utorok 31. júla 2018

Věž úsvitu - Sarah J. Maasová (recenzia)

Sarah J. Maas opäť v tomto diele rozdupe vaše srdce, donúti vás zúriť, nudiť sa, prevracať oči, smiať sa, radovať, plakať a veriť v zázrak. Vyvolá vo vás zmes pocitov. Takých, že budete mať chuť túto knihu vyhodiť z okna, ale aj pocity, počas ktorých budete mať chuť túto knihu objímať a nikdy ju už nepustiť z rúk. Na konci ostáva už len jedna otázka:

KDE MÁM ĎALŠÍ DIEL!!!???

Ako iste viete (ak ste čítali recenziu), piaty diel bol pre mňa krok vedľa. Kniha ma ubíjala, nudila, rozčuľovala.
Preto som mala trošku obavy, ako to dopadne s touto šiestou časťou, keďže sa odohrávajú v rovnakom čase, len na rozličných miestach.
Chaol spolu s Nesryn sa ocitajú na južnom kontinente, aby prehovorili vládcu tohto kontinentu, nech sa zapojí do vojny na ich strane. Navyše Chaol utrpel zranenie, pre ktoré nemôže chodiť, a tak mu ostáva už iba pomoc liečiteľov. Na tejto časti sveta sa však skrýva mnoho tajomstiev, zrady, temna, lásky a nádeje.

Priznám, začítať sa do tejto knihy bol pre mňa tvrdý oriešok, pretože som čítala predchádzajúce diely v slovenčine, a predsa tá čeština má niektoré mená, názvy inak preložené a celkovo som si musela zvyknúť aj na preklad. Potom som si však na to zvykla a musím povedať, že po česky sa mi to čítalo ešte lepšie než po slovensky.

I keď občas som mala chuť túto knihu opäť odsúdiť, pretože Maas zas penila s tými svojimi erotickými scénkami (nič proti, ale v knihe, ktorou hlavnou témou je vojna, je to trošku cez čiaru, keď sa snaží, aby každá postava mala svoj vlastný milostný trojuholník, čo sa ale zas musí nechať, tak tie páry sú jednoducho skvelé), nudnými pasážami, ale potom ma zas rozsekala a ja som revala ako malé dieťa pri toľkej láske, ktorú si aj v čase vojny dokážu hlavní hrdinovia zachovať.

Áno, Maas má svoje zlé stránky, ale zas vidíme u nej, že sa nesnaží vytvoriť iba jednu hrdinku, ale pre ňu má každá postava svoju minulosť, zručnosť a dôležitosť v knihe.
Taktiež veľmi dobre vykresľuje situácie, ktoré vám zoberú dych a vám neostáva nič iné, len sa cítiť hrdo za taký prefíkaný čin, alebo plakať v dôsledku toho, že vám zlomila srdce.

V tejto knihe objavíte aj nové postavy, ktoré si získajú vaše sympatie, ale aj tie, ktoré až tak nie. V každom však nájdete určitú zodpovednosť, rozum, myslenie, ktoré je pre priebeh tejto knihy potrebné, takže vyslovene postavu, ktorú by ste neznášali, v tejto knihe nenájdete (v postavách, ktoré bojujú proti temným silám -  i keď aj tu sa nájdu nejaké pozitíva).

Taktiež vám autorka ponúkne úplne iný pohľad na Chaola, a keď ste k nemu neprechovávali posledné diely sympatie, tak tentokrát sa to zmení a zas si ho obľúbite.
Yrene, Sartaq a mnoho ďalších postáv sa vám vryje pod kožu a vy budete chcieť vedieť, čo sa s nimi stane ďalej.

Maas teda opäť vytvorila prudko čitateľný počin, ktorý si zamilujete. Príbeh akoby pred vami ožil a vy ste si dokonale mohli predstaviť krásnu krajinu, ale aj spustošenú zem. Autorka sa vie vyhrať s detailmi, núti vás premýšľať a zadržiavať dych, ponúka vám napätie, strach, temnotu, ale aj nádej, lásku a úctu. Keby dala do svojich kníh menej zbytočnej erotiky, nudných pasáží a posledné dve knihy nahradila jednou, tak by to bolo dokonalé (aj keď je táto kniha bonusom).

Napriek niektorým negatívám to jej vynaliezavosti a dokonalosti neubralo a táto kniha ma opäť raz dostala a ja už netrpezlivo budem čakať na posledný diel. Presne tá Maas, ktorú poznáte, sa v tejto knihe opäť prejavila a zas všetko domotala. Je to jednoducho autorka, pri ktorej neviete, čo vás čaká, ale keď si prečítate jej knihu, tak to bude stáť za to.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju tu.

nedeľa 29. júla 2018

Amerikánka - Chimamanda Ngozi Adichie (recenzia)

,,Začínajú veci existovať až vtedy, keď ich pomenujeme?"

Po skutočne dlhom čase som sa nechala nalákať na knižku, ktorú by som si za normálnych okolností sama v kníhkupectve určite nevybrala. Ale dostala ma! Ten jemný nádych niečoho nepoznaného; tá novinka, ktorá bola pre mňa cudzou krajinou a postavy, ktoré si ma neskutočne získali. Toto a aj oveľa viac mi ponúkla knižka, ktorá ma nalákala na ružovú obálku a odpudila ma svojou hrúbkou.

Obálka je jednoduchá, skvele sa mi hodí do poličky a milujem ju. Je jednoduchá a vábi oči. A rovnako sa aj hodí k ostatným absyntovkách z tejto edície 100 %. Namotáva už pred čítaním a pripravuje čitateľa na to, že táto knižka nebude len tak niečo. Tak trošku naznačuje ten rasový podtext.

,,Odišla, naučila sa a zvíťazila."

Hlavná hrdinka, Ifemelu, ma očarila svojou nápaditosťou. Je úspešnou blogerkou a neskutočne jej to myslí. Mať tak toľko odhodlania a nápadov! Je neskrotná, robí si veci po svojom, je živá a akčná. Je to jednoducho vzor, ktorý by sme mohli nasledovať, keby sme chceli. Mňa určite táto jej stránka upútala. Každý sme, akí sme a aj Ifem má svoje muchy. Je tvrdohlavá a aj ona sa nechala preonačiť Amerikou. Ale aj tak stále kráča s hlavou vztýčenou a ide ďalej. Nenechá sa len tak ľahko potknúť.

Knižka opisuje život Ifemelu v dosť dlhom časovom rozmedzí. Za tento čas si môžete rovnako obľúbiť aj hneď niekoľko ďalších postáv, a verte, že ich tu nie je málo! Každá jedna postava čerpá zo svojej jedinečnosti a bez nich by táto knižka nebola tak rôznorodá, zábavná, vo svojej podstate možno aj múdra, a pod. Či už je to jej obľúbený bratranec Dike, alebo teta Uju s pravdou večne naklonenou práve k nej, alebo pár inšpiratívnych mládencov... Mňa osobne dostali aj jej známosti. Tu nechcem príliš prezrádzať, ale každá jedna opisovaná udalosť Ifemelu dodávala šmrnc a smer. Rovnako aj každý vzťah ju v niečom posunul.

No a čo by to bola za knižka o láske, keby tu neboli dvaja, všakže? Druhý protagonista, ktorý má v knižke hlavné slovo je Obinze. Úspešný, vzdelaný, jednoduchý, skromný a neodolateľný. Aj keď väčšina stránok patrí skôr Ifem, aj príbeh Obinzeho odkrýva staré tajomstvá. Stará láska... hrdzavie, či nehrdzavie?? ;)

,,Je zvláštne, ako pri každej veľkej udalosti, ktorá sa mi v živote stala, stále cítim, že jedinou osobou, ktorá by ma pochopila, si ty."

Nebojte sa, že sa počas 600 strán budete nudiť, pretože autorka najprv na začiatku niečo málo vykecá, ale samotné predchádzajúce udalosti a rozhodujúce životné situácie postáv sa nám odkrývajú až neskôr. Úplne nečakane a prekvapivo. Nikdy neviete, čo sa ešte môže stať. A vždy sa môže stať všeličo. ;) Knižka odhaľuje nedostatky krajiny, v ktorej postavy žijú, opisuje ich túžby a sny, ich cestu za úspechom a šťastím i to, ako sa museli vyrovnať s nepriazňou osudu.

,,Všetci v tejto krajine sú hladní, dokonca aj bohatí, ale nikto nie je poctivý."

Nevedela som sa dočkať vyvrcholenia, nechcela som spať, aby som mohla čítať viac. Chcela som vedieť, čo sa stane. Tento príbeh ukazuje evolúciu ženy, ktorá sa z chudobnej krajiny dostane do ruchu veľkomesta, avšak ocitne sa nie v práve najmilšej spoločnosti. Knižka je plná silných názorov, v ktorých som sa často až strácala, zložitých vzťahov, prešľapov, rasových otázok i neľahkých rozhodnutí. Knižka bola tak napráskaná, že pri konci som zabúdala dýchať. Aká je tučná, taká je rýchla. Hltala som ju s nadšením.

Moja nová ,,just one more chapter" záložka sa mi k tejto knižke dokonale hodila. Je to ten typ knižky, čo vás nakopne a namotivuje, donúti aspoň trošilinku rozmýšľať a hltať stránky jednu za druhou. Prečítala som v knižke každé jedno slovo (a to ja som z tých, čo pri dlhých opisoch preskakujú vety, ba dokonca i celé odseky). Toto príjemné čítanie ma pohladilo po dušičke a na 100 % viem, že túto knižku si v budúcnosti ešte s radosťou párkrát prečítam. Bola čarovná a aj keď som neskákala od intenzity všetkých možných pocitov, aj tak vo mne táto knižka zanechala hromadu myšlienok, ktoré budem ešte dlho v hlave upratovať.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať vydavateľstvu Absynt. Objednávajte tu ;) ♥
-Rony-

streda 25. júla 2018

Ukradnuté sny - Bettina Belitz (recenzia)

Neviem, čo mi zabralo viac času, či písanie recenzie, alebo samotné čítanie knižky. Túto knižku som si vždy odkladala na víkendy, keď budem mať čas. Nechcela som takú tučnú knižku ťahať všade so sebou, nemala som žiadnu motiváciu. Čítala som samé recenzie, ktoré hovorili o tom, aká bola knižka úžasná, a tak som sa tešila tiež...

,,Vieš, Elisa, ak máš silnú vôľu, kadečo dosiahneš. To však nefunguje, ak nie je v živote nič, za čo sa oplatí bojovať"

Mňa osobne obálka nenadchla. Pôsobí na mňa chaoticky a nie veľmi príjemne. Za to pri anotácii som skákala od radosti v nekonečných nadšených vlnách. Prišiel ku mne skvelý príbeh o niečom, čo tu nebolo. Sny. Povedala som si, že toto budem mať rada.

Akými by sme boli, keby každý z nás mal detstvo ako v bavlnke?? Boli by z nás arogantní tupci alebo precitlivelí blázni?? Táto knižka dokazuje, že obe možnosti sú možné. V protiklade tu stoja trápne trafene zmätená životom, Elisabeth, a ničím nevykoľajiteľný silný Colin. Ellie pôsobí ako chúďa dievčatko, často plače, nevie sa orientovať, na všetko frfle a robí  to, čo je správne len v jej hlave. Na druhej strane Colin je opatrný, robí si, čo chce, ale pritom je rozumný a uvedomelý. Aj keď nevypočitateľný, ale stále pôsobí ako zodpovedný dospelák.

,, ,,Ellie, len žiadne návraty," karhala som sa. Snívanie za bieleho dňa som si už dávno zatrhla."

Autorka vymyslela pútavý príbeh a posadila ho do tajomného prostredia. Samé mosty, lesy, kopce, húštiny, potoky. S tým sa dá krásne pracovať. Aj cez však nadobúdam pocit, že opisovala viac veci, ktoré každý z nás pozná, ako tie, ktoré boli špeciálne vymyslené pre tento príbeh. Opismi autorka naozaj nešetrila. Až príliš často som mala chuť preskakovať celé vety, ba dokonca niekedy aj celé odstavce. Často som sa strácala v pocite tajomna, nevedela som, kde začína realita a kde už končí sen a fantázia. Bolo to hrrrr obkecané a ledva pochopiteľné. Taaaaak veľa sa tam udialo a taaaaak málo z toho som si z príbehu odniesla. Niektoré časti boli ozaj trošku navyše.

Dej plynie pomaly. Autorka sa veľmi rada vyhrala s opismi a dynamickosť nahradil slimačí opisný maratón. Najviac mi nevy drásal Elliein prístup ku všetkému. Všetko bolo nové, zlé, hrozné, hlúpe a všetko v nej vyvolávalo totálnu úzkosť, ktorá častokrát prechádzala až do úplne hlúpeho neoprávneného detského plaču. Toto ma odrádzalo od čítania a aj preto som knižku odkladala až kým som po pomalinkatých krôčkoch nezačala čítať viac a viac. Do polovičky je príbeh úplne obyčajný. O ufrflanom usoplenom decku, ktoré sa ženie za vlastnou predstavou fungovania sveta. Aj keď to aj s pribúdajúcimi stránkami stále zostalo len usoplené dievča, Colin to všetko vykryl a na scénu sa priplechtili aj nové okolnosti a zistenia. Mory. Aj popri klišé vzťahu ,,drž sa od neho ďalej" príbeh  prináša niečo nové a iné. Taký nový Twilight. Len bez upírov.

,,Strach nepozná vek. A nech ťa upokojí, že ľudia, ktorí trpia strachom, sú zvyčajne veľmi inteligentní a vynikajúci analytici. Je to výhoda, nie nevýhoda. Iba ju musíš vedieť využiť."

Nápad geniálny. Príšery živiace sa emóciami zo sna. Fajn nápad! Prevedenie? Moc nie. Postavy sa bili. Situácie sa ľahko predvídali, ale stále vo mne zostáva tá iskrička nádeje za ten super nápad, ktorý ma dotlačil začať čítať. Viem, že mnohí nebudete súhlasiť, ale pomedzi všetky tie knižky, čo som prečítala popri tejto, ma naozaj neoslovila podľa mojich predstáv. To, samozrejme, neznamená, že platí na sto percent pre každého! Možno vám a iným sa knižka bude páčiť a mňa poteší, ak nám svoje nadšenie napíšete do komentára.

Za poskytnutie recezného výtlačku by sme sa rady poďakovali sieti kníhkupectiev KnihyPreKaždého. Objednávajte tu ;)


-Rony-

sobota 21. júla 2018

Je to všetko o tom, ako prečítať čo najviac kníh?!

Keď si len tak pozeráte blogy, Instagram a následne goodreads, tak zistíte, že snáď každý knihomoľ má svoju výzvu. Výzvu, ktorá zahŕňa koľko kníh by chcel prečítať počas leta, počas roka, počas života, to je jedno, čo si dosadíte za tým "počas". Jednoducho ľudia chcú prečítať toho strašné množstvo. Prečítať 100,200,300, či 400 kníh. A to je len zlomok z toho, čo som videla. Preto si dávam otázku, nečítame tak trošku povrchne?

Prečítať 100 kníh za rok je možno úžasný pocit, ktorý, priznám sa, by som chcela aj ja zažiť. Neviem z akého prostého dôvodu to chcem. Myslím si, že ten pocit ma neuchváti a ani nepadnem z neho na kolená. Nebudem šťastná, že som prekonala také vysoké číslo a to ja viem isto! A ako to môžem vedieť? Kedysi pred pár rokmi som čítala článok o jednom chlapcovi, mužovi, čo vlastnil vyše 1000 kníh. Povedala som si VAU!, to chcem aj ja. Mať krásnu knižnicu, veľa kníh okolo seba. Dosiahla som to.

Neviem síce ako, ale tú hranicu 1000 kníh som prešla. A výsledný pocit? Žiadny. Iba ten, že mám omnoho viac neprečítaných kníh, akoby som chcela. Teraz veľmi dobre zvažujem, ktorú knihu chcem, ktorú si kúpim alebo ktorú si vyberiem ako recenzný výtlačok. Bola som zbláznená do tej predstavy mať toľko kníh, že som si ani neuvedomila, že to za nič nestojí. Nie je dôležité koľko máte kníh. Dôležité je, či sú dobré. Či vám vyčarili úsmev na perách, či vám spôsobili slzy šťastia, či vo vás vzbudili emócie, či vás nejakým spôsobom zasiahli. Môžete mať 100 kníh a cítiť sa hodnotnejšie než niekto, kto ich má 1000.

Presne tak isto to je aj s počtom prečítaných kníh. Či prečítate 30 alebo 100 kníh, na tom nezáleží. Záleží iba na tom, čo ste si z daných kníh odniesli a či ste vlastne pochopili celú pointu knihy.

Tiež sa vám občas stáva, že si prečítate recenziu na nejakú knihu, kde autorka recenzie knihu ospevuje, pritom vy ste tú knihu vôbec nemali v láske? Vtedy si hovoríte, či ste čítali tú istú knihu. Už ste to raz museli zažiť. Áno, sto ľudí - sto chutí, ale zamysleli ste sa niekedy počas čítania nad tým, prečo daná postava koná tak, ako koná ? Prečo sa tak správa? Prečo sa nejaká udalosť stala alebo nestala?

Veľakrát na blogoch sa dočítate, že sa istá postava danému blogerovi nepáčila. Jednoduché: neprirástla mi k srdcu, nepáčila sa mi. Ale prečo? Čo bolo na nej zle? Choval by si sa inak v jej situácii ? Mal by si iné myšlienky? Inak by si sa vyjadroval ?
Naozaj si myslíte, že nečítame občas povrchne? Že si neužívame danú knihu, ale stále sa náhlime za tým, aby sme prečítali čím skôr čo najviac kníh. Veď o to nejde. Ani mne nejde o to prečítať 100 kníh, i keď by ma to určite potešilo (na jednu sekundu môjho života). Dôležité je, aby sme si knihy užili. Aby sme v nich našli to, čo do nich autor/ka vložil/a. Nie je dôležité koľko kníh ste prečítali za mesiac. Či 2 alebo 20. Dôležitý je príbeh a ten výsledný efekt, ktorý vo vás kniha zanechá.

Takže nie, nie je to všetko o tom, aby sme prečítali čo najviac kníh. Občas treba spomaliť a užívať si písmenká. Veď kniha vám nikde neutečie a vy si ju omnoho viac užijete, keď budete hľadať jej zmysel.

>Sima<

Aký máte názor na knižné výzvy? Myslíte si, že občas čítate povrchne? 

streda 18. júla 2018

Podzemná železnica - Colson Whitehead (recenzia)

Akoby na svete neboli miesta, kde sa dá uchýliť, len miesta, odkiaľ treba utiecť.


Na túto knihu som sa tešila. Očakávala som od nej silný príbeh plný nádeje, možno lásky, krutosti. Keď som si prečítala negatívne ohlasy, tak som trošku posmutnela a celkovo som sa začala obávať, aká táto kniha bude. Ako sa hovorí sto ľudí - sto chutí, ja som dostala presne to, čo som od toho očakávala.

Život sa s Corou, ktorá je mladou otrokyňou v polovici 19. storočia na bavlníkovej plantáži, vôbec nemaznal. Nielenže znáša trpké ponižovanie, fyzické aj psychické násilie, medzi svojimi patrí tiež medzi vyvrheľov. Jej stará matka mala akú takú povesť, no keď zomrela, ľudia zabudli na to, čo pre nich urobila a jej potomstvo ich nezaujímalo. Jej matka ju opustila a ona bola vydaná životu sama. Bez pomoci, bez ochoty, bez lásky blízkej osoby.

Svet je možno zlý, ale ľudia nemusia byť zlí, ak zlo odmietnu.


Jedného dňa ju však otrok Caesar prekvapí s ponukou, aby spolu s ním ušla Podzemnou železnicou na sever. Najprv ju zmietajú pochybnosti, no nakoniec sa na túto cestu s ním vydá a tu sa začína jej ďalší trpký úsek života, ktorý bude plný bolesti, smútku, utrpenia, ale aj vytrvalosti a viery v lepšie časy (aspoň dočasná).

Príbeh si ma získal už na začiatku. Cora nebola obľúbená, no bola odvážna. Dokázala sa postaviť za svoje práva, na svoj názor a taktiež za druhých, aj keď oni by to pre ňu neurobili. Jej život nebol nikdy ľahký, musela znášať bitky, ponižovanie, dokonca aj znásilnenie. Napriek tejto nepriazni, ktorá bola jej súčasťou, sa vždy dokázala postaviť na nohy a zdolávať každú prekážku, ktorá sa jej postavila pod nohy. Aj keď nie vždy dopadla najlepšie, vždy vedela vstať a bojovať za svoj život.

Po smrti sa z černocha stával človek. Len vtedy bol rovný s belochom.


Počas tejto knihy spoznávate rôznych ľudí, dobrých i tých menej dobrých. Niektoré postavy mali svoju vlastnú niekoľko stranovú kapitolu, v ktorej sa dozviete o ich živote, minulosti, povahe i rodine. Celkovo vám tieto kapitoly prinesú iný pohľad na ich správanie, život a priblíži vám ich z inej stránky, čo skvelo doplní dej a celú podstatu ich prítomnosti v tejto knihe.

Spoznáte ľudí, ktorí aj v čas otroctva si zachovali ľudskosť a aj napriek strachu sa rozhodli pomôcť.
Ale taktiež ľudí, ktorí v sebe zahasili ľudskosť a živia v sebe myšlienku, že "farební" sú zlí a oni sú nadradení.

"Naučila si tých krpatých negríkov pekne rozprávať, len čo je pravda."
Učiteľka sa presvedčila, že ju žiaci nepočujú. Povedala: "Tu ich voláme deti."


Coru počas jej cesty za slobodou neustále prenasleduje lovca otrokov a tým jej sťažuje prístup k lepšiemu životu. Často veci veľmi skomplikuje a Cora sa mu musí postaviť čelom.

Kniha plná reálnosti, hrôzy, zúfalstva, strachu, ale zároveň aj krásy, nádeje, lásky a viery v ľudskosť.

Neviem povedať, do akej miery táto kniha vystihuje realitu Amerických dejín, keďže sa v tom neorientujem, ale môžem s určitosťou povedať, že táto kniha vo mne niečo zanechala. Zdesenie, hrôzu, ale hlavne neskonalú nádej, že Cora unikne a dostane svoju vytúženú slobodu.

Martin sa znovu ospravedlnil za manželkino správanie. "Vieš, je na smrť vydesená. Sme vydaní napospas osudu."
"Ako otroci?" spýtala sa Cora.
Martin odvetil, že Ethel si takýto život nevybrala.
"Narodila sa doň? Ako otrokyňa?"


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knižočku si zakúpite tu.

pondelok 16. júla 2018

Najlepšie knižky 1-6/2018 ?

 Ahojte, ubehol nám prvý polrok a chceli by sme sa s vami podeliť o knižky, ktoré nás za týchto rýchlych šesť mesiacov oslovili najviac zo všetkých. Tento rok je pre nás úspešný, či už v škole, alebo na blogu. Máme nové spolupráce a tešíme sa z každej novej knižky. Všetky sú výzvou a my sa so vztýčenými hlavami tešíme na ďalšie a ďalšie, o ktorých vám neskôr ,,porozprávame" opäť tu ;) (odkazy na recenzie v zátvorkách ;))

Papierová princezná (...) , Prekliaty princ (...) sú moje tohtoročné srdcovky, z ktorých si vždy budem pýtať viac a viac, aj keď príbeh skončí. Dúfam, že sa čím skôr ponorím do ďalšej časti. Postavy boli svojské a hravé, prostredie bolo typicky youngadult prehnané, ale tvorilo to tú správnu atmosféru, tak o realite nemusí byť reč. Všetky tie rozhovory, situácie a prešľapy vás vťahujú do deja a chcete viac. Tieto knižky sú pre mňa ozajstnou závislosťou.


,,Rodina, ktorá bojuje spolu, ostane spolu."

Pán tieňov (...) ma dostal rovnako aj aj celá Cassandrina séria a všetky príbehy o tieňolovcoch. Neustále žasnem, ako dokáže vždy vymyslieť niečo nové, prekvapiť a ďalšou knihou nenudiť. Však ani nemôžeme povedať, že sú tenké!!! Tie knižky sú ozaj tučné, ale ten príbeh stojí za to! Dúfam, že ku Queen od Air and Darkness sa dostanem, čím skôr. Už sa teším.

,,Taká je láska, syn tŕňov. Prijmeme aj ten najkrutejší úder, a keď po ňom krvácame, zašepkáme ďakujem."


Prohnilé město (...) som čítala s očakávaním sľubného príbehu. Mám rada štýl Leigh, ako opisuje príbeh z diaľky, ale z každého možného pohľadu. Dáva to knižke tu správnu nálož napätia, keď pohľady prestriedava akurát v tej najnemožnejšej chvíľke, keď chcete vedieť viac. Príbeh je prešpekulovaný, rovnako ako samotný Kaz Brekker, a nikdy neprezrádza nič viac než je potrebné. Naozaj akčný príbeh plný prekvapení a šiestich profíkov v lsti.

,,...strach je jako fénix. Muže tisíckrát shořet a stejně výdycky znovu vstane z popela."

Tinta (...) ma neoslovila tak, akoby som možno čakala, ale neodradila ma. Páčil sa mi nový námet, ktorý knižka ponúka. Tetovačky, obálka. Nečítala som ju s nechuťou ani s odporom, to beriem ako dobré znamenie, no nie? Knižka ponúka akčný a neľahký príbeh o živote mladej tetovačky v úplne inom svete, ako je ten náš.

,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria."

Traja spáči (...) a aj predchádzajúce časti havranej tetralógie som hltala jednu za druhou. Nenadchlo ma to obrovsky, ale zaujalo ma to svojským spôsobom, hlavne kvôli Ganseymu a neskôr aj kvôli Adamovi a Ronanovi. Títo chalani si proste človeka vedia získať, aj keď tenké stránky a mini písmenká vedia človeka uspať.

,,Nechceš, aby som ich mala tak veľmi rada, lebo... sa ma snažíš uchrániť pred sklamaním? Vieš, čo je ešte dočasné? Život."

Krásne obálky, obľúbeniahodné postavy a množstvo akcie ♥ to je to, čo ma na nich zaujalo najviac ♥ príjemné čítanie ;)
-Rony-


♥ ♡ ♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛ ♡ ♥

Rok 2018 je pre mňa jeden z najsilnejších rokov, pretože sa mi nielenže darí čítať veľa kníh, ale aj samé skvelé knihy vychádzajú. Celkovo som prečítala okolo 20 kníh za prvý polrok, ktoré by som mohla vychvaľovať do nebies, ale keďže som mala vybrať 5 najlepších, tak som vybrala 5 najlepších.

Neviem, či vás to už vôbec prekvapuje, už sa to začína stávať úplnou klasikou pri mne, ale 3 knihy z 5 sú od vydavateľstva Absynt. Jednoducho to tak vyšlo a ja som tento rok objavila Asne Seierstad. Obidve jej knihy ma istým spôsobom zasiahli a ja som ich čítala so zatajeným dychom. Asne je výborná v tom, že vám dokáže sprostredkovať témy, ktoré absolútne neobľubujete, zaujímavo. Politika a ekonómia ma ozaj nebavia, no v jej knihách sa skvelo dopĺňajú a vás to odrazu začne zaujímať. Ak ešte Asne nepoznáte, tak hovorím o knihách Dve sestry a Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Prvá rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa vydali do krajiny sužovanej vojnou, pretože to tak chcelo ich náboženstvo. A druhá vám prinesie život Breivika, masového vraha. Ponoríte sa do jeho súkromia, ale aj do súkromia jeho obetí. Výborné obidve!

Treťou #absyntovkou je tohtoročná Expedícia - Môj ľúbostný príbeh, ktorú som zhltla na jeden nádych hneď v ten deň, ako mi prišla. Dokonalá záležitosť, ktorá vám zoberie dych, prinesie obdivuhodný príbeh a ilustrácie, mapy, fotky jej dodajú istý pôvab. Podľa mňa jedna z najlepších Absyntoviek, ktorá vás zaujme nielen vzhľadom, ale aj vnútrom. Určite stojí za to, aby ste jej dali šancu.

Veľké maličkosti boli pre mňa na začiatku úplne za trest. Negatíva som "siala" všade. Ale potom ?! Potom to nabralo úplne iný smer a Picoultová ma jednoducho rozsekala! A ten koniec! Táto kniha vám jednoducho zlomí srdce a ukáže vám iný pohľad na rasizmus.

A poslednou mojou srdcovkou je kniha V tmavej komore. Nielenže ma táto kniha naučila si zvýrazňovať citáty, pasáže ZVÝRAZŇOVAČOM!, ale mi aj ponúkla silný príbeh muža, ktorý zmenil pohlavie. Autorka (jeho dcéra) veľmi pútavo rozpráva príbeh znovu poznávania svojho otca, hľadá v ňom staré známky správania a snaží sa ho pochopiť. Jedna z tých kníh, ktorá by mala byť čítaná čím väčším množstvom ľudí, pretože kníh o LGBT tématike je množstvo, ale väčšinou je to vzťah chlapec-chlapec, občas dievča-dievča. O transexuálov si veľa neprečítate, a preto táto kniha je jednou z "povinných jázd" v oblasti knižiek zameraných na LGBT. Aj keď sa vám možno štýl nebude páčiť, posolstvo z knihy si určite odnesiete.

>Sima<

Aké knihy sú pre vás tie najlepšie, ktoré ste prečítali prvý polrok r.2018? 

sobota 14. júla 2018

Ohnivá krev - Elly Blake (recenzia)

 Opäť sa opakujem, ale OK/LK je pre mňa príjemným oddychovým nenáročným čítaním, ktoré v určitých momentoch vie osviežiť v týchto horúcich letných dňoch. Miestami ma štýl rozprávania trošku štval, ale všeobecne je knižočka zaujímavá. Ale stále mi pripomína Červenú kráľovnú.

,,Nikdy nebudu Mrazivá, ledově dokonalá.. Omlouvám se, ale zklamu vás."

Už prvý diel prináša spory medzi ľadovými a ohnivými. Tento spor eštelen naberá na obrátkach tu, kde sa v deji objavuje ohnivá kráľovná a chce sa pomstiť. Ruby zisťuje stále a stále nové informácie, či už o svojich schopnostiach, pocitoch, ale i svojom pôvode a častokrát sa vám zdajú okolnosti pritiahnuté za vlasy, no poviete si ,,oukej, je to len knižka." Keď čítam, chcem, aby bol dej tak uveriteľný, že by som chcela byť priamo súčasťou. V tomto prípade som si priala byť súčasťou len vtedy, keď som po Ruby v duchu kričala.

,,Oheň je hladový, ale také elegantní... Divoký i přesný. Nebezpečný, ale krásný."

Prečo?? V tomto pokračovaní musí Ruby opustiť svojho milovaného, no nehodiaceho sa k nej, nového ľadového kráľa, Arcusa, a priplechtí sa k nej nový nápadník Kai. Ohnivý schopnosťami i dušou, ktorý jej okato dvorí. Mne osobne sa viac páčil Kai, ale každý sme iný a ich vzťah sa vyvíjal až bolestivo pomaly. Aj tak som však rada, že i v ďalších kapitolách, ktoré, dúfam, budú, sa naňho môžeme tešiť. Mala som rada ich rozhovory. Pôsobil sebavedome, ale bol úprimný a nepretvaroval sa. Mňa si získal.

,,Moc se pereš se svými pocity, Ruby. Ohniví všechno prožívají příliš silně, aby to potlčovali. Ubližuješ si, když to popíráš. Nech to plynout."

Obálka je úžasná. Ako inak?? Dokonca ani tá oranžovofialová kombinácia ma nezabila. Prezrádza však len zlomok z toho, na čo sa v knižke môžete tešiť. Nové postavy, nové prostredie, iný postoj a hlavne veľa ohňa vo všetkých podobách. Nebojte sa však, že Arcus v deji zaostal, keď Ruby odišla do svojej pravlasti, nájde si spôsob, ako sa ukázať a ako vyhrotiť situáciu svojím odhodlaním a tvrdohlavosťou.

Knižka sa číta rýchlo a je i keď vie byť miestami otravná a nudná, je jednoduchá, chytľavá a príjemná na čítanie. Ja som si pri nej parádne oddýchla v tieto horké dni.

Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk. Objednávajte tu ;)
-Rony-

streda 11. júla 2018

Slon na Zemplíne - Andrej Bán (recenzia)

Až teraz, keď sa sa pri písaní knihy ako-tak stíšil, uvedomujem si, že celé tie dlhé roky do zahraničia, aj do vojnových a konfliktných zón, necestujem, ale utekám. Utekám zo Slovenska.


Doteraz sme mohli čítať o silných životných príbehoch ľudí, ktorí prežili vojnu, Černobyľskú katastrofu, znásilnenie, navštívili sme spolu s reportérmi rôzne mestá, vojnové zóny a vybrali sa do okolitých krajín. Niečo tu však chýbalo. Slovenská Absyntovka. A konečne sme sa jej dočkali!

Musím priznať, že na túto knihu som sa tešila hlavne pre to, že som si myslela, že Slovensko celkom poznám, nie sú mi niektoré udalosti z histórie neznáme, ale veľmi som sa mýlila.

Andrej Bán vytvoril dokonalý literárny počin, pri ktorom si uvedomíte, že svoju krajinu vlastne vôbec nepoznáte.

"... dajte si podanie na políciu," radí mu policajt.
"Dal som už desať," vraví bezmocne Kentoš.
"Tak dajte jedenáste," povie policajt.


Rozoberá aktuálne témy, ako sú mafia, Smer, politika. Podáva nám nový náhľad do záležitostí ľudí, ktorí riadia náš štát a ktorým by sme mali v demokracii dôverovať, pretože si ich sami volíme a dávame im do rúk moc. Využívajú však títo ľudia tú moc na hájenie našich spoločných záujmov, či vo väčšine prípadov iba vlastných ? V tejto knihe zistíte, že je to tá druhá možnosť. Nahliadnete do životov obyčajných ľudí, ktorí z jedného dňa, z jedného mesiaca, roka na druhý prišli o svoj príjem, o svoj majetok, pozemok, o to, čo si vypestovali, pretože jedného dňa zistili, že zrazu to všetko, čo mali už dlhší čas ich nie je a nemôžu sa nikde sťažovať, pretože polícia ich sťažnosti neberie vážne.

Pozriete sa spolu s autorom do dedín, miest na východe, západe či strede Slovenska. Dozviete sa zaujímavé historické skutočnosti, pred očami sa vám bude prehrávať film a autor vám skvele vykreslí, ako sa menila krajina počas niekoľkých rokov.

Výsledok kontroly na poli? Nič v krajine Nič.


Nielen krajina sa mení, ale aj ľudia. Alebo boli takí vždy? Rasová nenávisť voči Rómom, fašisti vo vláde? Bán nastavuje slovenským čitateľom zrkadlo, ako to funguje v tejto krajine a ako sa jednotliví ľudia správajú. Je normálne zbiť Róma až tak, že ho zabijú a pritom sa vyhnúť trestu, veď sú predsa nejakí policajti a ten Róm si to zaslúžil ? Kde speje táto krajina?

Žijeme v krajine, ktorá je síce ako tak vyspelá, je tu mier, nepustoší nás tu tsunami, ani tornádo a ani žiaden teroristický útok sa tu nekonal. Napriek tomu táto krajina nie je taká úžasná, akoby sa možno na prvý pohľad zdalo. Radi zvaľujeme vinu na iných, ale sami si nedokážeme priznať, že to MY tvoríme si taký svet, takú krajinu, aká je. To MY robíme to zlo v tejto krajine, nezakročujeme voči páchaniu trestného činu, odvraciame zrak a potom sa sťažujeme a vyhovárame na iných.

Čo je zvláštne, Slovákov napriek realite netrápia až tak vysťahovalci ako prisťahovalci.


Autor poukazuje nielen na to, aké je Slovensko rozorvané a ľudia sa nemôžu domôcť práva, ale ukazuje nám aj minulosť, vojnu, Židov, migráciu, ľahostajnosť, nedôveru. Dokonale spája minulosť a prítomnosť, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú celkový obraz o Slovensku a hlavne o ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Ťažko budeme hľadať spravodlivosť, keď sa nájsť nedá.

Drsný štýl písania, autorov triezvy pohľad na Slovensko, na svet, na udalosti, miestami sarkazmus a irónia, si vás získajú. So zatajeným dychom budete čítať o slávnych Slovákoch, o postavení menšín, o psíkoch, o postavení ľudí, ktorí odchádzajú z domova, kde zúri vojna a my sa im obraciame chrbtom. Bán ukazuje naše nedostatky, podáva ich bez emócií, neprikrášľuje, jednoducho nám ich predostiera také, aké sú.

Za mňa je to skvelý začiatok, skvelá prvá slovenská Absyntovka, ktorá na cca 240 stranách rozoberá každý problém, každú trhlinu, medzeru v našom systéme, v správaní, v zákonoch a hlavne v ľuďoch. Musíte si ju prečítať, aby ste pochopili, aké je dôležité si uvedomiť, čo robíme, čo je zlé a ako by sme to mohli napraviť.

Ak si zoberiem mapu Slovenska, pravítko, ceruzku a vyznačím trojuholník medzi gemerskými mestami Hnúšťa, Jelšava a Revúca, dostanem obdobu slávneho bermudského trojuholníka. Ľudia sa tu stratili už dávno. 


>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

pondelok 9. júla 2018

Tá, čo sa vracia - Donatella di Pietrantonio (recenzia)


"Keď si tu nebola..." týmito slovami začínala každá epizóda, akoby sa moja neprítomnosť stala už uzavretou kapitolou.


Vydavateľstvo Inaque nám ponúka doslova talianske leto, ktoré môžeme prežiť prostredníctvom skvelých kníh od ešte lepších talianskych autorov. Ferrante, Cognetti a v neposlednom rade aj Donatella di Pietrantonio.

Milujete Ferrante rovnako ako ja? Tak túto autorku by ste rozhodne nemali vynechať. Musím sa síce priznať, že Ferrante to jednoducho nenahradí, ale táto autorka mi ju viackrát pripomenula a čítanie tejto knihy som si užívala.

Taliansko, talianska rodina, nezhody, vzťah matka a dcéra, láska, súrodenci, priatelia, násilie. Všetky tieto témy (podobne ako Ferrante) Donatella skvelo vykreslila v tejto úžasnej tenkej knižočke, ktorá vás prenesie do Talianska a aj keď tento príbeh nie je zrovna vždy popretkávaný pozitívnymi emóciami, aj tak si vás získa a po prečítaní vo vás prebudí pozitívnu náladu, že ste prečítali niečo ozaj dobré.

Bola som Arminutou, tou, čo sa vrátila. Hovorila som iným jazykom a už som nechápala, ku komu vlastne patrím. Závidela som spolužiačkam z dediny a dokonca aj Adriane nespochybniteľnosť ich matiek. 


Arminuta je múdre dievča, ktoré nadovšetko miluje svoju matku a otca. Má svojich priateľov, svoje zvyky, školu, domov. Toto všetko sa ale jedného dňa zmení a Arminuta sa ocitá s kufrom pred dverami svojej biologickej matky. Spoznáva svoju sestru Adrianu, s ktorou si neskôr vytvorí pevné puto, bratov a svojich rodičov. Na vlastnej koži zažije, čo je to nedostatok jedla a hygieny. Ocitá sa v dome, ktorý je na míle vzdialený ideálu, v ktorom doposiaľ žila.

Veľmi ťažko si zvyká na tieto podmienky a stále vo svojej hlave živí myšlienku, že jej náhradná matka je chorá, a preto sa jej vzdala. No časom ani táto myšlienka neuspokojí jej zvedavosť, a tak sa snaží prísť na tajomstvá, ktoré dotvárajú jej život.

Nemám vo zvyku vracať sa k tým, ktorým som raz opustila.


Donatella nám skvelo vykreslila vzťahy medzi matkami a dcérou, medzi súrodencami. Poskytla nám pohľad na každú stranu, vysvetlila dôvody konania dvoch matiek, ktoré nie vždy boli ideálne, ale stále ju ľúbili. Postupne nám prináša dôvod, prečo sa jej biologická matka vzdala, ale aj dôvod, prečo ju jej náhradná matka vrátila späť k rodine.

Zodpovednosť a spravodlivosť kladie na popredné miesta a všetko "zliepa" láskou, ktorá je v tejto knihe potrebná.

Spolu s hlavnou hrdinkou budete prežívať každú krásnu, ale i bolestnú chvíľku. Budete chcieť jej pomôcť nájsť pravdu, vytvoriť si vzťah medzi jej dvoma matkami, medzi ňou a jej sestrou, ktorá aj napriek tomu, že bola jej presným opakom, ju ľúbila a podporovala od začiatku.

Spestrením v tejto knihe je vzťah Arminuty a jej brata Vincenza, ktorý sa na ňu díva skôr ako na ženu, než na dievča.

Je pravda, že si iná ako ostatní, pretože nikto nemá takú silu ako ty.


Tá, čo sa vracia nie je len príbeh, ktorý nám odkrýva vzťahy medzi matkou (matkami) a dcérou, ale aj príbeh, ktorý je silno reálny a neskutočne nabitý emóciami. Postavy sa vám vryjú pod kožu a vám neostáva nič iné, iba čítať ďalej a dozvedieť sa, ako to s nimi pôjde ďalej. Autorka vám ponúka náhľad do minulosti aj budúcnosti svojej rodiny, jednotlivých členov rodiny. Napriek tomu, že si musela odtrpieť úzkosť a stratu milujúcej matky, vymeniť svoj starý život za nový, tak dokázala nájsť silu popasovať sa s osudom a nájsť cestu k svojej rodine a hlavne k svojej "novej" - biologickej - matke (aspoň čiastočne).

Ako som už spomínala vyššie, štýl autorky sa veľmi podobá Ferrante. Nárečia, vzťahy, láska, Taliansko, násilie, hádky vás veľmi chytia za srdce a vy budete mať opäť pocit, že ste všetkého súčasťou a budete chcieť všetko vyriešiť a hlavne niektoré momenty si udržať v pamäti. Pre milovníkov Ferrante je táto kniha ako stvorená. A aj náhodou nie ste milovník/milovníčka Ferrante, tak sa vám táto kniha zapáči, pretože je z nej cítiť ten pravý taliansky duch, talianska atmosféra.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme Panta Rhei. Zakúpite si ju tu.

piatok 6. júla 2018

Prekliaty princ - Erin Watt (recenzia)

Tiež ste sa tak strašne nevedeli dočkať ako ja??? Tí, čo ste čítali našu Papierovú princeznú (recenzia) viete, že som objednávala druhú knižku ešte pred poslednou stránkou tej prvej. A neľutovala som! Čítala som knižočku aj v angličtine a vôbec nemusíte rozumieť každému jednému slovu, ten príbeh bol sladký a akčný aj tak. Táto knižka sa číta sama v akomkoľvek jazyku a myslím, že viete, čo spravím hneď ako toto dopíšem. Zažila som presne ten istý pocit, ako po dočítaní prvej časti. Plačem a chcem ďalšiu!!!

,,Sme ako jed. Každý jeden... Človeče, sme vyšinutí. Možno jej bez nás naozaj bude lepšie."

Obálka aj prevedenie zvnútra sa mi zapáčilo skôr to v origináli. Korunky sa mi páčia viac a dokonca vo vnútri sú pri každom začiatku kapitoly korunky. Aby ste vedeli, či rozpráva Reed alebo Ella, každý má vlastnú korunkovú značku. Pretože pohľady sa tu striedajú a je fajn vidieť príbeh aj z iného konca.

Postavy, ktoré poznáte z PP sú rovnaké, vtipné, hlúpe, naivné, drsné, odtiahnuté aj jemné. Každý je jedinečný a každý dodáva knižke ten správny feeling. Či už kamoš dsňák-trapák Wade, kôň Daniel, dvojčatá, čo striedajú jedno dievča; večne akčný East, no a hlavne nezastaviteľný Reed a ostražitá Ella. Každý má svoje tajomstvá a nie všetko prebieha podľa predstáv. Nie je ľahké získať odpustenie a treba si ho ozaj zaslúžiť. Reed sa nevzdával a Ella sa nenechala zraziť na kolená. Postavy sú super ;)

,,Nemusíš čakať na to, čo chceš, pretože ak si to sama nevezmeš, skončíš ako naše matky - zničené a mŕtve. To určite nechceš, však?"

Poznáte príbehy o Popoluške, však?? Že vám aj Ella tak trošku pripomína takú Popolušku? Žila v špine a zrazu sa ocitla na zámku. No nenechajte sa zmýliť. Ona vôbec nie maličká a utiahnutá. Je to strela, čo si pôjde za svojim. Ktovie, prečo sa Reedovi tak páči?? Presne pre to!!! Pridáva to príbehu šmrnc a nie len obyčajný príbeh o láske. Hneď je jasné, že sa princezná zamiluje, no takto je to aj so všetkými prekážkami oveľa záživnejšie. Keď ani princ nie je neviniatko. Čo poviete??

No i vzťah celej tejto rodiny sa v priebehu menil. Príbeh postupne odkrýval rôzne tajomstvá i nové prešľapy. Najlepšie na tom bolo to, že ich nikto nečakal, i keď je jasné, že realite by sa to len ťažko mohlo podobať. Zostaňme na zemi. Príbeh bol však i cez to pútavý, akčný, nebezpečný, napätý i sladký. Bol tak akurát zo všetkého.

V tejto časti som si viac a viac uvedomovala, aký je tento príbeh neskutočný. V oboch významoch. Skvelý i nereálny. Tie situácie, načasovanie a pod. ...toto sa nikdy nestane :/ tak či tak to bol príbeh, ktorý ma opäť ,,zjedol". Stránky sa otáčajú samé a dej napreduje rýchlejšie, ako vládzete vnímať. Autorkin štýl je ľahký a získa si vás. Mňa osobne znechutila len jediná ,,hot" scéna, ale to je mojim detským ja, čo si radšej zakryje oči, keď je v telke pusa. Inak vo mne knižka vyvolávala všetky možné pocity. Boli stránky, ktoré som preskakovala rýchlo, pretože som chcela vedieť viac, no a boli aj také, ktoré som čítala najpomalšie sa dalo, aby ten moment nezmizol.

,,Rodina, ktorá bojuje spolu, ostane spolu."

Príbeh ma zhltol a ešte stále ma drží, tak nech bookdepository posiela rýchlo ;) Absolútne neľutujem, že mám doma knižku dvakrát, pretože je krásna. Som zvedavá, čo si pre nás autorky pripravili dobudúcna.


Za knižočku opäť ďakujeme kníhkupectvu bux.sk. Objednávajte tu ;)

- Rony -

streda 4. júla 2018

Nebo je naše - Luke Allnutt (recenzia)

Ľúbiť Annu bolo ako mať tajomstvo, ktoré nikto nepozná. Tajomstvo, ktoré si človek drží pri sebe a nikdy to nikomu neprezradí. 


Na prvý pohľad vcelku nenápadná knižočka, ktorá ale v sebe skrýva neskutočnú silu lásky a nádeje.

Nebo ja naše bola kniha, ktorá ma na začiatku zaujala anotáciou. Kniha o mužovi, ktorý mal všetko. Syna, ženu, bol úspešný. No jedného dňa sa všetko zmenilo a do jeho života, do života jeho rodiny vstúpila choroba. Beznádej ho následne strhla až na vlastné dno a on nenachádzal silu vrátiť sa späť do svojho života. Jedinú útechu mu prinášali fotografie a ich zverejňovanie na internete. Fotografie miest, ktoré navštívil so svojím synom.

Následne si ma kniha získala ľahkým štýlom, ktorý ma vtiahol hneď do deja a ani som nevedela ako, už som bola v polke.

Potom si ma získala silným príbehom, ktorý otriasol od základov s mojimi emóciami, ale nakoniec ma úplne dorazila svojou láskou.

Cítil som sa, akoby som plával s hlavou pod hladinou a mal iba veľmi nejasnú predstavu o tom, čo sa deje nad ňou.


Rob bol muž, ktorý mal veľké plány, plno lásky v srdci a bol trošku viac odviazaný, život bral ako niečo, čo si má užívať plnými dúškami. Anna bola milovníčka kníh, rozumná žena, ktorá myslela dopredu a snažila sa vždy nájsť riešenie, aby sa mali vždy najlepšie, ako mohli. Ich syn Jack bol šťastné dieťa, ktoré milovalo výšky, fotografovanie a život.

Šťastná dokonalá rodinka, ktorá si získa vaše sympatie, to však v živote nemá ľahké. Už predtým to nemali dosť ľahké a bojovali s rôznymi životnými strasťami, ale choroba to celkovo poňala inak. Plač, smútok, obviňovanie, beznádej sa striedajú v knihe a sú dosť silno poskytované čitateľovi, až tak, že ich prenesú naň.

Napriek všetkým negatívnym emóciám, ktoré sa v tejto knihe na vás doslova valia, si dokážete zachovať rozvahu a stále vás počas každej jednej vety, každého slova, každého zážitku, sprevádza nádej. Nádej, že sa všetko zlepší. Nádej, že sa nájde cesta k dosiahnutiu šťastia. Nádej, že láska zvíťazí.

Mohol som držať v náručí jej krehké telo a dovoliť, aby na to moje stekali jej slzy a sople. Mohol som si ju pritúliť k sebe, hladiť ju po šiji a chrbte, ale nestačilo to.


Táto kniha nie je len na to, aby ste plakali. Je tu hlavne pre to, aby ste si uvedomili, aký je život krátky a osud nikdy nedokážeme prekabátiť. No nech sa deje čokoľvek, stále je dobré v sebe živiť nádej, pretože iba nádej nám pomáha sa vyrovnať s tým, čo má prísť. Keby sme ju nemali, tak podľahneme depresiám a nikomu to nepomôže. Všetky zlé veci musia na niečo byť a v živote nás majú poučiť. Aj keď sa to možno nezdá, všetko je na niečo dobré. A aj keď sa ľudia ku vám nechovajú vo vašom zlom období najlepšie, možno si to teraz neuvedomujete, ale raz im za ich malé klamstvá možno budete vďační. Pretože do vás vliali nádej a poskytli dočasnú úľavu.

Po prečítaní tejto knihy ostalo vo mne neskutočné prázdno a ani neviem zdôvodniť prečo. Kniha je síce nabitá smútkom, bolesťou, stratou, ale na druhej strane je plná radosti, smiechu, nádeje a hlavne lásky. Lásky, ktorú postavy okolo seba šíria. Detaily, ktoré dotvárajú ich šťastie, nám ponúkajú akoby sme boli súčasťou ich spomienok. Postavy akoby pred vami ožili a vy ste ich priateľ a snažíte sa im pomôcť, podporiť, podržať a utešiť.

Nebo je naše nie je obyčajná kniha. Je to kniha, ktorá vás rozláme srdce, ale potom sa vám ho snaží zlepiť. Síce pukliny ostanú, ale bude biť. A to je dôležité. Napriek bolesti odpustiť, pozliepať všetky rany, priznať si chybu, nájsť zmysel v živote a hľadať krásu v maličkostiach.

"Máš vôbec predstavu, koľko niečo také stojí?"
"Čo niečo?"
"Zomieranie, Rob," šepla a ja som v jej hlave začul tichý, potláčaný hnev. 


>Sima<

Za tento krásny zážitok z knihy ďakujeme Albatros Media. Knižočku si zakúpite tu.

nedeľa 1. júla 2018

Prohnilé město - Leigh Bardugo (recenzia)

,,Když nemužeš otevřít dveře, vyraz si jiné."

Wau. Nikdy by som nečakala, že ma tento dych berúci, akčnosťou presiaknutý neobyčajný príbeh zrazí na zem takou rýchlosťou. Čím bližšie som bola pri konci, tým viac sa mi zarezával pod kožu a nevedela som ho odložiť. Nečakala som , že sa ma privedie k slzám ani, že ma tak veľmi ohúri, aj keď som si bola istá, že ma očarí, pretože už Vraniu šestku som ,,žrala". A Leigh ma ani náhodou nesklamala.

,,Strach je jako fénix. Může tisíckrát shořet a stejně vždycky znovu vstane z popela."

O obálke vám dúfam básniť dlho nemusím. Už tie červené stránky a prebal vám našepkávajú, že vnútro knižky musí byť kúzelné a ostré. A, pravdaže, je to tak! Toto je tá najväčšia knižka, akú som so sebou kedy nosila :"D zabrala mi polovicu kabelky, ale aj tak som ju nikdy nedokázala nechať doma.

K postavám nemám čo dodať... možno len, že všetci boli skvelí a tak perfektne zohraní. Celá šestka ako jeden. Prefíkaný. Šikovná. Silný. Nebojácna. Presný. Bystrý. Všetci šiesti sa dokonale dopĺňajú a spolu tvoria nebezpečnú smršť, čo zvalcuje čokoľvek. Každý jeden z nich ma donútil si ho obľúbiť a každý jeden je súčasťou niečoho, čo je nezabudnuteľné.

,,Když nemá rád šlověk bouřku, musí počkat, až prejde - ne se do ní hnát. Vždycky jde najít způsob, jak zůstat v suchu."

Krátke kapitoly rozpráva rozprávač(ka) a opisuje konanie každého jedného z nich. Spolu tvoria jedinečný súvislý príbeh a autorka nám takto odkrýva tajomstvá každého jedného z nich. Všetci sú si rovnocenní, každý z nich túži po svojej vlastnej predstave výhry a každého z nich ženie vpred nekonečná túžba po spravodlivosti. Vrámci možností. Ženú sa vpred a nič ich nezastaví, so všetkými nástrahami si hravo poradia. Aj keď si už častokrát myslíte, že je zle a že je koniec. Oni si však vždy pretvoria plán podľa seba a vyviaznu úspešne v poriadku.
Udalosti, ktoré nám autorka predkladá sa nedajú predvídať. Myslíte si, že viete, kde dej povedie, no cesta ide úplne iným smerom, je až za hranicami vášho chápania. Vravíte si ,,to nemôže vyjsť.", no vyjde to. Kaz a jeho partia niečo naplánujú a až pri samotnej realizácii ich plánu zisťujete, že bol do poslednej bodky dokonale prešpekulovaný a vymyslený tak, aby sa nič nemohlo zmariť. Na nič nezabudli, vždy vedeli byť o krok vpred. A vôbec to tak sprvu nevyzeralo, však?

Aj to, ako sa všetci poskupinkovali malo svoj šmrnc a pridávalo to knižke na akčnosti. Obzvlášť v niektorých situáciách to vedelo byť aj pekne horúce ;) Nie každý je však schopný vedieť sa otvoriť a dôverovať natoľko, aby mohol byť šťastným... Ale aj také sú životné príbehy a v tejto knižky boli ozaj rôznorodé.

,,Potkat tě byla katastrofa... za kterou jsem každý den vděčný. Potřeboval jsem pohromu, která otřese světem, ve kterém jsem do té doby žil. Byla jsi zemětřesení, vichřice... Nejsi květinka, jsi každičký kvítek v rozkvetlém lese. Jsi mořská vlna. Jsi horečka, která mě přemohla."



Toto akčné, premyslené, prekvapivé, úžasné, návykové, nebezpečné a ohromujúce stránky odporúčam úplne každému z vás. Táto fantasy prináša úplne nový pohľad, nové prostredie, nové postavy, nové schopnosti a okolnosti. Je jasné, že mňa oslovila a určite to nie je posledná Leighina knižka, po ktorej siahnem.

Za knižku by som chcela poďakovať AlbatrosMedia. Môžete si ju objednať tu ;)
-Rony-