Bábkar - Jostein Gaarder (recenzia)

Utrpenie sa skončí, keď uhasíme smäd po živote, teda všetky vášne a túžby. (s. 209)

Učiteľ lingvistiky Jakop žije veľmi osamelo. Po ľudskom kontakte túži natoľko, že chodí na pohreby cudzích ľudí a na smútočných hostinách sa púšťa do reči s pozostalými. 

A vymýšľa si. Historky, situácie, udalosti, ktoré s daným mŕtvym prežil. 

Dokedy však je schopný zvládať tieto výmysly? 

Zaplieta sa do nich čoraz viac. Zároveň sa čoraz viac cíti osamotený. 

Doma ho čaká jeho nerozlučný priateľ Pelle, lenže ani on nie je skutočná živá bytosť.

Jeho osamelosť, sila slov a túžba niekam zapadnúť, byť súčasťou niečoho veľkého, ho ženie vpred do neustále "navíjacieho klbka", z ktorého niet cesty späť.

...prečo som taký posadnutý jazykovou príbuznosťou? Odpoveď je takmer až trápne jednoduchá - iné príbuzenské vzťahy nemám. Okrem indoeurópskej jazykovej rodiny nemám žiadnu rodinu, ku ktorej by som sa mohol pripútať. (s. 163)

Ako čitateľ a milovník jazyka musím oceniť s akou dôslednosťou a prepracovanosťou autor zapracoval do príbehu etymológiu. Táto lingvistická zložka veľmi dobre padla. I keď bola v príbehu niekedy úplne zbytočná či malicherná, postupne zapadala do celkového obrazu, ktorý si čitateľ po prečítaní vytvoril. 

Čitateľ má možnosť nahliadnuť do života osamoteného človeka, ktorý už od detstva trpel nedostatkom lásky, združovania v kruhu rodiny či pochopenia.

Vo svojom pokročilom veku sa neustále hľadá a postupne zamotáva. Jeho fantázia pracuje na maximum, jeho inteligencia je zjavná z jeho vystupovania, avšak má jedno tajomstvo, ktoré môže niekoho odradiť, niekoho zaujať - tým tajomstvom je Pelle.

Uvedomil som si, že sa raz pominiem. Už tam smerujem. Zmiznem preč zo sveta. Preč z času. Preč z celého vesmíru. (s. 207)

Rozprávačom je samotný Jacob, ktorý vysvetľuje dôvody svojho konania, svoju minulosť, problémy s láskou, so začlenením sa do spoločnosti. Veľmi často aj čitateľa navádza na iné myšlienky, dokáže ho zmiasť tak, až začne pochybovať, o čo sa autor v celej knihe snaží.

Bábkar je spoločenským románom, no v istom zmysle môžeme povedať, že aj psychologickým. 

Autor jemne naznačuje, ako detstvo a príhody z detstva dokážu veľmi zmeniť psychiku a fungovanie v spoločnosti. Jacob si to, čo robí, miestami ani neuvedomuje a berie to za úplne normálne. A v tom spočíva krása tohto príbehu.

Bábkar je zložitá štruktúra vzťahov, minulosti a prítomnosti, ktorá sa zrkadlí na osobnosti hlavného hrdinu (alebo môžeme povedať hrdinov?). Autor postupne odkrýva zložitú psychiku osobnosti, ktorá túži iba po jedinom - po tom, aby ju rešpektovali, aby plnohodnotne patrila do spoločnosti, aby chvíľku mohla žiť život, ktorý si vždy priala - de facto túži po láske, porozumení, nádeji, po budúcnosti.

 

Na gymnáziu v Hallingdale aj neskôr na univerzite som dostával dobré známky. Nebolo na tom nič zvláštne, keďže som bol šikovný študent alebo - ako sa hovorí po latinsky - prae céteris, teda "pred ostatnými". V skúškach školy života som však nie vždy uspel. (s. 233 - 234)

I keď je jeho vnútro roztrieštené, neustále cíti potrebu hľadať miesto, ktoré ho prijme, v ktorom zabudne na zlé myšlienky či minulosť. Hľadá rodinu, ktorú nenachádza a zároveň nachádza.

A čím je teda bábkar? Osobou, ktorá riadi maňušku, rozpráva za ňu, hľadá v nej pochopenie? Alebo človekom, ktorý manipuluje s ľuďmi, klame ich a snaží sa niekam patriť? Alebo nebodaj osoba, ktorá je ovládaná tlakom zvonka, ovládaná svojím osudom, ľuďmi? 

Na to prídete vtedy, keď tejto knihe dáte šancu. 

Jej krása je omnoho ďalej než len v slovách, obyčajnom príbehu, ktorý najskôr vyznie bez pointy, no potom zistíte, že pointa je niekde úplne inde a neexistuje iba jedna.

Krása je v živote, v okamihoch, v ľuďoch, vo fungovaní, v hľadaní a nájdení toho, čo naplní naše srdcia radosťou a pocitom, že nie sme sami. 

Najdôležitejšia hranica nerozdeľuje živých a mŕtvych. Medzi ľuďmi je iná, oveľa podstatnejšia hranica. Väčšina živých alebo mŕtvych má predsa jeden druhého, alebo jeden druhého mali, zvyčajne trochu z oboch, každý má aj mal rodinu a priateľov. Osobne si tu opäť pripadám ako outsider a nepovolaná osoba. Aj na palube Polárneho medveďa som čierny pasažier. Nie som súčasťou spoločenského tkaniva tých, ktorí ešte žijú alebo žili a už nežijú. Tá mladá žena v lietadle sa dotkla môjho predlaktia len kvôli náhodnému kŕču v ruke. (s. 217)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj na ich stránke.

Mólo našich životov - Radoslav Korpa

Buď takou osobou, akú by si chcel stretávať aj ty. Takou, s ktorou by si chcel prežiť zvyšok svojho života, takou, akú by si miloval, ak by si ju spoznal a sprvoti by bola pre teba niekým cudzím. (s. 297)

Mólo našich životov je kniha, ktorá sa pozerá na životné osudy Brada, Jennifer a Emmy. Pomedzi ich súkromné zlyhania či komplikované povahy sa nám čitateľom predostierajú príbehy iných ľudí, ktoré skvelo zapadajú do životnej cesty, po ktorej kráčame aj my sami, stretávame rovnakých ľudí, s rovnakými problémami, s rovnakými riešeniami.

Jednotlivé kapitoly sú striedané s "kapitolami", ktoré ponúkajú rôzne zamyslenia sa nad životom, nad uvedomovaním si vlastného žitia, či skôr prežívania, hľadania indícií a hlavne správnej cesty vo všetkých vzťahoch, ktoré počas života zažijeme.

"...Každý máme svoju tvár, ktorú neradi vystavujeme svetu. Aj ty, že?" (s. 137)

Problematika tejto knihy spočíva v banálnych príbehoch, ktorých je milión, no pritom vám otvárajú postupne oči. 

Brad je úspešný spisovateľ, ktorý má stálu priateľku, no jeho život je postavený na klamstvách, ktoré skrýva do svojich kníh, a na hľadaní "odreagovania sa", ktoré nájde v náručí iných žien.

Jennifer je krásna, úspešná, dokonalá, no zároveň je aj priateľkou úspešného spisovateľa, o ktorého povahe vôbec netuší. I keď je na pohľad a vyjadrovanie krehká, život jej ukáže svoju temnú stránku a ona sa musí stať silnou, a to nielen pre seba.

Emma je úspešná a krásna, ako všetci v tejto knihe, no jej kariéra je na bode mrazu a čoraz viac ju začínajú trápiť problémy či tajomstvá. 

Všetky tieto tri postavy sa navzájom ovplyvňujú, no zároveň sa často priestor medzi nimi vzďaľuje. 

Radoslav Korpa priniesol príbehy, ktoré píše sám život, ktoré nás nútia zamyslieť sa, pochopiť a hľadať odpovede, ktoré nakoniec nenachádzame. Prečo sa to všetko deje práve im? Prečo, keď majú peniaze, si myslia, že môžu všetko? A sú vlastne peniaze všetko? Dodávajú im šťastie?

Život je prechádzka po móle. Niektoré z nich sú šmykľavé, po iných sa kráča ľahšie. No predsa... Vždy po nich musíme prejsť a vrátiť sa. Po móle našich životov. (s. 274)

Kniha je plná hľadania, vzťahov, lásky, nevery, alkoholizmu, smrti, práce, pádov, ale aj vzostupov. 

I keď sa zameriava na nie príliš ideálne "stránky života", rieši množstvo tajomstiev a zlých rozhodnutí, dokáže čitateľa zaujať, vzbudiť v ňom záujem, priblížiť svet, ktorý je plný peniazov, zloby, chamtivosti - svet bohatých, herečiek, spisovateľov, modeliek... Stojí však tento svet za to, aby hlavné postavy tejto knihy boli nešťastné? A kto vlastne v tomto životnom boji vyjde ako víťaz? 

Toto je len v skratke to, čo vám kniha ponúka. Je to zábavné, rýchle, oddychové čítanie, ktoré si vás získa nadhľadom, štýlom a akousi pointou, ktorú ponúka.

Láska je zvláštna vec. Nedá sa na ňu aplikovať žiaden vzorec, nepodlieha nijakému zákonu. Láska prichádza tam, kam sa jej zachce, a je jej jedno, aké stopy po sebe zanechá. (s. 241)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorovi. Môžete ho sledovať aj na jeho instagrame.

Muž z rodu vlka - Stano Fatul (recenzia)

Pokračovanie veľmi kontroverznej knihy Dotyk draka, ktorá dokázala ľudí spojiť do dvoch veľkých más - na tú, v ktorej sú ľudia, ktorým sa kniha páčila, a tú, v ktorej sú ľudia, ktorých vôbec nenadchla. Jedno sa jej však musí uznať - to, že si vybudovala isté meno a záujem.

O Mužovi z roku vlka sa hovorí, že je lepšia než prvá časť...

Asi začnem prológom - opäť raz zbytočne dlhý. Prológ je stručné zhrnutie deja, ktorý nastal pred hlavnou líniou. Prológ by nemal mať 30 strán, keď niektoré kapitoly majú ledva polovicu. Je to vec vkusu, ale podľa definícií by to malo fungovať. Veď predsa aj napísanie knihy má nejaké pravidlá...
Nasleduje opis deja, ktorý sa stal pred hlavnou líniou. Opäť zas príliš veľa "tvorov", nevyjasnením situácii (odkiaľ? prečo? za čo?) a neustále skákanie z mesiaca na mesiaca, z roka na rok. Nie v rámci kapitol, ale v rámci odsekov. 

Kniha má niečo cez 200 strán, no autor sa snaží do nej "natrieskať" príliš veľa situácií, a tak dej nemá efekt rýchlosti, ale úplného chaosu, keď sa premiestňujete z jednej časovej roviny do druhej, bez vysvetlenia toho, čo sa dialo daným postavám, čo sa vyskytlo v deji (toto sa permanentne opakuje počas celej knihy).

Autor dáva väčšiu váhu bojom, ktoré sú šablónovito vytvorené, neustále klišé veci, ktoré deju značne uberajú na originalite (zdvihnutie sa do výšky, boj vo vzduchu). 

Stano Fatul chcel vytvoriť rýchlosť a bojovnosť a preniesť ju do situácií, ktoré v knihe opisoval, avšak stále na rovnaký princíp, bez kúska vlastnej originality.

Gramatika a štylistika sú v tejto knihe na veľmi nízkej úrovni. Spojené slová, bohemizmy, často opakujúce sa výrazy, súvetia stále toho istého typu, slová typu veľupír a iné "výmysly". Čo sa týka tejto negatívnej stránky, tak za to ani autor nemôže, ale práca korektora bola... "odfláknutá"? 

Aby som stále nehovorila len negatíva, tak pozitívum bol určite prepracovanejšia psychika niektorých postáv, síce malicherná, ale určite je tam vidieť potenciál.
Taktiež ako výborný ťah beriem to, že autor opäť svojim čitateľom predstavil postavy, ktoré boli v prvom dieli, ich približné zaradenie, aby sa čitatelia mohli viac zorientovať v tom, kto má v deji akú úlohu. 

Avšak častým problémom, ktorý sa vyskytuje u každej postavy, ktorá má v deji "vyššiu rolu", je ten, že každá si o sebe myslí, aká je nenahraditeľná a svet by bez nej nemohol existovať. 

Postavy teda trpia určitých egoizmom, ktorý dodáva istú negatívnu črtu. 

Z celkového hľadiska kniha nemá až tak "vyšperkovaný" dej, nakoľko sa autor zameral na hľadanie rodinného príslušníka na pozadí bojov, ktoré v krajine vládnu. 

Autorovi by rozhodne viac prospelo, keby svojim knihám dal väčší priestor, viac rozviedol dej, postavy a situácie, priblížil dôvody konania, neskákal z jednej časovej roviny do druhej v odsekoch, snažil sa nepridávať veľa postáv, ktoré sú zbytočné, ale rozvinúť tie, ktoré môžu byť pre potenciálneho čitateľa zaujímavé - napr. Nostradamus či Margareth.

Autor má určite potenciál vypracovať sa na autora, ktorý zaujme väčšiu časť čitateľov. Keby skúsil väčšie celky, viac prepracovať postavy, ktoré síce nie sú hlavné, ale majú v deji dôležitú úlohu, skrátil prológ, vysvetlil, ako daná krajina fungovala počas niekoľkých mesiacov, čo všetko sa odohralo (krajina je v rozpade, zúria tam boje a za celé mesiace sa nič nestane a postavy preskočia niekoľko časových pásiem len tak?), tak by to určite pomohlo jeho štýlu písania a dokázal by chyby, ktoré neustále robí, eliminovať.

Pre mňa tento diel nebol lepší ako prvý, pretože si stále držal šablónu, ktorú si autor určil. Keby upustil fantáziu tak, ako upúšťa pri tvorbe rozmanitých postáv, tak by jeho dej bol "nabitejší", akčnejší a zaujímavejší. Akoby sa motal neustále v jednom kruhu, ospevoval stále tie isté postavy a dodával vážnosť tam, kde ju chce mať, pritom mu unikajú charaktery a situácie, ktoré by rozhodne stáli za lepšie spracovanie.

Tretia časť bude čoskoro, dúfam, že celý príbeh sa zakončí tak, aby sa vryl do pamäti čitateľov a nezabudli naň. Stano aj napriek permanentne opakujúcim sa chybám chce tvoriť, chce písať a ide si za svojím cieľom, čo ho vždy posúva vpred. Časom má potenciál získať viacerých čitateľov, ale ešte jeho štýl treba viac vycibriť.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorovi. Môžete ho sledovať aj na jeho instagrame.

Warhol: Život v komikse - A. Barone, O. Infernale // recenzia

Príbeh ako taký je rozprávaný formou rozhovoru medzi režisérom a samotným majstrom pop-artu. Tento štýl odpovedí a reakcí ma zas až tak veľmi nenadchol, skôr mi v komikse prekážal, ale ako nápad na predloženie niektorých detailov to bolo fajn. Dostáva sa nám tak zvláštnej príležitosti nahliadnuť do Andyho nátury. Spoznávame jeho znudené poznámky, aj otrávené pohľady na svet. Postava Andyho živo vykresľuje jeho pôsobenie a vzťahy. Čitateľ má presný obraz o tom, koho mal Andy rád, koho neznášal a o kom si čo myslel.

,,Každý človek by mal byť strojom. Každý jednotlivec by si mal vážiť všetkých ostatných."

Komiks je čiernobiely aj farebný. Vykresľuje väčšinou niekoľko scén na stránku, čož je pri zaujímavom formáte, aký knižka má dynamickým prvkom, keď sa počet scén mení. Písmo je v kapitálkach, čož pri čítaní trošku vadí a spomaľuje, teda aspoň mňa. Grafické zobrazenie presne odráža farebný životný štýl, aký Warhol viedol. Jeho myšlienky a životný štýl sú veľmi inšpiratívne a motivujúce.

Táto velikánska osobnosť je vykreslená úžasne. Prirovnala by som ho k Dudrošovi zo siedmich trpaslíkov. Nepôsobí nadšene, ani jeho život nepôsobí dokonale. Avšak to, čo z nheo prostredníctvom tejto knižky vyžarovalo bolo dôveryhodné a reálne. Robil si všetko po svojom, nadšenie a radosť vyjadroval svojim spôsobom a nezaujímal sa o názory verejnosti. Samozrejme, ako umelec sa musel pozerať na reakcie, ktoré jeho diela vzbudzovali, avšak nikdy si z nich nerobil takú veľkú hlavu, aby sa vzdal alebo by dovolil cudzím názorom vkradnúť sa mu do ,,pokojného spánku", ktorý ani zďaleka nebol pokojný, nakoľko v samotnom komikse opisuje jeho štýl života takto:,,menej spánku, viac času na iné veci".

Knižka je napriek svojej presýtenej negativite hravá a živá. Za to však môže Andy, pretože jeho názory dodávajú knižke ten správny nádych Warhola. Knižka má tak jedinečnú zázračnú atmosféru, že aj pri toľkom protivnom úprimnom správaní je možné si ju obľúbiť. Najlepšie na tomto spracovaní je to, že každý čitateľ si spraví vlastný obraz, ktorý je však do istej miery v určitých záležitostiach limitovaný predstavivosťou ilustrátora a autora. Buď sa so spoločnou víziou stotožní, alebo ho pobúri a jeho predstavivosť povedie iným smerom. A to je to úžasné, že sme limitovaní hlavnou líniou, ktorú nikto neoklame. Andy Warhol bol len jeden a nikto si miesto neho nepredstaví zeleného trpaslíka. Môžeme však viac pozornosti venovať predstavovaniu si jeho okolia. Vziať realitu do vlastných rúk, tak ako to urobili stvoritelia tohto komiksu.

,,Vravel som: To je pop. Hocikto môže robiť hocičo. Kreativite sa medze nekladú."

Samozrejme, že sa vo forme komiksu knižka číta veľmi jednoduhco a rýchlo, avšak je veľmi jednoduché sa v nej stratiť. Obsahuje veľa mien, veľa zložitých vzťahov, veľa miest. Častokrát je veľmi obtiažne sa v nej zorientovať. Pre tých, čo však knižke venujú zaslúžený plnohodnotný čas pri čítaní, si ľahko poradia.

Knižka sprostredkúva aj mnoho jeho diel. Dokonca aj týc menej známych. Hovorí o dizajnoch platní, aj o zaujímavých príbehoch, okolnostiach, či faktoch týkajúcich sa jeho výtvorov. Opisuje nielen detaily zo života tejto ikony 60.-tych rokov, ale aj jeho rodinné zázemie, vzťahy a vlastne samotné životné situácie, ktoré ho formavali, dodávali mu nekonečnú inšpiráciu aj odvahu. Nemyslel si o sebe, že je dokonalý. Poznal svoje slabé stránky a miesto výhovoriek sa ich snažil pretvoriť na silné stránky.

,,Z ničoho nič by som mohol byť zabudnutý."

Dozvedáme sa nie len zaujímavosti z jeho pikantného života, ale aj o samotnej kľukatej ceste úspechu. Z pohľadu biografie bol tento oživený životopis naozaj skvelý, pútavý a chytľavý. Asi to nie ten najlepší biografický zážitok, ale ako spracovanie a zjednodušenie jeho zložitého konceptu je táto knižka tým pravým čítaním k prvotnému poznaniu.

Za knižku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;) 

- Veronika -

Zaklínač I. - Andrzej Sapkowski // recenzia

Myslím, že túto knižku ani netreba predstavovať. Mnohí z vás ju už určite čítali, to len ja som opäť raz pozadu a musím všetko doháňať. No... radšej neskoro ako nikdy.

Nový frak knižke pridáva na dôležitosti. Je to ozaj naliehavosť jej elegancie. Osud pri prvom pohľade. Samozrejme, minulá verzia bola o niečo praktickejšia, ale v poličke je táto stopercentne nenahraditeľná.

Knižka sa aj napriek ťažkosti, ktorú skrýva, číta úžasne jednoducho. Číta sa skoro sama. Aj keď je príbeh tvorený menšími príbehmi, ktoré nie sú chronologicky radené, je tak návyková, že po prvej kapitole knižku odložiť nesmieme. Musíme pokračovať v čítaní.

Hlavná postava, zaklínača, Geralta je ozastný skvost. Ako chlap pôsobí z knižky sympaticky, neohrozene, cieľavedome, inteligentne a rozvážne. Neľaká sa, neuteká, neodvráva, vždy má na všetko odpoveď, nenechá sa zaskočiť, nevzdáva sa, premýšľa, nie je zbrklý, všetko si vždy premyslí, aby ho nič nemohlo prekvapiť. Aby sa nič nemohlo pokašľať. Určite by to bol tiež veľký fešák. Predstavovala som si ho ako vysokého, urasteného, príťažlivého, zamračeného zabijaka, ktorý dokonale ovládal svoje remeslo, ničoho sa nebál a mal skvelé reakcie. Aj keď sám o sebe nepôsobil bohvieako veselo alebo optimisticky, mal trefný zmysel pre tie správne odpovede a komentáre. Geralt pôsobí nepremožiteľne, ale neozaobíde sa bez pomoci.

,,Lebo neverím v menšie zlo."

Jeho liečiteľka, možno priateľka a možno nie, je tiež svojskou postavou. Šéfka kláštora s ostrým jazykom a zmyslom pre spravodlivosť. Ošetruje ho a pripravuje mu arzenál na cesty. V celom príbehu pôsobí ako Geraltova kotva. Ale je v tom čosi viac, čo zistíme v ďalších pokračovaniach, cítim to.

Jeho priateľ, umelec, Blyskáč bol tiež pekný kvietok. Aj keď bol v ich dvojici ten ustráchanejší a menej zručný do boja, mal talent získať si ľudí. Alebo si ich pohnevať, pravdaže. Všetko vedel, všade bol a každého poznal. Cestovateľ básnik, skladateľ, hudobník. Ustráchaný realista s hlavou vo svojich básňach. Avšak bol skvelým parťákom. Toto bola tá smiešsnejšia postava.

Príbehy o Geraltových víťazstvách a nástrahám boli plné akcie, autor sa nepatlal so žiadnymi nudnými a siahlodlhými opismi a myšlienkami. Rozhovory boli strohé a vecné. Vzťahy medzi postavami boli zvláštne prepletené, ale čitateľ sa nemusí báť, že by o niečo prichádzal, preto autor myslel na všetko a všetky fakty a škúlinky neskôr objasnil v ďalšom a v ďalšom príbehu.

,,V každej rozprávke je zrnko pravdy. Láska a krv. Obidve majú veľkú moc. Mágovia a mudrci si nad tým lámu hlavu celé roky, ale neprišli na nič, iba na to, že láska musí byť naozajstná."

Dozvedáme sa o krajine, ktorou Geralt putuje, o rôznych ľuďoch na rôznych funkciách s rôznymi úmyslami. Čím ďalej, tým viac sa dozvedáme aj o Geraltovom detstve, o jeho ceste k remeslu a k tomu, aký je teraz. Cez jeho rozhovory s koňom alebo s mĺkvou mníškou. Toto sú veľmi zaujímavé ommenty. Len rieka nekontrolovaných myšlienok.

V Zaklínačovi nechýba krv, meče, problémy, dynamika, ani milostné zápletky. Čitateľ sa dozvedá viac a viac a aj keď sám nevie definovať, čo vlastne hľadá a čo potrebuje poznať, autor mu dá odpovede hneď v zápätí.

Rovnako mám kamarátov, ktorí mi odporúčali aj seriál aj hru. Kto by chcel, môže sa na Witchera pozrieť zo všetkých uhlov. Ja som, samozrejme, zástankyňa knižnej verzie :D

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

 - Veronika - 

Tyll - Daniel Kehlmann (recenzia)

"...Vy ste túto vojnu rozpútali, madam. Ja ju ukončím." (s. 319)

Tyll Ulespiegel je potulný spevák, artista a hlavne provokatér, ktorý sa narodil začiatkom 17. storočia v malej dedinke v rodine mlynára, povestného bylinkára a amatérskeho bádateľa, ktorý sa pre svoje záľuby dostane do osídiel inkvizície.

Chlapec musí utiecť, pridáva sa k nemu aj pekárova dcéra Nele. Na tejto ceste dvojica stretáva viacero fiktívnych i skutočných historických postáv, ktorých osudy sa spájajú a prepletajú, vytvárajú epos o tridsaťročnej vojne, ktorého hlavnou postavou je aj nie je Tyll, záhadný kaukliar, ktorý sa jedného dňa rozhodol, že nikdy nezomrie.

Tak to je vo svete zariadené. Existuje zopár skutočných ľudí a potom sú tu tí ostatní: neurčitý zástup, armáda ľudkov v pozadí, národ mravcov, čo sa hmýria po zemi a majú spoločné, že im čosi chýba. Narodia sa a zomrú, sú ako fľaky mihotavého života vytvárajúce kŕdeľ vtákov - stratu jedného si nikto ani len nevšimne. Ľudí, na ktorých záleží, je málo. (s. 175)

Kniha svojím nápaditým vzhľadom priláka nejedno oko a vzbudí u nejedného človeka záujem.
Tento historický román je svojím štýlom veľmi svojský.

Na začiatku máte pocit, že kniha sa bude zaoberať životom zaujímavého človeka, ktorý sa vám bude postupne otvárať, budete s ním prežívať nejaké historické situácie či zlomy v jeho života, spoznáte jeho myslenie či konanie, nájdete v ňom kúsok seba, no opak je pravdou.
Tyll je román, ktorý sa zameriava na viaceré postavy, ktoré v čase vojny sa snažia prežiť, priamo či nepriamo na nich jednotlivé boje pôsobia, často sú svedkami hrôzy, ktorá sa odohráva neďaleko nich, či niekedy sú sami len bábkou osudu, ktorý bol pre nich niekedy viac či menej krutý.

Tam, kde si všetci myslia, že treba zostať, v skutočnosti človeka nič nedrží. (s. 122)

Ústrednou postavou, ktorá všetky postavy akoby spájala, je, samozrejme, Tyll. Jeho špecifická osobnosť, o ktorej čitateľ stráca prehľad, ostáva neustále zaobalená v tajomstvách či nevysvetliteľných činoch, situáciach, ktoré sú dávkové, ale predsa zanechajú príliš veľa otázok a málo odpovedí.

Claus, otec Tylla, sa predstaví ako osoba, ktorá veľmi rada báda, objavuje nové veci, zaujíma sa o svet okolo seba, no toto všetko ho bude stáť život.
Tyll je na prvý dojem vnímaný ako vedľajšia postava, ktorá do deja veľmi nezasahuje, a predsa ho dotvára a sceľuje.

"Podľa môjho otca," rozreční sa chlapec, "sa na dažďových mrakoch vozia anjeli a z výšky na nás hľadia."
"Mraky sú z vody," povie neznámy. "Nikto na nich nesedí. Telá anjelov sú zo svetla, nepotrebujú povoz. Rovnako ako démoni. Tí sú zo vzduchu. Preto sa diabol nazýva pán povetria." Zarazí sa, akoby načúval vlastným slovám, a takmer zvedavo si obzerá končeky prstov. "A predsa", dodá, "nie sú ničím iným ako čiastočkami Božej vôle." (s. 69 - 70)

Dej je plný bojov, smrti, zrady, odvahy, zúfalstva, nádeje, popretkávaný udalosťami tridsaťročnej vojny, prežívania chudobných ľudí, popráv, zaklínadiel, čarov, duchov, náboženstva, pouličných umelcov či vysokopostavených ľudí, ktorí o svojich schopnostiach klamú.

Umenie hľadá autor nielen v umení ako takom - v tanci, speve, divadle, zväčša tom pouličnom, ale aj váženejšom, ktoré má väzby s každou postavou a na každú inak vplýva, ale zaoberá sa aj umením vzdelania, umenie vidí tiež v odvahe prekonať svoju hrdosť a bojovať za svoje práva, umenie ľudí zosmiešniť, udržať sa pri živote, umenie nájsť krásu v čase vojny, umenie života a pokory v časoch, keď prestávajú platiť ľudské práva.

Len málokedy sa naskytnú dve možnosti, jedna rovnako dobrá ako druhá. Len málokedy sa možno rozhodnúť. (s. 122)

Tyll je zaujímavou knihou, ktorá si určite získa vaše sympatie, predstaví vám umenie v najkrajších aj najhorších podobách, zameria sa na vykorisťovanie, klamstvá, prináša veľa otázok a málo odpovedí, čitateľa necháva nech prežíva tento svet "po svojom".
I keď na mňa nezapôsobila až tak, ako by sa čakalo, nemôžem tvrdiť, že nestojí za prečítanie. Je však potrebné, aby ste ju precítili aj srdcom, až potom nájdete v nej krásu, na ktorú v náznakoch odkazuje, ktorá bude žiť ďalej, aj po vojne - krásu umenia.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite napríklad aj tu.

Skóre - Elle Kennedy // recenzia

Nepoučiteľnosť svetom hýbe! Na toto myslím, keď sa sama seba pýtam, prečo som zas prepadla takýmto ,,teen" knižkám. Pravdou je, že Omyl od Elle Kennedy som ofrfľala. Páčil sa mi príbeh, ale zistila som, že už od čítania očakávam viac ako len jednoduchý únik. Zavrhla som priehľadnosť tohoto druhu knižiek. Zavrhla som jednoduchosť s opakovaním. Preto, očividne, sa zas potápam do spleti mladých lások, komplikovaných citov a transparentných koncov.

,,Ty si urobíš život taký, aký chceš, zlatko."

Až na fakt, že pri tejto knižke ma prekvapil každý moment. Nič nebolo priehľadné. Každá zápletka bola originálna, samostatná a veľkolepá. Už od prvých stránok som dumala, ako príbeh asi skončí, ale ani do poslednej stránky som v ničom nemala jasno. A presne to je čaro okamihu. Že netušíte, čo na vás spadne, jednoducho sa necháte pohltiť skvelými postavami a úžasným horúcim príbehom. Toto je to pravé letné čítanie!

Obálky knižiek tejto ,,série" ma najviac poburujú. Podľa mňa je to sž príliš výstredné a takto by obálka určite vyzerať nemala. Tituly sú jednoslovné a jednoduché na predstavu, ale obálku si takto určite nepredstavujem.

,,Vieš čo ma naučilo osemnásť rokov manželstva s tvojou mamiu? Že vzťahy niekedy poriadne lezú na nervy."

Hlavné postavy sú na druhej strane totálne geniálne. Dievčatá chcú vyzerať a cítiť sa presne ako Allie, túžia po dokonalom princovi akým je Dean. Obaja k sebe sadli v priezračnom súlade, ňv ktorom nič neškrípalo. Allie je síce sebavedomá a silná žena, má však ľahko naštrbiteľné srdiečko a dievčenskú potrebu nebyť sama. Dean je samotár, sólo hráč, presný typ zlého chlapca so zárezom nad posteľou. Pri tom je však dokonale oddaný a správny. Neskutočne som im priala.

Táto knižka ukazuje jednoduchosť, presnosť a neoblomnosť telesnej príťažlivosti. Aké ľahké je nájsť si ,,to pravé orechové". Aké jednoduché je nadobudnúť závislosť. Aj keď je človek maximálne obozretný a stráži si každý krok. Aj napriek sebaovládaniu a pravidlám si osud nájde svoju prasklinku. A kde si osud dupne, tak ľudské pravidlá nemajú šancu. Takto nejako vyzerá pár, keď sú si súdení. Nejako fungujú a ani si to neuvedomujú. Jednorázový sex na zahnanie smútku tak prerastá samotný príležitostný sex až do podoby bezpečného prístavu, znepokojených telefonátov až do samotného partnerstva. Nenúteným, neuponáhľaný a krásne krehký vzťah.

Tento príbeh pôsobí skutočne a bez príkras. Reálne a jednoducho. Netreba sa nikam ponáhľať. Svojim myšlienkam neujdeme, vždy nás prezradia.

,,Skutočný život už čakal za dverami. Chcel som mu otvoriť a zahriaknuť ho nech neotravuje, ale tak to, bohužiaľ, nefunguje."

Dej uteká nenormálne rýchlo, autorka sa nezdržiavala zbytočnými opismi ani trápnym scénami. Napredoval nenormálne rýchlo akoby ju to nestálo žiadnu námahu. Ľahký! Presne taký je môj dojem z celej knižky. Nenúteným a skvelý. Oddychový. A pritom by sme sa mohli tak veľa naučiť!

Naozaj si nepamätám kedy naposledy, a či vôbec niekedy, som sa začítala do knižky a neprestala som sa smiať. Elle Kennedy naozaj píše tak, že zaujme kohokoľvek.

Táto knižka vychádza už dnes, tak nečakajte. Je to ten pravý kúsok do zbierky Elle Kennedy. Modernej hrdinky young adult literatúry ;)

Za recenzný výtlačok ďakujeme internetovému kníhkupectvu Bux.sk. Objednávajte TU ;)

- Veronika -