sobota 9. novembra 2019

Pre jednu a sto piesní - Liao I-wu // recenzia


Pod názvom si môžme predstaviť niečo milé, jemné a nenásilné. Veď ako niečo také pôvabné ako umenie môže byť zákerné a zlé? Je to však knižka o revolúcii a vzbure, o protestoch, no a tie sú málokedy viazané na spokojnosť a oslavu. Trošku kontrastné spojenie básnika a revolúcie nám ukazuje skutočný kontrast nášho mnohofarebného sveta. Dvoch pojmov s opačným nádychom. Spojenie, ktoré priťahuje pozornosť a ukazuje výslednú farbu.

Na túto knižku budem spomínať s obdivom. Požičala som ju jednému pánovi v kúpeľoch, ktorý bol unesený celým konceptom a tým, ež také moderné dievča ako ja dokáže prečítať knižku, ktorá má viac ako tristostrán a nie je to preslaedný romantický príbeh so šťastným koncom s absolútne žiadnou originalitou či hĺbkou. Avšak knižku mi vystrašený po pár stránkach vrátil a zaprial mi veľa šťastia. To som ešte nevedela, čo ma presne čaká. Stále som ju ospevovala a bránila, veď bola až taká krutá, no a potom pritvrdila a skutočne som miestami mala problém ustáť ju.

Autor, hlavná postava, básnik a umelec, ma v knižke totálne znechutil už na začiatku. Dokážem pochopiť, že nie každý človek na svete je taký konzervativec ako ja, avšak čítať knižku o človeku, ktorý pred nikým nič neskrýva a už vôbec nie svoje telo, ma dostatčne zarazilo. Nehovoriac o búrlivých myšlienkach alebo o správaní k jeho žene. V tomto si ma nezískal ani náhodou. Avšak chápem, že takých ľudí musí existovať naozaj veľa, len o nich neviem.

Knižka opisuje striktný režim a trnistú cestu obyčajného občana k oslobodeniu svojich myšlienok. Do svojich textov vložil všetok svoj odpor a zúrivosť. Liao vo svojich textoch poburoval systém, prejavoval svoju nespokojnosť a snažil sa získať si širokú verejnosť na svoju stranu. Odmenou mu bol pobyt vo väzení. Systém s jeho prejavmi nesúhlasil. Čož Liaovi, samozrejme, nedokázalo zabrániť v rozširovaniu jeho poznania a túžby vzoprieť sa. Aj napriek nepekným skúsenostiam z výletov z väznice do väznice veril v dobre ľudstva, v to, že mu ešte zostalo aspoň trošku ľudskosti. Dúfal, že jeho spoluobyvatelia pochopia vážnosť situácie a vďaka svojim slovám im dodával odvahu a posmeľoval ich ku konaniu spravodlivosti. Jeho vášnivý prejav proti štátu ho dostal na samotné dno jeho existencie. Denne sa stretal s rôznymi pravdami čínskych väzníc od
fyzického týrania, cez hladovky, či infekčné choroby, k psychickým trýzňam, alebo dokonca k znásilňovaniu. Svoje priznanie si schovával vo svojej špinavej klietke a bojoval za svoje práva a za pravdu.

Je pozoruhodné sledovať, čo sa odohráva v hlave umelca. Jeho myseľ okupuje mašinka na výrobu nápadv, ktoré mu nedajú spať. Možno je to prekliatie? Ani Liao nedokázal ujsť pár pokusom o samovraždu, avšak nesprávali sa k nemu až tak pekne, aby to nebolo pochopiteľné. Mučenie nie je v ničom príjemné a každý by z takejto situácie hľadal nejaký východ.

Knižka výstižne zrozumiteľným jazykom popisuje ťažké chvíle na tom najhoršom mieste na svete. Na krutosť a sadizmus väzení, na neľudskosť na takýchto pekelných miestach. V cele mal viac než dosť času na premýšľanie a knižka celkom jasne ukazuje na strastiplnosť takéhoto pobytu. Knižka je posolstvom, že človek je silný jedinec a pri pevnom rozhodnutí nevzdať sa je jasným víťazom. Ešte stále máme nádej na ľudskú spoločnosť.

Ako tak premýšľam nad celou tou myšlienkou tejto knižky, nebola brutálna, bola len pravdivá, no a, bohužiaľ, pravda častokrát nebýva nádherná.

,,Som ešte stále v base, alebo som už slobodný? Koniec koncov na tom aj tak nezáleží."

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Objednávajte tu ;)

Veronika

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára