"Robím všetko preto, aby som sa zapáčil. Odjakživa. Robím všetko preto, aby som ľuďom zmiernil bolesť. Usilujem sa, ako sa dá, lebo sa nedokáže vyrovnať s vlastnou bolesťou." (s. 124)
Ellis a Michael. Dvaja chlapci, neveselé zoznámenie, hlboké priateľstvo.
Spoločne prekonávajú detstvo, jazdia na bicykloch, objavujú krásu sveta, učia sa, čítajú, ale zároveň spoznávajú aj tienisté stránky sveta, či nie príliš čistú dušu Ellisovho otca.
Spájajú ich nielen záujmy, ale zároveň aj istá forma lásky a rešpektu k Ellisovej matke, no zároveň aj k sebe samým.
Jedného dňa však tento ich "vzťah" naberie iný rozmer. Z chlapcov sa stanú muži.
O desať rokov je Ellis ženatý s Annie a po jeho priateľovi niet stopy. Kde sa podelo celé desaťročie? Čo sa medzitým stalo? Stretnú sa Annie s Michaelom?
Je tento príbeh, príbeh o láske? Zmenilo sa niečo? A prečo by nemal byť o láske? O láske v každej podobe...
A omnoho viac.
Myšlienky prítomnosti či minulosti. Cesta životom posypaná spomienkami na krásne časy, na lásku, na leto, na umenie, na matku, na manželstvo či verného priateľa. Zároveň aj spomienkami na bolesť zo straty blízkych, na nezmyselnosť činov, prekonávanie seba samého či stret so smrťou, ktorá nám dýcha na päty."Čakala, že sa zlomím. To ma utvrdilo, že to vie. Odjakživa to vedela. Akoby aj ona videla inú podobu našej budúcnosti, dakde tam, na obežnej dráhe. Predtým než spadla na zem v ten skutočný dokonalý deň." (s. 195)
Ellis je už starší, fláka sa životom, ako najlepšie vie. Spomína na letné rána, na užívanie si života, skúšanie nových vecí, na matku, ktorej veľkú radosť robil obraz slnečníc symbolizujúci jej odvahu. Do jeho sveta skvelo zapadá postava Michaela, ktorý sa hľadá vo svete umenia, farieb a občasnej radosti.
Po stopách Vincenta van Gogha, obrazu slnečníc, užívania a skúšania nových vecí sa Michael zoznamuje so životom. Stretáva známosti, ktoré v jeho života vytvoria silný vietor, ale aj známosti, ktoré mu prinesú do neho pokoj. Stret so smrťou, s vlastnou identitou, s tým, že nedokáže nič urobiť, len pasívne prijímať to, čo je dané, ho poznačili. Zároveň aj jeho jediná láska, ktorá pretrvala. S ktorou chcel prežiť celý život, no spoločenské, kultúrne a rodinné pomery neboli s týmto všetkým spojené.
"Dívam sa na slnečnice, ako sa prebúdzajú do rána, a učím sa rozumieť ich šepotu." (s. 177)
Sarah Winman vytvorila pôsobivý príbeh plný lásky, smútku, umenia a túžby. Vdýchla život dvom postavám, ktoré sa formovali, zbožňovali, prežili spoločné chvíle, no miestami sa ani len nepoznali. Vedľajšie postavy dotvárali celkový obraz o svete, o situácii, ale zároveň aj formovali tieto dve postavy v každom ich čine či myšlienke. Postavy, ktoré vytvárali vo svete poriadok, neveru, zlobu, odvahu, umenie, rozvahu, lásku, silu či nádej. Hlboká sonda do prežívania Ellisovho života, no zároveň aj náhľad z druhej strany od Michaela. Čo sa pokazilo? Ako dopadlo ich priateľstvo?
Hmatateľná odvaha a láska v tejto knihe vytvoria v čitateľovi veľké tornádo citov a pocitov, nádeje a dezilúzie, ktoré budú s ním vymetať všetky kúty až po poslednú stranu. A na konci len akýsi smutný pocit, či skôr oslobodzujúci, niečo, čo čitateľ nečakal, no napriek tomu ho to stiahlo. Rovnako ako život. Jedna malá náhoda, jedna nálada, jeden okamih môže všetko zmeniť.
Walt Whitman, Vincent van Gogh, jedna maľba z tomboly, dve nerozlučiteľné duše a množstvo tých, ktoré ich spojili. Alebo aj rozdelili. No život stále plynie. A ony neboli schopné zastaviť čas. Na sekundu. Na chvíľku. Keď všetko smerovalo do správneho miesta. Nastal koniec. Už len ticho. Alebo aj výčitky?
"Hlboké tône potajme načúvali ich žiaľu a živý vtáčí spev sa pomaly rozplynul v nepredstaviteľnom tichu." (s. 58)
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára