Ukradnuté sny - Bettina Belitz (recenzia)

Neviem, čo mi zabralo viac času, či písanie recenzie, alebo samotné čítanie knižky. Túto knižku som si vždy odkladala na víkendy, keď budem mať čas. Nechcela som takú tučnú knižku ťahať všade so sebou, nemala som žiadnu motiváciu. Čítala som samé recenzie, ktoré hovorili o tom, aká bola knižka úžasná, a tak som sa tešila tiež...

,,Vieš, Elisa, ak máš silnú vôľu, kadečo dosiahneš. To však nefunguje, ak nie je v živote nič, za čo sa oplatí bojovať"

Mňa osobne obálka nenadchla. Pôsobí na mňa chaoticky a nie veľmi príjemne. Za to pri anotácii som skákala od radosti v nekonečných nadšených vlnách. Prišiel ku mne skvelý príbeh o niečom, čo tu nebolo. Sny. Povedala som si, že toto budem mať rada.

Akými by sme boli, keby každý z nás mal detstvo ako v bavlnke?? Boli by z nás arogantní tupci alebo precitlivelí blázni?? Táto knižka dokazuje, že obe možnosti sú možné. V protiklade tu stoja trápne trafene zmätená životom, Elisabeth, a ničím nevykoľajiteľný silný Colin. Ellie pôsobí ako chúďa dievčatko, často plače, nevie sa orientovať, na všetko frfle a robí  to, čo je správne len v jej hlave. Na druhej strane Colin je opatrný, robí si, čo chce, ale pritom je rozumný a uvedomelý. Aj keď nevypočitateľný, ale stále pôsobí ako zodpovedný dospelák.

,, ,,Ellie, len žiadne návraty," karhala som sa. Snívanie za bieleho dňa som si už dávno zatrhla."

Autorka vymyslela pútavý príbeh a posadila ho do tajomného prostredia. Samé mosty, lesy, kopce, húštiny, potoky. S tým sa dá krásne pracovať. Aj cez však nadobúdam pocit, že opisovala viac veci, ktoré každý z nás pozná, ako tie, ktoré boli špeciálne vymyslené pre tento príbeh. Opismi autorka naozaj nešetrila. Až príliš často som mala chuť preskakovať celé vety, ba dokonca niekedy aj celé odstavce. Často som sa strácala v pocite tajomna, nevedela som, kde začína realita a kde už končí sen a fantázia. Bolo to hrrrr obkecané a ledva pochopiteľné. Taaaaak veľa sa tam udialo a taaaaak málo z toho som si z príbehu odniesla. Niektoré časti boli ozaj trošku navyše.

Dej plynie pomaly. Autorka sa veľmi rada vyhrala s opismi a dynamickosť nahradil slimačí opisný maratón. Najviac mi nevy drásal Elliein prístup ku všetkému. Všetko bolo nové, zlé, hrozné, hlúpe a všetko v nej vyvolávalo totálnu úzkosť, ktorá častokrát prechádzala až do úplne hlúpeho neoprávneného detského plaču. Toto ma odrádzalo od čítania a aj preto som knižku odkladala až kým som po pomalinkatých krôčkoch nezačala čítať viac a viac. Do polovičky je príbeh úplne obyčajný. O ufrflanom usoplenom decku, ktoré sa ženie za vlastnou predstavou fungovania sveta. Aj keď to aj s pribúdajúcimi stránkami stále zostalo len usoplené dievča, Colin to všetko vykryl a na scénu sa priplechtili aj nové okolnosti a zistenia. Mory. Aj popri klišé vzťahu ,,drž sa od neho ďalej" príbeh  prináša niečo nové a iné. Taký nový Twilight. Len bez upírov.

,,Strach nepozná vek. A nech ťa upokojí, že ľudia, ktorí trpia strachom, sú zvyčajne veľmi inteligentní a vynikajúci analytici. Je to výhoda, nie nevýhoda. Iba ju musíš vedieť využiť."

Nápad geniálny. Príšery živiace sa emóciami zo sna. Fajn nápad! Prevedenie? Moc nie. Postavy sa bili. Situácie sa ľahko predvídali, ale stále vo mne zostáva tá iskrička nádeje za ten super nápad, ktorý ma dotlačil začať čítať. Viem, že mnohí nebudete súhlasiť, ale pomedzi všetky tie knižky, čo som prečítala popri tejto, ma naozaj neoslovila podľa mojich predstáv. To, samozrejme, neznamená, že platí na sto percent pre každého! Možno vám a iným sa knižka bude páčiť a mňa poteší, ak nám svoje nadšenie napíšete do komentára.

Za poskytnutie recezného výtlačku by sme sa rady poďakovali sieti kníhkupectiev KnihyPreKaždého. Objednávajte tu ;)

-Rony-