať sa mi nechce, a tak knižku chytím doruky a odfotím ju pred pivoňkovým kríkom v dokonalom rozkvete. S takouto manikúrou však knižku nemôžem ,,postnúť". To by bolo na hanbu sveta! :O No čo už? Treba novú manikúru!

Tento vymyslený príbeh ma inšpiroval k článku. V lete nosím nonstop na nechtoch nejaký lak. Prinajmenšom priesvitný. Ale vždy nejaký. V zime zle schne, tak na to mám pomenej nervov :D Ale teno rok otestujem domáci gel lak a možno to bude skvelé. Dám vám vedieť :D Pritom ako čítam sa na svoje nechty neustále pozerám, keď som v práci, keď píšem recenziu a pozriem sa na klávesnicu, na mobile ich mám rovno pred nosom, pri umývaní riadov tŕpnem a bojím sa o ne, pri hre na klavír ich sleduje o to viac. Sme knihomoli, čo ale to ešte neznamená, že sme outsideri, nuly bez hlasu, čo len sedia v kúte, do ničoho sa nemajú, nič okrem knižky ich nezaujíma, nemajú kamarátov, nevychádzajú spod kapucne. Nežijeme predsa sami v domčeku na stračej nôžke. Spoločnosť vidí viac ako my. Tým nechcem tvrdiť, že by sme sa mali hýbať ako bábky na lanku podľa toho ako spoločnosť tlieska. To nie!



Nie je nám zakázané starať sa o seba a vyzerať dobre. Veď kto už by to len odmietal? Námaha je však na nás. Prečesem si vlasy, zapletiem ich do účesu alebo ich stiahnem do gumičky, do neforemnej guče, z ktorej ich večer nebudem vedieť rozpliecť? Nalakujem si nechty alebo za celý deň nikomu neukážem svoj zlúpaný lak? Tieto rozhodnutia sú naše a aj keď nás nikto nemôže súdiť za naše rozhodnutia, my sa nemôžeme hnevať, že niekedy vyzeráme ako príšerky, keď sa ani nepokúsime zlepšiť svoj zjav. Minimálne u mňa to takto funguje :D Všimnem si to až keď už je neskoro chytať sa za hlavu. ,,To s týmto účesom som vyšla na ulicu??".

Pri pohľade na otvorenú knižku v mojom lone vždy sledujem aj svoje prsty. Tie prevracajú stránky a ukazujú mi stratený riadok. Práve tie poskytujú oporu mojimi čítaniu. Asi by som bez rúk nečítala. A práve preto sa o ne chcem starať. Nie pre druhých, ale pre svoje oči. Ja sa na ne budem pozerať, ako mi pomáhajú napredovať stránku za stránkou. To ja ich odmením za ich dobrú službu. Zaslúžia si vyzerať dobre a mnohokrát spájam ,,príjemné s užitočným" a popri lakovaní si nechtov čítam kým lak nezaschne. Je to naozaj skvelá súhra aktivít.

,,Taking care of myself doesn´t mean "me first". It means "me too"." - L. R. Knosts

Možno si kričím o pochvalu a možno o kritiku, ale takto to vidím ja. Tie nechty s manikúrou vždy vyzerajú lepšie a som na ne patrične hrdá. 

Je však veľa ľudí, ktorí lakovanie nepovažujú za možnosť. Neberú tento prežitok do úvahy, pretože ich nechty ,,na to nie sú". Ale čo by?! So správnou starostlivosťou a s vôľou a cieľom je možné všetko. Existuje veľa prípravkov a vitamínových mastičiek, vodičiek, gélikov a tabletiek. Sama nejeden ochranný vyživovací posilňujúci lak používam. Nie je to hanba a je na mne, aby som sa o svoje nechty postarala. Môžem ich nechať tak. Suché, štiepajúce sa a bez života. Alebo ich môžem rozžiariť. 

A poviem vám... málokto by odo mňa čakal, že z kabelky vyberiem knižku a nie rúž, či púdrenku. To je naša zbraň ;)

Dajte mi vedieť ako to vidíte vy a či by ste niekedy chceli článok o našich manikúrach, o starostlivosti o nechty a podobne. Tuším ma táto téma začala baviť. :D

- Veronika -

streda 15. júla 2020

Soulcity - Martina Čekalová // recenzia


Sme obeťami tých nad nami. Niekto si raz povie, že tráva bude modrá a my s tým, bohužiaľ, nič nespravíme. Čo keby sme sa narodili do kompletne umelej spoločnosti? Odlišnej. Neskutočnej. Ostražitej. Čo keby sme raz zistili, že sme len nevydareným pokusom? Hračkou vedy. Bábkou mocných. Pokusným zvieratkom...

Z hľadiska námetu, myšlienky a originality, je Město duší skvelým príbehom. Do určitej miery určite aktuálnym. Nikdy predsa nevieme, čo sa rodí v tajných laboratóriách. O takých veciach sa nehovorí a je dobré vedieť správne vyhodnotiť informácie, ktoré sa na nás valia, hlavne z médii. Je tiež dôležité byť všímavý a vedieť pracovať s informáciami. Žiť v dnešnom svete je boj, a preto musíme byť naozaj odtražitými.
V tejto knižke bolo stvorené mesto, v ktorom žili ,,omyly vedy". Ľudia, ktorí rôznymi pokusmi nadobudli zhmotnené duše v podobe šelmotivých zvierat. Nebezpečný svet vyžadujúci si mnoho sebaovládania, odriekania a skrývania. Z toho pohľadu bol pre mňa tento koncept totálne úžasným. Výborne vymyslený svet.

Postavy tohto príbehu boli úžasné. Počnúc Raven, cez Christiana, Larru, Caleba, Dereka, Adama,... výborné. Naozaj boli výborní. Skvelá partia kamošov, čo držia pokope. Skutočné a pevné priateľstvá, zložité lásky i rodinné vzťahy. Všetky väzby boli premyslené a správne komplikované. Až kým neprišla druhá knižka, ktorá mi pomotala Raven a Chrissa a všetko sa to zosunulo až nakoniec ich puto vôbec nebolo takým čarovným, v aké som dúfala.

Páčil sa mi dôvtip, krorýkoľvek ovládol autorkin štýl písania. Knižky sa tak stali príjemnejších a chytľavejšími, keď postavy mali zmysel pre humor, svoje pravidlá a zásady.

Zápletka sa stala tuctovou a príbeh bol čím ďalej, tým menej originálnym. Len vzbura a pokus o prevrat. Vysoko zabezpečený priestor. Odfláknutý systém. Samozrejme, niekde chyba byť musela, aby ,,dobro vyhralo nad zlom". V tomto bol príbeh až príliš jednotvárny a predvídateľný.

Posledné momenty knižky boli pre mňa skutočným sklamaním, nakoľko koniec bol prirýchly. Tak ako sa príbeh vliekol, koniec ušiel neprimerane rýchlo a čitateľ tak nedostal šancu vychutnať si ho. Jednoducho, akoby príbehovému panáčikov autorka oddsekla hlavu a ,,čau". Koniec. To sme si naozaj nezaslúžili.


Avšak ako knižky, ktorých kúpa bola poháňaná karanténou nudou, splnili svoj účel. Boli jedinečné, chytľavé a dobrodružné. Ľahké na čítanie aj na obľúbení si charakterov.  Pre niektoré detaily to však nemôžem nazvať závislosťou. Som nadšená z nápadu a vďačná za formu, ktorú knižky dostali. Čakala som katastrofu, ale príjemne ma knižky prekvapili.

- Veronika -



nedeľa 12. júla 2020

Topografia bolesti - Ivan Lesay (recenzia)

Väčšina kníh, ktoré zaujmú našu pozornosť, musia mať krásnu obálku či názov. I keď sa hovorí: nesúď knihu podľa obalu, v praxi sa to vôbec nedodržiava.
Táto kniha má však všetko. Pôsobivú obálku, názov a aj anotáciu. Po prečítaní musím povedať, že aj príbeh, ale vždy je tam to nejaké ALE...


Ľudia, jedlo, stromy, stoly, boli sme vzory na tapete, lepili sme sa na studenú stenu univerza. Z lisu kvapkala masť a hľadala inferno, aby vyživila pekelné ohne, ale pekla nikde nebolo, peklo bolo konceptom nášho splošteného sveta. (s. 296)


Topografia bolesti je príbehom troch rôznych ľudských osudov, ktoré sú pevnými vláknami spojené do jedného celku, i keď sa navzájom neovplyvňujú, sú ovplyvniteľní...

Prvá časť sa zaoberá Naďou a jej prehodnocovaním života. Je to jej telo a ona si môže s ním robiť čo chce. Ona sa môže predávať, môže písať o mužoch, môže prehodnotiť svoju budúcnosť či v istom zmysle zastaviť svoju chorobu.

Druhá časť je o niečo menej záživná a týka sa Jara, ktorý prišiel o ilúzie po revolúcii. Zobrazenie jeho rozhodnutí, ktoré nie sú síce až také fatálne, no zároveň majú veľkú silu na rozvoj či vývoj ďalšieho pokračovania ostatných.

Človek je z povahy sebec, ja som bol určite. A sú okamihy, keď sa treba vyštverať na súš a nehľadieť za seba, či druhých sťahuje vysoká voda. (s. 253)


Tretia časť je už náhľadom do budúcna, kde autor upustil svoju fantáziu najviac a vytvoril dystopickú verziu sveta. Zároveň pridáva do deja aj listovú formu, v ktorej hlavný "hrdina" ozrejmuje svoje myšlienkové pochody či dokonca skutky, zároveň dáva pohľad na svet a fungovanie, v ktorom nedokážeme ako ľudská rasa odlíšiť to, čo je skutočné, a to, čo skutočné nie je. Ide o prelínanie myšlienok/fantázie so skutočnosťou, ktorej súčasťou sa stanete aj vy čitatelia, nakoľko prestanete vedieť, rovnako ako hlavná postava, čo sa odohráva a čo si namýšľa.

Musím oceniť to, že kniha je naozaj výnimočne písaná, plná filozofických myšlienok, zamyslení sa nad minulosťou, prítomnosť či budúcnosťou, na tým, ako môžeme ovládať svoje telo, no zároveň strácame nad ním silu a vôľu, je plná tajomstiev, rodinných "bolestí", ktoré majú dopad na fungovanie nielen v kruhu najbližších, ale aj v celej spoločnosti, na to, ako prostredie a režim (či krajina) majú veľký podiel na tom, ako fungujeme, ako zmýšľame, ako konáme.


Nezabúdaj, hovoril Jarovi, v civilizácii sa striedajú režimy, ale ľudia ostávajú rovnakí. (s. 182)


Štýl písania je plný cudzích slov, definícií, ale zároveň aj vulgarizmov, ktoré dodávajú knihe akýsi "šmrnc". Autor stavil na víziu budúcnosti, predstavenie minulosti, všetko spojil do jednej knihy, do jednej rodiny, ktorá si musela preskákať rôzne prekážky, no zároveň ani akousi šablónovitou rodinou nebola, pretože jej členovia o takú rodinu neprejavovali záujem.

Kniha sa čítala ťažšie, je presýtená informáciami a myšlienkami, čo jej naopak uberá na kvalite a vytvára z nej masu, ktorú keď prečítate, tak neviete, ako ju hodnotiť (i keď tieto myšlienky môžeme brať za pozitívum, ale to už je otázka pohľadu).
Príbeh sa odvíja na pozadí časových rovín, fantázie a skutočnosti, hľadaní zmyslu života, ktorý je plný fyzickej, ale hlavne "psychickej" bolesti, s ktorou musíme žiť a prežívať.

"...Miloval som ju, bola skvelá, nezaslúžil som si ju... bože, to sú kecy... fakt ti o nej len toto poviem? Mám na ňu veľa spomienok, ale keď sa tak nad tým zamyslím... akoby som ju nikdy nespoznal celú."
"Akoby žila sčasti v inom svete," presne som vedel, o čom hovoríš.
"Neuchopiteľná," povedal si a ja som prikývol. (s. 297)


Z troch častí sa mi najviac páčila prvá, ktorá sa držala reality a neodlietala do sfér politiky, minulosti či vzdialenej budúcnosti plnej robotov, rozpadnutého sveta či technického pokroku.
Išla som do knihy s tým, že som čakala jednoducho zložitý príbeh, no dostala som víziu, ktorá nebola "ružová". I keď narábanie s jazykom bolo výborné, Topografia bolesti si moje srdce nezískala a nepresvedčila ma. Zrejme keby do nej idem s čistým štítom a žiadnym očakávaním, tak moje myšlienky by sa ubrali iným smerom.

Jej prečítanie však stojí za to, pretože je zaujímavou sondou do myšlienok, ktoré sú zložitejšie vyjadrené, no pritom tak ľahko pochopiteľné, až je to desivé. Knihu môžem hodnotiť ako "zvláštnu", "magickú", ako literárny počin, ktorý je hodný zamyslenia, no nemôžem si pomôcť, ale niekedy je menej viac a i keď boli myšlienky zaujímavé, ich presýtenosť im značne kazila "imidž".

Život servíroval malo príbehov a ešte menej point, väčšinou len rozfúkal vatru do slepých uličiek, do alejí bez obsahu, pasáží bezo zmyslu. (s. 305)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.
Pre lepšie priblíženie deja si môžete pozrieť video na youtube, stačí, keď kliknete tu.

nedeľa 5. júla 2020

Z denníka karanténnych dní

Ahojte,

Každý z nás si preskákal neľahký obdobím, ja vám teraz prezradím, ako som svoj karanténny čas strávila v Prahe.

Nakoľko už bolo príliš neskoro vrátiť sa na Slovensko, zostala som v Pražke. Mám tu svoju polovičku aj prácu predsa. Práca však pošla a môj drahý začal čas tráviť u seba v práci. Celé dni som tak mala len pre seba. Ako príjemne to znie, tak na nervy mi to liezlo. 

Keďže moje knižky na recenzovanie zostali u Simonky, ja som zostala v Prahe a čítania bolo menej a menej, siahla som po pár zdrojoch, ktoré mi pomohli zaplniť čas. 


📚 Online nakupovanie
Moja prvá objednávka bola z AlbatrosMedia. Toto vydavateľstvo milujem. Majú skvelé akcie, občas aj dopravu zadarmo, expresne rýchle dodanie a veľmi priateľský prístup ku zákazníkom. Ako slovenský, tak aj ten český ;) Objednala som si knižky ako Krverůž, Génius, alebo Město duší. A svoj výber som skutočne neoľutovala. 
Ani moje milované Bookdepository som nenechala bez povšimnutia. Prišli mi ztadiaľ The Darker Shade of Magic, ktorú si zatiaľ šetrím ,,na horšie časy", pravdepodobne na Vianoce, a tiež som neodolala sérii Red queen. Áno, chystám sa na english rereading.
Takisto som knižky prijímala aj od Simonky. To bola tá najkomplikovanejšia časť, ale zvládli sme to.
Na podporu aj našich milých kníhkupectiev treba myslieť. Tiež sa aj kníhkupcov snažili zjednodušiť nám nákup a ponúkali veľa zľiav a súťaží.
Joj, ťažšie to však s fotkami. Absolútne vôbecsom nemala nápady, kde a ako fotiť knižky na blogu na IG :O Rúškové prechádzky po Prahe neboli práve mojimi najobľúbenejšími.

📚 Online knihy
Našla som pár zaujímavých webových stránok ponúkajúcich e-pub-y. Nájdete ich na mraky ;) rovnako som si pár kúpila aj z Amazonu, ale aj Martinus a rôzne knižnice mali zverejnené knižky online. Stačilo sa iba zaregistrovať/prihlásiť. Napríklad knižku o kráľovnej Alžbete II. Malo to byť k bakalárke, ale nakoniec som siahla po inej téme.

📚 Učiť sa
Ako som mala mnoho času na premýšľanie, zistila som, že môj odbor asi nebude mojou budúcnosťou a začali ma viac lákať technológie. Využila som online výuky z DataCamp-u, 4study, LinkedIn-u, alebo ibyčajne jednoducho z YouTube-u. 
Dnes je extrémne jednoduché nájsť materiály k samovýuke, a tak som to využila. A bolo to ultra jednoduché. Naozaj vám netreba nič viac než dobre naladenú hlavu ;) 



📚 Upratovanie
Ak nič viac, tak sme mali aspoň dostatok času na premyslenie, čo spraviť s našimi interiérmi. Zistila som, že zbytočností som mala naozaj dosť :D

📚 Cvičenie
Dostatok času sa mi poskytlo aj pre moje telo. Keď nie na chudnutie, tak aspoň na akotaké zflexibilnenie mojej neohybnosti. 40 minút denne som venovala pohybu a teraz, keď som prestala, opäť by som sa k nemu rada vrátila. Zas mi začalo obdobie výhovoriek :D

📚 Filmovanie
Počas týchto dní som pozerala This is us a začala sa moja Gilmore girls závislosť:D

📚 Relax
Čítanie, spánok a skrášľovanie. Viem, že pre mnohých bolo tito home-office-ové obdobie pyžamovou párty od rána až do večera, mňa však chytali ,,depresívne" stavy, keď som sa nemala kam vyobliekať. A tak som si po izbe chodila v tylových sukničkách a robila som si krásnu náladu. Kašľať na to, kto si čo pomyslel :D 
Moje čajíkové chvíľky tiež spríjemňovali sviečky a knižky. Občas som ich však vymenila za novú manikúru ( O nej článok o pár dní ;) napíšte ak budete mať záujem, ale aj tak všetci vieme, že si ho napíšem aj sama pre seba :D :O ).



Dúfam, že ste svoje pomalšie obdobie tiež využili na oddych a zároveň ste nezleniveli ;) že ste si spríjemnili a vyplnili chvíľky ticha a nezbláznili ste sa ako ja :D

Majte sa krásne a nezabudnite aj teraz myslieť aj na seba ;) 

❤️

- Veronika -