Obľúbené slovenské knižné blogy

Veľmi rada si prezerám knižné blogy, instagramy, i keď najviac asi Youtube. Vždy si rada prečítam novú recenziu, nový článok od takých mojich TOP blogerov, ktorých sledujem už dlhšie. Niektorých aj od začiatku. V tomto knižnom svete nie som odvtedy, ako sme začali písať blog. Bolo viacero neúspešných pokusov, kedy som písala blog sama. Ale poznáte to určite aj vy. Tiež máte niekedy chuť všetko hodiť za hlavu. Vymazať každý článok, recenziu.
Preto som každý môj úbohý pokus vyhodila do koša a zabudla naň. (Takto sa to, samozrejme, stáva aj s mojimi knihami. Už som vyhodila snáď aj 10 začatých kníh a momentálne nemám žiadnu.) Preto asi vznikol taký spontánny nápad. Mať spoločný blog. Pretože keď jedna má túto "chuť", tak druhá ju podrží.

Musím povedať, že tento blog by som nevymenila za nič. Síce písanie nie je mojím najväčším koníčkom, nie som ktovieako v tom dobrá, ale milujem knihy a zdieľať moje názory na ne s vami. (Samozrejme, vždy odbočím od témy, takže späť.)
Blogy sledujem dosť dlho. Keďže som začala čítať od dvanástich a už mám 20, (v októbri, ale to je vedľajšie), tak asi tak 5 rokov to určite bude. Prezrela som neskutočne veľa blogov, prečítala veľa článkov, recenzií. Napriek tomu som ostala "verná" iba zopár blogom.
Sama píšem recenzie, ale nerada ich čítam. Neviem, ako vnímate moje recenzie vy, ale mňa musí recenzia od blogera veľmi zaujať, aby som ju prečítala. Blogy, ktoré vám predstavím, tak ich "majitelia" píšu skvelé recenzie, ktoré si vždy prečítam. Pretože ma bavia. Píšu spontánne, nesnažia sa byť niekym, kým nie sú.

Ale hlavný dôvod, že píšem tento článok je to, že je dobré robiť istú "reklamu" niekomu, kto si ju zaslúži. Veď aj ja mám rada, keď objavím nový blog.

Prvý blog vám, ktorý vám "predstavím" je http://books-mylife.blogspot.sk/. Autorka si veru nekladie servítku pred ústa, a to sa mi na nej páči. Má skvelé recenzie, články a aj keď nie vždy zdieľam s ňou názor, jej odôvodnenia majú hlavu a pätu. Nesledujem ju od začiatku, ale už určitý čas to bude.

Ďalším je http://ermenbooks.blogspot.sk/. Túto slečnu sledujem od jej začiatku. A to už bloguje tri roky! Je veľmi pozoruhodné sledovať, ako sa bloger mení. Ako sa menia jeho recenzie, články. Tu to vidím asi najviac. Ermen sa veľmi vypracovala a ja jej veľmi fandím, pretože má skvelé články, skvelé recenzie a neustále sa zlepšuje.

http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/ je ďalší skvelý blog, v ktorom nájdete skvelé články, či už zo života blogerky, alebo len také postrehy, myšlienky. Je veľmi ťažké hovoriť, čo je na týchto všetkých blogoch skvelé, pretože každý z nich je kvalitný. Rozdiel je v tom, že každý je iný. No nájsť tú inakosť, to musím nechať na vás. ;)

A novoobjavený blog je http://caroknih.blogspot.sk/. Tento blog som objavila na instagrame. Blogerka má skvelý bookstagram, ktorý veľmi rada sledujem, pretože fotí neskutočne dobre! A nielenže má krásne fotky, ešte aj dobre píše! Páčia sa mi skvelé recenzie a, samozrejme, články, ktoré blogerka začala pridávať.

A čo vy? Aké sú vaše obľúbené blogy? Páči sa vám takýto typ článku?

>Sima<

Tovar - Recenzia

Anotácia: "Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no vďaka tým rokom, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu - je to kniha plná bolesti, drog a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše." Vlado Schwandtner

***

Pôvodne som na túto knihu nechcela ani recenziu písať, ale keďže sa mi páčila, bolo by vcelku hodné niečo k nej povedať.

Knihy o drogách sú všeobecne na jedno kopyto. Zo začiatku som vnímala túto knihu presne tak. Rovnaká ako každá iná. No postupom času nám autorka odhaľovala viac zo seba, zo svojho uvažovania, z toho, ako ju to všetko zmenilo, aké boli jej myšlienky.

Je veľmi pozoruhodné čítať takúto knihu, pretože nahliadneme do prostredia drog a zároveň hlboko do súkromia narkomana. Vidíme, že aj keď je niekedy aj tá snaha niečo zmeniť, nedá sa to len tak. S ľuďmi treba jednať priamo, aby si uvedomili svoje chyby, svoje správanie.

Štýl autorky je veľmi "familiárny." Vidíme, že autorka nie je spisovateľka, ale napriek tomu nás dokáže zaujať. Má svoj štýl písania. Nie je to ten štýl písania, pri ktorom sa snažíte, aby všetky čiarky boli tam, kde majú byť. Všetky slová gramaticky správne. Je to výpoveď dievčaťa, ženy, ktorá prežila peklo. Píše presne tak, ako jej myšlienky, spomienky prichádzajú na um.

Dej sa začína v jej pätnástich, keď prvýkrát okúsila drogu a končí sa na liečení. Vidíme, že hlavná hrdinka nemala dosť veľkú evolúciu vo svojom živote. Síce menila svoj vzhľad, priberala, chudla, ale stále sa jej život točil iba okolo drog. Dejom nás sprevádza veľa postáv, ktoré v značnej miere môžu za to, ako Melisa dopadla.

Budem hovoriť pravdu, ak poviem, že niektorí ľudia vzbudili vo mne aj istú dávku sympatie. Drogy môžu zmeniť naše myslenie, našu osobu, povahu, vzhľad, ale niekde tam vo vnútri sú inštinkty, ktoré nás niekedy nútia robiť správne veci. Vidíme, že aj keď priatelia hlavnej hrdinky brali drogy, vždy držali spolu. Snažili sa podporovať, hľadať nejaké východisko, i keď niekedy tým východiskom boli drogy.

Sama som bola prekvapená koľkokrát sa Melisa snažila prestať. Ľudia sa jej snažili pomôcť, ona to prijala, ale napriek tomu to vždy skončilo pri drogách. Telo si tak zvykne na tú drogu, že už nie je nič, čo by pomohlo. V značnej miere si myslím, že keď sa človek lieči od drog, musí mať veľmi silnú motiváciu a hlavne musí chcieť. Myseľ je dosť veľký hráč. U hlavnej hrdinky to bola tiež myseľ, ktorá ju prinútila si uvedomiť, čo robí, aký to má účinok.

Neviem, či zrovna toto je správna recenzia, pretože nemôžem nájsť správne slová. Keby ste narkomanovi dali túto knihu, tak vám aj tak neuverí. Mnohí ľudia si myslia, že je dobré skúšať nové veci, kým sú mladí. Môžu prečítať hŕbu takýchto kníh, s nimi to nepohne. Až keď prežijú peklo, až vtedy si to uvedomia. No potom je už neskoro.

>Sima<

Piata vlna - Rick Yancey (Recenzia)

Ó môj Bože!! Neodpustím si začať tu. Videli ste film??? Moja sestra ma raz prinútila pozerať sa na to, čo chcela ona a bola to bomba. Pozerali sme aj na druhý deň, pretože som bola nadšená a v momente som musela mať doma knihy, pretože som jednoducho musela vedieť, čo sa stalo potom.

No a býva to pravidlom, kniha bola ešte lepšia ;) Neľutujem, že som knihu čítala až po pozretí filmu, pretože ma to o zážitok neukrátilo. Niektoré situácie boli pre mňa prekvapením. Táto kniha mi dala presne to, čo som chcela. Stovku pocitov a nadšené očakávanie.

Obálka je jendoduchá. Je síce žltá, ale môj osobný názor na žltú teraz prehliadnem. Obálka je jednoduchá a nepotrebuje viac slov. Dôležitejší je obsah.

Pri obsahu môžem zostať so sánkou dole. Absolútne som nečala, že ma autor prekvapí toľkými pohľadmi. Dobre, nebolo ich toľko, ale bolo ich dosť na to, aby ma to zmiatlo. Tešila som sa na ďalšie kapitoly z pohľadu Cassie a viete čo spravil autor?? Ďalšie kapitoly napísal o malom Sammym. Bolo to roztomilé, ale viete si predstaviť, čo to so mnou robilo, keď som chcela vedieť, čo je s Cassie??? totálne napätie a hltanie strán.

Čo sa týka postáv, pamätáte si Twilight a rozdelenie fanúšikov na teamEdward a teamJacob?? Tu to nebolo inak. Mňa jednoznačne ohúril Evan Walker, pretože by ste nikdy nečakali, že sa z neho vykľuje taká milá potvora. Napríklad moja sestra je jednoznačne na strane Bena Parrisha, ktorý podľa mňa je až príliš veľký nafúkanec (teda aspoň bol, kým neprišli mimozemšťania) a ešte dieťa. Možno absolvoval tvrdý výcvik a stal sa seržantom, ale ja som z neho silu necítila. Preto dúfam, že si ma možno získa v pokračovaní.

Autorov štýl písania teda vôbec nie je len taký malý obláčik, je to búrka a hurikán. Totálne vás zaženie do najosamotenejšieho kúta so svetlom, aby ste čítali. Úplne vás chytí a núti vás vypočuť si jeho príbeh. A keby som sa nepozrela z okna a nevidela by som, že nad našimi hlavami žiadna vesmírna loď nie je, uverila by som mu to. Bol to skutočne reálny príbeh so zvratmi a kotrmelcami. Neviem si predstaviť, žeby som patrila medzi posledných ľudí žijúcich na zemi, no pekné by to určite nebolo. No keby to bola pravda, vyzeralo by to ako toto.

Všetok ten zmätok prúdici od každej postavy bol až hmatateľný. Nikto ničomu nerozumel. Žiadna výhra neexistovala, no aj tak si našli svoj cieľ a bojovali. čo iné by im zostávalo?

Ja len toľko a hor sa na ďalší diel!!!

-VErRoOnNyIKA-

♛♛♛♛♛♛♛♛♛♕

5 mojich obľúbených autorov /2

Možno si pamätáte, pred pár mesiacmi som pridala príspevok. v ktorom som vám predstavila mojich 5 obľúbených autorov. Ako iste viete, z toho veľkého množstva štýlov sa nedá vybrať iba jeden konkrétny štýl autora, ktorý milujete úplne najviac. Preto sa moja "zbierka" obľúbených autorov stále rozširuje a rozširuje. A tak vám predstavím ďalších 5, ktorí sú môjmu srdcu blízki, alebo sa k nemu veľkou rýchlosťou rútia.

Súčasní:

Elena Ferrante si ma získala už svojou prvou vetou v knihe Geniálna priateľka. Je to autorka, o ktorej v Taliansku nikto nevedel, kým je. Nevedeli jej identitu, nevedeli kto sa skrýva za takou úžasnou sériou, ktorú napísala žena menom Elena Ferrante. Táto autorka je taký fenomén ako u nás Matkin alebo Dán. Neviem čím to je, ale každý autor, ktorého identitu nepoznáme, zožne veľký úspech a jeho knihy sú vždy niečím špeciálne, originálne. Elena je presne ten typ autorky, ktorá píše veľmi ľahko, spontánne, snaží sa vypichnúť všetky dôležité udalosti, dať zmysel tým nedôležitým, ale hlavne!, jej úlohou je zaujať. Svojou jednoduchosťou, reálnosťou vytvára geniálne prostredie, v ktorom sú ľudia, ktorí doňho geniálne zapadajú. Jej postavy ovplyvňujú vnútorné aj vonkajšie faktory. V Geniálnej priateľke môžeme krásne vidieť príbeh dvoch dievčat, neskôr žien, ich evolúciu, to kým boli a čím sa stali. Preto som si ju zamilovala. Zamilovala som si tú taliansku eleganciu a jednoduchosť. 

Keď som už spomenula Matkina, tak tu proste musí byť. Prvú knihu, ktorú som od neho čítala bola kniha: Láska je chyba v programe, ktorá sa mi páčila. Páčil sa mi jeho štýl, ktorý je ľahký, svieži a prudko čitateľný. Všetky situácie sú podfarbené sarkastickým tónom, všetkému pridáva väčšiu váhu než ju v skutočnosti veci majú. Druhú knihu, ktorú som prečítala bola: Aj ja teba, vďaka ktorej sa Matkin stal jedným z mojich najobľúbenejších autorov. Jeho štýl je naozaj geniálny. Rozpráva o ľuďoch, ktorí sú schopní naozaj milovať, pretože vedia, že láska je vzácna a keď ju majú, majú si ju strážiť a nie sa jej pustiť.

Klasici:

Mojou srdcovkou v oblasti drámy je a vždy bude Shakespeare. Páči sa mi jeho štýl, prepracovanosť, zároveň jednoduchosť, ktorá ide ruka v ruke s eleganciou. O ňom vám viac asi hovoriť nebudem, pretože ho pozná snáď každý knihomoľ. Shakespeare je skrátka vždy veľkou záhadou.

Milujem ruských autorov. Milujem ten komplikovaný štýl myslenia, písania, rozprávania. Tá prepracovanosť do úplných detailov, ktoré tvoria celok. Všetko má svoje miesto, všetko má svoj čas, čo? kde? ako? prečo?. Preto som si zamilovala aj štýl Tolstoja. Je to obrovský oriešok. Sama som čítala Annu Kareninu tri mesiace. Je veľmi komplikovaný, ale zároveň, keď ho dočítate, tak máte pocit, že ste nič podobné nikdy nečítali. Je geniálny, pretože si myslíte, že nechápete dej, nechápete nič, a na konci zistíte, že všetko je jasné, všetko je tak, ako má byť. 

Nedávno som si kúpila aj jeho Vojnu a mier, tak na tie knihy sa neskutočne teším, pretože Tolstoj a ruskí autori sú proste pre mňa jedna obrovská láska!

A nakoniec jedného, dá sa už povedať klasika, ktorý svojou vulgárnosťou, alkoholizmom, záľubou v stávkach, v ženách, si získal srdcia miliónov čitateľov. Je to proste Bukowski. Je originálny v tom, že jeho knihy sú úplne absurdné, úplne sexuálne, nezmyselné, vulgárne, ale napriek tomu dokáže zaujať, dokáže vás vtiahnuť do svojho sveta, pochopiť myseľ človeka, ktorý holduje alkoholu a krásnym ženám. 

A čo vy? Čítali ste niečo od týchto autorov? Akí sú vaši obľúbení? 

>Sima<

Hitparáda kníh - Júl 2017

Prečítané knihy:

Hypersomnia
Kráľovná v tieňoch
Všetko príšerné aj krásne
Vesmír na pleciach
Po otrěsech
Černobyľská modlitba

Najlepšia kniha

Černobyľská modlitba

Vydavateľstvo Absynt vzbudilo vo mne veľké sympatie. Vydáva kvalitnú literatúru a celkovo vzhľad kníh z tohto vydavateľstva je dokonalý. Páči sa mi, že je to edícia, ktorá dokonale k sebe sedí. Černobyľská modlitba je prvá kniha, ktorú som si od nich kúpila, a určite nie posledná. Je to geniálna kniha, ktorá nám zobrazuje životy viacerých ľudí. Ako táto katastrofa zapôsobila na ich život. Kniha nám ukazuje nezlomnú vôľu človeka, lásku k rodine, k tradičným hodnotám. Nie je to len kniha o tom, čo sa stalo. Táto kniha je o ľuďoch, o tom, ako to naozaj je. Úžasne napísané dielo. Silný emočný zážitok. 

Najhoršia kniha

Po otřesech

Tento mesiac som nečítala nijakú zvlášť zlú knihu, ale táto si odniesla najmenší počet "hviezdičiek."

Najväčšie prekvapenie

Kráľovná v tieňoch

Túto knihu milujem. Milujem tú sériu, ale nečakala som, že to bude až také dobré. Skvelé napínavé dielo, ktoré si ma získalo. Čítala som ju so zatajeným dychom, užívala som si každú jednu stránku, každú jednu scénku, každú jednu akciu.

Najväčšie sklamanie

Po otřesech

Táto kniha bola mojou prvou knihou od Murakamiho. Nehovorím, že to bolo zlé, ale podľa toho, aký je tento autor ospevovaný, čakala som trošku viac. Bolo to vcelku dosť dobré, niektoré veci boli až príliš surrealistické, a mne veru surrealizmus moc "nereže". Uvidíme, aké budú jeho ďalšie knihy. Viem len to, že tento autor má určite talent, vie zaujať, ale ešte mi niečo chýba. Uvidíme, ako to dopadne ďalej. 

Najoriginálnejší príbeh

Hypersomnia

Tento príbeh ma zaujal už prvou časťou. O ľuďoch, ktorí nikdy nespia. Pre mňa to je nová téma, o ktorej som ešte nečítala a hlavne pre to sa mi zapáčila. Je to veľmi dobrý príbeh, ktorý je veľmi napínavý, niečo nové v slovenskej literatúre. Vladimíra Šebová je fakt dobrá spisovateľka.

Najnapínavejšia kniha

Kráľovná v tieňoch

O tom nie je žiadnych pochýb. Bola to tá najlepšia young adult fantasy kniha, ktorú som čítala. Geniálne napísaná, akcia v každej kapitole. Zúfalo hltáte každú jednu stránku, každú jednu scénku. 

Najnudnejšia kniha

Po otrěsech

Niet divu, čítala som ju fakt dlho, aj keď má iba 150 strán. Keď ste sa do nej pustili bola skvelá, ale dostať sa k nej, to už bolo horšie.

Najromantickejšia kniha

Všetko príšerné aj krásne

Milujem túto knihu, je fakt úžasná. Krásny príbeh medzi malým dievčatkom a starším mužom. Autorka krásne vykreslila ich vzťah a veľmi som si čítanie tejto knihy užila.

Najočakávanejšia kniha

Kráľovná v tieňoch

Čo viac povedať. Milujem túto sériu.

Najkrajšia obálka

Všetko príšerné aj krásne

Obálka tejto knihy sa ozaj vydarila. Hviezdy sú vždy skvelá voľba.

Najškaredšia obálka

Po otřesech

Všimli ste si, že vždy každá negatívna "vec" sa sťahuje na túto knihu? 

Hrdinka mesiaca

Každá jedna žena z knihy Černobyľská modlitba. V čase katastrofy nestratili v sebe ľudskosť a hlavne lásku. Do poslednej chvíle sa starali o muža, o dieťa. Aj keď im zakazovali bozkávať, objímať ich, ony boli silné, milovali príliš a snažili sa nezrútiť. 

Hrdina mesiaca

Rowan

Viac snáď písať nemusím.

Pár mesiaca

Vesmír na pleciach

Vybrala by som skôr knihu Všetko príšerné aj krásne, ale v knihe Vesmír na pleciach môžeme vidieť úplne odlišných ľudí. Môžeme vidieť, že aj teenageri, ktorí sú šikanovaní, môžu byť šťastní. Síce Libby nie je ideálna, Jack taktiež nie, ale láska je vždy najsilnejšia.

V júli som prečítala síce iba 6 kníh, ale keď je to leto, mám chuť oddychovať, nič nerobiť, nemyslieť, nečítať. Snažím sa aspoň niečo prečítať, pretože leto je ideálne obdobie, kedy môžem čítať stále. Lenže u mňa je ten problém, že som unavená zo všetkého a nielenže vypnem mozog zo školy, ale vypnem sa celá. Preto mi dosť dlho trvá, kým sa ku nejakej knihe dostanem.

>Sima<

Vesmír na pleciach - Recenzia

Anotácia: Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná - veď pre pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať ľudí. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je - niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.

***

Pôvodne som na túto knihu neplánovala recenziu. Keďže som však videla naokolo samé negatívne recenzie, rozhodla som sa priniesť aj pozitívnu.

Začnem asi tým, že kniha má veľa chýb. No môžem vám zaručiť, že človek nikdy nepochopí daného človeka, pokiaľ si neprejde tým, čím si prechádza ten druhý. Vždy to tak bolo, vždy to tak bude. Nemôžeme obviňovať Libby za to, že v každom videla nepriateľa, že sa bála, ako ju príjme spoločnosť, spolužiaci. Nemôžeme tvrdiť, že jej konanie je zlé alebo nesprávne. Nikdy nepochopíme, čo sa danej osobe premieta v hlave. Použijem príklad. Mŕtve dievča neklame. Pre niekoho sú to hlúpe dôvody na smrť, ale zoberme si to takto. Všetko nás dotvára. Naše myslenie, naše pocity, nálady, názory. Preto nemôžeme niekoho odcudzovať, keď sa zabije kvôli nejakému papieriku. Pretože viete si predstaviť, ako sa ten človek cítil ? Každý má iný stupeň bolesti, stupeň, ktorý určuje čo zvládne, a čo zase nie. Nemôžeme teda tvrdiť, že Libby bola netaktná, uzavretá, sebecká. Bola tým, kým bola. Bola tučným dievčaťom, ktoré malo vyvinutý reflex bránenia sa. V každom videla hrozbu. Áno, nielen Libby mala chyby, ale, samozrejme, aj Jack, jeho rodina, keď mu nezablahoželala na narodeniny. Niekde to proste tak je. V živote stretnete veľa ľudí, ktorí neoslavujú narodeniny, nevedia, kedy má súrodenec narodeniny, matka, otec. Ľudí nemôžeme súdiť za to, že nekonajú podľa nás.

Teraz pekne po poriadku vám predstavím, čo sa mi páčilo na knihe. Postavy? Libby je klasické dievča, ktoré sa už obrnilo voči zlému vplyvu zvonka. V každom vidí hrozbu. Napriek tomu jej nechýba zmysel pre humor, domýšľanie a viera v to, že aj keď je tučná, niekde na ňu čaká jej princ. Verí tomu, že ju niekto môže milovať takú, aká je. V určitom okamihu je stále iba dieťa, ktoré myslí, koná ako dieťa. Inokedy sa správa dospelo a snaží sa riešiť veci s chladnou hlavou. Ukázať, že sa nebojí. Že je silná, nezávislá. Hlavne však chce ľuďom ukázať, že každý z nich je výnimočná osoba, každý je potrebný, každý je krásny.
Jack je vcelku neutrálna postava, ktorá zažíva svoje trápenie, ale zas vie si udržať zdravý rozum. Sympatie k Libby sa zrodili trošku narýchlo, nebolo vysvetlené prečo? ako? načo ?, ale autorke to nezazlievam. Jack je od začiatku tajomný, klasický teenager, ktorý sa snaží robiť všetko správne.

Autorka nielenže načrie do témy šikany, ktorú sa jej vcelku podarilo dobre zvládnuť, ale zároveň si veľmi dala záležať na téme rodiny. Rodina je pre Libby aj Jacka prvoradá. Vidíme lásku rodiča k svojmu dieťaťu, ako rodič sa snaží zo všetkých síl, často nevládze, ale snaží sa svojmu dieťaťu pomôcť, poradiť, bojí sa oň. Nachádzame v ich vzťahu pochopenie, zmenu, ktorá ukáže správnu cestu, aby napredovali.

Autorka často vyzdvihuje lásku k tancu. Ako sa cíti Libby pri tanci sama sebou, nikoho nevníma, žije svoj život, nič ju netrápi, nik jej neubližuje. Je tu len Libby a tanec. Bol to krásny únik z reality a hlavne to, že Libby napriek tomu, že je tučná, nehodlá sa vzdať svojej vášne. Nezaujímajú ju ani posmešné názory, ani to, či jej niekto praje, alebo nie. Je vcelku zahĺbená do seba, ale zároveň chce ľudí spoznávať, hľadať priateľstvá, i keď s dávkou nedôvery. Lenže dôvera v človeku sa hľadá len veľmi ťažko.

Štýl autorky je veľmi rýchly. Kapitoly sú veľmi krátke, takže vás to núti čítať a čítať. Sú z dvoch pohľadov. Libby a Jack. Môžeme nahliadnuť do ich súkromia v rodine, do myšlienok. Prežívať s nimi ich trápne momenty, smiať sa, trpieť beznádejou a zároveň čakať na zázrak.

Ako som spomínala, kniha má veľa chýb. Napriek tomu sa mi čítala ľahko, páčila sa mi, páčil sa mi príbeh, hľadanie cesty medzi dvoma mladými ľuďmi. Nie je to len prežívanie z dňa na deň. Je to žitie. Užívanie si života aj napriek nepriazni osudu.

>Sima<

Všetko príšerné aj krásne - Recenzia

Anotácia: Krásne romantický, silný, ale aj mierne provokatívny príbeh lásky medzi dvomi celkom rozdielnymi ľuďmi. Wavy je dcéra drogového dílera a psychicky nevyrovnanej, citovo labilnej ženy. Život ju naučil nedôverovať nikomu a ničomu, dokonca ani vlastným rodičom. Je uzavretá, radšej drží jazyk za zubami a už ako osemročná musí doma variť a starať sa o malého brata. Jediné potešenie nachádza v pozorovaní hviezd na poli pri dome, až raz pri tom nechtiac spô
sobí nehodu - motorkár Kellen v snahe vyhnúť sa dievčatku takmer príde o život. Medzi tínedžerkou Wavy a obrovským potetovaným chlapom a, ako sa ukáže, bývalým kriminálnikom sa nečakane rýchlo vytvorí mocné puto. Pre Wavy je vzťah s Kellenom jediná krásna vec v brutálnom svete narkomanov a zhýralosti. Lenže čo je krásne pre ňu, je neprijateľné pre okolitý svet.

***

Vyťahovala jedlo. Škatuľku s jahodami. Vaničku čokoládového pudingu. Celý podnos plný malých kociek citrónového koláča. Vedierko čokoládovej zmrzliny a plechovku smotany.

Takto si predstavujem kamarátku.

Táto krásna knižočka ma zaujala hlavne pre obálku. Neskôr pre anotáciu, a teraz som z nej unesená pre príbeh, ktorý ma veľmi zasiahol, pretože bol neskutočne krásny.

Do knihy som sa púšťala s veľkým očakávaním. Keď som bola v práci, v rádiu stále o nej hovorili. Už som začínala zvyšovať svoje nároky, a keď som ju začala čítať, bola som sklamaná. Príbeh na začiatku je taký veľmi nejasný a celkovo sa mi rozbeh tejto knihy nepáčil. Bolo to všetko plytké a zároveň sa ospravedlňujem, že použijem taký príklad, ale tá kniha na začiatku mi už pripomínala knihy o upíroch. Nie doslovne! Celkovo teraz sa každý autor veľmi snaží dostať do knihy nejakú chorobu. Už je to ako aj s tými upírmi. Tiež bola taká éra, keď autor sa snažil do kníh natrieskať upírov, krv, lásku a podobne. Teraz je obdobie, keď v knihe čítate o nejakej zákernej chorobe, o smrti. Už vás to začína mierne otravovať, pretože väčšinou choroba alebo smrť v človeku evokuje plač. Autori sa veľmi snažia útočiť na city. Tejto autorke sa to teda podarilo, ale rozhodne nie na začiatku. Vtedy som sa až striasla a hovorila si: Bože, toto nedopadne dobre! Ešteže som to čítala ďalej.

Na celom svete ona bola jediný človek, ktorému záležalo na tom, či žijem alebo hnijem v zemi. Ak by si na mňa niekto dnes v noci spomenul, tak len ona. 

Čakala som krásny, romantický, až presladený, príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa milujú a nemôžu byť spolu. Áno, je to príbeh o ľuďoch, ktorí sa milujú a nemôžu byť spolu, ale hlavná hrdinka má na začiatku osem a hlavný hrdina má tak trošku viac.

Obálka:
Obálka je úplne úžasná. Zaujme vašu pozornosť. Celkovo som dosť veľký milovník obálok a skoro vždy si vyberám knihy podľa obálky, takže pre túto jednoznačne musím dať "palec hore".

Postavy:
Wavy je mladé dievčatko, ktoré verí všetkému, čo jej povedia. Autorka skvele vykreslila postavu osemročnej Wavy. Väčšinou sa teraz autori snažia, aby postava dieťaťa myslela a konala ako dospelý človek. Pri tejto postave sa to nestane. Vidíme úžasný, ale zároveň aj zlý svet očami dieťaťa, ktoré objavuje, spoznáva. Nič nerobí nasilu. Skúma svet, snaží sa odlíšiť dobré a zlé veci. Postupom času vidíme, ako Wavy rastie, vyvíja sa, či už psychicky, alebo fyzicky. Autorka zvolila úžasný kontrast medzi hrdinami tohto príbehu. Wavy je ako anjelik, Kellen je "hora svalov." Milovala som obidvoch, pretože boli niečím výnimoční.
Kellen síce nie je prototyp krásneho, úžasného, dokonalého muža, ale aj napriek tomu, že nie vždy sa správa ukážkovo, v srdci mu drieme láskavosť a pokora. Je to ten typ chlapa, ktorý ma v sebe niečo, čo vo vás vzbudí určité sympatie, a nakoniec ho budete milovať, nech urobí hocičo, aj to s čím nesúhlasíte.
Je tam viacero postáv, ale najviac som si obľúbila Renne, ale taktiež Amy. Jediná osoba, ktorá sa správala ako nepríčetná bola Wavyna teta. (Fakt som niekedy mala chuť jej otrieskať hlavu.) (- Ak nerátame jej rodičov a ľudí, ktorí sa pohybovali v prostredí drog, okolo jej otca.)

Páčilo sa mi, akí sme rozdielni, a pritom rovnakí.

Dej:
Dej je plný lásky, pochopenia, snahy, drog, bitiek. Vidíme, že aj napriek zlému prostrediu, ľuďom, nepriazni osudu, si hlavné postavy našli k sebe cestu. Môžeme vidieť krásnu cestu formovania lásky medzi dieťaťom a mužom.
Taktiež nám autorka ponúka pohľad na prostredie drog. Ako jeden deň sa dokáže človek, respektíve žena, o seba postarať, umyť sa, namaľovať, obuť si opätky, a na druhý deň má prepadnuté oči, mastné vlasy, zanedbá svoju hygienu a jedinú útechu vidí v drogách.
Dej je poprepletaný nenávisťou, ktorá sa snaží škodiť na každom kroku. Vidíme, ako sa najbližší snažia chrániť svoju rodinu, i keď niekedy je tá snaha celkovo zbytočná a nie moc dobre prezentovaná.
Hlavnou myšlienkou knihy je, podľa mňa, to, že láska dokáže prekonať všetky prekážky. Odpustiť, uzmieriť, ale hlavne prežiť.

"Zničila som všetko, čo ma robilo šťastnou."

Štýl písania:
Autorka ma od začiatku do deja veru nevtrhla. Dej sa mi zdal príliš plytký, štýl rozhádzaný, čaro príbehu niekde nadobro stratené. Autorka rozdelila knihu do 5 častí. Prvá bola z nich asi najslabšia, keďže veľmi dlho mi trvalo zvyknúť si na štýl autorky, na vyjadrovanie postáv, na dej, na prostredie, na charaktery postáv, ktoré mi niekedy fakt "brnkali na nervy".
Koniec, respektíve posledná kapitola, bola pre mňa dosť veľkým skokom. Pripadala mi akoby narýchlo napísaná. Koniec som si predstavovala trošku inak, ale napriek tomu nesklamal.

Čakáte presladený príbeh lásky a dostanete príbeh, pri ktorom sa smejete nahlas, plačete, potom sa usmievate od ucha k uchu, krútite hlavou a zas plačete!

..... za smrťou sa netreba ponáhľať. Ona si človeka aj tak čoskoro nájde.

A čo vy? Čítali ste túto knihu? Ak nie, určite vám ju odporúčam. Pretože jednoznačne patrí medzi moje obľúbené, ak nie najobľúbenejšie knihy, ktoré som prečítala za tento rok.

>Sima<

Za knihu ďakujem. Môžete si ju zakúpiť tu.