Za láskou do Paríža : Victoria Brownlee (recenzia)

Za láskou do Paríža je jednou z tých kníh, ktorá vás upúta už na prvý pohľad. A keď si prečítate vetu Román o malebných parížskych uličkách, útulných kaviarňach, lahodnom syre a ľúbostnom trojuholníku, tak verím, že sa zamilujete.

Dej príbehu sa koncentruje, samozrejme, do Paríža, kde hľadá útočisko z nešťastnej lásky Ella. Bez znalosti jazyka sa snaží nájsť prácu a ako-tak zapadnúť. Jedného dňa na potulkách objaví obchodík so syrmi, ktorý vlastní Serge. Vďaka nemu sa rozhodne pre kulinársky zážitok a cíti sa čoraz viac doma. 

Aj keď sa snažila ujsť pred láskou, tak tá ju aj tak dobehne. Ella sa zoznámi s očarujúcim Gastonom, ktorý ju úplne poblázni. Ani sama netuší, že sa ocitá uprostred milostného trojuholníka.

Posledný list od milenca : Jojo Moyesová (recenzia)

Sám neviem, čím som si vyslúžil tú výsadu. Doteraz to neviem. Ale už len to, že môžem myslieť na Tvoju krásnu tvár, na Tvoj úsmev, a pritom vedieť, že aspoň čiastočne patrí mne, je pravdepodobne to najúžasnejšie, čo sa mi v živote prihodilo. (s. 339)

Jojo Moyesová nie je žiadnym nováčikom, čo sa týka romantických kníh. Svojím bestsellerom Predtým ako som ťa poznala si získala srdce nejedného čitateľa. Preto nie je zvláštne, že sa jej kniha Posledný list od milenca dočkala filmového spracovania a zároveň aj nového šatu s filmovou obálkou.

Kniha vyšla už pred niekoľkými rokmi vo vydavateľstve Ikar a odvtedy je úspešná. Toto vydanie je už štvrtým v poradí.
Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve nejaký zaujímavý príbeh, o ktorom by mohla niečo napísať. Jedného dňa objaví tajomný list, v ktorom muž žiada ženu, aby opustila svojho manžela. Ellie tento list a ešte pár ďalších fascinuje natoľko, že sa rozhodne o tomto príbehu dozvedieť viac. Hlavne aj z toho dôvodu, že ona samotná má vzťah so ženatým mužom.

Súbežne s prítomnosťou sa odohráva aj príbeh Jennifer Stirlingovej, ktorá si po vážnej autonehode nič nepamätá, až jedného dňa nájde tajomný list, vďaka ktorému si začne spomínať na milenca, pre ktorého bola ochotná riskovať úplne všetko.

Miznúce dievčatá : Lisa Reganová (recenzia)

Kniha Mizejíci dívky v susednom Česku získala veľký úspech zo strany čitateľov, tentokrát prichádza jej preklad aj na Slovensko. Môžem potvrdiť, že sa čitatelia majú na čo tešiť.

Miznúce dievčatá sa približne v polovici septembra zaradí medzi skvelé detektívne romány, ktoré vydáva Grada Slovakia. Ide opäť raz o prvú knihu zo série, ktorá zachytáva prípad Josie Quinnovej.

Josie je postavou, ktorú môžeme nazvať už aj akousi istou klasikou: je suspendovaná, má problémy v súkromnom živote, koná na vlastnú päsť, chce vyriešiť prípad, neobsedí na mieste a musí konať aj napriek zákazom. Taktiež má istú minulosť, ktorá na ňu vrhá temnejšie svetlo jej policajnej kariéry. 

V ospalom americkom mestečku Denton zmizne krásna sedemnásťročná Isabelle Colemanová. Všetci sa pustia do jej pátrania, ale nič sa im nepodarí nájsť, iba jej mobilný telefón. Nečakane sa však zjaví ďalšie unesené dievča, ktoré je síce nažive, ale vôbec nevie o sebe. Až kým si jej prípad nespojí Josie s prípadom Isabelle. Obidve dievčatá spája meno Ramona, ktoré je také tajomné, že o ňom nikto nič nevie. Dokonca ani pasažier v aute, ktoré malo záhadnú nehodu, jej nič neprezradí.

Josie nikto neverí a neberú ju vážne, postupne však zisťuje, že zmiznutých dievčat je omnoho viac. A taktiež, že jej minulosť je možno s týmito prípadmi spojená... 

Chrobák slečny Bensonovej : Rachel Joyce (recenzia)

Človek môže cestovať na opačný koniec sveta, ale nakoniec ho zármutok, ktorý nosí v srdci, všade dohoní. (s. 209)

Chrobák slečny Bensonovej osobne radím medzi tie knihy, ktoré som čítala dlhší časový úsek, pretože som chcela, aby celková atmosféra sa ľahko znášala v ovzduší a príbeh ma natoľko opantal, aby som sa preniesla cez čas a priestor a ocitla sa v Novej Kaledónii v časoch po druhej svetovej vojne.

Margery Bensonová sa jedného dňa rozhodne pre veľkú zmenu. Opustí prácu učiteľky a vyberie sa na tajuplnú a dobrodružnú expedíciu do Novej Kaledónie, aby tam našla zlatého chrobáka, o ktorom snívala celý život, odkedy jej ho otec ukázal. Na cestu sa však nehodlá pustiť sama, a tak uverejní inzerát na asistenta, ktorý by ju mal sprevádzať.
Spozná sa však so ženou, ktorá ju šokuje. Je príliš výstredná, problémová a neustále rozpráva. Už na prvý pohľad vyzerá Enid tak, že s ňou bude ešte len zábava. A keď sa jej snaží Margery striasť, tak postupne zisťuje, že jej začína na tejto osobe čoraz viac záležať, a začína sa medzi nimi vytvárať silné priateľské puto, ktoré prekoná rôzne prekážky, strach či desivé tajomstvá, ktoré ich prenasledujú až do tajuplnej krajiny.

Možno by si sa mala s niekým porozprávať : Lori Gottliebová (recenzia)

„Nikto vás nezachráni,‟ povie potichu.
„Ale ja nechcem, aby ma niekto zachraňoval!‟ nástojím, no tentoraz sa istá časť mňa zamyslí: Počkať, počkať, naozaj nie? Nechceme to istým spôsobom všetci? (s. 162)

Kniha Možno by si sa mala s niekým porozprávať ponúka otázky a odpovede terapeutky, ktorá narazila vo svojom živote na istý bod zlomu. Ťažko vyrovnávajúca sa s rozchodom sa uchýli do súkromnej ambulancie Wendella, ktorý jej pomôže objasniť nielen jej vlastné zmýšľanie a smerovanie, ale zároveň jej ukáže cestu, ktorou sa vyberajú jej jednotliví pacienti. Smrteľne chorá mladá žena, ktorá sa prednedávnom vydala a spolu s novomanželom sa snažia o dieťa, hollywoodsky spisovateľ, pre ktorého je každý idiot, zároveň však skrýva isté tajomstvo, ktoré s terapeutkou čitateľ má možnosť preskúmať, ale aj život mladej slečny, ktorej sa nič nedarí, či život staršej ženy, ktorá uvažuje nad samovraždou, ak sa niečo do jej sedemdesiatych narodenín nezmení.

Gottliebová nás čitateľov pozýva nielen do prepletených životov svojich pacientov či rôznych odbočení v jej súkromí, ale odhaľuje aj prácu terapeuta, ponúka rady, vysvetľuje a snaží sa priblížiť a porovnať jednotlivé naše životy, ktoré sa medzi sebou často líšia, ale často sú si veľmi podobné.

Dcéra zimy - Vladimíra Šebová // recenzia

Veľmi dobre si uvedomujem, že fantasy nie sú skutočné. Možno nie sú tak čitateľsky náročné, avšak jednoznačne ma chytili za srdiečko a neviem si predstaviť svoje knihomoľstvo bez týchto nádher. Fantasy je pre mňa kvetnatým žánrom plným prekvapení a dynamických zvratov. Dcéra zimy v tomto ohľade moje očakávania splnila, a to dokonca prekvapivo nad všetky očakávania.

Nemôžem nespomenúť krásu a tajomnú obálku, ktorá k vám vystiera rúčky. Jej nádherná kontrastná kresba je dokonalá a prezrádza všetky hlavné prvky príbehu. Tajomné kliatby, nebezpečné výpravy, komplikovanú cestu, i to neprekonateľné puto, ktoré hýbe svetom. Obálka zosobňuje samotnú hlavnú hrdinku, ktorá  predstavuje tú najlepšiu kombináciu tajomna a svetla.

,,Smrť nepozná lúčenie."

Noc plná hviezd a ráno bez oblohy : Slavomír Dlubač (recenzia)

Čo spraví umelec bez inšpirácie?
Potichu umrie. (s. 47)

Čoraz viac autori vydávajú svoje knihy mimo vydavateľstiev. Na jednej strane je to veľkým lákadlom, ale na druhej strane, nie všetky knihy stoja za to, aby boli vydané. Dať sa na dráhu poézie je riskantný krok, pretože v momentálnom knižnom svete nemá také veľké zastúpenie a čoraz viac sa podceňuje. Ak práve netvoríte citáty, tak predajnosť začína klesať... Noc plná hviezd a ráno bez oblohy obsahuje aj citáty, ale aj istú poéziu. Ako ju hodnotí moja poetická maličkosť?

Už dávno nie je poézia tým, čím bola. Som síce fanúšikom skôr tej staršej poézie, ale vždy ma veľmi poteší, keď sa objaví autor, ktorý sa nebojí experimentovať a vniesť novú básnickú zbierku do knižného sveta. Hlavne keď je tým autorom Slovák.