Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby (recenzia)

Máte aj vy už dosť tých vecí okolo covidu? Tiež nevládzete už počúvať niektoré názory a občas sa hanbíte za niektoré individuá? Prečítajte si túto knihu, pretože obsahuje veľa pokory, sily, odvahy, ľudskosti, nádeje a hľadanie toho dobrého v zlom, rovnako aj v nás. Škoda, že prvá vlna na Slovensku bola tá, počas ktorej sme si uvedomili vlastnú zraniteľnosť. Druhá vlna, ktorej čelíme, sa ani zďaleka nepodobá tej, ktorá je opísaná v tejto knihe, prečo? Stačí sa pozrieť na internetové stránky a budete vedieť prečo. A preto si prečítajte túto knihu a opäť v sebe skúste nájsť ľudskosť, ktorá sa stratila s trvajúcou druhou vlnou pandémie, ktorá momentálne sužuje každú štruktúru štátu - či ekonomiku, služby, ľudí...

Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby - 19 príbehov z karantény je naozaj príjemná publikácia, ktorá zachytáva životy ľudí počas silného lockdownu, ktorému sme čelili pred takmer rokom. Zatvorení vo svojich domoch, chorí, zdraví, tehotné, trpiaci, oddelení od rodín, túžiaci po slobode, ale zároveň všetky si uvedomujúci, že je to potrebné. 

Celá kniha je v akomsi pozitívnom duchu, pretože autori jednotlivých textov tvorili svoje "výstupy" v čase, keď slabla prvá vlna a čakali, či príde druhá. Ide o zachytenie strachu zo života, z toho, čo príde, ale zároveň aj poukázanie na to, že sa bojíme aj iných vecí a sú aj iné choroby, ktoré nám znemožňujú prežívanie - napríklad rakovina.

Či už ide o pozitívnych, alebo negatívnych ľudí na testovanie covidu, každá osobnosť v tejto knihe si uvedomovala závažnosť situácie a zároveň hľadala pochopenie a krásu v dňoch, ktoré nastali po diagnostikovaní prvého pozitívneho prípadu. 

V textoch je cítiť vďačnosť byť spolu s rodinou, jej dôležitosť v našom živote, to, že sa tento život nezastavil, ale stále sa točí. Len my sme na chvíľku zastali. Nadýchnuť sa. Covid nás niečo naučil - naučil nás veci "nehrotiť", užívať si život, rodinu, zblížil nás s príbuznými, naučil nás pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc, naučil nás spojiť sa, veriť v ľudskosť a v lepšie časy. 

Keď tieto riadky píšem, musím sa priznať, pripadá mi neuveriteľné, ako sme prežili prvú vlnu, ako sme si vedeli pomôcť, ako sme dodržiavali nariadenia, ako sa ľudia zachovali a ako všetko brali vážne. Keď som čítala jednotlivé texty bolo mi smutno, že niektoré veci sa zmenili - zhoršila sa zdravotná starostlivosť, lekári idú na úplné maximum, ľudia stratili svoju pôvodnú zodpovednosť a niektorí aj vieru v lepší zajtrajšok. 

Keby sme si pripomenuli, ako sme riešili veci pred pár mesiacmi, možno by sme sa nedopracovali tam, kde sme teraz. Bolo by zaujímavé čítať takúto publikáciu, ktorá by obsahovala texty zachytávajúce druhú vlnu na Slovensku, zrejme by v nich nebolo toľko pozitivity a ľudskej starostlivosti či pokory. 

Verím však, že ľudia nájdu v sebe opäť silu bojovať a zatknúť zuby, ako aj hrdinovia v týchto príbehoch, áno, sú to hrdinovia, pretože sa snažili urobiť niečo pre seba, pre spoločnosť, pre rodinu, pre druhých. Každý jeden našiel krásu v týchto časoch a pretvoril ju tak, aby sme si ju vážili. Takíto ľudia by mali ostatných inšpirovať. Možno si budete hovoriť, že to, čo sa v tejto knihe píše, už dávno tak nie je, aj ja som si to hovorila, ale je zaujímavé sledovať, ako sa život mení z mesiaca na mesiac, ako sa menia priority, niekedy aj ľudia. Keby sme aspoň spolovice takí, ako týchto 19 ľudí, tak by život bol omnoho krajší a znesiteľnejší... Nezabudnime v sebe ľudskosť a nájdime ju skôr, než bude pre niektorých neskoro....

Na záver by som si dovolila citovať Petra Hámora: "Nosiť rúško je to najmenej, čo môžeme urobiť. Som zvyknutý na slobodu a voľnosť, ale toto ma v žiadnom prípade v ničom neobťažuje, nemyslím si, že pozajtra zomriem, keď budem mať dnes štyri hodiny rúško na tvári." (s. 143)

>Sima<

Za knihu ďakujeme Albatros Media. Kúpite si ju aj na ich stránke.