Keď svrčky plačú - Charles Martin // recenzia

Keď poviem ,,srdce", čo sa vám vybaví? Možno len orgán pravidelne tlčúci vo vašej hrudi, možno digitálny emotikon vo všetkých možných farbách, ale možno aj láska, neha a úsmev, niečo pozitívne. Kniha o srdci a zo srdca je skutočne dokonalý popis k tejto neobyčajnej knižke. Kižka aj napriek svojej pochmúrnosti a smutnému posolstvu je práve zmesou lásky, nehy a úsmevu.

,,Každé srdce má dve časti - tú, čo pumpuje, a tú, čo ľúbi."

Táto knižka vás jednoznačne zaujme už obálkou. Srší z nej niečo hlboké a na prvý pohľad jednoducho viete, že knižka nebude o ničom, ale že bude skrývať obrovské množstvo myšlienok a nápadov. Obálka presne vyjadruje nádych celej knižky. Je skutočne hlboká ako samotné jazero na nej a osamotený veslár je naozaj taký osamotený.

Knižka je písaná z pohľadu amerického kardiochirurga. Opisuje jeho cestu k medicíne, jeho súkromný život, jeho útrapy, osamotené premýšľania, spomienky a strachy. Reese je neobyčajná postava s veľkým srdcom, aj keď príšerne tvrdohlavý. Má však zmysel pre férovosť. Knižka opisuje, ako sa človek mení v závisloti od faktorov, ktoré naňho vplývajú. Či už je to slnko, či mraky.

Reesovi však cestu pretne malinké zlaté sladké dievčatko menom Annie. Aj napriek svojej nepríjemnej diagnóze je živá, hravá, šikovná, inteligentná a svojou nevinnosťou a jemnosťou krásne dopĺňa dej.

Knižku dopĺňajú aj mnohé ďalšie príjemné postavy. Či už je to Cindy, teta Annie, alebo Charlie, Reesov švagor, a mnohí ďalší, ktorý svojimi názormi a postrehmi obzvláštňujú tento príbeh.

,,Najdôležitejšie zo všetkého je srdce. Žena môže byť bohyňou lásky, možeš s ňou mať toľko šialeného sexu, koľko tvoje telo zvládne,... Láska nie je nástroj, ale nástrojom nie je ani ženské srdce. To, o čom hovorím, v tom tvojom časopise nenájdeš."

Útržky Reesovych spomienok nie sú chronologicky radené. Skáče od súčasnosti k minulosti, preplieta a analoguje jednotlivé obrazy, avšak možno je skutočne veľmi jednoduché sa v knižke stratiť, hlavne na začiatku pri nepozornom čítaní, no odvážim sa tvrdiť, že pokiaľ sa naozaj zahĺbite, nič vás nevyvedie z rovnováhy. Tiež si myslím, že inak ako obľúbiť si túto emóciami nabitú nádheru to ani nejde. Nemôžem považovať tento výtvor za pomaly plynúci, ale ani rýchlo. Je to dokonalý zlatý stred. Nenájdete tu žiadne nudné zdĺhavé opisy a kapitoly tiež nie sú dlhožicné cez pol knižky.

Tento príbeh opisuje krásu remesla, krásu prírody, krásu krehkého ľudského života. Aj keď dokáže čitateľa rozosmútiť, dokáže ho aj rozveseliť, dokáže ho naštvať, dokáže ho prinútiť myslieť,... no a toto množstvo vplyvov sa tu strieda jedna rodosť. Každý si môže prísť na svoje. Taktiež knižka obsahuje veľa medicínskej terminológie, avšak netreba sa nechať zastrašiť. Autor tieto pre nás často neznáme slová veľmi výstižne, jednoducho a pochopitešne vysvetľuje. Dokonca až tak, že si tým získa vašu plnú pozornosť a vo vás vŕta taký ten červíček zvedavosti, ktorý vám hovorí, že chcete vedieť viac.

Niekedy je velikánskym benefitom chytiť do ruky knižku a uvedomiť si, aké dôležité je dbať na zdravie nie len fyzické, ale hlavne zdravie v našich vzťahoch, aj v tomto uponáhľanom svete. Táto knižka sa nikde nenáhli. Ako celok je to rozvlnená voda v jazere, ktorá má svoje vlastné tempo. Nie je to žiaden hurikán. Raz príde búrka, všetko rozmetá, ale v zápätí je hladina opäť pokkojná a tíši samotu.

,,Srdce je nielen najnezištnejším orgánom, ale aj najodvážnejším a najvernejším."

Táto knižka v každom smere dáva zmysel a je ideálnym čítaním na tieto blížiace sa jesenné večery. Ochladzuje sa nám za oknami. Kedy ak nie teraz je ten najkrajší čas na čítanie? Vezmite si do ruky knižku, uverte si voňavý čajík, zapáľte si krásnu sviečku, zabambušte sa do teplej deky a vychutnajte si príbeh, ktorý stojí za to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu. Prajeme vám krásne čítanie.

- Veronika - 

Negativita sa (ne)nosí

Stretli ste sa už niekedy s tým, že niekto na vás, obrazne povedané, nakričal aj cez internet, že ste danú knihu nepochopili, ste príliš mladí, starí, nevzdelaní, aby ste pochopili posolstvo, ktoré kniha má, no a tým pádom nie ste oprávnení knihu hodnotiť negatívne? A nie je to tak trošku obmedzovania ľudskej slobody, vyjadrovania a tým pádom je to napádanie daného človeka?

Negativita (iné názory od väčšiny) sa jednoducho v tomto knižnom svete "nosí". Knihomoli, blogeri, recenzenti, hocikto, kto vyjadrí odlišný názor ako väčšina, sú za svoj názor "bombardovaní" zlými a hlavne "útočiacimi" slovami. Prečo to tak je?

Knihomoľ je človek, ktorý si stojí za svojím názorom, vie si ho obhájiť, no keď príde niekto ďalší, kto s ním nesúhlasí, tak sa nevie brániť, a tak začne na daného človeka útočiť. Je tu teda na mieste otázka, kde sa vytratila tolerancia, empatia, pochopenie...?!

Ako sa hovorí: "sto ľudí, sto chutí", no niektorí jedinci nemajú pocit, že táto veta platí.
Knihomoľ A si myslí, že kniha je dokonalá, poučná, postavy sa správajú vzorne, kniha je úplný bestseller.
Knihomoľ B si to však nemyslí, má svoj názor, vie si ho obhájiť, nie každému sa páči to, čo ostatným. Nie každý sa vie vžiť do danej postavy, nie každý chodí rovnako oblečený, nie každý vie pochopiť správanie iného, nie každý má rovnaké myšlienky.
Avšak knihomoľ A sa začne do knihomoľa B navážať, že knihu nepochopil, je nevzdelaný a nemá oprávnenie takého niečo tvrdiť.

Odkiaľ však knihomoľ A získal také presvedčenie, že knihomoľ B sa mýli a nechápe zmysel tej či onakej knihy? A čo ak sa mýli knihomoľ A?

Túto tému som už načrtla v článku Knihomoľ v tejto dobe, no čoraz viac silnie tendencia, že si knihomoli potrebujú "hájiť" svoje obľúbené knihy a tým pádom napádať tých, čo s nimi nesúhlasia. Kde sa v nich berie také presvedčenie, že to, čo si myslia oni, je správne? Lebo je to trend, lebo s nimi súhlasí väčšina? A viete vy vôbec, že aj väčšina sa môže mýliť?!

Kde by sme dospeli, keby sa každému páčilo to isté. Kritici by nemali čo kritizovať, ľudia by boli ako klony, nemali by svoju osobnú stránku, neboli by ničím zaujímaví, ničím iní.

Autor dielo napíše preto, lebo potrebuje dať svoju fantáziu na papier. Potrebuje písať, potrebuje nájsť smer, potrebuje "vyliať"  svoju dušu. No zároveň si musí byť autor vedomý, že nie každý knihu bude milovať. Tak isto ako nie každý počúva pop, tak isto nie každý miluje presladené romány.

Na jednej strane autori, ktorí nedokážu prijať kritiku diela, na druhej strane knihomoli, ktorí nedokážu prijať fakt, že niekomu sa ich obľúbená kniha nepáčila. Ani jedna,  ani druhá strana nie sú dobré. Každý autor, ktorý nedokáže prijať kritiku, nie je pre mňa autor. Ľudia nie sú neomylní, ľudia sa musia pochopiť, ľudia sa musia zlepšovať a kritika ich posúva vpred. Ukážte mi autora, ktorý na vás nakričal, že ste niečo nepochopili. Ja vám ich ukážem! (Ale zároveň ukážem aj tých, čo vedia prijať kritiku a dokonca za ňu poďakovať, vďaka za takých!)

A knihomoli nie sú o nič lepší.
Jediný, kto nepochopil dielo, si ty! Ty, ktorý píšeš niekomu, že to nechápe, že jeho názor je zlý. A prečo? Lebo TY si nepochopil proces čítania, TY si nepochopil, čo čítanie má priniesť do života, TY si nepochopil autorov zámer, TY si nepochopil, že ľudia sú rôzni a tým pádom si TY nepochopil, že nie každému sa páči to, čo tebe. Začni hľadať na svojej strane chybu a potom uvidíš, že život nie je iba biely, ale aj čierny. Nie každý má rovnaké názory, nie každý je "uspokojený" s dejovou linkou nejakého príbehu.

Chápem, že sú aj negatívne komentáre, ktoré sú úplne nezmyselné a vtedy naozaj môžeme povedať, že čitateľ nepochopil knihu, no existujú aj prípady, kedy čitateľ knihu pochopil, no jednoducho ho nezaujala a nepáčila sa mu. Snáď ho preto nebudeme napádať. Alebo?

Ak si myslíš, že tade vedie cesta, tak potom si to TY, ktorý je povrchný čitateľ a nemáš právo súdiť niekoho iného, keď sám nevieš v sebe nájsť toleranciu. Preto tvoj názor nikoho nezaujíma a je nepodložený. Veď predsa najlepšia cesta, ako obhájiť to, čo tvrdíš, vedie cez urážky na inú osobu.

>Sima<

Nikdekoľvek - Neil Gaiman (recenzia)

Neil Gaiman je autor, ktorý vo svete fantasy literatúry má svoje miesto a nejedného čitateľa priviedol k čítaniu tohto žánru. Je nekonečnou studňou nápadov, jeho príbehy dýchajú napätím a získajú si srdcia čitateľov na celom svete. Jeho diela sa dokonca sfilmovali a to tiež svedčí o jeho úspechu. Ako však bodoval u mňa, u čitateľky, ktorá nečíta fantasy?

Nikdekoľvek je pozoruhodná kniha, ktorá zaujme krásnou obálkou, ktorá naznačuje, že svet, v ktorom sa bude odohrávať príbeh, nebude len tak hocijaký.
Londýn, rozdelený na Horný a Dolný. Horný Londýn je klasický Londýn, ktorý poznáme všetci. Obyčajní ľudia, kaviarne, stanice, pamiatky, námestia. Obyčajní ľudia s problémami, ktoré sa týkajú práce, vzťahov, rodiny...
Dolný Londýn je však úplne iný. Síce vyzerá ako presná kópia Horného (s malými detailami, keďže niektoré miesta, ktoré existovali kedysi v Hornom Londýne, môžu ešte stále existovať v tom Dolnom), ľudia sú tam úplne odlišní.
Anjeli, mnísi, potkaniari, zabijaci, ľudia so zvláštnymi schopnosťami.
Čo sa však stane, keď sa tieto dva svety spoja?

Richard je obyčajný človek v Hornom Londýne, ktorý má prácu, priateľku a klasické problémy. Jedného dňa sa však rozhodne pomôcť dievčaťu, ktoré je zranené. Neuvedomuje si, že sa tak zapletie do záležitostí Dolného Londýna, ktoré mu navždy zmenia život.

Dvierka, dievča, ktorému pomohol, je vzácna. Dokáže otvoriť hociktoré dvere, aj tie, ktoré nemajú zámok. Jej rodinu niekto vyvraždil a ona hľadá páchateľov a hlavne chce vedieť, prečo to niekto urobil. Do jej života sa pripletie Richard, no zároveň sa týmto činom ocitne v Dolnom Londýne, pričom v Hornom prestane existovať. Čo všetko je ochotný spraviť, aby naspäť dostal svoj život?

Neil Gaiman je skvelý autor, ktorý má nekonečne veľa nápadov, skvelé postavy, dokáže vytvoriť napätie medzi postavami a zároveň dokáže do deja zakomponovať rôzne otázky existencie, dôveru, lásku, vzťahy, prísahy, prosby či klamstvá.

Vytvorí príbeh dobra a zla, v ktorom čitateľ musí byť aktívny a premýšľať. Jeho štýl je pútavý a tak nemá čitateľ na výber a musí jednoducho len čítať, nechať sa unášať príbehom a dozvedieť sa všetko v správnom čase.

Gaiman nepoukazuje iba na klasickú fantasy linku, ale do svojho diela zakomponoval aj sympatie, lásku, ktoré sa zrodia vtedy, keď to človek nečaká, klamstvá, priateľstvo, to, že nemáme veriť všetkému, čo nám pripadá dobré...

Prostredie je skvelo opísané, autor si dal naozaj záležať, aby poukázal na spoločné znaky, ale hlavne odlišnosti v týchto dvoch svetoch, pri každom opisovaní ich dával akoby do kontrastu, nech má čitateľ ucelený pohľad nielen na problematiku, ale zároveň si vedel skvelo predstaviť okolie a postavy.

V deji vystupuje viacero postáv. Autor dáva veľkú úlohu aj epizodickým postavám, dokážete si obľúbiť aj tie negatívne postavy, pretože autor často dodáva ich dialógom humor, satiru a aj to, čo môže byť príliš "nechutné", dokáže autor "zaobaliť" tak, že čitateľ nakoniec nepociťuje odpor, ale môže sa z jeho štýlu písania zasmiať.

V konečnom dôsledku je kniha skvelo spracovaná, avšak mne prišla príliš priemerná a vôbec ma nezasiahla. Autor síce vytvoril skvelé postavy, ktoré mali svoje pozitíva a negatíva, ale žiadnu som si nedokázala dostatočne obľúbiť, aby som jej "fandila".
Ďalší problém u mňa bol ten, že nedokážem prísť "na chuť" postavám, ktoré nie sú z "nášho" sveta a to neustavičné kombinovanie viacerých fantazijných postáv (nie je to síce chyba v autorovi alebo v žánri, jednoducho nedokážem ako čitateľ oceniť túto stránku fantasy).

Nemôžem tvrdiť, že je kniha zlá, ale ja osobne asi nikdy neprídem na chuť fantasy príbehom, stále sa držím radšej pri realite a takéto "úlety" sú mimo môjho preferovaného žánru.
Avšak ak ste milovníci fantasy príbehov, tak vás určite Gaiman nadchne. Naozaj je to autor, ktorý vie písať, vie vytvoriť napätie a vie vytvoriť príbeh, ktorý si zamilujete.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Panta Rhei. Zakúpite si ju tu.

Tichá obeť - Caroline Mitchellová (recenzia)

Emma je milujúca manželka, matka, no zároveň aj páchateľka neúmyselnej vraždy.
Roky ukrýva mŕtvolu učiteľa Luka, ktorý ju zviedol, keď bola v tínedžerskom veku, neistá, naivná, slabá, dôverčivá...

Toto tajomstvo by zrejme bolo navždy skryté, avšak Emminho muža Alexa povýšia a to znamená, že sa konečne môžu presťahovať do väčšieho domu, do lepšej lokality.
O ich starý dom prejavia záujem kupci, no Emma nemôže opustiť dom skôr, než by sa zbavila mŕtvoly, veď čo ak by sa pustili do výkopových prác a objavili by jej temné tajomstvo?

Vráti sa k plytkému hrobu, aby jeho pozostatky vykopala, no narazí na problém.
Telo zmizlo.

Emma je nútená priznať sa manželovi, ale to je iba začiatok celého kruhu. Alex o nej čoskoro zistí skutočnosti, ktoré mal vedieť už oveľa skôr, respektíve možno niektoré by radšej ani nechcel vedieť.

Tichá obeť je vcelku banálny príbeh, ktorý nemá žiadne vyššie ciele, autorka sa stále pohráva s jednou myšlienkou, neretarduje dej, no dáva viaceré odbočenia, ktoré sa nezaoberajú dejovou linkou, ale psychikou postáv, ktorú autorka kladie na prvé miesto.

Jej postavy sú dôkladne premyslené, striedanie pohľadov umožňuje čitateľovi viacero názorov, myšlienok, a tým pádom autorka čitateľa nielenže metie, ale dokáže ho zaujať, vzbudiť v ňom záujem a túžbu prísť na  "koreň veci".

Každá postava v tomto diele má svoje miesto. Autorka nestavila na klasické zhodnotenie postáv: ten urobil to, tá urobila toto, takýto je výsledok.
Caroline vytvorila minulosť, prítomnosť a budúcnosť postáv. Urobila z nich ľudí z mäsa a kostí, ako sa hovorí, nie iba postavy v diele. Dokázala vykresliť psychické procesy, ktoré sa dejú v ich hlavách, dokázala ukázať všednosť dňa, ale zároveň aj temné stránky osobnosti.

Vo svojej knihe rozobrala problémy s príjmom potravy, vzťah učiteľ-žiačka, temné tajomstvá, alkoholizmus, nepochopenie zo strany rodiny, zlá rodinná situácia, príliš veľká dôvera, zahladzovanie stôp, túžba, ktorá hraničí s posadnutosťou. Všetko toto ponúka na skoro 350 stranách.

I keď viac sa venuje psychike postáv, tak dokáže hodnoverne opísať priestor, v ktorom sa nachádzajú. Ostrov, more, pozemok. Všetok priestor dotvára hlavné znaky postáv, ich osobnosti, myšlienky, názory. Poukazuje na to, ako veľmi vplýva rodinné zázemie na vývoj dieťaťa, ako sa výchova niekedy "vyšmykne" z rúk, kam až môže zájsť sexuálny pud...

Myslím, že autorka vytvorila jednoduchý, banálny príbeh, ktorý však skrýva množstvo tajomstiev. Zachytáva každodenný život postáv, prácu Alexa i Emmy, súrodeneckú lásku, rivalitu, rodinné tajomstvá, pomstu. Nezameriava sa na "trilerovú dejovú linku", ale skôr vníma potreby, výkriky postáv o pomoc, o nájdenie pokoja a o život bez strachu.

Striedanie pohľadov, rokov skvelo vykresľuje minulú i súčasnú povahu postáv, postupne odkrýva tajomstvá a čitateľ si postupne vytvára ucelený obraz a z klbka sa snaží vytvoriť použiteľný celok a rozpliesť ho.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk Knihu si zakúpite tu.

Triaška - Maggie Stiefvater // recenzia

Ako malé dievčatko som neprekonateľne obdivovala pávy. Sú nádherné a vznešené, ale pyšné. Možno aj vďaka Maggie Stiefvater ma ďaleko viac fascinujú vlaky a havrany. Vlky sú úžasné. Aj keď sú možno agresívne a prudké, no na nič sa nehrajú. Presne také sú a sú verní.

Autorka nám prináša ďalší príbeh plný fantastických prvkov a čarovných scén. Zatají vám dych. Tieto knižky sa čítajú aj bez vašej pomoci. Zhltnete ich jedným dychom, pretože sú neuveriteľne chytľavé a napínavé. Dokážete sa vcítiť do postáv a čakáte, čo sa im ešte pripletie do cesty.

Triška je dokonalá už na prvý pohľad. Obálku pokrýva hromada bieleho snehu a kompozíciu dotvárajú lístky v bledomodrej farbe, ktorá presne ladí s atmosférou knižky. Áno, táto knižka mrazí.

Začiatok knižky je dokonalý. Hneď čitateľa pritiahne a zaujme. Neskôr dej naberá pomalší spád, avšak neupadá do žiadneho stereotypu. Iba mierne zvolní, aby sme si užili tie chvíľky pohody s hlavnými postavami. Príbeh aj tak neustále originálny a divoký. Prečítanie tejto knižky ma stále jeden jediný deń, pretože som si nemohla pomôcť a len som čítala.

Dlho mi trvalo, kým som po knižke siahla. Dlho mi len stála v poličke a dívala sa na mňa ako sa predieram cez množstvo recenzákov. Toto leto som si k nej končne našla cestičku a jednoznačne neľutujem. Po poslenej prečítanej knižke od tejto autorky som mala pocit, že ma už nemá čím zaujať, ale vždy bude mať v hlave hromadu skvelých nápadov.

V tomto prípade vytvorila jeidnečný koncept, ktorému dominujú vlci. V zime sú zvieratá so všetkými inštinktmi a schopnosťami, avšak v lete majú šancu žiť s ľuďmi bez odsudzovania a naháňania. Každý vlk má vlastnú hranicu, za ktorou už sa nepremieňa a Grace so Samom majú obavy, či toto nie je ten jeho posledný rok.

V tejto knižke autorka opisuje množstvo premien, množstvo kontaktu s vlkmi a vyzdvihuje ich divokosť a krásu. Veľa krát sa vám naskytne možnosť zabudnúť dýchať a len čakať na zázrak. Autorka nám skutočne ,,naložila", čo sa len dalo a nenechala naše srdiečka chladné, pretože v tejto knižke sa nedá si postavy nezamilovať a nesúcitiť s nimi.

Grace a Sam tvoria úžasný pár a každou stránkou som čakala, kedy sa ich cesty spoja. Kedy konečne nájdu jeden druhého, pretože k sebe patria. Neustále som verila v šťastný koniec, no a o to viac sa neviem dočkať pokračovania.

Bohužiaľ v slovenčine sú knižky už viac menej všade vypredané, ja som tú svoju objavila na Čarovnej poličke, ale nebojte sa siahnuť ani po origináloch v angličtine. Jazyk je zvládnuteľný a zrozumiteľný. Pochopíte všetko, čo potrebujete, takže sa určite nemusíte báť.

Prajem vám krásne čítanie.

- Veronika - 

Smaragdové more - Richelle Mead // recenzia

A je to tu. Pre tých, čo s napätím očakávate príbeh divokej, priamej a cieľavedomej Tamsin, máte sa na čo tešiť.

Po prečítaní Polnočného klenotu som sa nevedela dočkať toho momentu, keď odložím všetky rozčítané knižky a prečítam si túto smaragdovú krásku. Jednak ma lákala obálkou, ale predovšetkým ma vpred hnala zvedavosť.

Diamantový dvor ani Polnočný klenot mi neponúkli takú spŕšku emócií a dychberúcich scén, ako som bola zvyknutá pri tejto autorke, preto som dúfala, že do poslednej knižky sa vnorí celá a dá do nej všety svoje nápady. Chápem, že musí byť ťažké napísať dve knižky a neprezradiť pri tom tie podstatné informácie, ktoré by mohli pokaziť všetko prekvapenie. Dúfala som však, že keď tieto zábrany opadnú, zistíme všetko.

Táto knižka ponúka nový pohľad na Diamantový dvor, nový príbeh, ďalšiu smelosť a vytrvalosť. Aj keď som v DD Tamsin neznášala, ale tolerovala som ju, pretože to bola dobrá kamarátka a ostatné dievčatá ju mali veľmi rady, záležalo im na nej, táto knižka mi ju priblížila a opísala tak, ako ju nepozná,  a dostala som tak možnosť skutočne si toto krehké stvorenie obľúbiť. Pochopila som, prečo sa uráža, prečo je tak priama, aj prečo potrebuje byť za každú cenu najlepšia.

Knižka mi ponúkla presne to, čo som čakala. Nové informácie, ktoré som potrebovala, no nedala mi viac. Áno, určitá dávka prekvapenia a dobrodružstva nás prevedie napínavým príbehom divokej Tamsin, no nedostala som nijaké to ,,wau" ako napríklad pri Upírskej akadémii.

Autorka nám ponúka skvelý nápad a skvelý koncept, avšak príbehy sa ťahajú dlhočizné stránky a ,,wau efekt" zaostáva niekde v polovičke.

Aj napriek faktu, že knižka nie je dychberúca, je jedinečná a priznám sa, že zo série DD sa mi páčila asi najviac.  Autorka si nechala najkompliokvanejšiu ,,princeznú" na koniec, aby sme sa mali na čo tešiť a kto zostal verný až do konca, určite neobanoval.

Vedela by som si tieto knižky predstaviť aj napínavejšie a premyslenejšie, ale o tom to nebolo. Pre milovníkov opisov je knižka ako stvorená. Asi nebudem fanúšikom zdĺhavého čítania. Knižka ma svojim rozsahom značne potrápila, avšak jej príbeh je krásny, je živý, je plný neočakávaných situácii a Tamsininých rozvášnených vízií i hádok pri presadzovaní svojho.

Tamsin je jednoznačne originálnou postavou, ktorá sa nezľakne a je prirodzeným vodcom. Páči sa mi, akým štýlom sa rozpráva sa s ostatnýi postavami, ako všetko prežíva, ako jej na veciach záleží. Mrzelo ma, keď sa prestala rozprávať so svojimi kamarátkami, ale každý máme svoje problémy a niekedy stačí pozrieť sa na problém z inej perspektívy, čož je ten najjednoduchší spôsob, a hneď vieme lepšie pochopiť správanie, ktoré sa nám zprvu nemusí páčiť.

Tieto knižky neopisujú len nejaké obyčajné dievčatá. Sú to knižky plné temperamentu, ženskosti a tajomstiev.

Za knižočku ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu.

- Veronika - 

Oni - Mark E. Pocha (recenzia)

...na světe je ON a potom jsou tu ONI. Ti ostatní. (s. 26)

Na juhu Česka sa rozprestiera Branišovský les, s ktorým sa spája množstvo legiend.
Strašidelný muž, ktorý akoby ani po zemi nekráčal.
Cintorín zvieratiek.
Strom obesencov.
Tajomné červené oči.

Aj napriek tomu, že sa s týmto lesom spája viacero historiek, či už z minulosti, alebo aj novšie záhadné zmiznutia, tak sa stáva veľkým lákadlom pre ľudí. Veď predsa, kto by už len takým rečiam veril.

Jedného dňa sa na víkendový teambuilding vydáva skupina bankárov, ktorým sa v poslednom čase nedarí a ich šéfka si myslí, že tento výlet udrží ich vzťahy. Posnaží sa, aby vyšlo všetko podľa jej plánov, no s niečím predsa len nerátala...

Zhodou okolností sa v tom istom čase rozhodne navštíviť les aj profesor literatúry so svojou dcérou, či dvaja narkomani s nekalými úmyslami.
Každý z nich má svoje tajomstvo, svoj úmysel, svoj cieľ, svoj osud. No v istých okamihoch sa ich cesty predsa len spoja...

Autorova už piata kniha, ktorá vyšla pod pseudonymom, sa opäť snaží čitateľa šokovať a vyvolať v ňom zdesenie.
Autor sa netají tým, že vo svojich knihách veľmi podrobne opisuje rôzne sadistické praktiky, sex, nebojí sa používať vulgarizmy a zo svojich postáv vytvára sadistické beštie, ktoré urobia všetko pre to, aby boli ich túžby naplnené.

Budoucnost vyvanula oknem jako jarní vítr a zustaly jen oči pro pláč. (s. 177)

Pre čitateľa, ktorý nepozná autorovu tvorbu, je to šok, ktorý strieda zhnusenie. Verný čitateľ už vie, čo ho čaká, a preto túto knihu berie s rezervou a nevyvolá v ňom negatívne pocity, keďže autorov štýl je veľmi špecifický a v každej knihe ho recipientovi zdôrazňuje a odkrýva.

Dej jeho príbehu je zasadený najskôr do prostredia, ktoré je jeho postavám známe. Snaží sa opísať nielen ich výzor (najmä so sexuálnymi narážkami), ale zároveň sa čoraz viac dostáva aj do psychiky postáv. Jeho postavy už nie sú klasické bezduché tvory, ale už majú známky veľmi premysleného psychologického rozpoloženia.
Čo sa však nedá prehliadnuť je to, že autor aj keď vytvára postavám lepšiu psychiku, tak stále sú jeho postavy ploché. Prakticky je vám úplne jedno, či postava zomrie, alebo nie, pretože si k nej nedokážete vytvoriť vzťah.

Na jednej strane to môže byť spôsobené tým, že knihy sú dosť krátke a nie je na to priestor a autor chce všetko rýchlo "hodiť" do deja, no na strane druhej to môže byť aj autorov zámer. Už je len na čitateľovi, či sa mu jeho štýl zobrazenia postáv zapáči, alebo nie.

Čo sa týka hororových prvkov, tak autor celým dejom sprevádza napätie a jeho texty gradujú zo strany na stranu. Nemôžeme mu uprieť fakt, že dokáže čitateľa zaujať a vytvoriť atmosféru tajomnosti.

Jeho štýl je (ako som spomínala) dosť špecifický, sexuálne scénky využíva aj pri prvkoch deja, ktoré majú u recipienta vyvolať strach. Prakticky celým dejom vás sprevádza hrôza, napätie a sex. Viac-menej jeho knihy sa niekedy môžu radiť až k takému sadistickému hororu, z ktorého sa vám bude žalúdok prevracať a budete mať chuť to odložiť.

Avšak i keď jeho knihy nie sú zrovna do hĺbky a sú dosť krátke, dokáže v nich rozobrať viacero tém - liečenie, pedofília, rôzne anomálie, vzťahy na pracovisku, rodinné vzťahy, nevera, rôzne sexuálne "chúťky" či rôzne spôsoby mučenia, zabitia.

I keď jeho postavy sú ploché, tak niekedy je vidieť náznak toho, že chce postave "vdýchnuť" život a vytvoriť z jej osudu tragédiu, pri ktorej vás naozaj jej osud/smrť zamrzí.

Summa summarum, autor napísal ďalší horor, ktorý sa nevyhýba jeho klasickému štýlu, dokáže zaujať, vytvoriť tú správnu atmosféru. Jeho knihy sa stávajú lepšími a postavy reálnejšími, časom sa jeho štýl vykryštalizuje tak, aby zaujal širšie spektrum ľudí.
I keď musím podotknúť, že jeho knihy sa začínajú čoraz viac na seba podobať, no a to sa čitateľovi nemusí páčiť. Síce dej a postavy zlepšuje, no stále používa tú istú kompozíciu, ktorá už nemá čitateľovi čo ponúknuť, a tak presne vie, čo ho čaká. Keď sa popasuje aj s týmto, verím, že jeho knihy budú omnoho lákavejšie.

...slova a skutky jsou diametrálně odlišné věci - a rozdíl mezi nimi je propastný. (s. 182)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnému autorovi, ktorého môžete sledovať aj na jeho instagrame.

Čím horšie, tým lepšie - Nora Aden (recenzia)

Každý máme svoje temné miesta, no keď ich vystavíme svetlu, len tak ich môžeš ovládnuť, inak ony ovládnu teba. (s. 228)

Nesmelá Jana sa snaží celý život, aby bola neviditeľná. Rodičia ju vždy držali nakrátko, a preto sa bála urobiť nejaké razantné kroky, vyjsť "z ulity".
V lepšej chvíli sa však rozhodne urobiť jeden krok vpred, i keď neočakáva žiaden výsledok. No ten príde.

Jana posiela svoj rukopis vydavateľstvu, ktoré ho príjme.
Lenže z jej knihy sa stala senzácia a majú o ňu záujem aj zahraničné vydavateľstvá.
Je však v jej silách reprezentovať svoju knihu a opustiť komfortnú zónu?

Čím horšie, tým lepšie je kniha, ktorej čitateľ nemusí namáhať svoje mozgové závity, ale necháva sa viesť na vlne pohody, odvahy, napätia, smiechu či objavovania nových vecí.

Nora Aden vytvorila všedný príbeh s nevšednými postavami.
Jana naozaj pôsobí ako utiahnutá, nevýrazná žena, ktorá aj keď je dospelá, často nevie čeliť problémom. Občas sa stane, že "vyskočí z ulity", no opäť sa stiahne a je z nej zásadová, nezáživná postava, ktorá čitateľa nenudí, ale naopak, fascinuje.

Keďže kniha sa nesústredí len na jednu postavu, tak autorka dáva priestor aj iným, ktorí nejakým spôsobom ovplyvnia Janin život, jej správanie.

Byť zábavný a obľúbený, odvážny a neporaziteľný, to sa nedá len tak naučiť! Ja keď si oblečiem tvoje šaty, tak sa tebou nestanem! (s. 228)

Autorkin štýl je veľmi rýchly, rýchlo strieda miesta, nezaťažuje čitateľa zbytočnými odbočkami, už na začiatku ho vtiahne rovno do jadra problému, čo môže byť na jednej strane dosť zvláštne, ale zároveň je to aj prípustné a čitateľ nemusí čítať "omáčky", ktoré dej budú len retardovať.

Povedala by som, že sa autorka ani tak nezameriava na postavy, i keď im prisúdila nielen prítomnosť, ale zároveň aj bohatú minulosť, ktorá ich vytvárala, ale veľký priestor dáva miestam, na ktorých sa dané situácie odohrávajú.

Ocitáme sa nielen vo vydavateľstve, na podujatiach či stretnutiach spojených s vydaním knihy, ale zároveň aj na viacerých výletoch, ktoré skvelo dopĺňajú dej, pridávajú mu inú hodnotu.

V postavách vidíme ich evolúciu, hľadanie samého seba, autora sa nevyhýba vášni, smiechu, slzám, sexu či užívaniu si života.
Celú knihu poňala veľmi sviežo, miesta akoby na vás dýchali a vy ste sa na chvíľku ocitli v súkromnom raji, ale zároveň ste zažívali stres, nepochopenie, smútok, plač či stavy, keď ste mali chuť so všetkým skončiť.

I keď mi nie príliš "lahodil" záver, autorka doň vložila akúsi životnú múdrosť a celkový dej zakončila tak, ako sa patrí. Až na pár gramatických chýb či bohemizmov, tak kniha je oddychovým čítaním, ktoré vás poteší, prídete pri ňom na iné myšlienky a zároveň vás aj obohatí, pretože je potrebné čítať medzi riadkami.

"Riskuj. A keď spadneš, nemáš takú schopnosť, že sa pri tom zborí celý svet. Postavíš sa. A pôjdeš ďalej." (s. 139)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke, ktorú môžete sledovať na jej instagrame. 

V kruhu tieňov - Magdaléna Pirožeková (recenzia)

Dnešok je začiatkom niečoho nového. Nechajme minulosť minulosťou a vytvorme si vlastnú budúcnosť. Takú, aká bude vyhovovať nám obom. (s. 161)

Dobrodružný a nebezpečný triler z pera slovenskej autorky, ktorá zachytáva istú formu vzťahu medzi atraktívnou agentkou Ruskej federácie a šéfom ochranky jedného z bossov podsvetia.
Obidvaja majú svoje tajomstvá, ktoré sa snažia ukryť, no ako to väčšinou býva, nič nie je skryté navždy.
Napriek tomu, že sa mu agentka snaží vyhnúť, tak vždy na seba narazia. Jelena spoznáva moje skryté city, o ktorých si myslela, že ich nemá, a to značne komplikuje jej vystupovanie a prácu.
Podarí sa jej odolať?

Jelena je tou postavou, ktorá má svoje zásady, svoj život úplne nalinajkovaný a nerada z neho vybočuje. Pre ňu je práca všetkým, čo si ctí a čo má. Nepozná iný život a keď sa jej snaží niekto taký život ukázať, tak sa snaží cúvnuť. Vo svojom vnútri nedáva priestor emóciám; smiechu či láske.

Ich telá boli ako hurikány, ktoré svojim spojením vytvorili monzún. (s. 64)

Aj napriek tomu, že bola vychovaná ako vraždiaci stroj, stále u nej badať, že je človek z mäsa a kostí. Spoločne s Jurajom tvoria dvojicu, ktorá sa chce navzájom síce pozabíjať, no nikdy to neurobia (alebo?).

Pri Jelene obdivujem jej rolu atraktívnej ženy, ktorú autorka veľmi dobre popísala, zároveň jej sarkazmus, iróniu, ale aj komplikovanú povahu.

Juraj je síce tajomný a skoro na podobnej úrovni ako ona, no v jeho vnútri sa skrývajú omnoho hlbšie city a hlavne aj súcit, ktorý Jelena nepozná.

Často tvoria akúsi kontrastnú dvojicu, keď jeden chce ísť vpravo, druhý vľavo. Ich hádky, vyhrážanie príde čitateľovi ako skvelé spestrenie deja.

Tvoj život patrí iba tebe. Ako s ním naložíš, je len tvoja voľba. (s. 116)

Ďalším plusom sú určite aj vysvetlivky, ako funguje Ruská federácia, ako sa vychovávajú deti, minulosť Juraja a Jeleny, erotické pasáže, ktoré "okoreňujú" dej a vdychujú mu erotický nádych, ktorý je v takejto knihe viac ako len vítaný.

V kruhu tieňov je skôr ženský román ako triler, ak mám vyjadriť svoj názor, no veľmi slušne zvládnutý, napínavý, autorka dáva priestor romantike, láske, radosti, smiechu, ale zároveň aj bolesti, rôznym misiám, drogám, obchodovaniu, zrade, násiliu či znásilneniu.

V knihe nájdete všetko, čo kniha sľubuje. Oddych, ale aj napätie. Lásku, ale aj nenávisť. Súperenie, ale aj priateľstvo.

V konečnom dôsledku, aby som to zhrnula, kniha V kruhu tieňov je skvelý ženský román, ktorý spríjemní dlhé večery a vyčarí úsmev na tvári. V čitateľovej mysli akoby zrazu ožil nejaký film a všetko si vedel veľmi dobre predstaviť, hlavne kvôli opisom, ktoré boli dosť dynamické a nenechávali čitateľa vydýchnuť.

"Celý život ťa učili poslúchať, plniť úlohy, byť najlepšia vo všetkom a pritom tu nedovolili, ani neukázali, čo je hlavnou podstatou ľudí."
"A to je čo?" zamračila sa naňho.
"Milovať," odpovedal jej jednoducho. (s. 115)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke, ktorú môžete nájsť aj na jej instagrame.