pondelok 31. júla 2017

Hitparáda kníh - Júl 2017

Prečítané knihy:

Hypersomnia
Kráľovná v tieňoch
Všetko príšerné aj krásne
Vesmír na pleciach
Po otrěsech
Černobyľská modlitba


Najlepšia kniha
Černobyľská modlitba
Vydavateľstvo Absynt vzbudilo vo mne veľké sympatie. Vydáva kvalitnú literatúru a celkovo vzhľad kníh z tohto vydavateľstva je dokonalý. Páči sa mi, že je to edícia, ktorá dokonale k sebe sedí. Černobyľská modlitba je prvá kniha, ktorú som si od nich kúpila, a určite nie posledná. Je to geniálna kniha, ktorá nám zobrazuje životy viacerých ľudí. Ako táto katastrofa zapôsobila na ich život. Kniha nám ukazuje nezlomnú vôľu človeka, lásku k rodine, k tradičným hodnotám. Nie je to len kniha o tom, čo sa stalo. Táto kniha je o ľuďoch, o tom, ako to naozaj je. Úžasne napísané dielo. Silný emočný zážitok. 

Najhoršia kniha
Po otřesech
Tento mesiac som nečítala nijakú zvlášť zlú knihu, ale táto si odniesla najmenší počet "hviezdičiek."

Najväčšie prekvapenie
Kráľovná v tieňoch
Túto knihu milujem. Milujem tú sériu, ale nečakala som, že to bude až také dobré. Skvelé napínavé dielo, ktoré si ma získalo. Čítala som ju so zatajeným dychom, užívala som si každú jednu stránku, každú jednu scénku, každú jednu akciu.

Najväčšie sklamanie
Po otřesech
Táto kniha bola mojou prvou knihou od Murakamiho. Nehovorím, že to bolo zlé, ale podľa toho, aký je tento autor ospevovaný, čakala som trošku viac. Bolo to vcelku dosť dobré, niektoré veci boli až príliš surrealistické, a mne veru surrealizmus moc "nereže". Uvidíme, aké budú jeho ďalšie knihy. Viem len to, že tento autor má určite talent, vie zaujať, ale ešte mi niečo chýba. Uvidíme, ako to dopadne ďalej. 

Najoriginálnejší príbeh
Hypersomnia
Tento príbeh ma zaujal už prvou časťou. O ľuďoch, ktorí nikdy nespia. Pre mňa to je nová téma, o ktorej som ešte nečítala a hlavne pre to sa mi zapáčila. Je to veľmi dobrý príbeh, ktorý je veľmi napínavý, niečo nové v slovenskej literatúre. Vladimíra Šebová je fakt dobrá spisovateľka.

Najnapínavejšia kniha
Kráľovná v tieňoch
O tom nie je žiadnych pochýb. Bola to tá najlepšia young adult fantasy kniha, ktorú som čítala. Geniálne napísaná, akcia v každej kapitole. Zúfalo hltáte každú jednu stránku, každú jednu scénku. 

Najnudnejšia kniha
Po otrěsech
Niet divu, čítala som ju fakt dlho, aj keď má iba 150 strán. Keď ste sa do nej pustili bola skvelá, ale dostať sa k nej, to už bolo horšie.

Najromantickejšia kniha
Všetko príšerné aj krásne
Milujem túto knihu, je fakt úžasná. Krásny príbeh medzi malým dievčatkom a starším mužom. Autorka krásne vykreslila ich vzťah a veľmi som si čítanie tejto knihy užila.

Najočakávanejšia kniha
Kráľovná v tieňoch
Čo viac povedať. Milujem túto sériu.

Najkrajšia obálka
Všetko príšerné aj krásne
Obálka tejto knihy sa ozaj vydarila. Hviezdy sú vždy skvelá voľba.

Najškaredšia obálka
Po otřesech
Všimli ste si, že vždy každá negatívna "vec" sa sťahuje na túto knihu? 

Hrdinka mesiaca
Každá jedna žena z knihy Černobyľská modlitba. V čase katastrofy nestratili v sebe ľudskosť a hlavne lásku. Do poslednej chvíle sa starali o muža, o dieťa. Aj keď im zakazovali bozkávať, objímať ich, ony boli silné, milovali príliš a snažili sa nezrútiť. 

Hrdina mesiaca
Rowan
Viac snáď písať nemusím.

Pár mesiaca
Vesmír na pleciach
Vybrala by som skôr knihu Všetko príšerné aj krásne, ale v knihe Vesmír na pleciach môžeme vidieť úplne odlišných ľudí. Môžeme vidieť, že aj teenageri, ktorí sú šikanovaní, môžu byť šťastní. Síce Libby nie je ideálna, Jack taktiež nie, ale láska je vždy najsilnejšia.

V júli som prečítala síce iba 6 kníh, ale keď je to leto, mám chuť oddychovať, nič nerobiť, nemyslieť, nečítať. Snažím sa aspoň niečo prečítať, pretože leto je ideálne obdobie, kedy môžem čítať stále. Lenže u mňa je ten problém, že som unavená zo všetkého a nielenže vypnem mozog zo školy, ale vypnem sa celá. Preto mi dosť dlho trvá, kým sa ku nejakej knihe dostanem.

>Sima<

štvrtok 27. júla 2017

Vesmír na pleciach - Recenzia

Anotácia: Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná - veď pre pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať ľudí. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu.
Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je - niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.

***

Pôvodne som na túto knihu neplánovala recenziu. Keďže som však videla naokolo samé negatívne recenzie, rozhodla som sa priniesť aj pozitívnu.

Začnem asi tým, že kniha má veľa chýb. No môžem vám zaručiť, že človek nikdy nepochopí daného človeka, pokiaľ si neprejde tým, čím si prechádza ten druhý. Vždy to tak bolo, vždy to tak bude. Nemôžeme obviňovať Libby za to, že v každom videla nepriateľa, že sa bála, ako ju príjme spoločnosť, spolužiaci. Nemôžeme tvrdiť, že jej konanie je zlé alebo nesprávne. Nikdy nepochopíme, čo sa danej osobe premieta v hlave. Použijem príklad. Mŕtve dievča neklame. Pre niekoho sú to hlúpe dôvody na smrť, ale zoberme si to takto. Všetko nás dotvára. Naše myslenie, naše pocity, nálady, názory. Preto nemôžeme niekoho odcudzovať, keď sa zabije kvôli nejakému papieriku. Pretože viete si predstaviť, ako sa ten človek cítil ? Každý má iný stupeň bolesti, stupeň, ktorý určuje čo zvládne, a čo zase nie. Nemôžeme teda tvrdiť, že Libby bola netaktná, uzavretá, sebecká. Bola tým, kým bola. Bola tučným dievčaťom, ktoré malo vyvinutý reflex bránenia sa. V každom videla hrozbu. Áno, nielen Libby mala chyby, ale, samozrejme, aj Jack, jeho rodina, keď mu nezablahoželala na narodeniny. Niekde to proste tak je. V živote stretnete veľa ľudí, ktorí neoslavujú narodeniny, nevedia, kedy má súrodenec narodeniny, matka, otec. Ľudí nemôžeme súdiť za to, že nekonajú podľa nás.

Teraz pekne po poriadku vám predstavím, čo sa mi páčilo na knihe. Postavy? Libby je klasické dievča, ktoré sa už obrnilo voči zlému vplyvu zvonka. V každom vidí hrozbu. Napriek tomu jej nechýba zmysel pre humor, domýšľanie a viera v to, že aj keď je tučná, niekde na ňu čaká jej princ. Verí tomu, že ju niekto môže milovať takú, aká je. V určitom okamihu je stále iba dieťa, ktoré myslí, koná ako dieťa. Inokedy sa správa dospelo a snaží sa riešiť veci s chladnou hlavou. Ukázať, že sa nebojí. Že je silná, nezávislá. Hlavne však chce ľuďom ukázať, že každý z nich je výnimočná osoba, každý je potrebný, každý je krásny.
Jack je vcelku neutrálna postava, ktorá zažíva svoje trápenie, ale zas vie si udržať zdravý rozum. Sympatie k Libby sa zrodili trošku narýchlo, nebolo vysvetlené prečo? ako? načo ?, ale autorke to nezazlievam. Jack je od začiatku tajomný, klasický teenager, ktorý sa snaží robiť všetko správne.

Autorka nielenže načrie do témy šikany, ktorú sa jej vcelku podarilo dobre zvládnuť, ale zároveň si veľmi dala záležať na téme rodiny. Rodina je pre Libby aj Jacka prvoradá. Vidíme lásku rodiča k svojmu dieťaťu, ako rodič sa snaží zo všetkých síl, často nevládze, ale snaží sa svojmu dieťaťu pomôcť, poradiť, bojí sa oň. Nachádzame v ich vzťahu pochopenie, zmenu, ktorá ukáže správnu cestu, aby napredovali.

Autorka často vyzdvihuje lásku k tancu. Ako sa cíti Libby pri tanci sama sebou, nikoho nevníma, žije svoj život, nič ju netrápi, nik jej neubližuje. Je tu len Libby a tanec. Bol to krásny únik z reality a hlavne to, že Libby napriek tomu, že je tučná, nehodlá sa vzdať svojej vášne. Nezaujímajú ju ani posmešné názory, ani to, či jej niekto praje, alebo nie. Je vcelku zahĺbená do seba, ale zároveň chce ľudí spoznávať, hľadať priateľstvá, i keď s dávkou nedôvery. Lenže dôvera v človeku sa hľadá len veľmi ťažko.

Štýl autorky je veľmi rýchly. Kapitoly sú veľmi krátke, takže vás to núti čítať a čítať. Sú z dvoch pohľadov. Libby a Jack. Môžeme nahliadnuť do ich súkromia v rodine, do myšlienok. Prežívať s nimi ich trápne momenty, smiať sa, trpieť beznádejou a zároveň čakať na zázrak.

Ako som spomínala, kniha má veľa chýb. Napriek tomu sa mi čítala ľahko, páčila sa mi, páčil sa mi príbeh, hľadanie cesty medzi dvoma mladými ľuďmi. Nie je to len prežívanie z dňa na deň. Je to žitie. Užívanie si života aj napriek nepriazni osudu.

>Sima<

pondelok 24. júla 2017

Všetko príšerné aj krásne - Recenzia

Anotácia: Krásne romantický, silný, ale aj mierne provokatívny príbeh lásky medzi dvomi celkom rozdielnymi ľuďmi. Wavy je dcéra drogového dílera a psychicky nevyrovnanej, citovo labilnej ženy. Život ju naučil nedôverovať nikomu a ničomu, dokonca ani vlastným rodičom. Je uzavretá, radšej drží jazyk za zubami a už ako osemročná musí doma variť a starať sa o malého brata. Jediné potešenie nachádza v pozorovaní hviezd na poli pri dome, až raz pri tom nechtiac spô
sobí nehodu - motorkár Kellen v snahe vyhnúť sa dievčatku takmer príde o život. Medzi tínedžerkou Wavy a obrovským potetovaným chlapom a, ako sa ukáže, bývalým kriminálnikom sa nečakane rýchlo vytvorí mocné puto. Pre Wavy je vzťah s Kellenom jediná krásna vec v brutálnom svete narkomanov a zhýralosti. Lenže čo je krásne pre ňu, je neprijateľné pre okolitý svet.

***

Vyťahovala jedlo. Škatuľku s jahodami. Vaničku čokoládového pudingu. Celý podnos plný malých kociek citrónového koláča. Vedierko čokoládovej zmrzliny a plechovku smotany.
Takto si predstavujem kamarátku.


Táto krásna knižočka ma zaujala hlavne pre obálku. Neskôr pre anotáciu, a teraz som z nej unesená pre príbeh, ktorý ma veľmi zasiahol, pretože bol neskutočne krásny.

Do knihy som sa púšťala s veľkým očakávaním. Keď som bola v práci, v rádiu stále o nej hovorili. Už som začínala zvyšovať svoje nároky, a keď som ju začala čítať, bola som sklamaná. Príbeh na začiatku je taký veľmi nejasný a celkovo sa mi rozbeh tejto knihy nepáčil. Bolo to všetko plytké a zároveň sa ospravedlňujem, že použijem taký príklad, ale tá kniha na začiatku mi už pripomínala knihy o upíroch. Nie doslovne! Celkovo teraz sa každý autor veľmi snaží dostať do knihy nejakú chorobu. Už je to ako aj s tými upírmi. Tiež bola taká éra, keď autor sa snažil do kníh natrieskať upírov, krv, lásku a podobne. Teraz je obdobie, keď v knihe čítate o nejakej zákernej chorobe, o smrti. Už vás to začína mierne otravovať, pretože väčšinou choroba alebo smrť v človeku evokuje plač. Autori sa veľmi snažia útočiť na city. Tejto autorke sa to teda podarilo, ale rozhodne nie na začiatku. Vtedy som sa až striasla a hovorila si: Bože, toto nedopadne dobre! Ešteže som to čítala ďalej.


Na celom svete ona bola jediný človek, ktorému záležalo na tom, či žijem alebo hnijem v zemi. Ak by si na mňa niekto dnes v noci spomenul, tak len ona. 


Čakala som krásny, romantický, až presladený, príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa milujú a nemôžu byť spolu. Áno, je to príbeh o ľuďoch, ktorí sa milujú a nemôžu byť spolu, ale hlavná hrdinka má na začiatku osem a hlavný hrdina má tak trošku viac.

Obálka:
Obálka je úplne úžasná. Zaujme vašu pozornosť. Celkovo som dosť veľký milovník obálok a skoro vždy si vyberám knihy podľa obálky, takže pre túto jednoznačne musím dať "palec hore".

Postavy:
Wavy je mladé dievčatko, ktoré verí všetkému, čo jej povedia. Autorka skvele vykreslila postavu osemročnej Wavy. Väčšinou sa teraz autori snažia, aby postava dieťaťa myslela a konala ako dospelý človek. Pri tejto postave sa to nestane. Vidíme úžasný, ale zároveň aj zlý svet očami dieťaťa, ktoré objavuje, spoznáva. Nič nerobí nasilu. Skúma svet, snaží sa odlíšiť dobré a zlé veci. Postupom času vidíme, ako Wavy rastie, vyvíja sa, či už psychicky, alebo fyzicky. Autorka zvolila úžasný kontrast medzi hrdinami tohto príbehu. Wavy je ako anjelik, Kellen je "hora svalov." Milovala som obidvoch, pretože boli niečím výnimoční.
Kellen síce nie je prototyp krásneho, úžasného, dokonalého muža, ale aj napriek tomu, že nie vždy sa správa ukážkovo, v srdci mu drieme láskavosť a pokora. Je to ten typ chlapa, ktorý ma v sebe niečo, čo vo vás vzbudí určité sympatie, a nakoniec ho budete milovať, nech urobí hocičo, aj to s čím nesúhlasíte.
Je tam viacero postáv, ale najviac som si obľúbila Renne, ale taktiež Amy. Jediná osoba, ktorá sa správala ako nepríčetná bola Wavyna teta. (Fakt som niekedy mala chuť jej otrieskať hlavu.) (- Ak nerátame jej rodičov a ľudí, ktorí sa pohybovali v prostredí drog, okolo jej otca.)

Páčilo sa mi, akí sme rozdielni, a pritom rovnakí.


Dej:
Dej je plný lásky, pochopenia, snahy, drog, bitiek. Vidíme, že aj napriek zlému prostrediu, ľuďom, nepriazni osudu, si hlavné postavy našli k sebe cestu. Môžeme vidieť krásnu cestu formovania lásky medzi dieťaťom a mužom.
Taktiež nám autorka ponúka pohľad na prostredie drog. Ako jeden deň sa dokáže človek, respektíve žena, o seba postarať, umyť sa, namaľovať, obuť si opätky, a na druhý deň má prepadnuté oči, mastné vlasy, zanedbá svoju hygienu a jedinú útechu vidí v drogách.
Dej je poprepletaný nenávisťou, ktorá sa snaží škodiť na každom kroku. Vidíme, ako sa najbližší snažia chrániť svoju rodinu, i keď niekedy je tá snaha celkovo zbytočná a nie moc dobre prezentovaná.
Hlavnou myšlienkou knihy je, podľa mňa, to, že láska dokáže prekonať všetky prekážky. Odpustiť, uzmieriť, ale hlavne prežiť.

"Zničila som všetko, čo ma robilo šťastnou."


Štýl písania:
Autorka ma od začiatku do deja veru nevtrhla. Dej sa mi zdal príliš plytký, štýl rozhádzaný, čaro príbehu niekde nadobro stratené. Autorka rozdelila knihu do 5 častí. Prvá bola z nich asi najslabšia, keďže veľmi dlho mi trvalo zvyknúť si na štýl autorky, na vyjadrovanie postáv, na dej, na prostredie, na charaktery postáv, ktoré mi niekedy fakt "brnkali na nervy".
Koniec, respektíve posledná kapitola, bola pre mňa dosť veľkým skokom. Pripadala mi akoby narýchlo napísaná. Koniec som si predstavovala trošku inak, ale napriek tomu nesklamal.

Čakáte presladený príbeh lásky a dostanete príbeh, pri ktorom sa smejete nahlas, plačete, potom sa usmievate od ucha k uchu, krútite hlavou a zas plačete!

..... za smrťou sa netreba ponáhľať. Ona si človeka aj tak čoskoro nájde.


A čo vy? Čítali ste túto knihu? Ak nie, určite vám ju odporúčam. Pretože jednoznačne patrí medzi moje obľúbené, ak nie najobľúbenejšie knihy, ktoré som prečítala za tento rok.

>Sima<

Za knihu ďakujem. Môžete si ju zakúpiť tu.

piatok 21. júla 2017

Sklenený meč - Victoria Aveyard (recenzia)

Na našom instagrame sa fotka SM už objavila, ste zvedaví na recenziu?? Tu je!! ;)

Na SM som sa tešila už dlhšie, ale prišli nám knihy na recenzie z vydavateľstva a SM som na mesiac odložila. Pokukovala som po nej nenápadne, chcela som vedieť, čo ďalej a keď som sa to konečne dozvedela, nebolo to celkom to, čo by som si priala.

Tieto knihy majú tak dokonalé obálky, že už len pri pohľade na ne si hovorím, že tie knihy musia byť úžasné. Sklenená korunka a krv. Proste wau.  Bola aj druhá časť taká úžasná ako prvá??

Čítala som mnohé názory na túto korunku, no asi sa budem vymykať davu a budem menej spokojná. Všeobecne ma nudila viac ako som bola zvyknutá pri ČK. Aj keď sa udialo všetko neočakávane, túžila som po väčšom vzrúše, na ktoré som bola zvyknutá z ČK. Nie len zbieranie novej krvi, ale aj viac tých kotrmelcov a zvratov. Viac bozkov, či citových výlevov. Zápletky popri hlavnom deji.
Viac sa mi teda páčil prvý diel, no ani druhý nebol tak celkom na zahodenie. Neočakávané situácie, hádky, nové postavy, nové okolnosti a ten istý boj za spravodlivosť.

Maven už teda nie je mojim zlatíčkom a jeho chudáčik braček Cal taktiež nie. Škoda. Prešla som na Kilornovu stranu. Bez schopností, no silný a odhodlaný. Hocikedy pripravený položiť svoj život za správnu vec a bojovať až dokonca síl. Bolo pre mňa nepredstaviteľné, ako sa musel cítiť v spoločnosti hybridov so schopnosťami. On, ktorý sa mohol spoľahnúť len na svoju zbraň a myseľ. Žiadny oheň, žiadne blesky. Len on sám. Jednoduchý, zraniteľný, priamy, odhodlaný a nebezpečný.
Na druhej strane Cal bol ako bábovka. Len mlčal a neprejavoval sa. Pomohol, no mlčal a skrýval to, čo by skutočne chcel. Nebojoval o Mare. Bola to len spolubojovníčka, nie spoločníčka. Bol nabručaný a sama som nerozumela tomu, čo vlastne chcel.  Mare pôsobila podobne. Túlila sa k nemu, ale žiadna akcia.. Od Farley som očakávala tvrdosť a schopnosť veliť, no k Mare mi to nesedelo. Sláva jej vstúpla do hlavy a zmenila ju na beštiu bez citov. Veliť, aj keď nevedieť ako. Išla do jamy po hlave a nemyslela. Viedla svoju skupinku, ale ja som ju ako autoritu nevnímala. Možno mala srdce na meiste, ale správaním si moju priazeň nezískala.

Avšak nepredvídateľnosť okolností ma uchvátila. Miesta boja a prekážky, ktoré preskakovali boli fajn, no niekedy boli ich sily precenené a neraz som mala pocit, že sú na konci, že prehrali, ale zázračne vyviazli. Náhoda. Ale preto je to fantasy, no nie? Má to mať nádej.

Najhoršie pre mňa ako čitateľa bolo skončiť čítanie. Po polsednej stránke som začala slintať po druhej a neviem sa dočkať jesene. Už chcem vedieť, ako si Mare poradila. Verím, že vyhrá. Verím, že Maven padne a ich svetu zavládne rovnoprávnosť. Verím, že prehra Mare nehrozí.

SM bol pre mňa sklamaním i dobrodružstvom a neviem sa dočkať pokračovania. Karty sa premiešali a už sa teším na tretí diel.
-VErRoOnNyIKA-
♕♕♕♕♕♕♕♛♛♛

utorok 18. júla 2017

Kráľovná v tieňoch - Recenzia

Anotácia: Celaena sa vracia do nenávideného impéria, aby sa pomstila. Aby zachránila svoje kedysi mocné kráľovstvo a postavila sa zoči-voči tieňom z minulosti. Odkedy akceptovala svoje férske dedičstvo, už nie je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Celaenou Sardothien. Teraz je Aelin Galathynius , dedička terrasenského kráľovského trónu. No kým sa zmocní trónu, musí bojovať. Za svojho bratranca - bojovníka ochotného za ňu položiť život. Za svojho priateľa - mladíka spútaného v temnom väzení. A za svoj ľud zotročený surovým kráľom, za ľud očakávajúci návrat kráľovnej.

***

Momentálne sú moje pocity veľmi, veľmi zlé. Hotové utrpenie to bude. Čakať na piaty diel. Pretože táto kniha... to bolo čosi...

Ak ste čítali článok na obľúbené série alebo článok na päť mojich obľúbených autorov, tak určite viete, že Trón zo skla je pre mňa geniálna záležitosť určená pre mladých dospelých, a že autorka je neskutočne talentovaná žena, ktorá dokáže napísať 600 stranové knihy bez mihnutia oka. Neviem čím to je, ale teraz vám predstavím môj emočný výlev na túto knihu. Lebo ľudia! Asi zomriem.

Akonáhle som zistila, že kniha bude vydaná skôr, ako bolo naplánované, tak som sa veľmi potešila. Ešte viac, keď som ju držala v rukách a zistila som, že má 663 strán! Pri tejto sérii je u mňa zvykom, že sa s čítaním vôbec nenáhlim. Pretože čakať na pokračovanie je dosť citovo náročné, keďže autorka má úžasný dar, že sa snaží svojich čitateľov držať v napätí. (Respektíve nás týra aj vydavateľstvo (prekladateľ), kým nasledujúca časť bude vydaná.)
Knihu som teda čítala pomaly, užívala som si každú stránku, každé slovo, akciu, činy.
Ani sa neviem vykoktať a napísať slová, ktoré by vyjadrovali moje nadšenie z tejto knihy. Je to proste najlepšia časť, ktorá je nabitá všetkým, čím má byť. Posledných 200 strán som musela sedieť na zadku, nedýchať, snažiť sa čítať rýchlejšie a rýchlejšie, aby som sa čím skôr dozvedela, čo sa stane.

Zradíš ich, ublížiš im a je mi jedno, koľko to potrvá a ako ďaleko ujdeš. Spálim teba aj tvoje bohmi prekliate kráľovstvo na popol. Potom zistíš, aký netvor dokážem byť. 


Táto časť bola neskutočne nabitá silnými emóciami, láskou, odvahou, rodinou, pomstou, porozumením. Pri niektorých scénkach som sa dokonca musela nahlas zasmiať, pretože Aelin je neskutočne sarkastická a táto jej povaha sa mi neskutočne páči. Nie je to ten klasický typ hrdinky, ktorá chce zachrániť svet, a pritom nič nedokáže a spolieha sa na druhých. Je to typ hrdinky, ktorá dokáže zachrániť svet aj sama. Je to silná osoba, ktorá mi úplne sedí. Jej prejav, vystupovanie, jej charakteristické črty, sarkazmus, irónia, krvilačnosť. Skrátka hrdinka, ktorá si môže povedať, že zvládne všetko, a že je hrdinka s veľkým H.

Obálka:
Musím sa priznať, že obálky sa mi vôbec nepáčia, ale zas na druhú stranu majú svoje čaro.A tie farby za postavou sú proste geniálne. (Aj anglické, aj slovenské vydania.)

Postavy:
O Aelin som už povedala svoje vyššie, takže ju teraz obídem.
Musím sa priznať, že v tejto knihe to bolo trošku komplikovanejšie. Vždy som držala palce Chaolovi. Jeho láska k Celaene bola, pre mňa, vždy čistá, priam dokonalá. Zároveň bol pre mňa úžasný muž, ktorý sa nebál riskovať, bol proste geniálny chlap, ktorý si získa vaše srdce. V tomto dieli to bolo ale presne opačne. Rowan bol pre mňa niekým, koho som v trojke nemohla zniesť. Až na konci som prišla na to, prečo toľko dievčat, žien nad ním "slintá". Bol to proste úžasný muž, ktorý .. ani vám to neviem opísať. Získal si moje sympatie a tešila som sa na každú jednu scénku s ním. Bola som v napätí a čakala som, kedy konečne príde niečo, čo mi vyrazí dych. Musím povedať, že autorka vie perfektne veci naťahovať a držať čitateľa v napätí.
Taktiež som pociťovala sympatie k rôznym postavám. Aj k Arobynnovi napríklad. Neskôr to zas prešlo k tomu, že bol fakt... hrozný, ale niečo bolo na ňom predsa zaujímavé. Nedá sa povedať, že by som v tejto knihe nenávidela nejakú z postáv. Ku každej sa v určitom okamihu dá pociťovať sympatia, ale zároveň môžu urobiť niečo, čo zmení môj pohľad na ne, a už mi nebudú viac sympatické. Chaol sa ale v mojich očiach dosť zmenil. Už to nebol ten muž, ktorého som obdivovala a v ktorého som dúfala, že budú spojené s ním veľké veci.
Lysandra, Aedion , Elide boli postavy, ktoré mi boli hneď sympatické. Boli odvážne. Každá postava mala svoj osud, ktorý ju dotváral a nič nebolo náhodné. Všetko bolo poprepletané.
Manon si u mňa vyslúžila titul: Druhá najlepšia ženská postava. Bosorka, ktorá bola silná, krásna, dobrá bojovníčka a zároveň si dokázala udržať vlastný rozum. Jej Trinástka bola tiež skvelá.
S čistým štítom môžem povedať, že verím tomu, že sa postavy týchto žien určite v jednom okamihu musia stretnúť a spolu vytvoria veľké veci. (Aelin a Manon.)

"Och, vďaka bohom. Aj ty vyzeráš ohavne, keď reveš."


Dej:
Dej tejto knihy bol zatiaľ ten najlepší dej, aký mohla autorka vytvoriť. Autorka píše nielen dej okolo hlavne hrdinky, ale zároveň nám zobrazuje život aj iných postáv. Boj Doriana, život bosoriek, život v kráľovstve, Chaol. Skrátka vidíme všetko, čo sa v krajine deje.
Autorka zároveň každú časť zakončí tým, že chcete čítať ďalej. Po tej časti však nasleduje iná, ktorá s ňou nesúvisí, a preto ste nútení prečítať všetko rýchlosťou svetla.
Ako som už spomínala, čítanie som si užívala. Obdivovala som zmysel humoru, náladovosť, emócie hrdinov, situácie, používanie vlastného rozumu. Postavy vždy konali podľa rozumu. Neboli len bábky bez mozgu, ktoré mali iba svoje emócie. Posledných 200 strán sa odohralo to, na čo asi každý čitateľ tejto knihy čakal, a preto som sedela na stoličke, nedýchala a snažila sa čím skôr dostať na koniec.
Dej je nabitý emóciami, zvratmi, krvou a tajomstvami. Tento diel vás musí dostať. Ako sami vidíte, nemám slov.

"Poďme otriasť hviezdami."


Štýl písania:
Sarah J Maas má neskutočne veľkú fantáziu, pretože každá jej ďalšia časť série má o pár strán, o desiatky strán viac. Obdivujem ju za to, ako mohla vymyslieť tak dokonalý príbeh plný krvi, zrady, pomsty, ale zároveň aj lásky, obety.

Ste fanúšikom tejto série? Už ste čítali tento diel? Čo naň hovoríte? Za seba môžem povedať, že táto kniha je zatiaľ najlepšia young adult fantasy kniha, akú som tento rok čítala. (Myslím si, že to aj tak ostane.) 

>Sima<

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart. Môžete si ju zakúpiť tu.

nedeľa 16. júla 2017

#3 Tip na knihu


"Je krásny a zraniteľný, krehký a lieta - ako ty!"


Motýlik je príbeh o narkomanoch, ktorý sa odohráva prevažne v uliciach Trenčína. Takto by asi znela anotácia tejto knihy. Je to prvá slovenská e-kniha, ktorú som si kúpila vo viazanej podobe v Panta Rhei, pretože mali na ňu zľavu. Začala som ju už čítať v kníhkupectve a doma som ju dorazila. Knižočka má iba 136 strán, takže to bolo na jeden záťah. Najprv som bola ku knihe skeptická, nepáčil sa mi dej, nič nové mi autorka neponúkla a celkovo to bolo plytké. Niečo tomu chýbalo. No postupom času som už začala chápať, prečo majú toľkí ľudia tú knihu radi. Pretože to nie je len taká obyčajná kniha o narkomanoch. Je to krásne dokonalý príbeh lásky, sily, odvahy. Autorka nám zobrazuje kam až človek môže poklesnúť, ako vyzerá to naše "dno". Neviem čo viac na ňu povedať, pretože je to, v istom význame, krásny príbeh dvoch ľudí, ktorí si našli k sebe cestu cez drogy. Je to príbeh o tom, ako sa snažia urobiť niečo, ako drogy ovládnu naše myslenie, konanie, našu povahu, temperament, výzor. Perfektne vykreslené typické črty narkomanov, sila, vôla urobiť, zmeniť niečo a to, že už nikdy nie je cesty späť, a všetko, čo urobíme, nás bude navždy sprevádzať našou cestou životom.


Nad morom lietal motýľ, jediný krvavý motýľ - pamiatka z čias heroínu. 


Mexická vlna je ďalší príbeh od Matkina, ktorý som si zamilovala. Milujem jeho štýl, sexuálnu fantáziu, ironický úsudok, myslenie. Je pravda, že jeho osoba je neznáma a myslím si, že to je skôr muž ako žena. Avšak, v tejto knihe je taký dokonalý ženský štýl, že som už mierne zmätená a naozaj netuším, čo od tohto autora čakať.
Je to jeho najkrajšia a najsmutnejšia kniha. S týmto tvrdením môžem, ale nemusím súhlasiť. Je to krásne silný príbeh rodiny, kde vidíme, ako otec opúšťa svoju rodinu, vidíme ako si nevlastní súrodenci hľadajú k sebe cestu, zároveň hľadáme spolu s nimi skrytú lásku. Vidíme ich životné príbehy, ktoré sú "okorenené" silnými, emocionálnymi okamihmi, ktoré ich dotvárajú.
V tejto knihe je silná téma lásky, politiky, rodiny. Matkin má veľmi ironický nadhľad, ktorý mi je viac než sympatický, a taktiež využíva nesporný zmysel pre čierny humor. Ak ste od Matkina nič nečítali, je čas to napraviť !

Láska je ako mexická vlna. Musíte ju odoslať a dúfať, že sa cestou okolo štadióna nestratí. Že nezmizne. Že časť citu pošlú iní ľudia ďalej a že časom dorazí až k vám. Občas to trvá, ale tak už to chodí. Máločo prebieha predvídateľne.


>Sima<

utorok 11. júla 2017

Aj ja teba - Recenzia

Anotácia: Aj ja teba. Veta, ktorou sme kedysi mohli odbiť toho, kto nás miloval, urážal, vyzýval, kto sľuboval, útočil, kto nás skúšal. Dnes sa svet zrýchľuje, informácie skracujú a vy namiesto dlhého vysvetľovania dostanete len kratučkú správu, ako napríklad asap. A viete, že si máte švihnúť. A tak, keď vám niekto šepne do ucha alebo napíše do mobilu Aj ja teba, je to hotové vyznanie. Je v ňom celá kniha. A vy ju práve držíte v ruke. Nie je to len o manželstve, o rodičovstve, o túžbach a bývalých láskach. Nie je len o minulosti, ktorá ovplyvňuje súčasnosť.
Matkin vie o vzťahoch, o láske, o sexe a o tajomstvách svoje. Žije v dnešnom zrýchlenom svete, a keď nestíhame, ukazuje nám, čo stojí zato vidieť, urobiť a povedať. Niekedy stačí poznať len tri slová: Aj ja teba.

***

Mám veľmi rada slovenských autorov, aj keď väčšina čitateľov tvrdí, že nevedia písať, že píšu brakovú literatúru, nevedia zaujať a podobne. Nikdy som nemala nič proti slovenským autorom, aj keď je pravda, že zahraničným autorom to ide omnoho lepšie.
Napriek tomu sa na Slovensku nájdu autori, ktorí vedia zaujať veľké spektrum ľudí. Keď má byť vydaná ich nová kniha, ľudia sa idú zblázniť. V rebríčkoch predaných kníh za daný rok dominujú ich mená. A kto sú títo autori? Dominik Dán a Maxim E. Matkin. Dvaja úžasní autori, ktorých identitu nepoznáme. Ja som si vybrala vám predstaviť knihu od Matkina. Zväčša tu dávame recenzie na knihy pre mladých dospelých, resp. knihy, ktoré sú veľmi populárne. Klasické diela, detektívky, historické romány, ženské romány tu nenájdete. Ale to neznamená, že ich nečítame. Len ich nerecenzujeme. Ale tentokrát chcem urobiť výnimku a ak ešte stále váhate nad knihou od Matkina, tak neváhajte! Prečítajte si ju hneď !

Matkin je zaujímavý autor už len tým, že nikto nevie, kto je to. Je taká fáma, že je to žena. S touto fámou sa ja osobne nestotožňujem, pretože síce je tam cítiť istý nádych ženského štýlu, ale jazyk a postoj sa niekedy diametrálne líši od zmýšľania ženy. Vidíme ako sa snaží autor pochopiť ženu, pochopiť jej zmýšľaniu a celkovému bytiu, čo by som u ženy veľmi neočakávala, keďže sama seba chápe najviac. Ak je predsa len Matkin ženou, tak tá žena má môj obdiv !


- Ľudia stále dobiedzajú, - povedali si vtedy s Mathildou nad rýchlou kávou. - Čítajú brak, kradnú knihy, vracajú ich s plátkami slaniny namiesto záložky a nič si nevážia.Alebo sú potom takí, čo si vážia, ale často vidíš, že myšlienky z tých kníh sa do nich vlievajú ako do čiernej diery, niekam miznú a nič z toho nie je, nič v tých ľuďoch nezostane ani sa transformované nevráti, nič, akoby tie múdrosti cez nich prechádzali ako kanálom, splachovacou šachtou niekde na druhý koniec vesmíru, rovno k mimozemšťanom.


Aj ja teba je pre mňa druhou knihou, ktorú som od Matkina prečítala. Zamilovala som si jeho štýl, pretože je úplne jednoduchý, ale niečo vás na ňom zaujme. Dostane vás úplne a vy si budete priať zažívať všetky tie komické, ba priam až absurdné situácie, spolu s postavami. Jeho štýl je nenútený, píše ľahko, akoby spontánne, získa si vás svojím vulgárnym slovníkom, bohatým filozofickým zmýšľaním. Stále si budete klásť otázku: Píše to žena alebo muž?

Je to geniálna knižka o vzťahoch, rodine, rodičovstve, živote, láske, minulosti, prítomnosti, tajomstve. Matkin nám zobrazuje každodenný život, ponúka nám nový pohľad na skutočnosti, ukazuje nám správny smer. Odkrýva nám život plný pochybností.

Obálka:
Obálka je taká typická pre Matkina. Ak si všimnete, skoro každá jeho kniha má obálku, ktorá na vás dýcha sexom. Pretože jeho knihy sú vulgárne, o sexe, o láske, o živote. Tá obálka ma svoje určité čaro, určité tajomno, ktoré skrýva v sebe, takisto ako aj táto kniha.

Prostredie:
Prostredie mi neprišlo ničím zaujímavé, z toho dôvodu, že sa dej odohráva na Slovensku, takže miesta poznáte hneď. Nie je to nič nové, nič špeciálne. Napriek tomu je to v niečom aj veľmi výhodné, a to v tom, že si ľahko dokážete predstaviť miesta, kde sa hlavné postavy nachádzajú.

Štýl písania:
Ako som spomínala Matkin ma veľmi jednoduchý, nenáročný štýl, ktorý je aj napriek tomu veľmi špecifický a dokáže vás zaujať. Číta sa veľmi rýchlo, "hltáte" kapitolu po kapitole, pretože napätie vždy nechá na konci jednej kapitoly a vy sa chcete čím skôr dozvedieť čo sa stalo, a tak pokračujete ďalšou kapitolou.

- Jeden pacient mi raz povedal, že vzťahy sú ako more. Tiež sa v nich príliv strieda s odlivom,...


Postavy:
U postáv nevidíme do ich minulosti, iba okrajovo, ale vidíme a cítime aké sú. Vidíme ich charakteristické črty, ich správanie, ich myslenie a dokážeme sa lepšie do nich vžiť. Ich fyzická stránka nie je ani tak dôležitá ako skôr tá psychická. Matkin nám odkryje nejaký problém, situáciu, ktorá sformovala danú postavu v minulosti, ale potom ho(ju) zabalí a zahodí, a nechá čitateľa vo svojich myšlienkach a domnienkach.

Dej:
Čítame o dvoch manželoch, ktorí majú jednu dcéru. Napriek tomu, že sú manželia, aj medzi manželmi to občas škrípe a život sa nevyvíja tým smerom, ktorým by mal. V rodine sa vyskytnú starosti, smrť, vyrovnávanie sa s krutým osudom a vyrovnávanie sa s minulosťou.
Autor okorenil príbeh o ďalší, ktorý vám pripadá ako malá detektívka vnútri tohto krátkeho románu. Spoznávate nielen hlavné postavy, ale aj iné, ktoré formujú ich charakter a hlavne ich život. Vidíte do minulosti, do tajomstiev, ktoré sa derú na povrch a zároveň aj potrebu urobiť niečo. Nakoniec však z tohto príbehu si beriete ponaučenie, ktoré vás ma nasmerovať po vašej ceste životom.

Nechcem vám veľa rozprávať o deji, pretože Matkin je záhadný a záhadné sú aj anotácie k jeho dielam. Čitateľ musí sám objaviť príbeh, ktorý mu autor ponúka, nájsť v ňom to, čo tam autor skryl a zároveň sa pokúsiť pochopiť mu.

A čo vy? Čítali ste Matkina? Páčil sa vám? 

>Sima<

piatok 7. júla 2017

Hypersomnia - Recenzia

Anotácia: Počas dvadsiatich piatich rokov bez spánku ma len tak niečo nevystrašilo. Vyraďovala som alarmy, prestrkovala som sa cez pootvorené okná, rozdýchavala som tie najkritickejšie recenzie svojich kníh pre deti.
Potom sa to stalo. Tisícky kilometrov od všetkých problémov, ktoré som nechala v Londýne. Niečo sa zmenilo... Stratila som to, po čom som nikdy netúžila a čo ma celý život ťahalo ku dnu. A ja urobím všetko pre to, aby som insomniu získala späť. Nielen kvôli sebe alebo kvôli Bartonovi, ale aj preto, aby som ochránila svet.

***

Domov nie je miesto ani mesto. Nie sú to steny ani strecha nad hlavou. Sú to ľudia a spomienky. Domov máme každý vo svojom srdci a nosíme si ho celý život so sebou, nech sa nachádzame kdekoľvek. 


Na túto knihu som sa veľmi tešila. Nevedela som sa dočkať, čo autorka vymyslí, aká bude tá gramatika (prepáčte, ale nie som sama, ktorá hromžila nad prvým dielom). No musím povedať, že vidieť, že autorka kritiku berie triezvo a je ochotná na sebe zapracovať. Áno, samozrejme, nájdeme tam tie nejaké chybičky (krásy), jazyka, prejavu. No napriek tomu tá kniha bola fakt skvelá. Čítala sa ľahko, svižne. A hlavne! Nehromžila som nad gramatikou, tak som ju mala prečítanú za krátky čas.

Nepotrebujem kvety, bonboniéry, oslavy výročia ani spoločné instagramové a facebookové profily. S tým na mňa, prosím, nechoďte. Ale potrebujem objatia. Potrebujem sa zaboriť niekomu do náručia, zatvoriť oči a zažiť pocit, keď sa čas zastaví a celý svet stratí. Na to nemusíte byť ani romantik, ani cynik. Stačí mať srdce. A to má každý bez rozdielu.



Obálka:
Mne obálka nepríde ničím zaujímavá, ale zároveň nie je všedná. Veta: Čo ak by zaspal celý svet? No povedzte sami. Neodolali by ste?

Postavy a dej:
Sara. No takže moja obľúbenkyňa, ktorú som nemohla prvých 100 strán prvej knihy zniesť, sa mi teraz páčila. Síce bola mierne, prehnane! aktívna. Hlavne keď si myslela, že všetko vyrieši. Ale zas musím povedať, že sa jej táto roľa úplne hodila.
Barton. Autorka vytvorila typického "sexi boy", ktorého budete milovať. Nedá sa na takejto postave nič pokaziť, pretože je to chlap, ktorý sa snaží chrániť to, čo miluje. A, samozrejme, najviac mu záleží na svojej priateľke, pretože ona je preňho všetkým.
Ostatné postavy bol dosť dobré vykreslené, prepracované a určitú formu sympatie ste mohli pociťovať ku každej postave.
Príbeh bol veľmi zaujímavý, úplne sci-fi, fantasy a všetko dokopy. Páčil sa mi ten námet, spracovanie. Nielenže tam je hlavná dejová línia, ale popri nej sa tvoria aj ďalšie dejové línie. Nakoniec sa všetky spoja a vytvoria dokonalý celok. Mierne kniha pripomína ostatné knihy zo svojho žánru, z kníh, ktoré sú určené pre mladých dospelých, ale zas treba podotknúť, že vymyslieť niečo nové, je dosť ťažké. Napriek tomu, autorka si dosadila svoju tému, len záchranu sveta trošku okopírovala (možno aj trošku nechcene).

Som len kostra potiahnutá kožou, som len telo s bijúcim srdcom. Akú moc zvládnem? Akej sily som hodná ? A na čo ju využijem? Som len človek... Čo ak je na mojich pleciach viac, než dokážem zvládnuť?


Štýl písania:
Autorka píše veľmi zaujímavo, dokáže udržať čitateľa v napätí, vyčariť vám úsmev na tvári. Ja som sa na niektorých slovách dosť nasmiala. Dokonca aj nahlas. Irónia veru autorke nie je cudzia a dokonale sedí do jej štýlu písania.

A čo viac dodať? Že tento diel je geniálny, geniálne čítanie pre mladých dospelých. Už len ostáva otázka: Kedy do pekla bude tretí diel ?

"Ty si môj ôsmy div sveta. Insomnička, ktorá spí."


Ak mám knihu hodnotiť na "hviezdičky", tak by som jej dala plný počet, pretože sa mi páčila, bola to dokonalá oddychová kniha, ľahká na čítanie. Kniha, ktorá neurazí, ale poteší a vy budete s napätím čakať, čo sa stane. A, samozrejme, sa aj zasmejete na niektorých scénkach. Aj teraz sa usmievam, keď si spomínam na časť, ktorá sa odohrala na cintoríne. Tí, čo čítali, vedia. ;-)

Takže knižočka úplne ideálna na leto. Ak ste nevideli recenziu na prvý diel, môžete ju nájsť tu.

>Sima<

nedeľa 2. júla 2017

Obľúbené série #3

Nastal čas predstaviť obľúbené série, ktoré sú veľmi kriticky hodnotené.

Prvou z nich je Súmrak. Nemôžem povedať nič zlé na tieto knihy, pretože sú to moje úplne prvé knihy, ktoré som za svoj život prečítala. (Ak nerátame detské.) Milujem túto sériu, pretože ma priviedla k čítaniu. Samozrejme je to zvláštne, pretože väčšinu ľudí k čítaniu priviedol Harry Potter. Ja sa musím priznať, že som Pottera nečítala. Je to hanba, ale ja sa to snažím napraviť a už mám aj kompletnú sériu kúpenú. Takže kvôli tomuto som Pottera nespomenula v mojich obľúbených sériach. Späť k Súmraku.
Mala som asi dvanásť. Je to dosť mladý vek, ale mladé dievčatá veľmi zaujímajú témy, ako sú: upíri, vlkolaci, čarodejníci a podobné stvory. Mňa k čítaniu priviedla moja sestra, a taktiež moja pevná vôľa, že som sa rozhodla túto sériu prečítať. Predtým som vôbec nečítala, pretože ma nič k tomu nelákalo. Záujem mladého dievčatka bol však priveľký, a tak som sa pustila do čítania.
Viac k tejto sérii hovoriť nebudem, pretože nemám čo viac povedať. Ďakujem tejto sérii, že ma priviedla k čítaniu a hlavne kvôli nej je zo mňa knihomoľ. Milovala som ten príbeh, pretože bol pre mňa nový, jedinečný, téma upírov a vlkolakov bola pre moju mladú dušičku niečím novým. Vďaka Meyer!

Aby som nadviazala na upírov, tak tu mám, samozrejme, sériu Upírske denníky. Veď keď ste čítali Súmrak, automaticky vás zaujala aj táto séria. Pamätám si, ako sme spolu s kamarátkou po tom bažili, milovali sme ten príbeh, tie zvraty, dvoch bratov. Keď som ja prečítala časť, tak som ju posunula jej a potom sme veľmi živo diskutovali. Žiaľ, táto séria sa zrútila ako domček z karát, a keď ju prestala písať autorka, tak tá séria bola horšia a horšia. Ešte stále nemám prečítaný štrnásty diel. A to ich je už 17 ! Sedemnásť dielov! Verili by ste tomu, že takú hlúposť sa dá predĺžiť na sedemnásť dielov?? Z časti si ešte pamätám o čom tento príbeh bol a kvôli tomu som sa rozhodla túto sériu dočítať. Som zvedavá, či je to stále také strašne preplácané, alebo autori, ktorí tu knihu písali, aspoň troška ten dej vyrovnali štýlu autorky. (Ak stále neviete o čom hovorím, tak kedysi sa šuškalo, že autorka odmietla písať ďalšie diely, a tak vydavateľstvo dalo písať príbeh iným autorom, samozrejme, pod jej menom, aby sa to predávalo. Čo je na tom pravdy neviem, ale isté je to, že tie knihy strácali na svojej hodnote a ten štýl písania bol čoraz horší.)

Ak teraz čakáte odo mňa, že sa na vás vyrútim s Päťdesiatimi odtieňmi sivej, tak ste na omyle! Neuznávam takéto knihy, pretože tie knihy sú plné ..chvíľok, ktoré sú veľmi nezáživné a celkovo tá kniha nemá žiadnu hodnotu. Aj tak si chcem prečítať Greya, pretože si myslím, že tá úroveň tej angličtiny je taká nízka, že to zvládnem prečítať v anglickom jazyku ľavou zadnou.
Napriek tomu, jednu knihu z tohto erotického prostredia spomeniem. Je to kniha Alfa.
Je to kniha akoby okopírovaná z Päťdesiatich odtieňov sivej, ale podľa mňa má tá kniha hlbšiu pointu. Samozrejme, nie je to niečo extra úžasné, niečo z čoho padnete na zadok, ale tá kniha je na oddych stvorená.
Samozrejme, kniha je iba pre ženy, ktoré zaujíma táto "nová literatúra", ktorá už opantala snáď každú tretiu ženu.

A samozrejme Simonka je dosť blbá a jednu z jej najobľúbenejších sérii vám nepredstavila!! No predsa Letopisy Narnie sú snáď jedna z najlepších sérii, no nie?
Milovala som filmy, ktoré som videla snáď už stokrát. Preto som bola veľmi rada, keď som zistila, že sú aj knihy. Nie som veľký milovník knižníc a knihy si odtiaľ požičiavam iba v najnutnejšom prípade, ale toto som si musela prečítať! Je to príbeh, ktorý je snáď po Harrym Potterovi najžiadanejší.
Milujem ten svet, tie postavy, celý ten príbeh, ktorý sa číta veľmi ľahko a jednu knihu prečítate za pár hodín a hneď sa púšťate do ďalšej.
Túto sériu mám už konečne doma, pretože Slovart na svoje 25. narodeniny ju vydal v boxe, takže za úspešný vodičský preukaz bol tento darček nanajvýš prijateľný. Už sa teším, keď sa opäť ponorím do tohto príbehu, ktorý je môjmu srdcu blízky, na ktorý nedám dopustiť.

Ďalšie články na obľúbené série určite budú, pretože som objavila opäť skvelé série. (Ja s tým snáď neprestanem. Niežeby som čítala aj samostatné knihy, ale tie série ma strašne lákajú, a potom to dopadá tak, že mám milión rozčítaných sérii a pár rokov čakám na ich pokračovania. A potom pár rokov čakám na peniaze, za ktoré si tie pokračovania kúpim, pretože vždy si kúpim nejakú novinku, než aby som si kúpila pokračovanie rozčítanej série. Večný kolobeh knihomoľa, z ktorého sa nikdy nedostanem.)

Tak ako? Čítali ste niektorú z týchto sérii? Ak áno, ktoré sa vám páčili najviac? Alebo máte tip na nejakú inú sériu ?

>Sima<