Divotvůrce - Sebastien de Castell (recenzia)

,,Žádná magie na světě nemá větší cenu než lidské svědomí."

Táto knižka obálkou asi prezrádza, že sa v nej skrýva niečo viac, však? Asi by som na ňu sama nenarazila, zaujala ma až keď som ju viacerým blogerkám videla na instagramoch. Až vtedy ma tento nový príbeh začal lákať. Všetci tento príbeh chválili a ja som bola zvedavá. Zaujal ma obálkou, aj prísľubom nového nepoznaného čara.

,,Kterého nepřítele nedokáže magie porazit?... Pravdu."

Obálky z tejto série, každá v inej farbe, vyzerajú ako karty. Táto je červená  s rôznymi znami a zvláštnosťami, láka oči už z diaľky. Sú na nej vyobrazení Kellen, hlavný hrdina a jeho nová priateľka, tajomná žena vyhľadávajúca akciu. Už len obálka sľubuje mnoho. Keď k tomu pridáte vidinu príbehu o znevýhodnenom chlapcovi v boji za svoje práva a postavenie, je to ešte lepšie! Chrbát tejto knižky nie je klasicky guľatý, ale rovný. Knižka vyzerá ako tajomná škatuľka.

Kellen žije na mieste, v jednom klane, kde je všetko spútané mágiou. Kto nie je mág, je ničím, a preto sa zo všetkých síl snaží nájsť svoju mágiu, kým nebude neskoro. Avšak nedarí sa mu práve podľa predstáv. Do života sa mu pripletie žena, Ferius, tajomného pôvodu s neznámym cieľom, ktorá v mnohom ovplyvní nielen jeho myslenie a konanie, ale aj smerovanie. Do cesty sa mu tiež pripletie obávané zviera jeho ľudu, ,,strašný démon", ktorý ho na jeho ceste za ,,dobrom" sprevádza. 

Táto nižka ponúka veľa špeekulácii. Keď už si myslíte, že sa veci začínajú vyvíjať správnym smerom, príde ,,bum" a všetko je inak. Autor vymyslel zaujímavý svet mágie a čarov, prefíkanosti a odhodlanosti. Kellen musí čeliť nielen svojej antischopnosti čarovať, ale i priateľom, z ktorých sa razom stávajú nepriatelia. Tento vymyslelný a pekne premyslený svet čarodejníkov ako hra na mocnývh a sluhov je pozoruhodná. Prelínajú sa tu história klanu s hrozbami prítomnosti. Dej nie je primočiary, ale neustále do neho zasahujú vonkajšie vplyvy.  Neustále sa niečo deje.

,,Tehdy v oáze jsi mi řekl, že jednoho dne poznám, že jsem fakt dobrá... Už mně nebaví čekat."

Dej je členený na kapitoly, ktoré nie sú dlhé a čítanie je ozaj rýchle a príjemné. Obľúbila som si Kellena aj napriek tomu, že asi musím súhlasiť s ,,mačkoveveričiakom", že Kelen je mladý, hlúpy, neuvážený, ale napriek tomu je aj statočný a odhodlaný, šikovný a dômyselný. Všetky postavy, ktoré tu vystupovali mi prišli v pohode. Niektoré som mala rada, iné som neznášala, hlavne tie záporné, no pri niektorých som nevedela, do ktorej skupiny ich vlastne zaradiť.

,,Jsem ženská, chlapče... jsme jako chlapi, jen šikovnější a s větší kuráží... Na světe je spousta čarodějů, Kellene. Co je doopravdy potřeba, jsou muži a ženy."

Ferius Parfax, žena nejasného pôvodu skrytá za drsné správanie a záhadnosť, usmerňuje Kellena a je zdrojom

rád a múdrostí. Je naozaj duchaplná a odhodlaná. Vždy má karty v rukáve a neprehráva. Je silná a vždy vie, kam ide. Odhalenie jej záhady ma prekvapil asi najviac. Kellen tiež nie je tak obyčajný, ako si myslel, ale tento fakt ma prekvapil o niečo menej, pretože mi od začiatku bolo jasné, že s ním nie je všetko v poriadku, keď už je hlavný hrdina, ale to je len knihomoľský odhad, ktorý mi vyšiel. Obidve tieto postavy boli úplne najviac. A taktiež do tretice k nim aj úžasný ,,mačkoveveričiak", ktorého môžeme vidieť na obálke. Je to hovoriaci kocúr s rôznymi anomáliami, taký mačkovitý hybrid, s ostrým jazykom a chuťom na boj v každej chvíli. Vďaka týmto postavám bol príbeh pútavý a vtipný.

,,Jaká z ní asi může být čarodějka, když její kouzla nejsou mírněna pokorou a svědomím, ale naopak umocňována nadutostí a pýchou?"

V knižke sa nachádza veeeeeeľa veľa veľa kúziel a čarovania. Kellenov ľud nič iné ani nevie. Kellen je však bez svojej mágie iný, jeho priority sú opačné v porovnaní s ostatnými a jeho priatelia sa mu museli otočiť chrbtom. Avšak jedno dievča bojuje s tým, či poslúchnuť dav, alebo veriť srdcu a hlave a tomu, čo si myslí, že je dobré. Neche počúvať, čo šepkajú mocní. Snaží sa pomôcť Kellenovi, no aj tak je už neskoro. Dúfam, že ona sa objaví aj v ďalších čatiach. Na ňu sa teším.

,,Celý život jsem si myslel, že políbit dívku je krásné. Ukázalo se, že být dívkou políben je mnohemkrát lepší."

Bolo milé sledovať Kellenovu honbu za čarodejníckymi schopnosťami, jeho vieru v zmenu, jeho odhodlanie a vzdor... Tento príbeh ma zaujal a už sa teším na ďalšie pokračovania, kedy vám budem môcť povedať, ako veľmi ma uchvátil. Divotvůrce ma nedostal do kolien, ale zároveň ma nesmierne bavil. Páčila sa mi prítomnosť všetkých trikov, ktoré mali postavy vždy v rukáve a to, že ste nikdy nevedeli, čo sa ešte môže stať, pretože vždy keď už to vyzeralo nádejne, prihodilo sa ešte niečo horšie, čo som ani na pol percenta neočakávala. Autor si dal záležať a knižka naozaj ponúka veľa.

Za knižky ďakujeme kníhkupectvu PreŠkoly. Objednávajte tu ;)

- Rony -

Láska a gelato (minirecenzia)

Musím uznať, že k tejto knižočke sa nedalo len tak ľahko dostať, no a hneď ako som ju uvidela, musela som ju mať. Toto je jeden z tých oddychových súdkov, čo spravilo moju dovolenku príjemnejšou. Bolo to také to jednoduché nesilené halabala, čo si väčšinou nevyžaduje priveľa pozornosti, no i tak pohladí jemnosťou, naštve ,,najednokopytovosťou" a rozosmeje detskou naivnou jendnoduchosťou.

Príbeh sa odohráva v Taliansku. Hlavnej hrdinke zomrie mama a ona cestuje cez polku sveta za svojim otcom, ktorého nikdy nevidela, až na americký cintorín. Príbeh bol predvídateľným spôsobom nepredvídateľný, a tak si viete predstaviť, že tu pôjde o lásku, pátranie po minulosti jej matky s jej denníkom v rukách a veľa zmrzliny.

Najkrajšie momenty knižka ponúka pri objavovaní Florencie. Chcela som tam ísť a vidieť všetky pamiatky a zájsť s nimi na zmrzlinu. Je to taký americký mix Talianska. Vlastne je to obyčajný príbeh američanov, ibaže v Taliansku. Postavy boli všetko prisťahovalci, občas prehodili nejakú tú taliansku frázu a predviedli svoje navigačné schopnosti v ich novom meste, no i tak z knihy Taliansko toľko nesršalo. Bolo to také napoly. Menej neznáme, no i tak akčné a chytľavé.

Keď tak nad tým rozmýšľam takto spätne, absolútne netuším, prečo ma taký lacný príbeh tak nadchol, no hltala som každú stránku a čítanie bolo príjemných oddychom. Nesileným milým príbehom do horúcich dní. Nič ťažké a ideálne na letné dni.

-Rony-

Kým prišla búrka (Recenzia)

Túto knižku som ako jednu z mnohých čítala ešte na dovolenke. Čítanie tejto knižky sa mi nejako natiahlo, aj keď bola len maľučká, kratučká, nebola tým, čím som dúfala, že bude. Dobrodružstvom. No poriadne mi nakopala ,,zadok", prepáčte mi ten výraz.

Táto knižka malých rozmerov vás osloví nielen krásnou obálkou (more,  loďka a prísľub niečoho srdcervúceho), ale aj sfilmovaním. Už ste určite miliónkrát počuli rôzne variácie vety ,,Nepozeraj film, knižka je lepšia.", presne pre toto som nešla do kina. Ale viete čo? Mala som ísť! Mala som tam ísť a prežiť tento zážitok so Samom Claflinom. Teraz vám prezradím prečo ;)

Herecké obsadenie filmu je úžasné. Čo sa týka herečky, k nej sa to hodí, už z Divergencie si vieme predstaviť, aká musí byť silná a statočná. Čo sa týka herca, niet čo dodať. Niekto miluje R. Raynoldsa a ja fandím Samovi už odkedy som videla Love, Rosie.

Určite viete, čo knižka ponúka. Osamotený príbeh dievčaťa, ktoré pláva na vlastnú päsť, pretože hurikán jej nedal inú šancu. Stratila svojho lodivoda, manžela, a teraz sa vlnami pretĺka sama. Tu by som možno očakávala trošku viac akcie. Nejaké nebezpečné zvieratká, inú stroskotanú loď a podobne, ale beriem, že to nie je moja kniha a je to skutočný príbeh takže v skutočnosti by ma asi zmietlo len to, keby som videla vlnku vyššiu ako jeden meter.

Obsahovo ma knižka nijako nenadchla, no nebola obyčajná, a to viem podľa toho, že keď som ju po poslednej stránke zatvorila, zostala som sedieť a civieť pred seba a nevedela som, čo si mám myslieť. Keby som sa na takej lodi ocitla ja, bolo by po mne. Tohoto sú naozaj schopní len ľudia, ktorí morom žijú. Ktorí poznajú všetky tie hračky a slovíčka, kvôli ktorým som ja nutne potrebovala pomoc obrázkov z google. Knižka bola kade-tade prepletená opismi lode, počasia a spôsobu, ako sa na mori nenechať zabiť.

Príbeh náročnej plavby k pevnine je popretkávaný množstvom mini príbehov hlavných postáv. Ako sa spoznali, ako sa vydali na plavbu, ako si budovali vzťah k plachteniu a mnoho ďalších, čož príjemne obohacovalo tento príbeh  spomienkami, ktoré pravdepodobne držali Tami pri živote.

Spomienky neboli jediným jej spojením s civilizáciou. Po takom šoku trpela halucináciami, ktoré sa v knižke prejavovali ako Hlas, ktorý Tami našepkával, aby nestrácala nádej. Hlas jej rodičov, Richarda, svedomia,... Bola to totálna hlúposť, rozprávať sa sám so sebou, ale Tami bola vyše mesiaca úplne sama na mori, neviem si predstaviť, aká veľká trauma sa jej to vlastne udiala.

Avšak aj cez všetko, čo knižka ponúka, mi tento príbeh neprešiel až do kostí, nedokázala som si ho obľúbiť. Prišiel mi trošku  neosobný aj keď príbeh bol fascinujúci a vie nemálo naučiť. Budem o ňom ešte dlho premýšľať. Teda aspoň kým si nepozriem film.

Knižočku nám poskytla sieť kníhkupectiev PantaRhei. Ďakujeme ♥ Objednávajte tu ;) 

- Rony -

Dievča v modrom plášti - Monica Hessová (recenzia)

Ďalšia knižka, ktorú som si so sebou pratala na dovolenku, bola práve táto. Jedna z tých posledných síce, ale aj tak. No a musím sa priznať, že neviem, čo si myslieť.

Vojna bola nie zas až tak dávno, no ja som ju nezažila, je to niečo, čo poznám len z dokumentov a z rozprávania. Viem o nej a počula som nejednu spomienku na toto nešťatné obdobie, videla som nespočet následkov, ktoré po sebe zanechala, no všetko tak nejak z diaľky. Nikdy som nemala pocit, že by sa ma priamo týkala. Práve pre to, že som ju nezažila z tesnej blízkosti. Viem, čo sa dialo, dostalo sa ku mne množstvo príbehov od ľudí, ktorí nehodnotili toto obdobie nijak kladne.

No pri tejto knižke som mala pocit, že som priamo tam. Že sa skrývam a utekám, že plačem a kričím,... Že tento príbeh je niečo viac. Asi pre to, lebo to bola prvá takáto knižka, čo som čítala, preto som sa na ňu tak tešila.  Nosí v sebe niečo, čo ma nútilo dívať sa na ňu oveľa osobnejšie. Vedela som, že vojna sa netýkala len Nemecka, nás a kdekoho ešte, no nikdy som si pred oči nepredkladala obraz spustošeného Holandska. Týkala sa aj ľudí, ktorí by sa pri správnom dodržovaní zákazu vychádzania možno ani báť nemuseli. No žijeme ako spoločenstvo a je zrejmé, že si budeme chcieť pomáhať. Že nie je fér, aby sme sa k sebe správali ako zvieratá.

Bolo milé vidieť, že aj ľudia, ktorí neboli židovského pôvodu a nepoznali ľudí z deportačných centier, sa strachovali, chceli spraviť niečo dobré a zachrániť čo najviac ľudí, ktorí za nič nemohli. No a nie len židia prichádzali o svoje životy, no i obyčajní naverbovaní vojaci, ktorí položili svoje životy za vidinu víťazstva.

Práve takýto príbeh ponúka táto knižka. Priamo z Amsterdamu. Tento príbeh rozpráva dievča menom Hanneke. Nežije zas až taký poctivý život, no je mladá a robí, čo najviac môže, aby pomohla svojej rodine. Oficiálne robí v pohrebníctve menšie administratívne veci, no jej hlavnou zárobkovou činnosťou je rozvážaťpodpultový tovar a zháňať veci, ktoré sa už v tej dobre tak ľahko kúpiť nedali. Práve týmto spôsobom sa raz ocitne na návšteve u zákazníčky, ktorá ju požiada o veľmi zvláštnu vec. Nájsť dievča, ktoré utieklo pred vojakmi, ktorí zabili jej rodinu. Mnohí sa skrývali a nevedno, ako sa ich životy skončili, keď skončila knižka, keď skončila vojna.

Táto knižka nie je o strachu, bolesti, skrývaní, čučaní, či odboji. Je o láske, priateľstve, odhodlaní niečo urobiť a o odvahe niečo aj reálne urobiť. Hanneke často rozpráva o svojom mŕtvom priateľovi, ktorý odišiel brániť krajinu, no zahynul. Často naňho myslí a nedá sa zabudnúť, pretože sa jej do cesty pripletie jej brat. Čaká ju nemálo ťažkých a nebezpečných rozhodnutí, no aj napriek tomu obstojí, aj keď so smutným koncom. Ale také asi sú tieto príbehy, o smutnom osude tohoto obdobia.

Tento príbeh sa ma pevne držal a nútil ma premýšľať a ďakovať, že žijem, kde žijem a kedy žijem. Pátrala so spolu s Hanneke, hľadala som vodítka a premýšľala asom s ňou. Váhala som s ňou a bála som sa. Chcela som pomôcť a spraviť niečo osožné. Obľúbila som si  snáď všetky postavy okrem cudzích vojakov v meste. Obdivovala som toto dievča za to, čo všetko muselo urobiť a ako dobre sa naučila klamať, aby niekomu pomohla a chránila tak aj samú seba. Vedela som, prečo na začiatku váhala, ja yb som tiež nesúhlasila. no odhodlala sa a vstúpila do lepkavej pavučiny nepekného času, na ktorú by nikto z nás nemal zabudnúť.

Po tomto viem, že dobrí ľudia existovali a snáď nejakí existujú aj dnes. A ak sa budeme chovať ako ignoranti, v ďalšej vojne by sme pozabíjali jeden druhého, no mali by sme sa chrániť a pomáhať si, postaviť sa krivde. Snáď žiadna už nikdy nepríde.

Táto knižka mi dala veľa, čítala sa super ľahko a budem ešte dlho spracovávať, čo obsahovala.

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

Absint - Winter Renshawová (recenzia)

Erotické romány nie sú zrovna mnou preferované knihy, ale mala som akýsi "tušák", že táto kniha nebude len taká obyčajná. A ona teda veru nie je!

Študentka a mladý riaditeľ školy.
Zoznámili sa cez online zoznamku.
Písali, volávali si. A nie zrovna .. slušne? So sexuálnym podtónom ?
Ako sa vyvinie ich vzťah, keď sa stretnú ?

Tvrdiť, že kniha je erotickým románom sa nehodlám, pretože je tam toľko sexu, ako bežne nájdete v iných žánroch, v iných knihách, ktoré nespadajú pod erotickú literatúru, ale pod romány, detektívky, trilery.. Skrátka všade. Vôbec som nepociťovala to, že by som čítala nejaký pikantný román pre dospelých. Áno, sú tam také scénky, slová, ktoré vystihujú erotické romány, ale viac je tam lásky a nádeje v šťastné konce.

Autorka si ma získala už prvou kapitolou, ktorú som si stihla prečítať už na internete skôr, než som knihu držala v rukách. A moju zvedavosť si držala až do konca. Ako som si k nej sadla, tak som ju nepustila z rúk, až kým som ju nedočítala. Myslela som si, že si prečítam iba pár strán, ale omyl ! Autorka ma dokonale zaujala, dej bol plný napätia, bez zbytočných odbočiek, či nezmyselných opisov. Autorka jedná priamo a jej štýl písania je veľmi pútavý.

Postavy sú intelektuáli a asi aj hlavne preto si ma táto kniha získala. Absint (Halston) a Kerouac (Ford) milujú literatúru a v tejto knihe je klasická literatúra daná veľmi do popredia, za čo si autorka vyslúžila môj obdiv.
Ford je krásny, mladý muž, ktorý sa nechce viazať, ale aj on má svoje slabosti, s ktorými musí bojovať.
Halston je úprimná, miluje literatúru a dosť často nadáva. Preto si asi získala moje sympatie, pretože mi miestami pripomenula mňa (O:)).
Obidvaja hrdinovia tejto knihy to v živote nemali ľahké a popod nohy sa mi hádzali polená, rôzne prekážky, ktoré museli zvládnuť a postaviť sa opäť na nohy.

Do týchto dvoch postáv som sa úplne vžila a tým, že autorka nám ponúkla obiva pohľady, tak som s nimi prežívala všetko. Keď ich niekto nahneval, nahneval aj mňa. Keď plakali, plakala som aj ja.

Autorka teda vytvorila skvelý počin, pri ktorom som si oddýchla, zasmiala sa, plakala, vžila sa do postáv, smútila, radovala sa a zamilovala sa.

Kniha obsahuje síce nadávky, sex, ale je aj plná lásky, nádeje, zúfalstva, výkrikov o pomoc, rodiny, súrodeneckej lásky, priateľstva a hlavne zdolávania prekážok za cieľom, ktorý stojí za to.

Kniha síce nepatrí medzi vysokohodnotné žánre, ale je to skvelá oddychová knižočka, ideálna na leto, jeseň, zimu, jar. Dostane vás rafinovanosťou, láskou, láskou k literatúre a svojou jednoduchosťou, v ktorej nájdete krásu.

Knižočku zakúpite tu.

Tri temné koruny - Kendare Blake (recenzia)

Túto knižku mám na wishliste z bookdepository už snáď odkedy som sa dostala k tej stránke. Hneď ako som ju videla v katalógu, som vedela, že ju musím mať. Znie to bláznivo, ale bolo to totálne šialené pobláznenie. A trvá až doteraz.

,,Iba manžel kráľovnej je dosť hlúpy na to, aby sa do nej zaľúbil."

Keď som sa do knižky púšťala, netušila som, o čom bude. Ak som aj niekedy čítala anotáciu, tak som zabudla, o čo ide. Bola to láska na prvý pohľad. Bola som totálne zalepená obálkou a zvyšok nehral rolu. Obálka je jednoduchá a koho nezaujmú tie tri koruny, čo tam svietia na čiernom podklade? Kto z vás sa pri pohľade na túto krásku nepýta ,,čo je to žač?"? Už len ten pohľad na ňu vzbudzuje zvedavosť. A je to dobre, len buďte zvedaví!

TTK je príbeh o zvláštnom ostrove, na ktorom sa generáciu za generáciou rodia do čela kráľovstva trojičky. Tri sestry s podivnými čarovnými schopnosťami. Táto knižka opisuje generáciu kráľovien Katharine, Arsinoe a Mirabelly. Každý z nich je iná, každá z nich žije v inej rodine, v inom prostredí, s inými pravidlami. Každá rodina sa snaží, aby práve ich kráľovná prežila, aby práve ich rod povstal a mohol vládnuť. Príbeh je pretkaný intrigami a snovaním plánov na víťazstvo, pretože nie všetky tri sú rovnako silné a schopné získať kráľovstvo svojpomocne vďaka svojmu daru.

,,Trocha mi to pripadá, akoby som sa mal spriateliť s kráľovnou, ktorá už kráča na bitúnok."

Katharine, travička, sa zdá byť najslabšia zo sestier. Je útla, fádna a jej dar je len minimálny. Zaujímavé bolo sledovať evolúciu jej postavy. Vďaka chlapcovi, Pietyrovi, sa naučila pôsobiť sebavedome a pôvabne. Stala sa z nej hrdá kráľovná a prekypovala úsmevom a šťastím. Je smutné, čo všetko jej láska spôsobila, ale žiadna tragédia, Katharine je silnejšia než sa zdá. Aj bez odolnosti voči jedom. Jej kamošom je malé háďatko, ktoré nosí na zápästí a neviem prečo, ale prišlo mi to zlaté.

Arsinoe, naturalistka, bola pre mňa najmenej zaujímavá. Jej zvierací pomocník sa nie a nie objaviť a jej to žily netrhalo. Ona asi najmenej dbala na tradície a len si tak žila. Jej najlepšia kamarátka omnoho viac pôsobila ako kráľovná než ona a ten jej pomocník, levica, bol jasným znamením. No žiadne nádeje, zázraky sa nedejú. Arsinoe si žila ako obyčajný človek, bez privilégii, so svojimi priateľmi. Bolo jej fuk ako vyzerá, bola svojská a divoká.

Mirabella, elementalistka, bola najsilnejšia. Jej dar bol mocný a s  priazeňou kňažiek ju dostal na miesto favoritky. Ona však pôsobila ako normálne dievča, strážená rodinou a kňažkami, s tou najlepšou akčne trafenou kamarátkou Bree. Mirabella chcela zachrániť svoje sestry, odmietala prelievať ich krv a chvíľku som aj dúfala, že vládnuť budú všetky tri a Mirabella bude tou zmierlivou, no nedočkala som sa. Vyzerá to tak, že krv asi potečie. Na Mirabelle bol zaujímavý jej tajný románik, preto som zvedavá, ako to dopadne v ďalších častiach.

,,Nikto nás nerozdelí... aj keď sa budeme musieť navždy skrývať."

V knižke sa nachádza mnoho postáv, pretože každá zo sestier býva na inom mieste a každú obklopujú iní ľudia a niekedy to spôsobovalo poriadny chaos, avšak klobúk dole pred autorkou, pretože premyslené to mala perfektne. To ako postavy z jednej kapitoly dostávali do iných pri striedaní pohľadov a toľkých mien. Katharine a Mirabella sa mi páčili najviac, no čakám čo prinesie pokračovanie, myslím, že by som si mohla obľúbiť aj Arsinoe.

Dej napreduje extrémne rýchlo, pretože príbeh je extrémne pútavý. Nenachádzajú sa tu žiadne zdĺhavé opisy, všetko som hltala tak ako to šlo. Od jednej kapitoly k druhej. To ako boli postriedané a posekané ma nútilo čítať rýchlejšie, aby som čím skôr zistila, čo sa dialo. Táto knižka je superchytľavá a nápad je geniálny.

,,Čo teda chceš?"

,,Pomstu... A potom svoju korunu."

Aj vám je hneď jasné, že v tejto knižke bude niečo inak, však? Bohužiaľ, som však neprišla na to čo. To je tá katastrofa! Zúfalo chcem vedieť viac a čítať ďalej! Chcela som kričať a zasiahnuť, každému vysvetliť, čo sa dalo, aby to nakoniec všetko dopadlo dobre. Ešte teraz sa chytám za hlavu. Šla som do prvých stránok s totálnym nadšením, ktoré ma neopustilo a snáď neopustí ani pri ďalších dieloch, lebo už mám objednané pokračovanie v angličtine, som nedočkavá, ale pri TTK to inak nešlo.

Táto knižka ponúka ďaleko viac ako len cestu na trón. Je to pavučina príbehov, ktorá vás dostane. Tak šup šup! Bežte čítať a potom mi povedzte, či sa vám páčila tak ako mne ♥

Za knižočku by sme sa cheli poďakovať kníhkupectvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

-Rony-

Daj mi tvoje meno - André Aciman (recenzia)

,,Oslov ma svojím menom a ja ťa oslovím mojím."

Zo začiatku ma tento ponurý, zvláštny a pomalý príbeh nebavil. Chcela som však čítať ďalej, pretože som chcela vedieť, prečo si tento príbeh získal toľko priaznivcov. Odmietala som si pozrieť film skôr ako prečítam túto knižku. Teraz si spokojne môžem ísť pozrieť aj film. :D Hneď ako príbeh nabral na obrátkach, stiahol ma, ani som netušila kedy, a bola som na lopatkách.

,,Keby tak vedel, keby len vedel, že mu dávam možnosť dať si dokopy dva a dva a dospieť k číslu väčšiemu ako nekonečno."

Je to vášnivý príbeh plný divokého ohňa skrývajúceho dve harmonické telá v súhre. Dve mladé srdcia, ktorých príbeh nehrdzavie a nešedivie. Páčil sa mi koniec, ktorý necháva roky plynúť a nedáva láske šancu na zánik. Láske? Či už to bola láska, ošiaľ, či vzplanutie, príbeh sa neskončil a čitateľ môže premýšľať a predstavovať si ich ďalšie stretnutia. Ako to vlastne celé skončilo? Končí to vôbec? My vieme, že nie a je len na vás, aby ste si záver vymysleli sami.

Knižka ponúka výrez zo života v Taliansku. Siesty, ten krásny jazyk plný života a elánu, príroda, celý ten úžasný priestor a tá intimita talianskeho vidieka, ktorý je neopísateľne romantický sám o sebe aj bez takéhoto vyšpekulovaného príbehu. Autor opisuje okolie i mentalitu, a to všetko dáva knižke iný level dôveryhodnosti, ktorý si vie získať každého milovníka cudzích krajín.

,,Neuvedomoval som si, že chcieť otestovať túžbu je len trik na získanie toho, po čom túžime, bez priznania si, že to chceme."

Postavy boli svojské, úprimné, báli sa a držali stráž. Premýšľali a držali sa ďalej, i keď vášni nerozkážeme. Pohltí nás a sme dole. Avšak aj tá najpodivnejšia scéna ma utvrdila v tom, že keď plameň vzplanie, je mu jedno kto, kde alebo kedy. Stane sa to mne, tebe, hocikomu, hocikedy, hocikde. Prehryzla som sa teda cez túto tematicky inak ladenú knižku a vôbec som nebola znechutená. Smiala som sa a držala som im palce, pretože som fakt chcela, aby sa niečo stalo.

Toto bol boj o prítomnosť, boj proti budúcnosti, proti odchodu. Bolo príjemné sledovať príbeh mladého muža, ktorý dospieval, no jeho spomienky nebledli. Bolo zaujímavé sledovať vývin vzťahu, ktorý každý vždy zavrhoval, a v ktorý ani hlavné postavy tak celkom neverili. Bolo úžasné sledovať, že nech sa stane čokoľvek, vášeň vždy vyhráva. Nech je aj medzi kosatkou a papagájom.

,,Vezmi si ma, vyzleč ma z kože, prevráť ma naruby, až kým ako hrdina v Ovídiovi nesplyniem s tvojou náruživosťou... Zaviaž mi oči, drž ma za ruku a nechci, aby som rozmýšľal, urobíš to pre mňa?"

Páčil sa mi príbeh mladého spisovateľa, mysliteľa. Aj príbeh sčítaného syna profesora, ktorý je múdrejší ako vyzerá. Hneď od začiatku mi bolo jasné, čo sa stane, no nepredstavovala som si to takto komplikovane a tragicky. Autor mal kopec prekvapení v rukáve. Pripravil pre nás pútavý príbeh, ktorý skutočne voňal, mal farbu a bol skutočný. Fandila som im pri akejkoľvek puse, aj keď iba so susedkou. Očarila ma ich vytrvalosť a odhodlanie. Nebol to iba jednoliaty príbeh, kde by ste vedeli, čo sa stane a s kým sa to stane. Hlavnú líniu Olivera a Elia prerušovali rôzne stretnutia a výlety do mesta s kamarátmi.

Všetky postavy boli príjemné. Žiadna ma nevytáčala. Zlatá susedka, potencionálna priateľka, rodičia, otcovi zamestnanci, všetci boli milí, nepanovační a s veľkým srdcom. Tých si určite zapamätáte, i keď neboli hlavnými postavami. Sú Taliani ozaj takí?

,,Radím ti, ak cítiš bolesť, ponor sa do nej, ak v teple planie oheň, neuhas ho, nebuď voči nemu hrubý. Vytrhávame zo seba toľko, len aby sme sa vyliečili skôr, než by sme sa mali, v tridsiatke sme už v koncoch a pri každom novom vzťahu máme menej čo ponúknuť."

Nádherný príbeh posadený do prostredia magickej nežnosti talianskeho vidieka. Ťažký i ľahký zároveň. Vtipná a na nič netlačiaca dejová línia sa vyvíjala vlastným tempom nenásilne až bezstrarostne. Dielo plné hypotéz a predstáv, snov a plánov. Nadčasové a príjemné.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme kníhkupectvu PantaRhei. Objednávajte tu ;)

-Rony-

Májové ruže - Dot Hutchisonová (recenzia)

Dot Hutchisonová nás už v prvých mesiacoch tohto roka prekvapila svojou skvelou knihou Záhrada motýľov, ktorá pojednáva o mužovi, ktorý unášal, znásilňoval, tetoval na chrbty motýle a následne zabíjal dievčatá. Strhla nás na vlne záujmu, hrôzy a ponúkla nám skvelý náhľad do života v Záhrade.
Svojim voľným pokračovaním nám približuje život dievčat po výbuchu v Záhrade - ako žijú, ako sa s tým vyrovnali, ale zároveň nám aj ponúka nový prípad, kde muž zabíja dievčatá v kostoloch a necháva ich v obklopení kvetov.

Vo vojne musí byť nepriateľ, no ja veru neviem, či ma môže niekto ničiť viac, ako ničím sama seba.

Na toto pokračovanie som sa neskutočne tešila. Prvá časť sa mi veľmi páčila a nedočkavo som čakala na druhú. Moje nadšenie však bolo ihneď zmarené a kniha mi nepriniesla to, čo som od nej očakávala.

Dot je majsterka v tom, že sa skôr zameriava na obete než na vyšetrovanie. V prvom dieli sa mi to páčilo, ale asi preto, lebo sme nahliadali do života dievčat, do fungovania v Záhrade. V tomto dieli sme nahliadali do života týchto dievčat okrajovo, viac sme sa zamerali na Priyu, ktorej sestra bola zavraždená v kostole a vrah túži aj po nej. Áno, miestami to bolo dobré, pozerať sa na jej psychiku, strach. Vnímať to, čo vníma ona. Badať u nej odhodlanie, smútok, ale aj radosť. No bolo to celkovo také suché, nudné zo začiatku, že som mala chuť túto knihu vyhodiť von z okna.

Do čítania som sa tým pádom musela nútiť a celý úvod tejto knihy bol úplne zbytočný. Postavy boli povrchne vykreslené, detinské. V deji bolo badať chaos a nič nové nám nepriniesol.

Žijeme so spomienkami, prečo musíme žiť aj s jazvami ?

Od polky knihy sa však "ovzdušie" zmenilo. Autorka si dokázala udržať moju pozornosť až do konca. Dokázala vo mne vyvolať smiech (áno aj smiech, pretože ženy v tejto knihe boli ozajstné čísla !), hrôzu, miestami strach a odhodlanie.

Na konci sa však opäť vrátila k tomu svojmu štýlu, čo predviedla na začiatku a ja som vôbec necítila nič - žiaden strach, žiadnu hrôzu pri vrahovi. Nezaujímalo ma dokonca čo sa stane s niektorými postavami.

Viacmenej postavy mali silné charaktery - hlavne ženy. Autorka ich vytvorila ako dokonalé ženské so štipkou feminizmu, pri ktorom si uvedomovali svoju silu a bojovali za seba. Pri ostatných postavách som si zachovala neutrálny vzťah a ich život ma vôbec nezaujímal. Jedine Eddison si získal akú-takú sympatiu.

Nech sa stane čokoľvek, nikdy nedovolí svetu, aby ju úplne zničil. 

Celkovo táto kniha vo mne vyvolala zmiešané pocity a veľké sklamanie. Postavy mi prišli príliš plytko rozpísané, zápletka bola dobrá, dej bol ako horská dráha (raz dobre, raz zle), koniec - resp. chvíľka pred koncom- žiadny unikát, nič neobvyklé a po prečítaní knihy som mala pocit, že som prečítala asi iba 10 strán hodnotného textu, ktorý sa mi páčil. Viac sa mi páčil opis vrážd ako ostatok.

Kniha celkovo nevyznie až tak zle. Autorka mala skvelú tému, námet, zápletku, ktorú využila. Podľa mňa však bola kniha zbytočne dlhá a mňa si, žiaľ, nezískala. Neznamená to však, že kniha sa nemôže páčiť vám. Určite sú v nej svetlé chvíľky, ale ja som zrejme od nej príliš veľa očakávala.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

Keby zavolal - Rosie Walshová (recenzia)

Mala som pocit, že sa poznáme roky. Celú večnosť. Akoby nás ktosi spároval pri narodení, postrkoval nás, nastavoval, plánoval a vymýšľal, kým sme sa napokon pred šiestimi dňami nestretli. 

Keby zavolal je knižka, ktorá by vás v kníhkupectve zrejme neoslovila, pretože neocitla sa v Bestselleroch a ani vám nevpadne hneď do oka. Napriek tomu by mala! Pretože táto kniha je opäť jednou z tých nenápadných, ktorá vás rozseká a skrýva v sebe krásny romantický príbeh, ktorý si získa vaše srdce.

Sarah spolu s Eddiem zažili spolu krásnych sedem dní. Eddie však išiel potom na dovolenku a mal sa jej ozvať. No on sa neozval.
Napriek tomu, že kamaráti sa k tomu stavajú triezvo a presviedčajú Sarah, že Eddie jej za trápenie nestojí, ona si nedá povedať a túži zistiť, prečo sa odmlčal.

Prečo ma nikto nevaroval, že zlomené srdce nie je metafora?

Najskôr som túto knihu brala ako oddychovku, ktorá neurazí, nenadchne. Zo začiatku bolo pre mňa všetko akési klišé, nudné a bez nápadu. Často som si hovorila: To snáď autorka nemyslí vážne!?

Keď už však máte pocit, že túto knihu zvozíte pod čiernu zem, autorka vám vyrazí dych, poničí vaše myšlienky, pošliape emócie a vy zúfalo začnete hltať stranu za stranou dúfajúc, že všetko dobre dopadne.

Počas celej knihy sa u vás bude striedať prekvapenie, údiv, smútok, slzy, radosť, smiech, ale hlavne pochopenie. Navonok (podľa anotácie) príbeh, ktorý vás ničím neprekvapí, no nenechajte sa zmiasť. Kniha vám ponúka silný príbeh dvoch rodín, dvoch ľudí, ktorí nemôžu byť spolu, dvoch ľudí, ktorí nemôžu mať deti, dvoch ľudí, ktorých kamarátstvo sa pretvorí na krásnu lásku. Kniha sa tým pádom nestáva iba príbehom Sarah a Eddieho, ale aj príbehom ďalších postáv, ktoré majú svoje trápenia a ukazuje nám, ako sa s nimi musia jednotlivé postavy vysporiadať.

Vo vlasoch som mala humus a asi aj hmyz. No pociťovala som iba radosť. Hlbokú, sálajúcu radosť. 

Často budete pociťovať hnev, smútok, slzy sa vám budú tlačiť do očí, no potom sa k vám dostaví smiech, radosť, láska a hlavne pochopenie. Či už pochopenie medzi postavami, alebo pochopenie medzi čitateľom a postavami, keď si uvedomíte, že by ste v danej situácii konali rovnako.

Autorka vám teda prináša nenáročný príbeh lásky, ktorá v sebe dusí veľké tajomstvo, ktoré vás ochromí a aj keď si budete myslieť, že viete všetko, autorka vás vyvedie z omylu a celý dej ešte viac zamotá.

Nevybral som si život, vybral som si prežívanie. 

Nemôžem tvrdiť, že kniha je vysokohodnotná literatúra, ale pri romantických knihách určite vyniká. Na mňa krásny počin, ktorý je čitateľný, autorka vytvára napätie, postavy majú svoje charaktery, občas im máte chuť uštedriť poriadnu lekciu, ale nakoniec si vás v istých momentoch určite získajú.

Ak milujete ľúbostné knihy plné lásky, tajomstiev, nádeje, pochopenia, tak si vás táto kniha získa. Síce je miestami taká "cukríková", ale zas občas je skvelé si prečítať niečo nenáročné, čo otrasie vašimi emóciami (v dobrom). A cez leto ešte viac než ideálne!

>Sima<

Knihu si zakúpite tu.

Rozbitý pohár - Alain Mabanckou (recenzia)

Rozbitý pohár rozhodne nie je kniha, na ktorú po prečítaní zabudnete. Je to kniha, ktorá vo vás vyvolá záujem, miestami zdesenie, smiech a po prečítaní skvelý pocit, že ste na túto knihu narazili.

Rozbitý pohár, hlavná postava tejto knihy, píše tragické, či miestami tragikomické príbehy rôznych mužov, ktorých stretol v bare s názvom Na sekeru sa nedáva. Ponúka nám svoj náhľad na skutočnosť, počúva rôzne životné osudy mužov, ale zároveň nám ponúka aj svoj osud alkoholika.

Kniha, ktorá je napísaná jednou vetou, úprimnosťou, brutalitou, smiechom a pútavým štýlom písania, si vás získa už od začiatku. Rozbitý pohár na základe slov majiteľa baru začne zbierať príbehy mužov, ktorí to v živote nemali ľahké a nie vždy sa všetko pre nich skončilo pozitívne. Možno sa vám na začiatku bude zdať, že príbeh je vyslovene smiešny, na konci budete súcitiť s nimi a čakať na vyvrcholenie ich trápenia a v sebe budete cítiť "pocit", niečo, pri čom by ste im najradšej pomohli.

Kniha plná zaujímavých typoch ľudí, životných osudov, násilia, alkoholu, žien, neprávosti, iných stránkach života, ktoré nie sú pozitívne. Nahliadnutie do života opilca, do smutno-komických situácií, života úplne odlišného od toho nášho, v ktorom si hlavní hrdinovia zachovajú svoju tvár a snažia sa aj napriek všetkému postaviť opäť na nohy a začať lepší život.

Príbeh je ešte prepojený rôznymi literárnymi postavami a dielami, a preto sa stáva akýmsi zaujímavým, novým čítaním, ktoré vás určite nenechá chladnými a vy budete nedočkavo čakať na to, ako autor bude v knihe postupovať ďalej, ktorá literárna postava bude mať v knihe zastúpenie.

Kniha sa číta ľahko a dej postupne graduje, hlavná postava opisuje svoj život učiteľa, manželku, matku. Ukazuje nám, že aj keď je z neho alkoholik, to neznamená, že nemôže cítiť lásku a nemiluje ľudí okolo seba, nezáleží mu na nich. Viackrát vidieť, aký je citlivý na tieto témy, ale alkohol je jednoducho sila, ktorá ho ženie vpred.

Autor týmto literárnym počinom veľmi dobre vykreslil dopad alkoholu na človeka, ale aj to, že alkoholik ešte stále myslí na svojich blízkych, čo si často ľudia v tejto dobe neuvedomujú a myslia si, že alkoholik nemá svedomie.U Rozbitého pohára je vidieť, ako veľmi ľúbi svoju matku a je mu za ňou smutno.

Môžem povedať, že Rozbitý pohár sa veľmi ľahko vyrovná literárnym postavám, o ktorých ste čítali v školskej učebnici. Surový, niekedy až absurdný štýl je jedinečný v tom, aký je. Autor urobil veľmi dobre, že veci neprikrášľoval, ale písal jednoducho tak, ako to je, ako to chodí. Nahliadol aj do iných problémov, ako je alkohol. Podáva čitateľovi tragické osudy mužov, ktorí doplatili na to, že si vypili, že svojej manželke vykričali niečo, čo sa jej nepáčilo, taktiež ponúka čitateľovi náhľad do väzníc, do rodín, život černochov vs. život bielych, náhľad do životov, ktorí aj keď stratili svoju cestu, stále sa ju snažia nájsť.

Ak milujete Bukowského, či literatúru celkovo, tak táto kniha je presne pre vás. Zaujímavá, pútavá, drsne úprimná, dokonalé čitateľná a pochopiteľná.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

Čo trápi blogera ?!

Už mesiac sa pohrávam s myšlienkou, ako napísať nejaký dobrý článok, ktorý sa bude dať čítať, ktorý by vás zaujal, resp. ktorý by zaujal aj mňa, keby pozerám nejaký blog. A tak ma konečne osvietilo, a keďže som negatívna posledné dni, tak by som to tu mohla preniesť, či? :-D Ale nie! Nebojte sa. Nebude to až také negatívne. Budú to jednoducho situácie, ktoré nás trápia. Nechcem vás odstrašiť, aby ste sa nevybrali smerom blogovania, ale chcem vám ukázať, aké nástrahy to so sebou prináša.

Nedostatok inšpirácie/nápadov na články
Áno, áno, áno. Toto je tá najhoršia vec, čo sa môže stať. Áno, mám milión nápadov, kde by som vám predstavila tipy na knihy, ale to vás zväčša až tak nezaujíma. Ľudí (aj mňa) viac zaujímajú články, ktoré im niečo prinesú do života, resp. ukážu im, ako nejaké veci fungujú a pod. Preto je veľmi ťažké niečo vymyslieť, a keď už niečo vymyslíte, tak aj tak to vymažete, pretože to už aj tak napísal niekto iný. Pri tom veľkom množstve blogov je veľmi ťažké napísať článok, ktorý ste si už niekedy na nejakom blogu neprečítali. Ešte keď k tomu pridáte, že píšete o knihách, tak ste stratení. Áno, o knihách sa dá toho veľa napísať, ale zas odtiaľ-potiaľ, na nejaké veci jednoducho treba prax, zažiť danú situáciu, prečítať, vedieť niečo o tom.
Aktuálne sa nám aj míňajú nápady, ale dúfam, že s vysokou školou, novými ľuďmi, novými knihami to príde a my opäť naberieme iné myšlienky a nejaké tie články sa snáď budú z nás sypať.

Veľa kníh, málo času
To trápi snáď každého, nielen blogera. Ale keď ste bloger máte to o to ťažšie, že máte aj recenzné výtlačky. Tie vám prídu, do mesiaca ich máte prečítať, a potom prejde mesiac a prídu ďalšie. Už vám ostáva minimum času na to, aby ste prečítali nejakú knihu z vašej poličky, po ktorej pokukujete už dlho. A keď ešte k tomu sa prihlási tretí problém - Čitateľská kríza! tak ste v háji !
Čitateľská kríza je dosť veľký zabijak pre blogerov, pretože ich oberá o čas, ktorý im je veľmi drahý a potrebný. Chcete mať tú knihu čoskoro za sebou, ale nedá sa, možno vás aj baví, ale aj tak sedíte na posteli, kniha vedľa vás a vy ste zavesení na mobile a nie a nie sa prinútiť čítať (haha, opisujem svoj zážitok spred pár dní, ale pst).

Nechuť dočítať knihu
Keď máte recenzné výtlačky, tak by ste tú knihu mali aj prečítať. Veď predsa dostali ste ju na recenziu, vybrali ste si ju. Väčšinou to tak býva, no niekedy vám kníhkupectvá nedajú na výber s novými knihami, ale máte si vybrať staršie a tým pádom si môžete vybrať zle. Potom danú knihu nie a nie dočítať a vás to už začína vyčerpávať a neviete, čo máte robiť. Napísať recenziu aj keď ste knihu neprečítali vám príde ako podvádzanie. Veď prečo by ste to robili, keď ide o spoluprácu a vy chcete nejaké tie podmienky dodržať? Vtedy stojíte medzi dvoma kameňmi. Prečítať a neprečítať. Každopádne recenziu napísať musíte. Či tú danú knihu prečítate, alebo nie, to je už na vás. Ale keď už ste bloger a máte spolupráce, tak by ste mali vedieť, že je to aj neúcta. Nepoviem, keď sa to stane párkrát, ale ak by ste mali každú recenziu iba takto strieskať ledabolo, tak by to za nič nestálo. Veľa blogerov to tak robí, ale to sú už špecifické prípady, kde recenziu napísať trvá minútu (o tom zas neskôr).

Dizajn
Ako ste si mohli všimnúť (ak nás už sledujete dlhšie), dizajn sa u nás na blogu mení často. Stále nie sme s tým spokojné a necítime sa tu tak "doma". Máme jednu veľkú myšlienku, len jej realizácia je ťažšia, keďže na to je potrebný čas. Ten však nemáme. Je ho málo a aj to málo musíme rozdeliť medzi povinnosti a knihy. Občas sa stane, že zmeníme niečo na chvíľku, a potom o pár mesiacov to zas zmeníme. Každý blog si však týmto prejde a dizajn mení každý. Je to ako aj s oblečením. Páči sa vám nejaké tričko, no po pár mesiacov vám už príde strašne gýčové. Taktiež je to aj so vzhľadom blogu. Nikdy nebudete stopercentne spokojný (ak ste, tak vás obdivujem!). Preto je fajn, keď sa občas dizajn mení. I keď vás to miestami dosť vyčerpáva.

Strach, či sa recenzia bude páčiť, alebo nie
Tento strach môžete zažívať z dvoch smerov. Jeden smer sú čitatelia. Každý bloger má/mal občas strach, či recenzia, ktorú napísal je dobrá, či neprezradil niečo dôležité, či si ľudia kúpia na základe jeho odporúčania knihu. Zo strany druhej sú to vydavateľstvá / kníhkupectvá. Je to snáď všeobecne známe, že sa stalo to, že od spolupráce isté vydavateľstvo/ kníhkupectvo odstúpilo, pretože bloger napísal negatívnu recenziu. Áno, my máme skvelé spolupráce, ktoré naplno chápu naše odlišné knižné chúťky, a keď napíšeme negatívnu recenziu, tak s nami nerušia spoluprácu. Asi sme mali jednoducho šťastie, že sme natrafili na príjemných a ústretových ľudí, ale určitý strach tu vždy je, pretože toho sa nezbavíme. Tak ako si myslíte, že nebudete v niečom úspešní alebo dosť dobrí, tak presne tak si myslíte, že tá recenzia bude úplné faux pas.

Prevracanie očí, keď vám prídu nové recenzné výtlačky
Áno, aj to sa stáva. Ešte ste nestihli prečítať tie, čo máte doma, už vám prišli ďalšie. A vy neviete, kedy to všetko máte stihnúť. Už sa z vás vytratilo to prvotné očarenie z kníh, ktoré dostanete. Už to beriete trošku inak. Síce je pravda, že my ešte stále máme radosť, keď nám prídu knihy, občas však podliehame tlaku a smútku, že nás zastihli tie knihy zrovna v čase čitateľskej krízy. Áno, tento problém nie je u nás až tak rozvinutý, ale určite sa s ním ako blogeri stretnete. Niekedy sa prejaví viac, niekedy menej, ale verte mi, príde to na vás určite! :-D

Našli ste sa v týchto našich trápeniach ? Máte aj nejaké iné? Sem s nimi. :-)

>Sima<