Chlapec bez mena - Marta Fartelová (recenzia)

Už dávno som nebol dieťa. Vekom možno áno, no duša mi pri všetkých hrôzach dospela a zostarla. (s.206)

V poslednom čase si môžete všimnúť, že autorky ženských románov skúšajú svoje spisovateľské schopnosti aj v iných žánroch. Niekedy je to dobrý krok, niekedy, žiaľ, nie...

Marta Fartelová sa však radí medzi autorky, ktoré to zvládli.
Chlapec bez mena je kniha, ktorá zachytáva skutočný príbeh malého chlapa počas 2. sv. vojny. Zachytáva stratu blízkej osoby, zlé podmienky na život, neochotu pomôcť, a keď už niekto pomôže, tak časom aj tak prevládne strach a potreba chrániť svoju rodinu, nezaťažovať sa životnými osudmi cudzích ľudí, ďalej kniha zachytáva odlúčenie od matky, zúfalstvo, beznádej, často aj ocitnutie sa na hranici života a smrti, život v koncentračnom tábore, či život po ňom.

Autorka zachytáva pár rokov zo života chlapca, počas ktorých sa tento chlapec musel stať mužom. Musel prekonávať prekážky, nájsť v sebe vnútornú silu, zvládnuť nedostatok lásky, pohladenia a prežiť.

David sa počas týchto rokov odlúčenia od rodiny musí vyrovnávať s rôznymi prekážkami. Hľadať v ľuďoch to dobré, snažiť sa prežiť z jedného dňa na druhý, slepo dôverovať, nekonať príliš prudko, počúvať svoje inštinkty a hlavne nepovedať pravdu.

Bol som žid, utečenec a nemal som doklady ani žiadne meno. Bol som neželaný. Bol som nikto. Bol som chlapec bez mena. (s.117)

Aj napriek tomu, že knižka je tenučká, zaoberá sa viacerými časovými rovinami, či priestorom, autorka dokázala z obrovskej témy vytiahnuť to podstatné, pozliepať všetky dôležité kúsky, vytvoriť dielo, ktoré nielenže je dôveryhodné, zachytáva históriu a skutočnosť, ale zároveň pôsobí na čitateľa emocionálne.

Počas knihy sa vám bude zdať, že poznáte všetko, že vás už nič nedokáže prekvapiť. No čím viac budete čítať, tým viac sa budete čudovať, akí dokážu byť ľudia zlí a krutí.

Napriek tomu, že autorka sa venuje takejto závažnej téme, boju o prežitie, o nádeji, tak dokáže do príbehu vniesť aj zábavné prvky, konverzácie, či dokonca takú nevinnú detskú radosť, ktorá prežila aj napriek tomu, že boli snahy ju zmariť, zničiť a rozdupať pod čiernu zem.

Neprezradiť pravdu sa stalo každodennou súčasťou boja o prežitie. (s. 151)

Marta Fartelová sa v prvom rade snaží, aby čitateľ pochopil konanie postáv, aby ich nezavrhoval, ale aby našiel zmysel v ich činoch. Nesnaží sa, aby ste nejakú postavu nenávideli, snaží sa ukázať negatívne, ale zároveň aj pozitívne ľudské vlastnosti, ochotu pomôcť, no zároveň nám ukazuje aj veľký strach.

Kniha sa číta veľmi ľahko, je pútavá, vážna, ale zároveň má aj prvky, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári. Nechýba jej žiadna charakteristika, ktorá je typická pre knihy, ktoré sa zaoberajú 2. svetovou vojnou. Má v sebe presné množstvo napätia, smútku, bolesti, hrôzy, strachu, smrti, rovnako ako radosti, lásky, odhodlania a nádeje.

Autorka neurobila rozhodne krok vedľa, keď sa rozhodla napísať túto knihu. Štýl písania je síce jej vlastný, ale dokáže ho podať tak, akoby dané obdobie mala veľmi dobre naštudované a mala za sebou nejednu knihu z danej histórie.

V očiach som mu nezachytil žiadnu emóciu. Ani závisť, ani nenávisť, ani zlomyseľnosť a už vôbec nie spolupatričnosť. Bolo tam prázdno, úplné prázdno. (s.198)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knižočku nájdete tu.