"...- ľudia radi hodnotia iných, rozdeľujú ich na dobrých a zlých a rozhodujú, kam zaradia vás." (s. 102)
Tetovač z Auschwitzu si získal srdcia mnohých čitateľov na celom svete. Heather Morrisová prichádza s pokračovaním, ktoré opäť spôsobilo veľké boom v knižnom svete, a množstvo čitateľov so záujmom siahali po tejto knihe, pretože ktorého čitateľa nezaujímal osud Cilky, ktorá pomohla tetovači k práci? Ktorá ho zachránila?
Cecília Kleinová mala len šestnásť rokov, keď sa ocitla v koncentračnom tábore. Tam si ju vyhliadol veliteľ Schwarzhuber a násilne ju oddelil od ostatných väzenkýň. Cilka rýchlo pochopila, čo sa od nej očakáva, čo musí urobiť, aby prežila. Zato, že spala s nepriateľom ju po oslobodení tábora obvinia z kolaborácie. Mala však na výber?I keď už ostatní očakávali koniec, stále to nekončí. Opäť jej oholili vlasy, nútili ju pracovať a opäť ten istý scenár, ktorý sa odohral pred pár rokmi. Zaslúžila si to? Veď unikla smrti a ona opäť načahuje na ňou prsty. Zlomí Sibír a nútené práce jej silného ducha? Pomôže jej práca zdravotnej sestry prežiť? Alebo sa pre svoj záujem o chorých, o väzňov dostane do problémov?
"Keď prišla do tohto pekla na zemi, stále sa modlila. Teraz jej slová modlitby neprichádzajú na um." (s. 114)
Všetky odpovede čitateľovi ponúka toto dielo, ktoré je plné prekonávania prekážok, plné lásky, spomienok, utrpenia, chorôb, ale zároveň neustáleho utekania pred smrťou. Akoby to bol jej osud, ktorý ju vždy akýmsi zázrakom vždy ochránil.
Heather teda vytvorila príbeh z prostredia po 2. svetovej vojne. Akoby sa stále nič nezmenilo a choroby, mŕtvoly, znásilnenia, chudoba, nútené práce, zlé zaobchádzanie boli stále na dennom poriadku.
"Chlapi sa správajú starostlivo, len aby zlepšili svoj obraz v očiach žien, aby k nim boli ústretovejšie. Je to trik, prejav sebectva." (s. 85)
Autorka má síce zaujímavý štýl písania, zvládnuté celé obdobie vojny, ale akosi jej kniha pripadá ako sumár všetkých kníh o vojne. Ak ste čitateľom, ktorý prečítal nejednu knihu z druhej svetovej vojny, tak určite vás dané fakty neprekvapia a nezasiahnu tak, akoby ste o nich vedeli prvýkrát.
Síce sa snaží z postavy Cilky vytvoriť úžasne silnú osobu, ale z jej rozprávania som mala skôr pocit, že je to veľmi nestabilná osobnosť, ktorá síce pomáha svojim kamarátkam, chce, aby odišli z pekla, ktoré pre ne predstavujú nútené práce a nočné znásilnenia, ale ostatnými svojimi činmi a tým, že akýmsi zázrakom sa jej vždy všetko "prepečie", mi prichádza akási zahalená tajomstvami, ktoré nikomu neprezradila.
Nepomáha tomu ani striedanie prítomnosti a minulosti. Akési puto čitateľ - postava sa v tomto diele veľmi ťažko udržiava.
"Vidí tváre iných žien. Vyholené hlavy, prepadnuté líca. Všetky mali meno. Všetky mali číslo.
Tie obrazy jej horia v hlave. Do ticha preniká plač žien. Alebo to možno plače ona. Už si nie je istá." (s. 139)
Opis jej práce zdravotnej sestry, bývanie spolu s inými ženami, medzi ktorými vzniklo kamarátke puto, vyhrážanie, násilie, strach o blízkych, potreba ochraňovať milovaných, všetko toto nájdete v tejto knihe a tým vdýchnete atmosféru histórie. No pre čitateľa to nie je nič nové, nič, čo by ho akýmsi štýlom zaujalo, vytvorilo iný obraz o vojne. Je to len zmes poskladaná z iných kníh, pôsobiaca na city, hľadajúca odpovede, ale všetko ostáva len kdesi v tieni ako aj množstvo iných životov, ktoré počas vojny a po nej mali významnú úlohu pri pomáhaní tým nevládnejším.
Netvrdím, že kniha je zlá, to by som ani nemohla, nakoľko je stavaná na silne emočnej báze, ale v rámci možností už odolný čitateľ v nej hľadá niečo špeciálne, čo nikde inde prečítať nemohol.
"Cilka si podvedome prebehne po ľavej ruke. Pod oblečením má ukryté označenie z toho iného miesta. Koľko ráz možno vymazať človeka?" (s. 41)
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára