Nebo je naše - Luke Allnutt (recenzia)

Ľúbiť Annu bolo ako mať tajomstvo, ktoré nikto nepozná. Tajomstvo, ktoré si človek drží pri sebe a nikdy to nikomu neprezradí. 

Na prvý pohľad vcelku nenápadná knižočka, ktorá ale v sebe skrýva neskutočnú silu lásky a nádeje.

Nebo ja naše bola kniha, ktorá ma na začiatku zaujala anotáciou. Kniha o mužovi, ktorý mal všetko. Syna, ženu, bol úspešný. No jedného dňa sa všetko zmenilo a do jeho života, do života jeho rodiny vstúpila choroba. Beznádej ho následne strhla až na vlastné dno a on nenachádzal silu vrátiť sa späť do svojho života. Jedinú útechu mu prinášali fotografie a ich zverejňovanie na internete. Fotografie miest, ktoré navštívil so svojím synom.

Následne si ma kniha získala ľahkým štýlom, ktorý ma vtiahol hneď do deja a ani som nevedela ako, už som bola v polke.

Potom si ma získala silným príbehom, ktorý otriasol od základov s mojimi emóciami, ale nakoniec ma úplne dorazila svojou láskou.

Cítil som sa, akoby som plával s hlavou pod hladinou a mal iba veľmi nejasnú predstavu o tom, čo sa deje nad ňou.

Rob bol muž, ktorý mal veľké plány, plno lásky v srdci a bol trošku viac odviazaný, život bral ako niečo, čo si má užívať plnými dúškami. Anna bola milovníčka kníh, rozumná žena, ktorá myslela dopredu a snažila sa vždy nájsť riešenie, aby sa mali vždy najlepšie, ako mohli. Ich syn Jack bol šťastné dieťa, ktoré milovalo výšky, fotografovanie a život.

Šťastná dokonalá rodinka, ktorá si získa vaše sympatie, to však v živote nemá ľahké. Už predtým to nemali dosť ľahké a bojovali s rôznymi životnými strasťami, ale choroba to celkovo poňala inak. Plač, smútok, obviňovanie, beznádej sa striedajú v knihe a sú dosť silno poskytované čitateľovi, až tak, že ich prenesú naň.

Napriek všetkým negatívnym emóciám, ktoré sa v tejto knihe na vás doslova valia, si dokážete zachovať rozvahu a stále vás počas každej jednej vety, každého slova, každého zážitku, sprevádza nádej. Nádej, že sa všetko zlepší. Nádej, že sa nájde cesta k dosiahnutiu šťastia. Nádej, že láska zvíťazí.

Mohol som držať v náručí jej krehké telo a dovoliť, aby na to moje stekali jej slzy a sople. Mohol som si ju pritúliť k sebe, hladiť ju po šiji a chrbte, ale nestačilo to.

Táto kniha nie je len na to, aby ste plakali. Je tu hlavne pre to, aby ste si uvedomili, aký je život krátky a osud nikdy nedokážeme prekabátiť. No nech sa deje čokoľvek, stále je dobré v sebe živiť nádej, pretože iba nádej nám pomáha sa vyrovnať s tým, čo má prísť. Keby sme ju nemali, tak podľahneme depresiám a nikomu to nepomôže. Všetky zlé veci musia na niečo byť a v živote nás majú poučiť. Aj keď sa to možno nezdá, všetko je na niečo dobré. A aj keď sa ľudia ku vám nechovajú vo vašom zlom období najlepšie, možno si to teraz neuvedomujete, ale raz im za ich malé klamstvá možno budete vďační. Pretože do vás vliali nádej a poskytli dočasnú úľavu.

Po prečítaní tejto knihy ostalo vo mne neskutočné prázdno a ani neviem zdôvodniť prečo. Kniha je síce nabitá smútkom, bolesťou, stratou, ale na druhej strane je plná radosti, smiechu, nádeje a hlavne lásky. Lásky, ktorú postavy okolo seba šíria. Detaily, ktoré dotvárajú ich šťastie, nám ponúkajú akoby sme boli súčasťou ich spomienok. Postavy akoby pred vami ožili a vy ste ich priateľ a snažíte sa im pomôcť, podporiť, podržať a utešiť.

Nebo je naše nie je obyčajná kniha. Je to kniha, ktorá vás rozláme srdce, ale potom sa vám ho snaží zlepiť. Síce pukliny ostanú, ale bude biť. A to je dôležité. Napriek bolesti odpustiť, pozliepať všetky rany, priznať si chybu, nájsť zmysel v živote a hľadať krásu v maličkostiach.

"Máš vôbec predstavu, koľko niečo také stojí?"
"Čo niečo?"
"Zomieranie, Rob," šepla a ja som v jej hlave začul tichý, potláčaný hnev. 

>Sima<

Za tento krásny zážitok z knihy ďakujeme Albatros Media. Knižočku si zakúpite tu.