pondelok 24. decembra 2018

Papieroví duchovia - Julia Heaberlinová (recenzia)

Posadnutá žena, ktorá polovicu svojho života čaká na túto chvíľu. Na chvíľu, keď sa ocitne s mužom, ktorý zabil jej sestru, sama. Skúmala, hľadala, trénovala.

Avšak život sa nedá naplánovať a jej úmysel narušia viaceré faktory. Je Carl vlastne sériový vrah? Trpí demenciou alebo ju len predstiera?

Carl je fotograf, ktorý urobil fotografie na miestach činu, bol však oslobodený, no hlavná hrdinka sa s tým nevie zmieriť. Vydáva sa spolu s ním na dlhú cestu po miestach vrážd, aby mu oživila pamäť, no spoznáva nové tajomstvá, miesta, či nový druh strachu, bolesti, na ktorý nebola pripravená.

*

Autorka napísala pozoruhodnú knihu, ktorá má veľmi dobrú myšlienku. Sestra zavraždenej hľadá vraha svojej sestry, pripravuje sa na to, no nie je neuvážená, ale svoje kroky si plne uvedomuje. Spolu s touto myšlienkou sa rozvíja aj myšlienka fotiek, ľudí na fotkách, ktorí akoby žili niekedy iný život. Aj keď ten ich skončí, fotka stále ostáva.

Dej knihy napreduje pozoruhodne rýchlo a ani neviete ako, 400 strán vám "pretečie" cez ruky.
Autorka síce nevytvára až také napätie textu a nevytvára z knihy mrazivý triler, ale zameriava sa na psychickú stránku osoby, či na mylné závery.

Postavy spolu s čitateľom objavujú miesta, ľudí, tajomstvá. Autorka dej moc nesilí, ale čitateľ si sám uvedomuje skutočnosti a spája súvislosti.

Postavy sú záhadné, prezradia vám o sebe len to, čo chcú a ostatné nechajú na vašej predstavivosti. Spolu s nimi získavate informácie, zisťujete, že životy ľudí v tejto knihe sú popreplietané najtenšími nitkami a stačí jednu trošku viac potiahnuť a všetko spadne.

...mám asi percento nádeje. A deväťdesiatdeväť percent beznádeje. Závisí to od toho, či mám pohár plný whisky, alebo čaju.


Carl je zaujímavá postava, ktorá až do konca knihy nesie v sebe dávku tajomstiev. Podľa anotácie by ste mali k nemu cítiť skôr odpor, žiadnu sympatiu, no podobne ako aj hlavnej hrdinke, Carl vám príde ako zaujímavý človek, ktorý má svoj svet, svojich vnútorných duchov, ale zároveň je dosť uvedomelý na to, aby s vašimi myšlienkami poriadne zamával.

Hlavná postava (ktorej meno vám prezradí ona sama) je ženou, ktorá svoju sestru milovala a jej smrť ju zasiahla. Polku svojho života sa snaží nájsť pravdu, koná na vlastnú päsť a často sa púšťa do nebezpečných hľadaní, situácií, mieša sa do cudzích životov, jej jedinou úlohou je nájsť vraha svojej sestry a konečne ju pochovať tak, ako sa patrí, zmieriť sa s jej smrťou.

Autorka teda vytvorila pozoruhodný príbeh,v ktorom sa hlavná postava snaží vyrovnať so zmiznutím svojej sestry, ktorej telo doposiaľ nenašli, snaží sa nájsť vraha a pomstiť sa, no zároveň si zachováva chladnú hlavu a nekoná neuvážene.
Carl je pozoruhodná postava, ktorá buď je sériovým vrahom, alebo nie. Buď je dobrý, alebo nie. Ale predsa v každom dobrom človeku je niečo zlé...

Napriek tomu, že niekedy bol dej zbytočne zdĺhavý, napätia minimum, tak autorka vytvorila zaujímavý počin, ktorý sa týka ľudskej psychiky, ľudskej duše, hľadania pravdy, strachu, dôvery, tajomstiev, odkrývania pravdy, tŕnistej cesty života, či dokonca rozvíja vo svojej knihe aj tému lásky.

Papieroví duchovia nie je zrovna kniha, ktorá by vám ukradla srdce, ale rozhodne vás zaujme, nájdete pravdu, ktorá sa najprv zdala príliš komplikovaná a zistíte, že najväčšie zlo prichádza od tých, od ktorých by ste to nečakali.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knižočku si zakúpite tu.

sobota 22. decembra 2018

Jedného dňa - Maya Sinay (recenzia)

Jedného dňa sa určite stretneme. Jedného dňa si ťa nájdem. Jedného dňa. (s. 80)


Maya Sinay tento rok prišla na knižný trh s prvou časťou Bielej série s názvom Navždy, ktorá si získala srdcia mnohých a aj to moje. Preto som sa veľmi potešila, keď stihla vydať v tomto roku aj druhú časť tejto série.

Kniha Jedného dňa zachytáva život Alex, ktorá túži snívať, maľovať a užívať si talianske more, prázdniny, žiť život ako v rozprávke. No osud jej nadelil viaceré rany a ona sa s nimi musí popasovať. Letné lásky netrvajú predsa navždy a ona ostáva so zlomeným srdcom. Keď už si myslí, že sa všetko dostalo do normálu, tak jej život uštedrí ďalšie rany, s ktorými sa bude musieť vyrovnať. V tomto jej pomôžu ľudia, od ktorých by to ani len nečakala a podajú jej pomocnú ruku, ktorá tu bude pre ňu stále ako svetielko nádeje.

Keď už prekoná všetky prekážky, všetok smútok, stále tu je niečo, čo hryzie jej svedomie a nedovolí jej pokojne spávať. A minulosť viac-menej vždy vypláva na povrch...

*

Maya Sinay opäť vytvorila skvelý, pútavý literárny počin, do ktorého sa rýchlo dostanete, a budete nedočkavo otáčať stránku za stránkou.
Postavy sú pútavo opísané. Každá z nich má svoje špecifikum, ktoré autorka rozvíja postupne. Každá postava má svoj talent, nadanie, ktoré rozvíja a vďaka ktorému dej napreduje.

Hovorila som si, že láska na prvý pohľad neexistuje. Naopak, učíme sa milovať. A nám bolo spolu fajn. Dnes viem, že fajn ani zďaleka nestačí. (s. 9)


Autorka vo svojej knihe strieda smiech so slzami, lásku s odlúčením, radosť s bolesťou. Poukazuje na osud, na predvídateľnosť lásky, na priateľstvo, rodinu, ochotu pomôcť, silu vzdorovať, vzchopiť sa a pokračovať ďalej.

Každá kladná postava v jej knihe je silná, nebojácna a ide si za svojím. Autorka netvorí vyslovene zlé postavy. V jej knihách sú väčšinou jedna, dve postavy, ktoré si nezískajú vaše sympatie, ale inak všetky postavy majú svoju pozitívnu stránku, čo vytvára príjemný pocit z prečítanej knihy.

Avšak v tejto knihe je trošku viac sĺz, útrap, lásky, odpustenia a hľadania pravdy. Autorka sa zahráva s vážnymi témami, ktoré zvládla bravúrne, no miestami mi trošku v tomto diele nesedel dej a príliš veľa erotických scénok, ktoré síce zobrazovali istý stupeň lásky, ale niekedy boli nadbytočné.

Zmysel lásky a hľadanie pravdy - tieto témy autorke "sedia", vie ich spracovať s dostatočným napätím, jej kniha sa číta akoby sama, získava si postupne vaše sympatie až nakoniec získa celé srdce.

I keď táto kniha je pútavá, zachytáva silný príbeh, tak miestami mi dej nesedel a erotické pasáže mi ho dosť spomaľovali. Napriek tomu knihu hodnotím nadpriemerne. Krásny príbeh plný lásky, odpustenia, tajomstiev, čakania, bolesti, smútku, sĺz a radosti.

Potrebovala som sa schovať do tmy. Tak ako keď boli deti malé a ja som vyčkávala ich spokojné nočné odfukovanie. Až potom som nechala svojim slzám otvorené dvere. Kým tam neostala ani jedna. (s. 114)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme samotnej autorke. Knižočku si zakúpite v každom dobrom kníhkupectve. My sa už tešíme na tretí diel. 

piatok 21. decembra 2018

Adèle - Leila Slimani (recenzia)

Láska je nábožnou, zúrivou, tyranskou trpezlivosťou. Nerozumne optimistickou. (s.154)


Adele ani zďaleka nie je prvoplánová hrdinka.
Je hrdinka vo svojom súkromnom svete, no niekedy vám príde skôr ako antihrdinka.
Jej postava je premyslená, dôvtipná, zmyselná až miestami šialená.
Vskutku obyčajná žena, ktorá má prácu, rodinu, pohodlie, lásku a život, ktorý ju nudí, vášeň, ktorá ju napĺňa, tajomstvo, o ktorom vedia iba tí, čo môžu a tí, ktorí nie, tak tí sú voči tomu slepí. Ale dokedy?! 

Adele trpí sexuálnou závislosťou, od sveta si drží odstup a nedokáže si to uvedomiť dostatočne na to, aby prestala s tým, čo robí, aj keď si uvedomuje, že to nie je dobré.
No kde je tá pomyselná hranica, keď už si povie STAČÍ!?

"...Vieš, si rovnako obyčajná ako my, Adele. Keď si to pripustíš, budeš oveľa šťastnejšia." (s.45)


Pohŕdanie, beznádej, frustrácia, rezignácia, nepochopenie, trpkosť, potešenie, ľahostajnosť, strach, odvaha. To je len malý zlomok, o čom je táto kniha.

Adele na prvý pohľad pôsobí veľmi lacne a jej chovanie dosť neprimerané. Avšak môžete v nej nájsť dušu, ktorú budete chápať. Dušu, ktorá je uväznená vo vlastnom tele. Dušu, ktorá zažíva strach, nepochopenie zo strany druhých, ale aj také vnútorné nepochopenie. Spojenie dvoch kontrastných pováh v jednej. 

Jej muž. Muž snov. Dokonalý lekár, ktorý ju miluje, ale aj tak má svoje chyby. Príliš dôveryhodný, no všetká trpezlivosť má svoje hranice.

Kamarátka, ktorá o všetkom vie, ale nezakročí. Nesnaží sa prehovárať. 
Ďalej ľudia, ktorí Adele nechápu, alebo nechcú chápať. 
Situácie, ktoré sú hlúpe, panovačné, prudké, ale tvoria jadro príbehu.

...Jedno ti poviem," Simone si odpije z ginu a mľaskne jazykom o podnebie, "nespokojní ľudia ničia život všetkým naokolo." (s. 146)


Celá kniha je akoby súzvuk zvrátenosti, nádeje, snahy, chorobnej lásky a túžby. Autorka podáva myšlienky hlavnej postavy bez prikrášlenia. Píše surovo, brutálne, ale zároveň s ľahkosťou.

Dokáže vám pomotať hlavu, pošliapať vaše predstavy, zamotať myseľ a hlavne skúsiť pochopiť, nesúdiť. 

Leila Slimani vytvorila veľmi čitateľný literárny počin. Tému svojej prvej knihy si vybrala ťažkú, ale zvládla ju bravúrne. Odkrýva životy žien, ktoré sú "otrokyňami" svojich túžob. Žien, ktoré túžia po normálnom živote, rodine, krásnom dome, po láske, no ich myšlienky a činy smerujú opačným smerom. 

Leila píše o Adele, ktorá síce pôsobí vulgárne, lacno, neuvážene, ale vidí v nej ženu, ktorá hľadá svoju cestu v bludisku života, snaží sa z neho dostať, no je doň až príliš zamotaná a sieťky tejto pavučiny sa nedajú len tak ľahko pretrhnúť. 

Bola jeho neurózou, šialenstvom, ideálom. Jeho iným životom. (s. 127)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk Knižočku si zakúpite tu.

streda 19. decembra 2018

Chlapec bez mena - Marta Fartelová (recenzia)

Už dávno som nebol dieťa. Vekom možno áno, no duša mi pri všetkých hrôzach dospela a zostarla. (s.206)


V poslednom čase si môžete všimnúť, že autorky ženských románov skúšajú svoje spisovateľské schopnosti aj v iných žánroch. Niekedy je to dobrý krok, niekedy, žiaľ, nie...

Marta Fartelová sa však radí medzi autorky, ktoré to zvládli.
Chlapec bez mena je kniha, ktorá zachytáva skutočný príbeh malého chlapa počas 2. sv. vojny. Zachytáva stratu blízkej osoby, zlé podmienky na život, neochotu pomôcť, a keď už niekto pomôže, tak časom aj tak prevládne strach a potreba chrániť svoju rodinu, nezaťažovať sa životnými osudmi cudzích ľudí, ďalej kniha zachytáva odlúčenie od matky, zúfalstvo, beznádej, často aj ocitnutie sa na hranici života a smrti, život v koncentračnom tábore, či život po ňom.

Autorka zachytáva pár rokov zo života chlapca, počas ktorých sa tento chlapec musel stať mužom. Musel prekonávať prekážky, nájsť v sebe vnútornú silu, zvládnuť nedostatok lásky, pohladenia a prežiť.

David sa počas týchto rokov odlúčenia od rodiny musí vyrovnávať s rôznymi prekážkami. Hľadať v ľuďoch to dobré, snažiť sa prežiť z jedného dňa na druhý, slepo dôverovať, nekonať príliš prudko, počúvať svoje inštinkty a hlavne nepovedať pravdu.

Bol som žid, utečenec a nemal som doklady ani žiadne meno. Bol som neželaný. Bol som nikto. Bol som chlapec bez mena. (s.117)


Aj napriek tomu, že knižka je tenučká, zaoberá sa viacerými časovými rovinami, či priestorom, autorka dokázala z obrovskej témy vytiahnuť to podstatné, pozliepať všetky dôležité kúsky, vytvoriť dielo, ktoré nielenže je dôveryhodné, zachytáva históriu a skutočnosť, ale zároveň pôsobí na čitateľa emocionálne.

Počas knihy sa vám bude zdať, že poznáte všetko, že vás už nič nedokáže prekvapiť. No čím viac budete čítať, tým viac sa budete čudovať, akí dokážu byť ľudia zlí a krutí.

Napriek tomu, že autorka sa venuje takejto závažnej téme, boju o prežitie, o nádeji, tak dokáže do príbehu vniesť aj zábavné prvky, konverzácie, či dokonca takú nevinnú detskú radosť, ktorá prežila aj napriek tomu, že boli snahy ju zmariť, zničiť a rozdupať pod čiernu zem.

Neprezradiť pravdu sa stalo každodennou súčasťou boja o prežitie. (s. 151)


Marta Fartelová sa v prvom rade snaží, aby čitateľ pochopil konanie postáv, aby ich nezavrhoval, ale aby našiel zmysel v ich činoch. Nesnaží sa, aby ste nejakú postavu nenávideli, snaží sa ukázať negatívne, ale zároveň aj pozitívne ľudské vlastnosti, ochotu pomôcť, no zároveň nám ukazuje aj veľký strach.

Kniha sa číta veľmi ľahko, je pútavá, vážna, ale zároveň má aj prvky, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári. Nechýba jej žiadna charakteristika, ktorá je typická pre knihy, ktoré sa zaoberajú 2. svetovou vojnou. Má v sebe presné množstvo napätia, smútku, bolesti, hrôzy, strachu, smrti, rovnako ako radosti, lásky, odhodlania a nádeje.

Autorka neurobila rozhodne krok vedľa, keď sa rozhodla napísať túto knihu. Štýl písania je síce jej vlastný, ale dokáže ho podať tak, akoby dané obdobie mala veľmi dobre naštudované a mala za sebou nejednu knihu z danej histórie.

V očiach som mu nezachytil žiadnu emóciu. Ani závisť, ani nenávisť, ani zlomyseľnosť a už vôbec nie spolupatričnosť. Bolo tam prázdno, úplné prázdno. (s.198)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knižočku nájdete tu

utorok 18. decembra 2018

Vianočné knižné tipy #2

Počas vysokej školy prestávam vnímať chaos okolo Vianoc. Asi preto, že som ešte nestihla ísť do obchodov a rozčúliť sa na každom kroku, v každom obchode. I keď chodím do kníhkupectiev v meste, v ktorom študujem, tak stále to nie je to isté, ako keď idem do kníhkupectva v meste, ktoré mi je od domu najbližšie. Tam je to čistá psychiatria!

Moje Vianoce sa točia okolo skúšok, testov, zápočtov. A samozrejme punču! Kto by odolal?
No už sa to blíži a už aj ja budem musieť začať rozmýšľať nad darčekmi. Väčšinu mám už kúpenú, ale aj napriek tomu ešte mi zopár chýba. Tento rok bude trošku chudobnejší, nakoľko moja vysoká škola ma stojí nemalé peniaze. No respektíve mňa aj mojich rodičov.

Avšak ak máte nejaké to "eurko" navyše, tak určite sa oplatí investovať do hodnotnej knihy pre nejakého milovníka kníh. U mňa doma číta iba sestra, ale ona nie je až takou obľúbenkyňou kníh, že by potrebovala nejaký "špeci" darček. Väčšinou číta romány, takže tam nie je problém vybrať, nakoľko je tona románov, ktoré sa ročne vydajú.

Ak chcete teda potešiť niekoho knihou, ktorá vyzerá na prvý pohľad doslova až tak luxusne a aj jej vnútro stojí za to, tak určite odporúčam knihu Expedícia:Môj ľúbostný príbeh, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Absynt. Kniha sa zaoberá neúspešnou polárnou expedíciou Andréeho a ďalších dvoch mužov. Autorka sa zamýšľa nad dôvodmi smrti týchto pánov a jej knihe dodávajú dôveryhodnosť aj krásne fotografie (autorka sa vydala po ich stopách), mapy, denníky a pod. Veľmi skvelý a hodnotný darček, ktorý poteší každého, kto miluje históriu, záhady, cestovanie a vydavateľstvo Absynt.

Nedávno vyšli aj Gundžovníky vo vydavateľstve Slovart, ktoré sú viac-menej rodinné klebety, ktoré zhromažďoval Satinský. Písal o rodine, o politike, o krajine. Všetko toto je spracované ako časopisy.
Tieto časopisy aj veľmi pekne ilustroval, a tak sa kniha stáva krásnou publikáciou, ktorej vnútro je perfektne spracované, doslova až "pohladí oči" a príbehy vás zaujmú či dokonca aj pobavia. Celé spracovanie týchto časopisov je pútavé a ako darček veľmi zhodné.

Trošku feminizmu nezaškodí, či? Margaret Atwood a jej Príbeh služobníčky v krásnom novom šate od vydavateľstva Slovart si získa určite nejedno srdce. Nedostatok lásky, rovnosti, slobody vám roztriešti srdce. Autorka tejto knihy odporúča aj knihu Sila, ktorá sa zaoberá ženami, ktoré majú silu, pri ktorej stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Je už na vás, ktorej knihe dáte prednosť, Silu mám aktuálne iba rozčítanú, ale zdá sa, že bude ozaj veľmi dobrá (ak sa niečo nepokazí).

Ak ste milovníkom poézie (resp. citátov, myšlienok) a ešte k tomu anglickej, tak určite vás nesmie obísť druhá kniha Atticusa - The dark between stars. Podľa mňa lepšia ako jej predchodkyňa. Neviem, či niekto vo vašom okolí je zrovna fanúšikom týchto "instagramových spisovateľov", ale ak náhodou áno, tak týmto určite nesiahnete vedľa. Angličtina je ľahká a fotografie pridávajú textu istú "dušu".

Ak hľadáte knihy pre najmenších, tak tu mám rovno tri na výber. Gerda:Príbeh veľryby je krásny príbeh veľryby, ktorá dokázala byť samostatná, išla si za svojim cieľom, nevzdala sa pri prekážkach a našla "to", čo potrebovala.
Rok v lese je nádherná kniha bez textu, ktorá zachytáva život v lese počas roka. Krásne detaily, 12 mesiacov, zvieratká, štyri ročné obdobia a "na pohľad lahodiace ilustrácie."
Ak ste ešte nezaznamenali fenomén detských kníh s rozprávajúcim perom, tak teraz je ten čas. Kúpite ich v kníhkupectvách alebo dokonca aj v Albi. Na ktorý obrázok ukážete, tam vám začne pero hovoriť. Výhodou je, že keď si kúpite jedno pero, tak vám budú fungovať všetky knihy, stačí si ich potom iba do toho pera nahrať. Je to vhodný darček, pretože deti dokážu sa s tým "vybaviť" aj samé. Hovorím z vlastnej skúsenosti, moja krstná dcéra ich zbožňuje.
Príklad na túto knihu je: Kúzelné čítanie:Moje prvé písmenká

A na koniec niečo od slovenských autorov.
Pre mužov (aj ženy, samozrejme) je tu nová kniha od Kariku Priepasť. Je trošku iná ako jeho predchádzajúce. Zameriava sa tentokrát na psychickú stránku postavy, ale badať v tejto knihe aj typické "Karikovské prvky". Toto dielo nie je také obyčajné, má svoju myšlienku, podstatu, pointu a je len na vás nájsť si v nej to, čo vás zaujme, očarí.

Pre ženy je tu moja srdcová záležitosť: Ak mi dovolíš od Hany Repovej, ktorá si dokáže vždy získať moje srdce, roztrieštiť ho a znova zlepiť. Hana Repová píše naozaj pútavo, skvelo a ozaj vám ju odporúčam, ak ste ju ešte nečítali. Táto kniha si ma získala ešte viac ako jej prvotina. Asi preto, lebo mi postavy boli bližšie vekovo. "Zhltnete" ju za jeden večer a budete mať potrebu čítať ju neustále.

Určite existuje ešte milión ďalších skvelých kníh, ktoré môžete niekomu podarovať na Vianoce. Ja som vybrala iba pár, ktoré ma tento rok zaujali, ktoré majú využitie, ktoré otrasú vašimi emóciami a ich kúpou nič nepokazíte.

>Sima<

sobota 8. decembra 2018

Vesmír v kvapke vody/Rozhovory s prekliatymi reportérmi - Agnieszka Wójcińska

Absynt svojich čitateľov neustále prekvapuje a tentokrát nám prináša rozhovory s prekliatymi reportérmi. Na prvý pohľad vcelku obyčajná kniha, ktorá zachytáva nejaké náhodné alebo cielené otázky a úprimné odpovede, ktoré by ste si mali prečítať iba preto, lebo vás zaujímajú.

No opak je pravdou a celá táto nenápadná knižočka Vesmír v kvapke vody vás dostane rovnako, akoby ste čítali reportáž.

Ak sa nečudujete, nemáte o čom písať. Ak sa nedivíte, znamená to, že všetko viete.


Autorka nám ponúka rozhovory s dvanástimi reportérmi. Poľskými, ale aj svetovými. S mužmi, ale aj so ženami.
V každom rozhovore spoznáte iný typ osobnosti, iný typ myslenia, zaznamenávania si poznámok, iný pohľad na reportáže, na príbehy, na krajinu.

Každý rozhovor vás zasiahne niečím iným. Dozviete sa viacero návykov zo súkromného života, rôzne pohľady na ľudí, ktorí prežili nejakú masakru, spoznáte ľudí, o ktorých myslení ste sa mohli dovtípiť iba z kníh daných autorov, no tu sa už posúva subjektívny pohľad, ktorý vám reportéri radi sprostredkujú.

Mojou úlohou nie je odsudzovať, resocializovať, vyzývať k dobru alebo spovedi, už len preto, že nemôžem dať rozhrešenie alebo pochopiť jeho pohnútky, neviem, kto je a ako sa stal zločincom.


Nielenže spoznáte osobu reportéra, ale aj jeho tvorbu a tým pádom vás táto kniha presvedčí o to, že daná kniha z edície Prekliati reportéri stojí za to. Sú to rôzne knihy, rôzne reportáže, príbehy. O ľuďoch, čo prežili vojnu, o blízkych, o vraždách, genocíde, transsexuáloch, o väzení, o hľadaní odpovedí a o tajomstvách.

Odkryjú sa pred vami životy podobné tomu vášmu. Prečítate si o ľuďoch, ktorí majú strach, rešpekt, úctu, odvahu, silu, ale zároveň vám priblížia aj niektoré postavy z kníh, ich odvahu, ich silu, ich úctu.

Nemožno písať o všetkom, čo vieme. Nemožno sa uspokojiť s prvými ľuďmi, ktorých stretneme, a s prvými odpoveďami, ktoré počujeme.


Predstavia sa vám dva odlišné póly.
Reportéri, ktorí si zachytávajú poznámky na diktafón, ale aj tí, ktorí ho nepotrebujú.
Reportéri, ktorých životné osudy hrdinov veľmi dostanú, ale na druhú stranu spoznáte aj reportérov, ktorí si dokážu vytvoriť určitý odstup a zaujímajú sa skôr o príbeh.
Tak ako aj hrdinovia v knihách, aj jednotliví reportéri sa k životu stavajú úplne odlišne. Preto je táto kniha dôležitá. Nielenže nahliadnete do krajín sužovaných vojnou, do ľudských duší, ktorí sa museli vysporiadať so životom, ale nahliadnete aj do hlavy človeka, ktorý sa snaží tieto hrôzy zaznamenať na papier a ukázať ich svetu.

To nebolo moje utrpenie. Patrilo im: matkám, ktoré hľadajú kosti svojich synov. A ony tam stáli s kamennými tvárami. Mohol som vari pri nich vzlykať?


Nemôžem tvrdiť, že každý rozhovor mi prirástol k srdcu a každý reportér mi bol sympatický, ale jedno je isté, za všetkými tými úžasnými dielami, literárnymi cenami, výletmi, zúfalstvom, strachom, sa skrývajú silné charaktery ľudí, ktorí dokážu nájsť v sebe odvahu, rozprávať sa s obeťami, ale aj vrahmi, plakať, smútiť, zúriť, zachovať sa neutrálne.

V každom reportérovi spoznáte iný typ osobnosti. Iné záujmy, iné názory, iné myšlienky. No v každom z nich je záujem písať, podať ostatným informácie, zachovať si históriu, hrôzu, ktorá sa deje v našich životoch, možno len pár krajín od nás, pár kilometrov, či metrov, donútia nás zamyslieť sa a skúsiť prijať skutočnosť, či poučiť sa z chýb a viac ich neopakovať.

Po rokoch práce s istotou viem, že sa nesmie písať pre hrdinu. Treba písať pre čitateľa. Pre niekoho, komu chcem čestne a svedomito opísať to, čo som videla, počula, objavila a pochopila.


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knižočku si zakúpite tu.

nedeľa 2. decembra 2018

Jeden temný trón - Kendare Blake (recenzia)

Komu bolo málo napätia v prvej knižke, tak by mal siahnuť po tejto. Ak to pôjde postupne, tak posledná tretia kniha bude supernovou. Dúfam len, že posledná nebude raz tak hrubá, pretože to by mnohých z nás odradilo :"D

Nedávno sa ešte len vydala knižka Tri temné koruny a teraz už je tu hneď pokračovanie. To je rýchlosť! Neverila som vlastným očiam. Aj keď príbeh nie je wau na milión percent, ale je iný, originálny, jedinečný, nový a preto si vedel získať už stovky čitateľov.  Dovoľuje nám premýšľať a porovnávať, špekulovať. Nesedíme doma na posteli, ale sme na námestí vo Vlčom prameni a dívame sa na osud, ktorý je daný mladým kráľovnám.

,,Načo hľadať tetrova v hustých kríkoch, keď uprostred čistiny stojí srnka?"

Tento príbeh je presýtený niečím temným, niečím, čo by sa malo stať, ale niečo tomu bráni... tým myslím smrť dvoch kráľovien, aby tá tretia mohla vládnuť. Tento motív je cítiť v každom rozhovore, v každom opise... všade. Na nič iné sa nedá myslieť. Aj keď dej skrášľujú aj romantické preslovy a dlhé cesty za láskou, na ktoré čakáme už od predchádzajúcej knižky. Dočkali sme sa ;)

Počas čítania sa vaše sympatie presúvajú z postavy na postavu. Neviete, komu máte veriť a komu máte držať palce. Rovnako ako neviete, v čo dúfať alebo koho nenávidieť. V tejto knižke sa bije tak veľa emócii. Je ručná a veľmi dynamická. Priestor tu dostávajú aj nové postavy, ktoré silno zamiešajú karty. Zrady, úteky a viera... toho je tu plno. Postavy evoluujú, menia sa a bojjujú o sympatie. Neviete, kto je váš obľúbenec, pretože poznáte všetky ich stránky.

,,Kedysi som bola len sivá myš... Lenže už nie som."

Každá z postáv je silnou osobnosťou a dômyselnosťou sa snaží násjť riešenie, ktoré všetko spraví. No nie je to tak jednoduché. Ostrov jednoducho potrebuje svoju kráľovnú. Ale ktorá to bude? Skrytá travička Arsinoe? Najsilnejšia elementalistka Mirabela? Zúrivá a krutá Katarine?

,,Žiadna z mojich sestier sa nevráti na ostrov. Koruna a trón sú moje."

Dúfam, že čoskoro vyjde pokračovanie, pretože viem, že sa tam diať veci!!!

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)
- Rony -