Chrobák slečny Bensonovej : Rachel Joyce (recenzia)

Človek môže cestovať na opačný koniec sveta, ale nakoniec ho zármutok, ktorý nosí v srdci, všade dohoní. (s. 209)

Chrobák slečny Bensonovej osobne radím medzi tie knihy, ktoré som čítala dlhší časový úsek, pretože som chcela, aby celková atmosféra sa ľahko znášala v ovzduší a príbeh ma natoľko opantal, aby som sa preniesla cez čas a priestor a ocitla sa v Novej Kaledónii v časoch po druhej svetovej vojne.

Margery Bensonová sa jedného dňa rozhodne pre veľkú zmenu. Opustí prácu učiteľky a vyberie sa na tajuplnú a dobrodružnú expedíciu do Novej Kaledónie, aby tam našla zlatého chrobáka, o ktorom snívala celý život, odkedy jej ho otec ukázal. Na cestu sa však nehodlá pustiť sama, a tak uverejní inzerát na asistenta, ktorý by ju mal sprevádzať.
Spozná sa však so ženou, ktorá ju šokuje. Je príliš výstredná, problémová a neustále rozpráva. Už na prvý pohľad vyzerá Enid tak, že s ňou bude ešte len zábava. A keď sa jej snaží Margery striasť, tak postupne zisťuje, že jej začína na tejto osobe čoraz viac záležať, a začína sa medzi nimi vytvárať silné priateľské puto, ktoré prekoná rôzne prekážky, strach či desivé tajomstvá, ktoré ich prenasledujú až do tajuplnej krajiny.

Možno by si sa mala s niekým porozprávať : Lori Gottliebová (recenzia)

„Nikto vás nezachráni,‟ povie potichu.
„Ale ja nechcem, aby ma niekto zachraňoval!‟ nástojím, no tentoraz sa istá časť mňa zamyslí: Počkať, počkať, naozaj nie? Nechceme to istým spôsobom všetci? (s. 162)

Kniha Možno by si sa mala s niekým porozprávať ponúka otázky a odpovede terapeutky, ktorá narazila vo svojom živote na istý bod zlomu. Ťažko vyrovnávajúca sa s rozchodom sa uchýli do súkromnej ambulancie Wendella, ktorý jej pomôže objasniť nielen jej vlastné zmýšľanie a smerovanie, ale zároveň jej ukáže cestu, ktorou sa vyberajú jej jednotliví pacienti. Smrteľne chorá mladá žena, ktorá sa prednedávnom vydala a spolu s novomanželom sa snažia o dieťa, hollywoodsky spisovateľ, pre ktorého je každý idiot, zároveň však skrýva isté tajomstvo, ktoré s terapeutkou čitateľ má možnosť preskúmať, ale aj život mladej slečny, ktorej sa nič nedarí, či život staršej ženy, ktorá uvažuje nad samovraždou, ak sa niečo do jej sedemdesiatych narodenín nezmení.

Gottliebová nás čitateľov pozýva nielen do prepletených životov svojich pacientov či rôznych odbočení v jej súkromí, ale odhaľuje aj prácu terapeuta, ponúka rady, vysvetľuje a snaží sa priblížiť a porovnať jednotlivé naše životy, ktoré sa medzi sebou často líšia, ale často sú si veľmi podobné.

Dcéra zimy - Vladimíra Šebová // recenzia

Veľmi dobre si uvedomujem, že fantasy nie sú skutočné. Možno nie sú tak čitateľsky náročné, avšak jednoznačne ma chytili za srdiečko a neviem si predstaviť svoje knihomoľstvo bez týchto nádher. Fantasy je pre mňa kvetnatým žánrom plným prekvapení a dynamických zvratov. Dcéra zimy v tomto ohľade moje očakávania splnila, a to dokonca prekvapivo nad všetky očakávania.

Nemôžem nespomenúť krásu a tajomnú obálku, ktorá k vám vystiera rúčky. Jej nádherná kontrastná kresba je dokonalá a prezrádza všetky hlavné prvky príbehu. Tajomné kliatby, nebezpečné výpravy, komplikovanú cestu, i to neprekonateľné puto, ktoré hýbe svetom. Obálka zosobňuje samotnú hlavnú hrdinku, ktorá  predstavuje tú najlepšiu kombináciu tajomna a svetla.

,,Smrť nepozná lúčenie."

Noc plná hviezd a ráno bez oblohy : Slavomír Dlubač (recenzia)

Čo spraví umelec bez inšpirácie?
Potichu umrie. (s. 47)

Čoraz viac autori vydávajú svoje knihy mimo vydavateľstiev. Na jednej strane je to veľkým lákadlom, ale na druhej strane, nie všetky knihy stoja za to, aby boli vydané. Dať sa na dráhu poézie je riskantný krok, pretože v momentálnom knižnom svete nemá také veľké zastúpenie a čoraz viac sa podceňuje. Ak práve netvoríte citáty, tak predajnosť začína klesať... Noc plná hviezd a ráno bez oblohy obsahuje aj citáty, ale aj istú poéziu. Ako ju hodnotí moja poetická maličkosť?

Už dávno nie je poézia tým, čím bola. Som síce fanúšikom skôr tej staršej poézie, ale vždy ma veľmi poteší, keď sa objaví autor, ktorý sa nebojí experimentovať a vniesť novú básnickú zbierku do knižného sveta. Hlavne keď je tým autorom Slovák.

Matematika pre život - Kit Yates // recenzia

Možno nie sme matematicky založené ľudia. Nepracujeme v bankách, neriadime výočtové centrá a nevenujeme sa štatistike. Matematika je aj napriek tomu našou každodennou súčasťou. aké by to bolo nevedieť si spočítať koľko zemiakov treba kúpiť na uvarenia rodinnej večere? Aké by to bolo nevedieť si skontrolovať výdavok v obchode? Aké by to bolo, keby sme si nevedeli zrátať, koľko nám ešte chýba do prázdnin? Nemusíme byť inžinieri v odbore aplikovanej matematiky, aby sa nás týkala. Je všade okolo nás a Matematika pre život nám ukazuje jej hravú podobu pri každodenných činnostaich.

Knižka už na prvý pohľad ponúka jednoducho pochopiteľnú matematiku pre každého bez rozdielu. Aj napriek jej štíhlemu výzoru sa však cez ňu prelúskava pomalšie, akoby ste si spočiatku mysleli. Autor používa ťažký a zdĺhavejší opis, ale viem si predstaviť, že jeho dôvodom bolo, že nás nechcel o nič pripraviť.

Pasca : Arne Dahl (recenzia)

Milovať a zároveň nenávidieť – je to vôbec možné? Túžba byť nablízku a zároveň chuť ublížiť. Otráviť. Ako veľmi chorý musí byť človek, aby zažíval také protichodné pocity? (s. 255)

Pasca je už tretia napínavá časť od Arneho Dahla s hlavnými hrdinami Samom Bergerom a Molly Blomovou, ktorá vyšla vo vydavateľstve Grada Slovakia. Arne Dahl sa postupne každou knihou zdokonaľuje, dej graduje, ale to úplne finále si ešte len pre čitateľov chystá na konci tejto švédskej detektívnej série.

Pasca zachytáva veľké odhaľovanie, ktoré sa týka hneď niekoľkých postáv. Na začiatku sa stretávame s tým, že Molly leží v nemocnici v kóme a Sam je podozrivý z vraždy, ktorú nespáchal a je po ňom vyhlásené pátranie. Riaditeľ švédskej bezpečnostnej služby ho ukryje na odľahlom súostroví a snaží sa skryť polohu, kde sa nachádza. Niekto však bude potrebovať jeho pomoc. Siedme unesené dievča, Aischa Pachachiová, je stále nezvestná, v rukách bývalého agenta Carstena. Švédsku navyše hrozí teroristický útok. Ako tieto udalosti súvisia? A aké komplikované vzťahové väzby jednotlivé postavy medzi sebou skrývajú? A môže Sam vôbec dôverovať Molly, ktorá má kľúč k vylúšteniu tajomných odkazov, ktoré postupne objavujú?

Ostrov bez pamäti : Yoko Ogawa (recenzia)

... aj tá najúžasnejšia spomienka zmizne, ak si ju nevšímate, ak jej nikto nevenuje pozornosť. (s. 222)

Pri niektorých knihách vyžadujeme, aby boli zodpovedané všetky otázky, potrebujeme zistiť každý detail, obsiahnuť každú myšlienku, rozvinúť ju, pochopiť, zžiť sa s prostredím a s postavami. Jednoducho splynúť s celým dejom, s celým príbehom, pochopiť ho, jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť. 
Existujú však knihy, ktoré neponúkajú odpovede, vytvárajú množstvo otázok, na ktoré sa nenájde ani kúsok pochopenia, ale pritom vás tak zasiahnu, že nedokážete nič iné, iba vnímať tú ľahkosť absurdity a reálnosti, ktoré na vás každou stránkou dýchajú, a vedieť, že presne tak to má byť. Ostrov bez pamäti je jednou z nich.