Expedícia: Môj ľúbostný príbeh - Bea Uusma (recenzia)

Myslela som si, že od vydavateľstva Absynt ma nedokáže už nič prekvapiť. To, že vydávajú skvelé knihy, ktoré sú plné lásky, tajomstiev, silných životných príbehov, radosti, smútku, strachu, hnevu, viery v ľudskosť, to viem. Vedela som, že táto kniha má byť špeciálna, iný formát, viac obrázkov. Ale to, že mi príde domov doslova "encyklopédia", s množstvom krásnych obrázkov a ešte s úžasnejším príbehom, tak to som nečakala.

Celá táto kniha sa zameriava na polárnu expedíciu inžiniera Andréeho, ktorý vzlietol v balóne k severnému pólu spolu s ďalšími dvoma mužmi.
O tridsaťtri rokov sa nájdu zvyšky ich posledného tábora. To, ako sa im "darilo" v neúprosných podmienkach sa dozvedáme zo zápiskov, denníkov, ktoré si písali. V týchto denníkoch uvádzajú, ako už pár dní po štarte museli núdzovo pristáť na súvislom arktickom ľade a dlhé mesiace hľadali pevninu. Takto nešťastne sa traja muži, ktorí nevedeli nič o arktických podmienkach, ocitli uprostred bielej nočnej mory. Ale jedného dňa tieto ich poznámky skončia, práve vtedy, keď dorazia na Biely ostrov. A nik o ich osude ani len netuší.

Takmer po sto rokoch sa polárni výskumníci, novinári a lekári snažia objasniť túto záhadu. Čo sa vlastne stalo na tomto ostrove, keď mali všetko potrebné k prežitiu? Mali oblečenie, jedlo, muníciu, tri funkčné pušky.

Spisovateľka a lekárka Bea Uusma si raz prečítala jednu knihu, ktorá ju podnietila k tomu, aby sa pokúsila prísť tejto veci na koreň. Začala bádať, vybrala sa na severný pól, prečítala množstvo literatúry, stretla množstvo ľudí a našla nové dôkazy. Vyfotografovala fotky, prešla po miestach, na ktorých boli bádatelia, vynaložila si námahu hľadať nové dôkazy a porazila v sebe tú časť, ktorá neznáša zimu.

Po pár krokoch si uvedomím, že nevrhám tieň. Akoby som vkročila do oblakov a kdesi uprostred všetkej tej bieloby krúžilo slnko po dokonalej okružnej dráhe, pričom nikdy neklesne za horizont.  

Kniha vás do deja vtiahne už od začiatku. Nielenže nám autorka podáva svoj vlastný príbeh, dôvody jej konania, cieľ, ktorý si dala, aj napriek tomu, že nemá rada zimu, ale vyrozpráva nám do detailov (pokiaľ jej to zdroje dovolia) všetko, čo sa stalo pred expedíciou, počas a po nej. Zavedie nás svojimi slovami do krajiny, o ktorej, keď čítate, tak už vtedy vám vyskočia zimomriavky na koži a máte chuť sa zabaliť do deky. Podáva nám veľmi pútavo životy troch mužov, ktorí sa snažili prežiť a urobili všetko pre to, aby všetko dobre dopadlo. Aj keď možno niekde v duši tušili, že sa už nevrátia, tak sa snažili z dňa na deň, zanechali ich myšlienky na papieri, aby sa o ich strastiplnej ceste dozvedeli ľudia, ktorí ich denníky objavia.

Autorka nielenže upriamuje pozornosť na svoje myšlienky, bádanie, na osudy mužov, ale nám aj sprostredkúva viaceré fakty, o ktorých ste možno nemali ani potuchy. O tom, že ľad nie je len biely, rôzne fakty ohľadom ľudského tela a možnej smrti. Taktiež píše o tom, že napriek všetkému si dokážeme zachovať nezdolného ducha v sebe a aj o tom, že keď sa zatneme, môžeme nájsť nejaké výsledky.

Príbeh je doplnený fotografiami, mapkami, listami, názormi, medicínou, dôkazmi, ale aj tým, ako vyvracia teórie, ktoré platili doteraz. Ponúka nám náhľad do súkromia bádateľov, príbeh večnej lásky, ktorá vám na konci doslova zlomí srdce (a že také veci sú len vo filmoch!), ale hlavne odhodlanie žiť, ľúbiť a vedieť to, že všetko malo svoj dôvod a príčinu.

Tento silný príbeh vo vás po prečítaní zanechá prázdno v duši. Také, že budete mať chuť začať čítať túto knihu odznova.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Kúpite si ju tu.

Miluj ma ironicky - Maxim E. Matkin (recenzia)

Možno ste už si niekde prečítali a ak nie, tak som veľkou milovníčkou Matkina. Jeho štýl mi skrátka sadol a jeho knihy majú pre mňa veľký význam (aj keď nemám ešte všetky prečítané).

Kniha Miluj ma ironicky si ma získala už od prvej vety. Matkin nám ponúka v tejto knihe viacero krátkych textov, ktoré boli publikované v magazínoch pre ženy a odkrýva nám tým tajomstvá mužsko-ženského prežívania.

Lepšie som si túto knihu načasovať nemohla. Výborná záležitosť, ktorá nám odkrýva, že muži nie sú bezcitné bytosti, ale citovo zrelí jedinci. Že ženy sú dosť často hlúpe a muži si to dokonale všimnú. Že nie všetko zlé, čo sa nám deje, sa nemôže v budúcnosti zlepšiť a že možno aj muž, ktorý vás opustil, sa nakoniec po rokoch k vám vráti.

Matkin nám opäť sprostredkúva životné osudy viacerých ľudí. Šťastné, aj tie menej šťastné. Ale vždy s nejakým koncom. Ukazuje nám, ako funguje ženská logika, mužská žiarlivosť, city, láska u oboch pohlaví, nevera, manželstvá, celkovo vzťahy.

Všetky texty sú obohatené o dávku humoru a sarkazmu, ktoré nie sú Maximovi vôbec cudzie.

V každej kapitole sa zameriava na iný príbeh, no niektoré postavy sa vyskytujú vo viacerých. V každej postave nájdete niečo pozitívne. V jeho sestre (sestre hlavného vyprávača) budete vidieť ženu, ktorá síce mala často zlomené srdce, aj napriek tomu verila v nejakú tú lásku a nevzdávala sa. V jeho kamarátoch miestami až bezradných ľudí, ktorí si ku nemu chodili po radu, ako pokračovať s tou a tou ženou.

Komické situácie, úprimnosť, pravda a ľahký štýl písania si vás získa natoľko, že nebudete vedieť túto knihu pustiť z rúk.

Matkin nám opäť raz ukázal vnútro muža, jeho city, plány, ciele a tým nám ukázal, akí muži naozaj sú. Prostredníctvom ženských postáv zas môžeme nahliadnuť do ženského vnútra, pochopiť správanie mužov a možno miestami zlepšiť aj svoje správanie a to, čo robíme, pretože v tejto knihe si dokážete uvedomiť, čo robíte zle.

Za mňa to bolo opäť výborné, síce Bonus ma nezaujal, ale ostatné príbehy ma chytili za srdce a postavy mi boli sympatické. Aj napriek nepriazni osudu, každý verí v lásku.

>Sima<

Správa od mŕtveho chlapca - Katarína Holetzová (recenzia)

Pohybovala som sa niekde na rozhraní temného sna a hmlistej reality. 

Pre mňa jedna z najočakávanejších kníh tento rok. Aféra učiteľky a študenta, ktorá prerastie v nebezpečnú hru. Splnila moje očakávania?

Keďže psychologické romány veľmi ľúbim, tak ako som uvidela túto knihu, dá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Ako som sa do nej začítala, tak štýl sa mi ihneď zapáčil. Autorka nemá žiadne hluché miesta a z tejto knihy urobila poriadne psycho, obviňovala som snáď každého a nakoniec bol každý pre mňa psychicky narušený. Ale ten koniec? Po prečítaní ma až striaslo. A to naozaj !

"Niekedy som taký nešťastný, až sa bojím byť sám, ale potom som s ľuďmi a zisťujem, že som ešte nešťastnejší."

V každej knihe máte tie dobré a tie zlé postavy. Jedných milujete, druhých nenávidíte. V knihe Správa od mŕtveho chlapca sú postavy, ktoré majú akoby dvojitú identitu. Raz ich beriete ako pozitívne, a potom ako negatívne. S každou myšlienkou, čo sa objaví v knihe, si vytvárate úplne iný obraz o danej postave, až napokon neviete určiť, kto je a kto nie je dobrý.

Autorka taktiež veľmi reálne opisuje vnútorný život ženy, ktorá vie aj nevie, čo chce. Priznajme sa, ktorá nemá niekde v sebe tú druhú bytosť, ktorá nás pred niečím varuje, alebo povzbudzuje? Akýsi náš vnútorný hlas? Síce Nina bola dosť veľký extrém.
Miestami ma vytáčala svojou naivitou, ale dokonale ma vedela presvedčiť o tom, že je úplne šialená (typická žena, nevie, čo chce).

"Viete, to je ako keď spadne lietadlo. Nikdy nespadne len tak, pre jednu jedinú chybu. Musí sa stať veľmi veľa náhod, aby sa niečo skutočne pokazilo. Každej katastrofe predchádza množstvo samo osebe neškodných detailov."

Postavy teda hodnotím celkom pozitívne. Na základe ich charakteru nám autorka predstavila snobov, obyčajných ľudí, zúfalých, zamilovaných, ľudí, ktorí sa boja o milovanú osobu, a tak ďalej. Zahryzla aj do periférii mesta, od tých, ktorí sú bohatí a môžu si dovoliť takmer všetko, až po tým, ktorí sa musia zariadiť inak a často využiť nekalé kšefty, aby dosiahli to, čo chcú.

Príbeh každou stránkou naberá na intenzite a vy máte neuveriteľnú chuť pretáčať stránky a dozvedieť sa, čo za tým všetkým stojí. Doslova budete mať strach, ako to všetko skončí a ako sa niektoré postavy zachovajú. Síce vám pôjde Nina na nervy, aj tak budete mať o ňu strach, pretože vás privedie tak do pomykova, že nebudete vedieť, či je ona "obeť alebo kat."

Nebola som dobrá. Nikdy som nebola dobrá. Len som sa o to snažila. Zabíjala som čas urputnou snahou zmeniť sa.

Celá táto kniha doslova dýcha záhadou, túžbou, láskou, starostlivosťou, hnusom, až to vytvára neuveriteľný čitateľský zážitok, pri ktorom sa ani neviete spamätať a autorka vás doslova ťahá za nos, až vás na konci odpáli.

Neviem, čo viac už povedať. Občas proste dôjdu slová a vy nemáte na výber, iba si túto knihu zobrať do rúk a začítať sa a zistiť, aká je.

Neviem posúdiť, či táto kniha je iná ako ostatné od autorky, keďže táto bola moja prvá (rozhodne nie posledná), ale určite si dala na nej záležať. A kedže na Slovensku sa moc nestretnete so psychologickými trilermi, tobôž nie od autoriek, tak už len preto by ste si mali túto knihu zobrať do rúk a nechať zo seba urobiť úplného panáka, ktorého táto kniha pohltí a zmätie. Až tak, že nebude vedieť, či čítate knihu, alebo sa pozeráte na nejaký film.

Nauč sa byť sebecká, Keď niečo chceš, musíš to povedať, vziať si to a neprosíkať Ježiša Krista, Dalajlámu, prezidenta Spojených štátov, Chucka Norrisa, nikoho - rozumieš?

>Sima<

Za knižočku ďakujeme samotnej autorke. Sledujte ju na jej instagrame, ktorý nájdete tu. :)

KNIHA vs. FILM (Ja, Simon)

Takýto typ článku sme plánovali už dlhšie, ale stále sme sa k nemu nevedeli dostať. Avšak, v spolupráci s Panta Rhei ste sa dočkali, vy aj my. Tentokrát na knihu a film Ja, Simon.

Sima: 
KNIHA
Ako ste sa mohli už prečítať v recenzii na túto knihu, tak viete, že som ju prirovnala k jednej veľkej horskej dráhe. Raz dobré, raz zlé. Nie som jej veľký nadšenec, pretože si ma vôbec nezískala a postavy a dialógy mi prišli neprirodzené. Celá kniha mi prišla ako presladená YA záležitosť pre mladých, ktorí zbožňujú, keď autori píšu o ľuďoch, ktorí sú homosexuáli, majú inú rasu a pod. Skrátka je to tak, akoby autorka chcela nasilu niečo predať, a tak tam hodila inú verziu novej modernej popolušky a zakomponovala do toho LBGT. Môžete ma za tento názor odcudzovať, pretože väčšine (99%) ľudí sa tá kniha páči, ale ja si za svojím názorom stojím. Skrátka tá kniha nebola nič pre mňa. A to mi môžete veriť, že som sa na ňu neskutočne tešila!

FILM
Do filmu som už nedávala také veľké nádeje ako do knihy. A predsa!
Prvú polovicu som si myslela, že niečo horšie ako kniha nemôže byť, no bolo ! Bolo to strašné !
Nie som za to, aby film bol verná kópia knihy, ale keď zmeníte celkovo hlavnú zápletku(?), tak to je problém !
Kniha sa mi nepáčila, priznávam, ale musím povedať, že totožnosť Bluea bola v knihe omnoho lepšie zakomponovaná a následne objavená ako vo filme! Vo filme to bolo KA-TA-STRO-FA! Ozaj by nebolo lepšie, keby vôbec netušil, kto je Blue? Hneď na začiatku ? (V knihe nemal ani páru, vo filme bol jedným z "podozrivých".)
Veď povedzte sami, nebolo to lepšie v knihe? So všetkými tými detailmi ohľadom mena, Orea a tak ?

Potom sa to však zlepšilo. Ale až na konci. Narozdiel od Veroniky, koniec sa mne páčil z celého filmu najviac. (Nielen preto, že to končí.)
V istý moment som mala aj slzy v očiach, pretože vo filme bolo krásne zobrazené, aká je rodina dôležitá. Aká je dôležitá ich podpora a taktiež podpora kamarátov.

Herecké obsadenie rodičov bolo výborné, sestru a jeho kamarátov som si síce predstavovala úplne inak, ale môžem povedať, že to bolo fajn. Niektoré momenty, čo boli vo filme, tak nás veľmi rozosmiali a boli ozaj výborné (tie v knihe chýbali). Simon bol vo filme rovnako sympatický ako aj v knihe, Martina som v tom filme nemohla zniesť (v knihe mi bol trošku viac sympatický), ale celkovo to nebolo až také zlé.

Avšak počas celého filmu myslela na to, že kedy to už skončí ?
Presladená americká záležitosť, ktorá určite zanechá stopu v srdciach mladých, ale vo mne to skôr zanechalo to, že som stratila 2 hodiny svojho života. Ale zas na druhú stranu, bolo to lepšie o 1 "hviezdičku" ako kniha. Ten koniec bol skrátka dobrý ! To sa musí uznať. Ale inak všetko bolo zle. Tie dialógy medzi postavami mi prišli ešte neprirodzenejšie ako v knihe!
Hold, Ja, Simon nie je moja šálka kávy.

Aby som to tak zhrnula, tak kniha mala lepšiu zápletku ohľadom Blueovej totožnosti, emaily boli viac prirodzenejšie, kamaráti lepšie popísaní, ale všetko bolo akési nasilu, neprirodzené.
Vo filme boli postavy prirodzenejšie, viac smiechu, lásky, podpory a sĺz v očiach, ale situácie mi prišli príliš zvláštne. Nebolo to zlé, ale keby sa ma spýtate, ako by som jedným slovom hodnotila film, tak by to bolo slovo "BLBOSŤ". Asi sa ja pekne vrátim k trilerom, románom, klasikám a YA knihy na chvíľku odložím, pretože by to nedopadlo dobre.

Ale zas na druhú stranu, ak vám nevadí klišé, už miliónkrát spomínané témy, neprirodzené dialógy, tak je to oddychovka. Ak sa ale rozhodujete medzi knihou a filmom, tak by som volila film. Možno keby nečítam predtým knihu, tak si ma získa viac. Je to tuctové, ale o čosi lepšie ako kniha.

Rony:
Poznáte to, keď prídete do kina a bojíte sa, aký zážitok vám ponúkne?? Toto bol môj prípad, kedy som bola v očakávaní, pretože knižka mala byť skvelá a film ešte lepší, no mala som isté pochybnosti. Avšak tie sme prekonali a sadli sme si do sedačiek v skoro prázdnom kine a čakali sme na film. Začiatok filmu bol chytľavý, žiadne nudné omáčky, jednoducho rýchly a vtipný úvod, ktorý neurazil. Téma ma neskôr odradila od "mať rád" tento film, pretože už je všade ohraná a aj keď to tu nebolo tak o tej ceste z anonymity ako o hľadaní spriaznenej duše, prijala by som príbeh o čosi akčnejší.
K postavám, žrala som Simonovu rodinu. Jeho sestra, čo upečie hocičo a jeho milujúci srandujúci rodičia, tí boli dosť fajn. Simon bol strelený, ale to asi patrilo k jeho osobnosti, no aj tak by mu nezaškodila štipka zrelosti bez prebujnej fantázie.
Konflikt s priateľmi, ktorý nastal pred koncom ma rozosmial, lebo to bola banálna hlúposť, ale budiš zauzlenie.
V celkom mojom pohľade bol film jedným z tých lepších a ten zážitok z kniha nič neprekoná. Po filme som mala chuť si spievať, takže ma určite nenaštval.

Za poskytnutie knihy a lístkov do kina ďakujeme Panta Rhei a CINEMAX.

Návrat - Hišám Matar (recenzia)

Silný autobiografický román, ktorý sa vám veľmi rýchlo dostane pod kožu a s 240 stranami zamáva s vašimi emóciami.

Hišám Matar sa po mnohých rokoch vyberie naspäť do svojej rodnej zemi, Líbye. Do milovanej, ale rovnako nenávidenej Líbye. Hlavne preto, aby našiel svojho otca. Alebo aspoň zmienku o ňom.

Utrpenia sa bojíme možno najmä preto, lebo by nás mohlo zmeniť.

Hišámov otec bol skvelý, hrdý muž, ktorý sa silne angažoval v politike, v tom, ako mala krajina fungovať, keďže z neho vyžaroval vzdor, bol odporca režimu, tak bol za svoje činy aj zadržaný a musel si odtrpieť možno niekoľko mesiacov?, rokov?, desaťročí? vo väznici, v ktorej strávil čas spolu so svojou blízkou rodinou, ale aj inými väzňami, no raz záhadne zmizol a nik o ňom už nič nevedel. Podarí sa jeho synovi ho nájsť?

Kniha ma hneď vtiahla do deja a autorov štýl sa mi veľmi pozdával. Hišám je múdry, vzdelaný muž, ktorý si nadovšetko váži svoju rodinu, ale aj svoju zem. Venuje sa písaniu kníh a pravda zohráva v jeho živote veľkú rolu. Napriek tomu, že zúfalo túži zistiť, čo sa stalo s jeho otcom, je zmietaný v neistote, aj tak si dokáže zachovať rozvahu a v tom mu pomáhajú aj jeho priatelia, či rodina. Jeho charakter si vás získa a už od prvej stránky budete voči nemu prechovávať sympatie a časom bude tak silno na vás pôsobiť, že odrazu budete aj vy chcieť nájsť jeho otca. To, že podáva čitateľovi dejiny, umenie je iba bonus, ktorým dokazuje, aký je milovník literatúry, architektúry a zaujíma sa o dejiny svojej krajiny. Aj takýmito, dá sa povedať, myšlienkami, názormi navyše k hlavnej myšlienke diela si získa vašu pozornosť.

Dejiny si pamätajú Mussoliniho ako fašistického pajáca, nešikovné talianske trdlo, ktoré zbabralo taliansku účasť v druhej svetovej vojne, no v Líbyi bol strojcom genocídy. 

Tento príbeh sa však netýka len hľadaniu otca, pravdy, ale aj odvahe jednej veľkej rodiny, ktorá aj počas revolúcie si zachovala v srdciach lásku a pochopenie.
Hišám nám rozpráva príbehy svojich najbližších, svojho starého otca, otca, brata, matky, ujov, tiet, bratrancov. Ukazuje nezdolného ducha v každom z nich. Silu bojovať voči neprávosti a nezradiť svojich blízkych. Aj napriek tomu, že boli vystavení smrti, streľbe, nátlaku, hladu, zlému zaobchádzaniu, aj tak si udržali česť a bojovali ďalej. Za seba a za lepší život.

Už na knihe si môžete prečítať, čo o nej hovorí Kazuo Ishiguro. Ja s ním len môžem súhlasiť. Román o rodine, ktorú rozdelili surové udalosti, stroskotanie nádejí a Hišámova sila, ovládnutie hnevu a viera v neskalenú ľudskosť, si vás získa každou jednou vetou.

Zachoval som si vo svojom vnútri miesto, odkiaľ som bol schopný každého ľúbiť a každému odpustiť, "povedal s úsmevom a nehou v očiach. "Nikdy sa im nepodarilo vziať mi ho."

Avšak nie je to príbeh len jednej rodiny. Kniha je obrazom ľudu, ktorý prežil niečo, čo sa nedá ani opísať. Strach, bolesť, sila, odvaha, láska sú prítomné počas celej knihy a životné osudy sú natoľko silné, že vás nenechajú chladnými.

Hišám vytvoril dokonalý súzvuk protikladov. Zem zmietaná surovými udalosťami, strach, smrť voči odvahe, sile, láske a pochopeniu. Všetko dáva do akejsi viery v lepšie zajtrajšky a do určitého pochopenia a hľadania cesty, ako všetko zlepšiť, resp. naučiť sa žiť s tým, čo bolo, ale prijať fakt, že budúcnosť môže priniesť niečo lepšie. Stačí len vydržať a raz sa pravda dostaví.

Svet sa dá zmeniť za deň. Niekedy trvá štyridsaťdva rokov, kým ten deň príde, ale potom...

>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

Pán tieňov - Cassandra Clare (recenzia)

Túto knižku mám doma už od Vianoc, pretože Polnočná dáma ma nenormálne chytila. Nemala som však motiváciu siahnuť po 700 stranovej knižke pred maturou a keď som mala doma kopu iných kníh, no našla si ma aj takto a ja som neskutočne rada, že som sa začítala. Milujem tieto fantasy!!!!!

,,Neznášam tento pocit... Neznášam, keď sa bojím. Pripadám si slabá."

Na týchto knižkách ma baví to, že aj keď sú nehorázne dlhé, nenudia ma. Príbeh Tieňolovcov sa mi vryl pod kožu a ja si neviem predstaviť napínavejší príbeh. Najmä tento o Emme a Julianovi ma neskutočne chytil. Konkrétne táto knižka prináša množstvo pohľadov a vzťahov. Ukazuje ako Juliana s Emmou, tak aj Cristinu, Marka a Kierana, Kita s Livy a Tyom, Dru,... Tiež ma potešilo, že sa tu objavil aj Magnus s Alecom a detičkami. Veľa postáv, veľa príbehov a veľa zauzľovania a na konci jeden obrovsky hrozný uzol a ja brutálne potrebujem ďalší diel.

,,Taká je láska, syn tŕňov. Prijmeme aj ten najkrutejší úder, a keď po ňom krvácame, zašepkáme ďakujem."

Čo sa týka vzhľadu, tak obálke nie je čo vytknúť. Panoráma mesta, sršiaca neohrozenosť, tajomná tmavá. Všetko to úžasne sedí a spolu s PD sa krásne vynímajú v poličke aj vďaka na modro namaľovaným stránkam. Už sa teším až vyjde aj tá posledná. To bude skvost.

Príbeh sa odohráva rýchlo, autorka opisuje každú postavu, rýchlo strieda pohľady a núti čitateľa lačne otáčať stránky, aby rýchlo zistil, čo sa udialo. Ani jeden pohľad ma nenudil, každý bol niečím zvláštny a pútavý, každý vzbudzoval zvedavosť. Najviac som chcela čítať o Emme a Julesovi, ale aj ostatné príbehy mali čo do seba a dopĺňali sa. Kúskami som dokonca viac chcela Cristinu s Markom alebo Tiberia s Kitom. Všetko ma zaujímalo.

,,Zlom mi srdce. Rozbi ho na kusy. Máš to dovolené."

Nakoniec som si obľúbila všetky postavy. Najviac som bola, samozrejme, namotaná na Emmu, ale postupne som prišla na chuť aj ostatným postavám. Spoznala som Tiberiove zvyky, Livyinu odhodlanosť, Drusillin strach, ale aj mnoho Ďalších stránok, ktoré knižka čitateľom otvára Každý jeden má v príbehu nenahraditeľné miesto. Vďaka nim všetkým je príbeh taký čarovne úžasný a nabitý akciou.

,,Nie je také ťažké zomrieť za priateľa, ako nájsť priateľa, za ktorého sa oplatí zomrieť."

Čo sa týka konca, ktorý nikto z nás nečakal, asi idem plakať. Ten veľký uzol, ktorý neviem, ako sa bude ešte uzliť a kedy sa vôbec rozuzlí. Tu vzniklo ozaj to napätie, ktoré potrebujem, aby poľavilo, inak nezaspím. Jednoducho si ma tento príbeh neuveriteľne získal a myslím, že koľkokrát som čítala až so zatajeným dychom, aby mi nič neušlo. 600 strán akcie a napätia, nie na 100% intenzívnej úrovni, ale extra chytľavej, aj to bolo dosť na to, aby som tú knižku tak milovala.

Prináša nové situácie a miesta, nové nebezpečenstvá, nové zákony, nové pokušenia a rozhodnutia. Novú časť príbehu, na ktorú sme tak dlho čakali a bola skvelá.

Zbožňujem postavy, celý tento koncept, ten nápad, roztržky i prehry. Všetky strasti aj slasti, ktoré tento príbeh prináša. Neskutočne rada čítam túto tieňoloveckú ságu a ešte som s jej čítaním neskončila. Aj keď ma knižka svojou dlhokánskosťou spočiatku strašila, teraz ma straší vidina toho, že sa nedozviem, čo sa stalo, pretože toto mi nemôže urobiť.  Chcem čítať ďalej, hoc aj 1000 strán. A dúfam, že ma tieto knižky nikdy neomrzia.

,,Myslím, že láska sa nedá celkom vykoreniť. A myslím, že keď niekto niekoho ľúbi, navždy v ňom zostanú uhlíky. Aj zvyšky vatry vydržia dlhšie ako plameň."

Za sprostredkovanie ďalšieho vydareného čitateľského zážitku Ďakujeme kníhkupectvu pantarhei. Knižočku si môžete objednať tu ;)

-Rony-

Deviaty hrob - Stefan Ahnhem (recenzia)

Priznávam, najprv som sa celkom bála tej hrúbky, ale potom som si k nej sadla a prečítala som ju za pár dní.

Príbeh ma veľmi zaujal, pretože v poslednom čase som dosť "závislá" na trileroch, krimi, detektívkach a pod. Tento príbeh sa točí ohľadom nevysvetliteľného zmiznutia ministra spravodlivosti, zavraždenia manželky dánskej televíznej celebrity a ďalších sériových vrahov, či vrážd. 

V tejto knihe sa striedajú viaceré línie, keďže vraždy sa stali v dvoch krajinách. Celkovo som mala pocit, že budú spolupracovať spolu, no nakoniec to tak zrovna nebolo (bolo to úplne inak) a tu už bolo trošku sklamanie.

Ďalšie sklamanie sa stalo hneď na začiatku, keď autor v každej novej kapitole nám predstavil inú postavu. Celkovo ich tam bolo asi 10? (plus-mínus), ale na začiatku to bolo dosť chaotické a niekedy bol problém udržať moju pozornosť.

Podľa mňa by ste nemali veľa očakávať. Nečakajte od nej nejaký skvelý triler, ktorý vás dostane do kolien, ale ako taká letná, dajme tomu oddychovka, vás môže zaujať, pretože autor má veľmi pútavý štýl písania. I keď pre mňa toho ostalo dosť veľa zamlčaného a niekedy sa objavili indície, zvraty, myšlienky, dôkazy bez ničoho.

Príbeh sa teda, ako som spomínala, odohráva v dvoch krajinách a vy teda máte možnosť nazrieť do dvoch úplne odlišných postupoch pri riešení vrážd. Autor nám veľmi dobre predloží, ako to funguje na polícii a dosť veľa ľudí sa k niektorým dôležitým veciam stavia dosť odmietavo, pretože im to je jedno. Hlavné je, že vyšetrovanie je ukončené. 

Postavy boli pre mňa tiež trošku kameňom úrazu, pretože ani jedna mi neprirástla k srdcu. Fabian bol jednoducho niekedy dosť neznesiteľný a často nevedel používať ani vlastný rozum, a to bol/ je hlavný vyšetrovateľ !

Malin mala na začiatku u mňa dosť veľké sympatie, pretože bola odvážna a múdra. No potom začala až príliš riskovať a nepozerala vôbec na svoj stav a na to, že môže ohroziť svoje deti. V tomto prípade bola veľmi nezodpovedná a jej postava nebola tým pádom až taká reálna. 

Dunja bola fajn, ale zas na druhú stranu jej charakter nebol až tak dobre prepracovaný a aj keď bola cieľavedomá, tak jej úspech sme v tejto knihe, žiaľ, nezachytili.

No a potom je tu veľa policajtov, ktorí síce chcú vyriešiť vraždu, ale keď sa ocitne niečo nepravdepodobné na vyšetrovaní, tak to zametú pod koberec, pretože sa im to ďalej nechce riešiť.

Celkovo mi tie postavy nesedeli a ich vyjadrovania a správania nemalo nič spoločné s odvahou a tým, ako by sa mali policajti zachovať pri riešení vrážd. 

V celku tento príbeh nemusel byť zlý, keby autor neskákal z jednej krajiny do druhej, z jednej situácie do ďalšej, keby vysvetlil viacero vecí, tajomstiev a hlavne! keby ten koniec nenapísal len tak ledabolo. 

Za mňa to je, žiaľ, sklamanie. To, ako pripravoval vrah svoje obete o život, ma vôbec nechytilo a vôbec to u mňa nevyvolalo žiadne reakcie, city, plač, hrôzu, či zimomriavky. Stále som čakala na niečo VAU!, na niečo, čo ma posadí do kolien. Žiaľ, celý príbeh bol veľmi predvídateľný a neodniesla som si z neho nič nové, čo by už nebolo spomenuté v iných knihách.

Aby som nebola iba negatívna, tak v knihe nájdete určite napínavý dej, tému rodiny, pomsty, lásky, priateľstva. Postavy dosť často trpia workoholizmom, rozpadajú sa im rodinné vzťahy, ale snažia sa to riešiť a nájsť správnu cestu. Čiže tým pádom môžeme povedať, že sa kniha nezaoberá iba políciou, vraždami a ich objasnením, ale načrie aj do súkromia hlavných postáv, čím ich robí "ľudskejšími", čiže nám približuje aj ich slabé stránky. 

>Sima<

Za knižočku ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite tu.