Nebeská tkáčka - Kristen Ciccarelli // recenzia

Nebeská tkáčka ako tretia knižka zo série Iskari sa stala mojim vytúženým grand finale. Aj keď som sprvu nevedela, do čoho sa púšťam, pretože už druhému dielu som dovolila prekvapiť ma, ignorujúc akúkoľvek anotáciu. Pri tejto knižke by ma ani anotácia nedonútila nechcieť si knižku prečítať. Už z dielov pred ňou som bola zvyknutá na poriadnu dávku prekvapenia, no s postupom stránok a knižiek, sa u mňa Nebeská tkáčka vyšplhala až na vrchol. Stala sa v mojich očiach jednou z najlepších kníh tohto roka. Prebudila vo mne moju vášeň k čítaniu, nakopla ma, zlepšila mi náladu a vytiahla ma z karanténnej čitateľskej krízy.

Knižku je možné čítať aj samostatne bez poznania predošlého deja, každé pokračovanie hovorí vlastný príbe a naväzujú len zľahka. Aj keď ako základ je fajn prečítať si predošlý diel, nič vám predsa nebráni vybrať si vlastné poradie. Nič však pre mňa, nakoľko som pekne po poriadku musela začať od tej najnovšej novinky. 

Aj keď NT zastáva samostatnú dejovú líniu, nie všetky hlavné postavy je potrebné predstavovať. Vystupuje tu Dax, Roa, Torwin, Asha, aj draci. Neustála prítomnoť a naliehavosť bušanských sporov, ale aj dračia problematika sa dielom k dielu stupňuje. V mnohých knižkách, ktoré sú priamym pokračovaním je niekedy ťažké prehrabať sa cez opätovné spoznávanie postáv a okolností, preto som rada, že táto knižka sa nezdržuje so žiadnym introm a ženie sa rovno k akcii. Zaujímavá bola hneď od začiatku. Táto knižka je prvotriedne chytľavá.

,,A hoci jej niekedy badal na očiach hlad a inokedy ho trápila vlastná túžba, čo mu zožierala vnútro, zatiaľ si vystačil s radosťou."

Obľúbila som si tiež hlavné postavy. Moderný nádych v spojitosti nulovej kritiky a skrývania ma ozaj dostal, neohvoriac o tom, že pokladám toto odhodlanie za prelomové. Neviem koľko podobne ladených romantických zápletiek som kedy čítala. Asi len minimum. A v spojitosti so Safire a Iris, premýšľam či vôbec nejakú. Som tiež veľmi rada, že hlavným postavám z predchádzajúcich knižiek je tu venované naozaj len minimum času, o to lepšie, pretože som sa mohla naplno skamarátiť so Safire a Iris. Mimochodom, úžasný výber mien. Neustále som im držala palce.

Autorka sa nebála do knižky vložiť akékoľvek vyvrcholenie. Nebála sa knižku okoreniť pirátstvom, zradou, láskou, ani povinnosťou. Táto knižka na mňa pôsobila silvestrovským dojmom. Bol to jeden ohňostroj za druhým. Explózia supernovy. Nenormálne som smutná z toho, že príbeh som zhltla tak rýchlo. Už dlho som si rereadingom nebola takto istá.

,,Safire si v tom okamihu uvedomila, že ak sa teraz neodtiahne, už sa neodtiahne nikdy."

Pri čítaní tejto knižky som asi neprestávala byť v úžase. Nechápala som ako rýchlo dokáže dej nabrať neskutočnú rýchlosť, byť neustále tak dynamický a zaujímavý, nenudiť a vždy vedieť prekvapiť. 

Asi som si to pri predchádzajúcich knižkách neuvedomila, alebo to nebolo tak cítiť, ale vedľajšie dejové linky predstavujúce legendy, sa v tejto knižke neuveriteľne vydarili. Boli popreplietané a ani na moment som netušila, čo prezradia na koniec. Vzbudzovali vlastné domnienky a závery, nakopávali predstavivosť a nedovoľovali prestať myslieť a čítať. Naozaj neskutočne vydarená spleť napätia.

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme AlbatrosMedia. Objenávajte tu a čítajte ;)

- Veronika - 

Siréna + Anjel - Tiffany Reiszová (recenzie)

"...hoci sa dvaja ľudia môžu nadovšetko ľúbiť, niekedy láska nestačí. Vo vzťahu môžeme zo seba obetovať veľa, ale potom už nezostane nič, niet koho milovať alebo byť milovaný." (s. 54)

Nie som veľkou milovníčkou erotických románov, viac-menej ich ani nečítam a už vôbec ich neviem oceniť, nakoľko tento typ komerčnej literatúry je mimo centra môjho záujmu. Občas ma však zaujme nejaká takáto kniha a občas jej dám aj šancu. A teraz musím skromne priznať, že som urobila dobre.

Siréna je nevšedná kniha, ktorá láka čitateľa obálkou. Je vyslovene zvrhlá, neočakávaná, zaujímavá a úplne mimo klasických erotických príbehov, pretože obsahuje množstvo detailných opisov, sexuality, sadomasochizmu, dá sa povedať až takého nezdravého vzťahu, veľa sĺz, bolesti, no oproti tomu je v nej príliš veľa lásky a pochopenia, či dokonca aj tematika náboženstva, ktorá je úzko prepletená s líniou príbehu. Síce o láske sa dá polemizovať, či je "zdravá", ale predsa v láske sa žiadne medze nekladú a je to láska, nech už sa na ňu dívame akokoľvek. 

Nora Sutherlinová je erotickou spisovateľkou, ktorá chce na svojej najnovšej knihe popracovať, preto sa jej knihy chytá jeden z najlepších editorov - Zachary Easton.

Ich vzťah je komplikovaný, čitateľ má možnosť nahliadnuť na vzťah autor - editor, ale zároveň je aj plný vášne, v ktorom obidvaja strácajú hlavu a zároveň odkrývajú svoje tajomstvá. 

"Ľahko sa verí v Boha, keď sa každé ráno prebudíš s myšlienkou, že ťa niekto bezhranične ľúbi." (s. 108)

Čakať od tejto knihy obyčajnú dejovú linku, doplnenú pár scénkami sexu, by bolo trúfalé, pretože táto kniha ho obsahuje príliš veľa. Zároveň je detailne opísaný a dejová linka nie je jednoduchá, ale často sa zamotáva. 

Siréna nie je knihou pre slabšie povahy, pretože krutosť cítiť nielen z opisov niektorých praktík, ale zároveň aj zo slov. Zo vzťahu medzi dvoma neznámymi sa stáva komplikovaná záležitosť, ktorá začína sťahovať viaceré charaktery. 
Čitateľ sa ocitá až za hranicami svojich možností, v klube, v ktorom je všetko dovolené, pretože bolesť sa stáva veľkým potešením...

*********

Anjel je ďalšou časťou tejto osemdielnej série. Erotika v tejto časti dosiahla svoj vrchol, je všadeprítomná, brutálna, neštíti sa detailných opisov, vyslovene ide o opisy, kde pohlavný styk nie je len medzi mužom a ženou, ale aj medzi ženou so ženou, mužom a mužom, či dokonca nechýbajú "skupinové orgie".

Napriek téme (sadomasochizmus), ktorá v čitateľoch určite evokuje viac negatívnych emócií, predsa len ide o vedomé ubližovanie za účelom rozkoše, tak autorka sa vie neskutočne vyhrať s charaktermi - jej postavy majú svoju psychiku, je možné do nich "nahliadnuť", spoznať ich, pretože ich evolúcia je badateľná na časovej osi. Majú minulosť, prítomnosť, budúcnosť.

Sadomasochizmus je hra, v ktorej vyhrávajú obaja hráči. (s. 133)

Dôležitú zložku príbehu však tvorí láska, smiech, túžba po ľudskom dotyku, zmierení, pomáhaní si navzájom, pochopením a túžbou ísť si za svojím snom.
Norin večný milenec Soren tu vystupuje v prenesenom význame, akoby mal dve tváre, ktoré sa však dopĺňajú.

Dej sa presúva do prepychového sídla, v ktorom hľadá útočisko Nora a anjelsky očarujúci Michael. Celá zápletka je pretkaná tajomstvami, rôznymi udalosťami, ktoré všetko komplikujú, no pritom na konci zistíte, že dávajú úplný zmysel. 

Postava Sorena sa v tejto časti viac dostáva do popredia, autorka sa cielene zameriava na jeho minulosť a charakter, čo je veľmi dobrý ťah, nakoľko sa čitateľ dokáže s touto postavou viac zžiť a možno ju aj pochopiť. 

"...Láska je otvorená rana a ty dúfaš, že sa nikdy nezahojí." (s. 312)

Kapitoly, v ktorých by aspoň raz nebolo spomenuté niečo erotické, tu nenájdete. I napriek tomu je v knihe obrovská nálož pozitívnych emócií, citov či pocitov, lásky či nenávisti, potreby domova a akéhosi zachránenia svojej duše. 

*********

Tieto dve knihy nie sú rozhodne pre každého. Nie je v nich ľahká erotika, ľahká zápletka a už vôbec sa v nej nevyskytujú ľahké životné osudy či povahy. Kniha je brutálna v každom slove, v každej akcii či myšlienke. Nemá žiadne hluché miesta, udalosti, ktoré vám najskôr prídu retardujúce dej, sa na konci zmenia na potrebné a deju vyhovujúce. 
Nie je ľahké tejto sérii odpustiť všetky prešľapy, ale ak to dokážete, tak verte, že si získa vaše sympatie a do popredia sa vsunie emocionálnosť, sexualitu budete vnímať iba ako šum, ktorý dotvára celú problematiku deja. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy Anjel na recenziu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Zelený kocúr. Prvé dva diely série si môžete kúpiť aj na ich stránke: 
Siréna,
Anjel.

Farby smútku - Jeff Zentner // recenzia

Umenie je súčasťou každého z nás. Či už mu prikladáme dôležitosť, alebo nie. Naše vnemy sú stále prítomné. Naše myšlienky sú stále prítomné. Naši priatelia sú nonstop k dispozícii. Nič netrvá navždy a sú chvíle, kedy je dôležité zastaviť sa a pocítiť vďačnosť. Za to, že vnímame a za to, že máme priateľov. Bútľavé vŕby vo všetkých podobách. Podľa mňa, práve o tomto táto čarovná knižka hovorí.

,,Také rany zahojí jedine čas." ...

,,V tom prípade chcem ísť spať a zobudiť sa najskôr o desať rokov."

Autor nám predkladá úžasný príbeh. Nie je to po prvýkrát, čo sa vám zdôverujem s tým, ako mám rada chlapčenské pohľady. Pán autor sa s týmto pohral výnimone skvelo. Prekvapivo a jedinečne. Podarilo sa mu napísať neľahký príbeh, ktorý dokázal chytiť za srdce, aj za hlavu. Je to príbeh o sile, o pevnej pôde pod nohami, o mysli, o samote a priateľstve, o skutkoch a o premýšľaní. Je nasýtený všednosťou a zároveň je tak úžasne originálny.

Carvera nie je možné nezamilovať si. Od začiatku som vedela, že by som sa naňho mala pozerať s opatrnosťou, pretože možno zavinil dopravnú nehodu. Aké neodvrátiteľné dôsledky má aj náš najnepostrehnuteľnejší skutok. Naše činy majú dôsledky, aj keď si to častokrát neuvedomujeme. Aj napriek tomu, čo sa Carverovi prihodilo som mu však bola naklonená. Nikdy som nevedela, čo čakať, čo si myslieť, pretože správy sa striedali nečakane rýchlo. 

Carver neustále spomínal na svojich kamarátov, predstavoval si čo všetko spolu zažili. Vybavoval si spoločné chvíle. Predstavoval si, že sú stále s ním. Že mu, aj cez ich naplnený osud, stále pomáhali a podporovali ho. Z knižky nie je ani na moment cítiť, že by Carver zabudol, že by sa nestaral, že by ho jeho priatelia prestali zaujímať.

Knižka zároveň ukazuje, ako sa rôzni ľudia vyrovnávajú so stratou. Rôzne. Carver sa stretá so všetkými možnými názormi a správaniami, s všetkými možnými emóciami a fázami. Od podporory, cez ľútosť až k nenávisti. Tieto stránky sú naozaj kľukatou cestou k odpusteniu a k hľadaniu vnútorného pokoja. Sú príbehom o uznaní a strate. O priateľstve a kolobehu života. O nás všetkých.

,,Možno aj láska, podobne ako voda, existuje v nedokonečnom kolohebu a iba mení formu."

Aj napriek tomu, že v knižke vystupuje mnoho postáv, je štrukturovaná systematicky a nepletú sa. Knižka pôspbí realistickým dojmom. Úplne jednoduchá vzorka ľudí v ic každodennom živote . V trápení aj pri zábave. Kapitoly sú pomerne krásne, stručné, za to vtipné a nasýtené nejedným kvalitným priateľstvom. Aj napriek útrapám a cez všetky trápenia, vždy vyjde slniečko. Aj Carverov príbeh mal slniečko. Úprimne, fandila som Jesmyn od začiatku. Pôsobila milo, elegantne, múdro, sofistikovane, hrala na klavír, bola cieľavedomá a zraniteľá presne tak, ako sme všetci. 

Koncept umeleckej strednej školy ma skutočne zaujal. Každý z tejto farebnej bandy sa venoval svojmu umeniu adokonale mu rozumel. Perfektne dopĺňalo ich osobnosti. Autor sa správne pohral s pomermi a umenia nebolo ani veľa ani málo. Výborne vyvážená knižka!

,,Lenže bez smiechu nedokáže žiť nikto. S radosťou vymením dôstojnosť za smiech, lebo dôstojnosť je lacná a smiech je na nezaplatenie."

Doteraz nemôžem uveriť, ako je možné napísať taký obyčajn príbeh takto neobyčajne. Zázračné čítanie, ktoré chytí za srdiečko. Vyčaruje úsmev. A nakopne myseľ.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

Beatrice - Lina Bengtsdotter (recenzia)

Tretí diel detektívnej série od Liny Bengtsdotter prináša opäť inšpektorku Charlie Lagerovú, ktorú zavolajú do Karlstadu, kde sa stratilo len deväťmesačné dievčatko. Charlie sa ho snaží čím skôr nájsť a postupne odkrýva tajomstvá bohatej rodiny a neúprimné výpovede, v ktorých všetci niečo taja. Charlie bude musieť siahnuť až na dno svojich síl, aby zistila, čo sa v takej usporiadanej rodine deje, ako tento prípad opäť súvisí s jej minulosťou a bude často riskovať svoju osobnosť v boji proti alkoholu, ktorý jej spôsobí viaceré výčitky. 

Lina Bengtsdotter vytvorila ďalší podmanivý príbeh, od ktorého neviete, čo čakať. Síce rozbeh bol trošku pomalší a autorka retardovala začiatok, na konci využila celý svoj talent a potenciál. 

Charlie, ako už čitatelia môžu vedieť z predchádzajúcich kníh, veľmi často prepadá alkoholu. Síce je výbornou inšpektorkou, v jej osobnom živote urobí pár zlých rozhodnutí, ktoré vytvoria pár otázok, na ktoré sa veľmi ťažko hľadajú odpovede. 

Celú jej osobnosť tvorí jej minulosť, ktorá jej neustále "šliape na chrbát", snaží sa ju zastaviť a zhltnúť. Všetko sa vždy točí okolo jej matky, neustále si ju pripomína a neustále jej určuje ďalšie kroky v živote.

Dej knihy je zo začiatku, ako som spomínala, retardovaný, všetko sa točí iba okolo osi vyšetrovanie - domov Gustava a Fridy. 
Popri základnej dejovej línii sa tvorí aj línia, ktorú rozpráva Sara, jedna postava z predchádzajúcich kníh. Ako to býva vo väčšine prípadov, tieto línie sa spoja a na konci explodujú do premysleného záveru, ktorý čitateľa úplne pohltí. 
V striedaní týchto dvoch rovín badať napätie, ktoré sa skrýva za tým, že recipient neustále čaká na ten moment, kedy začnú tieto línie dávať zmysel, kedy sa stane niečo, čo všetko, celé vyšetrovanie zmení. 

Postavy sa odkrývajú postupne, minulosť Charlie sa postupne skladá do celku počas celej série, jednotlivé postavy sa z jednej knihy dostávajú do druhej a vytvárajú tak príbeh, ktorý je nutné čítať s porozumením.

V Beatrice nechýbajú klasické témy, ktoré autorka neustále rozvíja: to, že každá rodina má svoje tajomstvo, ktoré sa snažia vyšetrovatelia vyriešiť; problematické vzťahy v rodinách; alkoholizmus hlavnej postavy; násilie či znásilnenie; drogy; strata matky a zázemia; kto sú biologickí rodičia; sociálne siete; ako žijú deti v detských domovoch; dievča z nižšej spoločnosti sa dostane do sveta bohatých; temná  minulosť, ktorá sa prelína do prítomnosti; či nechýba ani objavovanie tejto minulosti, blízkych vzťahov, ktoré má Charlie, odhalenie jej príbuzenstva či toho, čo všetko má spoločné jej matka s druhými ľuďmi.

Autorka vytvorila sériu, ktorá je čitateľná, obsahuje napätie a tajomstvá, vo svojom žánri je jednou z tých, ktoré si získajú oprávnenú pozornosť. Jej postavy sú tvorené hlavne na hriechoch minulosti, občas sa mihne nejaká charakteristika, ale väčšinou sú zakomponované do činov postáv a recipient ich musí nájsť v jednotlivých dialógoch/slovách. 
Beatrice sa číta rýchlo, striedajú sa v nej nové a nové odhalenia, ktoré sú prítomné v knihe asi od polovice. Úvod je trošku dlhší, ale vôbec neberie originalitu zvyšku knihy. 

Odporúčam ju určite čitateľom, ktorým sa páčili prvé dva diely, zároveň aj tým, ktorí majú radi zamotané príbehy, ktoré sa vlečú počas celej série, no nepôsobia negatívne, skôr vytvárajú záujem a prepracovanosť témy. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu kúpite aj na ich stránke.

Temné piesky - Robert Bryndza (recenzia)

Kate Marshall trávi čas so svojím synom, s ktorým si postupne krok po kroku buduje vzťah a dôveru. Spoločne sa vyberú na potápačskú výpravu, pri ktorej nájdu v hlbine priehrady Temné piesky zachytenú mŕtvolu mladého chlapca. 

Polícia však príliš rýchlo usúdi, že išlo o utopenie. Kate sa tieto postupy nepozdávajú a začne pátrať po tom, čo sa stalo, hlavne aj na podnet zronenej matky. Ako sa predsa mohol utopiť výborný plavec? 

Do deja sa čitateľ vnára už od začiatku, autor nemá žiadne hluché miesta a svojou atmosférou dokáže opantať zmysly svojho prijímateľa. 
Hmla sa neusádza len v slovách, ktoré pomaly plynú, ale zároveň sa zhmotňuje do akéhosi fantóma, pri ktorom miznú ľudia... a viac sa nenájdu.

Tento záhadný fantóm zaútočí aj na novú taliansku profesorku, ktorá skúma pôvod miestnych legiend. 
Kate a jej spolupracovník Tristan Harper sa rozhodnú konať a zistiť, čo má spoločné smrť mladého chlapca so zmiznutím profesorky, kde sa stratili mladí tínedžeri, ktorí odchádzali z klubu neskoro v noci, keď na cestu padala hustá hmla.

Atmosféra strachu a zahmlenia sa začala na začiatku knihy a postupovala celým jej dejom, až nakoniec zmizla. 

Od prvej vety sa v texte vyskytovali opisy, humor, detailné zachytenie prostredia, postupne sa v knihe odkrývalo nielen súkromie Kate, ktorá je bývalou policajtkou, ale zároveň sa recipient zamotáva do príbehu a ten ho pohlcuje. 

Postava Kate mi však (subjektívne) príde veľmi plochá. Autor jej síce pridal zaujímavú minulosť, s ktorou sa musí postupne vyrovnávať a neustále jej stáť tvárou v tvár, ale ďalej nezaznamenáva jej evolúciu (tá je badateľná napríklad v postave Tristana). Kate akoby sa nevedela pohnúť z miesta a koná príliš neuvážene, neexistuje väčší priestor nahliadnutia do jej psychiky, iba okrajovo.

V deji nechýbajú kapitoly, v ktorých sa prihovára sériový vrah či obeť, ktorú uniesol, detailné opisy, tajomstvá, nevysvetliteľné činy, nečinnosť polície, alkoholizmus, rôzne prepletené (rodinné) vzťahy, neveru, výpovede ľudí, ktorí sa snažia normálne žiť, násilie, vyhrážky či riskovanie svojho života. 

Bryndza sa aj v tejto knihe drží svojich pevných pilierov, ktoré obmieňa, znovu hľadá, objavuje, tvorí. V tejto sérii sa však viac zameriava na dej ako na postavy, snaží sa ho neretardovať zbytočnými opismi nesúvisiacich udalostí a nachádza únikové cestičky, aby sťažil celú situáciu (v prospech deja - súvisiacimi udalosťami), ktorá končí happy-endom. 

V porovnaní s prvou časťou určite vidieť progres, zachytáva sa v neutrálnej rovine, ale táto rovina vôbec nie je zlá, je primeraná, zaujímavá a čitateľná. Neprináša nič nové, trošku plytvá detailami a charakterizáciou postáv, ale aj napriek tomu dokáže zaujať a to je neodškriepiteľný fakt, ktorý robí z jeho kníh niečo, k čomu sa vždy radi vrátite. 

>Sima<

Za poskytnutie e-knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Kniha vychádza 4. decembra 2020. 

Smrtiace tajnosti - Robert Bryndza (recenzia)

Jedného zimného rána nájde matka po prebudení svoju dcéru zmrznutú v krvavej mláke v malej predzáhradke. Kto by bol schopný takejto brutálnej vraždy počas vianočných sviatkov?

Erika, ktorá sa cíti veľmi zraniteľná (nielen po poslednom prípade, ale aj čo sa týka jej súkromia), sa rozhodne pustiť do vyšetrovania. V okamihu, keď sa pustí pracovať so svojím tímom na tejto vražde, objavia sa súvislosti s útokmi v tej istej, doteraz pokojnej štvrti Londýna.

Všetky tieto útoky spája jediný detail - obete boli napadnuté postavou oblečenou v čiernom s nasadenou plynovou maskou. Avšak iba jedno napadnutie skončilo smrťou - napadnutie krásnej tanečníčky burlesky, ktorá skonala pred dverami svojho domu.

Fosterová sa púšťa do prípadu, do ktorého ide vždy na 100 %. V predchádzajúcej autorovej knihe mi chýbala akási akčnosť, ktorá sa prejavila v Smrtiacich tajnostiach. Autor akoby nabral nový dych a knihu vystupňoval už od začiatku až po koniec. Vtedy, keď si myslíte, že už viete, kto je vrah, tak sa všetko obráti a pred vami bude ešte pár desiatok strán, ktoré všetko zamotajú. 

Táto Bryndzova kniha je veľmi vydarená - nechýba v nej napätie, tajomstvá. Nie sú síce prístupné pohľady vraha, iba pri vyšetrovaní sa objavia kapitoly venované vyšetrovaným osobám, a to tejto knihe pomohlo a čitateľ ostal v napätí. 

V poradí už šiesta autorova kniha zo série s Erikou Fosterovou v sebe obsahuje určitú schému prvkov, ktoré autor v každej knihe inak rozpracúva. Tentokrát však išiel omnoho ďalej, do histórie, ktorá ovplyvnila nielen životy ľudí, ktorí zomreli, ale neustále ovplyvňuje fungovanie tých, ktorí žijú.

Nechýba nevera, manipulácia, vražda či dokonca samovražda, alkoholizmus, neľudské zaobchádzanie, nedostatok slobody, nových postáv, ktoré zamiešajú karty v živote hlavných predstaviteľov, ale zároveň dávka súkromia, triumfu, istej satisfakcie.

V Smrtiacich tajnostiach sa nezabúda ani na epizodické postavy, ktoré smerujú hlavné postavy do ich ďalšieho fungovania a uvedomovania si určitých priorít. Čitateľ má možnosť nahliadnuť do súkromia, ktoré však nie je tentokrát príliš opísané, pozornosť sa venuje deju a postavám, ktoré súvisia s vyšetrovaním. 

Postavy sú rôzneho typu pleti, orientácie či národa. Autor vytvára rôzne charaktery s rôznymi osudmi, zahráva sa s rodinnými tajomstvami, skúša svoje postavy vsadiť do známeho miesta, ktoré je plné bolesti, ale necháva ich, nech samé dokážu sa dostať z kruhu, do ktorého sa vlastným či cudzím pričinením dostali.

Záver bol zaujímavý, nová téma, ktorá nie je typická pre autora, bola načrtnutá a vytvorila z knihy ešte čitateľnejší kúsok. 
Hoci autor nemá tendenciu gradovať strach, má však schopnosť gradovať dej, za čo si získal moje sympatie a rovnako môže získať aj tie vaše.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Bál šialených žien - Victoria Mas (recenzia)

Veriť v niečo nemusíme, nejakej viere sa môžeme oddať alebo ňou pohŕdať, no nedá sa poprieť to, čo sa pred nami objaví. (s. 143)

Každý rok sa v polovici pôstneho obdobia koná v ústave pre chorobomyseľné ženy netradičný bál. Celá sála sa zapĺňa na jednej strane mentálne zaostalými dievčatami, epilieptičkami, hysterkami, pomätenými ženami a na strane druhej ľuďmi "zvonka", ktorí prichádzajú pozrieť sa na tieto ženy a zistiť, či sú naozaj také bláznivé.
Tento bál nie je nič iné ako jeden z najnovších experimentov doktora Charcota, ktorý sa snaží urobiť z chovankýň v Salpetriere normálne ženy. 

Medzi nimi sa ocitá aj Louise, Eugenie, Genevieve či Therese. 
Každá z týchto žien má v sebe silu bojovať, hľadať pochopenie a nájsť vnútorný pokoj. Často však dôverujú ľuďom a to z nich robí zraniteľné ženy, ktoré v 19. storočí nemajú také postavenie, aké by si zaslúžili. 

Boh určite neexistuje. Keby existoval a bol zárukou spravodlivosti na zemi, nenechal by šestnásťročnú, vrúcne veriacu dievčinu umrieť a bezbožnicu, ktorá vždy popierala jeho existenciu, žiť. (s. 79)

Celý dej je nabitý dynamikou, každá z týchto postáv skrýva v sebe určité tajomstvo, ktoré ju dotvára. Každá z nich sa snaží ujsť pred minulosťou či prítomnosťou, nájsť pevný bod, ktorého sa môžu chytiť. A keď už ho aj nájdu, tak je veľmi ťažké si ho udržať. 

Postupne sa čitateľ zoznamuje s témou videnia duchov, znásilnenia, lásky, pokusu o vraždu či samovraždu, nezmierenie so smrťou blízkej osoby, téma náboženstva a viery. Všetky kruté a tragické osoby sa spojili do prítomnosti v okruhu ošetrovateľky Genevieve, ktorá stojí nohami pevne na zemi a verí v to, čo robí. Jej základy však naruší nová pacientka Eugenie. Tá je úplne iná ako ostatné dievčatá v nemocnici a nezdráha sa použiť svoj názor voči vyšším autoritám.

Louise je naopak mladým dievčatkom, ktoré muselo príliš rýchlo dospieť a v každom vidí iba to dobré. Jej svet sa však pomaly rúca a nadobúda čierne farby.
Therese je už staršia pacientka, ktorá našla už svoju vnútornú stabilitu. Tá však tiež môže byť narušená, stačí jediný krok a všetko sa rúca aj v jej živote.

Genevieve ho chytí za chudú vráskavú ruku. Len máločo je také bolestné ako pohľad na starnúcich rodičov. Keď si človek uvedomí, že sila stelesnená osobami, ktoré sme považovali za nesmrteľné, sa nezvratne mení na krehkosť. (s. 152)

Štýl autorky je veľmi svižný, nemá hluché miesta, zameriava sa na postavy do hĺbky, ide za hranicu ústavu, dotýka sa ťažkých a závažných tém odcudzenia rodiny, istého vystatovania sa voči druhým, keď je človek pri moci, či zabŕda aj do témy smrti, niekedy na povrchu, inokedy ide až do hĺbky, no na konci prichádza akási melanchólia, zmierenie so skutočnosťami, ktoré nastávajú v živote človeka a nemožno ich meniť. 

Na prvé miesto kladie ľudskosť, empatiu, lásku, postavenie ženy v spoločnosti, ktorá ju odcudzuje, v ktorej nemá právo na vyjadrenie názoru či na istú inakosť. 
Vo svojej tematike je kniha naozajstným, silným emočným zážitkom, ktorú budete čítať so slzami v očiach a zimomriavkami na rukách.
I keď z mojich subjektívnych príčin sa mi nepozdával záver, viem pochopiť, prečo autorka zvolila miernejší prístup. Asi je jednoducho niekedy lepšie postaviť sa zoči-voči autoritám, urobiť niečo proti pravidlám a potom cítiť vnútorný pokoj, že všetko dopadlo tak, ako malo, a vy ste domohli niekomu k lepšiemu životu. Aj za cenu svojej slobody, života či presvedčenia.

"Miluje ma, Therese."
"Nikto nemiluje bláznivé ženy, Louise." (s. 45)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu kúpite na ich stránke.

Ľaliové deti - Erika Jarkovská (recenzia)

"...nádej neumiera ako ľudia. Nádej je plodom želania a ak je dostatočne vrúcne, musí sa premeniť na skutočnosť..." (s. 325)

Kultúrna genocída, agresívna asimilácia, neľudské zaobchádzanie, celoživotné traumy. To sú nosné témy spoločenského románu Ľaliové deti. 
Aspoň tak sa uvádza v anotácii tejto knihy. Čo však ja, ako bežný čitateľ, vidím v tejto knihe? 
Lásku, podporu, silu a odvahu bojovať a nevzdať sa. A na týchto pilieroch vystavaný silný príbeh, ktorý je zároveň nádherný v určitom slova zmysle.

V románe sa stretáva čitateľ s troma dôležitými postavami, okolo ktorých sa točí celá dejová línia či línie. 
Prvou postavou je vdovec Matthew Scott, starý Krí, ktorý stratil cestu k svojim deťom, belochom sa radšej vyhýba a čoraz viac sa opúšťa vo svojej zatrpknutosti.
Daniel Tait je jeho nový sused, ktorý uteká pred minulosťou drogového dílera a útočisko hľadá v opustenom dome po starej mame. Jeho život však nie je taký jednoduchý a vždy sa ocitá na zlých miestach v zlom čase. Tentokrát nájde zabitého medicinmana, neskôr ho obvinia z vraždy a to, pred čím chcel utiecť, ho opäť začína pritláčať k zemi.
Do týchto dvoch osudov, ktoré sa nezvyčajne spoja v jednej nezvyčajnej službe, vstupuje tretia postava - Tantoo, ktorá je bývalou balerínou, snaží sa podporovať svoju ovdovelú dcéru a nájsť v sebe silu bojovať, vystúpiť z radu a povedať, čo sa dialo na internátoch, na ktoré boli zavlečené indiánske deti za účelom prevýchovy. 

Človek si zrejme môže uchovať tajomstvá v srdci len do istého času a je pochopiteľné, že túži podeliť sa o ne so spriaznenou dušou. (s. 317)

Dej sa delí na tri časti. V prvej sa recipient oboznamuje s hlavnými postavami, autorka sa zameriava na ich citové rozpoloženie a veľmi dobre vykresľuje ich charakter, ktorý sa čitateľovi postupne kapitolu po kapitole dotvára. 
Druhou časťou sa vracia do minulosti z rokov 1939 - 1945, v ktorom predostiera príbeh dvoch detí (zároveň však aj mnoho ďalších detí), ktoré boli odvlečené zo svojich rodinných kruhov do cirkevných škôl, často trestané, znásilňované, komandované. Vyvíjajú sa tu dve postavy - jedna bola násilne zobraná zo školy a umiestnená do internátnej školy a tú druhú rodičia museli prepustiť z domu a vydať ju úradom, dobrovoľne. 
Osud týchto dvoch postáv sa vzájomne prepletá a autorka nám ponúka nielen dej, ktorý je plný sĺz, smútku, smrti, ale zároveň aj kamarátstva, ľudskej spolupatričnosti, či istej formy lásky. 
Tretia časť sa zameriava na Národné zhromaždenie Indiánov a na celkové zhodnotenie deja či priblíženie ďalšieho osudu postáv.

Opierajúc sa o historické fakty a výpovede skutočných obetí, autorka pútavo približuje zločiny asimilačného procesu Indiánov v Kanade v 40-tych rokoch 20. storočia, nevynecháva tému rasizmu, násilia či znásilňovania, neľudskosti, nevysvetlených úmrtí, ale zároveň poukazuje aj na vzájomnú podporu a hľadanie kúsku šťastia, keď si už myslíme, že nič dobré nás nečaká.

...spomínajúc na ten deň, som si uvedomila, že v tom strihaní bola istá symbolika. Indiáni si ostrihajú vlasy na znak smútku za niekým blízkym, keď umrie. Nám v ten septembrový deň umrelo detstvo. (s. 247)

Kniha je nabitá nielen emóciami, ale autorka je inšpirovaná mnohými udalosťami či témami: odcudzením rodiny, hľadaním skutočných hrobov mŕtvych detí, rodinných príslušníkov indiánskej vrstvy, zlými ľudskými vlastnosťami, náboženstvom či skutkami nábožensky orientovaných ľudí a pod. Je toho toľko, čo môžem o tejto knihe povedať ako čitateľ, ale je na vás, aby ste objavili jej čaro. 
Pre mňa jedna z výborných kníh, ktoré som tento rok čítala. Hoci vyšla už minulý rok, je potrebné, aby si našla čitateľov aj teraz a aby v nej čitatelia objavili síce silné a náročné témy, ale na konci aby zistili, že úsilie za niečo bojovať nie je márne a možno sa raz ľady pohnú a všetko sa zmení. Možno raz...
Ale na to treba jednu jedinú a pritom veľkú vec či vlastnosť. 

Čistú, nefalšovanú, nezaujatú ľudskosť. 
A tá sa veľmi ťažko hľadá...

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook..