Izba zázrakov - Julien Sandrel (recenzia)

Byť nažive je zázrak...
pretože v jedinej sekunde sa môže všetko zmeniť.

Niečo o tom vie aj Telma, žena žijúca pre svoju prácu. Až do chvíle, keď jej syna zrazí kamión, a lekári mu nedávajú veľkú nádej.

Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé rozhodnutia. Telma posilnená nádejou, že jej syn ešte stále žije, sa rozhodne plniť jeho priania, ktoré má zapísané v denníku, ktorý objavila, keď blúdila v jeho izbe.

Nemocničná izba sa mení na "izbu zázrakov". Telma sa rozhodne, že synovi postupne splní všetky priania, natočí sa pri tom a postupne mu tieto zážitky bude v nemocničnej izbe opisovať. Drží sa nádeje, že sa jej podarí syna prebudiť. A je to vôbec možné?

"Ani na chvíľu som si nepripustila, že by mohol zomrieť. Matky sú tak nastavené. Pripustiť si možnosť, že ich dieťa zomiera, znamená zaživa ho pochovať. A pochovať svoje dieťa je jednoducho nemožné. Ľudo nezomrel. Nemohol zomrieť."  (s. 24)

Julien Sandrel vytvoril pozoruhodný príbeh odhodlania relatívne mladej slobodnej mamičky, ktorej sa život otočil v priebehu sekundy. Zo začiatku má čitateľ pocit, že sa ocitol v jednom začarovanom kruhu plného pracovných povinností, nezvládania výchovy o dieťa a rôznych rozporov, ktoré hlavná hrdinka v sebe nosí, no zároveň aj rozpory jej osobnosti.

Dej sa zdá byť banálny, no po čase autor sa naladil na pozitívnejšiu stránku života, ukazuje jeho krásu, dôležitosť rodiny či občasné hlúposti.
Telma sa javí ako nezodpovedná matka, ktorej záleží len na kariére, čitateľ má pocit akoby syn bol na poslednom mieste. Od istého okamihu však Telma zisťuje, čo je v živote najdôležitejšie, dokáže myslieť racionálne a hlavne konať v záujme svojich najbližších.

Autor aj napriek tejto zmene povahy hlavnej predstaviteľky príbehu uberá úplne iným smerom a začína riešiť skôr jej život, lásku a vzťahy, intímnosti, názory, nálady, než aby sa zameral na jej syna, o ktorom by mala byť celá kniha. Jeho osobnosť nám čitateľom zostáva akoby chvíľkami zahalená, nevieme jej dať tvár, nevieme si predstaviť jeho myšlienky, i keď v knihe nájdeme kapitoly, v ktorých je nám akýsi bližší.

"Človek neprežíva každú hodinu ani každý deň, akoby boli posledné, to by bolo únavné. Žijeme, to je všetko. Môj život s mamou je presne o tom." (s. 20)

Komplikácie u mňa nastali vtedy, keď autor používal neprimeranú slovnú zásobu mladého chlapa, a chcel to odôvodniť tým, že je vysoko inteligentný. Pre mňa ako čitateľa to pôsobilo skôr rušivo.

Napriek krásnej obálke a posolstvu, ktoré kniha nesie, tak si nedokázala získať moje čitateľské srdce. Autor sa snažil poukázať nešťastnou udalosťou na to, že život je nepredvídateľný a mali by sme sa nad sebou zamyslieť, myslieť na svoju rodinu, dávať im dostatok lásky a užívať si každý deň, ktorý nám je poskytnutý.
Spracovaním tejto tematiky však trošku zaostáva a zo svojich postáv vytvoril len akési ploché postavy, ktorých osud čitateľa prestane po pár stránkach zaujímať.

Príbeh nie je vyslovene zlý, nájdete v ňom mnoho krásnych zážitkov, radosti, smútku či nádeje, no niekedy sa autor príliš snažil preplniť dej a vytvoril z toho kašu, ktorá je síce možno dobrá, ale aj tak vám nesadne. Pokiaľ teda sa neuspokojíte s tým, že vám dodá iba to potrebné, čo od nej očakávate. Oddych, i keď má citlivú tému; nádej, smútok, lásku v tých najzložitejších životných situáciach; rozhodnutia, ktoré nám zmenia život, a radosť, ktorá nás posúva vpred.

Ľudo nenaučil svojím mlčaním jeho matku žiť, ale zároveň naučil čitateľa, že nič nie je nemožné, a zázraky sa stále dejú. Preto asi táto kniha nie je niečím, na čo by som mohla vyslovene nadávať, ale verím, že jej krásu nájdu v nej čitatelia, ktorým je určená.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

Bezvetrie tichom - Patrícia Brestovanská (recenzia)

"Neprestal som ju čakať,
srdce som uzavrel kľúčom,
keď začal dážď padať,
stala sa svetlom i lúčom." (s. 173)

V modernej poézii je teraz v "móde" voľný verš. V zbierke Bezvetrie tichom sa však uplatňuje viazaný. Ktorého zástancom ste vy?

Patrícia Brestovanská vytvorila naozaj pôsobivú zbierku, ktorá síce príde miestami ako dosť veľké klišé, no vo svojej podstate skrýva omnoho viac.

Centrum jej tvorby tvorí láska. Láska vo všetkých podobách. Taká, ktorá nám dá niečo do života, no zároveň aj taká, ktorá nás zničí, no niečo nás naučí.

Často svoje pocity spája do akejsi dezilúzie, že všetko raz pominie, no miestami sa opäť ponára do sveta, v ktorom ešte existuje východisko.

"Moje srdce väzní dáma,
kvôli ktorej sa odohráva dráma,
kráska sa usmieva z obrazu,
je znakom tajného odkazu." (s. 62)

Časť jej básní pripomína svojou kompozíciou a motívmi rozprávku. V takýchto básňach sa teda autorka odtrhuje od sveta a snaží sa vidieť v ňom len to dobré, čarovné, magické. Na druhej strane sa však venuje aj triezvemu pohľadu na súčasný svet a hodnotí jeho chyby, snaží sa na ne poukázať.

Ťažko sa zvyká na autorkin štýl, pretože jej viazaný verš je niekedy viazaný akoby nasilu, no keď sa necháte unášať krásou a horkosťou jej slov, tak si vás dokáže získať.

V tejto básnickej zbierke teda nájdete všetko, čo život ponúka. Lásku každej príchute, zložitý svet plný neprávosti, zlosti, kontrastov, svet plný dezilúzie, sklamania, neobetovanej lásky, clivoty, chýbania, ale zároveň odpustenia, prijatia a istého vyliečenia sa, či dokonca nádeje.

"Chutila ako sladký nektár,
túžil som po nej čoraz väčšmi,
strážil som ten vzácny herbár,
ochraňoval ju pre mečmi." (s. 22)

Pomocou veršov akoby kričala o lásku, ktorá ju minula, o ktorú prišla, no zároveň cíti akési zadosťučinenie, že ju vôbec zažila.

Jej básne sú súzvukom prírody a nevyvolených citov, ktoré sa derú na povrch a nedokáže ich ovládať. Zároveň si však uvedomuje svoju silu a dôležitosť kráčať sama a vyliečiť sa.

I napriek všetkému, čo sme v knihe ako čitatelia prežili s lyrickými subjektami jednotlivých básní, tak svoju zbierku zavŕšila do úplnej dezilúzie bytia, keď všetko padne a neostáva nič iné, len nejako svoj boj vyriešiť. Akoby nádej, ktorá nás sprevádzala celou knihou, sa vytratila (skvelé zavŕšenie diela).

"Odtrhnúť ťa môže hádam každý,

preto to už toľkí neraz skúsili, 

nikto ťa nebude milovať navždy,

hoci pre tvoju krásu by lúpili." (s. 210)

Bezvetrie tichom nie je rozhodne zbierka pre každého, nenájde v nej pochopenie človek, ktorý niečo také nezažil a ktorý vo svojom vnútri nenosí množstvo kontrastov. Zároveň sa nemusí páčiť človeku, ktorý nemá rád viazaný verš a jednoduchosť básní.
Nie je to zbierka, ktorá vás má ohromiť svojou krásou a dokonalosťou, ale svojou bolesťou, beznádejou a vytriezvením.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem vydavateľstvu Enribook. 

Je to vo hviezdach - Minnie Darke// recenzia

,,Nezabúdajte, ako nám hovorí Tolkien: ,,I tak možno za rohom každým čakať novú cestu ši vchod tajný." 

Nie je jednoduché zápasiť s osudom. No a už vôbec nie je jednoduché počúvať a správne porozumieť jeho plánom. Nie každý sa vie nájsť vo hviezdach.

Keď sa mi knižka prvýkrát dostala do rúk, vyzerala skvostne. Hviezdičky sa trblietali a hneď som vedela, že táto bude prvá, do ktorej sa obujem. Čierna a biela nikdy nič nepokazí a v tomto prípade bola biela oveľa lepšia ako vesmírna modrá, ktorú vidíme všade na nočnej oblohe. Bohužiaľ materiál nie je veľký kamarát s čistotou a rád sa rýchlo zašpiní.

Bola som však očarená hneď od začiatku. Nie vždy máte šťastie na knižku, ktorá je pútavá od samotinkého začiatku, no táto knižka to vzala prevrátene. Na začiatku ma prinútila nepustiť ju z rúk, no a neskôr aj pri menej pútavých kapitolách už nebolo cesty späť.

,,Obávam sa, že talent nevylučuje aroganciu. Vlastne, tie dve veci - podľa mojich skúseností - idú akosi ruka v ruke."

Možno sprvu celkom obyčajný príbeh starých priateľov, ktorým sa pri ďalšom stretnutí vrátia milé spomienky a city, nie je zas až tak obyčajný. Príjemným oživením celého príbehu je dôraz na detail. Ten je v tomto prípade tvorený asrtologickými prvkami. Každá kapitola nesie meno jedného zo znamení zverokruhu a je to prvá vec, o ktorej sa dozvedáme pri stretnutí s novou postavou. Príbeh je tiež poprepletaný príbehmi iných ľudí, ktorí žijú v útulnom mestečku Edenvale. Možno o to viac ma to zaujalo, keď sa prvá kapitola začala mojim milovaným Vodnárom.

Samotný hlavný hrdina Nick je Vodnár. Autorka si dala záležať na opise každej postavy a každú vždy najprv zadefinovala vo zverokruhu, a až potom rozpovedala jej osud. Veľmi pozitívne vplývajúcim prvkom bola aj práca hlavnej hrdinky Justin, čo by novinárky v miestnom hviezdnom časopise. Nie len tieto postavy si vás získajú. V tejto knižke som mala problém vybrať si najobľúbenejšiu, pretože všetci boli skvelí.

,,Jej nestačí, že má nežnosti Daniela Griffina ako na podnose, moja najlepšia kamoška chce uloviť posraného jednorožca."

Príbeh týchto dvoch stratených hviezd je vskutku zázračný a príjemný na čítanie. Štýl, ktorým je napísaný je chytľavý a vtipný, neškrie a plynie hladko aj s prerušovaniami. Vďaka týmto mini vstupom o iných postavách dáva väčší zmysel samotná téma, a konkrétne to, čo dokáže spôsobiť taký horoskop. Celá knižka sa hrá s ľudskými mysľami aj nás čitateľov. Naozaj každý sa v knižke nájde. Táto knižka totiž ukazuje, akými spôsobmi sa dá uchopiť zdanlivo jednoduchá predpoveď. Ukazuje aj mravné stránky života, ako sa poučiť, ako odpustiť, ako sa nevzdávať a ako byť kreatívny. Hovorí veci na rovinu, bez pretvárky. Myšlienky sa len tak sypú.

Vôbec by mi nevadilo, keby sa knižka ťahala ešte ďalšie stránky, ale, bohužiaľ, znamení máme len dvanásť. No nič to. Vystihla podstatu v celej kráse.

Týmto by som sa za sprostredkovanie tohto milého príbehu a poskytnutie samotnej knižky chcela poďakovať AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

Freddie Mercury: Ilustrovaný životopis - Alfonso Casas (recenzia)

"Don´t stop me now." (s. 52)

Albatros Media prichádza opäť s ďalším skvelým ilustrovaným životopisom.
Freddieho vám zrejme netreba predstavovať. Myslím si, že každý pozná aspoň jednu jeho pesničku, resp. pesničku od Queen.
Jeho tvorba zasiahla celú generáciu, no jeho život nebol o nič menej zaujímavý.

Ilustrované životopisy majú to čaro, že dokážu pracovať so základnými údajmi, podať ich zaujímavou formou, a tak vytvoriť komplexný obraz človeka.

Táto útla kniha je spracovaná netradične. Každá kapitola nesie názov po najznámejšej piesni Freddieho - Bohemian Rhapsody. Tým pádom má čitateľ pocit, akoby sa celá táto pieseň pomaly pred ním otvárala, zároveň sa otváral aj život jej skladateľa a celým dielom sa niesla ich spoločná duša - duša piesne a duša legendy.

V skratke hodnotí Freddieho rodinné pomery, cestovanie za lepším životom, narodenie, jeho túžbu niečím vyniknúť. Už ako dieťa sa začal zaujímať o svet a netrvalo dlho, kým ho tento svet objavil.

Autor tohto životopisu väčšinou hodnotí každú udalosť jednou vetou, no tým významnejším venuje väčší priestor. Snaží sa, aby si čitateľ Freddieho obľúbil, no hlavne aby ho pochopil.

"Nebylo to špatné, ne? Byl to život s velkým Ž..." (s. 117)

Toto dielo však nie je len o jeho myšlienkach, túžbach, ale zároveň vo veľkej miere podáva informácie o fungovaní skupiny Queen, o Freddieho hudobných začiatkoch, o jeho láskach, ktoré mali rôznu podobu, no v jeho živote veľké miesto.

Kniha je plná zúfalstva, beznádeje, pokrytectva, kde každý len využíva, ale zároveň aj plná hudby, spolupatričnosti, lásky a odvahy čeliť svetu.

Netradične zachytený život legendy obohatený jej klasickými výrokmi, fotkami, ktoré verne zobrazujú akou osobnosťou bola, prekážky či tvorba veľkých hitov, ktoré dobili srdcia miliónov ľudí, móda, štýl, drogy, sex, láska, ktorú nikto nepochopí, ľudia, ktorí tvorili podstatu jeho bytia, život, ktorý si treba užívať, no znášať následky. Príbeh o mužovi, ktorý zomrel...
No zrodila sa legenda.

"No dobře, darling, tohle končí..."  (s. 113)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

Patrick Melrose: Štipka nádeje - Edward St. Aubyn (recenzia)

"Existuje toľko druhov snobstva," povedala Jacqueline, "že ich človek ani nemá kedy všetky obdivovať." (s. 65)

Patrick je konečne čistý, je však aj nesmierne unavený. Prežil najťažšie obdobie svojej drogovej závislosti a teraz ho čaká nablýskaná narodeninová párty na zapadnutom anglickom vidieku.
Stretne sa tam viacero postáv z prvej knihy a svoju účasť prisľúbi dokonca aj princezná Margaret.

Opäť sa spolu s ním dostávame do sveta britskej smotánky, ktorý je plný faloše, krívd, uštipačného humoru, ale zároveň aj plný otvorenosti.
Edward má naozaj veľký talent opísať na malom priestore životy rôznych ľudí, ktorí patria do jedného sveta, no pritom sú diametrálne odlišní.

"...som už pristarý na to, aby som zomrel mladý." (s. 179)

Kým v prvej knihe mal čitateľ možnosť nahliadnuť do života osamelého chlapca, ktorého otec nie je ukážkový, zároveň sa dostať do sveta smotánky, tak v druhej knihe sa ocitáme už v hlave dospelého muža, ktorý podľahol drogám a snaží sa zmieriť s otcovým správaním, životom a smrťou.

Tretia kniha sa však líši od predchádzajúcich a autor tentokrát dáva priestor vyjadrenia sa iným postavám. Viac sa dostáva do hláv tejto skazenej smotánky, ktorú zaujímajú len peniaze, snobstvo, faloš a aj strach. Úbohý strach, že prídu o niečo, čo si "zadovážili".

"Ľudia najčastejšie ľutujú, že s niekým vydržali pridlho, alebo že oňho príliš ľahko prišli. Ja prechovávam obidva tieto pocity k jednej osobe." (s. 96)

Štipka nádeje trošku odbočuje od autorovho štýlu, ktorý nasadil pri prvých dvoch dieloch. Je viac chaotická, falošná a čitateľ nevie, čo od nej očakávať. Autor strieda viacero postáv, čitateľ sa pomaly stráca, no na konci sa všetko zleje do jedného celku, v ktorom nájde recipient všetko potrebné, po čom mal núdzu pochopiť.

Odlúčenia, podvody, rozchody, milovanie, snobské správanie, nedostatok empatie a lásky, snaha vymaniť sa zo zlého, to všetko sa skrýva v tejto útlej knižočke, ktorej text je tak pútavý, že sa pomaly strácate a nachádzate v príbehu, a tým objavujete jeho čaro.

"Vyskakovacie nože spomienok, čo ho celý život prenasledovali, sa zrazu opäť zablyskli a umlčali ho." (s. 98)

Menší priestor sa venuje Patrickovej osobe, ktorá sa snaží vymaniť z týchto lží, ktoré ju obklopujú. Snaží sa nájsť správny smer a nepodľahnúť prvotným dojmom, nenechať nič na náhodu a hlavne nebrať si niektoré slová príliš k srdcu.
Znova možno nazrieť do jeho komplikovaného vzťahu s otcom. Či už prostredníctvom toho, že sa dokáže so svojimi nočnými morami s niekým podeliť, alebo tým, že sa ho snaží neustále pochopiť.

Edward St. Aubyn je skvelý autor, ktorý má pútavý štýl písania, priam až esteticky lahodiaci oku, dokáže zmiasť, vytvoriť množstvo pocitov, zasiahnuť tú správnu "strunu". Nesnaží sa vytvoriť prvoplánový príbeh, v ktorom sa zameria iba na jeden typ vzťahu, a to otec a syn, ale zároveň sa snaží nahliadnuť na viaceré problémy, ktoré sa týkajú nielen vyššej spoločnosti.

"Minulosť pred ním ležala ako mŕtvola prichystaná na balzamovanie." (s. 14)

>Sima<

Za  poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

Poslední Namsara - Iskari- Kristen Ciccarelli // recenzia

Každý vníma svoj čitateľský vkus trošičku inak. Ja sama som si vedomá faktu, že nie vždy čítam dosť kvalitnú literatúru na to, aby som sa mohla nazývať knihomoľom, a tak sama seba považujem skôr len za blogerku a knižného nadšenca. Moje obľúbené knižky poznáte, ja viem, som ľahko čitateľná. Avšak aj tak vám ešte niečo prezradím. Draky sú skvelým námetom a dobrá fantasy nikdy nie je zlá ;)

Ešte predtým, ako som sa pustila do čítania, som obdivovala krásnu tajomnú obálku. Za čo ma, samozrejme, hneď Simonka zvozila, pretože, a to už isto mnohí viete aj z nášho instagramu, mne sa viac páčila česká obálka a Simonke slovenská. Nuž, knižka už bola doma, takže.... smola? Ja som bola spokojná. Keby si knižku prezerám na Slovensku, asi by som sa do nej nikdy nepustila, avšak keďže teraz bývam v Prahe, mám možnosť vidieť všetky tituly v oboch prevedeniach a stačí si už len vybrať. Aj keď viem, že veľa ľudí túto obálku kritizovala, mne práveže pomohla pri výbere. A tu opäť víťazí moje ,,povrchné" ja, ktoré vyberá knižku podľa obálky. Drak je drak :D

Fantasy mám veľmi rada, avšak knižky s dračou tematikou som ešte príliš nečítala. Aj pre to som to chcela zmeniť a pustiť sa po dlhšom čase zas do niečoho oddychovejšieho a chytľavejšieho. Rozšíriť svoj fantasy záber a prečítať si niečo aj z čírej zvedavosti.

Sprvu mi do čítania moc nebolo, pretože tak, ako je česká obálka nádherná, jej vnútorná štruktúra je dosť nahustená. Vnútorný dizajn mi teda ,,nešmakol", ale pokračovala som ďalej, pretože príbeh bol plný prekvapení.

Hlavná hrdinka ma ako princezná absolútne nenadchla. Áno, chápem, že má ťažký život, je zjazvená a musí zabíjať drakov, aby sa svetu zavďačila, ale aj tak mi na nej niečo celkom nehralo. Kdežto hádajte, čo si ma získalo na plnej čiare? Tušíte správne, bol to jej nepovolený vzťah, čo by princeznej a otroka. Bol plný napätia, hádok, opovrhovania, ale aj ,,neviditeľného" priťahovania. V mnohých prípadoch som mala pocit, akoby ako otrok pobral oveľa viac múdrosti ako Asha. Samozrejme, hneď na začiatku prekuknete, že tých dvoch niečo pojí, klasika, proste napráskaná romantika, ale nevnímate to. Vy to ale očakávate a dúfate v to.

Okolo tohto pokojného spojenia autorka vytvorila nádherný svet plný nebezpečenstva a hrozieb, konfliktov a útekov. Kráľ posadnutý nadvládou, jeho skoro zať totálny blbec a jeho deti odhodlané bojovať za spravodlivosť a vlastné záujmy. Celkový koncept vzťahov medzi drakmi a obyvateľmi bol prítomný počas celého deja. Na jednej strane mi to však pripomínalo film Dračie srdce. Zas až tak inovatívny ten nápad nebol. Čož však prinieslo kúsok krásy do tohto nedokonalého sveta, bola naviazanosť na rôzne báje a povesti, tkoré sa s ľudom Firgaardu spájal. Príbehy o hrdinoch, svätcoch a o drakoch. Veľmi príjemné spestrenie deja. Aj keď, je pravda, že chváľami už som sa v toľkých súvislostiach strácala. Možno ich tam mohlo byť trošku menej. Avšak zaujímavo okorenili a doplnili dej v širších súvislostiach.

Áno, Ashin románik bol priehěľadný, avšak značne ho okoreňoval jej budúci manžel, niektoré s ním pojené situácie ma príjemne pobavili :D Poznáte tie agresívne silou dominujúce tipy. Veľa sily, prázdne mozgy.

Knižka sa číta vcelku jednoducho, nie je to nič náročné, dokonca pri nej ani netreba príliš rozmýšľať. Bol to pre mňa príjemne strávený oddychový čas. Aj napriek úžasnej téme a fajn postavám, sa k pokračovaniu asi nedostanem, pretože určite je mnoho knižiek, ktoré chytajú čitateĺa oveľa viac. Na druhej strane sa mi knižka jednoducho čítala a určite sa budem tešiť na viac knižiek s podobnou tematikou, len možno už menej priehľadné. Koniec koncov, myslím si, že prečítaním tejto knižy som určite nespravila nič zlé. Práveže mi také jednoduché čítanie padlo celkom vhod pred skúškami.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme PreŠkoly. Objednávajte tu ;)

- Veronika - 

Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti (recenzia)

Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr.

Navštívil končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry.
Okrem niekoľkých dobrých priateľov Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce, pes a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

"...ak človek nemá presný cieľ, ako pochopí, že dosiahol očistu?" (s. 30)

Paolo Cognetti je veľmi obľúbený taliansky autor, ktorý si získal srdcia slovenských čitateľov. Aspoň teda v mojom okolí. Vedela som, že bude musieť byť niečím špeciálny, pretože som na neho nepočula žiadnu kritiku. Musím priznať, že ma prekvapil.

Kniha, i keď má menší rozsah, si dokáže získať celú čitateľovu pozornosť. Vo vnútri akosi stále očakávate snežného leoparda, nejaký "zázrak" na konci, pričom zázrakom je celá kniha, ktorá je napísaná živým, príjemným jazykom, krásnymi opismi prostredia, ktoré dej nespomaľujú, naopak, dodávajú mu istú črtu a akúsi malebnosť.

Akýsi dotyk "mágie" vytvára aj autorov talent narábať s jazykom tým, že dokáže v každom okamihu zachytiť jeho krásu.
Čitateľovi sprostredkúva základné informácie o prostredí, ale zároveň aj o ľuďoch, o tradíciách, o spôsobe života, o radosti z maličkostí.

"Nasledujúcu otázku, čiže prečo my západniari prichádzame až sem, padáme tu od únavy, spíme na zemi, celí zaprášení a špinaví, a to, zdá sa, len a len preto, aby sme opustili teplé postele a rýchle autá, mi žena nepoložila, ale prečítal som ju v jej tvári. No keby ju vedela sformulovať, keby na to našla dostatok slov, našiel by som dosť slov na odpoveď ja?" (s. 33 - 34)

Dej je teda z veľkej časti popretkávaný opismi, ktoré sú skôr statického charakteru a nie sú rozsiahle; podáva informácie aj o svojom spôsobe stravovania, prežívania dní, nadväzovania kontaktov, spoznávania nových vecí.
Svoje rozprávanie dotvára jednoduchými kresbami, ktoré pomáhajú recipientovi lepšie sa zorientovať v priestore.

Filozofické úvahy, myšlienky nad životom, nevšedná krása poznania, prírody, jednoduchosti a vďaky sú pevnou súčasťou príbehu, ktorý aj na malom priestore dokáže prerásť do niečoho výnimočného.

Niekedy netreba zdolať vrchol je krátkou knihou, ku ktorej sa môžete kedykoľvek vrátiť, preniesť sa na chvíľku do oázy pokoja, krásy hôr a objavovať jednoduchosť a pokoru v každom kroku, ktorý v živote urobíte.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si zakúpite tu.