Si mŕtvy: História bombardovania - Sven Lindqvist (recenzia)

"Pálime ich mestá, vytíname ich ovocné stromy, zabíjame ich ženy a deti. Ešte raz sa pýtam, je to naozaj ten najlepší spôsob, ako ich naučiť milovať civilizáciu?" (s. 41)

"Zomrel si," hovorievali sme. "Si mŕtvy," hovorievali sme. Vždy sme sa hrávali na vojnu. Mnohí naraz, dvaja a dvaja, alebo sami vo svojich snoch. Vždy bola prítomná vojna, vždy mŕtvi. (s. 13)

Týmito slovami začína prvý vstup tejto publikácie plnej pušného prachu, oslepujúcich výbuchov a množstva obetí. 

Si mŕtvy je nevšedné dielo od švédskeho autora, ktoré nečítate stránku po stránke, ale prechádzate akýmsi labyrintom, labyrintom života. 

"Nikto už nepočítal ľudské obete, škody sa rátali v jednotkách plochy, v štvorcových míľach." (s. 181)

Rovnako ako život je nepredvídateľný, tak aj vaše kroky v tejto knihe. Spoločne s autorom sa vydáte históriou bombardovania od vynálezu balóna, od schopnosti lietať, až po vynájdenie bômb na hromadné ničenie, atómovej bomby či rakety. 

Pozoruhodný sled udalostí, ktoré autor dopĺňa svojimi zážitkami či myšlienkami. 

Celé dielo je zároveň sondou do literatúry, ktorá prináša určité predpovede, ako ľudia budú/môžu žiť, ak sa nespamätajú.

"Každý chce mať vlastnú planétu, slnečnú sústavu, vlastný vesmír." (s. 50)

Dvadsaťdva vstupov, ktoré vás v stručnosti prevedú historickými udalosťami, dôležitými míľnikmi v oblasti techniky, vynálezov, politiky, zároveň aj výrazné diela, ktoré ovplyvnili nielen literárny svet, ale aj skutočný život. 

Z odseku číslo 17 sa dostanete na odsek číslo 267, odtiaľ na 269. 

Postupne si vytvárate predstavy o svete minulom, prítomnom a budúcom. Hlboké myšlienky nad stavom sveta, nad zákonmi, nad mocou, ktorú držia krajiny v rukách, nad silou, ktorú môžu kedykoľvek použiť, nehľadiac pritom na civilistov, si získajú vašu pozornosť a vy budete so záujmom listovať v knihe a každou stránkou odkrývať dejiny ľudstva a techniky. Dejiny plné hrôzy, násilia, no hlavne moci. 

"Ľudia skákali do kanálov, ponárali sa, aby im nad hladinou zostali len ústa. Stovky z nich zomrel v dyme či z nedostatku kyslíka. V iných kanáloch voda zovrela a ľudí uvarila zaživa." (s. 178)

Bolestne sa dívate na zničené krajiny, na bohatstvo, o ktoré prichádza zem, na ľudí, ktorí prišli o život pre ľudskú pýchu. Reálne opisy toho, čo napáchali bomby medzi ľuďmi. Choroby, hlad, bolesť, plač, znetvorenie, skaza celkového fungovania, obmedzenie ľudskej slobody a vôle, prvé pokusy, čo sa týkali sily bômb na necivilizované obyvateľstvo.  

Sven Lindqvist sa nezameriava iba na fakty, či už politické, o tom kto kde vládol, kto čo vyslovil, či iba na použitie zbraní, ničenie životov, ale zároveň sa snaží nahliadnuť oveľa hlbšie, na myšlienky, čo vedú ľudí k takým činom, na budúcnosť postihnutých miest, na budúcnosť ľudí, ktorí prežili či neprežili. 

"Roky mladosti sú cenné a dôležité pre nás všetkých. Moja mladosť sa stratila v tridsiatich šiestich operáciách. Kedysi som sa veľa smial, s nádejou som sa díval do budúcnosti. Mal som dve ruky, ktoré vedeli hrať na harmonike. To všetko mi vzala bomba... V tomto svete by už nemalo byť viac obetí, ako som ja. Nikdy viac. Za nič na svete ešte jeden taký, ako som ja." (s. 283)

Vo svojej knihe vytvára smutný pohľad na planétu Zem, ktorá je ovládaná silnými krajinami, ktoré sa snažia držať svoju moc v rukách, a je len otázkou času, kedy túto moc ukážu druhým. No tí, ktorí budú trpieť, nebudú vodcovia postihnutej krajiny, ale jej úbohí, bezbranní civilisti, ktorí si volia ľudí do funkcií, ktoré spravuje štát. Ako však obmedziť ľudskú chamtivosť a dať na výslnie ľudskosť, keď sa už stratila v spleti lží a peniazov?

"Na ulici boli ľudia, niektorí mŕtvi, iní ešte žili, no uviazli v asfalte. Museli bez rozmyslu vybehnúť na ulicu. Nohy sa im prilepili, a tak sa zapreli rukami, aby sa oslobodili. A teraz štvornožky kričali o pomoc." (s. 161)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Absynt. Knihu si kúpite aj u nich na stránke.

Cilkina cesta - Heather Morrisová (recenzia)

"...- ľudia radi hodnotia iných, rozdeľujú ich na dobrých a zlých a rozhodujú, kam zaradia vás." (s. 102)

Tetovač z Auschwitzu si získal srdcia mnohých čitateľov na celom svete. Heather Morrisová prichádza s pokračovaním, ktoré opäť spôsobilo veľké boom v knižnom svete, a množstvo čitateľov so záujmom siahali po tejto knihe, pretože ktorého čitateľa nezaujímal osud Cilky, ktorá pomohla tetovači k práci? Ktorá ho zachránila?

Cecília Kleinová mala len šestnásť rokov, keď sa ocitla v koncentračnom tábore. Tam si ju vyhliadol veliteľ Schwarzhuber a násilne ju oddelil od ostatných väzenkýň. Cilka rýchlo pochopila, čo sa od nej očakáva, čo musí urobiť, aby prežila. Zato, že spala s nepriateľom ju po oslobodení tábora obvinia z kolaborácie. Mala však na výber?

I keď už ostatní očakávali koniec, stále to nekončí. Opäť jej oholili vlasy, nútili ju pracovať a opäť ten istý scenár, ktorý sa odohral pred pár rokmi. Zaslúžila si to? Veď unikla smrti a ona opäť načahuje na ňou prsty. Zlomí Sibír a nútené práce jej silného ducha? Pomôže jej práca zdravotnej sestry prežiť? Alebo sa pre svoj záujem o chorých, o väzňov dostane do problémov?

"Keď prišla do tohto pekla na zemi, stále sa modlila. Teraz jej slová modlitby neprichádzajú na um." (s. 114)

Všetky odpovede čitateľovi ponúka toto dielo, ktoré je plné prekonávania prekážok, plné lásky, spomienok, utrpenia, chorôb, ale zároveň neustáleho utekania pred smrťou. Akoby to bol jej osud, ktorý ju vždy akýmsi zázrakom vždy ochránil.

Heather teda vytvorila príbeh z prostredia po 2. svetovej vojne. Akoby sa stále nič nezmenilo a choroby, mŕtvoly, znásilnenia, chudoba, nútené práce, zlé zaobchádzanie boli stále na dennom poriadku.

"Chlapi sa správajú starostlivo, len aby zlepšili svoj obraz v očiach žien, aby k nim boli ústretovejšie. Je to trik, prejav sebectva." (s. 85)

Autorka má síce zaujímavý štýl písania, zvládnuté celé obdobie vojny, ale akosi jej kniha pripadá ako sumár všetkých kníh o vojne. Ak ste čitateľom, ktorý prečítal nejednu knihu z druhej svetovej vojny, tak určite vás dané fakty neprekvapia a nezasiahnu tak, akoby ste o nich vedeli prvýkrát.

Síce sa snaží z postavy Cilky vytvoriť úžasne silnú osobu, ale z jej rozprávania som mala skôr pocit, že je to veľmi nestabilná osobnosť, ktorá síce pomáha svojim kamarátkam, chce, aby odišli z pekla, ktoré pre ne predstavujú nútené práce a nočné znásilnenia, ale ostatnými svojimi činmi a tým, že akýmsi zázrakom sa jej vždy všetko "prepečie", mi prichádza akási zahalená tajomstvami, ktoré nikomu neprezradila.
Nepomáha tomu ani striedanie prítomnosti a minulosti. Akési puto čitateľ - postava sa v tomto diele veľmi ťažko udržiava.

"Vidí tváre iných žien. Vyholené hlavy, prepadnuté líca. Všetky mali meno. Všetky mali číslo.
Tie obrazy jej horia v hlave. Do ticha preniká plač žien. Alebo to možno plače ona. Už si nie je istá." (s. 139)

Opis jej práce zdravotnej sestry, bývanie spolu s inými ženami, medzi ktorými vzniklo kamarátke puto, vyhrážanie, násilie, strach o blízkych, potreba ochraňovať milovaných, všetko toto nájdete v tejto knihe a tým vdýchnete atmosféru histórie. No pre čitateľa to nie je nič nové, nič, čo by ho akýmsi štýlom zaujalo, vytvorilo iný obraz o vojne. Je to len zmes poskladaná z iných kníh, pôsobiaca na city, hľadajúca odpovede, ale všetko ostáva len kdesi v tieni ako aj množstvo iných životov, ktoré počas vojny a po nej mali významnú úlohu pri pomáhaní tým nevládnejším.

Netvrdím, že kniha je zlá, to by som ani nemohla, nakoľko je stavaná na silne emočnej báze, ale v rámci možností už odolný čitateľ v nej hľadá niečo špeciálne, čo nikde inde prečítať nemohol.

"Cilka si podvedome prebehne po ľavej ruke. Pod oblečením má ukryté označenie z toho iného miesta. Koľko ráz možno vymazať človeka?" (s. 41)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Zakúpite si ju aj na ich stránke.

Slnečnice - Sarah Winman (recenzia)

"Robím všetko preto, aby som sa zapáčil. Odjakživa. Robím všetko preto, aby som ľuďom zmiernil bolesť. Usilujem sa, ako sa dá, lebo sa nedokáže vyrovnať s vlastnou bolesťou." (s. 124)

Ellis a Michael. Dvaja chlapci, neveselé zoznámenie, hlboké priateľstvo.
Spoločne prekonávajú detstvo, jazdia na bicykloch, objavujú krásu sveta, učia sa, čítajú, ale zároveň spoznávajú aj tienisté stránky sveta, či nie príliš čistú dušu Ellisovho otca.
Spájajú ich nielen záujmy, ale zároveň aj istá forma lásky a rešpektu k Ellisovej matke, no zároveň aj k sebe samým.
Jedného dňa však tento ich "vzťah" naberie iný rozmer. Z chlapcov sa stanú muži.

O desať rokov je Ellis ženatý s Annie a po jeho priateľovi niet stopy. Kde sa podelo celé desaťročie? Čo sa medzitým stalo? Stretnú sa Annie s Michaelom?
Je tento príbeh, príbeh o láske? Zmenilo sa niečo? A prečo by nemal byť o láske? O láske v každej podobe...

A omnoho viac.
Myšlienky prítomnosti či minulosti. Cesta životom posypaná spomienkami na krásne časy, na lásku, na leto, na umenie, na matku, na manželstvo či verného priateľa. Zároveň aj spomienkami na bolesť zo straty blízkych, na nezmyselnosť činov, prekonávanie seba samého či stret so smrťou, ktorá nám dýcha na päty.

"Čakala, že sa zlomím. To ma utvrdilo, že to vie. Odjakživa to vedela. Akoby aj ona videla inú podobu našej budúcnosti, dakde tam, na obežnej dráhe. Predtým než spadla na zem v ten skutočný dokonalý deň." (s. 195)

Ellis je už starší, fláka sa životom, ako najlepšie vie. Spomína na letné rána, na užívanie si života, skúšanie nových vecí, na matku, ktorej veľkú radosť robil obraz slnečníc symbolizujúci jej odvahu. Do jeho sveta skvelo zapadá postava Michaela, ktorý sa hľadá vo svete umenia, farieb a občasnej radosti.

Po stopách Vincenta van Gogha, obrazu slnečníc, užívania a skúšania nových vecí sa Michael zoznamuje so životom. Stretáva známosti, ktoré v jeho života vytvoria silný vietor, ale aj známosti, ktoré mu prinesú do neho pokoj. Stret so smrťou, s vlastnou identitou, s tým, že nedokáže nič urobiť, len pasívne prijímať to, čo je dané, ho poznačili. Zároveň aj jeho jediná láska, ktorá pretrvala. S ktorou chcel prežiť celý život, no spoločenské, kultúrne a rodinné pomery neboli s týmto všetkým spojené.

"Dívam sa na slnečnice, ako sa prebúdzajú do rána, a učím sa rozumieť ich šepotu." (s. 177)

Sarah Winman vytvorila pôsobivý príbeh plný lásky, smútku, umenia a túžby. Vdýchla život dvom postavám, ktoré sa formovali, zbožňovali, prežili spoločné chvíle, no miestami sa ani len nepoznali. Vedľajšie postavy dotvárali celkový obraz o svete, o situácii, ale zároveň aj formovali tieto dve postavy v každom ich čine či myšlienke. Postavy, ktoré vytvárali vo svete poriadok, neveru, zlobu, odvahu, umenie, rozvahu, lásku, silu či nádej. Hlboká sonda do prežívania Ellisovho života, no zároveň aj náhľad z druhej strany od Michaela. Čo sa pokazilo? Ako dopadlo ich priateľstvo?

Hmatateľná odvaha a láska v tejto knihe vytvoria v čitateľovi veľké tornádo citov a pocitov, nádeje a dezilúzie, ktoré budú s ním vymetať všetky kúty až po poslednú stranu. A na konci len akýsi smutný pocit, či skôr oslobodzujúci, niečo, čo čitateľ nečakal, no napriek tomu ho to stiahlo. Rovnako ako život. Jedna malá náhoda, jedna nálada, jeden okamih môže všetko zmeniť.

Walt Whitman, Vincent van Gogh, jedna maľba z tomboly, dve nerozlučiteľné duše a množstvo tých, ktoré ich spojili. Alebo aj rozdelili. No život stále plynie. A ony neboli schopné zastaviť čas. Na sekundu. Na chvíľku. Keď všetko smerovalo do správneho miesta. Nastal koniec. Už len ticho. Alebo aj výčitky?

"Hlboké tône potajme načúvali ich žiaľu a živý vtáčí spev sa pomaly rozplynul v nepredstaviteľnom tichu." (s. 58)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj tu.

Pianistka - Elfriede Jelinek (recenzia)

"Táto žena je taká stará a ešte stále nevie, čo chce. Ja som taký mladý, ale vždy viem, čo chcem získať." (s. 199)

Erika Kohutová je profesorka klavíra na viedenskom konzervatóriu. Jej otec zomrel v psychiatrickej liečebni, čo je jeden z dôvodov, prečo žije osamelo so svojou dominantnou a konfliktnou matkou.

Vedie dvojaký život. Cez deň je rezervovaná učiteľka a zasluhuje si rešpekt či priazeň svojich kolegov, avšak po nociach sa oddáva perverzným a násilným túžbam.

Jej zvyky naruší mladý študent Klemmer, ktorý sa chce votrieť do jej priazne. Spočiatku ho odmieta, no neskôr sa mu podvolí.
Za určitých pravidiel...
ktoré prídu Klemmerovi nechutné a zvrátené a on si nedokáže predstaviť, aby im vyhovel.

"Vzájomnosť v láske je, napokon, skôr výnimočný prípad, väčšinou predsa ľúbi len jeden, kým druhý je zaneprázdnený snahou utekať tak rýchlo, ako ho nohy nesú." (s. 267)

Pianistka je veľmi špecifická a naozaj náročná kniha pre čitateľa. Jednak tým, že téma, ktorú autorka spracovala nie je vôbec ľahká a "dobre stráviteľná", ale zároveň aj svojím štýlom spracovania je náročná na vnímanie. Autorka sa vyhýba dialógom, jej štýl je príliš poetický, príliš patetický, zameraný na rôzne metafory, prirovnania, prísne vybranú štylizáciu a pravidlá, ktoré nemožno porušiť.

Svojou slovnou zásobou sa stáva kniha ťažká pre čitateľa, ktorý jej nevenuje dostatok pozornosti. Rovnako ako Erika, aj kniha sa snaží vyvolať pozornosť, vzbudiť záujem a priviesť čitateľa až na pomyselný vrchol zbláznenia.

"Sama bolesť je len dôsledkom vôle k slasti, k deštrukcii, k zrovnávaniu so zemou a vo svojej najvyššej forme istým druhom slasti." (s. 110)

Erika je citovo vyprahnutá osoba, kontrolovaná svojou matkou, často strácajúca sa medzi predstavami a realitou, zachytávajúca život v najzložitejším podobách - v podobách, ktoré od nej očakávajú ľudia v okolí.

I napriek tomu, že sa snaží istým spôsobom vymaniť z puta, ktoré ju drží s matkou, nedokáže bez nej prestať existovať. Zúfalo túži po jej priazni, miestami akoby sa chcela do nej vžiť a nájsť správnu cestu.

Jej cesta je však vrtkavá a túžba omnoho silnejšia ako rozum. Začne jej dvoriť mladý muž, ktorý v nej vidí stelesnenie toho, po čom túži.
Keď však objaví jej skryté chúťky, tak sa jej obracia chrbtom.

"Žena nie je navyknutá na rolu prenasledovanej a neobzerá sa. A predsa sa musí naučiť, že ona je divou zverou a muž je poľovníkom. Čím skôr to pochopí, tým lepšie." (s. 201)

Erika je teda vystavená nielen matke, ktorá ju chce neustále komandovať a nedokáže bez nej prežiť, pretože si myslí, že vlastní jej život, ale zároveň je uväznená v tele, ktoré túži po zvrátenosti, ktoré však nedokáže prijať, len na ne myslieť.

Stáva sa tak otrokom nielen túžby po láske či sexualite, ale zároveň má túžbu byť v súzvuku so svojou matkou a niekým ďalším, o ktorom matka nemôže vedieť. I keď sa zdá jej otrokom, v určitých miestach vidieť jej progres a šancu a chuť vymaniť sa zo zabehnutých koľají a nájsť svoj smer, ktorým sa bude uberať.

"Dieťa je modlou svojej matky, ktorá za to od dieťaťa vyžaduje len maličkosť: jeho život." (s. 28)

Napriek bolestiam, zúfalstvu, smútku, ktorým sa obklopuje, je neschopná s tým niečo urobiť. Bolesť sa do nej vžila a ona sa zúfalo snaží vžiť do nej. Hľadá akýsi alternatívny svet, v ktorom bude spokojná. Jej túžby však nedokáže pochopiť nikto, ani ona sama. Keď dostane to, čo potrebuje, neostane spokojná, ale stále len hľadajúca zmysel jej túžby a bytia. Uväznená sama v sebe a v náručí matky, ktorá si vyhradila právo na jej život.

Elfriede Jelinek vytvorila kontroverznú knihu, ktorú budete z duše nenávidieť, ale aj milovať. Doslova nebudete vedieť, či máte ísť... vracať zo všetkých slov, situácií, činov, ktoré sa v knihe odohrali, alebo obdivovať jej talent tým, že dokázala vo vás prebudiť zhnusenie a záujem v jednom zamotanom klbku, z ktorého sa neviete dostať, a neviete určiť, čo prevyšuje. Erika sa vám vryje pod kožu rovnako, ako sa bolesť a matka vryla do nej. Hľadáte správny prístup a posudok k tejto knihe, ale rovnako ako ona tápete, či ste na správnej ceste.

"Premeriavajú si žiačku a pomyslia si, že hudba jej mala už v detstve povzniesť dušu, a pritom jej akurát pozdvihla päsť." (s. 18)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj tu.

Volám sa Anna - Lizzy Barber (recenzia)

Dve mladé ženy zúfalo túžiace po pravde.
Anna, ktorú matka učila, že vždy musí kráčať na ceste k Bohu. Má ju poslúchať, zostať čistá a vždy jej všetko povedať.
Na svoje osemnáste narodeniny sa však vzbúri proti maminým pravidlám a poza jej chrbát navštívi floridský zábavný park.
Nikdy tam však nebola a mala zakázané ísť, tak prečo sa jej všetko zdá tak známe? A čo ten záhadný list?

A potom tu je Rosie. Dievča, ktoré vyrastalo v tieni nezvestnej sestry, ktorej pátranie ani po rokoch nebolo úspešné. Teraz však hrozí jeden veľký kolaps a Rosie sa aj napriek matkiným či otcovým pravidlám rozhodne konať sama za seba a odhaliť pravdu. Nebude to však pre ňu nebezpečné?
A čo majú vlastne tieto dve ženy spoločné?

"Vždy som mala pocit, akoby niektoré časti mojej bytosti k sebe nepatrili. Je to ako - je to ako vo vani, keď je voda pokrytá takou hustou penou, že cez ňu nevidieť, len občas prenikne na povrch niektorá časť tela - raz koleno, inokedy prst na nohe. A je to, akoby si nebol celý, ale rozlámaný na kusy." William prižmúri oči. Hovorím sťažka, potkýnam sa na svojich slovách. "Takto sa cítim. Ako časti celku, ale akoby nejaká časť zo mňa chýbala." (s. 109)

V rámci čitateľského sveta si čitateľ ľahko domyslí, o čom celá táto kniha bude. Hľadanie stratenej sestry, odkrývanie tajomstiev, temná minulosť a hlavne otázka: prečo?

Autorka vo svojej knihe siahla po dvoch pohľadoch, ktoré dokážu nám čitateľom lepšie priblížiť problematiku z dvoch strán.
Čitateľ sa teda môže dostať do hláv dvoch hlavných postáv, ktoré budú ďalej rozvádzať dej.

Annu začneme vnímať ako dievča, ktorému sa postupne odhaľujú spomienky, pátra po odpovediach, snaží sa žiť podľa svojej matky a hľadá akýsi oporný stĺpik, ktorý by jej pomohol všetko vyriešiť. Často sa púšťa do komplikácií, no jej potreba vedieť o sebe čo najviac je silnejšia, než jej kresťanská výchova.

Rosie je zas dievča, ktoré sa snaží nájsť svoju stratenú sestru, no zároveň čelí rôznym stránkam svojej osobnosti, ktoré sa nedokážu s touto stratou vyrovnať. Sama nachádza rôzne cestičky, ktoré by ju mali naviesť na to, čo je správne a nesprávne, no ona si nevie vybrať. V ľuďoch vidí zúfalstvo, chuť pochopiť jej situáciu, no zároveň ju aj využiť proti nej.
Každý deň čelí svojim démonom, ale nevzdáva sa nádeje, že všetko sa raz vyrieši.

"...šťastie je krehké, najmä ak je postavené na tajomstvách." (s. 315)

Lizzy Barber vytvorila teda zmes tajomstiev, ktoré sa netýkajú len prísnej výchovy či neúspešného hľadania stratenej dcéry, ale svoju knihu rozvádza na niečo vyššie. Na spleť fanatizmu, nedôvery, posadnutosti a tajomstiev, ktoré čitateľa prekvapia a možno aj zarazia.

Jej štýl je však strohý, obyčajný, zo začiatku príliš fádny, potom naberie tempo, no opäť sa autorka vráti do neutrálnej hladiny. Prakticky celú prvú polovicu knihy sa nič nedeje. Čitateľ sa zoznamuje s dejom, s myšlienkami hlavných postáv, s problematikou vzťahov, lásky, výchovy, ale niekedy autorkine pasáže sú úplne zbytočné a recipient dokáže pri nich stratiť "chuť na čítanie".

Vo svojej podstate má kniha zaujímavý námet, spracovanie, dejovú linku, zvraty, teórie, fakty, ktoré sa snažia objasniť záhadu zmiznutia, no jej štýl prebíja myšlienku a určitým spôsobom dej stráca napätie, zaujímavosť, a čitateľ stráca prvotné očarenie.

"Veľmi chcem byť taká, akú ma chcú mať. Koho chcú mať. Ale oni chcú Emily. A ja neviem, kto je Emily." (s. 316)

Záver autorka urýchlila, nemáme šancu sa ako čitatelia dozvedieť o niektorých osudoch viac. Ponúkla nám len to, čo uznala za vhodné - čiže iba príbehy hlavných hrdiniek, ktoré sa v určitom momente pretli, ale dôležité vedľajšie postavy ostali zahalené, neprebádané a hlavne skryté pred našimi očami, teda aspoň čo sa ich osudov týka.

Celkovo knihu nehodnotím nejako pozitívne, pretože nezasiahla ma tým spôsobom, ako som od nej očakávala, ale zároveň musím podotknúť, že jej myšlienky sú rezonujúce. Lizzy takto chcela poukázať na činy, ktoré sa spáchajú, no vždy je tam nejaký hýbateľ, ktorý ľudí núti urobiť niečo zlé. Zároveň poukazuje na psychické správanie rodinných príslušníkov, ktorí prišli o svojho člena a nevedeli, kde môžu hľadať, nemal im kto pomôcť, boli bezradní.
Rosie a Anna boli dve osoby, ktoré mali toho veľa spoločného, no vo veľa "veciach" boli úplne odlišné. Hlavne čo sa týka priorít v živote, výchovy, správania. No jednu dôležitú vec/túžbu mali spoločnú - túžbu po poznaní pravdy.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju aj tu.

Krvavec - Crystal Smith // recenzia

Ďalšia skvelá fantasy, ktorá ma dokázala schmatnúť na celý deň a nedovolila mi ani sa poriadne nadýchnuť medzi kapitolami.

,,Nemusí veriť... Mágia existuje bez ohľadu na to, či v ňu verí alebo nie."

Chápem, že knižka nebola super-dych-vyrážajúca, no pri čítaní bola mojou jednotkou. Avšak zistila som, ako veľmi vie pomôcť také načasovanie pri čítaní. Mne táto knižka padla neskutočne vhod. Do obdobia, kedy som sa brodila novými učebnicami do školy a bojovala som s otrasným počasím. Zhltla som ju za pol dňa, tú druhú polovičku som ako cez správny víkend prespala :D

Táto knižka bola pre mňa totálne návyková. Nevedela som ju odložiť. Len som otáčala jednu stránku za druhou. Už si ani nepsomínam, kedy naposledy ma knižka natoľko pohltila, aby som pri nej strávila celý ten čas vkuse bez prestávky.

Príbeh je postavený do úžasnej krajiny, v ktorej vládne mágia. Rozdeľuje tamojší svet na kráľovstvá, ktoré sa k tejto abstraktnej moci stavajú rôznymi spôsobmi. Kráľovstvo nad kráľovstvo. Autorka vymyslela nádherný a nebezpečný svet, ktorý je silný a zároveň krehký. Ukazuje nám, čo je dôležité. Chrániť svoju krajinu a premýšľať nad svojimi činmi. Knižka ani zďaleka nie je plná prešťastnených a predvídateľných scén. Všetko sa deje nečakane a srdcervúco.

,,Môžu si pokojne myslieť, že som čudná, ale nikdy nedopustím, aby si pomysleli, že sa za to hanbím."

Knižka má napísaný a chytľavý dej hneď od začiatku. Na pomalé a nudné intrá môžete zabudnúť, táto knižka má úplne iný rozmer. Je dynamická od začiatku až po koniec. Je plná nepredstaviteľných zvratov a situácia sa vyvíja neočakávanejšie než neočakávane. Začína sa v úplnom chaose a v spleti hnevu a odporu, priamo pod šibenicou. Šialené a hrôzostrašné miesto.

Postavy sú dokonalé. Priateľské, srdečné, ale vedia si presadiť svoj názor, vedia prejaviť emócie, vedia udrieť a spolupracovať. Skvele premýšľajú a majú zmysel pre spravodlivosť. Teda, aspoň tie najpodstatnejšie postavy. Samozrejme, v knižke nájdeme dobrú ako aj tú zlú stranu. Dohodnuté svatby väčšinou bývajú v knižkách dosť nudným elementom. Tu na to však zabudnite, pretože ženích s nevestou sa vám budú skutočne páčiť. Všetky páriky v knižke sa vám budú nesmierne páčiť. Každá postava má svoju špecifickú povahu, nenájdete tam žiadnych dvojníkov ani napodobeniny z iných príbehov. Princ je ukríknutý, no odhodlaný a má verné srdce, princezná je trochu bojazlivá a disponuje nedostatočnou informovanosťou, ale víťazí u nej cit pre spravodlivosť a jej poslanie kráľovnej u nej vždy vyvrie na povrch pred všetko ostatné, kamoš je odvážny priateľ a strážca, kráľovná je, jednoducho kráľovná, vznešená a správna. Knižka opisuje rodinu ako jeden z dôležitých elementov prežitia. Nádej a lásku.

Okolnosti, ktoré utvárajú tento príbeh, rovnako ako aj kľúčové elementy, napríklad samotný krvavec alebo mágia, či kúzla, dotvárajú dokonalý a jednoznačne originálny svet, ktorý nie je jednoduché podmaniť si, ani ho ochrániť. Od hlavných hrdinov sa vyžaduje viac než len odvaha a v knižke nájdete skutočne viac ako len city a povinnosť.

,,Ak budeš opatrná, môžeš ju po kúskoch rozobrať a zvoliť si, ktorým smerom potečie voda, no ak si nedáš pozor, zosype sa ti na hlavu."

Pri tejto knižke som konečne zistila, prečo tak obrovsky zbožňujem tento žáner a nedám naň dopustiť. Mala som chuť na skutočný príbeh a dostala sa priamo do dejiska vojny a bojov o moc a zrady, lásky, tajomstiev, povinnosti a obety. Pochybujem o tom, že som v poslednom čase čítala niečo strhujúcejšie ako bol práve Krvavec. Naozaj som si čítanie tejto knižky užila ako nikdy a už teraz sa neviem dočkať pokračovania.

Obálka prezrádza len stotinu z toho, čo knižka naozaj odkrýva. Je to supernova pocitov a musím sa priznať, že som potrebovala aj nejakú tú ,,vreckovečku", pretože príbeh ma skutočne dostal. Nebol umelo prikrášlený, je napísaný reálne a je skvele premyslený. No a to najlepšie prichádza práve, keď to nečakáte. Ohňostroj po-prečítaní pocitov neustále pretvráva a neviem sa dočkať, čo príde ďalej.

Za knižočku nesmierne ďakujeme vydavateľstvu AlbatrosMedia. Knižku nájdete tu.

- Veronika -

Digitálny minimalizmus - Cal Newport // recenzia

Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, ako vás zväzujú sociálne siete? Nemáte niekedy pocit, akoby vás váš mobil okrádal o čas? Nenapadlo Vás niekedy, že ste odložili svoje zariadenie bokom, aby ste si užili chvíľu času v pokoji, no potom na vás vyskočí hromada upozornení, na ktoré neviete nereagovť?

Ak je vašou odpoveďou áno, táto knižka vám povie, ako sa s týmito problémami vyrovnať, ako ich prekonať a ako si zvyknúť na ničím nezväzujúci život v ústraní od modernej technológie.

Autor pokladá sociálne siete, teda celkovo všetku techniku moderného sveta, za hracie automaty, ktoré hazardujú s ĺudským zdravím, ale aj s podvedomím a hlavne s časom.

Knižka odkazuje na množstvo iných autorov, ktorým sa podarilo zvíťaziť nad závoslosťou dnešného sveta a ktorí autora inšpirovali pri práci na tejto knihe. z knižky prúdi veľmi silný odpor k prvoplánovým článkom o nebezpečnosti sociálnych sietí, ktoré nemajú hlavu a už vôbec nie pätu, a ktoré nie sú predurčené k úspechu. Považuje takéto názory a návody za eopodstatnené, nepodložené a úplne nefunkčné.

Vďaka tejto knižke sa nám prehlbuje poznanie o tyranii moderných technológii. O tom, ako nás oberajú o čas, ktorý je podstatné napĺňať plnohodnotnejšími činnosťami ako bežmyšlinkovitým surfovaním po internete.

Táto knižka otvára dvere do zákulisia tvorby aplikácii. Odtajňuje úmysly tvorby a vylepšovanie aplikácii. Ako sa tvorcovia zapríčiňujú o predaj a šírenie povedomia.

Autor v knižke predstavuje svoje vlastné experimenty, ktorými sa snažil poukážať na nezmyselnosť a nie veľkú podstatnosť a angažovanosť moderných technológii v našich životoch. Predkladá nám svedectvá nielen jeho známych, ktorí sa zapojili do experimentu, ale aj iných známejších osobností, ktoré pokladajú technológie za nepodstatné.

Knižka ponúka názorné a detailné postupy, ktoré je treba zaviesť do života ak chceme zabudnúť na márnenie času za obrazovkami. A to hneď niekoľkokrát. Mnohé myšlienky autor opakuje každú chvíľu. Stále dokola. Možno až príliš. Používa ako príklady naozajstných pracujúcich ľudí v ich každodennnom živote, ako aj mnohé publikácie venujúce sa podobnej problematike. Rozoberá ich a analyzuje. Podporuje.

Táto knižka nás učí, ako správne hospodáriť s časom, ako zistiť, čo je skutočne dôležité, ako sa zamerať na správnu cestu a ako sa nenechať ovplyvňovať hlúposťami. Predstavuje nám technológie v negatívnom svetle a nabáda nás, aby sme vyšli z digitálnej samoty a vstúpili medzi ľudí, aby sme trávili čas tým, čo má naozaj zmysel a význam.

Za sprostredkovanie veľmi krásne ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu.

Nechaj si to pre seba - Karen M. McManusová // recenzia

Vedela som, čo priniesla JznK a nevedela som sa dočkať toho, čo prinesie Nstps. Zatiaľ čo prvá priniesla extra dávku zvrušenia a nepredpokladaných zistení, druhá sa správala ako typická detektívka, no trošku v menej chytľavom prevedení.

,,Chcela som urobiť niečo - tak pre dievčatá, ktoré tu už nie sú, ako aj pre tie, ktoré tu po nich zostali."

Tým, samozrejme, nechcem povedať, že ma knižka nezaujala. Len som od nej očakávala aspoň podobný náboj, akým disponuje JznK, ktorá prinášala jedno prekvapenie za druhým. Musím uznať, že táto knižka bola o máličko menej chytľavá. No predstavila úplne nový koncept záhady. Trošku iné tajomstvá.

Čo musím opäť vyzdvihnúť je to, že nám autorka predstavuje príbeh z rôznych perspektív striedaním uhlov pohľadov. to nikdy nezaškodí. Dokonca môjmu dojmu to pridalo viac než je únosné. Bola som zo striedania pohľadov totálne nadšená. Máme tak šancu porozumieť okolnostiam a lepšie si usporiadať myšlienky.

Hlavnými hrdinami sú outsideri s rozličnými osudmi. Zatiaľ čo dvojčatá prišli do neznámeho prostredia a láka ich tajomstvo mesta a ich matky, no a brat podozrivého z vraždy je tiež zaujímavá osôbka, ktorá dotvára celkový nádych zasadenia.

,,Vitaj v malom meste. Tu si len taká dobrá, ako to najlepšie, čo urobila tvoja rodina. Alebo to najhoršie."

Avšak sammotný koncept mladých pátračov na vlastnú päsť je rozkošný a ukazuje na to, že aj keď možno nemáme roky skúseností, hlavy nám môžu fungovať rovnako dobre. Knižka mala fajn myšlienku o dôležitosti rodinných vzťahov. Ukazuje krehké dušičky tínedžerov a ich strasti. Knižka tiež opisuje dievčenské intrigy a to ako zúfalo túžia byť kráľovnami.

Aj napriek tomu, že ma oproti JznK knižka málo sklamala, avšak priniesla mnoho tém, ktoré sa v predcháfzajúcej nespomínali. Veľmi do hĺbky riešené súrodenecké vzťahy. A to v rôznych stupňoch nenávisti či schopnosti fungovať spolu.

Každý priaznivec romantických príbehov si tiež príde na svoje, pretože nie len že sa knižka odohráva na strednej, kde párikovanie udáva spoločenskú prestíž, ale celková napätá atmosféra prameniaca zo záhady, ktorú tínedžeri reišia, pridáva príbehu viac chytľavosti a dynamiky. Vyústené rodinné vťahy pridávajú knižke na záhadnosti. Knižka je plná tajomstiev, ktoré nie je jednoduché vyriešiť.

Celkovo je knižka výborným oddychom. Nevyžaduje si príliš rozmýšľať, ani zamýšľať sa. Opisu neľahké dospievajúce stavy a vydáva sa po stopách dávneho zločinu, na ktorý nikto nechce zabudnúť.

,,Vedel som si predstaviť, že jedného dňa sa odváži. Že si odpusti, že uverila klamstvám takého monštra. My všetci musíme. ,,Iba treba ďalej žiť," povedal som napokon."

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme internetovému kníhkupectvu bux.sk v spolupráci s vydavateľstvom ikar. Objednávajte tu ;)

Ďakujem za čas venovaný čítaniu recenzie ;)
- Veronika -