Až teraz, keď sa sa pri písaní knihy ako-tak stíšil, uvedomujem si, že celé tie dlhé roky do zahraničia, aj do vojnových a konfliktných zón, necestujem, ale utekám. Utekám zo Slovenska.
Doteraz sme mohli čítať o silných životných príbehoch ľudí, ktorí prežili vojnu, Černobyľskú katastrofu, znásilnenie, navštívili sme spolu s reportérmi rôzne mestá, vojnové zóny a vybrali sa do okolitých krajín. Niečo tu však chýbalo. Slovenská Absyntovka. A konečne sme sa jej dočkali!
Musím priznať, že na túto knihu som sa tešila hlavne pre to, že som si myslela, že Slovensko celkom poznám, nie sú mi niektoré udalosti z histórie neznáme, ale veľmi som sa mýlila.
Andrej Bán vytvoril dokonalý literárny počin, pri ktorom si uvedomíte, že svoju krajinu vlastne vôbec nepoznáte.
"... dajte si podanie na políciu," radí mu policajt.
"Dal som už desať," vraví bezmocne Kentoš.
"Tak dajte jedenáste," povie policajt.
Rozoberá aktuálne témy, ako sú mafia, Smer, politika. Podáva nám nový náhľad do záležitostí ľudí, ktorí riadia náš štát a ktorým by sme mali v demokracii dôverovať, pretože si ich sami volíme a dávame im do rúk moc. Využívajú však títo ľudia tú moc na hájenie našich spoločných záujmov, či vo väčšine prípadov iba vlastných ? V tejto knihe zistíte, že je to tá druhá možnosť. Nahliadnete do životov obyčajných ľudí, ktorí z jedného dňa, z jedného mesiaca, roka na druhý prišli o svoj príjem, o svoj majetok, pozemok, o to, čo si vypestovali, pretože jedného dňa zistili, že zrazu to všetko, čo mali už dlhší čas ich nie je a nemôžu sa nikde sťažovať, pretože polícia ich sťažnosti neberie vážne.
Pozriete sa spolu s autorom do dedín, miest na východe, západe či strede Slovenska. Dozviete sa zaujímavé historické skutočnosti, pred očami sa vám bude prehrávať film a autor vám skvele vykreslí, ako sa menila krajina počas niekoľkých rokov.
Výsledok kontroly na poli? Nič v krajine Nič.
Nielen krajina sa mení, ale aj ľudia. Alebo boli takí vždy? Rasová nenávisť voči Rómom, fašisti vo vláde? Bán nastavuje slovenským čitateľom zrkadlo, ako to funguje v tejto krajine a ako sa jednotliví ľudia správajú. Je normálne zbiť Róma až tak, že ho zabijú a pritom sa vyhnúť trestu, veď sú predsa nejakí policajti a ten Róm si to zaslúžil ? Kde speje táto krajina?
Žijeme v krajine, ktorá je síce ako tak vyspelá, je tu mier, nepustoší nás tu tsunami, ani tornádo a ani žiaden teroristický útok sa tu nekonal. Napriek tomu táto krajina nie je taká úžasná, akoby sa možno na prvý pohľad zdalo. Radi zvaľujeme vinu na iných, ale sami si nedokážeme priznať, že to MY tvoríme si taký svet, takú krajinu, aká je. To MY robíme to zlo v tejto krajine, nezakročujeme voči páchaniu trestného činu, odvraciame zrak a potom sa sťažujeme a vyhovárame na iných.
Čo je zvláštne, Slovákov napriek realite netrápia až tak vysťahovalci ako prisťahovalci.
Autor poukazuje nielen na to, aké je Slovensko rozorvané a ľudia sa nemôžu domôcť práva, ale ukazuje nám aj minulosť, vojnu, Židov, migráciu, ľahostajnosť, nedôveru. Dokonale spája minulosť a prítomnosť, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú celkový obraz o Slovensku a hlavne o ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Ťažko budeme hľadať spravodlivosť, keď sa nájsť nedá.
Drsný štýl písania, autorov triezvy pohľad na Slovensko, na svet, na udalosti, miestami sarkazmus a irónia, si vás získajú. So zatajeným dychom budete čítať o slávnych Slovákoch, o postavení menšín, o psíkoch, o postavení ľudí, ktorí odchádzajú z domova, kde zúri vojna a my sa im obraciame chrbtom. Bán ukazuje naše nedostatky, podáva ich bez emócií, neprikrášľuje, jednoducho nám ich predostiera také, aké sú.
Za mňa je to skvelý začiatok, skvelá prvá slovenská Absyntovka, ktorá na cca 240 stranách rozoberá každý problém, každú trhlinu, medzeru v našom systéme, v správaní, v zákonoch a hlavne v ľuďoch. Musíte si ju prečítať, aby ste pochopili, aké je dôležité si uvedomiť, čo robíme, čo je zlé a ako by sme to mohli napraviť.
Ak si zoberiem mapu Slovenska, pravítko, ceruzku a vyznačím trojuholník medzi gemerskými mestami Hnúšťa, Jelšava a Revúca, dostanem obdobu slávneho bermudského trojuholníka. Ľudia sa tu stratili už dávno.
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára