Orgia - Gábor Zoltán (recenzia)

Sedemdesiatktoviekoľko mŕtvol tuhne v záhrade. V hlbinách hromád sa ešte kde-tu hýbe končatina. Všetko je v poriadku. (s. 319)

Ešte asi nikdy nevyvolala kniha vo mne také protichodné pocity...

Orgia je kniha, ktorá sa nedá "zhltnúť" na jedno posedenie. Ja sama som s ňou bojovala neskutočne dlho, pretože bola/je... zvláštna... brutálna... iná...

Recipient sa ocitá opäť vo vojne, resp. na jej konci. V Maďarsku sa uskutočňujú krvavé jatky, ktoré boli vykonávané takzvanými nyilašovcami, ktorými boli obyčajní ľudia, susedia, priatelia...

Celá táto kniha sa dá vnímať ako úžasná apoziopéza, pretože vám úplne zoberie slová, no pritom ste naprosto všetko pochopili. A vlastne... nepochopili.

Poštár nezachraňoval Žida, nehltal ženy, nepatril medzi vojenských dezertérov. Osud si proti sebe poštval inak než továrnik. Ak sa dá veriť tomu, čo povedal v zajatí, jeho hriechom bola jediná veta ráno na poštovom úrade: "Kolegovia, viete niekto, v akom kurze dnes menia pengo na ruble?" V miestnosti boli piati-šiesti. Všetci sa smiali. Jeden z nich ho udal. Doma ho čaká mladá manželka a dve malé deti. (s. 119)

Gábor Zoltán vytvoril nevšednú knihu, ktorá má naozaj veľmi zvláštny štýl písania a množstvo postáv, v ktorých sa čitateľ stráca, nachádza a opäť stráca. 

Celý dej je počiarknutý násilím, sexualitou, zabíjaním, klamstvami, útekmi, plačom. 

Detailné opisy a časté používanie nadávok, opisy násilia, ktoré bolo páchané na ženách, ale aj deťoch či mužoch. 

V tomto období nezáležalo na tom, či ste muž alebo žena, či ste chorý alebo zdravý. Všetko záležalo iba na tom, či ste Žid.

"Berci môj, nedávno bol plný dom Židov. Povedz, čo sa s nimi stalo?"
"Odišli sa prechádzať so Snehulienkou a siedmimi trpaslíkmi na nábrežie Dunaja." (s. 276)

A postupne prestalo platiť aj to. Zabíjali sa všetci. Matky, ktoré čakali dieťa. Ženy, ktoré ukrývali vo svojom dome Židov. Muži, ktorí odmietli hovoriť a prezradiť, kde sa nachádza ich rodina. Rodiny, ktoré odmietli sa vzdať nadobudnutých cenností, odmietli sa odlúčiť, či podriadiť sa nezmyselným príkazom.

Najhoršie na tom všetko bolo to, že ľudia, ktorí "súdili" týchto väzňov, neboli ničím "viac ", nemali žiadnu hodnosť - boli ich susedmi, známymi, či dokonca takí, ktorí mali rovnaký pôvod. 

"Neunavuj sa, aj tak nevládzeš bežať tak rýchlo, ako ja strieľam!" (s. 62)

Násilie sa páchalo na každom. Vždy bol niekto, kto mal vyššie postavenie, vyššiu moc, vyššie právomoci. A ľudia museli byť ticho. Ticho, nič nehovoriť.

No nahlas zomrieť...

Orgia je asi najsilnejšia kniha od vydavateľstva Absynt. Je rozhodne iná a musím povedať, že z vojnového obdobia zrejme najbrutálnejšia, ktorá sa mi dostala pod ruky.

Spôsobila zimomriavky, zhnusenie, ale zároveň ma nútila v istých momentoch pretáčať stránky rýchlejšie a rýchlejšie, pretože som stále verila, že sa stane zázrak... že niekomu svitne nádej...

Nemcov mozog sa v menších i väčších častiach rozšplechne. Rovnako sa vyleje aj veľa krvi. Viacerým na tvár či šaty, ale nikto neohŕňa nosom. Icu Tóthová neveriacky skúma medzi prstami špinavobiely kus mozgového rôsolu. V tomto žeby boli myšlienky? (s. 272)

Určite ju neodporúčam slabším povahám. Znásilňovanie nabralo v tejto knihe iný rozmer, ľudia boli zabíjaní pri nedobrovoľnom sexe a mnohí sa na ich utrpenie pozerali...

Na konci si začnete hovoriť, že tí, ktorí skončili v Dunaji mali "šťastie" v nešťastí, pretože to, čo zažili ostatní, sa nedá s utopením ani porovnávať. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Absynt. Knihu si kúpite aj na ich stránke. 

Dokonalé prekvapenie - Sophie Kinsella // recenzia

Oblúkom som sa vždy vyhýbala knižkám s manželskými témami. Takéto knižky čítam iba výnimočne, pretože si nemyslím, že by som z mojej pozície mala posudzovať také hlboké partnerstvo. Avšak láka ma nazerať pod povrch takej krehkej veci. Vravím si, že ma to možno v mnohom naučí, aká mám byť vo vzťahu, aby som nespravila nejakú rozvášnenú hlúposť.

,,Je to trochu zvláštne. Ale lepšie. Človek musí kráčať vpred. Ak sa v živote neposuniete, atrofujete. Vincit qui se vincit. Určite to dobre viete."

V tejto knižke sa naozaj píše presne o tom, čo som vždy považovala za ťahúňa takýchto románov. Ako nepohnojiť svoje manželstvo. Je to veľmi ťažké. Nikto nemá recept na šťastné a nekonfliktné súžitie. Zároveň však knižka ukazuje, že ak je vzťah bezproblémový, niečo je zle. Samozrejme, toto nie je niečo, čo by sa medzi sebou mohlo porovnávať. Hlavní sú aktéri. Práve tí dvaja, čo si dočasne vydiskutujú svoje obojstranné víťazstvo. Hlavné postavy manželstva. Ak títo dvaja nie sú silní, spadnú. Nech už sa pýšia obrúčkou či nie.

Hlavné postavy v DP boli nesmierne sympatické. Obe. Sylvia je skvelou matkou aj dcérou, má výborné nápady a to, že častokrát konala pudovo jej naozaj nemôžem vyčítať, pretože naozaj neviem, či by som nebola v jej situácii ešte horšia :D Práveže sa mi páčilo, že nechcela nečinne sedieť a utápať sa, ale snažila sa skrášliť manželstvo, dom aj celkovo vzťahy medzi sebou. Dala všetko do toho, aby svojho manžela príjemne prekvapila a okorenila svoje ustávajúce manželstvo. Ktoré, samozrejme, fungovalo úplne perfektne, ale keď už sa do hlavy dostane ten potvorský červíček,... poznáte to... niet sa kde skryť. Zároveň však ukázala, že bezhlavosť nie je vhodná do manželstva. Že je vhodné mať odstup a jednať s čistou hlavou. Koniec koncov, to sa zíde vždy. Práve Sylvia ukazuje, čo je tým kľúčom k pohode, aj keď sama hovorí, že to nie je niečo ľahko definovateľné.

,,Ak chceš poznať môj názor. Celý sytém je nanič. Čo znamená navždy? Kto môže niečo také sľúbiť? Ľudia sa menia, život sa mení, menia sa okolnosti,..."

Na druhej strane Dan. Neviem si pomôcť, no typický chlap. Jednoducho si z ničho nič nerobí. Žije si svoje, myslí si svoje, robí si svoje :D Je však super otcom aj manželom. Snaží sa zabezpečitť svojej rodine nie domov, ale rovno veľkolepé bezpečné kráľovstvo v bavlnke. Knižka poukazuje na jeho nie práve najpríjemnejšie okamihy a vzťahy so svokrou a svokrom, ale aj o tom to je. Ako sa snaží neukazovať svoje nočné mory pred človekom, ktorého miluje, aby mu nespôsobil trápenie.

Spolu mi však vôbec neprišli stereotypní, práve naopak. Páčil sa mi koncept ich vzťahu, ako dobre sa poznali, dopĺňali a nestrácali čas dlhými nezmyselnými rozhovormi. Fungovali zladene.

Knižka však vo vedľajších líniách opisuje aj mnohé iné spojenia. Stroskotané manželstvá, lásku medzi mužom a mužom a na celý život, rodiacu sa lásku, zabudnutú lásku, zvädnutú lásku,... Rovnako ako všade okolo nás.

DP sa odohráva v zrelej dospelosti dvoch inteligentných ľudí, ktorí majú svoju krásnu a zosúladenú rodinku. Pracujú na svojej kariére a zároveň sa snažia mať čas aj pre rodinu, pomáhať si a spríjemňovať si čas spolu, aj keď prekvapenie sa nie vždy blížia výsledkom k zámeru.

,,Musíme sa vždy zastať tých, ktorých máme radi, inak nestojíme za nič."

Knižka je plná nečakaných prekvapení. A to nie len prekvapení, na korých sa Sylvia s Danom dohodli, aby prebudili ich ževraj stereotypný fádny život, ale mnohých prekvapení práve to, čo chcelo byť skryté navždy, alebo aj nepríjemných prekvapení, ktoré by niekoho mohli odradiť a zraziť na zem, ale v tejto knižke sa nikto nevzdáva. Na prvý pohľad sú Winterovci normálnou obyčajnou rodinkou, ale žiadna rodina nie je príliš fádna na to, aby nemohla mať svoj vlastný pútavý príbeh.

Knižka sa mi čítala prekvapivo ľahko, rýchlo a ani som si nevšímala ako plynie čas. Celý príbeh mi prišiel tak prirodzený a živý až je tomu ťažké uveriť. Obľúbila som si všetky postavy. Nespomínam si, že by DP malo nejakého záporáka, ktorý by to celé skazil. Páčila ma ostrosť Sylviinej kamarátky, aj prezieravosť iného suseda. Ukazuje to, že každý sme originál a každý máme právo správať sa inak, každý máme iné implulzy, ktoré nakopávajú naše konanie a v konečnom dôsledku sa každý snažíme robiť svoje maximum.

Jediným aspektom, ktorý mi trhal žily, bol nie priveľmi vydarený počeštelý preklad typu ,,báječný".

Pre mňa však je knižka skutočne krásnym prekvapením a odmenou po skúške. Verím, že svoju jednoduchosťou, hromadou krásnych myšlienok a vtipom dokáže spríjemniť každú chvíľku komukoľvek.

,,Niekedy môže byť svetlom naša viera, názor, dokonca aj človek, a my sa za tým svetlom ťaháme."

Ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia za poskytnutie. Knižočku si môžete zakúpiť tu ;)

- Veronika -

,,Vzťah je podľa mňa ako dva príbehy. Ako... dve otvorené knihy, ktoré sa k sebe tlačia tak silno, až sa všetky slová zmiešajú do jedného epického príbehu. Ale keď sa prestanú miešať... Potom sa znova rozpadnú na dva príbehy. A tým sa to končí. Knihy sa zatvoria a basta."

Rozsypané kráľovstvo - Erin Watt // recenzia

,,Panujeme si sami a sme silní, keďže držíme spolu. Ak sa začneme navzájom zožierať, naše kráľovstvo sa rozpadne."

Nedávno som publikovala článok o tom, ako knižky podobného ružového typu už nie sú mojou cieľovou skupinou. Tu sa preto zastavujem, pretože som im opäť raz prepadla. V podstate však ied len o starú lásku. A my predsa vieme, že stará láska nehrdzavie. A preto Royalovcom udeľujem čestnú výnimku. Je to čítanie do každého počasia.

Zatiaľčo prvé knižky série popisovali oťukávanie Elly, novej členky rodiny, a bratov Royalovcov, teda predovšetkým Reeda Royala, druhého najstaršieho syna z dynastie, ďalšie knižky dávajú priestor aj ostatným bratom. Niečo ako moderní Maddoxovci.

,,Ten, na kom mi nezáleží, mi neublíži."

Nemusíme však zúfať, že Easton dostal len jednu knižku, zatiaľčo jeho starší brat Reed dostal hneď tri, pretože Easta veľmi dobre poznáme už z predchádzajúcich knižiek. Poznáme jho čaro, aj jeho neduhy. Keďže je známy a ako čitatelia nepotrebujeme viac opisov a nudných obkecov, knižka začína rovno v strede diania. Preto čitateľ v momente padá do príbehu, ako Alica do králičej nory, a nevyhrabe sa až kým sa nedostane na poslednú stranu. Koniec koncov,... tak to bolo pri všetkých knižkách. Ani teraz tomu nemôže byť inak.

Jednohubky. Nabité dynamikou, nepredvídateľnosťou, emotívnosťou a zápalom.

,,Aký zmysel má skladať minulosť z úlomkov spomineok druhých ľudí?"

V podstate sa celá knižka čítala cez ružové okuliare, pretože.... Na začiatku máme opäť neposlušného chalana obľubujúceho len dievčatá a alkohol, nerešpektujúceho prabidlá a namyslene si mysliaceho, že peniaze jeho otca sú nevyčerpateľným zdrojom svetla. Avšak! Zmení sa však na anjelika. A čo ho zmení? No predsa láska. Totálne pritiahnuté za uši! Ale nečítame tieto knižky preto, aby sme v nich hľadali chyby a absenciu reality. Čítame ich, pretože sú závoslosťou a zaručeným nadšením. Presne viem, čo od knižky očakávam a presne to aj dostanem. Žiadny priestor na sklamanie nie je prípustný. Práve naopak.  Dostanem ďaleko viac.


Neviem či vôbec treba predstavovať postavy, pretože sú presne také skladké a návykové, ako sme boli zvyknutí doteraz. Príbeh Gideona ma síce príliš nenadchol, za to však Easton vrátil môj názor znova späť do rovnováhy. Neviem či to bolo odstupom času medzi knižkami, alebo samotnými postavami, alebo jazykom, v ktorom som  čítala, ale táto knižka ma opäť raz zhltla a bola by som schopná prečítať ju na jedno posedenie.

Aj Hartley, jednoduché, vytrvalé a odhodlané dievča, ktoré vytrhlo srdce z hrude Eastona Royala, bola úžasná. Vtipná a presne tak zmätená, ako by ste očakávali od dievčaťa, ktoré si nevie spomenúť na svoj život. Toto bolo v knižke celkom autentické. Nechýbal v nej vtip, nechýbali v nej pády, nechýbali v nej bezhlavé nápady.

,,Preto som sem prišla. Nehľadala som miesto, ale človeka. Vrátila som sa domov." 

Knižka je opäť písaná z dvoch pohľadov. Je jasné, že je to Eastov a Hart. Sú skvelí.

Mne osobne v knižke chýbal Reed a viac Elly, ale presne to by bolo tým, čo by pokazilo príbeh o Eastovi. Preto chápem, prečo nimi autorky toľko šetrili. V knižke sa však vyskytnú úplne všetci.

Už podľa tradícii, aj táto knižka je supernova. Jednoznačným gólom do bránky. Geniálnym touchdownom. Bezkonkurenčným úspechom.

Za knižku poskytnutú v predstihu aj s dokonalým prekvapením z celého nadšeného srdiečka ďakujeme YOLi a bux.sk. 

Objednávajte tu. Viem, že ste nedočkaví ;)

- Veronika -

Dom zlomených anjelov - Luis Alberto Urrea (recenzia)

"Čo sa ti páčilo najviac?" spýtala sa.
"Na oslave?"
"Nie, Flaco. Na živote."
Zareagoval okamžite: "Všetko."
Zamyslela sa nad tým. "Aj to zlé?"
"Neboli žiadne zlé časy," vyhlásil. "Veď si tam bola ty." (s. 312)

Mexičania sú veľmi temperamentní ľudia, no koľkí z vás mali to šťastie, aby sa dostali do ich blízkosti?

Dom zlomených anjelov je kniha, ktorá sa dostane pod kožu nielen im, ale aj vám.  

San Diego, Kalifornia.

Stret Američanov a Mexičanov, tenká hranica medzi dvoma svetmi, ktoré sú rovnaké, no pritom na míle vzdialené. 

Presne to bolo na blížiacej sa smrti zvláštne: každý, kto s ňou mal niečo spoločné, túžil ovládnuť jej záhadnosť - zmocniť sa jej, ale nezomrieť. Najmä každý, kto umierajúcemu utieral zadok. (s. 52)

Príbeh tejto knihy je príbehom o rodine a o smrti. Veľký Angel umiera, predtým však musí pochovať svoju matku. 

Hneď potom má poslednú narodeninovú oslavu, na ktorej sa stretne skoro celá veľká rodina, aby si uctila svojho otca, brata či manžela.

Veľký Angel si vydobyl medzi ľuďmi úctu a často vzbudzoval strach. Teraz ho však opúšťajú sily a on sa stáva otrokom vozíka, zároveň akoby malým dieťaťom, o ktoré sa musia starať najbližší. 

Luis Alberto Urrea vytvoril príbeh, ktorý je sčasti z jeho života, no pritom úplne odlišný. Zachováva si určité situácie, o ktorých nikto nevedel, a predsa sa stali. 

I keď ani jedna postava nie je z jeho života, i tak majú temperament, ktorý sa vyskytne v každej rodine.

"Ten, kto koná dobré skutky, si praje jediné: odčiniť svoje hriechy." (s. 271)

Kniha je rozdelená do štyroch častí. Prvá časť s názvom Horúčkovité pohreby je najviac "uvoľnená". Autor používa svojrázny humor, ktorý vás chytí za srdce. Často vám dané situácie pripomenú tie, ktoré si uchovávate v pamäti vy sami. 

Už hneď na začiatku má čitateľ možnosť nahliadnuť do zvláštnej rodiny, dá sa povedať takej na spôsob "talianskej rodiny", ktorá je plná humoru, kriku, ale zároveň aj lásky.

Druhá časť Vtedy dávno (En aquel entonces) ponúka krátky náhľad do spomienok Veľkého Angela.

Tretia s názvom Oslava  je, ako už sám názov napovedá, najdôležitejšou časťou v knihe, nakoľko v nej dozvieme rôzne tajomstvá tejto veľkej rodiny.

Štvrtá je už akýsi doslov, keďže už od začiatku vieme, ako všetko dopadne - Na záver.

"Mija - nosorožec má takú hrubú kožu, že ho nemôžu poštípať moskyty ani muchy. Ohnú sa im na ňom ciciaky."
"Milé," poznamenala. (s. 71)

Autor vytvoril dokonalý celok plný tajomstiev, stratených synov, celok o nájdení sa v spleti života, smrti, lásky, rodiny, držania pokope, nevery, temperamentu , vôli a chuti do života. 

Celý príbeh je popretkávaný tajomstvami a neustále prítomnou smrťou, ktorá zasahuje do života a úplne ho mení. 

Na začiatku má čitateľ ponúkaný ľahký, zábavný príbeh, ktorý vnesie príjemnú atmosféru. Ako sa však príbeh rozvíja, mení sa aj jeho pôvodné naladenie, autor odkrýva všetky skryté rany, príbeh naberá spád melanchólie a až takej dezilúzie, na konci ktorého príde pochopenie.

"Stíšte to rádio!" vyštekol.
"Nie je pustené, ocko,"  odvetil jeho syn.
"Tak ho zapni!"
Lalo ho poslúchol.
"A stíš ho!" (s.  34 - 35)

Dom zlomených anjelov zlomil aj mňa. Dostal sa mi pod kožu, priniesol mi príbehy zlomených anjelov, ktorí sa túlajú po svete, hľadajú svoje miesto, nesú so sebou množstvo rán, no i tak sa dokážu v určitých okamihoch radovať zo života a vniesť do neho pochopenie a nevšednú lásku, ktorá sa rodí v kruhu rodiny.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Cari Mora - Thomas Harris // recenzia

Nemyslím si, že autora Mlčania jahniat, či jeho štýl, by som mala nejako špeciálne predstavovať. Jeho rukopis je zapamätateľný a chytľavý. Ja som po tejto knižke siahla zo zvedavosti a aby som trošku odbočila od mojej čitateľskej rutiny. A bola to teda ozaj veľká výzva:D

Cari Mora je mladým dievčaťom, ktoré si preskákalo ťažkým utečeneckým osudom a skončila ako domovníčka vily po Pablovi Escobarovi. Jej neistá budúcnosť a sny dodávajú knižke nádej a reálnosť. Knižka sa nesie v duchu jej príbehu a to bola pre mňa tá najzaujímavejšia línia.

Zaujímavé bolo aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával. Nebezpečné Miami. Vily. Jachty. Peniaze. Zločin. Tajomstvá. Značne nepredstaviteľný svet, ale priblížený z tej brutálnejšej strany.

Táto knižka má neskutočne nízke hodnotenia kdekoľvek sa na ňu pozriete. Z môjho pohľadu to nebola zas až taká katastrofa, pretože som dostala niečo nové a ani na moment som sa nenudila, nedokázala som nič predvídať. Avšak viem si predstaviť, že mnohí čitatelia, ktorí podľa predchádzajúcich Harrisových knižiek očakávali niečo, čo bolo v tejto knižke na úplne inej úrovni, ako boli zvyknutí. To ma v prvom rade zamrzelo a bála som sa, či vôbec knižku mám čítať, keď to má byť také ,,strašné". Ale záleží na tom, čo každý čítame a čo považujeme za dôležité. Ja knižku, našťastie, nemám s čím porovnať, a tak ju nehodnotím tak negatívne.

Jazyk knižky bol neskutočne ostrý a najmä myšlienky Hansa-Petra boli slizské, škaredé a nechutné. Táto postava  bola arogantná a nesympatická, ale presne taká mala byť. Skoro všetky mužské postavy v knižke mysleli len na bohatstvo a ženy a ich pohľad bol pre mňa ako pre dievča neskutočne nepríjemné a hlavne zo začiatku som bola vystrašená (Čo som si to vybrala?), kým som si nezačala uvedomovovať, že to nezmením a že to tak naozaj je. Že možno takéto myšlienky nie sú vymyslené a začala som byť vďačná za to, že v realite sa myšlienky čítať nedajú.

Nebudem sa však Petra zastávať, pretože hneď na začiatku dal jasne najavo, čomu sa venuje, čo ho baví a napĺňa. V tom momente v mojich očiach klesol na dno sympatii. Obchod so ženami a ešte ďalšie ešte hororovejšia aktivity, ktoré ani radšej nechcem prezrádzať, bol vykreslený dosť v brutálnom svetle. Peter to však vnímal ako super normálnu vec, a to na tom bolo to najstrašidelnejšie. Keď som sa však odhodlala čítať ďalej, jednoducho treba tie úchylnosti priveľmi neriešiť a už vôbec sa pri nich nepozastavovať.

Aj napriek tomu, že miestami sa dá v knižke ľahko stratiť, bola svižná, rýchla a dynamická a čítala sa fajn. Aj napriek rezonujúcim častiam. V takých prípadoch som skôr chcela mať tieto slová za sebou, preto sa čítala eštš rýchlejšie. Nie je to však knižka na rýchly oddych, pretože sa v jednom čase deje strašne veľa situácii, prichádza strašne veľa postáv a čitateľ musí vydržať v strehu. Postavy len prichádzali a prichádzali a v menách sa začínali poriadne chaosiť. Stalo sa mi, že niektoré stránky som čítala aj viackrát.

Napínavosť knižke nechýba. Ako tajomný príbeh s množstvom nezodpovedaných otázok, ubieha neskutočne rýchlo. Postavy sú čierne a biele, ale nikto nie je dokonalý. Takýto je asi svet v tom najnebezpečnejšom prostredí. Násilie, mafia, tajomstvá, napätie a mnoho tém, ktoré však nedostali ani tak veľa priestoru, pretože všetko sa lialo neodvrátiteľne rýchlo. Knižka ukazuje dve stránky túžby. Je túžba prirodzená možno až živočíšna a je túžba zvrhlá a meateriálne založená, obe mali v knižke svoje miesto. 

Za knižhu ďakujeme bux.sk. Objednávajte tu.

- Veronika -

Annabelle - Lina Bengtsdotter (recenzia)

Zmiznutie Annabelle v malom mestečku Gullspang vyvolá rozruch. Čo sa jej mohlo stať?

Na miesto sú povolaní vyšetrovatelia zo Štokholmu, Charlie Lagerová a jej kolega Anders.

Vyšetrovanie otvára staré rany a na povrch sa dostávajú desivé tajomstvá minulosti, ktoré sú popretkávané s osudom vyšetrovateľky. Čo má spoločné s týmto záhadným mestom?

"Dávaj si pozor na mužov veľkých slov, povedala jej raz Betty. Muži veľkých slov sú tí najhorší. Môžu ti pripadať dobrí, a dokonca aj zabávní, ale väčšina z nich sú totálni blbci. Na to nikdy nezabudni, Charline." (s. 169)

Annabelle je pozoruhodná kniha, ktorá obsahuje tri dejové línie, ktoré navzájom súvisia. Prvá línia príbehu sa odohráva v prítomnosti, keď sa vyšetrovatelia snažia nájsť dôkazy, preveriť najbližšie osoby, ktoré môžu mať niečo spoločné so zmiznutím dievčaťa. Zároveň však autorka do tejto línie pridáva prvky minulosti, ktoré sa viažu na Charlie, ktorá kedysi dávno utiekla pred svojimi démonmi, ktorí sa ju opäť snažia zmiesť na zlú cestu.

Druhá línia približuje recipientovi život Annabelle, jej charakter či rôzne fakty, ktoré súvisia s jej zmiznutím. 

Tretia, Vtedy a tam, môže čitateľa zmiasť, nakoľko sa v nej vyskytujú dve neznáme postavy dievčat, ktoré sa nikde inde v knihe nespomínajú, avšak majú veľmi dôležitú rolu.

"Všetci nemáme na výber."
"Vždy máš na výber."
"To hovoria tí, čo sa šťastne narodili." (s. 103)

Všetky tieto tri línie vytvárajú čitateľný počin, ktorý síce má miestami hluché miesta, nevypovedané otázky či ľudské osudy, ale napriek tomu si svojou záhadnosťou dokáže privolať náležitú pozornosť.

Témy ako alkoholizmus, detstvo, nemožnosť akéhosi "nadýchnutia sa", komplikované vzťahy, predčasné dospievanie, smrť, priateľstvo, nevera, láska, minulosť sú v tejto knihe bohato zastúpené a i keď sa môže zdať, že je nimi príbeh akoby presýtený, tak autorka ich skvelo zakomponovala do prostredia, takže sa toto zdanie v momente vyparilo.

Annabelle nesie znaky tajomstva, postupne odkrývame jej skrytú osobnosť a skryté udalosti, ktoré dali jej smerovaniu iný zmysel.

Takýto zmysel hľadá aj Charlie, ktorá sa dostáva do mesta, ktoré jej je až príliš známe. 

"Nech je akákoľvek, stále existujú ľudia, ktorí sú horší. Svet je ich plný." (s. 212)

Banálna zápletka, ale tak skvelo rozvinutá, že naozaj oceníte psychologickú linku, ktorá v texte prevláda.

Lina Bengtsdotter postupne graduje dej, potom ho opäť spomalí, no jeho vyhrotený koniec vám vezme dych. 

Z príbehu na vás bude dýchať severské prostredie, zabudnutá dedina, v ktorej sa ľudia riadia svojimi pravidlami.

Aby toho nebolo málo, autorka na viac ako 300 stranách vytvorila nielen prienik prítomnosťou zmiznutého dievčaťa a jej minulosti, ale dala akýsi náhľad, ako všetko mohlo dopadnúť, keby sa bolo všetko inak odohralo.

Kniha je teda pozoruhodným a hlavne pôsobivým debutom, ktorý odkrýva staré rany, ktoré aj keď si Charlie myslela, že už sú zahojené, stále sa dokážu znova a znova otvoriť, no potom bolia omnoho viac.

Annabelle a Charlie sú postavami, na ktoré autorka upriamuje svoju pozornosť, rozvíja ich životy, hľadá súvislosti, dopĺňa ich charaktery a zároveň poukazuje na isté spojenie, ktoré medzi týmito dvoma ženami nastalo.

"Možno občas na výber máme, pomyslela si, ale často nám náhoda, osud, alebo čo to vlastne je, stojí v ceste." (s. 241)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Pumpkin - Martina Depešová (recenzia)

V jeden deň sa pred dverami troch neznámych ľudí objavia listy na rozlúčku. Hana, ryšavé dievča prezývané Pumpkin, v nich prosí svojich priateľov, aby ju nehľadali, a zároveň sa s nimi lúči.

Ani jeden z jej priateľov jej prosbu nevypočuje a všetci traja, nezávisle od seba, sa ju rozhodnú hľadať. Týmto spôsobom sa začne rozvíjať akási amatérska detektívna linka, ktorá prinesie viacero odhalení.

Pri postupe hľadania kamarátky prichádzajú na rôzne tajomstvá, ktorými toto zázračné dievča oplývalo. Autorka sa snaží podať jednoduchý príbeh navonok, no vo vnútri vytvára klbko psychiky, ktoré čaká na to, že sa ešte viac zauzlí.

Pumpkin je kniha, ktorá si rozhodne zaslúži pozornosť. Je to výborný psychologický počin, ktorý sa zakladá na striedaní troch pohľadov, striedaní minulosti s prítomnosťou, no zároveň sa posúvajú aj iné pohľady, ktoré však nie sú nijako označené, sú len násilne včlenené do textu, odsadené. Čitateľ má teda na začiatku mierny "hokej" v tom, kto danú situáciu opisuje. Keď si však zvykne na autorkin štýl, tak mu to už ide akosi spontánne, no začiatok je mierne chaotický.

Problémy s alkoholom, neľahké detstvo, smrť a rôzne psychické tiaže, ktoré drvia hlavnú postavu, ktorá ani takou hlavnou nie je, nakoľko sa čitateľovi ani neprihovára, tieto témy sú vykreslené naozaj, dá sa povedať, výborne, ale predsa, kniha má viacero negatív...

Hlavný problém, ktorý táto kniha má, je ten, že je vydaná bez vydavateľa, čiže sa k nej nemôžu dostať rôzni čitatelia, ktorí by v nej mohli nájsť presne to, čo potrebujú. Keďže nemá vlastnú reklamu, ktorá by ju propagovala, tak nemá taký priestor, aký si (možno) zaslúži.

Ďalšou negatívnou črtou, skôr subjektívnou, je obálka. Kniha vyšla ako samovydanie, obálka síce sedí na dej, ale je všedná a na prvý pohľad nedokáže zaujať. Určite by som zvolila výraznejšiu, aby si prilákala potenciálnych čitateľov.

Najväčší problém, ktorý kniha má, je gramatika a štylistika. Absolútne nerešpektovanie pravidiel slovenského pravopisu, čiarky použité "len tak", niekedy vôbec, viacero bohemizmov, zle pospájaných viet, občas sa našli aj "hrubé gramatické chyby". Viem, že nie je to vinou autorky, nakoľko ľudia, ktorí píšu, si neuvedomujú, že niekde urobia chybu. Môžu si to prečítať aj miliónkrát, stále si ju nevšimnú, až pokým na to nie sú upozornení. Viem to aj z vlastnej skúsenosti.

Summa summarum, keby kniha má jazykového redaktora, zrejme aj editora, pretože by sa jej hodilo aj viac priestoru na to, aby dej bol rozvitý, mala iný typ písma a riadky by nekončili až skoro pri okraji, tak by bola, podľa môjho názoru, jednou z najlepších YA slovenských kníh. Autorka má veľký potenciál, keby dala príbehu väčšiu dušu, rozvila jeho silné stránky, dopriala mu formálnu stránku na vyššej úrovni, tak by kniha nemusela byť taká zlá.

Napriek tomu som ju hodnotila cca 80%, pretože ma naozaj zasiahla. Nechcem vás od knihy odhovoriť, pretože si naozaj zaslúži vašu pozornosť, len chcem poukázať na to, že sa musíte pripraviť na formálnu stránku, ktorá značne uberá originalitu príbehu.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem autorke. 

Mágia splnu 1 a 2 - Katarína Senajová (recenzia)

Mágia splnu si získa nejedno dievčenské srdiečko, ktoré miluje mačky.
Mirka dostane do daru rovno dve a už od začiatku si k nim vytvorila veľké puto, ktoré sa časom začalo čoraz viac prehlbovať.

Zistí, že si s nimi rozumie, no vôbec jej to nepripadá čudné, ale jej kamarátkam áno. Tie si všímajú jej výrazné správanie a často ju "bombardujú" otázkami, aby zistili, či sa z nej stáva mačka. Mirka je teda nútená svoje správanie skrývať a naučiť sa s ním žiť tak, aby ju nik z ničoho neobviňoval. No dá sa to?

Musím priznať, že nápad je zaujímavý a verím tomu, že mladé slečny si nájdu v tejto knihe všetko to, čo potrebujú. Je to uletené, ale spomeňme si, aké sme boli deti. Tiež sme túžili, aby z nás boli princezné, neskôr nejaké superhrdinky, učiteľky, skrátka sme chceli byť niečím výnimočné. Výnimočnou sa stáva aj Mirka, ktorá sa mení na mačku, začína lepšie vidieť v tme, lepšie počuť, jednoducho sa správa ako mačka.

Autorka Katarína Senajová napísala knihu vo svojich trinástich rokoch, takže je písaná autentickým jazykom. Nesnaží sa v knihe nič skryť, vylepšiť, zaobaliť. Jednoducho podáva fakty, ktoré jej prídu na rozum a s ktorými sa vyrovnáva trinásťročné dievča.

Vo svojej knihe teda rozoberá nielen Mirkinu "premenu", ale aj kamarátstvo, školu, rodinu, rôzne problémy, zradu od kamarátok, nočné výlety, autentické rozhovory.
Nevyhýba sa smiechu, nervozite, ľútosti, láske, "frajerine".

Jej štýl je veľmi jednoduchý, dokáže čitateľa zaujať, udržať si jeho pozornosť. Nepridáva zbytočné komplikácie, rieši iba tie "problémy", ktoré zažívajú mladé dievčatá. Občasné chyby, trošku zlyhávajúca štylistika však knihe originalitu neuberajú.

Mladší čitatelia určite ocenia nápad premeny hlavnej hrdinky na mačku (teda iba jej správanie), kamarátstvo, nezhody či súrodenecké "hádky".
Starší čitatelia ocenia to, že sa opäť dostanú do "detského sveta", v ktorom malicherne riešili to, ako sa správali kamarátky, ako každý chcel mať svoju najlepšiu kamarátku/najlepšieho kamaráta, taktiež jednoduchosť lásky či rivalitu.

Mágiu splnu beriem ako príjemné odreagovanie, ktoré sa vám bude páčiť. Nie je to klasický "tuctový" príbeh, ale má veľa rôznych aspektov, ktoré sú na ňom príťažlivé.

Druhá časť je, pre mňa, trošku slabšia. Autorka síce rozoberá stále tie isté témy, no akoby sa stále točila v kruhu. Mirka sa snaží svoje správanie skrývať a zároveň spoznáva dievča, ktoré jej je podobné. Prísaha ju však zaväzuje a ona sa márne snaží nájsť toto záhadné dievča, ktorému sľubovala kamarátstvo.

Opäť raz sa čitateľ dostáva do Mirkinho života, do jej rodiny či komplikovaných kamarátstiev, nezhôd, dokonca aj istý náznak rodiacej sa (možno) lásky. Ale aj to iba z čisto dievčenského hľadiska, čo veľmi oceňujem, pretože sa nesnaží tento príbeh okoreniť zamilovanosťou, do popredia dáva priateľstvo, ktoré je v danom veku najpodstatnejšie.

I keď má Mirka trinásť, tak je častým účastníkom na rôznych zábavách, dlho do noci sa túla po vonku, a taktiež autorka často opakuje motívy, scénky či dokonca dialógy, čo beriem ako menšie či väčšie mínus.

Mágia splnu ako celok je veľmi zaujímavá spleť príbehu pre mladé dievčatá, ktorá nikoho nechce uraziť, chce vniesť do života ľahkosť, ale zároveň rieši aj klasické "detské škriepky", nevynechávajúc typické autentické dievčenské správanie. I keď mi druhá časť prišla menej prepracovaná a už viac-menej nepodáva nové témy, tak ju autorka hravo zvládla a po prečítaní som ostala s úsmevom na tvári.

>Sima<

Za poskytnutie kníh na recenziu ďakujem autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame. 

Ako dospieva náš čitateľský vkus // Elly Kennedy - Návrh

Toto mala byť pôvodne recenzia, ale asi ju otočím trošku iným smerom. Prezradím vám, ako môj čitateľký vkus dospieva, mení sa a trápi ma.

Vy viete, ako túto autorku ,,žeriem", ako zbožňujem podobné príbehy, nemohla som knižke odolať, no po ďalších už nesiahnem. Ešte v lete, keď som knižku čítala, som bola totálne pohltená jej úžasnosťou a jedinečnosťou. Teraz s odstupom času si hovorím, že je to vlastne tisíckrát omieľané to isté. Aj keď, veľmi skvelým štýlom a úžasnou autorkou.

Keď som začala čítať PP, hltala so  stránku za stránkou, knižku po knižke. Táto autorka si dokáže získať každého či už v dvojici alebo samostatne. Píše perfektne aj o tuctových témach.

Návrh bol pre mňa knižkou, ktorá sa v mnohom podobala na iné knižky a aj napriek tomu ma totálne pohltila. Bola som závislá a bola som nadšená, až kým som neprišla na koniec a nepovedala som si, že nič nové mi tá knižka vlastne nepredala. Elle Kennedy píše naozaj úžasne, chytľavo a originálne, ale trh je  značne presýtený a, bohužiaľ, tieto situácie a témy už sú dosť obohrané.

Keď som si prišla do kníhkupectva kúpiť ďalšiu knižku zo série, akosi som si to rozmyslela. Dokedy ešte budem čítať rovnaké príbehy, aby som zistila, že je čas pohnúť sa inam?? Týmto, samozrejme nechcem a ani nebudem kydať na takéto knižky, pretože sama si rada také prečítam a aj táto konkrétne ma neskutočne chytila. Bohužiaľ, raz musí prísť obdobie, kedy dievčatá zahodíme naše ružové okuliare, prestaneme snívať o princoch a vysnenej práci, zistíme, že situácie z filmov a knižiek nie sú reálne a spadneme tvárou na chodník, aby sme zistili, že svet tam vonku je ozaj krutý a len snívať nestačí. Treba viac makať, pokiaľ rodičia nemajú plné vrecká peniažkov a nevystačíme si s brigádou v hypermarkete.

Hlavné postavy sú normálne a neprikrášlené. Autorka opisuje ich normálny život v úplne normálnom prostredí. Čož ale dáva čitateľkám najmä v mladšom veku pocit, že aj ich si nájde rozprávka a nemusia sa vôbec snažiť. Práve naopak, aj knižky niekedy ukazujú, že snažiť sa je nevyhnutnosťou aj po smaotnej výhre, pretože nikto neche z výšky spadnúť na dno, odkiaľ sa len veľmi ťažko vstáva.

Keď som bola na ZŠ, chodila som v lete do knižnice každý druhý deň, čo bolo vlastne vždy, keď bola otvorená. Niekedy aj dvakrát za deň. Vymeniť knižku, ktorú už som prečítala a vziať si ďalšiu, aby ma zasýtila na tie dlhé dva dni, kým opäť otvoria. Boli to knižky o zvieratkách a náčné detské encyklopédie.

Už tieto knižky nepovažujem za niečo, na čo sa chcem sústrediť, ale skôr za oddychovku a nenáročné čítanie v časoch, ktoré každý občas potrebujeme. Aj cez to ich však považujem za dôležitú súčasť v mojom čitateľskom vývine. Tieto knižky som kedysi tak strašne zbožňovala a nemyslím si, že to bolo niečo zlé.

Jedinej závoslosti, ktorú zároveň považujem za guilty pleasure, sa asi nikdy nevzdám, a tou sú YA fantasy. Áno, sú plné nadprirodzených javov, kúziel a tiež nezmyselnej romatiky, ale pri týchto knižkách mám odstup, pretože viem, že sa to líši od skutočného života. Uvedomujem si, že celý príbeh vrátane postáv, okolností aj prostredia je vymyslený a tým pádom sa s ním nestotožním a nijako to neovplyvní to, že by som zrazu svet vnímala ako továreň na zázraky.

Určite mi dajte vedieť ak ste tiež za svoju knihomoľskú kariéru zmenili smer, alebo to považujete za obscénne.

Ďakujem. Prajem Vám krásne dni ;)

- Veronika -

Iskari - Uväznená kráľovná - Kriste Cccaorelli // recenzia

Ako nenapraviteľná milovníčka fantasy som si nakoniec nemohla odpustiť nepustiť sa do tejto knižky. Z recenzie na Iskari I., bolo jasné, že o to nemám záujem, avšak čo by som to bola za knihomoľa, keby som tejto sérii nedala druhú šancu?

,,Nikdy sa neuspokoj s ľahkým víťazstvom. Vždy daj prednosť výzve!"

Ešte stále váham nad tým, či sa mi česká obálka páči viac. Zisťujem, že možno už ani tak nie. Minimálne pri tejto druhej časti sa knižka v slovenčinu lepšie drží v ruke a tento vnemový dojem spraví naozaj veľa pre čitateľský zážitok. Aj s grafickým prevedením sa knižka číta v slovenskom formáte oveľa jednoduchšie, keď text nie je taký ,,nahustený" a lepšie sa v ňom orientuje. Aj keď aj druhá línia by si zaslížila číslovanie strán.

Prvú knižku som zavrhla, pretože mi hlavná hrdinka nebola sympatická a celková atmosféra z knižky ma strašne dusila a neviem prečo. Čo však viem naisto, druhá časť ma bavila od samého začiatku. Postavy sú príjemné, nedráždia, zapadajú, sú rôznorodé, vtipné a ich príbehy sú zaujímavé.

,,Vďaka tebe viem, čo je láska. Naučila si ma, že láska niekedy znamená drzať sa a nepustiť. A inokedy znamená pustiť sa."

Roa je silnou a sebavedomou ženou. Ako kráľovnú som ju však nevnímala. Pôsobila skôr ako nejaká ,,lesná víla", možno s krátkymi vlasmi skôr ako ,,lesný mužíček". Skvele bojovala, premýšľala, plánovala a stála si za svojim svojom. Bola verná a odhodlaná urobiť všetko pre správnu vec. Dokonca aj zradu prijíma majestátne, akoby sa nechumelilo. Aj s jastrabom ako neoddeliteľnosu súčasťou pôsobila viac ako veliteľka armády.

Na druhej strane Dax. Ach, Dax.... Sama neviem ako by som charakterizovala, keď mal dve tváre. V prvej knižke som ho mala za hlupáka. Za nepodarené a slabé trdlo, ktorí by nemalo sadať na trón. Vlastne aj v tejto druhej. Avšak zo škaredého kačiatka vyrástla krásna a vznešená labuť. Dax je prefíkaný a strašne sa mi na ňom páčilo to, ako premýšľal. Dokonca ani Roa nedokázala odhaliť jeho tajomstvá. V tom bola jeho sila. A jeho flirty to vedeli pekne oživiť.

,,Človek časom zistí, že meč je nanič. Ten, kto ťa šikanuje, má vždy ostrejšiu zbraň ako ty. Vždy sa s ňou vie lepšie oháňať. Človek sa naučí, že je lepšie zostať slabý. Je výhodnejšie zostať hlupákom."

Dokopy boli skvelým párom. Či už s láskou alebo bez lásky. Mohli z nich byť dokonalí vládcovia,  keby ich oboch nechcel neustále niekto zabiť. Obaja videli len svoje záujmy a nemali potrebu objavovať toho druhého. Boli chladní a provokatívni. A úžasne sa vyvažovali. A aj ich vzťah si prešiel postupným vývinom z detí a priateľov na odmeraných dospelých dedičov.

Celkovo mi však ženské hrdinky v tejto sérii nie sú moc po chuti. Asha a Roa sú silné, ale nie sú to ženy, ktorými by sa mladé dievča chcelo stať (aj cez všetky tie pozitívne povahové vlastnosti). Na druhú stranu to však vyvažujú mužské postavy, pretože Torwin (aj keď otrok) a Dax sú rozhodne mužmi, ktorých by mladé dievča určite mohlo chcieť.

Všeobecne však boli postavy viac chytľavé. Dokonca aj vypočítavá Rebeka, alebo taký expriateľ Theo. Kamarátka tajomná a jemná Lirabel, alebo Safira, ktorá je asi mojou najobľúbenejšou postavou, pretože sa nevzdáva, aj keď ju neuznáva polovica kráľovstva. Nmusíme sa však zavďačiť celému svetu naraz. To je nereálne. Ja sa to tiež musím naučiť :D. Aj keď už postavy poznáme z Ashinho príbehu, zároveň sú pre nás úplne nové, pretože ich zrazu spoznávame pod iným svetlom a odznova.

X-krát si môžete povedať: ,,Aj tak viem, ako to dopadne.", ale bude vám to na nič, pretože v tejto knižke nie je nič priehľadné.

Dominantou bola skôr Essie, jastrab, ako draci, aj keď aj tí boli v knižke významní. Bolo to však oveľa viac nenútené a prirodzené. Preto by možno aj na obálke viac krajšie ukázalo pero ako nôž. Ja som nenapraviteľným zástancom odrazu príbehu na obálke a možno práve preto sa mi viac páči nemecká, anglická a česká verzia. Túto verziu s mečom si mohli odložiť pre Safire. Prepáčte.

,,Len čo zistím, ktorú figúrku máš najradšej, zistím aj tvoju slabinu. Nikdy sa neprezraď."

Knižka bola nenormálne pútavá a čítala sa sama. Bola výborne napísaná, nenudila (možno až na tie odbočky - príbehy, povesti a minulosť, ale chápem, že to asi bolo podstatné k dovysvetleniu reálii, častokrát to však len zbytočne spomaľovalo, ale na druhej strane boli to len veľmi krátke odbočenia), bola presýtená témami a emóciami. Zrada, spravodlivosť, komplikovanosť mieru, odcudzenie, manželstvo na diaľku, ostražitosť, nedôvera. Konečne sa môžem tešiť na pokračovanie.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia.sk. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

Strieborná cesta - Stina Jackson (recenzia)

Kniha, ktorá získala ocenenie za najlepší škandinávsky detektívny román 2019, zároveň najlepší švédsky detektívny román 2018, či umiestnila sa aj v iných literárnych súťažiach na najvyšších miestach, si našla cestu aj k slovenským čitateľom.

Strieborná cesta vyšla v Lindeni a hneď upútala nádhernou obálkou, ktorá si získa srdcia tých, ktorí si často vyberajú knihy podľa obálky.

Od obálky sa dostávame k príbehu, ktorý má tiež čo-to povedať.
Strieborná cesta je román rozdelený na dve časti. V prvej sa čitateľ zoznamuje s postavami, prírodou, s mužom, ktorý hľadá svoju dcéru, ktorá zmizla pred troma rokmi zo zastávky, na ktorú ju odviezol.
Neúspešne sa potĺka prírodou, objavuje opustené domy, v ktorých hľadajú útočisko ľudia, ktorí tiež o niečo prišli.
V prvých mesiacoch ho poháňala zúfalá túžba nájsť dcéru, v poslednom čase však už túži zaceliť staré rany, prípadne sa s ňou dôsledne rozlúčiť. Nedá si pokoj a neustále po nej pátra. Je ochotný prekročiť všetky pravidlá, ktorými ho drží morálka učiteľa, len aby prišiel na to, čo sa stalo s jeho jedinou dcérou.

"...Bohužiaľ, raz to už funguje tak, že jedna dojímavá historka vedie k ďalšej. Plazí sa ako burina, aby postupne vykynožila všetky kvety. Žiaľ je nákazlivý, Lelle. Prenáša sa medzi ľuďmi ako choroba, či to chceme, alebo nie." (s. 263)

Lelle však nie je jediná ústredná postava, ktorá bojuje so svojimi démonmi. Do mestečka pri Striebornej ceste prichádza s matkou aj sedemnásťročná Meja. Na prahu dospelosti, hľadajúca rodinné zázemie, ktoré jej matka nikdy nedopriala, pretože sa neustále sťahovala z miesta na miesto, začne dôverovať ľuďom, ktorí jej aspoň na chvíľku doprajú pokoj a teplo domova.

Tieto postavy však majú v knihe svoj účel a ich stret je nutný, aby pochopili, akú hru s nimi osud hrá.
Kniha je z dvoch pohľadov, no v druhej časti sa pridáva aj tretí - neznáma osoba, ktorej autorka nedáva meno, no zohráva v diele podstatnú rolu.

Autorka skvelo vykresľuje psychiku otca, ktorý prišiel o milovanú dcéru, ide sa zblázniť a potrebuje nájsť oporu v niekom, kto ho pochopí. Často si predstavuje, ako jeho dcéra rástla, ako sa s ním rozpráva, ako sa ho snaží priviesť na správnu cestu. Tá cesta je však hrboľatá a on často sa ocitá na hrane.
Meja je zakríknuté dievča, ktoré si ľahko vytvára priateľstvá, dôveruje ľuďom, no i napriek tomu, že si dokáže uvedomiť dôsledky, často koná pudovo.

V spleti týchto dvoch charakterov sa vytvárajú ostatné postavy, ktoré ich dotvárajú, ktoré sa im snažia pomôcť či pochopiť ich. Niekedy sa k nim dostanú bližšie, inokedy sú na míle vzdialené.

Možno práve preto je láska nebezpečná. Nejde ani tak o to, že človeka oslepí úplne, ale kvôli nej nevidí varovné signály. (s. 271)

Pocit smútku, melanchólie a akéhosi prázdna na duši autorka umocňuje tým, že podáva detailné opisy prírody, ktorá v sebe skrýva nielen čaro, ale aj tajomstvá, či dokonca strach.

Spoločne s dejom sa prepletáme do krajiny, ktorá doslova na vás dýcha a vytvára zimomriavky na rukách, pritom vám strháva dych a vytvára dokonalý súzvuk, ktorý si zamilujete.

I keď môžeme autorke potvrdiť fakt, že je kniha veľmi predvídateľná, už približne v prvej tretine viete, ako Lelleho dcéra Lina dopadla, kto má aký charakter, napriek tomu táto kniha vás úplne pohltí, vystupňuje vo vás napätie, záujem o informácie a dosiahnutie pravdy, síce krutej, ale dôležité je to, aby všetko konečne do seba zapadlo.

Hoci dej nemá nejaké výrazné posúvanie, všetky postavy sa krútia v akomsi pomyselnom kruhu, v ktorom niet východisko, autorka skvelo vykresľuje psychické stavy hlavných postáv, ktoré túžia po pravde, východisku z klamstiev a nájdení vnútorného pokoja.
Knihe pridávajú hodnotu krásne opisy prírody, v ktorej sa prostredníctvom slov ocitnete. Nádej, beznádej, láska, priateľstvo, zrada, klamstvá, ohováranie, to všetko je súčasťou tejto publikácie.

"Človek nesmúti za tým, čo nikdy nemal." (s. 95)

I keď sa zdá, že všetci o všetkých vedia, vždy sa nájde akási škrupinka, cez ktorú nič neprenikne, no jedného dňa sa táto škrupinka zlomí a na povrch vyplávajú veci, ktoré by si postavy nepredstavovali ani v najhorších snoch.

Strieborná cesta je cestou, ktorá vedie zákrutami, často ste blízko smrti, ale keď ju zvládnete, tak si môžete pokojne vydýchnuť, pretože aj keď ste stratili niečo, čo vám bolo príliš drahé, mohli ste nájsť niečo vzácne, čo by sa inak nezrodilo, keby ste sa tou cestou nepustili.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Krverůž - A. G. Howardová // recenzia

Nedávno som prekonala čitateľskú krízu a od tej doby sa neviem zastaviť. Čítam, čo mi príde pod ruku a zatiaľ mi všetko dokonale vychádza. Viem však, že čoskoro príde zlom a knižky opäť odložím, preto teraz budem čítať ako drak :D

Prečítala som si túto knižku, pretože som na ňu našla akciu a vedela som, že keď sa teraz zriekam mnohých recenzákov, kúpila som si zásoby sama a neviem ich pustiť z ruky. Lepší nákup sa mi už dlho nepodaril a ja som totálne nadšená.

,,Jediná cesta jak se stát, kým mám být, je zrcadlit se v tobě."

Toto je možno netradičný začiatok, ale knižka je mojim šťastným výberom a pamätám si, že som sa na ňu tešila pred pár rokmi. No a konečne sa mi to podarilo. A môžem povedať jedno, že knižka o ktorej práve píšem recenziu pre vás, mojich vzácnych knižných zvedavých priateľov ako som ja, táto knižka odo mňa nechcela odísť celú noc :D

Niekedy si vravím, že to, čo píše martinus o tom, koľko času čítania zaberie knižka, je blbosť. Podľa neho by som  vôbec nemusela byť hore celú noc, haha :D ale aspoň viem, že sa v rýchlosti ešte môžem zlepšovať.

Krveůž, áno ja som teraz v Prahe a knižky teraz čítam v češtine, bola spočiatku obyčajnou fantasy knižkou. Začiatky však môžu byť častokrát dosť nudné. Avšak nudný začiatok netrval dlho a keď sa príbeh rozbehol, bol čarovný, začal byť napínavý a chytľavý.

,,Slabí zahynou a silní z toho vyjdou ještě silnější."

Sčasti je príbeh strašidelný. Sčasti je nádherný a romantický. Sčasti naháňa strach a sčasti navádza k úsmevu. Celý príbeh strého fantóma opery je opradený tajomstavmi, nepredvídateľnosťou a neobyčjnosťou.

Písmo je tmovo červené v celej knižke a začiatok každej kapitoly lemujú tŕne v rovnakej farbe. Sprvu je ťažké zvyknúť si na farebné písmenká, ale neskôr to už čitateľ vôbec nevníma. Vizuálne prevedenie sa naozaj vydarilo a môže sa píšiť originalitou.

Hlavná hrdinka mi spočiatku prišla trošku mimo. Ale mohli za to všetky tie čudné okolnosti, ktoré dotvárali celý príbeh. Špeciálne čarovné schopnosti, záhadné chodby, stará zvláštnosťami opradená škola. Skupina deciek, ktoré šoklu navštevovali robili z príbehu niečo reálne a uveriteľné. Skutočný príbeh žiakov, ktorí sa priatelili, skrývali tajomstvá a skrývali svoje myšlienky. Ako každá iná stredná škola. Tínedžeri zápasiaci o postavenie, o uznanie, brániace svoje zvláštnosti a odhodlávajúci sa vyznať lásku svojej spriaznenej duši.

,,Najít spřízněnou duši se rovnalo horoucímu peklu."

Príbeh je posadený do moderného Paríža, ale všade je prítomná a podstatná skôr nie príliš dávna minulosť. Úžasné miesto a v knižke cítiť nádych Paríža. Kultúra, tradície, správanie, jazyk, história aj obyvatelia. Týmto všetkým bola knižka nasýtená. Tým bola originálna.

Možno to, čím ma knižka tak oslovila bola ľahkosť, s akou sa čítala a striedanie pohľadov, ktoré ma nadchne skoro vždy, keď sa v knižke objaví. V tomto prípade sa striedali pohľady mladého tínedžera, ktorý sám nevedel, kým je až kým nestretol JU a samotnej hlavnej hrdinky, ktorej čistý spev spôsoboval poslucháčom zimomriavky a mldloby jej samej.

Postavy boli výnimočné a osobité, zábavné, príbeh bol strhujúci, tajomstvá v ňom boli strašidelné a chytľavé, prostredie bolo úžasné a celý nápad vyšiel skvele. Až na neskonale pozitívny koniec, ktorý mohol skončiť aj ponurejšie, ale to knižky robia. Končia sa šťastne, aj keby nemuseli. Ale sú to knižky :)

- Veronika - 

Do posledného dychu - Robert Bryndza (recenzia)

Ďalší prípad Eriky Fosterovej od autora knižného hitu Dievča v ľade sa mi dostalo do rúk.

V kontajneri sa našlo mŕtve dievča. Erika je síce na mieste činu ako prvá, prípad však nespadá do jej kompetencie a ona sa s tým nedokáže zmieriť.
Vrhá sa do práce a veľmi rýchlo zisťuje súvislosti s inou, štyri mesiace starou, nevyriešenou vraždou. Obe obete našli v rovnakom prostredí a zomreli tým istým spôsobom, dokonca boli rovnako mučené. Navyše si obe dohovorili schôdzku cez internet...

Jej dohadom však nik neverí, no Erika sa nedá odradiť. Keď vidí utrpenie v očiach rodičov mŕtveho dievčaťa, je odhodlaná prípad vyriešiť. A taktiež aj hlavne kvôli sebe, pretože práca je to, čo ju napĺňa.

Keď za podobných okolností zmizne ďalšie dievča, musia vyšetrovatelia konať čo najrýchlejšie. Koľko času im vlastne ostáva? A ako dosiahnuť, aby sa veci začali hýbať?

Na tieto otázky vám odpovie dej tejto knihy. Autor opäť raz čitateľa zoznamuje s postavami. Túto stratégiu môžeme brať ako niečo navyše, keď si však uvedomíme, že niektorí čitatelia nečítajú knihu po knihe, ako vyšli, tak tento krok môžeme brať aj pozitívne, pretože ostatným čitateľom tak nič neunikne.

"Nezáleží na tom, ako dlho si niekoho miloval. Keď odíde, neznamená to, že by ti chýbal menej." (s. 239)

V knihe opäť raz nechýba napätie, tajomstvá, priblíženie policajného sveta. Autor volí taktiku toho, že čitateľovi prezradí, kto je vrahom, čiže nemusí po tom pátrať sám. Sprostredkúva myšlienky postavy, čím dovoľuje nahliadnuť do psychiky danej postavy, či do rodinného zázemia, či do pracovných alebo medziľudských vzťahov. Postupne buduje postavu od situácií, v ktorých sa snaží skryť svoju identitu, je nenápadná, až vyhrotí túto snahu do absolútnej beznádeje, kedy už nezáleží na tom, akú svoju "tvár" svetu ukáže.

Musím uznať, že autor čoraz viac v knihách sa snaží o realistickejšie opisy - nevyhýba sa ťažko stráviteľným činom, opisom mučenia, zabíjania, či dokonca myšlienkam, ktoré znepokojujú nielen postavu, ale aj recipienta.

Do posledného dychu je mrazivá kniha, ktorá ukazuje svetu nedôveryhodnosť sociálnych sietí, mladé slečny, ktoré sa ženú za úspechom či krásnym mužom, nehladiac na to, či ten, kto sedí na druhej strane, je ten, za koho sa vydáva.
Problematiku sociálnych sietí autor síce viac nerozvinul, no dal ju do centra pozornosti, pretože od nej sa odvíjal celkový dej, ktorý postupoval pomaly, až neskôr nabral ten správny "šmrnc", a odrazu sa všetko začalo diať rýchlejšie.

Robert Bryndza nenecháva na periférii ani postavu Eriky, pretože sa k nej v každej knihe vracia, formuje ju, jej psychiku, správanie, vyrovnávanie sa s minulosťou. Postupne v knihách sa mení jej charakter, čitateľ má možnosť nahliadnuť na jej evolúciu, ak knihy číta rad za radom.

Knihy zo série s Fosterovou sú jednoducho písané, ale napriek tomu vždy dokážu vzbudiť záujem, vyvolať zdesenie, zarezať sa vám pod kožu a nepustiť, až kým si nebude autor istý, že ste schopní dej vstrebať a vyriešiť, až pokým nebude dostatok krutosti, aby postupne vymizla a našla opäť správnu cestu, pritom sa zmierila s minulosťou, ktorej čelí každý hrdina či antihrdina.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si môžete kúpiť aj u nich na stránke.