Bolo to úplne inak - Kody Keplinger // recenzia

 ,,Akoby život so skutočnými spomienkami na ten deň nestačil, budú ma teraz mátať aj tie prekrútené."

Vždy, keď sa stane nejaká tragédia, zasiahne to široký okruh ľudí, od starých ľudí, cez mladších až k médiám. A ako vieme, hlavne v tieto dni, média vedia byť zákerné a farby si miešajú podľa seba. Možno neprekrúcajú, ale vyberajú si tie najšťavnatejšie kúsky príbehu a ten zvyšok si dozdobia. Vari to už nie je úplne iný príbeh? V knižke Bolo to úplne inak hlavná hrdinka bojuje za pravdu. Možno už je neskoro a zmedializovaný príbeh sa ľuďom páči viac ako pravda. Každý boj je však namáhavý.

BTÚI má nádych detektívky, avšak záver vieme už od začiatku. Nikto nevie, čo sa počas streľby stalo naozaj. Médiá vykreslili Sarah ako sväticu, bojovníčku.Niežeby to Lee svojej najlepšej kamarátke nepriala, tak sa to však nestalo. Lee však dlhé roky mlčala, panika jej bránila prezradiť jej pohľad. Mlčala až kým to nezašlo tak ďaleko, že o jej kamarátke napíšu knihu. To Lee postrčilo prehovoriť. Nestretla sa však s vrúcnym privítaním, práve naopak. Odsúdili ju rovnako ako Kelie, dievča, ktoré sa pokúšalo hovoriť pravdu pred tromi rokmi.

,,Nikdy nezabudnem na to, ako ma objala. Akoby som bola jej záchranný čln. Akoby sa mala utopiť, a ma pustí."

Postavy sú v knižke vykreslené veľmi realisticky. Sú rôznorodé, majú strach, cítiť ich traumu, ktorá ich zožiera, bráni im fungovať, nechcú o tom hovoriť, uzatvárajú sa,a hlavne... majú svoju verziu príbehu. Keď Lee začala svojich kamarátov prosiť o pomoc s odkrytím pravdy, ešte netušila, že sa pravda natoľko zamotá, ani to, že ju táto zúfalá snaha zaženie až za hranicu posadnutosti. Každý z nich mal  v hlave iný obraz skutočnosti. Sčasti pravdivý a sčasti nepravdivý. Kde je teda tá hranica pravdy? Ako ju rozlíšiť? Počuť pravdu je mnohokrát kruté a prijať ju je oveľa ťahšie. Preto sa Lee stretáva s odporom a nenávisťou. Prečo? Veď sa len snaží o to, aby každý poznal realitu a nie rozprávku z televízie.

Nielen Lee som si obľúbila. Najviac ma bavil Denny, jeho silná osobnosť je inšpiráciou a jeho kamarátov mi bolo ľúto najviac, aj z toho kúsočku, ktorý odkryl to boli skvelé postavy. Milesova temnota príbehu dodávala nádych tajomného sveta. No a Eden bola tým článkom, ktorý v duchu skrýval rodinnú traumu. Je ta zložité hnevať sa na rodinu.

Dej je chytľavý. Priebeh Leeinho pátrania po pravde bol plný prekvapenia a zvratov. Príbeh je nečakane poprepletaný a dopĺňaný rôznymi útržkami a rozhovormi. Čo mi však prekážalo pri čítaní, bola nekonzistentnosť. Leeino ropzávanie predstavuje jej list, jej pohľad, jej pravdu. Do toho však boli popriliepané listy ostatných preživších, aj mini kapitolky venované obetiam. Toto dosť narúšalo plynulosť príbehu. Úprimne, by mi vôbec nevadilo, keby Lee všetky obete nepredstavovala. Vôbec sa v príbehu nevyskytovali a aj keď si uvedomujem, že to bolo súčasťou Leeinho skúmania, jej svedectva, myslím, že sa tým autorka trápila úplne zbytočne. Aj keď je Lee skvelou a zaujímavou rozprávačkou, tieto časti ma až tak neoslovili. Listy uzatvárajú príbeh, formujú jeho smerovanie a uzatvárajú ho. Spolu tvoria celú skladačku. Dej preto však plynie pomaličky, nie je tak akčný. Osobne, som však bola rada, že nie je plný detailov o streľbe.

Ako plynul dej, aj moje názory o postavách sa menili. Knižka ukazuje vážnosť vplyvu médiu a aj z nás, čitateľov, spravila ovečky. Myslíme si to, čo čítame. Aj keď to tak nebolo úplne 100%-tne, uvedomujem si, že som z veľkej časti kopírovala Leeine pocity. 

,,Nemusela zomrieť ako mučeníčka, aby bola mojou hrdinkou."

Knižka sa aj napriek svojej naliehavosti číta veľmi ľahko a skrýva v sebe odkaz nepredvídateľnosti a krehkej hranice medzi pravdou a fantáziou.  Je silným zážitkom a nepredvídateľným odkazom smutnej udalosti a je plná smútku, strachu, priateľstva a nových začiatkov.

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme AlbatrosMedia Objednávajte tu.

- Veronika -

Niečo iné ako navždy - Justin A. Reynolds (recenzia)

Jednou z krásnych výhod čítania je to, že môžete zažiť čokoľvek nereálne, na pár stranách sa ponoriť do príbehu, ktorý by ste si niekedy priali zažiť aj vy sami. Jeden taký ponúka aj kniha Niečo iné ako navždy.

Predstavte si, že sa vám v ničom až tak veľmi nedarí, vždy je všetko "takmer". Máte síce úžasných priateľov, ale takmer ste vyznali lásku najúžasnejšej osobe, ktorú poznáte, no ona stihla nájsť si tú svoju najúžasnejšiu osobu. 
A potom jedného dňa stretnete naozaj tú svoju pravú lásku, s ktorou vám všetko vychádza... Teda možno je tam isté "takmer".
No potom sa to aj tak pokazí, pretože vaša láska zomrie... 

"...Túžim byť s tebou až do konca svojho krátkeho života. Ráta sa to ako ospravedlnenie, keď ti poviem, že zo všetkých ľudí na svete si jediný, s kým chcem stráviť svoje doslova posledné chvíle na zemi? Viem, že je to čudné. Veď sa ani poriadne nepoznáme. Nie? Jedno však viem, Jack - a je mi jedno, či tomu ostatní rozumejú. Viem, že to vieš aj ty. Viem, že..." (s. 103)

A vy sa vrátite v čase a snažíte sa jej pomôcť, pretože veríte v to, že keď dostanete toľko šancí, tak sa niečo zmeniť musí. A "takmer" vás neuspokojí... Budete skúšať dovtedy, dokým niečo nezmeníte... Ale môžete zmeniť minulosť bez toho, aby to nemalo dopad na iných ľudí? Čo ak jedného človeka zachránite, no pritom ďalších stratíte? Koľko šancí musíte získať, aby ste prišli na to, ktorá cesta je tá správna? Koľko bolesti musíte prežiť, aby ste dosiahli šťastie? A stojí to vôbec za to? Je možné niečo zmeniť?

Justin A. Reynolds vytvoril pozoruhodnú publikáciu, ktorá zachytáva životy mladých ľudí s ich typickým tínedžerským slovníkom a problémami - či už ide o nepochopenie zo strany rodičov, hľadanie cesty k nim, prvá láska, úcta, priateľstvo a nádej.

Nič dobrého v živote nepríde len tak. Každý deň sa pre to musíš rozhodnúť znova a znova. Povedať si, že zostaneš, že sa budeš ďalej snažiť, že budeš ľúbiť a pokračovať v tom, čo si si vybral. (s. 213)

Jack je večným smoliarom, avšak čoraz viac sa z neho stáva spontánny človek - tým, že cestuje časom a mení niektoré udalosti či slová v deji, postupne sa mení jeho osobnosť, nadobúda skúsenosti, uvedomuje si, čo môže a nemôže robiť, aký dosah majú jednotlivé slová či činy, snaží sa všetko napraviť a tým, že neustále dostáva novú šancu, sa poučí a vie ďalej tieto vedomosti zužitkovať a venovať im pozornosť, aby to zas nepokazil.

Príbeh dvoch ľudí, ktorí si našli k sebe cestu, i keď ich láska nie je úplne zobrazená, ide o zachytenie rovnakého časového úseku, rovnakých udalostí, avšak vždy sa niečo zmení a má to iný výsledok, teda aspoň pre niektoré osoby. Zároveň nemáme možnosť nahliadnuť hlbšie do psychického prežívania všetkých postáv - postava Kate je zaobalená iba v akomsi ideáli, ktorý hlavný hrdina buduje okolo nej.

"Zvláštne je, že v nemocnici ti vždy povedia, aby si označil intenzitu bolesti na stupnici od jeden do desať. Nikto sa však nepýta na bolesť tu," Kate ukáže na svoju hlavu, "alebo tu," ukazovák jej skĺzne k hrudi a prejde ním zľava do stredu. "Na tú nestačí žiadna stupnica." (s. 207)

Napriek tomu sa nachádzajú v knihe aj iné témy ako cestovanie v čase za láskou, aby sa odvrátila jej smrť, a to hlavne snaha pochopiť, prečo rodičia robia to, čo robia; vyrovnávanie sa mladého muža či chlapca so životom a potreba nájdenia správnej rovnováhy; strach z odmietnutia od vlastného syna, keď sa život rozhodol vybrať iným smerom, akási hanba, ktorá núti postavu stáť na jednom mieste a nekonať. A mnoho ďalších skrytých príbehov, ktoré sa v každej časti menia a aké dopady majú tieto zmeny na ne.

Niečo iné ako navždy mi prišla ako výborná ya kniha, ktorá má zaujímavú tému, hlbšie myšlienky - či na lásku, na druhé šance, či na to, ako naše činy vplývajú na iných ľudí a hlavne to, keby máme možnosť zmeniť minulosť, ako by to dopadlo, ako dlho by trvalo, kým by sme prišli na tú správnu cestu, aby sme nikomu neublížili. A či vôbec by sme boli schopní zmeniť minulosť tak, aby napáchala čo najmenej škôd. 

Len jedna vec je horšia ako niekoho stratiť: stratiť ho znovu.
Ľudia vravievajú, dal by som čokoľvek, aby som ju ešte aspoň raz videl a počul jej hlas. Pritom však nemyslia na to, že by o nich museli prísť zase. A že druhý raz to vôbec nie je ľahšie. Práve naopak, je to ešte ťažšie. Omnoho ťažšie. (s. 297)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby (recenzia)

Máte aj vy už dosť tých vecí okolo covidu? Tiež nevládzete už počúvať niektoré názory a občas sa hanbíte za niektoré individuá? Prečítajte si túto knihu, pretože obsahuje veľa pokory, sily, odvahy, ľudskosti, nádeje a hľadanie toho dobrého v zlom, rovnako aj v nás. Škoda, že prvá vlna na Slovensku bola tá, počas ktorej sme si uvedomili vlastnú zraniteľnosť. Druhá vlna, ktorej čelíme, sa ani zďaleka nepodobá tej, ktorá je opísaná v tejto knihe, prečo? Stačí sa pozrieť na internetové stránky a budete vedieť prečo. A preto si prečítajte túto knihu a opäť v sebe skúste nájsť ľudskosť, ktorá sa stratila s trvajúcou druhou vlnou pandémie, ktorá momentálne sužuje každú štruktúru štátu - či ekonomiku, služby, ľudí...

Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby - 19 príbehov z karantény je naozaj príjemná publikácia, ktorá zachytáva životy ľudí počas silného lockdownu, ktorému sme čelili pred takmer rokom. Zatvorení vo svojich domoch, chorí, zdraví, tehotné, trpiaci, oddelení od rodín, túžiaci po slobode, ale zároveň všetky si uvedomujúci, že je to potrebné. 

Celá kniha je v akomsi pozitívnom duchu, pretože autori jednotlivých textov tvorili svoje "výstupy" v čase, keď slabla prvá vlna a čakali, či príde druhá. Ide o zachytenie strachu zo života, z toho, čo príde, ale zároveň aj poukázanie na to, že sa bojíme aj iných vecí a sú aj iné choroby, ktoré nám znemožňujú prežívanie - napríklad rakovina.

Či už ide o pozitívnych, alebo negatívnych ľudí na testovanie covidu, každá osobnosť v tejto knihe si uvedomovala závažnosť situácie a zároveň hľadala pochopenie a krásu v dňoch, ktoré nastali po diagnostikovaní prvého pozitívneho prípadu. 

V textoch je cítiť vďačnosť byť spolu s rodinou, jej dôležitosť v našom živote, to, že sa tento život nezastavil, ale stále sa točí. Len my sme na chvíľku zastali. Nadýchnuť sa. Covid nás niečo naučil - naučil nás veci "nehrotiť", užívať si život, rodinu, zblížil nás s príbuznými, naučil nás pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc, naučil nás spojiť sa, veriť v ľudskosť a v lepšie časy. 

Keď tieto riadky píšem, musím sa priznať, pripadá mi neuveriteľné, ako sme prežili prvú vlnu, ako sme si vedeli pomôcť, ako sme dodržiavali nariadenia, ako sa ľudia zachovali a ako všetko brali vážne. Keď som čítala jednotlivé texty bolo mi smutno, že niektoré veci sa zmenili - zhoršila sa zdravotná starostlivosť, lekári idú na úplné maximum, ľudia stratili svoju pôvodnú zodpovednosť a niektorí aj vieru v lepší zajtrajšok. 

Keby sme si pripomenuli, ako sme riešili veci pred pár mesiacmi, možno by sme sa nedopracovali tam, kde sme teraz. Bolo by zaujímavé čítať takúto publikáciu, ktorá by obsahovala texty zachytávajúce druhú vlnu na Slovensku, zrejme by v nich nebolo toľko pozitivity a ľudskej starostlivosti či pokory. 

Verím však, že ľudia nájdu v sebe opäť silu bojovať a zatknúť zuby, ako aj hrdinovia v týchto príbehoch, áno, sú to hrdinovia, pretože sa snažili urobiť niečo pre seba, pre spoločnosť, pre rodinu, pre druhých. Každý jeden našiel krásu v týchto časoch a pretvoril ju tak, aby sme si ju vážili. Takíto ľudia by mali ostatných inšpirovať. Možno si budete hovoriť, že to, čo sa v tejto knihe píše, už dávno tak nie je, aj ja som si to hovorila, ale je zaujímavé sledovať, ako sa život mení z mesiaca na mesiac, ako sa menia priority, niekedy aj ľudia. Keby sme aspoň spolovice takí, ako týchto 19 ľudí, tak by život bol omnoho krajší a znesiteľnejší... Nezabudnime v sebe ľudskosť a nájdime ju skôr, než bude pre niektorých neskoro....

Na záver by som si dovolila citovať Petra Hámora: "Nosiť rúško je to najmenej, čo môžeme urobiť. Som zvyknutý na slobodu a voľnosť, ale toto ma v žiadnom prípade v ničom neobťažuje, nemyslím si, že pozajtra zomriem, keď budem mať dnes štyri hodiny rúško na tvári." (s. 143)

>Sima<

Za knihu ďakujeme Albatros Media. Kúpite si ju aj na ich stránke.

Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí - Eric de Kermel (recenzia)

Pri pohľade na obálku knihy Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí sa vo vás ozve akýsi pokoj, pokora a niečo silne ľúbezné, čo vás natoľko očarí, že sa budete musieť do nej začítať a zistiť, čo v sebe táto krásna jednoduchosť skrýva.

Veľmi jemný, ale zároveň pestrý jazykový štýl si získa každú romantickú dušu. Prípadne ju v čitateľoch objaví samotná kniha. A zrejme k vám príde v tom období, keď ju budete potrebovať najviac. Ako publikácie, ktoré sú v nej spomenuté - tie tiež prišli k ľuďom v tom správnom čase a zmenili im život či pohľad na život. 

Je dôležité vedieť dávať, jednoducho dávať, stále dávať. Bez toho, aby sme za to očakávali vďačnosť. Iba tak, z lásky. (s. 181)

Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí má hlavnú rozprávačku Natáliu, ktorá má dve dospelé deti a skvelého muža Nathana. Rozhodnú sa v živote urobiť veľký krok, a tak sa presťahujú do pôvabného mestečka Uzes na juhu Francúzska, kde neskôr Natália kúpi malé kníhkupectvo, ktoré ju naprosto očarí. 

Popri myšlienkach a spomienkach hlavnej predstaviteľky Natálie, ktorá si hľadá cestu k svojej dcére, s ktorou si akosi prestala rozumieť, sa rozvíjajú viaceré príbehy ľudí, ktorých Natália objavila v kníhkupectve či v meste. Vďaka svojej láskavosti, záujmu, empatii a pozitivizmu si získa nejedno knihomoľské srdce (dokonca i začínajúceho knihomoľa). 

Spolu s hlavnou postavou sa čitateľa ocitá vo svete kníh, uvedomuje si ich jedinečnosť, krásu, poslanie. Všetko akoby začalo naňho dýchať a on s láskou prijíma všetky krásne vybrané slová, ktoré vnesú do jeho života svetlo.

Ocitá sa v príbehu Cloé, ktorá má problematický vzťah s rodičmi a jedno malé tajomstvo, či spoznáva cestovateľa Filipa, slepého legionára Tarika, poštára Arthura, ktorý sníva o živote herca, ale pritom sa snaží pomáhať svojej matke, ale zároveň sa ponúka aj príbeh Jacquesa, Leily, Bastiena, sestry Veroniky či Solange. 

Dnes viem, že tých, ktorých milujeme, robíme nesmrteľnými a že naozajstnú smrť môže spôsobiť len zabudnutie. (s. 82)

Natália spolu s týmito novými zaujímavými ľuďmi nadväzuje priateľstvo a prostredníctvom kníh a svojho charakteru sa ich snaží nasmerovať a pomôcť im. Odkrýva ich tajomstvá či túžby, ale zároveň objavuje aj tie svoje. 

Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí je veľmi jemný príbeh, ktorý si čitateľ musí užívať, pretože je krásne napísaný a v sebe skrýva veľa krásy, ktorú postupne odhalí. Láska (rodičia, súrodenci, milenci), nepochopenie, smrť, strach, odvaha, chuť žiť, nádej, nájdenie nových príležitostí, otváranie vlastných sŕdc, vlastného vnútra či bytia, pochopenie a prijatie života, či skôr jeho pretvorenia na čo najdokonalejšiu verziu. Prijať všetko to zlé aj dobré, čo sa deje, poučiť sa z toho, vstať na vlastné nohy a smelo vykročiť do života, do plnenia svojich snov či prianí. 

Počas jednotlivých príbehov sa aj hlavná postava mení, objavuje a získava cenné rady do budúcnosti. Snaží sa nájsť cestu ku každému, prostredníctvom kníh doviesť každého do stavu vlastného uvedomovania si svojej originality a krásy. 

"...nežnosť je tým drobným kľúčikom k šťastiu všedného dňa. Keď mi prejdeš rukou po vlasoch alebo keď sa pri chôdzi chytíme za ruku, sú to jednoduché gestá, ktoré osladia život." (s. 167)

Pre mňa jedno z najjemnejších diel, ktoré obsahuje klasické klišé veci, ktoré ponúka život, ale zároveň sú pohladením po duši, ktorá si nevie bez nich predstaviť žiť. A v každom slove prítomná láska, krása a nádej, ktorá nám pomáha kráčať ďalej. A táto krása a láska prítomná nielen v živote a v osobách, ktoré nám ho skrášľujú a pomáhajú nám nájsť cestu, ale zároveň aj v knihách, ktoré nám pomôžu nájsť správnu cestu, ak nie sme ochotní počúvať rady blízkych ľudí, alebo nie sme schopní prijať pravdu takú, aká je. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Pán Marple a jeho detektívka partička - Sven Gerhardt (recenzia)

Pán Marple nie je len taký hocijaký škrečok. Nielenže má meno po slečne Marplovej, obľúbenej hrdinke detektívnych príbehov, ale dokonca rozumie aj reči ľudí a dokáže s nimi komunikovať - prikyvovaním alebo krútením hlavy.

Theo mu číta svoje obľúbené detektívky a pán Marple veľmi túži urobiť nejaký veľký čin, ktorý dokáže, že je skvelým detektívom. Jedného dňa sa tento jeho sen splní a spolu s Theom a Elsou začnú pátrať po záhade zmiznutých zvieratiek. A to hlavne po nezvestnom jazvečíkovi Brunovi a zaujímavej dáme a jej dcére, ktoré sa chovajú značne podozrivo.
Elsa je úplným protikladom Thea a odvážne sa vrhá do dobrodružstva, ktoré so sebou nesie neraz aj pár zauzlení.

Pán Marple a jeho detektívna partička je naozaj dobrodružná a zaujímavá kniha, ktorá si určite nájde svojich čitateľov. I keď nie som cieľová skupina, jej čítanie som si užívala. Má presne to, čo sa od nej očakáva - napätie, dobrodružstvo, vzbudzuje záujem, kontrastné postavy, ktoré sa spoja, taktiež skvelým doplnkom sú aj ilustrácie.

Vo väčšine takýchto prípadov ide o zobrazenie deja a priestor na nejakú hlbšiu psychológiu postáv tu nie je, ani ho nemožno očakávať, pretože by bol prebytočný a mätúci. 
Dej sa sústreďuje na zobrazenie života Thea, ktorý trávi čas s detektívnymi príbehmi a užíva si ich čítanie. Do jeho života sa však votrie nová susedka, s ktorou založia Centrálu pre zvieracie záležitosti. Spolu s ňou sa zakríknutý Theo vydáva nielen do istého detektívneho dobrodružstva, ale zároveň prekonáva aj sám seba a svoj strach. 

Následne sa dej sústredí na hľadanie strateného psíka a spoznávanie nových kamarátov, ktorých možno najskôr berieme ako nepriateľov, ale postupne, keď ich spoznáme lepšie, tak sa vytvorí medzi nami silné puto. A to je jedným z cieľov tejto publikácie, z ktorej si deti môžu odviesť viac ako len napínavý príbeh za pravdou. Ide v nej aj o budovanie kamarátstiev, ochotu pomôcť, prekonávať svoj strach, premýšľať nad svojimi činmi, neodsudzovať človeka hneď na začiatku a rešpektovať každého, kto sa nám pritrafí do cesty.

Text je navyše rozdelený do dvoch línii - klasická, v ktorej sa vyvíja daný dej, a tá, ktorá pozostáva z denníkových záznamov pána Marpla, v ktorých sa čitateľom prihovára a opisuje nielen svoje bežné dni, ale aj chuť byť najlepším detektívom.

Knihu by som odporúčala nielen deťom, ale aj dospelým, ktorí majú radi detské príbehy, ktoré sú nevšedné, zaujímavé, občas akoby pritiahnuté za vlasy, ale veľmi dobre vplývajúce na čitateľské chute a ideálne na oddych. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

Škrabot - Peter Derňár (recenzia)

Trilery sú jedným z tých žánrov, ktoré potrebujete čítať, keď vám chýba istá dávka napätia, keď máte neisté obdobie, keď potrebujete zapojiť svoju fantáziu a nechať jej voľný priestor na svoj rast. 
V súčasnom knižnom svete existuje množstvo známych mien, ktoré sa pýšia vysokou predajnosťou a istou prestížou na knižnom trhu. Náš slovenský knižný trh trilerov ovláda Jozef Karika. No asi už aj jemu dýcha na päty niekto nový, niekto, ktorého kniha sa hravo vyrovná zahraničným dielam, niekto s premyslenou psychológiou postáv a s premysleným dejom, a tým "niekým" je Peter Derňár.

Autor rozdelil publikáciu na tri časti, v každej sa prejavuje iná hlavná postava. Pomedzi tieto časti sa však plazí iná línia, ktorá trvá viac ako sto rokov a postupne naberá na intenzite - sprostredkúva minulosť, ktorá zasahuje do prítomnosti, zároveň sa ňou ukazuje akási kontinuita zla a dobra, ktoré budú prítomné v celej publikácii, na každom mieste však v inom prevedení.
Táto veľmi špecifická kompozícia možno znie mätúco, ale vytvára naozaj prepracovaný celok, ktorý nesie prvky napätia a strachu, miestami odporu voči postavám, ale zároveň záujmu, ktorý vyvolá otázky: čo nakoniec nastane, kam sa dostanú všetky postavy, aká sila na ne pôsobí a čo bude tým "tajomnom", ktoré sa pomaly vlečie celou knihou.

Ako ponúka anotácia, dej sa zameriava na dve postavy - na Petra, ktorý pracuje ako redaktor, je po rozvode, má dcéru, s ktorou hľadajú opäť k sebe cestu, vo svojom živote vidí zmysel v práci a jeho psychika je rozlámaná na kúsky. Jedného dňa však objaví terapiu tmou, ktorá by mohla vylepšiť jeho prežívanie, načerpať nové sily a pohnúť sa z miesta, začať odznova.

Oproti nemu sa vyskytuje postava Tomáša, filmára, ktorému sa nedarí, projekt, do ktorého vkladal veľké nádeje, sa nepodarilo zrealizovať, a tak sa rozhodne začať odznova, podobne ako Peter. 
Ako sa však tieto dva osudy, ktoré sa snažia nájsť nový zmysel života, pretnú? Ako budú spolu fungovať a ako všetko skončí? Celú ich strastiplnú púť si prečítate v knihe Škrabot, ktorá nesie v sebe nejedno tajomstvo.

Peter Derňár nepoukazuje iba na dva osamelé životy, v ktorých má každý svoj plán záchrany, ale hlavne na to, ako sa môže niečo ľahko vymknúť spod kontroly, akú silu majú rodinné kliatby, ako fungujú ľudia v spoločenstve - to, ako si jedného dňa uvedomujú všetky riziká, ale keď im už "dýcha na chrbát", tak urobia nezmyselné činy, len aby sa zachránili.

Tento triler je plný postáv, udalostí, ktoré menia prítomnosť a budúcnosť, plný minulosti, pred ktorou sa nedá ujsť, plný nepochopenia, nezladenia sa do akéhosi rytmu s dobou, s ľuďmi, so zvykmi, ktoré jeden človek chápe, druhý nie. 
Skvelo je vykreslený aj kontrast medzi životom v minulosti a v prítomnosti, to, čo bolo kedysi na prvom mieste a to, čo je na prvom mieste teraz. Síce kniha má úplne iný cieľ, ale tieto detaily skvelo vytvárajú jej ducha, jej premyslenosť a jedinečnosť v tvorbe slovenských trilerov.

Autor si premýšľavo vybral postavy, ktoré sú samotárske, majú naštrbenú psychiku a nevedia si uvedomiť dôsledky svojho konania. Ako veľké pozitívum čitatelia budú vnímať slovenské prostredie, slovenské mená či dokonca špecifický hovorový jazyk. Ďalej prepracovanú psychiku - u Petra sa snaží autor vyjadriť pocity osamelého človeka, ktorý si svoju osamelosť nevybral, ale hlboko ho zasiahla, u Tomáša je to zas naopak, on si svoju rolu osamelého človeka vybral sám, stotožňuje sa s ňou, ide si za svojím cieľom, aj na úkor morálky či etiky. Posledná postava, ktorá dostala v Škrabote priestor na ďalšiu nejasnú budúcnosť, je Dávid.

Kontinuita zlých síl, osamelosť, neschopnosť porozumenia, strach, nespavosť, napätie, minulosť, prítomnosť a avizovaná budúcnosť, láska, dedičstvo, paranormálne predstavy, čudné zvuky, slová, ktoré dokážu človeka ovládať, strata vlastnej sebazáchovy, spojitosť s prírodou - všetko spojené v jednej knihe, ktorá obsahuje toho ešte omnoho viac, je len na čitateľoch, aby v nej našli to správne napätie a hrôzu, ktorá im vyrazí dych.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media Kniha vychádza 12.2. Predobjednať si ju môžete na ich stránke.