Tichá pacientka - Alex Michaelides (recenzia)

Jej mlčanie bolo ako zrkadlo - videli ste v ňom sami seba.
A často to bol škaredý pohľad. (s. 109)

Alicia Berensonová má napohľad dokonalý život. Je známa maliarka, obklopená luxusom, vydatá za módneho fotografa, ktorého nadovšetko miluje.

A predsa, jedného dňa, sa to zmení...

Svojho muža chladnokrvne zavraždí, do hlavy mu vypáli päť rán a odvtedy neprehovorí.

Aliciino mlčanie sa mení na verejnú záhadu, ktorá ju preslávi. 

Psychoterapeuta Thea Fabera jej osud však natoľko fascinuje, že urobí všetko pre to, aby začala opäť hovoriť. Hľadanie pravdy však vyplaví na povrch skutočnosti, ktoré môžu Theov život rozvrátiť.

Neznášam, keď mu spôsobujem bolesť - a predsa mu niekedy až zúfalo túžim ublížiť a neviem prečo. (s. 136)

Tichá pacientka je psychologický triler s detektívnym podtónom, ktorý si získa vašu pozornosť už od začiatku. Tajomno, ktoré sa nesie od prečítania anotácie, ostane s čitateľom počas celej knihy.

Dej sa môže v prvom rade zdať banálny a príliš sa "ťahá", ale presne toto je autorov zámer.
Postupne sa dozvedáme nielen postup liečby Alicie, ale zároveň máme možnosť nahliadnuť do myšlienok Thea, ktorý nás sprevádza celým príbehom. A nielen do jeho myšlienok, ale zároveň aj do jeho života.

Autor doplnil dej aj viacerými odbočkami, ktoré zachytávajú denníkový záznam Alicie.
Čitateľ teda nie je napadnutý od začiatku, ale krok po kroku sa dostáva do hláv dvoch postáv, ktoré majú toho spoločného viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Radšej budem sama ako s nesprávnym človekom. (s. 181)

V knihe teda nechýba náhľad do psychiky postáv, problémy v manželstve, zdanie, že je všetko príliš dokonalé, zároveň sa nevyhýba stvárneniu psychiky aj vedľajších postáv, nielen tých hlavných.

I keď sa dej môže zdať prvoplánový, autor vytvoril naozaj premyslenú sieť ľudských osudov, ktorá vás rozhodne nenechá chladnými. Kniha je doslova nasiaknutá emóciami, ktoré sa derú na povrch. Nevynecháva lásku, zúfalstvo, nenávisť či strach.

Alicia sa môže zdať ako nevyrovnaná osobnosť, viac-menej len bábkou v rukách druhých, no dokáže čitateľovi, že je veľmi bystrá a zlo ostane potrestané presne tak, ako je potrebné.

Síce kniha končí veľkým odhalením a dá sa povedať, že uzavreto, čitateľ si môže koniec predstaviť sám a všetko môže inak dotvoriť. Alex Michaelides už ďalej nezachádza do podrobností, keď recipientovi vysvetlí všetko potrebné, ale necháva mu voľný priestor na myšlienky a dotvorenie príbehu.

"Tak ako terapia, aj hudba je o vzťahu - je absolútne závislá od učiteľa, ktorého si vyberiete." (s. 185)

Celý príbeh je podaný akoby v náznakoch a prijímateľ informácii nemôže len pasívne čítať, ale musí ich triediť, zhromažďovať a následne pochopiť. Viackrát mu vyrazí dych, ale pritom stále si udržuje neutrálnu roviny, keď vo vás prevládajú emócie, no on ich "nevystreľuje" príliš vysoko, dáva im voľný priebeh.

Tichá pacientka má určite skvelý potenciál zaujať čitateľov, priniesť im presne tú dávku napätia a tajomnosti, ktorú očakávajú, zároveň však má tendenciu, že na ňu postupne zabudnete, ako to bolo aj v mojom prípade. Autor síce vytvoril premyslený, zaujímavý a pútavý príbeh, ale časom aj toto jeho spracovanie vám vyfučí z hlavy a nezanechá vo vás hlbší dojem.

Oceňujem však množstvo digresií, ktoré deju veľmi pomohli, psychologické stvárnenie postáv, výsledný "vau-efekt" po prečítaní, striedanie pohľadov, či striedanie minulosti a prítomnosti, komplexný prehľad problematiky. Čo mi však absentuje je efekt, ktorý vo vás ostane ešte dlho po prečítaní. Knihu by sa dalo charakterizovať ako "ľahko zabudnuteľnú", avšak proces čítania za to všetko stojí, preto knihu  považujem za viac ako "vydarenú".

...láska, v ktorej niet úprimnosti, si nezaslúži nazývať sa láskou. (s. 120)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Panta Rhei. Knihu si zakúpite tu.

Noc žeriava - Patrick Ness // recenzia

Najprv som si hovorila, aké hlúpe a nezmyselné bolo toto čítanie, no neskôr som sama sebe nadávala, aká hlúpa a bez zmyslu som bola pri čítaní.

The Crane Wife je asi výstižnejší titulok ako Noc žeriava, avšak stále je tam žeriav, takže v pohode. :D No možno by to čitateľovi trošku napovedalo, aby nebol povrchný a počkal na ten správny čas pre pochopenie.

Bohužiaľ, mojim najväčším problémom je ešte stále moje dochádzanie domov z Prahy po knižky, avšak ako som pred nedávnom prekonala moju čitateľskú krízu, som do čítania celá pobláznená a túto knižočku som zhltla ešte cestou vlakom naspäť. Bola taká chytľavá, že ani únava ma vo vlaku nezaujímala viac, než prísť tejto záhadnej knižke na kĺb a musím teda povedať, že ma dostala.

Nebola som zvyknutá čítať takéto plnšie knižky, avšak teraz viem, že to bola chyba a najmä knižky od Patricka Nessa sa dostali na vrchol môjho osobného rebríčka najchytľavejších kníh, pretože ešte som do rúk nedostala takú, ktorá by ma sklamala. Pri tomto autorovi je kúpa stopercentnou šancou úspechu.

Hlavné postavy sú v zrelom veku a prinášajú čitateľom múdrosť z ich životných ciest. George je predstaviteľom pokojného a nekonfliktného životného štýlu. Aj keď je priveľmi milý, dokáže sa postaviť za sovj zázor. Je však hlavným trpiteľom tejto knižky. Kumiko je zas utiahnutým introvertom s tajomstvami, Rachel je prudkým a výbušným človekom, Amanda čudným prchkým stvorením avšak nemá rada konflikty,... a, samozrejme, knižka nám prezentuje aj iné osobnosti. Ukazuje nám, aký je svet rôznorodý a na aké dôležité veci je treba brať ohľad, ak nechcete prísť o milovaného človeka a o kontakt s ním.

Toto umenie v umení je krásnym príkladom toho, že svet nemusí byť za každú cenu chladný, ale že je dôležité nájsť jeho krásy v nevšedných maličkostiach. No je len a len na nás, či sa rozhodneme pre vidinu chmúrneho zamračeného sveta, alebo si ho sprestríme a prestaneme myslieť negatívne.

Dej tejto knižky sa nikam neponáhľa, no zároveň sa nevlačie. Je to dokonalá zlatá stredná cesta. Samotný príbeh sa nám odkrýva z rôznych uhlov pohľadov. Čitateľ má na rozdiel od samotných postáv tú výhodu, že vidí všetko, kdežto postavám chýba pár hlavných detailov, a preto si svoju realitu musia doplniť sami.

S touto knižkou som mala jediný problém, ktorý by som ani nemala nazývať problémom, avšak je to značne malá komplikácia. Nemohla som prestať vyznačovať krásne pasáže a citáty. Celá knižka je jeden obrovský citát a inšpirácia. Je plná harmónie a vyžaruje z nej pokoj, ktorý má dopad aj na čitateľa. Knižka má čarovnú schopnosř zlepšiť náladu.

Tento príbeh je plný emócii, vreckovky sú nutnosť a nenechá vás prestať čítať, až kým nie ste na konci.

Sprvu som sa knižky bála. Nebude sa mi páčiť. Bude pre dospelých. Nepochopím myšlienku. Nebude sa mi páčiť. Nebude zaujímavá. Avšak všetky tieto predsudky zmizli už na prvej strane.

Na túto knižku budem ešte dlho myslieť a prehrávať si všetky tie čarovné momenty, plné motivácie.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu.

- Veronika -

Ilustrovaný atlas najrokošnejších mláďat - Maja Sastromová // recenzia

Ako by ste dokázali opísať knižky, ktoré vás zaujmú na prvý pohľad hneď odo dverí kníhkupectva? Výrazne jednofarebné obálky? S postavami? So zvieratkami? Farebné? Preplácané motívmi? Čierne a elegantné? Biele s výrazným prvkom?

A ako to je u detí? Páči sa im každá knižka? Asi nie. Lákajú ich len tie farebné a ,,rozkošné".  Hravé. Málo textu. Samý obrázok.

Môžem vás ubezpečiť, že nech sú vaše preferencie akékoľvek, túto knižku si jednoznačne všimnete. Ako dospelí, tak aj deti. Príjemne vyzerajúcou obálkou na vás kričí ku vchodu a prosí si vašu pozornosť. Hneď na prvý pohľad vás rozcíti milou ilustráciou a originálnym názvom. Veď kto už by nebol zvedvavý na tie najroztomilejšie zvieratká na svete?



Táto knižka nie je hravá len navonok, je veselá aj vo vnútri. Nájdete v nej rôznorodý obsah. Autorka sa zamerala len na zvieratká, ktoré má sama rada, ale ukazuje nám svet aj ako celok. Celú rozkošnú zvieraciu ríšu. Nemusíte súhlasiť s rozkošnosťou z týchto stránok an sto tisíc percent. Aj jej čiernobiele stránky môžu byť tajomné a zaujímavé. Chytľavé a plné prekvapení. Nikdy nevite, čo na nás vyskočí pri pretočení stránky.

Knižka predstavuje hravú formu encyklopédie. Nie je zbytočne tučná ani zbytočne nudná. Prináša nám len tie najzaujímavejšie informácie o rôznych mláďatkách a ich zvieracích rodičoch. Zaujmú deti aj dospelých. Čo je ťažšie pri čítaní s deťmi, presvedčiť ich, že knižka nie je omaľovánka. Radšej skryte pastelky. Na čítanie pre malých prvákov ešte nie je. Písmenká nie sú pre nich ľahko čitaetľné. Sú trošku kostrbatejšie. Aj keď to na jednej strane pridáva autentickosť nakresleným obrázkom, tým najmenším budete musieť ešte čítať vy.

Aj napriek tomu, že sa knižka číta rýchlo, nie je ,,narýchlo zbúchaná" ani nepremyslená. Viem, že možno to vyzerá ako opak, pretože knižka na prvý pohľad vyzerá, akoby vyšla z rúk škôlkara, no chete vidieť moje umelecké kresby? Nie, nechcete. Nie je jednoduché kresliť dôsledne, ale jednoducho. Autorka myslela na všetko a prináša nám obsah v tej najchytľavejšej forme. Avšak nenechajte sa zmýliť hneď na začiatku. Knižka nie je primitívna. Informácie o zvieratkách nie sú jednoduché na zber ani na prevedenie, avšak autorke sa podarilo predostrieť nám ich v jednodušenom zmysle, profesionálne a pochopiteľne. Knižka je napísaná autorkiným prifarbeným štýlom, a tak v nej častokrát nachádzame jej osobnité vnemy, komentáre a myšlienky. Tak ako ona sama chápe tento svet. Knižka je vtipná a navodzuje krásnu, milú a pohodovú rodinnú atmosféru.

Knižka je zábvná, vzdeláva a zaručene v nej nájdete nemálo informácii, o ktorých ste doteraz nemali ani potuchy. Nie sú to len zhluky encyklopedických zaujímavostí, táto knižka tvorí príbehy. Rovnako je špecifická svojimi originálnymi ilustráciami. Jednoduché, krásne a výstižné. Nič viac im netreba. Ak sa v texte nachádzajú nejaké príliš ťažké slová na pochopanie, autorka ich prakticky vysvetľuje, aby každý mohol chápať, o čom hovorí. Pripomína nám, aký krásny je svet a živočíchy v ňom.

Začítajte sa aj do ostatných Ilustrovaných atlasov.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu. Táto vám nesmie chýbať ;)

- Veronika -

Zloději dýmu - Sally Green // recenzia

Čo sa týka knižiek, viem byť veľmi povrchným človekom pri nákupe. Niekedy mi naozaj ku kúpe netreba nič viac, než len ako knižka vyzerá. Niekedy to vyjde, ale sú chvíle kedy by to vyjsť nemuselo a mohla by som sa sklamať.

,,Jen slovy se bojovat nedá.. Slova bez činů jsou jako tanec - je to hezké, ale neúčinné."

Táto knižka mi krášli poličku v Prahe už pár mesiacov. Bola to jednoznačná láska na prvý pohľad. Veď koho by tie stránky nezaujali? Priniesla som si ju z maratónu z Bratislavy a začala som ju hneď aj čítať, no pototm ani neveiem prečo som ju odložila naspäť. Pritom sa mi jej obsah veľmi páčil a aj začiatok ma chytil za srdce. Tak moc ma namotivovala, no skončilo to prvou kapitolou. Tento týždeň, keď už mi došli recenzáky a uvedomila som si, že Sima číta oveľa viac ako ja, chytila ma taká zvláštna depresia, ktorá ma ale dostala z mojej obrovskej čitateľskej krízy a opäť ma začalo baviť čátanie.

Knižka má úžasný náboj a skvelý nápad, ktorý je úžasne spracovaný. Dostatočne zamotaný a predsa jednoducho prepojený a zmysluplný.

Knižku som rozčítala opäť od začiatku, a tentokrát ma druhá kapitola nezastavila. Teraz však viem, prečo ma naposledy tak odradila.

Knižka rozpráva príbeh hneď o niekoľkých postavách a sami to určite veľmi dobre poznáte... nie všetky minipríbehy sú rovako zaujímavé a chytľavé. V tejto knižke ma zaujali všetky príbehy, avšak nemôžem povedať, že boli rovnako dynamické a chytľavé. Ale boli jedinečne premyslená a nakoniec som to ani nebrala ako tragédiu, pretože všetko to zrazu dávalo zmysel.

Hlavné postavy sú statočné, silné mladé a krehké osobnosti. Srší z nich jedinečnosť a vernosť povinnosti, sú hrdinami všedných dní a sú hodní obdivu. Každého čaká neľahký osud  a každý sa s ním chystá s hrdosťou pobiť a zvížaziť. Nevzdávajú sa, nemajú strach a bojujú za sprvavodlivosť a česť.

,,Ona je možná v téhle hře pěšákem, ale i pěšák může proměnit celou partii."

Samozrejme, mám aj svojich favoritov a tajné priania, ale netuším, ako ich osudy nakoniec dopadnú, no viem, že to bude veľkolepé. Naozaj sa teším, až zistím, ako sa im darilo. Ak vôbec.

Dej sa odohráva snáď po celom niekdajšom svete. V niekoľkých kráľovstvách. Postupne sa nám otvárajú hranice a rôzne krajiny, spôsoby vnímania sveta prostredníctvom rôznych národov. Knižka je rôznorodá a pestrá aj práve vďaka týmto intervenciám kultúrnych vplyvov. Príbeh napreduje veľmi rýchlo, aj keď jednotlivé kapitoly sú preskákané jedna postava cez druhú a na pokračovanie musí čitateľ ozaj dlhšie čakať, no aj vďaka tomu sa knižka tak jednoducho a úžasne číta. Je chytľavá a rozhodne nie je nudná.

Knižka sa končí tromi bodkami, čož v čitateľovi vyvoláva vlnu otázok a nekonečný vír predstáv a konšpirácii. Naozaj sa sama neviem dočkať ďalších častí. Verím, že budú rovnako úžasné.

- Veronika -

Pre jednu a sto piesní - Liao I-wu // recenzia

Pod názvom si môžme predstaviť niečo milé, jemné a nenásilné. Veď ako niečo také pôvabné ako umenie môže byť zákerné a zlé? Je to však knižka o revolúcii a vzbure, o protestoch, no a tie sú málokedy viazané na spokojnosť a oslavu. Trošku kontrastné spojenie básnika a revolúcie nám ukazuje skutočný kontrast nášho mnohofarebného sveta. Dvoch pojmov s opačným nádychom. Spojenie, ktoré priťahuje pozornosť a ukazuje výslednú farbu.

Na túto knižku budem spomínať s obdivom. Požičala som ju jednému pánovi v kúpeľoch, ktorý bol unesený celým konceptom a tým, ež také moderné dievča ako ja dokáže prečítať knižku, ktorá má viac ako tristostrán a nie je to preslaedný romantický príbeh so šťastným koncom s absolútne žiadnou originalitou či hĺbkou. Avšak knižku mi vystrašený po pár stránkach vrátil a zaprial mi veľa šťastia. To som ešte nevedela, čo ma presne čaká. Stále som ju ospevovala a bránila, veď bola až taká krutá, no a potom pritvrdila a skutočne som miestami mala problém ustáť ju.

Autor, hlavná postava, básnik a umelec, ma v knižke totálne znechutil už na začiatku. Dokážem pochopiť, že nie každý človek na svete je taký konzervativec ako ja, avšak čítať knižku o človeku, ktorý pred nikým nič neskrýva a už vôbec nie svoje telo, ma dostatčne zarazilo. Nehovoriac o búrlivých myšlienkach alebo o správaní k jeho žene. V tomto si ma nezískal ani náhodou. Avšak chápem, že takých ľudí musí existovať naozaj veľa, len o nich neviem.

Knižka opisuje striktný režim a trnistú cestu obyčajného občana k oslobodeniu svojich myšlienok. Do svojich textov vložil všetok svoj odpor a zúrivosť. Liao vo svojich textoch poburoval systém, prejavoval svoju nespokojnosť a snažil sa získať si širokú verejnosť na svoju stranu. Odmenou mu bol pobyt vo väzení. Systém s jeho prejavmi nesúhlasil. Čož Liaovi, samozrejme, nedokázalo zabrániť v rozširovaniu jeho poznania a túžby vzoprieť sa. Aj napriek nepekným skúsenostiam z výletov z väznice do väznice veril v dobre ľudstva, v to, že mu ešte zostalo aspoň trošku ľudskosti. Dúfal, že jeho spoluobyvatelia pochopia vážnosť situácie a vďaka svojim slovám im dodával odvahu a posmeľoval ich ku konaniu spravodlivosti. Jeho vášnivý prejav proti štátu ho dostal na samotné dno jeho existencie. Denne sa stretal s rôznymi pravdami čínskych väzníc od
fyzického týrania, cez hladovky, či infekčné choroby, k psychickým trýzňam, alebo dokonca k znásilňovaniu. Svoje priznanie si schovával vo svojej špinavej klietke a bojoval za svoje práva a za pravdu.

Je pozoruhodné sledovať, čo sa odohráva v hlave umelca. Jeho myseľ okupuje mašinka na výrobu nápadv, ktoré mu nedajú spať. Možno je to prekliatie? Ani Liao nedokázal ujsť pár pokusom o samovraždu, avšak nesprávali sa k nemu až tak pekne, aby to nebolo pochopiteľné. Mučenie nie je v ničom príjemné a každý by z takejto situácie hľadal nejaký východ.

Knižka výstižne zrozumiteľným jazykom popisuje ťažké chvíle na tom najhoršom mieste na svete. Na krutosť a sadizmus väzení, na neľudskosť na takýchto pekelných miestach. V cele mal viac než dosť času na premýšľanie a knižka celkom jasne ukazuje na strastiplnosť takéhoto pobytu. Knižka je posolstvom, že človek je silný jedinec a pri pevnom rozhodnutí nevzdať sa je jasným víťazom. Ešte stále máme nádej na ľudskú spoločnosť.

Ako tak premýšľam nad celou tou myšlienkou tejto knižky, nebola brutálna, bola len pravdivá, no a, bohužiaľ, pravda častokrát nebýva nádherná.

,,Som ešte stále v base, alebo som už slobodný? Koniec koncov na tom aj tak nezáleží."

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Objednávajte tu ;)

Veronika

Dvere v kúte sveta - Barbora Vanická (recenzia)

"Strom Anat predstavuje spoluprácu všetkých síl v prírode. On je jej hlavným nositeľom a ukazovateľom. Ak zomrie, budeme vedieť, že zomrela aj rovnováha. A čo počne človek bez rovnováhy?" (s. 172)

Adam je obyčajný chlapec, no trošku svojský. Musí sa vyrovnať s panovačnou sestrou, jej kamarátkami a aj s desivou učiteľkou matematiky. Zatiaľ sa mu podarilo nájsť iba jedného kamaráta.

Keď sa jedného dňa rozhodne ignorovať sestru a jej kamarátov, tak zablúdi.
Pri pokuse domov sa ocitá v uličke, ktorú nepozná, a otvára dvere, ktoré ho fascinujú.
A presne toto rozhodnutie, otvoriť dvere, ho dovedie do Stromorohu, ktorý sa rozprestiera okolo obrovského stromu Anat, prvého a najväčšieho stromu, aký kedy vznikol.

Chránia ho správcovia mágie, zázračné bytosti rôznych tvarov a farieb, ktoré sú príchodom Adama rovnako ohromené ako on.

No nedostal sa tam sám. Eva, v snahe nájsť strateného brata, sa ocitá na rovnakom mieste a spolu s ňou aj ďalšie tri deti.
Spoločne musia prekonať nástrahy a vykonať neľahkú úlohu - zachrániť Strom Anat, no pritom nezblázniť sa. Navyše sú to ony, tie deti, ktoré majú zachrániť svet? A sú vôbec prvými deťmi, ktoré sa o to pokúsili?

Autorka má veľmi zvláštny, až taký rozprávkový štýl. Ocitáme sa vo fantasy svete, v ktorom je veľa zlého, ale zároveň je to magický svet, ktorý potrebuje pomoc.

Asi je to len môj osobný problém, ale niekedy mám pocit, že autori fantasy kníh sa snažia vždy vytvoriť niekoho, nejakú postavu, ktorá niečo zmení, no zároveň je so všetkým stotožnená a hrdinská.

V tomto prípade sú hrdinami malé deti, ktoré ešte nemôžu vedieť, čo leží na ich pleciach. Veľakrát sa správali omnoho "dospelejšie", než naozaj boli.

Priestor pripomína miestami Narniu - krásne kvety, všetko rozkvitnuté, no Strom Anat postupne zomiera, tak všetko sa mení na zlé, dejom cítiť ponurú atmosféru.

"Musíš sa učiť celý život, Tomi," pokarhal ho Rotua, "ak len nepatríš medzi tých zadubencov, ktorí si myslia, že stačí, keď vedia čítať a písať." (s. 134)

Túto atmosféru však autorka vylepšuje svojím humorom, rôznymi charaktermi postáv, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a skvelo doplnia dej.

Deti (Adam, Eva, Tomi, Petra a Samo) sú každé iné, jedinečné. Kde jeden je tichý, druhý príliš hlučný. Keď jeden koná pudovo, druhý rozumom. Dôležité je však, aby konali spoločne.

Miestami autorka až príliš zidealizovala postavy a na všetky problémy našli akýmsi zázrakom vždy riešenie. Trošku mi absentovala akási evolúcia v postavách, autorka im hneď zadelila vlastnosti a neposúvala ich myšlienkové pochody.

Celkový dojem je však pozitívny. Barbora Vanická vytvorila krásny rozprávkový svet, ktorý má isté pravidlá, potrebuje záchranu a končí tak, ako by mal končiť.
Príbeh o tolerancii, o medziľudských vzťahoch, o dôvere, o nenávisti, o prekonávaní prekážok, predsudkoch, o prírode. Je to však príbeh určený mladším čitateľom, ktorý nájdu krásu jednoduchosti vo vetách, v obrazoch, ktoré sa vám vyskytnú pred očami, keď budete čítať.
Knihe dodávajú originalitu aj krásne jednoduché ilustrácie, ktoré sú cteným doplnkom.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Ikar. Kúpite si ju aj tu.

Vojna okolo nás - Monica Hesseová (recenzia)

Niekedy je tu pre nás ťažké byť takými, akí sme boli predtým. (s. 185)

Nemôžu dôverovať svojej krajine. Môžu dôverovať jedna druhej?

1944, Crystal City. Dve kamarátky, ktoré spája omnoho viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ich priateľstvo nikdy nebolo jednoduché, no napriek tomu ostalo silné, i keď každá má svoju verziu príbehu.

Margot sa vzdala všetkého, aby rodina zostala spolu. Aby bola ona, matka, otec a možno ďalší súrodenec. Sú ďaleko od nemecko-americkej komunity farmárov v Iowe, kde doteraz žili. Ocitli sa v rodinnom internačnom tábore - spolu.
Deň za dňom, kúsok po kúsku, snaží sa prežiť. Trápi ju matkino zhoršujúce zdravie a otec, ktorý sa postupne mení a začína sympatizovať s nacistami. Čo všetko musí urobiť, aby rodinu udržala pokope?

Nemôžete zmeniť koniec tak, že sa vrátite späť a zmeníte začiatok. (s. 48)

Haruko - dievča, ktoré si získa Margotinu dušu. Snaží sa zapadnúť, vytvára si priateľstvá, no vo svojom vnútri cíti veľké obavy. Jej vlastný otec pred ňou niečo skrýva a jej brat bojujúci v japonsko-americkej jednotke armády USA pred všetkými niečo tají.

Prašná búrka ich zvedie dokopy, uzavrú neočakávané tajné priateľstvo. Má však toto priateľstvo budúcnosť, keď každá z nich stojí na opačnej strane?

Haruko trávi čas v tábore zisťovaním, čo môže jej otec pred ňou skrývať. Ja trávim svoj čas ignorovaním toho, čo sa deje priamo predo mnou. Po prvý raz skutočne vidím, akí sme zlomení. Akoby sa to ani nedialo mne. (s. 131)

Monica Hesseová vytvorila nádherný príbeh priateľstva, ktoré prekonalo vojnu, tábor, nedostatok informácií, nedostatok jedla, pokoja, hodnôt, normálneho života.

Margot je zobrazená ako hrdinka, ktorá vie, že niečo nie je správne a snaží sa konať. Haruko chce konať, no miestami jej chýba odvaha.
Dve priateľky, jedna Japonka, jedna Nemka. Každá je iná, má iné zvyky, myšlienky, inak konajú, inak sa správajú, no aj napriek tomu sa medzi nimi vytvorí niečo veľmi vzácne.

Zdá sa, že je možné túžiť po návrate na miesto, na ktoré ste spočiatku vôbec nechceli ísť. (s. 244)

Autorka sa vyhrala s obidvoma postavami a vdýchla im život. Hoci príbeh tejto knihy je vymyslený, pokojne si môžeme predstaviť, že naozaj existovali, naozaj bolo medzi nimi niečo viac. Monica zachytila dvoma pohľadmi nielen životy v rámci rodiny, ale zároveň aj rôzne pohľady na nejakú situáciu, ktorá by mala v ich živote všetko zmeniť.

Postupne sa dostávame do hláv našich dvoch hrdiniek, prekonávame nenávisť, priateľstvo, lásku, smrť, slzy, smiech či nádej. Nádej, že všetko bude dobré.

Autorka silne a s citom spracovala tému, ktorá nie je ľahká, tému, ktorá mrazí. Druhá svetová vojna, jedno priateľstvo a množstvo smrti a bolesti okolo nich. Zachytáva nielen priebeh tohto puta, ale zároveň sa snaží malými odbočkami predstaviť aj situáciu v krajinách, presuny ľudí, vnímanie vojny a celkové fungovanie počas týchto vojnových rokov.

Si tu väzeň. Je mi jedno, či máš novú priateľku, či máte školské noviny, či sú knihy v knižnici alebo či mávate komunitné pikniky. Alebo či existuje futbalový tím, ktorý všetci chodia povzbudzovať. Na konci dňa si stále väzeň. Keby tvoja rodina chcela odísť, nepustili by ju. (s. 175)

Vytvára nielen postavy dvoch priateliek, ale zároveň aj postavy ľudí, ktorí boli na stráži, ktorí sa inak správali v súkromí, inak v práci; postavu Kena, brata Haruko, ktorý sa stretol "tvárou v tvár" s krutosťou vojny; postavy rôznych vyššie postavených ľudí; postavy zronených ľudí; postavy ľudí, ktorí sa snažia chrániť svoju rodinu, aj za cenu všetkého.

Kniha je teda nielen plná priateľstva, ale aj plná lásky, dôvery, úcty, strachu o najbližších a bolesti z ich straty. Rodiny museli cestovať za svojimi najbližšími, ocitnúť sa v tábore len preto, aby boli spolu.

A sú vlastne niektoré naše rozhodnutia hodné odpustenia?

Na tomto mieste, kde som obklopená len špenátovými poľami a veľkou rozlohou svojho zlomeného srdca, neexistujú nijaké dobré rozhodnutia.
Milovala som ju. Myslím, že aj ona mňa. (s. 260)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

Podivuhodná kniha, ktorá vyčistila more - Beatrix Zaťková // recenzia

Krásna obálka zrkadlí krásu malých okamihov všedného života. Na prvý pohľad nás knižka zaujme vďaka zaujímavému názvu a dizajnu príjemnému našim očkám. Rozpútava vojnu otázok v našej hlave. S nadšením ju chytíme do ruky a premýšľate, čo asi ponúka. No keď ju otvoríme, už niet cesty späť.

Knižka predkladá štyri príbehy štyroch ľudí v rôznom štádiu ich nevydareného života. Každý z nich sa však podivuhodným ba až zázračným spôsobom dostane ku knižke, ktorá ho zachráni.  Osudy týchto štyroch osôb sú čiastočne prepojené. Nemusíte sa báť, že každých dvadsať stránok bude patriť inému hlavnému hrdinovi (či hrdinke) a vy sa stratíte  v spleti neobyčajných postáv, ktoré nemáte šancu udržať v hlave. Konečné zablúdenie v množstve informácii a postáv pri tejto knižke nehrozí. Autorka očividne myslela aj na čitateľov a priblížila nám svet z rôznych perspektív aj bez toho, aby nás zmiatla rozmanitosťou poznania.

Knižka ako celok nepredstavuje hrozbu. Nestraší veľkým rozsahom. Tým pádom sú tieto štyri rôzne príbehy krátke, ale zároveň zachytávajú vekto podstatné a zároveň sú tak odlišné. Neprišla som na žiadny detail, ktorý by mi v knižke chýbal. Všetko vystihovala úplne skvele.

Hlavné postavy sú svojské, temperamentné. Každá jedna je svojim spôsobom nešťastná, znudená, nevyrovnaná. Zrazu však každý z nich dostane šancu na úspech a našli to, čo im v živote chýbalo. Knižka opisuje hlavne vzťahy, avšak páčilo sa mi aj to, že tieto rôzne postavy v rôznom veku mali aj rôzne preferencie, zmýšľanie a postupy na presadzovanie svojho. Svet je ozaj malý a aj na takomto milom príklade môžme vidieť posolstvo, že nie je treba ľudí súdiť predtým, ako ich skutočne spoznáme. Pretože to je to, čo nás formuje. To zákulisie našich svetov, o ktoré sa neradi delíme s cudzími ľuďmi.

Mnoho ľudí totálne prepadlo tejto knižke. Je plná humorných situácii, ľahkosti, irónie, ale aj nešťastných osudov, s ktorými môžete súcitiť a psychicky sa snažiť pomôcť a vymyslieť plán na úspech. Dej ubieha veľmi rýchlo, a tak na prílišné fantazírovanie nie je čas, avšak niektoré situácie a správanie sú ozaj na zamyslenie. Knižka je nie len plná strastiplných osudov, ale i povzášajúcich úsmevnýmch chvíľ

Knižka neradí len hlavným hrdinom, snaží sa poradiť nám ako čitateľom. Nebyť naivní, príliš pajední, príliš zaťažení na dodržiavanie určitých pravidiel, ktoré kedykoľvek spadnú,...

Na mňa mala knižka skôr upokojujúci a uspávací vplyv. Čítala som si ju pred spaním a premýšľala som, čo by sa asi tak mohlo stať. Bolo potom o to viac zábavné sledovať ako som sa mýlila, pretože knižka ide úplne iným smerom, ako ste si boli predstvovali. Je plná prekvapení a zvratov. Presne tak, ako je tomu aj v skutočnosti. Takíto jednoducho ľudia sú. Takto nepredvídateľný je ľudský osud.

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme vydavateľstvu Motýľ. Objednávajte tu ;)

Veronika

Šepkár - Alex North (recenzia)

Ľúbil ju tak veľmi, ako ona ľúbila jeho, ale dar lásky a recept na ňu predstavovali preňho reč s cudzou gramatikou. (s. 115)

Po nečakanej smrti manželky sa Tom rozhodne spolu so synom Jakom presťahovať do dedinky Featherbank, do domu, ktorý im na prvý pohľad "učaroval".
Nič netušiaci sa ocitajú v centre diania, na mieste, kde bolo zavraždených 5 chlapcov, no vraha, známeho ako Šepkár, chytili. Len telo piateho chlapca nenašli...

Avšak stratí sa opäť chlapec. Chlapec, ktorý tvrdil, že za jeho oknom niekto šepkal.
A Jake sa začne správať akosi divne. Tvrdí, že za oknom počuje šepot...

V priebehu rokov som ti veľa ráz vravel, že sa niet čoho báť, že nič také ako netvory neexistuje.
Prepáč, že som klamal. (s. 10)

Alex North napísal temnú knihu, ktorá skrýva množstvo temných tajomstiev. Čitateľ je v okamihu zasadený do deja, autor nenecháva nič na náhodu a čitateľa oboznamuje zo začiatku so všetkým, čo potrebuje vedieť pre lepšiu predstavu. Nie je to klasický príbeh, ktorý naberá napätie, ale dej sa akoby miestami viac vliekol, no pritom vytváral ponurú atmosféru, ktorá sa vás chytí a nepustí.

Opisuje nielen hľadanie strateného chlapca, vyšetrovanie, hľadanie páchateľa, ale zároveň veľký priestor venuje aj stvárneniu psychiky postáv, a to hlavne psychiky malého chlapca.

Jake trpí nielen tým, že prišiel o matku, ale zároveň sa ťažko vyrovnáva so spoločnosťou, s hľadaním kamarátov, so vzťahom voči otcovi, ktorého veľmi ľúbi, no niekedy komunikácia medzi nimi viazne. Často sa uzatvára do svojho sveta, do sveta vymyslených osôb. Veľmi často dôveruje ľuďom a nie vždy im hovorí celú pravdu.

Svet je plný zlých ľudí. Plný zlých snov, ktoré sa nie vždy stanú, keď spíš. (s. 300)

I napriek tomu, že je Jake malý, tak mnohokrát bol významne popredu pred jeho otcom a chápal a vedel súvislostí, o ktorých nemal ako vedieť. Jeho psychika je stvárnená do najmenšieho detailu, ktorú postupne jeho otec odkrýva, avšak čitateľ má neustále pred sebou tajomstvá, ktoré mu autor nehodlá sprostredkovať.

Spolu s vyšetrovacím tímom zachádzame aj do minulosti, stretávame sa so Šepkárom, odkrývame rodinné tajomstvá, problémy, zachycujeme ťažký posun v živote malého dieťaťa, keď mu zomrie matka. Vyrovnávanie sa s jej smrťou, komunikácia s otcom, ktorá naráža do múrov, nepochopenie zo strany iných ľudí.
V rámci postáv autor vytvoril rôzne typy, ktoré buď čitateľa budú fascinovať, alebo znechucovať. Ľudia s rôznymi záľubami; ľudia, ktorí trpia závislosťou; zlí rodičia; osobnosti, ktoré majú zdeformovanú psychiku; ľudia, ktorí si zaslúžia "druhú šancu"...

Niekedy ľudia chcú, aby boli veci komplikovanejšie, než v skutočnosti sú. (s. 95)

Autor nesadil len na klasickú vlnu strachu, ktorú by ste mali pri čítaní pociťovať, ale zároveň odkrýva aj iné nástrahy života, psychiky, či toho, že to, čo robíme, má značný vplyv na druhých ľudí.

V knihe nájde čitateľ potrebnú dávku strachu, napätia, alkoholizmu, šepotu, ale zároveň aj vyrovnávania sa so životom, smrťou, hľadanie zmyslu života, lásku - otcovskú či aj inú, nazretie do minulosti hlavných postáv a zároveň množstvo tajomstiev, pri ktorých vás zamrazí.

Alex North sa vyhral nielen so stvárnením postáv, ale zároveň aj s čitateľovou mysľou, ktorej dal "voľnú ruku", aby si mohla dotvoriť svoju verziu príbehu.

Šepkár je teda pozoruhodná kniha, v ktorej nájdete dávku trileru, krimi, ale zároveň aj psychológie či hororovej atmosféry. Získa si vás nielen zvláštnou atmosférou, ale zároveň aj celkovým prevedením. Medzi knihami tohto žánru teda vyniká nielen námetom, ale zároveň aj skvelým spracovaním od vydavateľstva Lindeni. Ak po nej siahnete, tak mi verte, nebudete ľutovať.

V minulosti nemal nič, čo by sa dalo zachrániť, a nič hodnotné pre budúcnosť, čo by sa dalo zachovať. (s. 202)

>Sima< 

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

Cudzinec z papiera - Ivica Ďuricová (recenzia)

Ležali sme tam potichu spoločne ja a on. Ja a Cudzinec, ktorý tu bol, i keď tu nebol. Obklopovala ma jeho vôňa a vo mne rástol pocit istoty a bezpečia, vďaka ktorým som do pár sekúnd zaspala. (s. 192-193)

Asi každá žena v sebe nezaprie aspoň kúsok romantiky. Čo takto si predstaviť, že zdieľate byt spolu s niekým iným, s mužom, ktorého identitu nepoznáte, nikde ste sa nevideli, len jednoducho byt prenajímate a míňate sa v ňom.

Vy ste v byte počas víkendov, on zas počas týždňa. 

Všetko sa však zrazu zmení a jeden nápis na papieru zmení aj pohľad týchto dvoch ľudí na situáciu, v ktorej sa ocitli.

Liana je úspešná žena, ktorá sa mužom páči, avšak ju nezaujíma žiaden konkrétny, nakoľko sa jej stala jedna nemilá udalosť, ktorá zmenila jej pohľad na život, na mužov, na sľuby, na slová...

Žije v Trenčíne, pracuje v Bratislave a vypísala viacero pravidiel, podľa ktorých sa má jej spolubývajúci riadiť. Ten však jedno pravidlo poruší a Liana mu nechá nahnevaný odkaz.

Cudzí spolubývajúci jej však odpíše. 

A ona jemu zas.

A zas.

A zas.

Raz mi niekto sľuboval večnú lásku. No boli to len slová, pretože dnes tu vedľa mňa nestál. Ani  vtedy tam nestál, keď mal. (s. 49)

Jednoduché krátke stickery sa však menia na dlhšie listy a obidva odkrývajú najtajnejšie tajomstvá cudziemu človeku, ktorého nikdy nevideli, hoci bývajú na rovnakom mieste.

Prečo ich to však k sebe tak ťahá? Aké tajomstvá ešte "vyplávajú" na povrch?

Po roku však príde čas odovzdať si kľúče a oni sa budú tomu druhému pozrieť do očí a nájsť odpoveď na dôležitú otázku. Dá sa zamilovať  do niekoho, koho ste nikdy nestreli, iba ste si s ním vymenili pár intímnych listov?

Ivica Ďuricová už od začiatku vtiahne čitateľa do deja. Svojím ľahkým štýlom a tajomnosťou dokáže u čitateľa vzbudiť záujem. Jej štýl je okorenený nielen vtipnými situáciami, pri ktorých sa nahlas zasmejete, ale zároveň autorka stavila aj na slabšiu stránku čitateľa, na emócie, ktoré vyvolajú plač, neschopnosť porozumieť. 

Dá sa milovať dvoch mužov naraz? Viete rozdeliť svoje srdce? A je v poriadku, ak tomu druhému dáte iba polovicu? (s. 205)

Spolu s postavami odkrývame jedno tajomstvo za druhým. Dej príbehu nezachytáva iba listové správy, ale zároveň autorka opisuje mesto Trenčín, jeho dominanty, krásne miesta, až máte chuť sa zbaliť, odviezť sa do Trenčína a preskúmať všetky jeho krásy.

V diele viackrát odbočuje a zameriava sa na Lianinu prácu, na jej vzťahy, problémy, myšlienky či "úchylky" - ako napr. na knihy. 

Lia je postava, ktorú nejde si nezamilovať. Sarkastická, ale rozumná. Krásna, ale zároveň vie, kde končia a začínajú jej hranice.

Kde je tá hranica, keď vám niekto začne byť blízky? Môže byť virtuálna? Môže byť niekto anonymný z diaľky bližšie ako ktokoľvek, kto je vám fyzicky blízko na milimeter? (s. 187)

Cudzinec z papiera je teda nielen krásny príbeh plný smiechu, smútku z odkrývania tajomstiev, ale zároveň je to aj príbeh, ktorý si získa srdcia svojich čitateľov. Jej "kabelkový formát" bude vyhovovať každej, ktorá nestíha, tak si môže zobrať knihu do autobusu a prečítať pár strán.

Kniha je doplnená SMS-kami medzi Lianou a Ninou - kamarátkou, ktorá jej dohodila spolubývajúceho. Listami, ktoré sa dajú ľahko odlíšiť od klasického textu knihy, či už tým, že sú kurzívou, alebo, že sú okolo nich ornamenty.

Cudzinec z papiera je teda knihou, ktorú prečítate na jeden nádych, no pritom v sebe skrýva množstvo emócií, ktoré musíte spracovať a ktoré budú na vás veľmi vplývať. 

A príbeh vo vás bude ešte dlho doznievať...

Čo sa stane, keď niekoho tak veľmi bezhranične a bezpodmienečne miluješ a on odíde? Kam sa podeje všetka tá energia? Čo s tým miestom, ktoré už nikdy nikto nebude vedieť zaplniť? Čo s tou obrovskou dierou v srdci? (s. 144)

>Sima<

Za poskytnutie knihy ďakujeme samotnej autorke, ktorú môžete sledovať aj na jej instagrame. 

Vzala si mi všetko - Simona Rošková (recenzia)

Minulosť treba nechať odpočívať a nie oživovať. (s. 289)

Simona Rošková prichádza s ďalšou knihou, ktorá sa opäť týka veľmi citlivej témy.
Renáta nie je typickou milujúcou matkou. Svojej Johanke robí zo života peklo, pretože ju jej otec opustil a ona vo svojej dcére vidí jeho črty. Johanka trpí nedostatkom lásky, pokúša sa o jej priazeň, ale vždy to skončí rovnako. Hnevom, krikom, nenávisťou a plačom.

Johanka závidí svojej kamarátke mamu Michaelu, ktorá je úplný opak jej maminky.
Michaela je milujúca matka, ktorá sa po smrti manžela snaží postaviť na nohy, zároveň chce byť svojej dcére vždy po ruke a nechce, aby trpela nedostatkom lásky, pohladenia či podpory.

Michaela a Renáta - dve odlišné ženy, no zároveň dve kamarátky, ktoré občas spolu zájdu na prechádzku, bývajú skoro vedľa seba, majú odlišnú výchovu, no ich priateľstvo je nerozlučiteľné. Keď trpí jedna, druhá sa jej snaží pomôcť, podporiť, poradiť.

Avšak jedného dňa sa všetko skomplikuje a Renáta sa rozhodne urobiť jedno závažné životné rozhodnutie, ktoré všetko zmení. Zmení sa všetko na zlé, alebo je šanca, že toto všetko bude mať šťastný koniec? Veď ako pre koho...

Jej život je jedno veľké divadlo a ona sedí v prvom rade. (s. 271)

Simona Rošková vytvorila silný príbeh plný kriku, vyrovnávania sa s alkoholovým opojením, drsnej výchovy, plný plaču za stratou muža, ale zároveň aj za nedostatkom materinskej lásky, plný nedostatku lásky, zlých rozhodnutí, zábavy, drsnej reality...

Renáta je zobrazená ako matka, ktorá sa o svoju dcéru nestará, neprechováva k nej vrúcnu lásku, neobjíma ju, nepohladí, nepobozká. Johanka je na druhej koľaji, ak vôbec na nejakej je.
Renáta sa zaujíma iba o svoje prízemné pudy, o zlé rozhodnutia, ktoré jej do života prinesú kopu otázok, no aj kopu problémov.
Myslela si, že je ženou, ktorú muž neopustí, ale bude sa k nej správať ako k bohyni. Vo svojich predstavách však narazila o múr a musí sa postarať o dcéru sama. Jej otcovi bráni styku s dcérou, no neskôr zmení názor, nakoľko na jej východu sama nestačí a občas si aj ona potrebuje "vyhodiť z kopýtka".

Autorka veľmi detailne opísala každú myšlienku, povahu Renáty. Čitateľ si mohol ľahko domyslieť jej vnútorný svet a zároveň si detailne predstaviť situácie, ktoré autorka opisovala. Cigaretový dym, fľaše od alkoholu, Johanka zavretá za dverami, jej plač, zúfalé výkriky o pomoc.

"Viem, že  nie som dobrá matka, ale neviem, čo mám robiť,"... (s. 44)

Kniha je rozdelená akoby do dvoch častí. Jedna opisuje Renátu a jej dcéru, užívanie si života, nové známosti, kamarátstvo s Michaelou.
V druhej časti sa ocitáme o 17 rokov neskôr, keď je z Johanky mladá žena, ktorá stojí zoči-voči viacerým životným otázkam a rozhodnutiam.

Prvá časť je viac dynamická, opisná, kým druhá časť je skôr o výsledkoch, ktoré nastali po "výchove", a ako sa ľudia zariadili po Renátinom rozhodnutí. I keď aj v druhej časti sa ocitáme v dynamickom prostredí, autorka stavila na inú strunu čitateľových pocitov. Kým v prvej časti stavila na nenávisť, plač, výkriky, tak v druhej už sa snažila čitateľa usmerniť, aby sa posnažil dej príbehu a jednotlivé postavy chápať a ľutovať, i keď ľútosť prichádza neskoro...

Veľmi oceňujem koniec, ktorý sa zameria nielen na čitateľove city, ale zároveň ponúka aj akýsi nový začiatok a nejakú očistu v tom, že, ako sa hovorí, karma je zdarma.

Simona Rošková vytvorila teda veľmi silný a čitateľný ženský román, ktorý zamáva s čitateľovými citmi, ale zároveň poukazuje na to, že ako sa človek správa, tak sa správajú aj ľudia k nemu.
Knihe prospel aj formát, kde je menej písmeniek na stránke, vytvára to tak lepšie a hmatateľnejšie napätie, keď prevraciate stránku za stránkou.

Bola zvyknutá na samotu, no dnes ju prežívala akosi inak. Viac sa jej zažrala pod kožu. Nalepila sa na ňu a nechcela ju pustiť. Snažila sa otvoriť svoje zatrpknuté srdce, no čo ako sa snažila, rana bola príliš bolestivá. (s. 203)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem samotnej autorke, ktorú môžete sledovať aj na jej instagrame. 

Podvodníčka - Kristína Ježovičová (recenzia)

Uvažovali ste niekedy o tom, že na svete existuje niekto, kto sa vám podobá? Akoby ste boli pokrvní príbuzní, dvojičky, no nič vás nespája?
Dve takmer navlas rovnaké ženy sa raz na letisku stretnú.
Jedna z nich zúfalo potrebuje vymeniť život a urobí všetko pre to, aby sa jej to splnilo. Dokáže však toto klamstvo priniesť niečo dobré? Kto bude víťaz a kto porazený?

Kristína Ježovičová je skvelá autorka románov. Vo svojej staršej knihe nie je o nič horšia ako v jej nových. Stále dokáže čitateľa zaujať a vytvoriť napätie.

Theresa sa prebúdza dezorientovaná, bez pamäti, v priestore, ktoré nepozná, v rodine, ktorej tváre jej nič nehovoria. Nespája si s nimi žiadne zážitky či pocity. Snaží sa spomenúť si na všetko, čo sa odohralo v jej živote a pomaly si skladá myšlienky do celku.

Ako rodená Nemka začína používať slovenské výrazy a na zmätenosti jej pridáva aj fakt, že si všetci myslia, že predstiera stratu pamäte.

Ako však čas plynie, Theresa si uvedomuje, že bola podvedená a nasadená do role, ktorú naozaj nechcela. Po nie príliš pozitívnej minulosti sa musí vyrovnať nielen s problémom, do ktorého sa dostala, ale aj s citmi, ktoré nečakala.

Postupne sa dostáva do tajomstiev rodiny svojej dvojníčky, odkrýva neželanú, ale zúfalú túžbu po mužovi, ktorého si pravá Theresa v rámci obchodných a rodinných vzťahov musí zobrať, ak chce dostať peniaze po otcovi. Príde rodina von Wilmersovcov na tento manéver? A čo vlastne všetko skrývajú?

Autorka opäť stavila na klasický príbeh plný tajomstiev, lásky, túžby, bádania po nepoznanom, neželanej vášne, ktorá prerastie do niečoho úplne iného, než sa na prvý pohľad zdalo, ale zároveň rozoberá aj témy ako posadnutosť, zrada, vypočítavosť.

V jej knihe nechýba klasické napätie, ktoré udržuje pozornosť čitateľa až do konca, snaží sa svojim postavám dať určitú "osobnostnú stránku", i keď občas sa jej to vymyká a niektoré postavy potom sú trošku ploché.

Čo ale nemožno autorke vytknúť je romantická linka, pri ktorej opíše začiatok, priebeh a aj koniec vzťahu (resp. budúcnosť). Nestavia iba na klišé veciach, ale snaží sa im vyhýbať.

>Sima<

Za knihu veľmi pekne ďakujem samotnej autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame.

Keď svrčky plačú - Charles Martin // recenzia

Keď poviem ,,srdce", čo sa vám vybaví? Možno len orgán pravidelne tlčúci vo vašej hrudi, možno digitálny emotikon vo všetkých možných farbách, ale možno aj láska, neha a úsmev, niečo pozitívne. Kniha o srdci a zo srdca je skutočne dokonalý popis k tejto neobyčajnej knižke. Kižka aj napriek svojej pochmúrnosti a smutnému posolstvu je práve zmesou lásky, nehy a úsmevu.

,,Každé srdce má dve časti - tú, čo pumpuje, a tú, čo ľúbi."

Táto knižka vás jednoznačne zaujme už obálkou. Srší z nej niečo hlboké a na prvý pohľad jednoducho viete, že knižka nebude o ničom, ale že bude skrývať obrovské množstvo myšlienok a nápadov. Obálka presne vyjadruje nádych celej knižky. Je skutočne hlboká ako samotné jazero na nej a osamotený veslár je naozaj taký osamotený.

Knižka je písaná z pohľadu amerického kardiochirurga. Opisuje jeho cestu k medicíne, jeho súkromný život, jeho útrapy, osamotené premýšľania, spomienky a strachy. Reese je neobyčajná postava s veľkým srdcom, aj keď príšerne tvrdohlavý. Má však zmysel pre férovosť. Knižka opisuje, ako sa človek mení v závisloti od faktorov, ktoré naňho vplývajú. Či už je to slnko, či mraky.

Reesovi však cestu pretne malinké zlaté sladké dievčatko menom Annie. Aj napriek svojej nepríjemnej diagnóze je živá, hravá, šikovná, inteligentná a svojou nevinnosťou a jemnosťou krásne dopĺňa dej.

Knižku dopĺňajú aj mnohé ďalšie príjemné postavy. Či už je to Cindy, teta Annie, alebo Charlie, Reesov švagor, a mnohí ďalší, ktorý svojimi názormi a postrehmi obzvláštňujú tento príbeh.

,,Najdôležitejšie zo všetkého je srdce. Žena môže byť bohyňou lásky, možeš s ňou mať toľko šialeného sexu, koľko tvoje telo zvládne,... Láska nie je nástroj, ale nástrojom nie je ani ženské srdce. To, o čom hovorím, v tom tvojom časopise nenájdeš."

Útržky Reesovych spomienok nie sú chronologicky radené. Skáče od súčasnosti k minulosti, preplieta a analoguje jednotlivé obrazy, avšak možno je skutočne veľmi jednoduché sa v knižke stratiť, hlavne na začiatku pri nepozornom čítaní, no odvážim sa tvrdiť, že pokiaľ sa naozaj zahĺbite, nič vás nevyvedie z rovnováhy. Tiež si myslím, že inak ako obľúbiť si túto emóciami nabitú nádheru to ani nejde. Nemôžem považovať tento výtvor za pomaly plynúci, ale ani rýchlo. Je to dokonalý zlatý stred. Nenájdete tu žiadne nudné zdĺhavé opisy a kapitoly tiež nie sú dlhožicné cez pol knižky.

Tento príbeh opisuje krásu remesla, krásu prírody, krásu krehkého ľudského života. Aj keď dokáže čitateľa rozosmútiť, dokáže ho aj rozveseliť, dokáže ho naštvať, dokáže ho prinútiť myslieť,... no a toto množstvo vplyvov sa tu strieda jedna rodosť. Každý si môže prísť na svoje. Taktiež knižka obsahuje veľa medicínskej terminológie, avšak netreba sa nechať zastrašiť. Autor tieto pre nás často neznáme slová veľmi výstižne, jednoducho a pochopitešne vysvetľuje. Dokonca až tak, že si tým získa vašu plnú pozornosť a vo vás vŕta taký ten červíček zvedavosti, ktorý vám hovorí, že chcete vedieť viac.

Niekedy je velikánskym benefitom chytiť do ruky knižku a uvedomiť si, aké dôležité je dbať na zdravie nie len fyzické, ale hlavne zdravie v našich vzťahoch, aj v tomto uponáhľanom svete. Táto knižka sa nikde nenáhli. Ako celok je to rozvlnená voda v jazere, ktorá má svoje vlastné tempo. Nie je to žiaden hurikán. Raz príde búrka, všetko rozmetá, ale v zápätí je hladina opäť pokkojná a tíši samotu.

,,Srdce je nielen najnezištnejším orgánom, ale aj najodvážnejším a najvernejším."

Táto knižka v každom smere dáva zmysel a je ideálnym čítaním na tieto blížiace sa jesenné večery. Ochladzuje sa nám za oknami. Kedy ak nie teraz je ten najkrajší čas na čítanie? Vezmite si do ruky knižku, uverte si voňavý čajík, zapáľte si krásnu sviečku, zabambušte sa do teplej deky a vychutnajte si príbeh, ktorý stojí za to.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu. Prajeme vám krásne čítanie.

- Veronika - 

Negativita sa (ne)nosí

Stretli ste sa už niekedy s tým, že niekto na vás, obrazne povedané, nakričal aj cez internet, že ste danú knihu nepochopili, ste príliš mladí, starí, nevzdelaní, aby ste pochopili posolstvo, ktoré kniha má, no a tým pádom nie ste oprávnení knihu hodnotiť negatívne? A nie je to tak trošku obmedzovania ľudskej slobody, vyjadrovania a tým pádom je to napádanie daného človeka?

Negativita (iné názory od väčšiny) sa jednoducho v tomto knižnom svete "nosí". Knihomoli, blogeri, recenzenti, hocikto, kto vyjadrí odlišný názor ako väčšina, sú za svoj názor "bombardovaní" zlými a hlavne "útočiacimi" slovami. Prečo to tak je?

Knihomoľ je človek, ktorý si stojí za svojím názorom, vie si ho obhájiť, no keď príde niekto ďalší, kto s ním nesúhlasí, tak sa nevie brániť, a tak začne na daného človeka útočiť. Je tu teda na mieste otázka, kde sa vytratila tolerancia, empatia, pochopenie...?!

Ako sa hovorí: "sto ľudí, sto chutí", no niektorí jedinci nemajú pocit, že táto veta platí.
Knihomoľ A si myslí, že kniha je dokonalá, poučná, postavy sa správajú vzorne, kniha je úplný bestseller.
Knihomoľ B si to však nemyslí, má svoj názor, vie si ho obhájiť, nie každému sa páči to, čo ostatným. Nie každý sa vie vžiť do danej postavy, nie každý chodí rovnako oblečený, nie každý vie pochopiť správanie iného, nie každý má rovnaké myšlienky.
Avšak knihomoľ A sa začne do knihomoľa B navážať, že knihu nepochopil, je nevzdelaný a nemá oprávnenie takého niečo tvrdiť.

Odkiaľ však knihomoľ A získal také presvedčenie, že knihomoľ B sa mýli a nechápe zmysel tej či onakej knihy? A čo ak sa mýli knihomoľ A?

Túto tému som už načrtla v článku Knihomoľ v tejto dobe, no čoraz viac silnie tendencia, že si knihomoli potrebujú "hájiť" svoje obľúbené knihy a tým pádom napádať tých, čo s nimi nesúhlasia. Kde sa v nich berie také presvedčenie, že to, čo si myslia oni, je správne? Lebo je to trend, lebo s nimi súhlasí väčšina? A viete vy vôbec, že aj väčšina sa môže mýliť?!

Kde by sme dospeli, keby sa každému páčilo to isté. Kritici by nemali čo kritizovať, ľudia by boli ako klony, nemali by svoju osobnú stránku, neboli by ničím zaujímaví, ničím iní.

Autor dielo napíše preto, lebo potrebuje dať svoju fantáziu na papier. Potrebuje písať, potrebuje nájsť smer, potrebuje "vyliať"  svoju dušu. No zároveň si musí byť autor vedomý, že nie každý knihu bude milovať. Tak isto ako nie každý počúva pop, tak isto nie každý miluje presladené romány.

Na jednej strane autori, ktorí nedokážu prijať kritiku diela, na druhej strane knihomoli, ktorí nedokážu prijať fakt, že niekomu sa ich obľúbená kniha nepáčila. Ani jedna,  ani druhá strana nie sú dobré. Každý autor, ktorý nedokáže prijať kritiku, nie je pre mňa autor. Ľudia nie sú neomylní, ľudia sa musia pochopiť, ľudia sa musia zlepšovať a kritika ich posúva vpred. Ukážte mi autora, ktorý na vás nakričal, že ste niečo nepochopili. Ja vám ich ukážem! (Ale zároveň ukážem aj tých, čo vedia prijať kritiku a dokonca za ňu poďakovať, vďaka za takých!)

A knihomoli nie sú o nič lepší.
Jediný, kto nepochopil dielo, si ty! Ty, ktorý píšeš niekomu, že to nechápe, že jeho názor je zlý. A prečo? Lebo TY si nepochopil proces čítania, TY si nepochopil, čo čítanie má priniesť do života, TY si nepochopil autorov zámer, TY si nepochopil, že ľudia sú rôzni a tým pádom si TY nepochopil, že nie každému sa páči to, čo tebe. Začni hľadať na svojej strane chybu a potom uvidíš, že život nie je iba biely, ale aj čierny. Nie každý má rovnaké názory, nie každý je "uspokojený" s dejovou linkou nejakého príbehu.

Chápem, že sú aj negatívne komentáre, ktoré sú úplne nezmyselné a vtedy naozaj môžeme povedať, že čitateľ nepochopil knihu, no existujú aj prípady, kedy čitateľ knihu pochopil, no jednoducho ho nezaujala a nepáčila sa mu. Snáď ho preto nebudeme napádať. Alebo?

Ak si myslíš, že tade vedie cesta, tak potom si to TY, ktorý je povrchný čitateľ a nemáš právo súdiť niekoho iného, keď sám nevieš v sebe nájsť toleranciu. Preto tvoj názor nikoho nezaujíma a je nepodložený. Veď predsa najlepšia cesta, ako obhájiť to, čo tvrdíš, vedie cez urážky na inú osobu.

>Sima<