V tmavej komore - Recenzia

Je identita niečo, s čím sa narodíme alebo niečo, čo si sami vyberieme?

Susan Faludi je novinárka, feministka, ale hlavne dcéra. S otcom nemala vždy najlepší vzťah, pretože nebol zrovna ukážkový. Keď jej však jedného dňa pošle fotku ženy s vysvetlením, že podstúpil operáciu, počas ktorej ho z muža zmenili na ženu, tak sa všetko zmení.

"Už ma nebaví hrať sa na toho agresívneho chlapa, ktorým som vo svojom vnútri nikdy nebol,"

Susan chce zistiť viac, chce vedieť, čo v tej krehkej žene, ktorá si užíva spoločnosť ľudí, ktorú všetci istým spôsobom obdivujú ako ženu, tak čo v tejto krehkej schránke ľudského života ostalo po násilnom, vulgárnom, zlom otcovi, ktorého si pamätá z detstva.

V tmavej komore nie je len taká obyčajná kniha, ktorá nám sprostredkúva minulosť Susaninho otca - biografiu, ale je aj autobiografiou, knihou o holokauste, o maďarskom národe, o utláčaní, o židoch, o láske, o pochopení, o výkriku o pomoc.

Stefi - predtým István, Steven - je osoba, ktorá v sebe skrýva priveľa kontrastov. Ako muž, otec, nebol ideálny. Prežil holokaust, neporozumenie na strane rodiny, bol odvážny, cestoval, filmoval, chcel v živote niečo dokázať, bol autoritatívny, chcel, aby ho všetci poznali a aby vedeli čoho je schopný.
Stefi - "nová matka Susan", bola presným opakom. Nechcela rozprávať o svojej minulosti, vracať sa k nej. Chcela žiť život iba v útrobách svojho domu, neukazovať sa a nenadväzovať nové známosti (i keď si spoločnosť svojich známych užívala).
Často budete mať pocit, že to nemôže byť tá istá osoba, pretože nemajú spoločné nič, jedine miestami sa prejavuje určitá dominancia, keď Stefi chce všetko riadiť a myslí si, že to vie a robí dobre.

"Ľudia nevedia žiť bez kategórií. Dokonca aj tí na okraji potrebujú kategórie, aby mohli byť na okraji. Človek musí mať nejakú identitu."

Susan je dcéra, ktorá neprežila zrovna šťastné detstvo. Prežila žiarlivého otca, otca výtržníka, otca, ktorý sa nezastavil pre ničím a ak niečo nevedela, tak to nevedel vystáť. Zo svojho detstva si však veľkú hlavu nerobí a snaží sa svojho otca chápať a pomôcť mu v novom živote. Je silnou feministkou, nemá deti a pochopenie je pre ňu na prvom mieste.

Kniha nie je len životom dvoch ľudí, ale životom ďalších miliónov ľudí. Stefi totižto nie je najnovšie iba transsexuálka, ale je aj židovka (už od narodenia). S obdivom som čítala, ako prežila holokaust, ako aj napriek tomu, že ani jej rodičia neboli ukážkoví, aj napriek tomu cítila k nim určitý špecifický druh lásky.

Zarytá Maďarka, ktorá svoju vlasť chráni a miluje, aj napriek tomu, že sa táto krajina nie vždy zachovala fér.

"Som transsexuálka, čiže som obluda."

Cieľom tejto knihy nie je šokovať, ale pochopiť. Autorka sa nielen snaží vysvetliť možné dôvody Stefinho konania, ale aj politickú situáciu v krajine, filmové začiatky jej otca, jej detstvo, detstvo jej rodičov, starých rodičov. Ponúka nielen historické fakty, ale aj tajomstvá jej rodiny.

Je vidieť, že si svojho otca, aj napriek všetkému, váži a vždy je ochotná tu byť preňho v hociktorej životnej situácii.

Kniha si ma získala dlhými opismi historických udalostí, ktoré mnohí čitatelia buď preskakujú, alebo ich nudia. Ja som milovníčka opisov, a tak som si ich čítanie užívala.
Získala si ma Stefi, jej neoblomný duch, myšlienkove pochody, to, ako muži vnímajú ženy, Susanina vzdelanosť, to, že všetko so všetkým súviselo.

"Ja som ťa stvoril!" opakoval, keď mi búchal hlavu o parkety. "A ja ťa môžem aj zničiť!"

Susan teda vytvorila na základe vzdelania, faktov, pochopenia, lásky dokonalý celok, ktorý si získal moje sympatie a ešte dlho budú tieto životné osudy vo mne doznievať. Nielen životy Susan a Stefi, ale aj životy židov, ktorí sú stále utláčaní, životy Maďarov, transsexuálov, ale aj životy ostatných ľudí, ktorí sa snažia zo všetkých síl pomôcť a porozumieť.

>Sima<

Za knižku veľmi pekne ďakujeme Panta Rhei. Môžete si ju zakúpiť tu.