Bolo to úplne inak - Kody Keplinger // recenzia

 ,,Akoby život so skutočnými spomienkami na ten deň nestačil, budú ma teraz mátať aj tie prekrútené."

Vždy, keď sa stane nejaká tragédia, zasiahne to široký okruh ľudí, od starých ľudí, cez mladších až k médiám. A ako vieme, hlavne v tieto dni, média vedia byť zákerné a farby si miešajú podľa seba. Možno neprekrúcajú, ale vyberajú si tie najšťavnatejšie kúsky príbehu a ten zvyšok si dozdobia. Vari to už nie je úplne iný príbeh? V knižke Bolo to úplne inak hlavná hrdinka bojuje za pravdu. Možno už je neskoro a zmedializovaný príbeh sa ľuďom páči viac ako pravda. Každý boj je však namáhavý.

BTÚI má nádych detektívky, avšak záver vieme už od začiatku. Nikto nevie, čo sa počas streľby stalo naozaj. Médiá vykreslili Sarah ako sväticu, bojovníčku.Niežeby to Lee svojej najlepšej kamarátke nepriala, tak sa to však nestalo. Lee však dlhé roky mlčala, panika jej bránila prezradiť jej pohľad. Mlčala až kým to nezašlo tak ďaleko, že o jej kamarátke napíšu knihu. To Lee postrčilo prehovoriť. Nestretla sa však s vrúcnym privítaním, práve naopak. Odsúdili ju rovnako ako Kelie, dievča, ktoré sa pokúšalo hovoriť pravdu pred tromi rokmi.

,,Nikdy nezabudnem na to, ako ma objala. Akoby som bola jej záchranný čln. Akoby sa mala utopiť, a ma pustí."

Postavy sú v knižke vykreslené veľmi realisticky. Sú rôznorodé, majú strach, cítiť ich traumu, ktorá ich zožiera, bráni im fungovať, nechcú o tom hovoriť, uzatvárajú sa,a hlavne... majú svoju verziu príbehu. Keď Lee začala svojich kamarátov prosiť o pomoc s odkrytím pravdy, ešte netušila, že sa pravda natoľko zamotá, ani to, že ju táto zúfalá snaha zaženie až za hranicu posadnutosti. Každý z nich mal  v hlave iný obraz skutočnosti. Sčasti pravdivý a sčasti nepravdivý. Kde je teda tá hranica pravdy? Ako ju rozlíšiť? Počuť pravdu je mnohokrát kruté a prijať ju je oveľa ťahšie. Preto sa Lee stretáva s odporom a nenávisťou. Prečo? Veď sa len snaží o to, aby každý poznal realitu a nie rozprávku z televízie.

Nielen Lee som si obľúbila. Najviac ma bavil Denny, jeho silná osobnosť je inšpiráciou a jeho kamarátov mi bolo ľúto najviac, aj z toho kúsočku, ktorý odkryl to boli skvelé postavy. Milesova temnota príbehu dodávala nádych tajomného sveta. No a Eden bola tým článkom, ktorý v duchu skrýval rodinnú traumu. Je ta zložité hnevať sa na rodinu.

Dej je chytľavý. Priebeh Leeinho pátrania po pravde bol plný prekvapenia a zvratov. Príbeh je nečakane poprepletaný a dopĺňaný rôznymi útržkami a rozhovormi. Čo mi však prekážalo pri čítaní, bola nekonzistentnosť. Leeino ropzávanie predstavuje jej list, jej pohľad, jej pravdu. Do toho však boli popriliepané listy ostatných preživších, aj mini kapitolky venované obetiam. Toto dosť narúšalo plynulosť príbehu. Úprimne, by mi vôbec nevadilo, keby Lee všetky obete nepredstavovala. Vôbec sa v príbehu nevyskytovali a aj keď si uvedomujem, že to bolo súčasťou Leeinho skúmania, jej svedectva, myslím, že sa tým autorka trápila úplne zbytočne. Aj keď je Lee skvelou a zaujímavou rozprávačkou, tieto časti ma až tak neoslovili. Listy uzatvárajú príbeh, formujú jeho smerovanie a uzatvárajú ho. Spolu tvoria celú skladačku. Dej preto však plynie pomaličky, nie je tak akčný. Osobne, som však bola rada, že nie je plný detailov o streľbe.

Ako plynul dej, aj moje názory o postavách sa menili. Knižka ukazuje vážnosť vplyvu médiu a aj z nás, čitateľov, spravila ovečky. Myslíme si to, čo čítame. Aj keď to tak nebolo úplne 100%-tne, uvedomujem si, že som z veľkej časti kopírovala Leeine pocity. 

,,Nemusela zomrieť ako mučeníčka, aby bola mojou hrdinkou."

Knižka sa aj napriek svojej naliehavosti číta veľmi ľahko a skrýva v sebe odkaz nepredvídateľnosti a krehkej hranice medzi pravdou a fantáziou.  Je silným zážitkom a nepredvídateľným odkazom smutnej udalosti a je plná smútku, strachu, priateľstva a nových začiatkov.

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme AlbatrosMedia Objednávajte tu.

- Veronika -