štvrtok 18. júla 2019

Kníhkupec z Kábulu - Asne Seierstad (recenzia)

Nevidela rozdiel medzi tým, keď človek podvádza manžela, a tým, keď číta zaľúbené listy od mladého nápadníka. Obe skutočnosti boli protizákonné, obe boli zlé, obe prinášali hanbu. (s. 244)


Asne Seierstad je jednou z najobľúbenejších autoriek vydavateľstva Absynt, myslím si, že nielen pre mňa.
Svojím zaujímavým štýlom písania, odvahou a akousi zarytosťou si získa nejedného čitateľa. Tentokrát nám Absynt priniesol knihu, ktorá jej získala slávnu. Kníhkupec z Kábulu.

Asne je skvelou rozprávačkou a každý jeden fakt, každú situáciu dokáže opísať do detailov a veľmi pútavo. Už dávnejšie som písala v niektorej recenzii, že Asne ma dokáže zaujať aj témami, ktoré mi nie sú blízke a vôbec ma nezaujímajú, ako ekonomika či politológia.
V tejto knihe však vsadila na niečo, čo akýmsi spôsobom už opísala aj v jej knihe Dve sestry, no opäť zas prišla s niečím novým.

Štyri mesiace prežila v rodine miestneho kníhkupca a akosi splynula so životom, ktorý žili ľudia v Kábulu. Vo svojej knihe sa snaží opísať ich život, ktorý je diametrálne odlišný od toho nášho a my ho nedokážeme pochopiť. Svojou úprimnosťou a tým, ako podáva fakty, Vám naskočia zimomriavky a budete musieť na chvíľu túto knihu odložiť, pretože Vás zasiahne na najskrytejších miestach.

"Môžete  mi páliť knihy, môžete mi strpčovať život, môžete ma aj zavraždiť, ale nikdy nezničíte históriu Afganistanu!" (s. 25 - 26)


Čitateľ je teda oboznámený s tým, ako funguje kníhkupcova rodina. Na jednej strane je kníhkupec muž, ktorý prečítal množstvo kníh, zaujíma sa o históriu, krajinu, lepší život, no na strane druhej je to patriarchálne založený despota, ktorý si vysoko váži svoje slovo, neprijíma nikoho názory, odpor voči nemu, jeho názorom je márny a taktiež je neľútostný.

Asne teda podáva príbeh muža, ktorý je jeden veľký kontrast. Zdá sa ako kultúrne a umelecky založený novodobý človek, no na druhej strane príliš dbá na tradície.

Spolu s jeho charakterom a rozkazmi odkrýva čitateľ aj charaktery jednotlivých členov rodiny, no najmä to, ako v ich meste, krajine berú ženy. Ženy bez práva. Ženy bez práva nájsť si milujúceho človeka. Ženy, ktorým vyberajú budúcich ženíchov rodičia na základe majetku a často aj omnoho staršieho. Ženy, ktoré sú na to, aby rodili, boli ticho a poslúchali.
Pri jednotlivých slovách, situáciach čitateľa až zamrazí a uvedomí si, že môže byť šťastný, že žije život taký, aký má. Hlavne ženy môžu byť rady, že žijú v krajine, ktorá im dáva voľnosť, v ktorej môžu pracovať, ktorá si ich váži ako ľudské bytosti.

Skutočné slzy takmer nepozná, lebo potlačila všetky želania, túžby a sklamania. (s. 162)


Spolu s rodinou kníhkupca prežívame ťažké rozhodovania, väzbu, krádež, zlé zaobchádzanie so ženami, svadbu, milenecké pletky, lásku, vojnu, zdevastovanú krajinu, zdevastovaný spôsob života. Autorka si nekladie servítku pre ústa, podáva informácie, ktoré majú čitateľa posúriť k tomu, aby sa zamyslel, aby nebral nič na ľahkú váhu.

Svoje rozprávanie zachytáva opismi prírody, mesta, domova, prachu, oblečenia. Počas deja viackrát odbočí, spomenie nejaký fakt, históriu mesta, krajiny, zameriava sa nielen na manželstvá a každodenný život, ale zároveň aj na dôvody, prečo to tak je, ako to bolo v minulosti a kto sa ako s tým všetkým vyrovnáva.

Počas knihy spoznáte charaktery, ktoré pilne zachovávajú tradície, ale aj charaktery, ktoré by sa veľmi radi vyradili a začali žiť iný život. No nemôžu.
No prečo?
Lebo sú to ženy.

...presviedča sa, že nič necíti, lebo vie, že nesmie nič cítiť. Naučila sa, že človek sa za pocity musí hanbiť. (s. 240)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite aj u nich na stránke, tu.

utorok 16. júla 2019

Zázraky padlých svätých - Maggie Stiefvater // recenzia

Veríte na zázraky? Myslím si, že pri tejto autorke uveríme čomukoľvek, všakže?

,,...strach a hnev sú si vcelku podobné. Dve hladné zvieratá, ktoré sa často snažia uloviť tú istú korisť - pocity - a ukryť sa pred tým istým predátorom - logikou."

Po prečítaní Raven Boys je však jasné, ktorý príbeh je mojim favoritom. Avšak tento jedinečný nápad nezavrhujem. Knižka bola tajuplná, vyžadovala si pozornosť a vzbudzovala zvedavosť. Určite to nebola katastrofa, no ani úžasnosť.

Táto knižka je zaujímavá svojim štýlom. Autorka opisuje prostredie do jediného detailu. Poznáme históriu nie len celej rodiny Soriovcov, ale hádam aj celého Bicho Raro, možno i celého sveta. Tento príbeh a všetky okolnosti sú do bodky premyslené. Autorka nám ich predkladá po svojom. Neznamená to však, že čítanie je jednoduché na hltanie. Dokážete sa nechať vcucnúť, avšak knižka vyžaduje vašu kontrolu a jasnú myseľ. Znie to tak šalamúnsky, ale verte mi, pri tejto knižke je to naozaj na mieste. Táto knižka vie o všetkom.


,,Svet potrebuje aj citlivých mužov. Sladkých, nežných chlapcov, ktorých matky milujú takých, akí sú!"

Každá jedna postava je výnimočná a originálna. Aj pútnici prosiaci o zázrak, aj samotní zázrakoprivolávači, no a aj Pete. Každý v sebe nesie iskru a náboj k zamysleniu. Osudy pútnikov nás poučujú a radia nám, ako sa dostať z temnoty. Knižka je plná metafor a skrytých významov, trreba iba čakať a pozorne čítať.

Knižka zaujme hneď na prvý pohľad, zaujme názvom a zaujme aj anotáciou. Už len táto autorka v sebe nesie očakávanie niečoho veľkolepého.

Knižka rozpráva o vlastnom svete, ktorý je pre nás nepredstaviteľný. Zázraky, rozpravy o temnotách a zvláštne pravidlá svätcov,... to všetko nás dostáva na nekonečného sveta, ktorému je ťažké neveriť.

,,Pri niektorých experimentoch stačí aj jediný dôkaz. Prinajmenšom ako potvrdenie, že ich opakovanie by bolo nezodpovedné."

Keď si spätne prehrám udalosti, ktoré knižka približuje, spomeniem si iba na dodávku a na púšť. Knižka opisuje trápenia bežných tínedžerov, no v inom prostredí. Partia porodinkovaných kamošov so spoločným tajomstvom. Beatriz skvelo premýšľa, je šikovná a múdra; Pete je pracovitý a odhodlaný; Daniel je zodpovedný a bezhlavý zároveň; no a Joaquin je utrápený syn v tieni, čo má aspoň partiu na rozptýlenie.

,,Smútok je tak trochu ako temnota. Oboje začína rovnako. Na spodku žalúdka sa vám usadí akási ťažoba... Temnota sa nikdy neprederie na povrch. Temnota zostáva vnútri."

Celý tento koncept zázrakov je skvelý. Trvalo mi síce dlhšie, kým som knižku zhltla, ale niektoré pasáže som čítala viackrát a častokrát som knižku musela odložiť, pretože sa mi zdalo, že ak dlhšie budem čítať také dlhočizné do poslednej bunky presné opisy a vysvetľovačky, asi umriem od nudy. No aj napriek tomu knižka nebola nudná. Nikdy sa k tomu ani nepriblížila. Vyvolávala vo mne ustavičnú zvedavosť a zanietenosť. Bola som nedočkavá a vymýšľala som všetky možné konce. Ako som sa už ale pripravila na túto autorku, opäť ma príjemne prekvapila a jej knižky sú naozaj wau.

Tento žáner niekomu možno nesadne, niekomu nesadne knižka, niekomu nesadne štýl písania. Kombinácia chytľavého kontextu, výnimočných postáv a nadšeného očakávania mi ponúkli super zážitok a teším sa na ďalšie prekvapenia od tejto autorky.

Za knižku ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

nedeľa 14. júla 2019

Temné hlbiny - Robert Bryndza (recenzia)

Keď žijete v klamstve, tak vo vás zakorení, že si takmer myslíte, že je to pravda. (s. 389)


Ak sledujete a čítate recenzie odo mňa častejšie, tak viete, že Robertove trilery/detektívky patria medzi moje obľúbené.
Temné hlbiny sú jeho treťou knihou, ktorá sa mi dostala do rúk. Zároveň aj treťou knihou z jeho série s Erikou Fosterovou, preloženou do slovenčiny.

Opäť sa ocitáme v detektívnom prostredí, prostredí plnom tajomstiev, temnoty, smrti...
Erika Fosterová zmenila svoje pôsobisko a teraz rieši drogový prípad, ktorý by mal toho veľa zmeniť. Dôkaz hľadá v nepoužívanom kameňolome, ktorý však skrýva toho omnoho viac ako len jeden dôkaz.
Skrýva totiž kostru dieťaťa. 

"Nechcem, aby ste ma ľutovali.  Ale nesúďte ma. Raz dospejete do bodu, kedy zistíte, že hrať podľa pravidiel vás nikam nedostane..." (s.  122)


Pozostatky sú identifikované ako Jessica Collinsová, sedemročné dievčatko, ktoré pred 26 rokmi zapĺňalo stránky novín.
Erika vidí v tomto prípade omnoho viac. Chce rodine dievčatka priniesť pokoj. Chce nájsť vraha, ktorý dokázal urobiť toto dievčatku, ktoré malo dospieť, užívať si život, mať rodinu, sedieť pri pohári vína s kamarátmi a spomínať na detstvo. 

Vo  svojom vyšetrovaní sa však opäť rúti do klbka tajomstiev, ktoré postupne rozplieta. Avšak niekto si neželá, aby tento prípad bol vyšetrený a urobí čokoľvek, aby Erike skomplikoval nielen pátranie, ale aj život...

Erika je veľmi zaujímavou postavou, ktorá má svoje "muchy", no v čitateľovi vytvára aj viacero otázok, či dokonca miestami isté sympatie. 
Je svojská, cieľavedomá, snaží sa zo všetkých síl, no v živote trošku zlyháva. 
Predsa je len človek "zložený" z citov a jej vnútro nie je na sto percent stabilné.
Čitateľ ma teda náhľad  nielen na vyšetrovanie, ale zároveň odkrýva tajomstvá hlavnej šéfinšpektorky.

To trúchlenie ma vyčerpáva rovnako, ako to, že musím žiť s ranou, ktorá sa nikdy nezahojí. (s. 306)


Autor nám ponúka nielen zaujímavú osobnosť hlavnej postavy, ale zároveň vytvára rôzne charaktery. Ponúka nám pohľad na ľudí, ktorí žijú na okraji, ale zároveň aj na tých, ktorí sú "vyššie".

Celý dej je popretkávaný viacerými odbočeniami, ktoré zavádzajú nielen detektívov, ale aj čitateľa, ktorý si nie je potom istý, kto za tým všetkým stojí.

Bryndza píše veľmi jednoducho, ale pútavo. Jeho knihy nie sú literárny raj, ale sú veľmi čitateľné, zaujímavo spracované, plné myšlienok, charakterov, postojov a hlavne veľa tajomstiev.
Dej dopĺňa nielen odbočeniami v prípade, ale zároveň čitateľovi posúva aj erotickú líniu, problémy v rodine, minulosť, pocity viny, neschopnosť porozumieť, sesterskú lásku, náboženstvo a mnoho iného.

"...Niekedy sa proste človek ocitne v nejakej situácii a musí z nej vyťažiť to najlepšie." (s. 231)


Do svojej knihy sa autor snaží zakomponovať všetky "ľudské strasti". Chce zo svojich postáv urobiť reálne žijúce bytosti, ktoré nie sú dokonalé, múdre a cieľavedomé, ale často ustráchané, zakríknuté, neschopné niečo v živote urobiť, vymaniť sa zo stereotypu.

Temné hlbiny predstavujú veľmi čitateľné dielo, zaujímavá výstavba, rôzne charaktery, životy hlavných predstaviteľov mimo prácu, robia z tejto knihy zaujímavý počin, ktorý si vás získa jednoduchým štýlom písania, zložitým výstavbovým princípom a rôznymi pohľadmi zo strany postáv -  z pohľadu Eriky, z pohľadu bývalej detektívky, ktorá prišla na kľúčový zvrat v prípade, z pohľadu rodiny Jessicy, z pohľadu vraha...
Alebo aj nie?

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Grada. Zakúpite si ju aj tu. 

piatok 12. júla 2019

Gamblerky - Katarína Mayer // recenzia

Zvádzanie, nebezpečná hra, klamstvá, úteky, život ako v sne versus tvrdá realita, skrývanie, výmysly, podvody, zahýbanie, dobrodružstvo, prestrojenia,... Dostala som do rúk knižku, ktorá sľubovala všetko toto, no dostala som oveľa viac.

,,Pod vráskami a známkami smútku, viny a samoty boli ešte vždy črty krásnej ženy."

Že ženy musia byť milé a poslušné?  Tieto tri mladé dámy vás presvedčia o tom, že možné je čokoľvek. Sú odhodlané a prefíkané. Skrývajú svoju vášeň. Pravidelne uchádzajú svojim manželom, aby si v žiare svetiel Las Vegas užili svoje hodinky slávy. Pod zástierkou konferencií a pracovných stretnutí sa tri mladé ženy dajú doviesť súkromným lietadlom do mesta, ktoré nikdy nehasne. Že je to nezodpovedné? Každý má nárok na dovolennku od svojich povinností, no a tri matky s otravnou svokrou, či manželom tyranom, nemajú predsa zakázané oddychovať. Táto knižka láme naše zakomplexované mysle a otvára nám nový svet, kde nie je nič predpísané a každý si môže robiť, čo sa mu zachce.

Životy hlavných hrdiniek sa líšia. Bývajú spolu v malinkom mestečku, pracujú tu, starajú sa o deti a o domácnosť. Emma, ktorú hryzie vina nevery; Laura, ktorú nevera pripravila o rodinu; Anna, ktorá sa nevie odhodlať ujsť hrubému manželovi. Každá z nich má celkom iné problémy, avšak v kasíne je ich problém jeden a ten istý. Prísť domov včas bez vzbudenia pochybností. No a tiež... vyhrať! Aj napriek tomu, ako vysnívane tento svet vyzerá, je opísaný naozaj reálne. Zhltla som každé jedno slovo.

,,Laurinka moja, v živote robíme chyby a musíme za ne platiť. Výhodou pádu na dno však je, že sa odtiaľ dá ísť už len nahor."

Ich cestu domov však skomplikuje ich spoločný milenec. Hádky a vydierania. Nečakané problémy. Priateľky sa však vždy podržia. No ako zareagujú priateľky, ktoré zistia, že do ich vzťahu sa priplietli klamstvá? Doľahne na nich vlna pochybností? Prejavia svoju rozhorčenosť otvorenou hádkou? Prestanú sa stretávať, rozprávať, hrať? Dostnú sa domov včas, aby sa neprezradili?

Každá z hrdiniek je svojská, jedinečná a ani jedna z nich nie je dokonalá. To je práve to čarovné. Že každá sme iná, nemusíme byť dokonalé, aby sme mohli byť šťastné.

Táto knižka ponúka skvelé hrdinky, neočakávaný príbeh s nepredstaviteľnými zákrutami. Ani som nevedela ako a už som bola na konci. Príbeh je originálny a okolnosti, ktoré nastanú sú viac ako neuveriteľné, no uveríte im do poslednej bodky. Dostáva sa nám tu krásnny príklad toho,ako ísť z svojim snom. Bacha však na klamstvá!

Knižka ma oslovila super chytľavým štýlom. Autorka napísala príbeh naozaj veľmi pútavo a aj na málo stránkach si pre nás pripravila nepredvidateľné situácie a prekvapenie, na ktoré by ste ani neboli pomysleli. Táto knižka naozaj dáva viac ako si myslíte. Ja som v nej našla nejednu krásnu skrytú myšlienku a nemyslím si, že je to len tak nejaký román na zahnanie dlhej chvíľky. Aj keď ma na prvý pohľad vystrašili malinké písmenká, knižka sa číta neopísateľne ľahko a rýchlo vďaka napínavému a strhujúcemu deju.

Aj na málo stránkach môžete násjť veľký príbeh ;) Príjemné čítanie ;)



Za knižočku by som sa chcela veľmi pekne poďakovať samotnej autorke. 
Katarína Mayer, ďakujeme!

- Veronika -

piatok 5. júla 2019

V každom okamihu sme ešte stále nažive - Tom Malmquist (recenzia)

Keby človek vedel, ako sa bude život uberať, obrátil by sa na opätku. (s. 195)


Ocitnúť sa na hranici medzi životom a smrťou by si neprial nikto.
Behať podzemnými chodbami nemocnice medzi jednotkou intenzívnej starostlivosti a novorodeneckým oddelením si vyžaduje viac ako len vnútornú silu.

Tom je bývalý hokejista, ktorý spolu so svojou partnerkou Karin čakajú ich prvé bábätko.
Nie všetko však ide podľa predstáv a zrazu sa ocitajú v nemocnici, kde Karin povedia, že je vážne chorá.
Skôr ako ju uvedú do umeleckého spánku, Tom jej sľúbi, že pre ňu priebeh udalostí zaznamená.

Tom sa teda retrospektívne vracia nielen k ich zoznámeniu, ale zároveň rozoberá jej vzťah s rodičmi, neschopnosť sa od nich oddeliť, rozoberá jej zdravie, spoločný život počas tehotenstva i pred ním, píše o oslavách, o otcovom alkoholizme, o kľúčových situáciach v jeho živote, o matkinom ťažkom rozhodovaní, či manžela opustiť, no zároveň nám dáva náhľad aj do situácií po diagnostikovaní Karininej choroby.

Aj keď sa učím otca nenávidieť, predstavujem si, že tma sa okolo jeho píšucich prstov rozpúšťa, v skutočnosti je tajným strážcom temnoty, ktorý ma chráni svojím životom, on a ostrov, rozprávkové bytosti, nekonečné tmavomodré more, hĺbka, vlny, slnko. (s. 226)


Musím súhlasiť, že kniha je surová autobiografická spoveď, ako sa uvádza už na jej obálke. Tom opisuje svoj život bez emócií, svoje pády, svoje detstvo, najťažšie rozhodnutia, boj o to, aby našiel akú-takú cestu dostať sa zo všetkého.

Až neskôr prichádza všetko to, čo čitateľ očakáva. Emócie, ktoré prichádzajú s postupným "dospievaním" dieťaťa, jeho prvé krôčky, držanie za ruku, spánok, úsmevy, objatia, bozky.

Tom čitateľovi postupom času pripadá bližší, viac otvorenejší, viac sentimentálny.
V prvej polovici je Tom nezaujatý, vyjadruje len fakty, bez štipky sentimentu. Všetko podáva čitateľovi akosi "chladne".
V druhej polovici už vidíme zárodky emócii, ktoré Tomom lomcujú.

V knihe opisuje nielen svoje najťažšie chvíle života, ale zároveň ukazuje aj vnútornú silu bojovať.
Proti nepriazni osudu.
Proti nariadeniam štátu.
Proti rodine.
Proti bolesti.

V každom okamihu sme stále nažive je kniha, ktorá si vás získa svojou jednoduchosťou, silným príbehom, zaujímavým spracovaním.
Zároveň núti čitateľa byť aktívnym, pretože Tomove spomienky (zaznamenávanie udalostí) sú veľmi chaotické, pretože ich strieda, každou stranou neviete, čo čakať. Či spomienku na detstvo, či život s Karin.

Aj keď je kniha klbko chaosu, ktoré ovládlo nielen Tomov život, ale aj písanie, tak sa dokážete v tomto chaose zorientovať a nájsť krásu, ktorá sa skrýva v týchto slovách. I keď Tomov život nie je sprevádzaný príliš radostnými situáciami, všetko dokáže zvládnuť.
Spolu s Karin.
V myšlienkach, činoch, fotkách, spomienkach...

...smrť je abstraktná, nedá sa pochopiť rozumom. (s. 191)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju aj tu.

streda 3. júla 2019

Dokonalá - Cecelia Ahern // recenzia

Dokonalý svet nemá trhliny. Dokonalý systém nemá odporcov. No a dokonalý človek je pánom tvorstva. Ibaže nikto a nič dokonalé neexistuje. Aj v tejto knižke nájdete dokonalosť len s lupou.

,,Ale kto ju nazval burinou? Nebola to príroda, ale ľudia. Príroda jej dovolí rásť. Príroda jej dáva potrebný priestor. Sú to práve ľudia, kto ju označuje  odhadzuje."
,,Ale burina vytláča ostatné kvety."
,,,Lebo je to bojovníčka. Bojuje za sovje miesto."
Preglgnem smútok a odvrátim pohľad. Som burina. Som bojovníčka. Som Chybná.

Cecelia Ahernová si donekonečna získala moje srdiečko. Najprv jedinečným príbehom Love, Rosie, a teraz Flawed. Nenachádzam slov, pretože už z predošlej recenzie na Chybnú viete, ako veľmi ma táto séria nadchla. Ba čo viac jej jedinečnosť môžte vidieť vo všetkom. Jedna knižka príbeh začne a hneď ďalšia ho aj dorozpráva. Hrdinkou je dievča, ktoré sa hrdinke len podobá.  Samozrejme, nemôžem opomenúť ani slovenský výzor, ktorý ešte viac pridáva knižke na jedinečnosti. Táto knižka vás zaujme na prvý pohľad.

Tento príbeh je jedinečný v tom, že ho netvorí milión kníh, ktoré sa ťahajú a pletú. Máme iba dve. A obe sú skvelé. Predtým, ako som mala možnosť prečítať si Dokonalú, čítala som veľa recenzii a názorov o tom, aká je perfektná. Takže... ak Chybná bola úžasná, môže tento úžasný zážitok ešte niečo prekonať? Verte tomu, že môže!

Hlavná hrdinka ma v tejto knižke presvedčila o svojej naivite, strachu a podmanivosti. Ako nepremýšľa nad tým, čo robí; aká je uponáhľaná a hlúpa. Avšak je sympatická, otvára srdce pre druhých a položila by aj svoj život za spravodlivosť. O to som si užila stránky s Carrickom, ktorý je naozaj úžasne vykreslený. Spolu boli neporaziteľný. Celestine viedla ľudí a Carrick viedol ju. Tá cesta, ktorou sa k sebe dostali bola neskutočná, napínavá a nádherná. Ešte aj ich stretnutia a neskôr aj plánovania boli čarovné. V Carrickovi je niečo krásne a návykové.

,,Takže myslím si, že dvaja Chybní tvoria dokonalosť."

Nie len Celestine a Carrick boujú za dobro. Táto knižka sa bližšie venuje ich kamošom a vstúpencom. Spoznávame tu mnoho nových postáv a mne osobne sa páčil aj kus pozornosti, ktorá patrila starému otcovi.

Na tej druhej strane však tiež musia byť aj nejakí tí darebáci. V tomto prípade sa mocou nesprávne oháňa pán sudca Crevan, Celestin kedysi drahý priateľ. Aj tu je však veľmi pozoruhodné vidieť aj jeho cestu a jeho dôvody prečo je aký je. Každá minca má dve strany.

Dokonalá nám opisuje nové prostredia, v ktorých sa pohybujú Chybní a ako sa snažia prežiť. Ukazuje nám tú tmavú a negatívnu stránku ich spoločnosti, ktorá ich od seba odohnala. Možno zo strachu. Ako je však možné, že sa nikto nebúri? Ako je možné, že systém nepadol? Ako je možné, že všetci čušia a prijímajú hlúpe rozkazy? Táto knižka oproti tej prvej poukazuje na naozajstné diery v tomto chybnom svete. Otáča list na druhú stranu, aby sme aj z iného uhla mohli vidieť to, čo mocní považovali za ,,dokonalé".

Dej  uteká až prirýchlo na to, aby sme si uevdomili, že už nám knižka všetko predala a blíži sa ku koncu. Najsmutnejší okkamih. Čítala by som tieot knižky stále dookola. Má veľa krásnych myšlienok a nedá sa len tak pustiť z ruky.

Koniec bol však ako každý koniec. Možno až násilný a rýchly, ale je naozaj ťažké napísať, vymyslieť koniec, ktorý bude originálny a nenaštve  čitateľov.

,, ...každá minca má dve strany. Keď mi poviete, že som chamtivá, ja to nazvem túžbou... Keď ma nazvete arogantnou, ja to nezvem hrdosťou... Nazvete ma tvrdohlavou, ja tomu hovorím odhodlanie... Sebapopieranie? Pokora.... "

Stránky leteli rýchlosťou vetra a veľmi rýchlo sa míňali. Preto sa aj bolestivý koniec prihnal skôr, ako som očakávala. A teraz je mi smutno, pretože tieto knižky boli naozaj nádherne napísané a ultra chytľavé.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať internetovému kíhkupectvu PreŠkoly. Objednávajte tu ;)

- Rony -

nedeľa 30. júna 2019

Toto leto patrí nám - Jenny Han // recenzia


,,Nie, nedal mi kvety ani sladkosti. Dal mi mesiac a hviezdy. Nekonečno."

Očakávané pokračovanie sladkej ľahkej letnej série Povedz, že ma miluješ je tu! Keď som nedávno dostala otázku, ktorému zo súrodencov Fisherových držím palce, moja prvá myšlienka bola... chcete to vedieť? ... hneď mi napadlo: ,,Jere je tak sladký.", no povedala som sí, že nebudem zbrklá a trošku nad tým popremýšľam. Moje myšlienky však lietali od jedného k druhému až som si povedala, že by som kľudne vsadila na Cona, aj keď momentálne Belly objímala Jeremiaha. Prečo? Máme predsa pred sebou ešte celú knihu. Čo sa asi tak môže stať?

Druhý diel tejto série skončil nádherne a na roztrhanie. Nevedeli sme, aký bol záver, pretože z posledných slov Belly sme nevedli, či myslí na Cona alebo na Jeremiaha, keďže s Conom sa rozišla a Jere jej práve vyznal, že ju ľúbi. Bola som taká rozcítená, že som si vravela: ,,Ber aj Jeremiaha!", no v duchu som dúfala, že pobeží za Conradom a posledná knižka bude ich budúcnosťou. Tu vám však trošku prezradím, že som sa mýlila.

Nemala som pravdu, pretože Belly našla niekoho, kto ju pozná, kto jej rozumie, kto ju ľúbi. No a hlavne niekoho, kto neuteká. Suzannah už jej neporadí a Belly trápi, že ju nikdy neuvidí tešiť sa z jej detí alebo plakať na jej svadbe. Nebude jej môcť predstaviť svojho priateľa. Neustále sopmína a vybavuje si rôzne momenty z Cousins. V predchádzajúcich knižkách ma tieto retrospektívy štvali, avšak v tejto knižke všetko zrazu dávalo zmysel a všetko do seba krásne zapadlo.

Nielen Conrad a Jeremiah patria k tejto knižke. Dozvedáme sa tu o vzťahu Belly s Taylor, o zložitých vzťahov medzi matkou a dcérou, o komplikáciách v priateľstve či vzťahu, o dôležitosti týchto krehkých medziľudských väzieb.

,,Priateľstvo na výške bolo iné... Pred kamoškami sa nemôžete skryť. Ste nahé."

Táto knižka nám ponúka nenútené slová, ktorým je ľahké porozumieť. Jazyk je ako ušitý pre tínedžerov. V knižke sa nachádza veľa slangov a familiárnych slov, čo knižke dodáva autentický a uveriteľný nádych. 

Celá knižka sa nesie v jemnom vánku, ktorý im neustále šepká, aby na Suzannah nezabudli. Smútok a slzy však v tejto knižke nespoznáte. Autorka sa v tejto sérii pohrala s postavami, s príbehmi, s ich zážitkami, no a tu celý tento mix vybuchol a dej ubiehal nenormálne rýchlo. Ani som nevedela ako, a už som bola na konci. Pri tejto knižke som strávila čarokrásny deň. Nechcela som ju pustiť z ruky. Kvôli tomuto záveru sa ozaj oplatí prečkať aj tie menej záživné dve knižky predtým. Samozrejme, neboli nudné, avšak TLPN  bola z nich troch najlepšia.

Kapitoly nie sú dlhočizné a štýl písania nevyžaduje priveľmi pozornosti, a preto tieto knižky považujem za ideál do tohto horúceho počasia, kedy sa nám nič nechce. Prázdniny, slniečko a príjemné čítanie. Šarmantní chlapci, pláž a horúce noci.

Musím sa priznať, že Belly som si časom obľúbila. Považovala som ju za naivné dievča s detskými snami a víziami reality, avšak aj ona vyrástla a stala sa z nej hrdá slečna,  ktorá bojuje za svoje rozhodnutia a neskrýva sa.

Túto autorku som zo začiatku moc nemusela, no ako som sa dostala k týmto trom kráskam, asi svoj názor prehodnotím :D

Táto knižka vo mne zachovala pokoj a príjemný nádych nádeje a viery v šťastný koniec, krásnu vôňu leta a odštartovala moje prázdniny.  Aj napriek môjmu presladenému opisu v knižke nájdete krik, hnev, hádky, komplikácie a bolesť. No všetko má svoj čas, a možno aj tento príbeh má šancu skončiť sa rozprávkovo. Knižku vám odporúčam na cesty, na dovolenky, na letný oddych. Prajem vám úžasné čítanie.


Za knižočku opäť veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu.

- Rony -

pondelok 24. júna 2019

Chlapec, ktorý patril moru - Denis Thériault (recenzia)

Luc je ako jedna z tých ruských bábik, kde jedno tajomstvo zapadá do druhého. Je ako guľa zo žuvačiek, mäkká vnútri, no s tvrdou škrupinou, ktorú treba veľmi dlho cmúľať. Musíte ho akceptovať takého, aký je, s jeho tajomstvami, zavretými dvermi a tmavými kobkami. (s. 45)


V nehostinnom kúte Kanady, kde vietor prečesáva husté hrivy lesov a vzdúva morské vlny, kde oblohou víria albatrosy a v tuhej zime prikrýva krajinu hlboký sneh, vzniká veľké priateľstvo osamelých chlapcov, ktorých spája odvaha, viera v sny, v akúsi mágiu, či spoločný nie príliš pozitívny osud.

Spoločne unikajú do magického podmorského sveta vo vlastnej fantázii, snívajú o mieste, kam skutočne patria. Miesto, ktoré zahojí ich žiaľ zo straty rodičov. Ale o akú stratu vlastne ide? Je všetko to, čomu verili, pravda? Alebo sa občas dejú zázraky?

Postupne sa však pre jedného začne vytrácať hranica medzi svetom fantázie a reality a ten druhý stojí pred veľkou úlohou: zachovať vernosť kamarátovi na ceste, ktorá nevyhnutne speje do tragédie. Čoho všetkého je teda fantázia schopná?


Je bolestivé priznať si, že človek je sám. (s. 62)


Doslova všetkého. Dokáže ublížiť, ale dokáže aj pomôcť prekonať bolestivé dni, či dodá nádej, až začneme veriť tomu, že zázraky sa naozaj dejú. A v tejto knihe ich nie je málo.

Chlapec, ktorý patril moru je krásne poeticky napísaná kniha, ktorú nemôžete nemilovať. Získa si vás spojím jazykom, príbehom, ale zároveň aj osudom dvoch malých chlapcov, ktorí na svoj vek sú príliš vyspelí. Asi preto, že obidvaja si nesú vo svojom živote svoj trpký osud, ktorý ich musel zoceliť.

Príbeh sa zdá byť jednoduchý, no autor krásne vykreslil prostredie bičované zúrivými vetrami, snehom. Do deja zakomponoval priateľstvo, lásku, rodinu, smrť, nádej, vieru, zázraky, odvahu, strach, istý sarkazmus voči Bohu, túžbu po zázemí a bezpečí, skrátka všetko to, čo je súčasťou života a nikoho to neminie.

Hnev, to bolo ozaj niečo. Dalo sa ním kŕmiť. Bolo to lepšie než nič. Jeden dôvod, prečo zostať nažive. (s. 170)


Títo dvaja chlapci nie sú obyčajné deti. Keď jeden upúšťa uzdu fantázie, druhý sa ho snaží krotiť. Keď jeden sa rúti do maléru, druhý je na tejto ceste spolu s ním.

Kniha je teda viac ako len o priateľstve medzi dvoma malými chlapcami. Je o živote. O smutných chvíľach, o viere v zázraky, o úcte, o kráse, o harmónii.

Autor necháva dej pomaly plynúť, všetko sa nám zdá až príliš reálne. Sny sa stávajú súčasťou reality a to vedie k veľkej tragédii.

Pre mňa silné dielo, o ktorom bude čitateľ ešte dlho premýšľať. V jeho vedomí ostane akýsi záblesk z prečítania, príbeh bude mať stále pred očami a vždy mu vyčarí úsmev či smútok na tvári.

Sme natlakované struny vydráždených zmyslov. Spávame menej, aby sme nič nezmeškali, pretože si potrebujeme vychutnať každú kvapku opojného elixíru, ktorý vyteká zo slnka a napĺňa naše póry divokými fotónmi. Sme opití slobodou. Ako príroda, ktorá bzučí okolo nás, ponáhľame sa vyrásť, žiť naplno, umocniť našu existenciu na milión. (s. 146 - 147)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Môžete si ju kúpiť aj tu.

streda 19. júna 2019

Less - Andrew Sean Greer (recenzia)

..., keďže sa bojí všetkého, nič mu nepripadá ťažšie ako hocičo iné. Podniknúť cestu okolo sveta ho nedesí o nič viac ako kúpiť si žuvačku. (s. 52)


Arthur Less je neúspešný spisovateľ, ktorého nemilosrdne začne prenasledovať staroba, ktorú vníma ako hroznú nespravodlivosť, veď predsa päťdesiat je vek, ktorý už ani nikoho nezaujíma.
Popritom sa iba teraz naučil ako-tak žiť.

Akoby však nebolo toho na neho dosť, dostane pozvánku na svadbu od svojho bývalého priateľa, s ktorým prežil posledné roky a dúfal v lásku až za hrob. Prepadne ho zúfalstvo a smútok. Svadby sa rozhodne nezúčastní a aby si to ospravedlnil aj pred sebou, prijíma všetky pozvánky na konferencie, literárne podujatia, ktoré veselo ignoroval, no teraz mu prišli vhod.

Naplánuje si cestu okolo sveta, počas ktorej aj oslávi svoje narodeniny. Veď čo už len môže stratiť?

Počas cesty sa ukáže, že môže toho stratiť mnoho - kufor, zvyšky ilúzií, dôstojnosť, no môže aj veľa získať...

"...Aké to je, žiť s vedomím, že nie ste génius, s vedomím, že ste priemerný? Myslím, že je to najhorší druh pekla." (s. 63)


Less je satira o Američanovi na cestách, ktorý sa snaží vyťažiť zo svojho života to, čo mu ostalo.
Snaží sa vyrovnať so svojím starnutím, s neúspechom jeho kníh, s dávnymi priateľmi, s ľuďmi, so svojou homosexualitou, s premárnenými šancami. Príbeh je síce o hľadaní samého seba vo svete, ktorý ho skúša, no zároveň je aj plný humoru, vtipného, dojímavého a krásneho rozprávania o láske, o bozkoch, o cestovaní, o živote.

Less sa zdá už na začiatku veľmi komplikovanou osobnosťou a tak to aj počas celej knihy ostane. Less ponúka čitateľovi náhľad na časť svojho života, no sprostredkúva mu iba to, čo uzná za vhodné. Dá sa povedať, že je veľmi subjektívny a recipientovi podá iba tie informácie, ktoré si myslí, že je vhodné mu odkryť.

Počas svojich ciest odkrýva svoje spomienky nielen na detstvo, ale aj spomienky, ako nažíval počas svojich mladých rokov, ako ho poznačili vzťahy, ako si užíval mladosť, ktorý milenec mu čo do života dal, ako ho vnímajú ľudia ako autora a podobne.

Buď je Less idiot, alebo je srdce vrtošivé. Oboje platiť nemôže. (s. 34)


Hoci sa zdá, že je Less nerozvážny, tak dokáže navodiť úsmev na tvári, rozmýšľať pragmaticky, užívať si svoj život, i čo sa napríklad týka rozličných náhodných známostí, vyťažiť čo sa dá, nájsť správny smer, no vždy ho jeho osud dobehne a jeho život nie je taká veľká katastrofa, ako si na začiatku myslel.

Kniha Less je plná lásky - skôr tej mileneckej, humoru, cestovania, objavovania, zbierania nových skúseností, spomienok - živých či zabudnutých, nadväzovaním nových známostí, plná rôznych charakterov, ktoré však do hĺbky autor neopisuje a predsa len aj Lessov charakter je nám nie úplne a presne známy. Čitateľ si vytvára svoju predstavu a niektoré jeho myšlienky či charakterové črty si len dopĺňa a zaraďuje na základe činov.

"Kdeže cigarety," hovorí Robert, oči zarámované starými hrubými okuliarmi. "To poézia. Tá človeka zabíja. Ale neskôr," dodá, pohrozí prstom, "príde nesmrteľnosť!" (s. 113)


Do deja sa síce ťažko dostáva, pretože autor má veľmi špecifický štýl, priam až poetický, s množstvom opisov, ktoré sú na hladine básnických prostriedkov, a tým vytvára naozaj krásne zladené dielo, no zároveň aj očakáva od prijímateľa,  aby mu venoval všetku svoju pozornosť a hľadal krásu aj v maličkostiach.

Less je síce miestami dosť komplikovaný, ale určite je zaujímavou osobnosťou, ktorá si získa vaše sympatie. Nie je homosexuálom, ktorý sa obhajuje a snaží sa, aby o ňom každý vedel, akú má orientáciu. Svojím životom miestami akoby plával, užíval si život, no niekedy ho musí brať dosť vážne.

>Sima<

Za knihu ďakujeme, objednávajte ju tu.

pondelok 17. júna 2019

Neinstantne krásna - Nikoleta Vujisić (recenzia)

Táto choroba rozbije naše sebavedomie na milión malých dielikov a rozkope náš rebríček hodnôt. Zoberie nám dlhé roky života naháňania sa za niečím, čo nikdy nepríde. (s. 283)


Ešte stále ma vie prekvapiť, akí sú ľudia neprajní, a viac riešia osobnosť autora ako celkovú knihu, či jej pravú podstatu. Áno, gramaticky a štylisticky tá kniha nie je na vysokej úrovni, ale ktorá kniha je úplne stopercentná? Riešme, prosím, to, čo nám kniha má odovzdať.

Neinstantne krásna je súborom 13 skutočných príbehov dievčat trpiacich poruchami príjmu potravy a 1 príbehom chlapca, ktorého tieto choroby tiež neminuli. Pretože anorexia či bulímia nie sú záležitosťou len dievčat, ktoré chcú vyzerať ako modelky.

V tejto knihe nájdete všetko zlé. Neporozumenie, plač, zúfalstvo, smútok, depresia, rezanie...
Ak čakáte happy end, tak sa nedočkáte.
Anorexia či bulímia sú choroby, ktoré si zrejme nik nedokáže povedať, že ich prekonal. Väčšina s nimi iba bojuje.

Každý sa ma pýta, prečo som sa proste normálne nenajedla. Ale to je ako keby človek sedel pred tanierom plným hadov a niekto sa ho opýtal, prečo to nezjedol. To nejde zjesť. (s. 162)


Táto kniha nie je síce určená na jedno sústo, no zanechá vo VÁS zúfalý výkrik.
Väčšina dievčat, ktoré začínajú s drastickými diétami či nenormálnym prejedaním, sú mladšie, než sa zdá.
Buď to ide s nimi od narodenia, alebo sa ich sen byť "krásnou" uskutoční okolo trinásteho roka (13-15 r.), alebo neskôr, no väčšinou sú tieto dievčatá v mladšom veku, citovo labilnejšie a slabšie.
Väčšina týchto dievčat trpí buď šikanou, nezáujmom zo strany dospelých, nedostatkom lásky, podpory, času, no zároveň aj akýmisi módnymi trendami, keď krásne znamená chudé.

Zrejme každé toto dievča chcelo byť modelkou. Mať krásne vlasy, krásnu štíhlu postavu. Niektoré to aj skúsili, no stalo to za to?

Bola som celá v objatí mojej milej krásnej anorexie a hnala sa plnou parou vpred - do záhuby. (s. 111)


Ľudia si často neuvedomujú, ako vplývajú ich slová na iných.
"Schudni!"
"Si tučná!"
A mnoho ďalších faktorov podkopáva dievčenskú psychiku a láme ju na milión kúskov.

Táto kniha nie je ich výkrikom do tmy. Jej hrdinky s chorobami stále bojujú a budú bojovať. Nezmiznú. Raz či dvakrát sa prejavia, no ony musia byť silné a odvážne vzdorovať.

Dlho mi trvalo pochopiť, že nepríde nikto, kto ťa zdrapne a zachráni. Musíš prísť ty sama a povedať si: dievča, dáme to dokopy a bude to dobré! (s. 129)


Kniha má za cieľ priniesť ľuďom odstrašujúce príklady toho, že slová bolia, nezáujem o svoje deti a mysliac si, že sú spokojné, nič nevyrieši, no kniha je zároveň pomocnou rukou pre dievčatá, ktoré si zbytočne komplikujú a ničia život. Rezanie, prejedanie, pokusy o samovraždy, hlúpi partneri, ktorí vyžadujú od nás, aby sme boli krásne, hlúpe súťaže krásy, ktoré sa zameriavajú len na to, aby vytŕčali všetky kosti, nezáujem zo strany rodičov, vypadávanie vlasov, strata menštruácie a mnoho iného, sú faktory, ktoré by sme nemali prehliadať.

Každé dievča si týmto prejde, nehovorte mi, že žiadne dievča v puberte nemalo myšlienky na to, že je príliš tučné. No čo dievčatá, ktorým sa to vymkne spod kontroly? Pre nich je určená táto kniha.
Vážme si život. Už dávno ideálom krásy nie je "zretušovaná" fotka v magazíne a žena, ktorá radšej je vatu, než by mala pribrať aspoň o gram viac.

Posolstvo, ktoré v sebe nesie táto kniha, je silné. Nemali by sme zatvárať oči, mali by sme si všímať varovné signály skôr, než bude neskoro.

Dostala som sa do obdobia, kedy sa sama seba pýtam, načo mi o päť rokov budú chudé nohy a vysekané brucho, keď nebudem môcť mať deti? (s. 166)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knihu zakúpite tu.

streda 12. júna 2019

Čistá biela rasa - Frank Westerman (recenzia)

Raz som sa Pieta spýtal, čím sa Primula odlišuje od ostatných koní.
"Krvou," odpovedal.
"Akože krvou?"
"Je modrá. Modrejšia ako krv iných koní."  (s. 22)


Čistá biela rasa je na prvý pohľad úplne obyčajná absyntovka, ktorá má klasický vzhľad z edície Prekliati reportéri a v sebe určite zaujímavý príbeh.

Avšak hneď po prečítaní pár riadkov, pár strán, zistíte, že táto kniha nie je úplne taká typická. 
Áno, zaoberá sa rôznymi životnými či zvieracími osudmi, ako sa patrí na správnu reportáž, no jej štýl je veľmi špecifický a nie každému sadne. Preto si vyžaduje oveľa väčšiu pozornosť, ako iné absyntovky.

Frank Westerman vo svojej knihe sa zaujíma o lipicany - kone, ktorých postoj na zadných je symbolom veľkosti a neporaziteľnosti.  Nielenže sa zameriava na to, ako počas 2. svetovej vojny sa snažili vytvoriť "čistú rasu" aj u koní, ale ide omnoho ďalej. 


...konanie proti prírode je druhu Homo sapiens vlastné. Tvoriť a ničiť dokáže ako nikto iný, a to je dvojitá tvár celej ľudskej existencie. (s. 246-247)


Sleduje nielen históriu, počiatok lipicanov, ale zároveň aj to, čo sa s nimi po 2. sv. vojne stalo, kam smerovali ich životy, kto sa o ne staral, kto robil pokusy na zvieratách a pod.

Táto kniha je súborom pojmov, pokusov na zvieratách, vytvorením nadrasy, no autor taktiež odkrýva nielen svet zvierat, ale zároveň svet ľudí. Odkrýva nám históriu rôznych koniarov, veliteľov, obyčajných ľudí, ktorí boli v kontakte s lipicanmi, či celkovo koňmi počas niekoľkoročnej histórie.

Autor sa vydáva do rôznych kútov a študuje rôzne spisy, ktoré odkrývajú nielen pôvod, ale aj osud týchto nádherných koní - nadzvierat.

...keď sa ľuďom tak dobre darilo pretvárať zvieracie druhy na svoj obraz, prečo sa pokusy o vylepšenie ľudského druhu vždy zvrhli na vraždenie a zabíjanie? (s. 39)


Na posilnenie toho, čo tvrdí, využíva veľa poučiek, situácií, veľa sporov medzi vedcami, aby čo najvernejšie priblížil a vystihol pravú podstatu.
Kniha nie je len o koňoch, je o rase, genetike, o vojnách, o dejinách, o objavoch, pokusoch, ľuďoch, strachu, odvahe, krutosti, ale aj o štipke nádeje.

Autorov štýl je veľmi špecifický a náročný na čítanie a pochopenie, preto si vyžaduje čitateľovu úplnú pozornosť. Po prečítaní čitateľ sa nielenže obohatí o nové informácie, historické fakty, rôzne poučky, no akoby na konci ostalo v jeho duši prázdno - skončila kniha, ktorá bola na jednej strane perfektná, ale zároveň na strane druhej zložito napísaná.

Westerman vytvoril naozaj ukážkové dielo, ktoré si vás získa svojou komplexnosťou a zložitosťou. Vynucuje si čitateľovu pozornosť, snaží sa, aby čitateľ v jeho knihe sa zorientoval, snaží sa každý fakt niečím podložiť, ukázať minulú i modernú dobu, núti zamyslieť sa, hľadať príčiny, chápať, no hlavne sa snaží o to, aby si ľudia uvedomili, čo urobili. Nielen s ľudskou, ale aj zvieracou ríšou. Kam AŽ je schopná zájsť ľudská chamtivosť a zloba.


"Videli ste tú  najtemnejšiu stranu prírody."
"Nie," opraví ju Mile. "Najtemnejšiu stranu ľudskej nátury." (s. 267)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu zakúpite tu.

štvrtok 6. júna 2019

Prečo si ma tu nechal? - Clare Mackintosh (recenzia)

Nechal ma tu, lebo som ho neochránila a nikdy si to neodpustím. (s. 50)


Kniha Prečo si ma tu nechal? si získala čitateľov hlavne preto, že obsahuje viacero zvratov a autorka nám tým pádom ponúka skvelý prepracovaný triler/psychologický román, ktorý nás nenechá chladnými.

Jenna Grayová prežila to, čo by nechcel prežiť nikto. V jedno daždivé popoludnie sa malý chlapček vytrhne mame z ruky a uteká na cestu... Vtom však príde náraz a už nič nebude také, ako predtým.
Vodič z miesta nehody ušiel a Jennu táto tragédia zničí. Aby vôbec prežila, presťahuje sa do vzdialeného kúta Walesu a v prostej chalupe sa snaží nielen zabudnúť, ale so všetkým sa vyrovnať.

Cítim, že šaliem, a nedokážem pred šialenstvom uniknúť bez ohľadu na to, koľko kilometrov prejdem. (s. 255)


Zároveň nám kniha ponúka aj prácu vyšetrovateľov, ktorí sa nezastavia, kým nezískajú dôkazy, ďalšie stopy, a keď ich dostanú, tak sa nevzdajú a hľadajú za nimi niečo viac.

Kniha Prečo si ma tu nechal? začína jednou veľkou tragédiou a končí ešte väčšou. Zo začiatku máte pocit, že všetko potrebné už viete a celá kniha bude len o hľadaní šoféra, ktorý zapríčinil smrť malého chlapčeka.
Síce začiatok knihy (resp. približne 1/4 knihy) je zdĺhavá a nič sa v nej prakticky nedeje, vrámci deja je veľmi dôležitá a detailne opisuje život nielen Jenny, ale aj život vyšetrovateľov.

Život vyšetrovateľov mi však prišiel trošku navyše, akoby len také zbytočne zaplnené miesta, ktorým autorka chcela vdýchnuť život, urobiť z nich ľudí z mäsa a kostí, ktorí majú svoje problémy, no v deji nemali nejaký extra význam a skôr ho spomaľovali, než zrýchľovali.

Tak som ťa ľúbil, až som sa toho bál; neuvedomoval som si, že je možné milovať druhého tak, že človek je schopný všetkého, aby si ho udržal. (s. 310-311)


V knihe sa nám striedajú viaceré pohľady a až po polovici knihy zistíte, že všetko je úplne inak, ako ste doposiaľ tušili. Už to nielen len cieľ odhaliť vraha malého chlapčeka, ale postupne sa všetko zamotáva a autorka nám postupne odhaľuje nielen celkový dej, ale aj charakter postáv.

Každá postava je vo svojej podstate zaujímavá, no jej celkový obraz si vytvoríte až na konci. Autorka nám čitateľom neponúka hneď a zaraz celú charakteristiku postavy, ale väčšinou ju ukrýva do činov, ktoré sa postupne dejom kryštalizujú.

Dej začína zrýchľovať a spomaľovať, akoby sa autorka snažila čitateľa pripraviť na ďalšie zvraty, ktoré mu vyrazia dych. Nielenže spája ohavnú vraždu nebezpečnou jazdou, ale zároveň zabŕda aj do iných problémoch, ktoré dej dopĺňajú a vytvárajú štruktúru, ktorá je prepojená tenkými nitkami a je až veľmi detailne spracovaná.

Doteraz som si myslela, že mal ideálny život, že je vtipný, komunikatívny a príjemný - inú tvár mi neukazoval. Ale duchovia, s ktorými bojuje, sú rovnako skutoční ako tí moji. Po prvý raz som s niekým, kto ma potrebuje rovnako ako ja jeho. (s. 168)


V knihe sa teda čitateľ stretne aj s rôznymi postavami, psychickými problémami, násilím (psychickým či fyzickým), strachom, plačom, problémami v rodine, láskou (rôzne podoby lásky), nádejou a zúrivosťou. Všetky tieto vlastnosti či city, pocity "roztrúsi" po rôznych postavách a každá má tým pádom dôležité miesto v celom jej systéme.

I napriek tomu, že sú tam pasáže, ktoré mierne spomaľujú dej, tak si autorka dokáže udržať vašu pozornosť, vniesť do vás pochybností, vytvoriť napätie a príbeh, ktorý by ste vôbec nečakali.

Ocitnete sa v "preľudnenom" svete, ale aj na kraji spoločnosti, kde zavíta málokedy niekto dôležitý. Sledujete rôzne prostredie, ktoré vám pomáha lepšie sa orientovať a zároveň aj dotvára postavy a ich správanie.

Kniha je teda súzvukom rôznych prostredí, rôznych charakterov a rôznych životných osudov (hlavne tých menej šťastných). Zaoberá sa vraždou, násilím, šikanou, stratenie záujmu o blízkeho (odcudzenie), ale zároveň tieto osudy nemieša, ale priraďuje ich ku konkrétnym osobám. I keď vražda a násilie nemá od seba ďaleko...

Odhalí, čo všetko sú schopní ľudia spraviť, keď milujú až príliš...
A kde je schopný zájsť vyšetrovateľ, aby odhalil pravdu a vyriešil prípad, ktorý zapĺňal stránky novín...
Veď predsa celá táto kniha je plná otázok, rovnako ako aj jej názov. Stačí si len prečítať odpovede...

Postupne, bez toho, aby som si to všimla, môj žiaľ zmenil tvar, z drsnej, ostrej bolesti, ktorá sa nedala utíšiť, sa zmenil na tupú, oblú bolesť, ktorú dokážem zatisnúť do zákutí mysle. Zistila som, že keď jej tam dám pokoj, som schopná predstierať, že je všetko v poriadku. Že som nikdy nemala iný život. (s. 125)


>Sima<

Za  poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu zakúpite tu.

utorok 4. júna 2019

Bez teba to nie je ono - Jenny Han // recenzie


Jenny Han si môže vychutnávať blažený pocit úspechu po toľkých knižkách a pri všetkých čitateľoch. Píše sa jej tak ľahko? Áno. Jej knižky totižto nevyžadujú žiadne extra rozmýšľanie a energiu. Sú určené k príjemnému oddychu.

Popri všetkých našich šialených každodenných situáciách nám nejeden raz padne vhod začítať sa do knižky, v ktorej sa stratíme a vypneme. Zabudneme a odreagujeme sa. Čítanie by malo byť relaxom.

,,Budúcnosť je nejasná. Je však moja."

Netvrdím, že táto knižka je úžasnosť sama, no ponúka nám jednoduchý únik z reality. Čo takto trošku sa pre zmenu zamotať v pavučine niekoho iného? Posympatizovať, posťažovať sa nie na svet, ale na vymyslené hlúpo konajúce postavy v knižke?

BTTNO pokračuje s príbehom o Belly a jej rodine a priateľoch. Všetky postavy už predsa poznáme z Povedz, že ma miluješ, čiže žiadny zmätok. Od knižky môžme očakávať priateľské a pohodičkové rodinné a príjemné prostredie.

Jedna osoba má zásadný vplyv na dej celej tejto knižky, a to je Susannah. Milá a éterická bytosť so zmyslom pre radosť. Či už ide o nálady, pocity, alebo vzťahy, celá knižka sa točí viac menej okolo nej. Aj napriek faktu, že hlavnými postavami sú Belly s Conradom. Toto stvorenie nie je možné nemať rád.

Dosť výrazne sa prejavuje aj Jere, čož dodáva knižke šmrnc a dynamiku. Ako veľký brat zasahuje do diania a konania svojich blízkych a odkrýva svoje najtajnejšie najskrytejšie pocity. Za to Steva nám autorka nejako schovávala. Čož je trošku škoda.


,,Každý sa musí spamätať z prvej lásky. Je to čosi ako životná zmena."

Prvá knižka sa skončila vzťahom Cona a Belly, ale istotne ste zvedaví, ako to dopadne, všakže? Druhá knižka náväzne začína plačom, no až neskôr sa dostávame k tomu, čo ten plač spôsobuje a čo sa vlastne stalo. Normálne by asi malo byť na osoh, že knižka nie je prvoplánová a nehádže vám všetko pod nos priamo, ale vracia sa k udalostiam a opisuje ich, neprekrúca, nerobí závery,... no pri tejto knižke ma to skôr hnevalo, pretože sa k nej hodí taká tá jednoduchosť, naplácanosť a bezrozmyslovosť.

Chvíľočku mi trvalo kým sa mi podarilo sa poriadne začítať, no  neskôr, keď už bolo všetko jasné a postavy sa začali viac ukazovať a prejavovať, knižka naberá svoj rýchly spád a číta sa skoro sama. Navodzuje zvedavosť a na končí tromi bodkami, čo dáva čitateľovi priestor k osobnej zúrivosti a k budovaniu túžby po ďalšej časti. Mám od nej veľké očakávania.

Keby som mala túto sériu porovnať so Všetkým chlapcom, ktorých som milovala, tak táto ma baví neskutočne viac a teším sa na ďalšie pokračovanie, čo uspokojí moju zvedavosť.

,,A nech robíte, čo robíte, neveiete sa ubrániť snívaniu."

Tieto knižky sú ideálnym osviežením do týchto teplých letných dní. Nenútená, ľahká a jemná, naivná. Popisuje neskrotnú mladú nestabilnú túžbu, klamstvá, pomoc, súcit, hnev, prvé alkoholové párty, a omnho viac :)

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

-Rony-

utorok 28. mája 2019

Iskra - Alice Broadway // recenzia

 ,,Si iskra, ktorá podpáli pušný prach."

Iste poznáte príbeh o meste, kde si ľudia na svoje telo vyobrazujú svoje životy. Sú to také chodiace autobiografie. Prečítate si z nich všetko. V tomto meste vládnu príbehy. Alebo skôr tí, čo tie príbehy vymýšľali?

Tento úžasný a jedinečný nápad s krásnymi obálkami sa dostal aj ku mne. Nevedela som odolať. Prvý diel ma nadchol, bolo to niečo nové a výnimočné. Tajuplné, nebezpečné, plné vzdoru a odhodlania, hľadania a skrývania. Prvej knižke vládli tajomstvá, tej druhej chaos.

,,Akoby tvoje telo trpelo hladom, a len čo sa atrament dotkne kože, nasýtilo sa, kým sa to nezopakuje... oslobodzujúce."

Tinta síce nebola dokonalá, ale niečím úžasným tajuplným a čarovným ma zaujala. Zanechala vo mne kopec zvedavosti, no a preto som si chcela prečítať aj pokračovanie. Avšak pri Iskre som čakala, kedy konečne príde ohňostroj. No a ten na seba nechal čakať celú knižku.

V tejto knižke sa autorka pohrala s minulosťou označencov. Leora sa dostáva k svojim koreňom a jediné, čo z každej strany počúva, je zdesenie a znechutenie v podaní jej novej ,,rodiny". Príbehy, ktoré počúvala celý život tu neexistujú tak, ako si ich pamätá. Všetko je hore nohami. Toto zanecháva značne zmätený pocit čitateľovi, pretože sa tu dokáže len ťažko zorientovať a dostáva sa medzi dva svety s rozlišnými detailmi. Ktorý si vybrať? Ktorý je ten správny? Pravdivý...

Na postavy, ktoré ste doteraz poznali, úplne zabudnite, v knižke sa objavujú len máličko. Tento príbeh vám predstaví úplne iné. Knižka má nádych niečoho iného, nového. Veľa nových postáv, nové prostredie, skoro akoby ste boli v úplne inom príbehu. Leora už viac nebýva vo svete tetovaní, ale v mestečku s ľuďmi s kožami prázdnymi ako biele steny. Ťažko v nich čítať. Ťažko si ich získať.

,,Preskúmajte moje srdce. Zistite, či je v ňom čokoľvek nečisté... Nemám čo schovávať."

Chápem tú rozpoltenosť v Leore. Veď zradiť svoj ľud a odísť k inému, aby zradila aj ten, nie je práve najpríjemnejšia situácia. Leorin zmätok sa stal aj mojím zmätkom pri čítaní tejto knižky. Nič nedávalo zmysel a skutočnú pravdu ste si museli len domyslieť. Avšak chápem, že k príbehu to náležite patrilo.

,,Nepripadám si, akoby som bola požehnaním, no môžem si vybrať aspoň to, že nebudem prekliatím."

Tešila som sa tiež na mnohé postavy, ktoré som si obľúbila v prvej časti, no tým táto knižka venuje len malý zlomok miesta. Ak ste si neboli istí vašimi sympatiami k postavám počas Tinty, tak pri Iskre sa vaše myšlienky určite zjednotia. Aspoň čo sa týka postáv. Aj to máličko priestoru, ktoré dostali, využila autorka naplno, aby ich vykreslila v tom pravom svetle.

,,Obviňujte ma ak chcete... Teraz patrím sem."

V konečnom dôsledku knižka nebola až taká zlá, no počas čítania som si trhala vlasy. Strašne som sa nudila a čakala som na zázrak. Koniec trošku pritvrdil, zrýchlil, avšak ešte stále to nebola žiadna pocitová supernova. Nezúfam však, pretože dúfam, že v ďalšej časti Leora všetko zachráni.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednať si ju môžete tu.

- Rony -

štvrtok 23. mája 2019

40 dní pešo do Jeruzalema - Ladislav Zibura (recenzia)

Ladislav Zibura, ako český cestovateľ, nie je pre Slovákov až takou veľkou neznámou. Už od malička ho to lákalo - preskúmať svet, chodiť pešo, prekonávať svoje možnosti, objavovať novú kultúru, svet, spoznávať nových ľudí.

Vydal už tri knihy, ktoré zachytávajú tieto jeho tajuplné cesty, a ktoré vynikajú aj krásnymi obálkami, ktoré vás na prvý pohľad zaujmú a hlavne upútajú vašu pozornosť.

Od obálky sa dostávame k jednotlivým stránkam a odrazu na nás začne dýchať dobrodružstvo, nová kultúra, úsmevné momenty, ktoré v nás evokujú ilustrácie, ktoré skvelo nielen dopĺňajú príbeh, ale umocňujú aj celkový zážitok.

Od ilustrácií je to už len malý krôčik k samotnému deju, no a celkovo to vytvára veľmi čitateľnú, vtipnú knihu, ktorá si rozhodne získa vaše "cestovateľské srdce", nech už je také, ktoré túži po dobrodružstve a vydá sa ho hľadať, alebo len niekde v hĺbke by takéto dobrodružstvo chcelo zažiť.

Ilustrácie, rôzne tipy od samotného autora (čomu sa vyvarovať, čo je potrebné v deji vysvetliť a pod.) a samotný dej tvoria celok, ktorý je dobre stráviteľný, a duša čitateľa sa obohatí nielen o cestovanie, ale zároveň si obohatí svoje vedomosti a na chvíľku sa vyberie do krajiny, v ktorej je nehorázne teplo.

Zibura opisuje svoje dojmy z cestovania veľmi živo a nič neprikrášľuje. Netvári sa tak, že o krajine a ľuďoch treba povedať len to najlepšie, ale veľmi reálne opisuje všetky svoje zlé a dobré zážitky, ktoré obohacuje smiechom, ľahkosťou, iróniou, sarkazmom a niekedy aj takým "je mi to jedno".

V tejto knihe sa teda čitateľ vydáva na cestu s Ladislavom, objavuje nové miesta, číta o tom, ako sa Ladislav správa k druhým ľuďom, ako sa oni správajú k nemu, ale zároveň píše aj o obyčajných hlúpostiach, ktoré sú síce možno v príbehu nepodstatné, ale akosi vám pripadá potom dielo bližšie. Zoberme si ako príklad to, keď opisuje, aké má ubolené nohy, ako sa mu tvoria pľuzgiere a pod. Málokedy sa dostanete do kontaktu s takouto knihou, ktorá vám nič nezatajuje a všetko vám podáva príliš reálne, príliš do detailov. Veď v ktorej knihe ste o podobných strastiach = zbytočnostiach už čítali?

Autor zdôrazňuje veľkú pohostinnosť ľudí, ktorých počas putovania stretol. Opisoval, ako ho sami pozývali na čaj, ako mu ponúkli miesto na spanie, ako ho zavolali do rodiny, ako mu dali najesť, napiť, ako ho brali k sebe a správali sa k nemu úctivo, takmer akoby bol súčasť rodiny.
Veľmi pekne teda vykresľuje pomery, aké fungujú v Turecku, Izraeli, Sýrii či celkovo vo svete. Približuje nielen pohostinnosť cudzích ľudí, ale zároveň aj vojnu v Sýrii, nebezpečenstvo prespania u niekoho, strach, náboženstvo, ramadán.

Náboženstvo je v tejto knihe prítomné v každej podobe, autor taktiež vykresľuje situáciu v krajinách, problém migrácie, prechodov cez hranice. Ponúka nám svoje myšlienky a pohľady, ktoré si vytvoril na základe cestovania, spoznal ľudí, tradície, krajinu, a vie si vytvoriť teda názor, ktorý si vie aj obhájiť.

Často sa však dostávame aj do situácií, keď si "robí srandu" z iných, keď provokuje, keď nemá pravdu, no vie si to neskôr priznať a hanbí sa za to, čo zlé urobil.

Autor teda nedáva priestor len jeho púti, ale zároveň ponúka aj sondu do jeho vnútra, pocitov, ktoré prežíva. Veľakrát mi v knihe prišlo, že svojím vyjadrovaním si "zarába" na problém, no vedel sa vždy z neho akosi "vyhrabať".

Kniha je teda skvelou, rýchlo čitateľnou oddychovkou, ktorá je plná myšlienok o svete, o fungovaní sveta, o spoznávaní nových kultúr, ľudí, plná smiechu, radosti, irónie, ale taktiež plná myšlienok, názorov o cestovaní, či rád, ktoré je dobré, keď si uvedomíte skôr, ako sa vydáte na cestu.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.