štvrtok 23. mája 2019

40 dní pešo do Jeruzalema - Ladislav Zibura (recenzia)

Ladislav Zibura, ako český cestovateľ, nie je pre Slovákov až takou veľkou neznámou. Už od malička ho to lákalo - preskúmať svet, chodiť pešo, prekonávať svoje možnosti, objavovať novú kultúru, svet, spoznávať nových ľudí.

Vydal už tri knihy, ktoré zachytávajú tieto jeho tajuplné cesty, a ktoré vynikajú aj krásnymi obálkami, ktoré vás na prvý pohľad zaujmú a hlavne upútajú vašu pozornosť.

Od obálky sa dostávame k jednotlivým stránkam a odrazu na nás začne dýchať dobrodružstvo, nová kultúra, úsmevné momenty, ktoré v nás evokujú ilustrácie, ktoré skvelo nielen dopĺňajú príbeh, ale umocňujú aj celkový zážitok.

Od ilustrácií je to už len malý krôčik k samotnému deju, no a celkovo to vytvára veľmi čitateľnú, vtipnú knihu, ktorá si rozhodne získa vaše "cestovateľské srdce", nech už je také, ktoré túži po dobrodružstve a vydá sa ho hľadať, alebo len niekde v hĺbke by takéto dobrodružstvo chcelo zažiť.

Ilustrácie, rôzne tipy od samotného autora (čomu sa vyvarovať, čo je potrebné v deji vysvetliť a pod.) a samotný dej tvoria celok, ktorý je dobre stráviteľný, a duša čitateľa sa obohatí nielen o cestovanie, ale zároveň si obohatí svoje vedomosti a na chvíľku sa vyberie do krajiny, v ktorej je nehorázne teplo.

Zibura opisuje svoje dojmy z cestovania veľmi živo a nič neprikrášľuje. Netvári sa tak, že o krajine a ľuďoch treba povedať len to najlepšie, ale veľmi reálne opisuje všetky svoje zlé a dobré zážitky, ktoré obohacuje smiechom, ľahkosťou, iróniou, sarkazmom a niekedy aj takým "je mi to jedno".

V tejto knihe sa teda čitateľ vydáva na cestu s Ladislavom, objavuje nové miesta, číta o tom, ako sa Ladislav správa k druhým ľuďom, ako sa oni správajú k nemu, ale zároveň píše aj o obyčajných hlúpostiach, ktoré sú síce možno v príbehu nepodstatné, ale akosi vám pripadá potom dielo bližšie. Zoberme si ako príklad to, keď opisuje, aké má ubolené nohy, ako sa mu tvoria pľuzgiere a pod. Málokedy sa dostanete do kontaktu s takouto knihou, ktorá vám nič nezatajuje a všetko vám podáva príliš reálne, príliš do detailov. Veď v ktorej knihe ste o podobných strastiach = zbytočnostiach už čítali?

Autor zdôrazňuje veľkú pohostinnosť ľudí, ktorých počas putovania stretol. Opisoval, ako ho sami pozývali na čaj, ako mu ponúkli miesto na spanie, ako ho zavolali do rodiny, ako mu dali najesť, napiť, ako ho brali k sebe a správali sa k nemu úctivo, takmer akoby bol súčasť rodiny.
Veľmi pekne teda vykresľuje pomery, aké fungujú v Turecku, Izraeli, Sýrii či celkovo vo svete. Približuje nielen pohostinnosť cudzích ľudí, ale zároveň aj vojnu v Sýrii, nebezpečenstvo prespania u niekoho, strach, náboženstvo, ramadán.

Náboženstvo je v tejto knihe prítomné v každej podobe, autor taktiež vykresľuje situáciu v krajinách, problém migrácie, prechodov cez hranice. Ponúka nám svoje myšlienky a pohľady, ktoré si vytvoril na základe cestovania, spoznal ľudí, tradície, krajinu, a vie si vytvoriť teda názor, ktorý si vie aj obhájiť.

Často sa však dostávame aj do situácií, keď si "robí srandu" z iných, keď provokuje, keď nemá pravdu, no vie si to neskôr priznať a hanbí sa za to, čo zlé urobil.

Autor teda nedáva priestor len jeho púti, ale zároveň ponúka aj sondu do jeho vnútra, pocitov, ktoré prežíva. Veľakrát mi v knihe prišlo, že svojím vyjadrovaním si "zarába" na problém, no vedel sa vždy z neho akosi "vyhrabať".

Kniha je teda skvelou, rýchlo čitateľnou oddychovkou, ktorá je plná myšlienok o svete, o fungovaní sveta, o spoznávaní nových kultúr, ľudí, plná smiechu, radosti, irónie, ale taktiež plná myšlienok, názorov o cestovaní, či rád, ktoré je dobré, keď si uvedomíte skôr, ako sa vydáte na cestu.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

utorok 21. mája 2019

Vox - Christina Dalcherová // recenzia

Žiadny hlas. Ani len najtichší hlások neujde slovomeru. Zráta všetko. Až do stovky. A po nej... po nej to pekelne bolí.

,,A tak som mala plán. Nádej."

Tento feministickopsychologicky dystopický ladený román americkej vedkyne, odborníčky na lingvistiku talianských a amerických dialektov, sa dostáva pod kožu. Pri čítaní zatajujete dych a dúfate, že keď prehovoríte, môžete prešvihnúť limit stovky slov bezbolestne.

Táto knižka opisuje radikálnu zmenu, ktorá zasahuje modernú Ameriku, z pohľadu mladej doktorky Jean. Opisuje jej každodenný život, všetky jej myšlienky, pretože tie jediné jej žiadny prístroj nezráta, jej strohé rozhovory s rodinou, jej povinnosti i vzdor.

Námet je úžasný. Chytľavý. Stačí vám pár slov anotácie a viete, že si ju pridáte na reading list. Vzbudzuje zvedavosť. Chcete vedieť, čo sa stalo Amerike, že takto ,,zdivočela". Chcete vedieť, ako sa dá žiť s chodubným denným prídelom nie jedla, ale slov. Chcete vedieť, či existuje šanca na pád tohto krutého režimu. Chcete vedieť, či sa mu niekto postaví. Chcete vedieť, kam až táto zúfalá situácia povedie. Chcete veriť v nádej.

Jean je doktorka lingvistiky, podobne ako samotná autorka. Táto stránka vedy a výskumu je v knižke opísaná naozaj reálne. Žiadne zbytočné obkecíky, ale realita presne taká, ako ju máte možnosť vidieť pri vstupe do laboratória. Vedcov ako mravce, no a nemáte šancu si zapamätať každučký nástroj, ktorý sa tam nachádza. Aká veľká je strata slov pre človeka, pre ktorého sú slová prácou aj koníčkom?

,,Muži sú dvojakí... Ozajstní chlapi a barani."

Členovia Jeaninej rodiny sú viditeľnými a svojskými postavami. Aj keď jej manžel Patrick pôsobí ustráchaným a pohodlným dojmom bez akéhokoľvek pomyslenia púšťať sa do nebezpečia či odporu, jej synovia sú hrdinami aj za otca. Aj cez túto Patrickovu opatrnosť som ho mala v príbehu celkom rada. Bol milý, úprimný, miloval Jean. Jednoducho len poslúchal rozkazy vlády, to by asi urobila väčšina. Nevymyslel si ich. Najstarší syn Steven bojuje v mene zákona, často sa preto s Jean hádajú, no zradil by preň svoju lásku, s ktorou sa plánoval oženiť? Hravé a roztomilé dvojčatá nemajú v knižke až taký veľký priestor, za to však Sonia ho vypĺňa aj za nich. Jean na nej naozaj záleží. O to viac, že sa jej na malej detskej rúčke ligoce podobný slovomer ako jej mame.

,,Už nevieme, kto sú muži a kto ženy. Naše deti dospievajú zmätené. Kultúra rodiny je narušená..."

Rutina tejto rodinky je poprepletaná rôznymi myšlienkami, ako napríklad o Jeaninej starej kamarátke Jackie a jej varovaniach o príchode ,,zla", o spomienkach, o jej rodičoch, o jej snoch,,.. Avšak, zaujímavé bolo sledovať, ako to v takej domácnosti so zamknutými knihami a počítačmi funguje. Pošta či hocijaký úradný dokument patrili výhradne do rúk hlavy rodiny, mužovi, otcovi. Do obchodu chodili výhradne ženy..... Žiadna káva s kamarátkami, žiadny knižný klub, žiadne učenie sa s deťmi, žiadne výlety, žiadne radovánky. Len povinnosti. Skákať okolo mužských zadkov.

,,Žene možno vziať veľa... Dokonca jej môžete vziať aj slová... Ale ak jej vezmete kamarátstvo, už hovoríme o niečom inom."

Knižka odráža celú mizériu tejto nepredstaviteľnej politiky. Konšpirácie a myšlienky s názormi, za ktoré by som lámala krky. Tento mužský svet ma ani na pikometer neočaril. Hneval ma a v mojej hlave šantí hurikán protestov. Idey prezentované skrz médiá, alebo samotné deti, ktoré len poslušne chodia do školy a uveria podobnému šarlatánstvu, ma neraz chceli od knižky odradiť. Z tejto patriarchálnej politiky sa stalo náboženstvo a všetci ho uctievali. No aj tak sa moja zvedavosť rozhodla otáčať stránky za mňa a knižku som mala prečítanú za jediný deň.

,,..ženy by mali poslúchať manželov? V dvadsiatom prvom storočí?"

,,Žena nemá právo hlasovať, ale má vlastnú sféru zodpovednosti a dôležitosti. Je Bohom vyvolená strážkyňa domova... jej postavenie anjela domova je najposvätnejšie..."

Chápala som Jeanino rozčúlenie i odpor. Modlila som sa za zázrak, zá kvapôčku nádeje, za kúsok slniečka na zamračenej oblohe. No príbeh sa len nabaľoval. Jean dostala možnosť opäť sa vrátiť k jej práci, no na čo, ak sa má po konci výskumu vrátiť k svojmu starému náramku a ďalej mlčať? Patrick v tom videl príležitosť, privilégium a možnosť zvýšenia slovnej kvóty. Jean však ako tvrdohlavá vedkyňa odmietala.

,,Chýbal mi výskum, knihy, spolupráca... Chýbali mi rozhovory. Ale najviac mi chýbala nádej."

Knižka naberá rýchly spád, no končí /pre mňa/ typicky americky. Ba až priam zázračne. Knižku som mala aj nemala rada, bolo to s ňou ako na horskej dráhe. Avšak za polovičkou som ju nevedela odložiť. Nakoniec ma sklamal záver, ktorý prešiel ako strela, ani som sa nespamätala. Všetky prekážky žmurknutím oka stratili dôležitosť a jedoducho sa rozplynuli. Ha.

,,Neexistuje spôsob, aby som vyhrala, ale  existuje spôsob, aby som sa cítila ako víťazka"

Nad touto knižkou sa ešte dlho budem zamýšľač, pretože nesie niečo z temnej ale aj z tej svetlej strany. Drieť bez pochvaly či povzbudenia by nemal byť životný cieľ ani smer. Žena v domácnosti sa tak ľahko z ľudského povedomia nevytratí, istá nerovnosť bude svet rozkladať vždy.

Za knižku ďakujeme. Objednávajte tu.



,,Spánok je fantastický zmizík, kym trvá."

- Rony -

utorok 14. mája 2019

Líštička - Martina Jakubová (recenzia)

Máte rady (poväčšine ženy) ženské romány? Tak tu mám pre vás jeden skvelý tip, navyše od slovenskej autorky!

Kniha Líštička nie je prvotinou Martiny Jakubovej, takže ju nemám s čím porovnať, no musím priznať, že vás nenechá chladnými.

"Len ty sama sa musíš rozhodnúť, čo urobíš ďalej so svojím životom. Ale nezahoď šancu byť šťastná len preto, že sa bojíš, čo by si o tebe pomysleli iní. Tí, čo ťa majú naozaj radi, pochopia. A na ostatných nezáleží..." (s. 265)


Lístička je knihou, ktorá sa zaoberá láskou, ktorá sa objaví na najčudnejších miestach, najneočakávanejších momentoch, alebo v momentoch, keď ostávajú oči iba pre plač.
Hlavná hrdinka tejto knihy v okamihu, keď si myslela, že zákerná choroba ukončí jej mladý život, spozná svoju osudovú lásku a bezhlavo sa zamiluje.

Lenže osud má s Katkou (Líštičkou) iné plány. Jej sny sa v istom okamihu začnú rúcať a ona musí vytriezvieť. Odrazu má pocit, že všetko okolo nej, je len jedno veľké klamstvo a ľudia okolo nej len úbohí herci.
Komu však naozaj na nej záleží a kto sa s ňou iba zahráva?
Sklamaná Lístička musí zistiť pravdu a nájsť svoje skutočné šťastie.

Túžiť po nej, keď bola len nedosiahnuteľným snom, bolo ťažké. Ale žiť s vedomím, že bola na chvíľu naozaj moja, a potom ju zase stratiť... Netušil som, ako by som to zvládol. (s. 178-179)


Musím priznať, že kniha ma zaujala hlavne obálkou a názvom. A to je už veľmi dobrý základ, aby ste si prečítali knihu, no nie?
Martina Jakubová vás v tejto publikácii prevedie do sveta plného lásky, priateľstva, nenávisti, sĺz, ale aj smiechu.

Každá jej postava má v sebe určitý charakter, ktorý je viac-menej sympatický. Autorka sa však pri tvorbe postáv nezamerala na ich vonkajšok, ale skôr na vnútorné pocity a čitateľovi poskytla dva rôzne pohľady, ktoré neboli síce označené kapitolou, ale hneď ste si na základe toho, aký rod daná postava použila, dokázali zaradiť myšlienky k postave.
Táto stratégia bola, podľa mňa, veľmi dobrá a skvelo dopĺňala príbeh. Často sa teda čitatelia stretnú so situáciami, keď jedna postava končí, no ďalší odsek/kapitolu už začína ďalšia. Pozrieme sa teda na situáciu v dvoch pohľadoch a to nám dovolí vytvoriť si komplexnejší príbeh, pocity a myšlienky daných postáv.

"...Nezvládnem okolo seba šťastných ľudí, ktorých život ide napriek všetkému ďalej. Neber to, prosím, tak, že vám ho neprajem. Nie. Len to teraz jednoducho neznesiem." (s. 213)


I keď sa viac autorka zamerala na psychiku postáv, tak niekedy len náznakom, pár vetami či slovami, spomenula nejakú vonkajšiu vlastnosť.
Pri niektorých postavách sme dokonca ani nevedeli, ako vyzerajú, i keď zohrali veľkú úlohu v deji.
Môže vám to prísť veľmi nepraktické, no mne autorka dodala akúsi uzdu fantázie, keď som si mohla vytvoriť postavy podľa seba a nemusela som sa zameriavať iba na jej predstavu.

Dej bol plný zvratov, autorka často menila priestor, postavy, myšlienky. V Katke sa bili dva protipóly, hľadala svoje šťastie. no pritom pozerala na to, čo by si pomysleli ostatní. Aj napriek tomu, že nebola typickým príkladom takzvanej dedinskej dievčiny, tak miestami jej myšlienky k tomu smerovali a riadila sa skôr morálkou než citmi.

Mám pocit, že to, čo som spravila, mám vyryté priamo na čele. Že každý, kto ma odteraz stretne, bude vedieť, čo som urobila. (s. 215)


Priestor autorka venovala aj iným ľudským osudom než len Katkinmu. Venovala veľa priestoru priateľstvu, ktoré bolo v knihe veľmi dôležité a tvorilo základný pilier. Často sa však dostalo na hranicu s láskou či nenávisťou, a Katka zistila, že je medzi nimi veľmi tenká.

I keď je príbeh postavený zo začiatku na zákernej chorobe, tak kniha je aj plná smiechu, sarkazmu, irónie, pri ktorej som sa musela nahlas zasmiať. Postavy konali emotívne, intuitívne a vytvárali z deja veľmi reálny príbeh, ktorý možno teraz zažíva aj nejaká podobne zbláznená Katka.

Celkovo sa teda kniha čítala veľmi rýchlo, stránky sa obracali samé, postavy sa riadili pomocou citov, i keď váhali, veľký priestor dala autorka priateľstvu, ktoré nezničí nik a ktoré je budované na pevnom základe a nik medzi sebou nesúperí, naopak, prajú si len a len šťastie. A možno trošku lásky. Trošku viac lásky. Pretože v živote nie je dôležité, čo si iní myslia, ale to, čo nás robí šťastnými. To, že sme schopní milovať, aj keď cítime veľkú bolesť.

Vedela som, že sa nebudem môcť skrývať pred svetom donekonečna,. ale dúfala som, že sa mi to podarí čo najdlhšie. (s. 212)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knižku zakúpite tu.

sobota 11. mája 2019

Bookstagram mood

Nedávno vyšiel článok o tom, aký je knihomoľ v tejto dobe, ktorý si získal dosť veľkú čitateľnosť a aj odozvu, či už vo forme správ, alebo komentárov. Teraz prichádzame s menšou "analýzou" niečoho, čo sme načrtli už v spomínanom článku.

Bookstagram.

Čo si pod týmto predstavíte? Instagramový účet, ktorý má viac ako 1000 sledovateľov, nádherne upravené fotky, ktoré mu "sedia" do  "feedu"?
A viete niekedy, že ako daná osoba píše o knihách? Či páčia sa vám iba fotky?

Už viackrát som sa stretla s tým, že fotky boli síce krásne upravené, účet mal niekoľko tisíc sledovateľov, ale akosi mi uniká celkový pocit z kníh.
Je krásne, keď viete pod každú fotku dať nejaký text, v ktorom sa na niečo pýtate. Je skvelé, že máte veľa sledovateľov, propagujete knihy, nahrávate stories, ale čo z toho, keď tie recenzie nemajú hlavu a pätu? Čo z krásneho profilu, keď čitateľ vlastne ani nevie, či tá kniha stojí, alebo nestojí za to.
Neviem, či je to teraz povrchné, čo tvrdím, ale nevšimli ste si to už niekedy?
Netvrdím, že viem písať recenzie, ale zároveň nemôžem byť ticho a zastávať názor, že prepísanie celého deju je cestou k správnej recenzii.

Tým môžem nadviazať na autorov/autorky. Nie je veľa takých, no nájdu sa aj "svetlé výnimky", ktoré budú propagovať niekoho iba preto, lebo napísal veľkú chválu na jeho/jej knihy.
A kde je akože tá pravdivosť? To budeme zdieľať zlé recenzie iba preto, lebo sú pozitívne? A písať, že aká je tá recenzia výborná?

Follow/unfollow.  Poznáte to? K tomuto vyjadreniu ma inšpirovala aj Baja Dolce, ktorú môžete sledovať na jej instagrame tu alebo tu.  Tiež sa s tým stretla a dosť ju to nahnevalo. Popravde, nečudujem sa. Načo ľudia dávate stále niekomu follow a potom následný unfollow a robíte to stále a počet kliknutí na Sledovať je viac ako dvadsať ráz?
Aký to má zmysel? Neviete, či máte niekoho sledovať? Veď keď sa vám niekoho tvorba, fotky páčia, tak asi nebudem sa každých pár dní rozhodovať, či áno, či nie.

S tým sledovaním trošku súvisí aj jedna "krásna" formulka: "Páči sa mi tvoj profil, je perfektný, máš skvelé fotky. Daj mi nejaký "lajk", "follow" a ja ťa budem zdieľať."
Čo prosím?
Tak keď sa ti páči moja tvorba, tak ma zdieľaj. Nepotrebuješ predsa na to špeciálne povolenie a nemáš od toho chcieť nič "na oplátku". Prečo jednoducho niečo neurobíš nezištne?
A myslím si, že keď človek niekoho bude zdieľať, tak ten dotyčný by mu to vrátil skôr či neskôr. Nepotrebuješ povolenie. Keď sa ti niečo páči, tak označ, komentuj, zdieľaj!

Ale! Nepýtaj NIKDY, aby ťa niekto zdieľal.
Každý si svoj počet followerov, likeov a iných vecí zaslúžil. Prečo by niekto mal niekoho zdieľať len preto, lebo je na bookstagrame nový? Prepáčte, ale nie, nerobím to a ani nebudem. Rada podporím, keď vidím, že niečo naozaj stojí za to, ale nie aby ste pýtali v súkromnej správe to, že vás mám zdieľať. Ospravedlňujem sa, ale nie.

Viem, čítame knihy dlho a dosť nám to niekedy trvá, ale máme školu, chodíme do nej niekoľko kilometrov, navyše so spojmi, ktoré trvajú niekoľko hodín, upratujeme, chodíme niekde na prechádzku, aby sme nabrali novú energiu, učíme sa na zápočty, skúšky, venujeme sa rodine, no a naozaj niekedy nestíhame prečítať knihu tak rýchlo, ako by ste si možno mysleli.
Čítanie nie je závod. Recenzia VŽDY bude, no možno nebude do mesiaca, dvoch, troch. Je nám to veľmi ľúto, ale sme predsa ľudia. Snažíme sa najviac, ako môžeme, a keď trošku nestíhame a neprečítame knihu načas a nevieme vám povedať, či je super, alebo nie, tak nás ospravedlňte.
Rady knihy propagujeme, pomáhame autorom aj vydavateľom, ale nie sme stroje a tiež potrebujeme občas "vypnúť". Dúfame, že to chápete, tak prosím, nemusíte sa nás pýtať, ako sa nám kniha páči, či ju už máme prečítanú a podobne. Všetko bude určite na blogu a aj na instagrame. Nezabudli sme na vás, len jednoducho žijeme, dýchame a snažíme sa.

To je iba taký malý zlomok "problémov", ktoré nás sem-tam trápia, sem-tam nahnevajú a sem-tam jednoducho to len zahodíme za hlavu. Ako to všetko vnímate vy? Zastávate názor, že knihu, ktorú dostane bloger na recenziu, treba prečítať hneď a čím skôr? Nie je prakticky jedno, kedy bude recenzia? Veď je predsa dôležité, aby bola a aby sa ľudia ku knihe dostali.
A k tým "praktikám" ako zdieľanie, lajkovanie a podobne, máte k nim niečo povedať?
Budeme rady za každú odozvu. Ďakujeme.
Hlavne tebe, milý čitateľ, milá čitateľka.

>Sima<

štvrtok 9. mája 2019

Toto je náš príbeh - Ashley Elston

,,Ak to neurobil, pravda sa ukáže."


Toto je náš príbeh bol dlhou cestou hľadania toho naozajstného príbehu. Príbehov tu bolo viac. Evolúcia dodala príbehu šťavu a aspoň mi táto knižka nakopla po zime zamrznutý mozog :D

Knižka láka obálkou. Má krásnu farbu, tajomný prechod, no a čo tam robia tie parohy?

Prvá moja myšlienka pri čítaní tejto knižky? ,,Milujem chlapčenské pohľady!" Ibaže toto moje nadšenie opadlo po prvej stránke, pretože som zistila, že chlapci z River Pointu sú síce hlavnými postavami, no nič nám priamo, a špeciálne mne ako čiteteľke, nehovoria. Jediná osoba, ktorá okrem rozprávačky Kate dostáva slovo je vrah Granta Perkinsa, ale až do poslednej stránky nikto, ani vy, ani Kate, ani jeho najlepšeí kamoši, netušia, kto týmto hlasom vlastne je.

Šialené! Zo začiatku som si nadávala. Hlúpe prvoplánové otrepané dievčenské rozhovory zo začiatku sa zmenili na šokujúce a dych berúce predávanie tajomstiev. Kate aj jej kamarátka pracujú na miestom súde, odkiaľ sa najlepšie a najrýchlejšie dostávajú informácie. Toto prostredie nám však dáva možnosť spoznať aj iné postavy. Či už samotných podozrivých a všetky detaily o ich vypočúvaní, o sudcovi, prokurátorovi, policajtoch,... Toto miesto robí z knižky ešte dynamickejší sklz udalostí.

Postavy, ktoré Kate stretáva sa striedajú a chaos z jej hlavy sa prenáša cez stránky aj na samotného čitateľa. Kde je vrah? Sleduje ju niekto? Kto bol ten chlapec, do ktorého sa zamilovala? Kto vie niečo viac? Kde nájde odpovede? Prečo je všetko tak nejasné?

,,Keď kamaráti poznajú svoje tajomstvá, nezostanú kamarátmi nadlho."

Otázky, otázky, otázky a len minimum odpovedí knižke dodávajú ten tajomný a napínavý obláčik, ktorý cítime z každej stránky. Keď už sa zdá, že je šanca nastoliť spravodlivosť, rozum vyhodnotí nejakú nezhodu a zas sú na nule. Opäť niečo nájdu, ale celá situácia sa iba zhorší. Z tohto incidentu sa stáva snehová guľa, ktorá ženie vpred lavínu komplikácii a nástrah.

Poradí si Kate s týmto ťažkým prívalom problémov? Podarí sa jej prísť veci na koreň? Uverí jej niekto? Nedostane sa do nebezpečia ak zavŕta nos tam, kam nemá? Pomôže jej niekto zistiť pravdu? 

Knižka prekvapuje jednou situáciu za druhou. Je nekontrolovateľná a zrýchľuje tep. Aj keď by som ju pravdepodobne nepovažovala za strop, čo sa týka výbuchu emócii a dokonalosti, no chytľavá bola poriadne. Nič v tomto príbehu nebolo predvídateľné a nič prvoplánové. Knižka naozaj sadne do ruky a už sa nedá odložiť. Zaoberá sa zaujímavou témou okorenenou ešte zaujímavejšími okolnosťami. Kamoši poľovníci na love a jeden to neprežije. Nehoda? Náhoda? Smola?

Tento dramatický pátrací príbeh prerušuje alebo možno skôr dopĺňa taký mini romance nádych. Čo sa týka toho vzťahu: láska a napätie, tak tieto sily nie sú vyrovnané. Avšak mierne komplikujú a osladzujú celý priebeh zároveň.

,,Je ľahké vidieť to, čo niekto iný nevidí."

Veľakrát ich chceli zastrašiť. Veľakrát ich chceli zastaviť. Veľakrát mi podkopali nohy... No oni hrdo kráčali ďalej a verili vo svoje víťastvo. Chceli vyhrať tam, kde právny systém zlyhal.


Táto knižka ponúka ako pohľad mladého dievčaťa so zápalom a bezodnou túžbou po poznaní, tak aj priblíženie práce vyšetrovacieho tímu a obraz toho, ako si súd odklepne to, čo sa mu zdá najjednoduchšie uveriteľné. Predostiera nám vývin nielen vzťahov Kate a jej milého {z kratučkých sms konverzácii pred každou kapitolou - príjemné osvieženie a doplnenie}, ale aj celého procesu hľadania vinníka, kedy naozaj až do poslednej kapitoly netušíme, kto by ním mohol byť. Obraz neraz sedel na kohokoľvek, ale Kate sa nevzdávala a bojovala za to, čo bolo správne, a tým bolo neodsúdiť nesprávnu osobu. 

Knižka je strhujúca, akčná, osviežujúca, vzrušujúca, nevyspytateľná a ohromne príjemná na čítanie. Ja som ju odkladala strašne dlho, nespravte rovnakú chybu. A určite sa ozvite s vašimi postrehmi ;)

Za knižočku by som sa rada poďakovala AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

- Rony - 

sobota 4. mája 2019

Proti všetkým pravidlám - Ariel Levy (recenzia)

Všetko v mojom živote sa rozpadlo na márne kúsky, niečo však ostalo neporušené, niečo, čo som mala odjakživa a vďaka čomu sa zo mňa stala spisovateľka - zvedavosť. Nádej. (s. 186)


Od knihy, v ktorej si už na prvej strane začnete zvýrazňovať odseky, očakávate naozaj veľa. Takých 100%.
No ja som dostala iba 80%.

Ariel Levy sa vo svojich memoároch zaoberá svojím životom, homosexualitou, ženami, ktorých je "príliš" - ženskými hrdinkami, svojou prácou, rodinou, túžbou spoznávať svet a jeho krásy.
Viackrát však do jej života zasiahne osud a oči jej ostanú pre plač.
Snaží sa postaviť na nohy, znášať obrovské straty, ktoré jej život pripravil, živiť v sebe nádej, že všetko raz bude dobré.

Môj smútok je taký intenzívny, až mám často pocit, že ma zrovná so zemou. (s. 9)


Musím priznať, že kniha obsahuje množstvo skvelých, krásnych, podnetných myšlienok na zamyslenie. Autorka nám dovolí nahliadnuť do jej súkromia, predstaví nám ľudí, ktorí tvorili/tvoria dôležitú úlohu v jej živote, ale zároveň nám dáva aj náhľad do svojho myslenia, či túžob.

Ariel pôsobí ako reportérka, chce cestovať po svete, zháňať a počúvať príbehy žien, ktoré majú "čo povedať". Svoju prácu berie vážne a celkovo sa jej aj veľmi darí. Je ambiciózna, cieľavedomá a dokáže sa popasovať so všetkým, čo príde.

Zažije však mnohé sklamania, kvôli ktorým sa musí vzdať ilúzií o krásnom a pokojnom svete.
Odkrýva tému materstva, nevery, závislosti. Jej život akoby bol raz hore, raz dole. Sama miestami vedie, čo chce. Snaží si nájsť svoje miesto vo svete, odpúšťa, verí v lásku, no sama robí hlúposti a všetko to, v čo verí, miestami vôbec nepraktizuje a nevie, čo je správne.

V medzičase som si myslela, že niekam smerujem. Ale v skutočnosti som sa len točila v kruhu. (s. 154)


Celkový dej knihy je výborný, zaujímavý, autorka nám ponúka viacero tém, ktoré sa vryjú pod kožu, objasňuje viacero situácií, ponúka rôzne charaktery, no akoby sama o sebe sa vo svojom vnútri nevie vyrovnať a hľadá odpovede.

Jej správanie sa dosť vymyká normálu, je nevyrovnaná a nakoniec zo svojich zlyhaní obviňuje niekoho iného.
I keď prišla niekedy sebecká, tak dokážete v nej nájsť pochopenie a lásku k svojim blížnym, k svojim kamarátom.
Veľakrát sa "popáli", no tento jej charakter nám ukazuje, že vo svojej podstate je to ľudská bytosť, ktorá sa nijako nelíši od nás. Môžeme, ale aj nemusíme s ňou sympatizovať.

V nevere hľadáte to, čo chcete dostať od človeka, ktorého najväčšmi milujete. A tak mu zlomíte srdce a už vám z neho nikdy nebude môcť dať ani len maličký kúsok. (s. 97)


Príbeh je rozdelený na tri časti a každá začína niečím, čo radikálne zmení Arielin život. Jej osud vás určite chytí za srdce, možno jej povaha vás niekedy nahnevá (či skôr jej myšlienky), ale celkovo budete mať akési prázdno na duši potom, čo ju dočítate, pretože odíde vaša kamarátka, ktorej život ste zaznamenali už od začiatku - spoznali ste jej rodinu, jej matku, jej bôle, jej vzťahy, straty, kamarátstva, a teraz ste dočítali poslednú kapitolu, ktorú si však môžete domyslieť sami, zapojiť svoju predstavivosť, a to je to, čo vám táto imaginárna kamarátka Ariel ponúkla ako posledné.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite tu.

štvrtok 2. mája 2019

Knihomoľ v tejto dobe

Ako si predstavujete knihomoľa?
Veľké okuliare cez celú tvár, nos stále v knihách, slušný, nenápadný introvert, ktorý sa vie vžiť do života iných, pretože prečítal množstvo kníh, vie pochopiť správanie, konanie iného človeka?
Tak to ťažko! Čoraz viac je v "móde" závisť, nepochopenie, rivalita...
Stretli ste sa s tým? Predstavím vám zopár príkladov, ktoré som zažila buď ja, alebo niekto iný v mojom okolí, zo strany knihomoľa.

Rivalita
Zdá sa vám, že čoraz častejšie sa knihomoli predbiehajú, kto bude mať skôr takú knihu, kto napíše lepšiu recenziu, kto prečíta viac kníh, kto napíše viac článkov, kto bude mať viac spoluprác a podobne?
Už to nie je klasický "knižný pôžitok", keď ste čítali knihu s radosťou a bolo vám jedno za ako dlho a koľko ste ich prečítali.
Posledné roky (hlavne s nástupom instagramu a goodreads) sa stretávame s tým, že ľudia si dávajú "knižné výzvy", t. j. koľko kníh chcú prečítať za rok. Na jednej strane je to skvelý nápad, ako sa vnútorne motivovať a mať zo seba skvelý pocit, ale na strane druhej je to aj veľký boj medzi niektorými knihomoľmi, ktorí sa snažia predbiehať v tom, kto prečíta viac. A keď náhodou neprečítate nejaké extrémne veľké množstvo na človeka, ktorý sa hrdí tým, že je knihomoľ, tak vás jednoducho vysmejú.
Kedy sa z čítania stal maratón a súťaž, v ktorej sa hľadá víťaz, ale cena je imaginárna?

To, čo sa mne páči, musí sa páčiť aj vám
S týmto sa stretávam veľmi často. Narazím na nejakú negatívnu recenziu na knihu, poviem si: Dobre, jeho/jej názor, skúsim to.
No potom sa vám daný človek ozve, že ako to môžeš čítať, taký brak, ako sa ti to môže páčiť, načo s tým strácaš čas a podobne.
Kedy sme došli k tomu bodu, že názor niekoho, kto napíše recenziu, je "svätý"?
Keď píšem negatívnu recenziu ja, tak sa snažím, aby vyznelo z nej to, čo sa mi nepáčilo, ale zároveň chcem dať akýsi podnet k tomu, že aj keď sa nepáčila mne, neznamená, že sa nebude páčiť niekomu inému.
Prečo teda knihomoli berú svoj názor ako názor, ktorý je správny? Každý má iné "čitateľské chute", každému sa páči niečo iné, tak prečo by zrovna jeden názor mal ovplyvniť zmýšľanie iných?

Viac fotím knihy, ako ich čítam
Instagram je v tejto dobe aplikácia, bez ktorej by si klasický bloger nevedel predstaviť existenciu. Ešte som nenarazila na blog, ktorý by nemal svoj instagram. Veď je tam čoraz viac ľudí, tak prečo to nevyužiť? Prečo sa nezviditeľniť?
Je to skvelá sociálna sieť, ktorá vám dokáže zabezpečiť dosť slušný počet sledovateľov a myslím si, že je to naozaj dobrá aplikácia, ktorá vám pomáha aj vo svojom osobnom raste.  Avšak!, existujú ľudia, ktorí si knihy viac fotia, než by ich čítali.
To, že fotíte knihy, vám zabezpečí možno aj spoluprácu, možno aj nejakých sledovateľov, no čo z toho, keď vlastne sa snažíte oklamať aj ich, aj seba? Prečítate za mesiac dve-tri knihy, no váš instagram má za mesiac viac ako pätnásť fotiek kníh.
Asi mi tu trošku uniká pointa, ale nesnažte sa urobiť z "knihomoľstva" biznis (alebo také čosi). Nesnažte sa robiť niekým, kým nie ste.
Áno, viem, knižné instagramy sú veľmi v "móde", no človek by mal aj tie knihy čítať, nielen fotiť. POZOR! Netvrdím, že my nepridávame veľa fotiek, ale my ich zároveň aj čítame.

Neschopnosť sa ďalej rozvíjať
Každý z nás určite nemá rád kritiku.
Neoprávnenú má každý nerád, pretože človeka vždy veľmi zamrzí, keď ho niekto kritizuje a pritom sa v tom vôbec nevyzná, len chce byť zlým.
No čo s tou oprávnenou? Tá nás má posúvať ďalej, zlepšovať sa.
Povedzme si úprimne! Vždy je niečo, čo sa dá zlepšiť. Keď vám niekto "zhejtí"  recenziu, tak sa poučte z toho! Netvárte sa ako boh. Netvárte sa, že vás to nezaujíma a že nemá dotyčný pravdu. Dajte si poradiť.
Ani my nie sme dokonalé a naše recenzie sa rokmi trošičku zlepšujú a už majú akú-takú štruktúru.
Čítajte recenzie, píšte, komunikujte, zlepšujte sa! Nemyslite si, že si poradíte sami. Veľa knihomoľov je ochotných pomôcť, tak prijmite pomocnú ruku a zlepšujte svoje vyjadrovanie, gramatiku, písanie recenzií, naberajte inšpiráciu a hlavne sa netvárte tak, akoby ste všetko vedeli a nemali sa v čom zlepšovať.

Závisť
Závisť či rivalita majú dosť blízko k sebe. Stretli ste sa s tým, že vám ľudia závideli, že ste niečo dosiahli?
Nám sa to stalo a z toho vznikol aj náš jeden článok, ktorý si prečítate tu, ak vás zaujíma.
Je to jedna z najhorších vlastností, nielen knihomoľov, ale celkovo aj ľudí, takže si nezáviďme, ale snažme sa lepšiť každým dňom.

Nedostatok empatie, vytváranie si názorov
S týmto som sa stretla teraz na vysokej škole a nebudem to tajiť, ale okolo mňa mám samých knihomoľov (nakoľko študujem aj taký odbor). Ľudia (knihomoli) si urobia o vás obraz, aký chcú, pritom vás vôbec, ale že vôbec,  nepoznajú.
Podľa mňa jednou zo základných vecí, ktoré vás knihy naučia, je empatia. Viete sa vcítiť do človeka, pochopiť jeho správanie, nesúdiť ľudí za to, ako vyzerajú. Tvrdíte, že ich viete pochopiť, v recenziách sa často stretávam s tým, že sa dokážete s postavou stotožniť, ale v realite? V realite na to akosi knihomoli zabúdajú. Súdia človeka za to, ako vyzerá, nič o ňom nevedia, nevedia, čo je v ňom, aký je. Jednoducho si o vás pomyslia, že ste hlúpy/a, a tým to končí. Nevedia, čo dokážete. Zhodnotia vás iba pre to, že ste svojská, trošku hlučná, smejete sa a chcete pomôcť spolužiačke, ktorá sa vás niečo pýta. Odrazu ste problémová. Pritom daný človek o vás nič vedie. Jednoducho vás berie ako človeka, ktorý je hlúpy. Neviem, či sa niektorým zdá, že "vyzerajú ako knihomoli", ale prečo si odrazu všetci myslia, že nik nečíta, a že sme "facebooková" generácia? V tejto dobe ľudia ešte stále čítajú, no niektorí si myslia, že nie. Nesúďme ľudí na prvý pohľad!

Toto je iba zlomok toho, čo sa dá povedať o súčasných knihomoľoch. Všimli ste si aj vy tieto vlastnosti u knihomoľov? Nehovorím, že to platí na všetkých, ale je veľa takých, čo sú presne takíto. Je to smutné, ale človek by od knihomoľa očakával akýsi rešpekt, empatiu, porozumenie, keď číta knihy. I keď je pravda, že záleží na tom, aké knihy číta...

>Sima<

utorok 30. apríla 2019

Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat - Maja Säfström // recenzia

V každom z nás drieme duša výskumníka. Každý chceme objaviť viac a tešiť sa z vedomostí, ktoré získame. Veď povedzte, kto sa nikdy nevyžíval v tom múdrom: ,,To si naozaj nevedel?". Sme knihomoli/-lky a neustála túžba po poznaní je našim každodenným kamošom.

Keď som videla túto knižku, ktorá do pár dní zahltila celý instagram, hneď som si povedala, že to je niečo pre nás. Tým myslím môjho brata a mňa :"D. A mala som správny predpoklad, pretože môj malý šesťročný bráško si knižku  privlastnil v momente ako som ju vybrala z kabelky a chcela si ju vystaviť v knižnici. Zhltli sme ju spolu do dňa. Odvtedy som mu ju čítala ešte trikrát, pretože on a dinosauríky, to je závislosť.  Podľa mňa musel byť v minulom živote nejakým dinosaurom alebo aspoň vykopávačom skamanelín :"D.

Táto knižka mala u nás doma neskutočný úspech. Mne sa páčilo prevedenie, ilustrácia, obsiahlosť, hravosť a môj brat v tejto knižke našiel jednu giga omaľovánku :"D Rodičia mi poďakovali, pretože mali od brata na chvíľku pokoj. Knižka, ktorá spravila radosť celej našej rodine. Dokonca som ju vzala s nami aj na výlet do hory, aby som ju odfotila v krásnom prostredí, ale decká mi nedali šancu sa k nej dostať, tak moje foteníčko nebolo úspešné, ale zábavu mali aspoň deti.

Verím však tomu, že toto je knižka pre malých aj veľkých zvedavcov. Ešte aj pre tých, ktorí nie sú až takými nadšencami dinosaurov alebo zvieratiek, či encyklopédii. Viem, že prevedenie vyzerá naozaj detsky, ale tiež tu chýbajú farby, čož by sa pri detských knižkách asi stávať nemalo, čož vyvoláva dojem takého mixu. Ja som z knižky bola rovnako nadšená ako všetky naše decká, čo knižke len otáčali stránky a híkali nad obrázkami.

Knižka je ilustrovaná, avšak čiernobiele prevedenie sa môže niekomu nepáčiť. Ja osobne v tom nevidím žiadne odfláknutie ani katastrofu. Knižka tak ponúka väčší priestor našej predstavivosti. Tým netvrdím, aby ste počúvli môjho bračeka a maľovali si knižku ako omaľovánku, aj on to má zakázané. Knižka takto ale získava hravého ducha. Jednoducho a nekompikovane zobrazuje to, čo chce ukázať. Nemusí ísť do detailov, aby sme pochopili, že dané zvieratko je jedinečné a nemáme šancu ho nikde stretnúť na prechádzke v parku, či v zoo.

Na to, ako je daná téma ťažko uchopiteľná, si s ňou autorka poradila na sto jednotiek s milión hviezdičkami. Je obsiahla a skrýva veľa strašidiel i krás. Navyše je vtipná a nepredkladá veľa zbytočných faktov. Je ultrazaujímavá a je tým pravým orechovým pre všetkých zvedavcov. A tiež je mamut mojim obľúbených zvieratkom, preto tu máte aj obrázok z knižky ;) :"D Prečítané máte do hodinky a myslím, že to nebude posledným čítaním ;)

Jednoznačne sa budem tešiť aj na ďalšie knižky od tejto autorky, pretože sú maličké, spratné a vyzerajú nádherne a úžasne nie len zvonka ale aj zvnútra.

Za knižočku z celého nášho nadšeného srdiečka ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tiež ;)

- Rony -

piatok 26. apríla 2019

Na konci naozaj obaja umrú - Adam Silvera // recenzia

Mala som možnosť prečítať si knižku o dvoch chalanoch, ktorým nebolo súdené utiecť smrti. Áno, nazvime to kľudne osudom. Mala som šancu prečítať si o jedinečnom svete podeniek.  Dostala sa ku mne knižka plná útekov, smiechu a sĺz. Milé a zároveň hlboké čítanie o hľadaní.

Čo všetko sa dá stihnúť za dvadsaťštyri hodín? Kopec nudy, štipka prokrastinácie, škola/práca, šport, koníčky., stretko s kamošmi.. A čo sa dá stihnúť za posledných našich dvadsaťštyri hodín života? Ako by sme naložili s našim posledným dňom my?

Táto knižka je písaná z pohľadu tretej osoby a strieda pohľady nie len hladných hrdinov, ale aj mnohých ďalších. Je zaujímavo napísaná a v vzbudzuje hromadu zvedavosti. Takýto námet nevidíte v každej druhej knihe. Už obálka nám napovedá, že knižka opisuje ťažkú cestu hľadania a spoznávania. Tajomne nám predkladá svoj príbeh.

Ocitáme sa vo svete, ktorý vie predpovedať, ktorý deň bude tým posledným v živote. V noci vás prebudí, možno aj neprebudí, telefonát z tzv. Linky Smrti, že vás čaká posledných pár hodín života. Neviete koľko hodín máte, bojíte sa vyjsť na ulicu, aby sa to nestalo tam, nestihnete obehnúť všetkých ľudí, na ktoých vám záleží,... Takto by to asi nemalo byť. Možno áno a možno nie. No aj tak by sme sa mali snažiť, aby každý náš deň stál za to. Nie len kvôli sebe.

Hlavní hrdinovia, Mateo s Rufusom, sa spoznajú na internetovej zoznamke pre podenky nesúcej názov Posledný priateľ. A veruže sa to v tomto priateľstve naozaj hodilo. Spolu sa odhodlávajú robiť bláznivé veci, povzbudzujú sa a snažia sa prežiť, čo najdlhší a najakčnejší najpríjemnejší deň  dúfajúc, že na konci ich žiadna smrť nečaká.

Knižka sa nesie v tajomnom duchu. Chce prezradiť čo najviac z vnútra hlavných hrdinov, ale zároveň mlčí. Predkladá nám nie len Rufusov a Mateov pohľad na ich posledný dobrodružný deň, no popisuje aj osudy iných ľudí žijúcich v mestečku. Čož môže byť síce zaujímavé, no niekedy to pôsobí rušivo popri hlavnej línii a o niektorých osudoch ľudí ani nepotrebujeme zas až tak vedieť. Ale na opis spoločnosti a pravidiel to beriem ako fajn doplnok.

Túto knižku som spočiatku hodnotila ako oddychovú. Pomalšiu ale príjemnú knižku o spoznávaní sa dvoch mladých ľudí. Od začaitku bolo jasné, kam sa ich vzťah dostane. Autor však drží čitateľov v napätí. Celý deň sa producírujú po meste. Prežijú zoskok padákom, prežijú výbuch, prežijú prestrelku,... a predsa čakáte, keby a ako sa to stane. Lapáte po dychu a prosíte, aby oba oznamy od Linky Smrti boli len omylmi a oni dostanú viac času sa spoznať. Je to naozaj neobyčajný príbeh, ktorý nám predkladá nejedno posolstvo. Riskujte a žite naplno. Vyjdite z ulít. A prežite svoj život taký dokonalý ako len pôjde!

Naozaj by som si priala ešte pár ďalších stránok na pokračovanie, aby som videla, ako sa svet zmieril s ich odchodom. Ako sa ich duše zmierili s rozlúčkou. NKNOU je skutočne pretajomnená. Pomalička sa dostáva k tomu, aby odkryla všetko, no zároveň neprezrádza viac, ako je nutné.

Za toto prekvapivo príjemné čítanie by sme sa rady poďakovali sieti kníhkupectiev PantaRhei. Obednávajte tu ;)

- Rony -

utorok 23. apríla 2019

Všetky Larine vojny - Wojciech Jagielski (recenzia)

Ďalšia z "absyntoviek", ktorú zhltnete na posedenie.
Jagielski nás čitateľov už hneď na začiatku oboznamuje s históriou, ako postupne národy sa zbližovali, či vzďaľovali. Najskôr nám objasní to, čo sa stalo pred príbehom, ktorý nám neskôr vypovie, aby sme lepšie pochopili kontext a žitie jednotlivých národov, ktorí mali veľa spoločného, ale zároveň aj veľa odlišného.

Vojna neočarí nikoho, kto ju videl a prežil. Vábi len tých, ktorí nevedia, aká v skutočnosti je. (s. 129)


Ocitáme sa v McDonald´s. Hlavná postava tejto knihy, Lara, sedí a vypráva svoj životný osud. Matka dvoch detí. Matka, ktorá sa ich snažila chrániť pred vojnami, utiekla z mesta do údolia, kde vyrastala, aby ich chránila. Počas svojho života sa musela viackrát aklimatizovať a vžiť s prostredím. Keď bola vojna "za dverami", zobrala svoje dve deti do bezpečia. Avšak vojna ich aj tak dostihla...

Lara v McDonald´s hovorí svoj príbeh, od začiatku až po koniec. Ako žila, ako sa spoznala s mužom, ako dopadol ich vzťah, ako porodila dvoch krásnych chlapcov, ako sa ocitla zoči-voči vojne, ako jej chlapci odišli do Európy dúfajúc, že tam nájdu lepší život, ale taktiež rozpráva o tom, ako jej syn odišiel do Sýrie, ako sa radikálne zmenil, ako zmenil svoje zmýšľanie, a či sa jej podarilo ho presvedčiť, aby sa vrátil domov.

"Ani si nevšimneš, ako ti chlapcov preonačia na partizánov, na Arabov. Vezmú ti ich do sveta, na vojnu, a späť sa vrátia až vtedy, keď ich bude treba odprevadiť na onen svet. Až vtedy ich znovu uvidíš." (s. 94)


Lara je veľmi silná, milujúca žena, ochotná pre svoje deti urobiť čokoľvek. Počas svojho života zažila dve čečenské vojny, pred ktorými chcela ochrániť svoje dve deti, no taktiež bola svedkom vojny v Sýrii a toho, ako sa jej deti časom menili a hlavne radikalizovali.

Počas svojho života si prešla mnohým, no stále sa dokázala postaviť na nohy, i keď ju to všetko veľmi poznačilo.
Autor sem-tam vstupuje do deja a vybočuje z neho. Nenecháva hovoriť len Laru, ale ukazuje nám aj "jeho súčasnosť" - ten čas, keď sa stretol s Larou: ako sa správala, ako rozprávala, jej mimiku, reč. Tým pádom si čitateľ môže lepšie predstaviť to, ako Lara pôsobí na ľudí a nielen to, čo nám ona sama povie.

Každý môj čin ich mal od vojny odvrátiť, ale čokoľvek, čo som urobila, ich k nej priblížilo. (s. 130)


Autor v knihe rozoberá nielen príbeh tejto ženy, jej odvahu čeliť vojne, ale zároveň nám ponúka aj náhľad do rôznych národných problémoch, objasňuje nám históriu, náboženstvo a dáva náhľad do života aj iných ľudí.

Ústrednými postavami sú však Lara a jej synovia. Okolo nich sa točí celý príbeh, no autor ho viackrát dopĺňa a vytvára tým celok, ktorý je podložený aj faktami.

Dôležitú linku v diele tvorí cesta do Sýrie, keď Lara chce presvedčiť svojho syna, aby sa vrátil. Už predtým nám autor ukázal, ako sa názory jej synov menili postupne, s kým prichádzali do styku, ako vnímali svet. Jagielski nám taktiež postupne odkrýva zmysel náboženstiev, ale taktiež aj rozdielnosť veriacich. To, že sa delia na tých, ktorí si myslia, že smrť je vykúpením, a na tých, ktorí veria, pretože je to ich spása a poslanie.
Veľakrát sa ocitáme aj v problematike, keď niektorí tvrdia, že iní nie sú správni veriaci, pretože nevedia po arabsky a Korán sa nesmie prekladať, pretože je to svätokrádež.

To, čo ona považovala za dobrom, bolo pre neho stelesnením zla. To, čo ona vnímala ako biele, bolo pre neho čierne. Za víťazstvo označoval to, v čom ona videla porážku. (s. 188)


Postupne sa menia nielen názory na vieru či vojnu, ale zároveň aj to, ako sa správajú k matke, ako ju počúvajú a ako vnímajú ostatných ľudí a ich činy.

Táto kniha je teda plná lásky matky k svojim synom, náboženstva, vojen, Ruska, Čečenska či iných národov, minulosti, sĺz, prosieb, bolesti, zničenej krajiny, iného myslenia, beznádeje, zúfalstva, kriku a zároveň aj smrti.

Wojciech Jagielski vytvoril dielo, ktoré sa vás dotkne a vytvorí akési prázdne miesto vo vašej duši. Všetky udalosti či názory, či čokoľvek iné, vždy vysvetlí a vyhýba sa "hluchým miestam". Všetko v tejto knihe má svoje miesto a nič neostane skryté pre čitateľa.

Posledné slová na záver: silný príbeh, ktorý vás zasiahne na tých správnych miestach, snaží sa aby, čitateľ našiel cestu k Lare a jej príbeh ostal napomenutím, že niekde existuje žena, ktorá toho zažila až príliš...

"Je to tu strašné," zašepkala Lara s pohľadom upretým na krajinu za oknom.
"Čo to hovoríš? Ja som až tu pocítil, že žijem," ozval sa z predného sedadla Šámil.
"Skutočné peklo na zemi..." dodala, akoby ho nepočula.
"A ja sa chystám odtiaľto rovno do neba." (s. 169)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite tu.

sobota 20. apríla 2019

ZlatovláSSka - Michaela Ella Hajduková (recenzia)

Ten režim nám vzal viac, ako sme si mysleli, ako sme si chceli pripustiť, ako by sme boli ochotné dovoliť! (s. 393)


Asi pri každej vojnovej knihe si hovoríte: Je ešte vôbec niečo, čo ešte nebolo spracované?
A po každom prečítaní zistíte, že ešte stále sú veci, ktoré vám dokážu vyraziť dych a vnímať prítomnosť a charakter ľudí úplne odlišne.
Síce táto kniha je fiktívna, no reálne fakty v nej sú, a presne o to je to desivejšie.

ZlatovláSSka je príbeh z 2. svetovej vojny, ktorý vyšiel Michaele Elle Hajdukovej. Nie je to jej prvá kniha s tematikou vojny, takže už to je pre čitateľov veľké plus, pretože autorka sa v tejto tematike musí orientovať. I keď sú isté obavy, či dokáže priniesť niečo nové, tak verte mi, dokáže.

Táto kniha s viac ako 400 stranami skrýva v sebe veľmi silný a zároveň veľmi hrôzostrašný príbeh. ZlatovláSSka - Sanna, je obyčajná Nemka. No ako obyčajná?
Je krásna, má árijské črty, ktoré by jej mali zabezpečiť krásny život, no skrýva v sebe niečo, čo je veľmi lákavé pre Ríšu a jej fungovanie.
Jej život sa mení, spoznáva pravú tvár svojich kamarátov, susedov, rodiny. Jej život sa stáva zo dňa na deň utrpením a musí sa vyrovnať so všetkým, čo sa jej dostane pod nohy. Život, smrť v tých najhorších podobách.


My dve sme mali byť nepriateľky, ako oheň a voda, lebo ktosi sa rozhodol, že je menejcenná. Mala som ju rada ako sestru. Aj vyzerala ako moja sestra, ale jej krv ju, hoci taká istá červená ako moja, radila na opačnú stranu. (s. 108)


Nie však fyzická bolesť, ktorú jej spôsobujú lekári, ale hlavne psychická bolesť jej ťaží vnútro a robí s ním kotrmelce. Je svedkom smrti, sterilizovania žien, deflorovania, svedkom desivých úsmevoch, krivdy, mesta a krajiny, ktorá sa veľmi zmenila a ľudia nie sú takí, akí bývali.

Všetko toto formovalo jej psychiku a snažilo sa ju zahnať do úzkych a zničiť v nej všetky ideály na šťastný život. Keby však nebola ochotná bojovať, do jej života by nebol vstúpil Gabriel, ktorý by po ňu šiel hoci aj do pekla. A možno tam napokon aj šiel...

*

Autorka nás priviedla do dvoch svetov súčasne. Ukázala nám aj koncentračné tábory, radikálnu zmenu žitia Židov počas 2. svetovej vojny, ale taktiež sme nazreli do secesných priestorov Freyjiných kúpeľov, do okolia ľudí, ktorí boli pre Ríšu tí správni a dobrí.

Chcem zomrieť, Sanna, myslíš si, že keď sa budem za to modliť, dá mi Boh smrť? (s. 310-311)


Skvele vykreslila každý jeden z týchto svetov a ponúkla čitateľovi množstvo pocitov, situácií, emócií. Od zúfania, plaču, smútku, prosieb, až po nádej, lásku, úsmevy či odvahu.

Na 400 stranách autorka rozobrala množstvo postáv. Odvážne židovské dievča Rivku, ktorá bola pre Sannu najlepšou kamarátkou. Nilsa, ktorého pravý charakter nám autorka ponúkala vo viacerých situáciach a vykreslila až na konci, Marianne, ktorá riskovala príliš veľa, ale nestratila sa v nej ľudskosť, ktorá zmizla v srdci jej manžela, Gabriela, ktorý bol svetlom v tme a množstvo ďalších osôb, ktoré boli skvelo vykreslené, symbolizovali nádej, vieru v ľudskosť, ale aj beštiálnosť a zákernosť.

Nedá sa opísať každú postavu, ktorá sformovala dej, ale každá do neho jednoznačne skvele zapadala. Autorka nič nenechala na náhodu, dej bol retrospektívny, pomaly nám odkrývala tajomstvá, dôležité udalosti a postavy, ktoré zohrali dôležitú úlohu v Sanninom živote.

Mám strach, Gabriel. Obrovský strach z budúcnosti. (s. 314)


Zachytila minulosť, prítomnosť, ale aj budúcnosť. Na konci nechala čitateľa, nech si domyslí záver a tým dala priestor na jeho fantáziu.

Dej bol plný násilia, plaču, nezmyselností či zverstiev, ale autorka ich striedala nádejou, láskou, pochopením a odvahou, ktoré nechýbajú v žiadnej knihe s vojnovou tematikou.

Autorka teda vytvorila hodnoverné dielo, ktoré vám vyrazí dych, nebudete stíhať sa čudovať a zasiahne vás na najslabších miestach, donúti vás plakať, ale stále dúfať a veriť v "zázraky". Nie vždy všetko dopadlo podľa predstáv, ale ako aj vojna, ani životy našich hrdinov neboli príliš radostné a všetko zanechalo svoju daň.

To, že je kniha fiktívna, vôbec nemení fakt, že je napísaná veľmi reálne, veľmi emotívne a autorka dokáže narábať s jazykom, postavami a dejom. Rozhodne je to jedna z tých kníh, ktoré vám nedajú spať, budete na ne stále myslieť a ďakovať, že ste takúto dobu nezažili, pretože tí, ktorí ju zažili, si zaslúžia viac ako len obdiv.

"...nepoznám nie a nedá sa. Moje hranice sú flexibilné. Verím vo vodcove ideály a urobím všetko pre blaho budúcej Veľkonemeckej ríše. A ty, moja krásna Sanna, mi v tom pomôžeš. Dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Gute nacht." (s. 261)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knihu zakúpite tu.

štvrtok 18. apríla 2019

Bowie: Ilustrovaný životopis - María Hesseová a Fran Ruiz (recenzia)

"Som tu, aby ste pochopili svoje miesto vo vesmíre. Nie ste nič viac ako deprimovaní pokrytci. Tvoje pocity a tvoje priania ťa desia, rovnako ako celý tvoj druh, ale ja vás navždy zmením: nezamýšľam vás urobiť lepšími ani čistejšími. Chcem vám iba otvoriť myseľ a ty budeš môj posol." (s. 50)


Nie som fanúšičkou Davida Bowieho, zrejme som nepočula ani jednu jeho pieseň a ak aj áno, nebolo to nič pre mňa, no po tejto knihe som sa stala určite jeho fanúšičkou - fanúšičkou jeho osobnosti.

Neviem, do akej miery táto kniha odráža Davidove myšlienky, ale nejaký ten základ tam určite musí byť, a preto môžem povedať, že David je rozhodne zaujímavá osobnosť, nielen ako umelec, spevák.

Hneď na začiatku máme dôležité roky Davidovho života pekne pokope a pri každom je aj napísané, čo formovalo jeho osobnosť do takej miery, že ten rok je pre neho dôležitý.
Už teda na začiatku si môžeme vytvoriť aký-taký obraz tohto umelca, jeho život, vzťahy či dokonca pády.

"Cítil som sa teraz omnoho slobodnejší. Potreboval som iba jedno pozitívne rozhodnutie, aby som sa vrhol do toho, čo som jednoducho robiť chcel. Nie to, čo sa očakávalo od Bowieho alebo ktoréhokoľvek z jeho chameleónových postáv." (s. 82)


Kniha mapuje Davidov život od narodenia. Je písaná v prvej osobe a tým dáva nám čitateľom väčší priestor sa vcítiť do jeho postavy a snažiť sa pochopiť jeho činy či dokonca prežívať jeho slávu, pomätenie, uvedomenie tak, akoby sme to prežívali aj my.

Bowie sa zdá komplikovaný nielen ako umelec, ale aj ako človek. V tejto knihe nazrieme do jeho duše - duše umelca, ale aj duše obyčajného zamilovaného človeka, človeka, ktorý si chce užívať, človeka, ktorý sa cíti zodpovedný za svojich milovaných, človeka, ktorý sa snaží prežiť a byť slávnym.

V celej knihe sa nachádzajú kontrasty tejto osobnosti. David ako milovaný otec, muž, človek, ktorý sa zamýšľa nad životom, chce žiť slušne, ale zároveň človek, ktorý je zbláznený do hudby, do života a snaží si ho užívať plnými dúškami.

"Hneď ako sa rozhodneš rozpoznať, čo sa schováva za mojím tieňom, budem už znovu prevtelený." (s. 17)


Niet teda pochýb o tom, že autori tejto publikácie verne zachytili jeho osobnosť, sprostredkovali nám dôležité dátumy, roky, situácie jeho života, ukázali nám nielen jeho správanie navonok, ale odkryli nám (v rámci možností) zaujímavú vnútornú "schránku" Davida, ktorý si v živote prešiel hocičím, no stále dokázal bojovať a nevzdávať sa. Drogy, cigarety, nevydarené vzťahy, nevydarené spolupráce, choroby sa ho bezprostredne týkali, no jeho život bol aj tak veľmi naplnený a nebol jednotvárny. Každý deň bol farebný a David si z každého dňa dokázal odniesť to, čo potreboval pre svoj rozvoj a vnútornú pohodu.

Nielen táto pozitívna stránka Bowieho života je rozpracovaná v tejto knihe, ale aj tie menej šťastné chvíle. Smrť blízkych ľudí, infarkt, prenasledovanie akýmsi "tieňom", schizofrénia, nedostatok pochopenia, bulvár, stavy úzkosti a pod.

"Objavil som v sebe veľký kus slobody tým, že som prijal život taký, aký je, a nehľadal som vzdušné zámky, ktoré by si dodali istotu, o ktorej som si myslel, že ju potrebujem viac ako ostatní." (s. 120)


Celé toto dielko je navyše spestrené dokonalými ilustráciami, ktoré z neho robia nielen zaujímavejšie dielo, ale aj dielo, ktoré si získa vaše srdce a pôsobí na vaše city.

Ak aj nie ste fanúšikom Davida Bowieho (ako napríklad ja), tak táto kniha nebude pre vás o nič menej hodnotná ako pre jeho fanúšikov. Ak sa vám nebude páčiť jeho hudba, tak jeho osobnosť má niečo určite v sebe, čo vás prinúti rozmýšľať, chápať a obdivovať.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu zakúpite tu.

štvrtok 11. apríla 2019

Havraní kráľ - Maggie Stiefvater (recenzia)

Dúfam, že vy všetci ste fanúšikmi Raven Boys. Ak ste ešte nepodľahli, tak to príde. Pretože tu ste na mieste nadšenia. Viete už predsa, že tieto knižky chytili za srdiečka už tisícky čitateľov a ja sa netrhám od davu.  Pokiaľ ste  prišli až k tejto časti a ak aj ešte stále váhate, tak za mňa je táto séria nejalepšia, čo som kedy čítala. A eštš taký bonus... posledná časť je najlepšia zo všekých ;)

Štýl autorkninho rozprávania sa nelíši od knižiek predtým, avšak príbeh naberá rýchly spád v tomto poslednom rozuzlení. Čakáte na záver s ohňostrojmi a viete, že posledná stránka vám zlomí srdce, pretože, úprimne, tieto knižky sú závislosťou. Táto knižka bola dlho očakavaným finále a naozaj sa všetky tie stovky stránok oplatili prečítať.

Tento príbeh je jedninečný a nájdete v ňom ďaleko viac ako len do zúfalstva siahajúcu túžbu po pátraní po nevypátrateľnom. Odkrýva nenahraditeľnosť a silu priateľstva, strach a vášeň, všetky druha lásky aj sny a obavy. Tieto knižky vás chytia od prvého slova až po to posledné.

K forme... možno trošku hlúpe postrehy/fakty... knižka je už na dotyk výnimočná. Kto by ste na prvý pohľad tipli, že knižka má cez štyristo strán?? Je to však tak. Stránky sú tenunké, jemnunké a príjemné na dotyk. No a obálka, tá vám musela predsa vyraziť dych. Je totálne dokonalá.

Je úžasné sledovať, ako vám každá postava postupne prirastá k srdiečku. Napríklad taký Ronan. V prvej knižke by som ho najradšej uškrtila a v tejto...? Čakala som len na to, kedy sa opäť objaví. Spolu s Adamom, ktorý sa už konečne začal chovať normálne :D Gansey ma v tejto knižke zaujímal asi iba z toho uhlu, kde bolo vyzdvihnuté to, že práve on je ,,vodca" havranov a hlavne... Bluein bozk ho mal zabiť. Logicky... v tejto knižke. Aj tak som však mala pocit, že táto knižka Ganseyho opisuje nejako zriedkavejšie. No a tiež mi v nej chýbal Noah.

To bolo však geniálne na týchto knižkách. Že každá časť dokázala písať o niekom inom a neprestala byť záživná.

Všetky vyvŕbenia situácii ma presvedčili o tom, že nech by Maggie v knižke napísala čokoľvek, tak jej to zhltnem. Aj keby Blue jedla na raňajky štyri žaby, tak by to celé bolo skvelé.

Všetko to napätie, prúd otázok vo vašej hlave, scenáre šťastného konca,... všetko to a oveľa viac. Dynamickosť je slabé slovo oproti tomu, čo ponúka táto knižka. Srší všetkým možným cez hrôzu, nedočkavosť, rozcítenosť až k výbuchu pocitov na konci.

Za mňa... dám za ňu ruku do ohňa. A bude mi chýbať tento odvážny príbeh plný... všetkého. 💗

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly. Objednávajte tu.
- Rony -

pondelok 8. apríla 2019

Nočný lov - Robert Bryndza (recenzia)

Nie je pripravená nechať ho odísť. A obávala sa toho dňa, keď už pripravená bude. (s. 90)


Ďalší skvelý prípad v podaní Eriky Fosterovej, šéfinšpektora.
Ako sme sa mohli dočítať už v prvej časti, Erika má svoje tajomstvá, ktoré autor nám zvýraznil a vysvetlil aj v tejto časti, čiže ak začnete touto knihou, nebude to žiaden problém.

V tejto časti sa opäť ocitáme v temnej atmosfére, medzi opismi násilia a vrážd. Bryndza vo svojich knihách nenecháva nič na náhodu a jeho postavy majú svoje črty, svoj charakter, ktorý sa nám autor snaží čo najlepšie priblížiť.


Človek musí často niekoho naštvať, aby sa dobral pravdy. (s. 341)


Ocitáme sa na mieste vraždy, kde obeť je vážený lekár, ktorého našla matka zviazaného, na hlave mal vreco, bol udusený a nahý. Spoločne s postavami sa dostávame do prípadu, vyšetrujeme, spoznávame rôzne charaktery, tajomstvá postáv a vytvárame si približnú predstavu a snažíme sa prísť na to, kto za to môže.

Následne sa však nájde ďalšia obeť, ktorá je zabitá približne rovnako a tak sa Erika spolu s kolegami stáva súčasť nebezpečnej hry sériového vraha, ktorý možno začne sledovať aj ju...

*

Ako som už spomínala vyššie, Bryndza vie vytvoriť veľmi reálne postavy, ktoré sú rôzne, majú rôzne charaktery, rôznu orientáciu a rôzne problémy. Každá z postáv má svoj údel vo svete, čím sa približujú reálnym postavám. Autor nenecháva nič nevypovedané a viackrát aj situácie objasňuje, čo nám čitateľom dáva veľký priestor v tom, ako môžeme knihy čítať. 

Štýl písania je veľmi dobrý, preklad hodnotiť nemôžem, ale v slovenskom texte sa nachádza dosť veľa chýb, ktoré trošku brzdia chod knihy, no zážitok z nej určite nezmenia.


Moja nenávisť zosilnela a premenila sa na niečo veľkolepé, čo budí obdiv. (s. 147)


Bryndza je jeden z autorov, ktorý nepíše "brutálne" scénky, ale dokáže vás zmiasť psychológiou postavy a všetkými vnútornými démonmi, ktoré do detailov opisuje. 

Musím priznať, že táto časť mi prišla od jednotky trošku slabšia, trošku predvídateľnejšia, i keď musím uznať, že mi autor viackrát vyrazil dych.

*

Nočný lov je kniha plná násilia, tajomstiev, vyrovnávania sa so skutočnosťou a hlavne minulosťou, hľadania pravdy a výkrikov o pomoc.

Sériový vrah je vykreslený podrobne, autor nám ponúka viaceré vysvetlenia jeho činov, čitateľa nenechá ani na chvíľku vydýchnuť.

Určite Nočný lov odporúčam každému, kto miluje trilery. Do deja sa dostanete veľmi rýchlo, autor aj napriek tomu, že dej rozpíše na viac ako 400 strán, si dokáže udržať vašu pozornosť a priniesť vám príbeh, za ktorým je vždy niečo viac.

Chýbalo jej, že sa nemá s kým porozprávať, že nemá nikoho, kto by ju priviedol na iné myšlienky. Má len štyri holé steny, ktoré na ňu padajú. (s. 256)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Grada. Knihu si zakúpite tu.

piatok 5. apríla 2019

Patrick Melrose: Zlá správa - Edward St. Aubyn (recenzia)

Ako by s tým niekedy mohol prestať? Bola to láska. Bol to návrat domov. Bola to Itaka, koniec blúdenia po rozbúrených vodách. (s. 214)


Druhé pokračovanie obľúbenej románovej série o Patrickovi Melrosovi, ktorá sa stala predlohou pre úspešný seriál, sa dostalo ku mne a ja som z neho viac ako len nadšená.

Tentokrát sa dostávame o trošku rokov vpred  (prvá kniha sa odohrávala, keď bol Patrick malý), Patrick je už dospelý, mladý muž, závislý na drogách a odlieta do New Yorku pre popol svojho otca.
Ako každý človek závislý na drogách, hľadá v uliciach New Yorku potrebnú dávku a dostáva sa až na úplne dno, v stave šialenstva stojí na hrane priepasti, ktorú vytvorila minulosť a postupne nám odkrýva svoj život či myšlienky.

*

Autor opäť zas vytvoril veľmi čitateľnú knihu, ktorej stránky sa prevracajú akoby samé. Hlavnou postavou síce bol v obidvoch knihách Patrick, no v tomto druhom dieli už získava väčší priestor a čitateľ sa dokáže dostať do jeho hlavy, snažiť sa ho miestami pochopiť a spolu s ním sa dostáva do stavu šialenstva, ktoré autor napísal viac než realisticky.

"Nikdy nestrácam kontrolu," povedal, "iba skúšam jej hranice." (s. 95)


Zlá správa je výnimočná nielen v tom, že opäť sa dostávame do sveta britskej smotánky, ale aj do sveta, v ktorom "vládnu" drogy.
Patrickove vnútorné stavy a rozorvaná osobnosť je v tejto knihe opísaná do detailov, abstinenčné príznaky či príznaky po použití drog sú príliš reálne a miestami som mala pocit akoby som sa stotožnila s hlavnou postavou a cítila som všetku tú beznádej, šialenstvo a bolesť.

Čitateľ si teda veľmi rýchlo dokáže nájsť cestu k hlavnej postave, ktorej správanie je neľútostne opísané, cíti každý vpich do kože, beznádej a rozorvanosť postavy.

Bola to zlá správa? Skôr bude potrebovať všetku odvahu, aby sa neroztancoval na ulici, aby sa neusmieval príliš naširoko. (s. 10)


I keď sa táto kniha zaoberá vnútorným svetom postavy, autor si nájde pomedzi situácie priestor aj na vysvetlenie deja, na priebeh udalostí, ktoré sa stali pred pár rokmi, ako žil David, ako sa správal k svojmu synovi od udalosti, ktorá bola opísaná v prvej knihe, ako si hľadali k sebe cestu a ako skončil ich vzťah.

Zlá správa je plná drog, opisov, snobstva, ale zároveň aj spodiny. Autor vytvára svet, v ktorom nie je všetko len dobré, ale aj zlé. Ukazuje nám kontrastnosť postáv, priestoru a situácií. Necháva čitateľa v napätí, ako to celé skončí. Každou knihou vytvorí niečo originálne a vy ste potom zmätení, pretože vás čakajú ďalšie diely a neviete si predstaviť, čo autor vymyslí ďalej.

"Každý si nesieme svoj kríž."
"Áno? Ty si nesieš aký?"
"Teba," zasmiala sa Debbie. (s. 128-129)


Kniha sa číta rýchlo, aj napriek háklivej téme si získa vašu pozornosť, reálne opisy, smútok či vyslobodenie, komplikovaná povaha Patricka si získajú vaše srdce a vám neostáva nič iné, len čakať na ďalší diel.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite tu.