Obľúbené antikvariáty #3

To, že najradšej nakupujem v antikvariátoch, už zrejme viete. V mojom okolí sa nenachádza nejaké veľké množstvo antikvariátov, resp. som ich ešte možno ani len neobjavila, napriek tomu som nejaké navštívila a z každej návštevy som si odniesla lásku a pozitívnu náladu (a veľa kníh). Zároveň tieto antikvariáty majú aj internetové stránky, takže môžete si ich pozrieť aj v online svete.

Najlepšie knihy za rok 2020

Rok 2020 bol veľmi špecifický a aj napriek komplikovanej situácii vyšlo v tomto roku veľké množstvo skvelých titulov. 
V našom výbere budú však aj také, ktoré vyšli aj pred rokom 2020. 

Pre mňa bol tento rok zvlášť namáhavý, prečítala som veľké množstvo kníh (hlavne básnických zbierok či detskej literatúry), veľa výborných kníh, ktoré vyšli, som ani nestihla prečítať, takže môj výber bude skromnejší. Vybrala som 5 kníh, ktorým by ste rozhodne mali dať šancu, keď sa vám jedného dňa ocitnú v rukách.

Knihy neradím podľa toho, aké sú dobré, všetky ma zaujali, žiadna z nich nemá prvenstvo. 
Ako prvú som vybrala Potopené duše. Ide o čítanku, v ktorej sa vyskytujú texty autoriek, ktoré buď vydali nejakú svoju knihu, alebo, a to vo väčšine prípadov, ostali na stránkach časopisov, no ich prínos je enormný a bola by obrovská škoda, keby sa na ne zabudlo. Sú to poetky z prvej polovice 20. storočia. Popri básňach sú aj portréty autoriek (ak sa uchovali), medailóny o živote a diele, ukážky z textov (články, listy, eseje) a fotografie. 
Ak milujete poéziu, literatúru 20. storočia, slovenskú literatúru či literatúru celkovo, táto publikácia vás nesmie obísť.

Si mŕtvy je jednou z veľkého množstva úžasných titulov Absyntu. Nejeden absynťák zaradí medzi najlepšie knihy aspoň jednu z produkcie tohto vydavateľstva a ja nemôžem byť výnimkou. Pomedzi veľké množstvo povinnej literatúry som sa však ku knihám od nich nedostala v takej miere, v akej som bola zvyknutá. Dúfam, že v roku 2021 to napravím.
Si mŕtvy je zaujímavá publikácia, pretože jej čítanie je už akoby akousi hrou. Zo strany 5 sa dostanete na stranu 244 (to bol príklad, táto kombinácia tam ani nie je, ale ide o princíp). A potom zo strany 244 napríklad na stranu 136 a podobne. Viac o knihe sa dozviete v našej recenzii - Si mŕtvy: História bombardovania

Ďalšou knihou musí byť niektorá od Lindeni, pretože je to jedno z mojich najmilejších vydavateľstiev, ktoré vydáva čoraz lepšiu a kvalitnejšiu beletriu. Sally Rooney je veľmi kontroverznou autorkou - buď ju budete milovať, alebo nenávidieť. Ja sa radím do prvej skupiny a jednoducho... neviem jej odolať. Najskôr mi táto kniha prišla úplne priemerná a skoro, dá sa povedať, o ničom. No koniec ma úplne rozsekal na kúsky a ja som sa zamilovala. Aby som o nej tiež dvakrát nepísala, prečítajte si našu recenziu - Rozhovory s priateľmi.

Štvrtou je kniha od Jojo Moyes, ktorá, rovnako ako Sally, patrí do skupiny milovať-nenávidieť. Ja som si túto jej knihu nesmierne užívala. Aby som sa tu príliš nerozpisovala, tak vás opäť odkážem na recenziu - Darca hviezd.

Ako poslednú vyberám Ikaboga. Tá kniha mi jednoducho zobrala srdce a dokonca ma navnadila na prečítanie Harryho Pottera. Dúfam, že v roku 2021 sa k nemu už konečne dostanem, ale keď si tak spätne pozerám, čo všetko chcem prečítať v novom roku, tak by som mala asi obmedziť školské a mimoškolské povinnosti, iba jednoducho čítať. Ale tak ktovie, možno sa "hecnem". 
Recenzia na Ikaboga bude tiež, už čoskoro. 

-----

Klamala by som keby poviem, že tento rok bol jednoduchý. Nebol, a to v nijakej sfére. Verila som, že mi voľné dni prinesú viac času na čítanie, no prinieslo mi len viac povinností do školy a do práce, a oveľa väčšiu zúfalú túžbu po príjemnom oddychu. Knižky som tento rok odkladala, čo pokladám za neskutočné zlyhanie, no verím, že to napravím a všetko skoro dobehnem.
Aj  pri hromade povinností som si však našla aj pár chvíľ na náš milovaný blog a teraz sa o najlepšie z nich chcem s vami podeliť.

Nebeská tkáčka ma dostala na kolená a s čistým svedomím ju môžem považovať za to najlepšie prekvapenie tohto roka. Po prvých dvoch dieloch som poznala autorkin štýl, poznala som svet, ktorý knižky vykresľujú, ale až tá tretia mi ukázala, že sa dá ísť ešte ďalej a vytvoriť príbeh tak úžasný, že berie dych. Tento príbeh je postavený na základoch predošlých dvoch knižiek, no je omnoho napínavejší, chytľavejší a akčnejší. Nezabúda ani na postavy ako Asha, Roa, no v tejto knižke sa dostanú hlavné postavy oveľa ďalej.

Krvavec ma presvedčil o tom, že aj pod nádhernou obálkou sa skrýva nádherný príbeh. Ja, prvoplánová milovníčka krásnych obálok, nepohŕdnem žianou kráskou. Niekedy ma dokonca neodradí ani slabé hodnotenie na goodreads, no pri tejto knižke som upokojila svoje povrchné nakupovanie, pretože som dostala napínavý a dynamický príbeh so skvelými postavami a v úžasnom prostredí. 

,,Ak budeš opatrná, môžeš ju po kúskoch rozobrať a zvoliť si, ktorým smerom potečie voda."

Ako by som mohla v tomto ročnom bestof zabudnúť na našu milovanú Elle Kennedy? Od článku o zmenách čitateľského vkusu považujem tieto knižky za moje tajné guilty pleasure. Sú to knižky, ktoré nie sú reálne, sú prikrášlené, precukrené a ružové, ale došlo mi, že presne to je to, čo každý z nás občas potrebuje. Utvrdiť sa v tom, že ešte stále existuje niečo, čo vám môže priniesť nádej a sny. V týchto dňocch odpočinku som si čaj prisladila ďalšou YA - Skóre a bola presne tým, čo občas každý z nás potrebuje. Jednoduchým príbehom plným vášne a drámy so šťastným koncom.

Zaklínač síce nie je vo svete fantasy novinkou, no ku mne si našiel cestu len tento rok. Je to kižka plná nepredstaviteľných dobrodružstiev neprekonateľného silného a atraktíveho muža, ktorý sa nezastaví pred žiadnym nebezpečenstvom. Spolu s ním na jeho cestách stretávame aj mnohé iné aspekty života, ako priaeštvo, či vášeň a možno raz lásku? Najlepší seriál, aký som tento rok videla a nepopierateľne je Zaklínač aj skvelou knihou pre každú generáciu. Pozrite si seríál a ja vám sľubujem, že už nikdy neuvidíte Geralta inak ako Henryho Cavilla.

Detektívky čítam naozaj nerada, no YA hľadanie odpovedí od Karen McManus ma dostali na plnej čiare. Ďalší na rade síce nebolo tým najlepším, čo séria priniesla, ale navrátila mi pozitívny dojem po menej podarenom druhom pokračovaní. Knižka opäť ukazuje osudy už známych postáv a prináša mnoho nových. Aj napriek počiatočnému charakterovému chaosu knižka plynie úžasne jednoducho. Nepredvídateľnými zvratmi priklincuje čitateľa ku kresielku a nepustí ho, kým nevie všetko. 

,,All you can do is try harder next time. And I will. I´m not repaying love with fake indifference anymore."

Aj napriek hromade negatív, ktoré tento rok priniesol, som sa naučila veľa vecí.
Naučila som sa neodsudzovať knižky na základe predošlých dielov. Naučila som sa tešiť na zázraky a prekvapanie, ktoré prináša každá jedna knižka, podarená, či tá menej vydarená. Naučila som sa, že aj keď nemám čas, neznamená to, že je koniec. Čítam, pretože ma to baví, je to môj koníček a zbožňujem ten pocit úžasu, keď prichádzam do cieľovej rovinky.

Budem dúfať, že šialenstvo online výuky, prepúšťania a home office-ov opadne a Nový rok bude veselší a úspešnejší pre každého z Nás. Verím, že budeme ohľaduplní a dávať na seba pozor, užívať si maličkosti všedných dní ;) 

Prajeme Vám veľa skvelých prečítaných knižiek a ešte viac krásiek do poličiek! :D Hlavne úspešný, veselý a zdravý Nový rok! ;)

Ďakujeme, že ste s Nami ;)

- Sima a Veronika -

Obľúbené antikvariáty #2

Ak si pamätáte, tak už dávnejšie vyšiel prvý diel tohto pripravovaného cyklu Obľúbené antikvariáty. Keďže v dôsledku súčasnej situácie je veľmi ťažké dostať sa do kamenných predajní, tak som sa rozhodla vám predstaviť ďalšie online antikvariáty. Jeden bude moja srdcovka a ďalšie budú jednorázové záležitosti, ktoré však určite ešte budú v budúcnosti využité. Vy v nich môžete nájsť svoje poklady a bola by škoda, keby o nich neviete.

Moju štvoricu srdcoviek uzatvára (nateraz) Čierne Na Bielom. Okolo tohto antikvariátu krúžim už nejeden piatok a až nedávno som sa dostala k prvej objednávke. Musím povedať, že som nadmieru spokojná. Ku každej objednávke vám dajú aj špeciálnu záložku od jednej úžasnej slečny, ktorú nájdete na instagrame ako @barb.brandy 
Knihy sú vo výbornom stave, posiela sa poštou, riadne zabalené. Rovnako ako tuborgaha.sk = nad 33 eur sa poštovné neplatí. Majú veľmi dobre premyslený web - beletriu rozdelenú na českých, slovenských a svetových autorov, knihy sú v dvoch stĺpcoch zoradené -  to hodnotím veľmi pozitívne, pretože je to viac prehľadné. 

Moje ďalšie srdcovky, na ktoré nedám dopustiť, majú svoje kamenné predajne, ktoré som buď navštívila, alebo navštevujem, takže o nich bude reč v ďalšom článku. Tentokrát vám napíšem aj o takých, v ktorých som vytvorila jednu objednávku, ale viem povedať, že rozhodne knihy pošlú. (Už sa mi stalo, že mi neposlali a ani neodpovedali, pritom stále fungujú a pridávajú knihy na stránku, takže neviem, kde je chyba.)
Ako prvý určite zmienim Antikvariát Logos. Priznám sa, že som bola trošku na pochybách, či mi kniha príde, nakoľko pri knihách nemajú fotografie. Ale bola som veľmi milo prekvapená. Nad 50 eur majú poštovné zdarma. Kniha bola aj dobre zabalená a vo výbornom stave. Moja skúsenosť je teda pozitívna. Majú síce komplikovanejšiu stránku a to, že nemajú fotky, značne sťažuje vaše pozeranie, ale určite sa oplatí v tom "pohrabať".

Antikvariát Paseka je jedným z tých, ku ktorým sa mi viažu spomienky, hlavne teda ten telefonát, keď sa ma spýtali, prečo som vytvorila dve objednávky s dvoma rôznymi spôsobmi dodania (jedna bola dobierka, jedna platba na účet). Napriek tomu som rada, že som získala Štylistiku od Mistríka práve od nich. I keď tá suma bola naozaj hrozivá, ale predstavte si, keby si to má človek všetko vytlačiť, tak by si veru dvakrát rozmyslel, či neobetuje 17 eur...
Nad 50 eur majú poštovné zadarmo, knihy sú trošku drahšie, ale nájdete tam aj sekciu Knihy za 1 euro. Čím sú však špecifickí, je rozdelenie jednotlivých žánrov - beletriu majú aj podľa národnosti autora.

Poznáte niektorý zo zmienených antikvariátov? Našli ste počas tohto obdobia nejaký online antikvariát, ktorý si získal vaše srdce?

>Sima<

Obľúbené antikvariáty #1

Tento článok sľubujem na svojom súkromnom ig účte už dlhšie. Asi preto, lebo večne zaťažujem príspevkami, ktoré zahŕňajú moje nákupy z antikvariátov.

Vždy som hľadala nejaký antikvariát, také to nádherné miesto so starými knihami, kde nájdete: lacné knihy, skvelú atmosféru a dušu, ktorá sa v tichosti zháša nad vami a plnými policami.
V Žiline som žiaden taký doposiaľ nenašla. Až v Nitre, ale o tom bude zrejme ďalší článok, pretože v tomto sa idem venovať internetovým antikvariátom.

Ako som vyššie uviedla, od antikvariátu očakávam, že ceny kníh budú viac ako o polovicu dole. Prečo? Pretože sú to väčšinou staré knihy, ktoré kedysi nestáli ani jedno euro, tak prečo by teraz mal niekto na tom "ryžovať"? Tento môj názor je zastaralý, ja viem, ale jednoducho sa so mnou tiahne už veľmi dlho. Preto som asi aj veľmi dlho hľadala antikvariát, ktorý ma pohladí po duši.

Ako prvý, ktorý si získal moje srdce, musím spomenúť tuborgaha.
Každé moje "antikvariátne ťaženie" viedlo na ich stránku a vytvorila som tam dosť veľa objednávok... Dosť.
Lacné, výborný stav, výborní ľudia - dodanie poštou, nad 33€ je poštovné zdarma. Jediná "nevýhoda", ktorú tento antikvariát má, je to, že sa dá platiť iba kartou, nie na dobierku.
Viem, že dobierka je niekedy ozaj drahá, ale niektoré kuriérske služby nie sú zas také drahé, takže niekedy mi dobierka vyhovuje viac.
To však na ich originalite neuberá.
Poštovné navyše určujú až potom, keď knihy zhromaždia a odvážia, následne vám pošlú e-mail s údajmi o platbe.

Druhou mojou srdckou je Antikvariát u Slimáka. 
Paradoxne, prišla som naň v čase korony, kúpila som si povinné čítanie a umrela som blahom, pretože tie ceny sú najnižšie, ktoré môžete nájsť. A ten stav kníh? To je proste...
Výborný prístup, rýchle spracovanie, kuriér za výbornú cenu, veľký výber - keďže je to aj kníhkupectvo, tak si môžete nahádzať aj nové, aj staré knihy na jednom mieste.
Pri určitom počte kníh vám dajú z ponuky na výber knihu/knihy, ktorú/ktoré dostanete zadarmo. A ten výber je naozaj dobrý, väčšinou výborné klasiky, taktiež pri určitom počte € máte poštovné zadarmo.

A do tretice - Antiquariat. 
Do tretice výborní ľudia, záložky k objednávke, pri nákupe nad 19.90€ neplatíte poštovné, ja som stihla aj akciu, keď mali 50% zľavu na knihy nad 50€, čo je extrém!
Navyše som pri jednej objednávke obdržala aj odkaz, čo ma veľmi potešilo, pretože takto jasne dáva antikvariát najavo, že chce byť bližšie k ľuďom a ku knihám.

A presne to robia všetky tieto internetové antikvariáty, ktoré rada navštevujem, ktoré všade odporúčam a viem, že aj viacerí z vás si už na základe môjho odporúčania zaobstarali nejaké "starinky", vdýchli im život a potešili svoju čitateľskú/knihomoľskú dušu.

Zrejme takýto typ článku sa tu ešte nejedenkrát objaví, keďže antikvariátov nikdy nie je dosť. Máte nejaké obľúbené internetové antikvariáty aj vy?

>Sima<

Knihoľ a manikúra

,,Beauty begins the moment you decide to be yourself."

Chcem si prečítať knižku. Prechádzam vystretým ukazovákom po chrbátikoch v poličke, ale jediné, čo vidím, sú moje ohryzené nechty. Vyberiem si knižku k oddychu a sadnem si do kresla. Otvorím ju a všimnem si rozštiepené, nezdravé nechty, ktoré potrebujú záchranu. Začínam sa a knižka ma nadchne. Chcem si ju odfotiť na instagram, na blog. Avšak nemám žiadne pozadie, ani aranžovať sa mi nechce, a tak knižku chytím doruky a odfotím ju pred pivoňkovým kríkom v dokonalom rozkvete. S takouto manikúrou však knižku nemôžem ,,postnúť". To by bolo na hanbu sveta! :O No čo už? Treba novú manikúru!

Tento vymyslený príbeh ma inšpiroval k článku. V lete nosím nonstop na nechtoch nejaký lak. Prinajmenšom priesvitný. Ale vždy nejaký. V zime zle schne, tak na to mám pomenej nervov :D Ale teno rok otestujem domáci gel lak a možno to bude skvelé. Dám vám vedieť :D Pritom ako čítam sa na svoje nechty neustále pozerám, keď som v práci, keď píšem recenziu a pozriem sa na klávesnicu, na mobile ich mám rovno pred nosom, pri umývaní riadov tŕpnem a bojím sa o ne, pri hre na klavír ich sleduje o to viac. Sme knihomoli, čo ale to ešte neznamená, že sme outsideri, nuly bez hlasu, čo len sedia v kúte, do ničoho sa nemajú, nič okrem knižky ich nezaujíma, nemajú kamarátov, nevychádzajú spod kapucne. Nežijeme predsa sami v domčeku na stračej nôžke. Spoločnosť vidí viac ako my. Tým nechcem tvrdiť, že by sme sa mali hýbať ako bábky na lanku podľa toho ako spoločnosť tlieska. To nie!

Nie je nám zakázané starať sa o seba a vyzerať dobre. Veď kto už by to len odmietal? Námaha je však na nás. Prečesem si vlasy, zapletiem ich do účesu alebo ich stiahnem do gumičky, do neforemnej guče, z ktorej ich večer nebudem vedieť rozpliecť? Nalakujem si nechty alebo za celý deň nikomu neukážem svoj zlúpaný lak? Tieto rozhodnutia sú naše a aj keď nás nikto nemôže súdiť za naše rozhodnutia, my sa nemôžeme hnevať, že niekedy vyzeráme ako príšerky, keď sa ani nepokúsime zlepšiť svoj zjav. Minimálne u mňa to takto funguje :D Všimnem si to až keď už je neskoro chytať sa za hlavu. ,,To s týmto účesom som vyšla na ulicu??".

Pri pohľade na otvorenú knižku v mojom lone vždy sledujem aj svoje prsty. Tie prevracajú stránky a ukazujú mi stratený riadok. Práve tie poskytujú oporu mojimi čítaniu. Asi by som bez rúk nečítala. A práve preto sa o ne chcem starať. Nie pre druhých, ale pre svoje oči. Ja sa na ne budem pozerať, ako mi pomáhajú napredovať stránku za stránkou. To ja ich odmením za ich dobrú službu. Zaslúžia si vyzerať dobre a mnohokrát spájam ,,príjemné s užitočným" a popri lakovaní si nechtov čítam kým lak nezaschne. Je to naozaj skvelá súhra aktivít.

,,Taking care of myself doesn´t mean "me first". It means "me too"." - L. R. Knosts

Možno si kričím o pochvalu a možno o kritiku, ale takto to vidím ja. Tie nechty s manikúrou vždy vyzerajú lepšie a som na ne patrične hrdá. 

Je však veľa ľudí, ktorí lakovanie nepovažujú za možnosť. Neberú tento prežitok do úvahy, pretože ich nechty ,,na to nie sú". Ale čo by?! So správnou starostlivosťou a s vôľou a cieľom je možné všetko. Existuje veľa prípravkov a vitamínových mastičiek, vodičiek, gélikov a tabletiek. Sama nejeden ochranný vyživovací posilňujúci lak používam. Nie je to hanba a je na mne, aby som sa o svoje nechty postarala. Môžem ich nechať tak. Suché, štiepajúce sa a bez života. Alebo ich môžem rozžiariť. 

A poviem vám... málokto by odo mňa čakal, že z kabelky vyberiem knižku a nie rúž, či púdrenku. To je naša zbraň ;)

Dajte mi vedieť ako to vidíte vy a či by ste niekedy chceli článok o našich manikúrach, o starostlivosti o nechty a podobne. Tuším ma táto téma začala baviť. :D

- Veronika -

Ako sa vyhrabať z čitateľskej krízy

,,The world belongs to those who read." 

- Rick Holland -

Ahojte, som veľmi rada, že sa vám po dlhom čase môžem aj takto osobne prihovoriť a podeliť sa s vami o moje tipy, ktoré by doma nikoho nazaujímali.

Tento článok je venovaný tím, ktorí majú záujem vyhrabať sa zo stagnujúceho nečítania. Prosím, neberte to ako príkaz pre všetkých, čo nečítate. Nie som pánom sveta. Chcem vám iba ukázať, čo vždy vyknižkuje náladu mne. :)

Nie je ľahké udržať si nonstop plnú pozornosť. Obzvlásť, keď sme skúšaní, nemáme čas, sme unavení, musíme sa učiť, chceme po sto rokoch vypdnúť s kamošmi, a k tomu máme ešte aj tonu inej práce z nekonečného zoznamu povinností, ktoré by sme chceli zvládnuť.

Sme chúdiatka. Poľutujem vás, ale tiež vás tak jemne ,,nakopem", pretože zabúdame na to, o čo prichádzame zbytočným sťažovaním sa a zveličovaním.

To, na čo všetci tak často veľmi ľahko zabúdame je fakt, že čítanie nám prináša regeneráciu, oddych a radosť. Už si nepamätáte, ako ste sa cítili, keď ste rozčítali svoju obľôbenú knihu? Už ste zabudli, ako veľmi zbožňujete svoju knižnicu plnú knižiek? Sú to naše deti! Už  ste zabudli, aké to je privítať doma novú knižku? Už ste zabudli aký skvelý pocit je zatvoriť knižku po poslednej prečítanej stránke? So slzami v očiach prosiac vesmír o okamžité pokračovanie. Zabudli ste na tú supernovu, ktorá vo vás vybuchne vždy, keď to stojí za to?

Ja chápem, že nie každá knižka vám dá pocit beztiaže, ale rovnako viem, že sa nemôžete nechať takou malou nedokonalosťou rozhodiť.  Tiež viem, že nie som práve najlepší príklad guru pre čitateľské krízy. Ponúknem vám však top rituály, ktoré mi pomáhajú dostať svoje čitateľské nadšenie späť a obohacovanie slovnej zásoby.

Tak poďme na to. Prebuďme našu tajnú vášeň na ústupe.


1) Rozmaznajte sa
Nemáte náladu, ale viete, že musíte, že potrebujete? Spravte si čajík, vytvorte si cool miestečko na čítanie. Také to miesto, kde je veľa vankúšikov, plyšáci, sviečky (možno aj hasiaci prístoj pre nás šikovnejších), čajík, aromalampa, lávová lampa, atď. Čokoľvek, čo vy sami považujete za top atmosféru. Pripravte si príjemné oddychové úžasné prostredie. Romantika len vy a knižka a uvidíte, pôjde to samo ;)

2) Prosto začnite!
Ako sa hovorí, násilie vždy až na koniec. Keď to nejde po po dobrom, musí to ísť po zlom? Nebudeme však drastickí a krutí. Len nás treba trošku nakopnúť. Keď to nejde a vy viete, že by ste mali čítať (hlavne blogeri, pretože vaše vydavateľstvá čakajú, vaši čitatelia sa tešia a vy ich nechcete sklamať ani odohnať), ale nemáte energiu, náladu, čas na čítanie, prinúťte sa. Nastavte si pripomienku v kalendári, budík, naplánujte si váš deň  aj s čítaním. Pripravte sa na to.
Samozrejme, sú situácie, kedy je pauza úplne tolerovateľná a nikto sa nebude hnevať. To však nemusíte považovať za krízu. Je to normálny odpočinkový proces.

Viem, že to znie nereálne, ale keď nie vy tak kto sa postará o to, aby to šlapalo? Vytvorte si google kalenár, ktorý vám bude hlásiť čas na čítanie, alebo si nastavte nejaké počítadlo času, napríklad v aplikácii Forest, ktorý venujete čítaniu a snažte sa ho dodržiavať, alebo si nakreslite kalendár, pichnite ho na nástenku až ho máte každý deň na očiach a viete, že je to niečo, čo vás robí lepšími a sčítaniejšími a nemôžete tento dar nechať utiecť.

3) Motivujte sa
Alebo sa jednoducho odmeňte vždy keď si niečo prečítate, aj keď sa vám nechce. Alebo sa odmeňte čítaním za prácu, ktorrú beztak musíte urobiť. Napríklad, pre nás študentov. Po troch kapitolách medzinárodného práva si prečítam pár strán nejakej super knižky podľa vlastného výberu.
Alebo si po prečítaní jednej knižky, budete môcť kúpiť ďalšiu. Dáte si koláč. Čokoľvek.

4) Vráť si spomienky
Vezmi miesto novej knižky, ktorá vás nudí nejakú osvedčenú klasiku. Knižku, o ktorej na 100% viete, že ju milujete a budete ju milovať vždy. Knižku, ktorej veríte. Spoľahnite sa na starý dobrý rereading a oživte si svoje spomienky a nadšenie z čítania.


Ono sa to ľahko hovorí, ale ťažko vykonáva. Ja viem a je to úplne normálne. Ak jednoducho potrebujete pauzu od knižiek, spravte si pauzu. Bez výčitiek. Ak potrebujete čítať, nakopnite sa. A uvidíte, že to po pár stránkach už pôjde oveľa jednoduchšie.

Viem však, že to, čo nezaberá na mňa, nemusí hneď vyjsť každému, preto ak máte vy nejaké super špeciálne tipy ako získať späť stratené čitateľské nadšenie, sem s ním, budeme rady, keď sa zapojíte a podelíte sa s vašou komunitou o to, čo máte radi vy popri tom, ako čítate.

Rovnako je mi jasné, že veľa ľudí čítava vo vlaku, v autobuse, v metre, o a ako teraz všetko zavreli nie je to už zas až tak reálne, preto si musíme pomôcť sami. Sme silní a neohrození. Tak prečo nie? Prečo všetko odkladáme a pokladáme na posledné miesto? Veď nás to veľmi baví!!!

- Veronika - 

Ako dospieva náš čitateľský vkus // Elly Kennedy - Návrh

Toto mala byť pôvodne recenzia, ale asi ju otočím trošku iným smerom. Prezradím vám, ako môj čitateľký vkus dospieva, mení sa a trápi ma.

Vy viete, ako túto autorku ,,žeriem", ako zbožňujem podobné príbehy, nemohla som knižke odolať, no po ďalších už nesiahnem. Ešte v lete, keď som knižku čítala, som bola totálne pohltená jej úžasnosťou a jedinečnosťou. Teraz s odstupom času si hovorím, že je to vlastne tisíckrát omieľané to isté. Aj keď, veľmi skvelým štýlom a úžasnou autorkou.

Keď som začala čítať PP, hltala so  stránku za stránkou, knižku po knižke. Táto autorka si dokáže získať každého či už v dvojici alebo samostatne. Píše perfektne aj o tuctových témach.

Návrh bol pre mňa knižkou, ktorá sa v mnohom podobala na iné knižky a aj napriek tomu ma totálne pohltila. Bola som závislá a bola som nadšená, až kým som neprišla na koniec a nepovedala som si, že nič nové mi tá knižka vlastne nepredala. Elle Kennedy píše naozaj úžasne, chytľavo a originálne, ale trh je  značne presýtený a, bohužiaľ, tieto situácie a témy už sú dosť obohrané.

Keď som si prišla do kníhkupectva kúpiť ďalšiu knižku zo série, akosi som si to rozmyslela. Dokedy ešte budem čítať rovnaké príbehy, aby som zistila, že je čas pohnúť sa inam?? Týmto, samozrejme nechcem a ani nebudem kydať na takéto knižky, pretože sama si rada také prečítam a aj táto konkrétne ma neskutočne chytila. Bohužiaľ, raz musí prísť obdobie, kedy dievčatá zahodíme naše ružové okuliare, prestaneme snívať o princoch a vysnenej práci, zistíme, že situácie z filmov a knižiek nie sú reálne a spadneme tvárou na chodník, aby sme zistili, že svet tam vonku je ozaj krutý a len snívať nestačí. Treba viac makať, pokiaľ rodičia nemajú plné vrecká peniažkov a nevystačíme si s brigádou v hypermarkete.

Hlavné postavy sú normálne a neprikrášlené. Autorka opisuje ich normálny život v úplne normálnom prostredí. Čož ale dáva čitateľkám najmä v mladšom veku pocit, že aj ich si nájde rozprávka a nemusia sa vôbec snažiť. Práve naopak, aj knižky niekedy ukazujú, že snažiť sa je nevyhnutnosťou aj po smaotnej výhre, pretože nikto neche z výšky spadnúť na dno, odkiaľ sa len veľmi ťažko vstáva.

Keď som bola na ZŠ, chodila som v lete do knižnice každý druhý deň, čo bolo vlastne vždy, keď bola otvorená. Niekedy aj dvakrát za deň. Vymeniť knižku, ktorú už som prečítala a vziať si ďalšiu, aby ma zasýtila na tie dlhé dva dni, kým opäť otvoria. Boli to knižky o zvieratkách a náčné detské encyklopédie.

Už tieto knižky nepovažujem za niečo, na čo sa chcem sústrediť, ale skôr za oddychovku a nenáročné čítanie v časoch, ktoré každý občas potrebujeme. Aj cez to ich však považujem za dôležitú súčasť v mojom čitateľskom vývine. Tieto knižky som kedysi tak strašne zbožňovala a nemyslím si, že to bolo niečo zlé.

Jedinej závoslosti, ktorú zároveň považujem za guilty pleasure, sa asi nikdy nevzdám, a tou sú YA fantasy. Áno, sú plné nadprirodzených javov, kúziel a tiež nezmyselnej romatiky, ale pri týchto knižkách mám odstup, pretože viem, že sa to líši od skutočného života. Uvedomujem si, že celý príbeh vrátane postáv, okolností aj prostredia je vymyslený a tým pádom sa s ním nestotožním a nijako to neovplyvní to, že by som zrazu svet vnímala ako továreň na zázraky.

Určite mi dajte vedieť ak ste tiež za svoju knihomoľskú kariéru zmenili smer, alebo to považujete za obscénne.

Ďakujem. Prajem Vám krásne dni ;)

- Veronika -

Negativita sa (ne)nosí

Stretli ste sa už niekedy s tým, že niekto na vás, obrazne povedané, nakričal aj cez internet, že ste danú knihu nepochopili, ste príliš mladí, starí, nevzdelaní, aby ste pochopili posolstvo, ktoré kniha má, no a tým pádom nie ste oprávnení knihu hodnotiť negatívne? A nie je to tak trošku obmedzovania ľudskej slobody, vyjadrovania a tým pádom je to napádanie daného človeka?

Negativita (iné názory od väčšiny) sa jednoducho v tomto knižnom svete "nosí". Knihomoli, blogeri, recenzenti, hocikto, kto vyjadrí odlišný názor ako väčšina, sú za svoj názor "bombardovaní" zlými a hlavne "útočiacimi" slovami. Prečo to tak je?

Knihomoľ je človek, ktorý si stojí za svojím názorom, vie si ho obhájiť, no keď príde niekto ďalší, kto s ním nesúhlasí, tak sa nevie brániť, a tak začne na daného človeka útočiť. Je tu teda na mieste otázka, kde sa vytratila tolerancia, empatia, pochopenie...?!

Ako sa hovorí: "sto ľudí, sto chutí", no niektorí jedinci nemajú pocit, že táto veta platí.
Knihomoľ A si myslí, že kniha je dokonalá, poučná, postavy sa správajú vzorne, kniha je úplný bestseller.
Knihomoľ B si to však nemyslí, má svoj názor, vie si ho obhájiť, nie každému sa páči to, čo ostatným. Nie každý sa vie vžiť do danej postavy, nie každý chodí rovnako oblečený, nie každý vie pochopiť správanie iného, nie každý má rovnaké myšlienky.
Avšak knihomoľ A sa začne do knihomoľa B navážať, že knihu nepochopil, je nevzdelaný a nemá oprávnenie takého niečo tvrdiť.

Odkiaľ však knihomoľ A získal také presvedčenie, že knihomoľ B sa mýli a nechápe zmysel tej či onakej knihy? A čo ak sa mýli knihomoľ A?

Túto tému som už načrtla v článku Knihomoľ v tejto dobe, no čoraz viac silnie tendencia, že si knihomoli potrebujú "hájiť" svoje obľúbené knihy a tým pádom napádať tých, čo s nimi nesúhlasia. Kde sa v nich berie také presvedčenie, že to, čo si myslia oni, je správne? Lebo je to trend, lebo s nimi súhlasí väčšina? A viete vy vôbec, že aj väčšina sa môže mýliť?!

Kde by sme dospeli, keby sa každému páčilo to isté. Kritici by nemali čo kritizovať, ľudia by boli ako klony, nemali by svoju osobnú stránku, neboli by ničím zaujímaví, ničím iní.

Autor dielo napíše preto, lebo potrebuje dať svoju fantáziu na papier. Potrebuje písať, potrebuje nájsť smer, potrebuje "vyliať"  svoju dušu. No zároveň si musí byť autor vedomý, že nie každý knihu bude milovať. Tak isto ako nie každý počúva pop, tak isto nie každý miluje presladené romány.

Na jednej strane autori, ktorí nedokážu prijať kritiku diela, na druhej strane knihomoli, ktorí nedokážu prijať fakt, že niekomu sa ich obľúbená kniha nepáčila. Ani jedna,  ani druhá strana nie sú dobré. Každý autor, ktorý nedokáže prijať kritiku, nie je pre mňa autor. Ľudia nie sú neomylní, ľudia sa musia pochopiť, ľudia sa musia zlepšovať a kritika ich posúva vpred. Ukážte mi autora, ktorý na vás nakričal, že ste niečo nepochopili. Ja vám ich ukážem! (Ale zároveň ukážem aj tých, čo vedia prijať kritiku a dokonca za ňu poďakovať, vďaka za takých!)

A knihomoli nie sú o nič lepší.
Jediný, kto nepochopil dielo, si ty! Ty, ktorý píšeš niekomu, že to nechápe, že jeho názor je zlý. A prečo? Lebo TY si nepochopil proces čítania, TY si nepochopil, čo čítanie má priniesť do života, TY si nepochopil autorov zámer, TY si nepochopil, že ľudia sú rôzni a tým pádom si TY nepochopil, že nie každému sa páči to, čo tebe. Začni hľadať na svojej strane chybu a potom uvidíš, že život nie je iba biely, ale aj čierny. Nie každý má rovnaké názory, nie každý je "uspokojený" s dejovou linkou nejakého príbehu.

Chápem, že sú aj negatívne komentáre, ktoré sú úplne nezmyselné a vtedy naozaj môžeme povedať, že čitateľ nepochopil knihu, no existujú aj prípady, kedy čitateľ knihu pochopil, no jednoducho ho nezaujala a nepáčila sa mu. Snáď ho preto nebudeme napádať. Alebo?

Ak si myslíš, že tade vedie cesta, tak potom si to TY, ktorý je povrchný čitateľ a nemáš právo súdiť niekoho iného, keď sám nevieš v sebe nájsť toleranciu. Preto tvoj názor nikoho nezaujíma a je nepodložený. Veď predsa najlepšia cesta, ako obhájiť to, čo tvrdíš, vedie cez urážky na inú osobu.

>Sima<

Bookstagram mood

Nedávno vyšiel článok o tom, aký je knihomoľ v tejto dobe, ktorý si získal dosť veľkú čitateľnosť a aj odozvu, či už vo forme správ, alebo komentárov. Teraz prichádzame s menšou "analýzou" niečoho, čo sme načrtli už v spomínanom článku.

Bookstagram.

Čo si pod týmto predstavíte? Instagramový účet, ktorý má viac ako 1000 sledovateľov, nádherne upravené fotky, ktoré mu "sedia" do  "feedu"?
A viete niekedy, že ako daná osoba píše o knihách? Či páčia sa vám iba fotky?

Už viackrát som sa stretla s tým, že fotky boli síce krásne upravené, účet mal niekoľko tisíc sledovateľov, ale akosi mi uniká celkový pocit z kníh.
Je krásne, keď viete pod každú fotku dať nejaký text, v ktorom sa na niečo pýtate. Je skvelé, že máte veľa sledovateľov, propagujete knihy, nahrávate stories, ale čo z toho, keď tie recenzie nemajú hlavu a pätu? Čo z krásneho profilu, keď čitateľ vlastne ani nevie, či tá kniha stojí, alebo nestojí za to.
Neviem, či je to teraz povrchné, čo tvrdím, ale nevšimli ste si to už niekedy?
Netvrdím, že viem písať recenzie, ale zároveň nemôžem byť ticho a zastávať názor, že prepísanie celého deju je cestou k správnej recenzii.

Tým môžem nadviazať na autorov/autorky. Nie je veľa takých, no nájdu sa aj "svetlé výnimky", ktoré budú propagovať niekoho iba preto, lebo napísal veľkú chválu na jeho/jej knihy.
A kde je akože tá pravdivosť? To budeme zdieľať zlé recenzie iba preto, lebo sú pozitívne? A písať, že aká je tá recenzia výborná?

Follow/unfollow.  Poznáte to? K tomuto vyjadreniu ma inšpirovala aj Baja Dolce, ktorú môžete sledovať na jej instagrame tu alebo tu.  Tiež sa s tým stretla a dosť ju to nahnevalo. Popravde, nečudujem sa. Načo ľudia dávate stále niekomu follow a potom následný unfollow a robíte to stále a počet kliknutí na Sledovať je viac ako dvadsať ráz?
Aký to má zmysel? Neviete, či máte niekoho sledovať? Veď keď sa vám niekoho tvorba, fotky páčia, tak asi nebudem sa každých pár dní rozhodovať, či áno, či nie.

S tým sledovaním trošku súvisí aj jedna "krásna" formulka: "Páči sa mi tvoj profil, je perfektný, máš skvelé fotky. Daj mi nejaký "lajk", "follow" a ja ťa budem zdieľať."
Čo prosím?
Tak keď sa ti páči moja tvorba, tak ma zdieľaj. Nepotrebuješ predsa na to špeciálne povolenie a nemáš od toho chcieť nič "na oplátku". Prečo jednoducho niečo neurobíš nezištne?
A myslím si, že keď človek niekoho bude zdieľať, tak ten dotyčný by mu to vrátil skôr či neskôr. Nepotrebuješ povolenie. Keď sa ti niečo páči, tak označ, komentuj, zdieľaj!

Ale! Nepýtaj NIKDY, aby ťa niekto zdieľal.
Každý si svoj počet followerov, likeov a iných vecí zaslúžil. Prečo by niekto mal niekoho zdieľať len preto, lebo je na bookstagrame nový? Prepáčte, ale nie, nerobím to a ani nebudem. Rada podporím, keď vidím, že niečo naozaj stojí za to, ale nie aby ste pýtali v súkromnej správe to, že vás mám zdieľať. Ospravedlňujem sa, ale nie.

Viem, čítame knihy dlho a dosť nám to niekedy trvá, ale máme školu, chodíme do nej niekoľko kilometrov, navyše so spojmi, ktoré trvajú niekoľko hodín, upratujeme, chodíme niekde na prechádzku, aby sme nabrali novú energiu, učíme sa na zápočty, skúšky, venujeme sa rodine, no a naozaj niekedy nestíhame prečítať knihu tak rýchlo, ako by ste si možno mysleli.
Čítanie nie je závod. Recenzia VŽDY bude, no možno nebude do mesiaca, dvoch, troch. Je nám to veľmi ľúto, ale sme predsa ľudia. Snažíme sa najviac, ako môžeme, a keď trošku nestíhame a neprečítame knihu načas a nevieme vám povedať, či je super, alebo nie, tak nás ospravedlňte.
Rady knihy propagujeme, pomáhame autorom aj vydavateľom, ale nie sme stroje a tiež potrebujeme občas "vypnúť". Dúfame, že to chápete, tak prosím, nemusíte sa nás pýtať, ako sa nám kniha páči, či ju už máme prečítanú a podobne. Všetko bude určite na blogu a aj na instagrame. Nezabudli sme na vás, len jednoducho žijeme, dýchame a snažíme sa.

To je iba taký malý zlomok "problémov", ktoré nás sem-tam trápia, sem-tam nahnevajú a sem-tam jednoducho to len zahodíme za hlavu. Ako to všetko vnímate vy? Zastávate názor, že knihu, ktorú dostane bloger na recenziu, treba prečítať hneď a čím skôr? Nie je prakticky jedno, kedy bude recenzia? Veď je predsa dôležité, aby bola a aby sa ľudia ku knihe dostali.
A k tým "praktikám" ako zdieľanie, lajkovanie a podobne, máte k nim niečo povedať?
Budeme rady za každú odozvu. Ďakujeme.
Hlavne tebe, milý čitateľ, milá čitateľka.

>Sima<

Knihomoľ v tejto dobe

Ako si predstavujete knihomoľa?
Veľké okuliare cez celú tvár, nos stále v knihách, slušný, nenápadný introvert, ktorý sa vie vžiť do života iných, pretože prečítal množstvo kníh, vie pochopiť správanie, konanie iného človeka?
Tak to ťažko! Čoraz viac je v "móde" závisť, nepochopenie, rivalita...
Stretli ste sa s tým? Predstavím vám zopár príkladov, ktoré som zažila buď ja, alebo niekto iný v mojom okolí, zo strany knihomoľa.

Rivalita
Zdá sa vám, že čoraz častejšie sa knihomoli predbiehajú, kto bude mať skôr takú knihu, kto napíše lepšiu recenziu, kto prečíta viac kníh, kto napíše viac článkov, kto bude mať viac spoluprác a podobne?
Už to nie je klasický "knižný pôžitok", keď ste čítali knihu s radosťou a bolo vám jedno za ako dlho a koľko ste ich prečítali.
Posledné roky (hlavne s nástupom instagramu a goodreads) sa stretávame s tým, že ľudia si dávajú "knižné výzvy", t. j. koľko kníh chcú prečítať za rok. Na jednej strane je to skvelý nápad, ako sa vnútorne motivovať a mať zo seba skvelý pocit, ale na strane druhej je to aj veľký boj medzi niektorými knihomoľmi, ktorí sa snažia predbiehať v tom, kto prečíta viac. A keď náhodou neprečítate nejaké extrémne veľké množstvo na človeka, ktorý sa hrdí tým, že je knihomoľ, tak vás jednoducho vysmejú.
Kedy sa z čítania stal maratón a súťaž, v ktorej sa hľadá víťaz, ale cena je imaginárna?

To, čo sa mne páči, musí sa páčiť aj vám
S týmto sa stretávam veľmi často. Narazím na nejakú negatívnu recenziu na knihu, poviem si: Dobre, jeho/jej názor, skúsim to.
No potom sa vám daný človek ozve, že ako to môžeš čítať, taký brak, ako sa ti to môže páčiť, načo s tým strácaš čas a podobne.
Kedy sme došli k tomu bodu, že názor niekoho, kto napíše recenziu, je "svätý"?
Keď píšem negatívnu recenziu ja, tak sa snažím, aby vyznelo z nej to, čo sa mi nepáčilo, ale zároveň chcem dať akýsi podnet k tomu, že aj keď sa nepáčila mne, neznamená, že sa nebude páčiť niekomu inému.
Prečo teda knihomoli berú svoj názor ako názor, ktorý je správny? Každý má iné "čitateľské chute", každému sa páči niečo iné, tak prečo by zrovna jeden názor mal ovplyvniť zmýšľanie iných?

Viac fotím knihy, ako ich čítam
Instagram je v tejto dobe aplikácia, bez ktorej by si klasický bloger nevedel predstaviť existenciu. Ešte som nenarazila na blog, ktorý by nemal svoj instagram. Veď je tam čoraz viac ľudí, tak prečo to nevyužiť? Prečo sa nezviditeľniť?
Je to skvelá sociálna sieť, ktorá vám dokáže zabezpečiť dosť slušný počet sledovateľov a myslím si, že je to naozaj dobrá aplikácia, ktorá vám pomáha aj vo svojom osobnom raste.  Avšak!, existujú ľudia, ktorí si knihy viac fotia, než by ich čítali.
To, že fotíte knihy, vám zabezpečí možno aj spoluprácu, možno aj nejakých sledovateľov, no čo z toho, keď vlastne sa snažíte oklamať aj ich, aj seba? Prečítate za mesiac dve-tri knihy, no váš instagram má za mesiac viac ako pätnásť fotiek kníh.
Asi mi tu trošku uniká pointa, ale nesnažte sa urobiť z "knihomoľstva" biznis (alebo také čosi). Nesnažte sa robiť niekým, kým nie ste.
Áno, viem, knižné instagramy sú veľmi v "móde", no človek by mal aj tie knihy čítať, nielen fotiť. POZOR! Netvrdím, že my nepridávame veľa fotiek, ale my ich zároveň aj čítame.

Neschopnosť sa ďalej rozvíjať
Každý z nás určite nemá rád kritiku.
Neoprávnenú má každý nerád, pretože človeka vždy veľmi zamrzí, keď ho niekto kritizuje a pritom sa v tom vôbec nevyzná, len chce byť zlým.
No čo s tou oprávnenou? Tá nás má posúvať ďalej, zlepšovať sa.
Povedzme si úprimne! Vždy je niečo, čo sa dá zlepšiť. Keď vám niekto "zhejtí"  recenziu, tak sa poučte z toho! Netvárte sa ako boh. Netvárte sa, že vás to nezaujíma a že nemá dotyčný pravdu. Dajte si poradiť.
Ani my nie sme dokonalé a naše recenzie sa rokmi trošičku zlepšujú a už majú akú-takú štruktúru.
Čítajte recenzie, píšte, komunikujte, zlepšujte sa! Nemyslite si, že si poradíte sami. Veľa knihomoľov je ochotných pomôcť, tak prijmite pomocnú ruku a zlepšujte svoje vyjadrovanie, gramatiku, písanie recenzií, naberajte inšpiráciu a hlavne sa netvárte tak, akoby ste všetko vedeli a nemali sa v čom zlepšovať.

Závisť
Závisť či rivalita majú dosť blízko k sebe. Stretli ste sa s tým, že vám ľudia závideli, že ste niečo dosiahli?
Nám sa to stalo a z toho vznikol aj náš jeden článok, ktorý si prečítate tu, ak vás zaujíma.
Je to jedna z najhorších vlastností, nielen knihomoľov, ale celkovo aj ľudí, takže si nezáviďme, ale snažme sa lepšiť každým dňom.

Nedostatok empatie, vytváranie si názorov
S týmto som sa stretla teraz na vysokej škole a nebudem to tajiť, ale okolo mňa mám samých knihomoľov (nakoľko študujem aj taký odbor). Ľudia (knihomoli) si urobia o vás obraz, aký chcú, pritom vás vôbec, ale že vôbec,  nepoznajú.
Podľa mňa jednou zo základných vecí, ktoré vás knihy naučia, je empatia. Viete sa vcítiť do človeka, pochopiť jeho správanie, nesúdiť ľudí za to, ako vyzerajú. Tvrdíte, že ich viete pochopiť, v recenziách sa často stretávam s tým, že sa dokážete s postavou stotožniť, ale v realite? V realite na to akosi knihomoli zabúdajú. Súdia človeka za to, ako vyzerá, nič o ňom nevedia, nevedia, čo je v ňom, aký je. Jednoducho si o vás pomyslia, že ste hlúpy/a, a tým to končí. Nevedia, čo dokážete. Zhodnotia vás iba pre to, že ste svojská, trošku hlučná, smejete sa a chcete pomôcť spolužiačke, ktorá sa vás niečo pýta. Odrazu ste problémová. Pritom daný človek o vás nič vedie. Jednoducho vás berie ako človeka, ktorý je hlúpy. Neviem, či sa niektorým zdá, že "vyzerajú ako knihomoli", ale prečo si odrazu všetci myslia, že nik nečíta, a že sme "facebooková" generácia? V tejto dobe ľudia ešte stále čítajú, no niektorí si myslia, že nie. Nesúďme ľudí na prvý pohľad!

Toto je iba zlomok toho, čo sa dá povedať o súčasných knihomoľoch. Všimli ste si aj vy tieto vlastnosti u knihomoľov? Nehovorím, že to platí na všetkých, ale je veľa takých, čo sú presne takíto. Je to smutné, ale človek by od knihomoľa očakával akýsi rešpekt, empatiu, porozumenie, keď číta knihy. I keď je pravda, že záleží na tom, aké knihy číta...

>Sima<

Najlepšie knižky 7-12/2018

Ďalší rok máme za sebou. Maturita, vysoká škola, stresy, učenie, knihy, stresy, učenie, knihy... Neviem ani ako rýchlo to všetko ubehlo. Blog oslavoval 2 roky, knihy sa čítali akoby samé, stresov bolo neúrekom, spoznali sme veľa nových ľudí, uzavreli sme rôzne spolupráce, objavili nových autorov a užívali si chvíľočku voľna.
Už počas leta sme vám priniesli výber najlepších kníh za prvý polrok, pretože v roku 2018 vyšli úžasné knihy, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Teraz vám predstavíme ďalšie krásky, ktoré si získali naše srdcia v druhom polroku. Ak ste nestihli spoznať knižky, ktoré nás dostali v prvom polroku, mrknite sa sem ;)

♛♛♛♛♛♛♛♛♛♛♛♛

Ako prvú by som určite zmienila Slon na Zemplíne, ktorá si získala moje srdce a využila všetky lepiace papieriky, ktoré som mala. Unikátna kniha, ktorá vám zobrazí Slovensko v pravom svetle a zároveň prvá slovenská absyntovka. Kto by ju už len nechcel?

Viac-menej YA knihy už nečítam. Prestali ma zaujímať študentské klebety a problémy. Síce si niekedy YA knihu prečítam (často aj veľmi rada), ale nie je to už môj preferovaný žáner. Avšak knihe Daj mi tvoje meno som musela dať šancu. Pre mňa je to trošku vyspelejšia kniha, ktorá sa vymyká z YA kníh a krásne zobrazila vzťah dvoch mužov, ktorý nebol len takým chvíľkovým pobláznením.

Vydavateľstvo Inaque vydáva skvelé knihy, ktoré sa týkajú nejakej zaujímavej problematiky, života celkovo. Vydalo aj knihu Adele, ktorá je debutom autorky. A veľmi vydareným! Žena, ktorá má rodinu, prácu, zázemie, ale neskonalú túžbu po mužoch. V knihe sa mi páčil zaujímavý jazyk, ale zároveň sme nazreli aj do duše hlavnej postavy, do jej hlavy a celkovo kniha vytvorila silný dojem.

Absynt vydáva iba samé dobré knihy a tentokrát nám priniesol rozhovory s prekliatymi reportérmi. Kniha Vesmír v kvapke vody je akoby plnohodnotná reportáž. Spoznáte viaceré ľudské charaktery, o ktorých sa reportéri rozhovoria, ale zároveň aj techniku písania, či náhľad do myšlienok reportérov.

A moju pätku uzatvára úžasná básnická zbierka, ktorá si získala moje srdce. Depresívna, smutná, ale zároveň plná nádeje a sebalásky, taká je kniha V tejto sa princezná zachráni sama.

>Sima<

Tento polrok sa vám musím pochváliť s tým, že som ,,presedlala" aj na knižky mimo mojej zóny komfortu. Myslím nimi napr. Dievča v modrom plášti, ktoré ma upútalo svojou pravdivosťou a tvrdosťou režimu, ktorý som nezažila, ale tak či onak, je to naša história a otvorilo to vo mne takú tú zvedavú časť, ktorá rada pátra a hľadá odpovede. Ďalšou z nich je aj Amerikánka, ktorá síce nehovorí o vojne, ale porovnáva dva úplne odlišné svety a ich nástrahy a vábenia. Toto sú knižky mimo môjho niekdajšieho zorného poľa a určite nie sú jediné, po ktorých siahnem.

Avšak späť k mojej milovanej YA a fantasy literatúre. Tento rok sa ku mne dostali knižky Divotvůrce. Neviem vám presne popísať, čo ma na nich dostalo, pretože to bolo asi niečo také hlboké, že to neviem opísať. Žiadne výbušné stavy neočakávajte, avšak, možno je to tý sladkým mačkoveveričiakom, tento príbeh má čosi originálne do seba. Teším sa na pokračovnie.

Ďalšími knižkami, ktoré som si vydupala tento rok sú dva diely z radu Tri temné koruny. Tri sestry, jeden trón, udatní mládenci a veľa intríg. Už teraz sa túžim začítať do veľkoočakávaného finále. Naozaj originálny príbeh a ja sa teším, ako to dopadne.

Zase ďalšia fantasy, Plameň v hmle. Nie len pekná obálka, ale aj super čuper príbeh, ktorý nedokážete predvídať, nebojácne postavy a veľa bojov, či už tých vnútorných, ale aj fyzických.

A teraz moja odkladaná čerešnička na záver. To, čo ma tento rok stihlo dostať na lopatky je jednoznačne Chybná. Tú som zhltla ako jednohamku. Dokonale úžasná, napísanvá a senzačná. Neviem sa dočkať pokračovania, pretože táto knižka mi ešte ukáže veľké veci!

- Rony -

Všetkým knižkám, ktoré sa nedostali do našej top 11 sa ospravedlňujeme. Myslíme na ne. Bolo ťažké si vybrať, pretože skvelé boli skoro všetky. Snažili sme sa ich vyberať rôznorodo.

Ďakujeme vám za vašu priazeň, rovnako ako ďakujeme aj našim spolupracovníkom, že trpeli naše oneskorené príspevky. 

Zostáva nám teda už len zaležať vám tie najkrajšie zážitky a najlepšie knižky do nového roka a veeeeeľa času v pohodičke s tým, čo milujete ;) 

Šťastný a spokojný Nový rok Vám prajú Sima a Rony z Na Krídlach Kníh ;)

Vianočné knižné tipy #2

Počas vysokej školy prestávam vnímať chaos okolo Vianoc. Asi preto, že som ešte nestihla ísť do obchodov a rozčúliť sa na každom kroku, v každom obchode. I keď chodím do kníhkupectiev v meste, v ktorom študujem, tak stále to nie je to isté, ako keď idem do kníhkupectva v meste, ktoré mi je od domu najbližšie. Tam je to čistá psychiatria!

Moje Vianoce sa točia okolo skúšok, testov, zápočtov. A samozrejme punču! Kto by odolal?
No už sa to blíži a už aj ja budem musieť začať rozmýšľať nad darčekmi. Väčšinu mám už kúpenú, ale aj napriek tomu ešte mi zopár chýba. Tento rok bude trošku chudobnejší, nakoľko moja vysoká škola ma stojí nemalé peniaze. No respektíve mňa aj mojich rodičov.

Avšak ak máte nejaké to "eurko" navyše, tak určite sa oplatí investovať do hodnotnej knihy pre nejakého milovníka kníh. U mňa doma číta iba sestra, ale ona nie je až takou obľúbenkyňou kníh, že by potrebovala nejaký "špeci" darček. Väčšinou číta romány, takže tam nie je problém vybrať, nakoľko je tona románov, ktoré sa ročne vydajú.

Ak chcete teda potešiť niekoho knihou, ktorá vyzerá na prvý pohľad doslova až tak luxusne a aj jej vnútro stojí za to, tak určite odporúčam knihu Expedícia:Môj ľúbostný príbeh, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Absynt. Kniha sa zaoberá neúspešnou polárnou expedíciou Andréeho a ďalších dvoch mužov. Autorka sa zamýšľa nad dôvodmi smrti týchto pánov a jej knihe dodávajú dôveryhodnosť aj krásne fotografie (autorka sa vydala po ich stopách), mapy, denníky a pod. Veľmi skvelý a hodnotný darček, ktorý poteší každého, kto miluje históriu, záhady, cestovanie a vydavateľstvo Absynt.

Nedávno vyšli aj Gundžovníky vo vydavateľstve Slovart, ktoré sú viac-menej rodinné klebety, ktoré zhromažďoval Satinský. Písal o rodine, o politike, o krajine. Všetko toto je spracované ako časopisy.
Tieto časopisy aj veľmi pekne ilustroval, a tak sa kniha stáva krásnou publikáciou, ktorej vnútro je perfektne spracované, doslova až "pohladí oči" a príbehy vás zaujmú či dokonca aj pobavia. Celé spracovanie týchto časopisov je pútavé a ako darček veľmi zhodné.

Trošku feminizmu nezaškodí, či? Margaret Atwood a jej Príbeh služobníčky v krásnom novom šate od vydavateľstva Slovart si získa určite nejedno srdce. Nedostatok lásky, rovnosti, slobody vám roztriešti srdce. Autorka tejto knihy odporúča aj knihu Sila, ktorá sa zaoberá ženami, ktoré majú silu, pri ktorej stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Je už na vás, ktorej knihe dáte prednosť, Silu mám aktuálne iba rozčítanú, ale zdá sa, že bude ozaj veľmi dobrá (ak sa niečo nepokazí).

Ak ste milovníkom poézie (resp. citátov, myšlienok) a ešte k tomu anglickej, tak určite vás nesmie obísť druhá kniha Atticusa - The dark between stars. Podľa mňa lepšia ako jej predchodkyňa. Neviem, či niekto vo vašom okolí je zrovna fanúšikom týchto "instagramových spisovateľov", ale ak náhodou áno, tak týmto určite nesiahnete vedľa. Angličtina je ľahká a fotografie pridávajú textu istú "dušu".

Ak hľadáte knihy pre najmenších, tak tu mám rovno tri na výber. Gerda:Príbeh veľryby je krásny príbeh veľryby, ktorá dokázala byť samostatná, išla si za svojim cieľom, nevzdala sa pri prekážkach a našla "to", čo potrebovala.
Rok v lese je nádherná kniha bez textu, ktorá zachytáva život v lese počas roka. Krásne detaily, 12 mesiacov, zvieratká, štyri ročné obdobia a "na pohľad lahodiace ilustrácie."
Ak ste ešte nezaznamenali fenomén detských kníh s rozprávajúcim perom, tak teraz je ten čas. Kúpite ich v kníhkupectvách alebo dokonca aj v Albi. Na ktorý obrázok ukážete, tam vám začne pero hovoriť. Výhodou je, že keď si kúpite jedno pero, tak vám budú fungovať všetky knihy, stačí si ich potom iba do toho pera nahrať. Je to vhodný darček, pretože deti dokážu sa s tým "vybaviť" aj samé. Hovorím z vlastnej skúsenosti, moja krstná dcéra ich zbožňuje.
Príklad na túto knihu je: Kúzelné čítanie:Moje prvé písmenká

A na koniec niečo od slovenských autorov.
Pre mužov (aj ženy, samozrejme) je tu nová kniha od Kariku Priepasť. Je trošku iná ako jeho predchádzajúce. Zameriava sa tentokrát na psychickú stránku postavy, ale badať v tejto knihe aj typické "Karikovské prvky". Toto dielo nie je také obyčajné, má svoju myšlienku, podstatu, pointu a je len na vás nájsť si v nej to, čo vás zaujme, očarí.

Pre ženy je tu moja srdcová záležitosť: Ak mi dovolíš od Hany Repovej, ktorá si dokáže vždy získať moje srdce, roztrieštiť ho a znova zlepiť. Hana Repová píše naozaj pútavo, skvelo a ozaj vám ju odporúčam, ak ste ju ešte nečítali. Táto kniha si ma získala ešte viac ako jej prvotina. Asi preto, lebo mi postavy boli bližšie vekovo. "Zhltnete" ju za jeden večer a budete mať potrebu čítať ju neustále.

Určite existuje ešte milión ďalších skvelých kníh, ktoré môžete niekomu podarovať na Vianoce. Ja som vybrala iba pár, ktoré ma tento rok zaujali, ktoré majú využitie, ktoré otrasú vašimi emóciami a ich kúpou nič nepokazíte.

>Sima<

Čo trápi blogera ?!

Už mesiac sa pohrávam s myšlienkou, ako napísať nejaký dobrý článok, ktorý sa bude dať čítať, ktorý by vás zaujal, resp. ktorý by zaujal aj mňa, keby pozerám nejaký blog. A tak ma konečne osvietilo, a keďže som negatívna posledné dni, tak by som to tu mohla preniesť, či? :-D Ale nie! Nebojte sa. Nebude to až také negatívne. Budú to jednoducho situácie, ktoré nás trápia. Nechcem vás odstrašiť, aby ste sa nevybrali smerom blogovania, ale chcem vám ukázať, aké nástrahy to so sebou prináša.

Nedostatok inšpirácie/nápadov na články
Áno, áno, áno. Toto je tá najhoršia vec, čo sa môže stať. Áno, mám milión nápadov, kde by som vám predstavila tipy na knihy, ale to vás zväčša až tak nezaujíma. Ľudí (aj mňa) viac zaujímajú články, ktoré im niečo prinesú do života, resp. ukážu im, ako nejaké veci fungujú a pod. Preto je veľmi ťažké niečo vymyslieť, a keď už niečo vymyslíte, tak aj tak to vymažete, pretože to už aj tak napísal niekto iný. Pri tom veľkom množstve blogov je veľmi ťažké napísať článok, ktorý ste si už niekedy na nejakom blogu neprečítali. Ešte keď k tomu pridáte, že píšete o knihách, tak ste stratení. Áno, o knihách sa dá toho veľa napísať, ale zas odtiaľ-potiaľ, na nejaké veci jednoducho treba prax, zažiť danú situáciu, prečítať, vedieť niečo o tom.
Aktuálne sa nám aj míňajú nápady, ale dúfam, že s vysokou školou, novými ľuďmi, novými knihami to príde a my opäť naberieme iné myšlienky a nejaké tie články sa snáď budú z nás sypať.

Veľa kníh, málo času
To trápi snáď každého, nielen blogera. Ale keď ste bloger máte to o to ťažšie, že máte aj recenzné výtlačky. Tie vám prídu, do mesiaca ich máte prečítať, a potom prejde mesiac a prídu ďalšie. Už vám ostáva minimum času na to, aby ste prečítali nejakú knihu z vašej poličky, po ktorej pokukujete už dlho. A keď ešte k tomu sa prihlási tretí problém - Čitateľská kríza! tak ste v háji !
Čitateľská kríza je dosť veľký zabijak pre blogerov, pretože ich oberá o čas, ktorý im je veľmi drahý a potrebný. Chcete mať tú knihu čoskoro za sebou, ale nedá sa, možno vás aj baví, ale aj tak sedíte na posteli, kniha vedľa vás a vy ste zavesení na mobile a nie a nie sa prinútiť čítať (haha, opisujem svoj zážitok spred pár dní, ale pst).

Nechuť dočítať knihu
Keď máte recenzné výtlačky, tak by ste tú knihu mali aj prečítať. Veď predsa dostali ste ju na recenziu, vybrali ste si ju. Väčšinou to tak býva, no niekedy vám kníhkupectvá nedajú na výber s novými knihami, ale máte si vybrať staršie a tým pádom si môžete vybrať zle. Potom danú knihu nie a nie dočítať a vás to už začína vyčerpávať a neviete, čo máte robiť. Napísať recenziu aj keď ste knihu neprečítali vám príde ako podvádzanie. Veď prečo by ste to robili, keď ide o spoluprácu a vy chcete nejaké tie podmienky dodržať? Vtedy stojíte medzi dvoma kameňmi. Prečítať a neprečítať. Každopádne recenziu napísať musíte. Či tú danú knihu prečítate, alebo nie, to je už na vás. Ale keď už ste bloger a máte spolupráce, tak by ste mali vedieť, že je to aj neúcta. Nepoviem, keď sa to stane párkrát, ale ak by ste mali každú recenziu iba takto strieskať ledabolo, tak by to za nič nestálo. Veľa blogerov to tak robí, ale to sú už špecifické prípady, kde recenziu napísať trvá minútu (o tom zas neskôr).

Dizajn
Ako ste si mohli všimnúť (ak nás už sledujete dlhšie), dizajn sa u nás na blogu mení často. Stále nie sme s tým spokojné a necítime sa tu tak "doma". Máme jednu veľkú myšlienku, len jej realizácia je ťažšia, keďže na to je potrebný čas. Ten však nemáme. Je ho málo a aj to málo musíme rozdeliť medzi povinnosti a knihy. Občas sa stane, že zmeníme niečo na chvíľku, a potom o pár mesiacov to zas zmeníme. Každý blog si však týmto prejde a dizajn mení každý. Je to ako aj s oblečením. Páči sa vám nejaké tričko, no po pár mesiacov vám už príde strašne gýčové. Taktiež je to aj so vzhľadom blogu. Nikdy nebudete stopercentne spokojný (ak ste, tak vás obdivujem!). Preto je fajn, keď sa občas dizajn mení. I keď vás to miestami dosť vyčerpáva.

Strach, či sa recenzia bude páčiť, alebo nie
Tento strach môžete zažívať z dvoch smerov. Jeden smer sú čitatelia. Každý bloger má/mal občas strach, či recenzia, ktorú napísal je dobrá, či neprezradil niečo dôležité, či si ľudia kúpia na základe jeho odporúčania knihu. Zo strany druhej sú to vydavateľstvá / kníhkupectvá. Je to snáď všeobecne známe, že sa stalo to, že od spolupráce isté vydavateľstvo/ kníhkupectvo odstúpilo, pretože bloger napísal negatívnu recenziu. Áno, my máme skvelé spolupráce, ktoré naplno chápu naše odlišné knižné chúťky, a keď napíšeme negatívnu recenziu, tak s nami nerušia spoluprácu. Asi sme mali jednoducho šťastie, že sme natrafili na príjemných a ústretových ľudí, ale určitý strach tu vždy je, pretože toho sa nezbavíme. Tak ako si myslíte, že nebudete v niečom úspešní alebo dosť dobrí, tak presne tak si myslíte, že tá recenzia bude úplné faux pas.

Prevracanie očí, keď vám prídu nové recenzné výtlačky
Áno, aj to sa stáva. Ešte ste nestihli prečítať tie, čo máte doma, už vám prišli ďalšie. A vy neviete, kedy to všetko máte stihnúť. Už sa z vás vytratilo to prvotné očarenie z kníh, ktoré dostanete. Už to beriete trošku inak. Síce je pravda, že my ešte stále máme radosť, keď nám prídu knihy, občas však podliehame tlaku a smútku, že nás zastihli tie knihy zrovna v čase čitateľskej krízy. Áno, tento problém nie je u nás až tak rozvinutý, ale určite sa s ním ako blogeri stretnete. Niekedy sa prejaví viac, niekedy menej, ale verte mi, príde to na vás určite! :-D

Našli ste sa v týchto našich trápeniach ? Máte aj nejaké iné? Sem s nimi. :-)

>Sima<

Je to všetko o tom, ako prečítať čo najviac kníh?!

Keď si len tak pozeráte blogy, Instagram a následne goodreads, tak zistíte, že snáď každý knihomoľ má svoju výzvu. Výzvu, ktorá zahŕňa koľko kníh by chcel prečítať počas leta, počas roka, počas života, to je jedno, čo si dosadíte za tým "počas". Jednoducho ľudia chcú prečítať toho strašné množstvo. Prečítať 100,200,300, či 400 kníh. A to je len zlomok z toho, čo som videla. Preto si dávam otázku, nečítame tak trošku povrchne?

Prečítať 100 kníh za rok je možno úžasný pocit, ktorý, priznám sa, by som chcela aj ja zažiť. Neviem z akého prostého dôvodu to chcem. Myslím si, že ten pocit ma neuchváti a ani nepadnem z neho na kolená. Nebudem šťastná, že som prekonala také vysoké číslo a to ja viem isto! A ako to môžem vedieť? Kedysi pred pár rokmi som čítala článok o jednom chlapcovi, mužovi, čo vlastnil vyše 1000 kníh. Povedala som si VAU!, to chcem aj ja. Mať krásnu knižnicu, veľa kníh okolo seba. Dosiahla som to.

Neviem síce ako, ale tú hranicu 1000 kníh som prešla. A výsledný pocit? Žiadny. Iba ten, že mám omnoho viac neprečítaných kníh, akoby som chcela. Teraz veľmi dobre zvažujem, ktorú knihu chcem, ktorú si kúpim alebo ktorú si vyberiem ako recenzný výtlačok. Bola som zbláznená do tej predstavy mať toľko kníh, že som si ani neuvedomila, že to za nič nestojí. Nie je dôležité koľko máte kníh. Dôležité je, či sú dobré. Či vám vyčarili úsmev na perách, či vám spôsobili slzy šťastia, či vo vás vzbudili emócie, či vás nejakým spôsobom zasiahli. Môžete mať 100 kníh a cítiť sa hodnotnejšie než niekto, kto ich má 1000.

Presne tak isto to je aj s počtom prečítaných kníh. Či prečítate 30, alebo 100 kníh, na tom nezáleží. Záleží iba na tom, čo ste si z daných kníh odniesli a či ste vlastne pochopili celú pointu knihy.

Tiež sa vám občas stáva, že si prečítate recenziu na nejakú knihu, kde autorka recenzie knihu ospevuje, pritom vy ste tú knihu vôbec nemali v láske? Vtedy si hovoríte, či ste čítali tú istú knihu. Už ste to raz museli zažiť. Áno, sto ľudí - sto chutí, ale zamysleli ste sa niekedy počas čítania nad tým, prečo daná postava koná tak, ako koná ? Prečo sa tak správa? Prečo sa nejaká udalosť stala alebo nestala?

Veľakrát na blogoch sa dočítate, že sa istá postava danému blogerovi nepáčila. Jednoduché: neprirástla mi k srdcu, nepáčila sa mi. Ale prečo? Čo bolo na nej zle? Choval by si sa inak v jej situácii ? Mal by si iné myšlienky? Inak by si sa vyjadroval ?
Naozaj si myslíte, že nečítame občas povrchne? Že si neužívame danú knihu, ale stále sa náhlime za tým, aby sme prečítali čím skôr čo najviac kníh. Veď o to nejde. Ani mne nejde o to prečítať 100 kníh, i keď by ma to určite potešilo (na jednu sekundu môjho života). Dôležité je, aby sme si knihy užili. Aby sme v nich našli to, čo do nich autor/ka vložil/a. Nie je dôležité koľko kníh ste prečítali za mesiac. Či 2 alebo 20. Dôležitý je príbeh a ten výsledný efekt, ktorý vo vás kniha zanechá.

Takže nie, nie je to všetko o tom, aby sme prečítali čo najviac kníh. Občas treba spomaliť a užívať si písmenká. Veď kniha vám nikde neutečie a vy si ju omnoho viac užijete, keď budete hľadať jej zmysel.

>Sima<

Aký máte názor na knižné výzvy? Myslíte si, že občas čítate povrchne? 

Najlepšie knižky 1-6/2018 ?

 Ahojte, ubehol nám prvý polrok a chceli by sme sa s vami podeliť o knižky, ktoré nás za týchto rýchlych šesť mesiacov oslovili najviac zo všetkých. Tento rok je pre nás úspešný, či už v škole, alebo na blogu. Máme nové spolupráce a tešíme sa z každej novej knižky. Všetky sú výzvou a my sa so vztýčenými hlavami tešíme na ďalšie a ďalšie, o ktorých vám neskôr ,,porozprávame" opäť tu ;) (odkazy na recenzie v zátvorkách ;))

Papierová princezná (...) , Prekliaty princ (...) sú moje tohtoročné srdcovky, z ktorých si vždy budem pýtať viac a viac, aj keď príbeh skončí. Dúfam, že sa čím skôr ponorím do ďalšej časti. Postavy boli svojské a hravé, prostredie bolo typicky youngadult prehnané, ale tvorilo to tú správnu atmosféru, tak o realite nemusí byť reč. Všetky tie rozhovory, situácie a prešľapy vás vťahujú do deja a chcete viac. Tieto knižky sú pre mňa ozajstnou závislosťou.

,,Rodina, ktorá bojuje spolu, ostane spolu."

Pán tieňov (...) ma dostal rovnako aj aj celá Cassandrina séria a všetky príbehy o tieňolovcoch. Neustále žasnem, ako dokáže vždy vymyslieť niečo nové, prekvapiť a ďalšou knihou nenudiť. Však ani nemôžeme povedať, že sú tenké!!! Tie knižky sú ozaj tučné, ale ten príbeh stojí za to! Dúfam, že ku Queen od Air and Darkness sa dostanem, čím skôr. Už sa teším.

,,Taká je láska, syn tŕňov. Prijmeme aj ten najkrutejší úder, a keď po ňom krvácame, zašepkáme ďakujem."

Prohnilé město (...) som čítala s očakávaním sľubného príbehu. Mám rada štýl Leigh, ako opisuje príbeh z diaľky, ale z každého možného pohľadu. Dáva to knižke tu správnu nálož napätia, keď pohľady prestriedava akurát v tej najnemožnejšej chvíľke, keď chcete vedieť viac. Príbeh je prešpekulovaný, rovnako ako samotný Kaz Brekker, a nikdy neprezrádza nič viac než je potrebné. Naozaj akčný príbeh plný prekvapení a šiestich profíkov v lsti.

,,...strach je jako fénix. Muže tisíckrát shořet a stejně výdycky znovu vstane z popela."

Tinta (...) ma neoslovila tak, akoby som možno čakala, ale neodradila ma. Páčil sa mi nový námet, ktorý knižka ponúka. Tetovačky, obálka. Nečítala som ju s nechuťou ani s odporom, to beriem ako dobré znamenie, no nie? Knižka ponúka akčný a neľahký príbeh o živote mladej tetovačky v úplne inom svete, ako je ten náš.

,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria."

Traja spáči (...) a aj predchádzajúce časti havranej tetralógie som hltala jednu za druhou. Nenadchlo ma to obrovsky, ale zaujalo ma to svojským spôsobom, hlavne kvôli Ganseymu a neskôr aj kvôli Adamovi a Ronanovi. Títo chalani si proste človeka vedia získať, aj keď tenké stránky a mini písmenká vedia človeka uspať.

,,Nechceš, aby som ich mala tak veľmi rada, lebo... sa ma snažíš uchrániť pred sklamaním? Vieš, čo je ešte dočasné? Život."

Krásne obálky, obľúbeniahodné postavy a množstvo akcie ♥ to je to, čo ma na nich zaujalo najviac ♥ príjemné čítanie ;)

-Rony-

♥ ♡ ♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛ ♡ ♥

Rok 2018 je pre mňa jeden z najsilnejších rokov, pretože sa mi nielenže darí čítať veľa kníh, ale aj samé skvelé knihy vychádzajú. Celkovo som prečítala okolo 20 kníh za prvý polrok, ktoré by som mohla vychvaľovať do nebies, ale keďže som mala vybrať 5 najlepších, tak som vybrala 5 najlepších.

Neviem, či vás to už vôbec prekvapuje, už sa to začína stávať úplnou klasikou pri mne, ale 3 knihy z 5 sú od vydavateľstva Absynt. Jednoducho to tak vyšlo a ja som tento rok objavila Asne Seierstad. Obidve jej knihy ma istým spôsobom zasiahli a ja som ich čítala so zatajeným dychom. Asne je výborná v tom, že vám dokáže sprostredkovať témy, ktoré absolútne neobľubujete, zaujímavo. Politika a ekonómia ma ozaj nebavia, no v jej knihách sa skvelo dopĺňajú a vás to odrazu začne zaujímať. Ak ešte Asne nepoznáte, tak hovorím o knihách Dve sestry a Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Prvá rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa vydali do krajiny sužovanej vojnou, pretože to tak chcelo ich náboženstvo. A druhá vám prinesie život Breivika, masového vraha. Ponoríte sa do jeho súkromia, ale aj do súkromia jeho obetí. Výborné obidve!

Treťou #absyntovkou je tohtoročná Expedícia - Môj ľúbostný príbeh, ktorú som zhltla na jeden nádych hneď v ten deň, ako mi prišla. Dokonalá záležitosť, ktorá vám zoberie dych, prinesie obdivuhodný príbeh a ilustrácie, mapy, fotky jej dodajú istý pôvab. Podľa mňa jedna z najlepších Absyntoviek, ktorá vás zaujme nielen vzhľadom, ale aj vnútrom. Určite stojí za to, aby ste jej dali šancu.

Veľké maličkosti boli pre mňa na začiatku úplne za trest. Negatíva som "siala" všade. Ale potom ?! Potom to nabralo úplne iný smer a Picoultová ma jednoducho rozsekala! A ten koniec! Táto kniha vám jednoducho zlomí srdce a ukáže vám iný pohľad na rasizmus.

A poslednou mojou srdcovkou je kniha V tmavej komore. Nielenže ma táto kniha naučila si zvýrazňovať citáty, pasáže ZVÝRAZŇOVAČOM!, ale mi aj ponúkla silný príbeh muža, ktorý zmenil pohlavie. Autorka (jeho dcéra) veľmi pútavo rozpráva príbeh znovu poznávania svojho otca, hľadá v ňom staré známky správania a snaží sa ho pochopiť. Jedna z tých kníh, ktorá by mala byť čítaná čím väčším množstvom ľudí, pretože kníh o LGBT tématike je množstvo, ale väčšinou je to vzťah chlapec-chlapec, občas dievča-dievča. O transexuálov si veľa neprečítate, a preto táto kniha je jednou z "povinných jázd" v oblasti knižiek zameraných na LGBT. Aj keď sa vám možno štýl nebude páčiť, posolstvo z knihy si určite odnesiete.

>Sima<

Aké knihy sú pre vás tie najlepšie, ktoré ste prečítali prvý polrok r.2018?