streda 13. decembra 2017

Podvedená láska - Recenzia

Anotácia: Keď sa Dália po ťažkom úraze preberie v nemocnici, s hrôzou si uvedomí, že si nič nepamätá. Nevie, kto je, nespoznáva svojho manžela ani vlastné deti. Jej minulosť je zahalená nepreniknuteľnou hmlou.
V domácom prostredí sa pomaly spamätáva z úrazu a snaží sa spomenúť na čokoľvek z doterajšieho života. Ako sa však zdá, jej milujúci manžel nestojí práve o to, aby sa jej pamäť vrátila. A čo je ešte zvláštnejšie, očividne jej niečo taja aj deti.
Dália je zo situácie čoraz viac zmätená a zúfalo sa snaží rozmotať pavučinu týchto záhad. Celá situácia sa ešte viac skomplikuje, keď sa pred dverami objaví neznámy muž, ktorý tvrdí, že ho Dália miluje.
Napriek tomu, že jej v hľadaní odpovedí pomáha najmladšia dcéra a najlepšia priateľka, Dália potrebuje posledný impulz, aby hádanku ohľadom svojej minulosti vyriešila, aby do skladačky tajomstiev zapadol posledný dielik...

***

Najskôr asi začnem tým, prečo ma zaujala táto kniha.
Prvý dôvod: Autorka patrí medzi známejšie slovenské autorky.
Druhý dôvod: Vždy som si chcela od nej niečo prečítať.
Tretí dôvod: Moja sestra ju miluje. Má všetky jej knihy. (Už aj na túto si robila nárok.)
Ako to dopadlo? Bola som unesená alebo ma sklamala??

Slovenské autorky mám vcelku dosť rada, aj keď mám pocit, že štýl písania majú úplne rovnaký.
Začiatok ma vôbec nebavil. Autorka mala akýsi plytký, nepremyslený dej, veľmi predvídateľný a vôbec nie zaujímavý. Hádky medzi deťmi hlavnej hrdinky mi pripadali ako keď sa detiská hádajú, a to boli dospelí ľudia! Syn mal dokonca dieťa a priateľku. Za ich nezmyslené postupy zmýšľania a sebecké správanie vy som ich najradšej vyfackala.

Ľudia zabudnú, čo ste hovorili, ale nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.


Jediná sympatická mi bola Simona (menovkyňa, no nedalo sa aby nebola sympatická....ale nie :-P). Racionálne zmýšľanie, pozerala hlavne na to, aby bol každý šťastný a spokojný, znášala každú bolesť hrdinsky, bola rebel a nedávala si servítku pre ústa.V niektorých ohľadoch, momentoch mi pripomínala mňa.

Vierka, Václav boli sebecké deti, ktoré sa na svoj vek rozhodne nesprávali. Zaujímali sa len o seba a o udržanie rodiny, ktorá prestala už dávno fungovať, no oni boli príliš zaslepení, aby si to všimli. Išlo im akoby o "poriadok". Prežili si svoje, majú deti, sú šťastí atď. Klišé ! 

Tiež mi miestami prekážala Dáliina matka, ktorá síce na podloženie faktov mala svoje vysvetlenia, ale tiež nerozmýšľala triezvo. Jedine otec a Simona nezatvárali oči!

Kniha vám rozhodne neprinesie tajomstvá, ani chvíľkami detektívku, ktorú by ste rozhodne si miestami priali.
Viete presne už od prvej strany kto čo spravil, respektíve nespravil.
Neodhalí nám žiadne nové skutočnosti, čo ste si nemohli dovtípiť, ale zas ukáže, ako sa vie správať žiarlivá žena, dominantný, násilný muž, taktiež načrie tému kontrolovania telefónov, života ľudí.


- No, kam ideš, kam? - skríkla Nikola zúrivo. - Za ňou?!
- Kamkoľvek, kde nebudeš ty. Lebo všade inde je lepšie ako pri tebe! - ...


Ideálny ženský román s prvkami akcie, nie síce premysleným príbehom, ale zas s pointou. Keď sa po 60 stranách do nej začítate, nebude sa vedieť od nej odtrhnúť. Budete chcieť vedieť viac, až tak, že skončíte na konci, ani nebudete vedieť ako, zistíte, že je to vcelku skvelá kniha, ktorá ukazuje silné priateľstvo, rodiny, lásky - materinskej, láska dcéry voči matke či láske ako takej.
Budete sa smiať, tŕpnuť s postavami, zažívať všetky prehry, pády, ale aj vzostupy.

Nie je to kniha, z ktorej "padnete na zadok", ale určite vo vás niečo zanechá, niečo jedinečné, nejakú myšlienku, situáciu.

>Sima<

Za túto knižočku by som chcela poďakovať vydavateľstvu Motýľ.

pondelok 11. decembra 2017

Sklený zámok - Recenzia

Anotácia: Jeannette Wallsová prežívala nádherné detstvo. Otec ju denne unášal do rozprávkového sveta, k nohám jej kládol hviezdy z neba a sľuboval sklený zámok. Nevadilo jej, že zaspávala s prázdnym bruškom a často aj uprostred noci spolu so súrodencami bezhlavo utekala do nového dou. Až sa jedného dňa rodina ubytovala v kartónových škatuliach bez adresy.
Jeannettini rodičia Rex a Rose Mary Wallsovci boli presvedčení stúpenci hnutia hippies. Svoj život premenili na jedno veľké dobrodružstvo - jednostaj na cestách so štyrmi deťmi a neustále na úteku pred nezaplatenými faktúrami. Matka sa považovala za maliarku a spisovateľku, otec za geniálneho vynálezcu - v skutočnosti to bol notorický alkoholik.
Jeannette Wallsová začína svoje spomienky opisom cesty na večierok, keď premýšľajúc nad vhodnosťou zvolenej toalety zazrie cez okno taxíka vlastnú matku, ako sa prehrabuje v kontajneri. Tento pohľad v nej prebudil živé spomienky, ktoré opísala v románe Sklený zámok.

***

Po všetkých tých rokoch blúdenia našli domov.


Keby som mala zhrnúť túto knihu do pár slov, tak by som určite povedala, že je to veľmi silný, reálny príbeh, ktorý vás chytí za srdce, ktorý si získa vašu pozornosť a po jeho prečítaní vám v hrdle uviazne hrča a vy nebudete vedieť, čo so sebou. Či máte plakať, či sa máte usmievať, či máte zmeniť priority vo svojom živote.

Sklený zámok je už od začiatku plný kontrastov. Či už kontrasty v prostredí, v charakteroch, v rase, či dokonca aj v jednotlivých osobách - vždy mali dve tváre.
Matku a otca ste niekedy chápali, milovali, ale zároveň aj nenávideli a nedokázali pochopiť ich zmýšľanie. Na jednej strane trpeli hladom, na druhej strane nemuseli.
Vidíme, že svoje deti milujú, aj nie. Dokážu im vytvoriť skvelé podmienky pre život, ale na druhý stranu nie.

Žijem vo svete, ktorý môže kedykoľvek vzplanúť.


V tejto knihe nájdete tému rodiny, lásky, priateľstva, dlhov, alkoholizmu, chamtivosti. Skrátka všetkého, čo ovplyvňuje život ľudí, aj ten váš. Problémy, utekanie od nich, riešenie aj neriešenie, sila, odvaha, pád na dno.

Neviem ani, ako opísať túto knihu, pretože po jej prečítaní vo mne ostalo akési prázdno. Počas čítania som mala chuť rodičom uštedriť poriadnu facku, zobrať im deti, pomôcť im, dať im lepšie podmienky na život, túžila som, aby sa ich trápenie skončilo. No na konci sa moje myšlienky úplne zmenili a začalo mi byť akosi smutno za nimi. Za ich príbehom. Za odvahou niečo zmeniť, pomôcť, niečo dosiahnuť. Zúfalo som túžila po konci, a keď som ho dostala, stratila som slová.

Smiali sme sa zo všetkých tých deciek, čo veria mýtu o Santovi a na Vianoce dostávajú len kôpku plastových hračiek. "Po rokoch, keď tie hlúposti, čo dostali a zničili, dávno upadnú do zabudnutia," povedal otec, "vy ešte vždy budete mať svoje hviezdy."


Slová, ktoré ani teraz nedokážem nájsť, pretože po prečítaní tejto knihy si uvedomíte svoje chyby, svoje priority. To, že aj keď sú rodičia akí sú, vždy pomôžu. Môžu vám vynadať, zbiť vás, dávať hlúpe rady do života, byť chamtiví, nemyslieť na vás v oblasti jedla (čo mi prišlo dosť zlé a mala som chuť im ...ublížiť), VŽDY, keď ich budete potrebovať, vždy sa môžete na nich obrátiť. Aj keď niekedy boli sebeckí, nemysleli na vás, nechali vás v trápení, v niektorých ohľadoch, ktoré môžu, mohli, budú môcť zmeniť váš svet, tak vám pomôžu. Odrieknu sebe a pomôžu vám, aby z vás bol lepší, vzdelanejší, chápavejší človek. (Na druhú stranu vám dokážu ale aj dosť život skomplikovať.) 

V tejto knihe sa mi taktiež páčil vzťah súrodencov. Jeannette načrtla ich spolupatričnosť. Boli tu vždy sami pre seba, snažili si navzájom pomôcť. Či proti šikane, či peniaze, či jedlo, či oblečenie, či ubytovanie, či kamaráti, či zlí ľudia, či plány do budúcna.

"Vykašľal som sa na vás niekedy? spýtal sa nás a zvrtol sa na odchod.
Brian tichým hlasom, tak aby ho otec nepočul, povedal: "Áno."


V tejto rodine vidíme sebeckosť, poučovanie matky, ktorá konala v rozpore s tým, čo kázala. Vidíme chamtivosť otca, nezmyselné situácie, nezáujem. Ale zas vidíme aj lásku, podporu, silu otcovskej aj materinskej lásky, sila niečo zmeniť, ale aj nezáujem niečo zmeniť, rozporuplné rodinné vzťahy.
Najskôr detskú bezprostrednosť, kde život je jedným veľkým dobrodružstvom, a neskôr boj o prežitie, o lepší svet, uvedomovanie si toho, že to, ako žijú, nie je ideálne.

Je to smutný, ale nádherný príbeh, ktorý vo vás bude dlho doznievať. Budete prežívať okamihy radosti, smútku spolu s nimi. Budete v sebe dusiť smiech aj plač. Nebudete vedieť, čo si máte myslieť, pretože bude sa vo vás biť láska versus nenávisť. Tak, ako boli rozpoltené osoby rodičov, také pocity vo vás zanechá aj táto kniha.


"... A ak bude treba, pôjdem pešo. Postav ten Sklený zámok, no nie kvôli mne." 


Budete opúšťať svoju rodinu a zas sa k nej navrátite. Budete niečo prikazovať, zakazovať, pritom to  budete robiť. Budete mať plány do budúcna a budete sa snažiť ich naplniť. Budete zúfalo sa snažiť niečo zmeniť a aj to zmeníte. Budete chcieť niečo urobiť pre svoju dcéru, pokúsite sa to, ale vždy je niečo, čo vás zas stiahne na dno. Budete inteligentní ľudia, ktorí majú 4 deti, ale zároveň aj sebci, ktorí im nedožitia to, aby sa mali lepšie. Skrátka budete každou postavou tejto knihy. Raz budete chápať správanie rodičov, raz súrodencov, raz ľudí naokolo. Inokedy im prestanete úplne rozumieť. Jediné, čo budete vedieť určite na istotu je to, že bez činov nič nezmeníte.

>Sima<

Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť tu.

sobota 9. decembra 2017

Vianočný venček

Vianoce sa blížia! Síce v obchodoch už od októbra, ale teraz nemôžeme poprieť, že už sú za dverami. Darčeky, ozdoby, pečenie, upratovanie, všetko v plnom prúde, a tak som sa rozhodla prispieť aj ja do našej kolónky DIY. A čo to bude? Predsa niečo vianočné !

Určite k Vianociam patria aj venčeky. Či už na stôl, alebo na dvere, alebo na stenu. Dnešný venček bude na stenu. Samozrejme, môžete si na tento venček popridávať sviečky a každú adventnú nedeľu si pripáliť jednu sviečku. (Síce už prvú nedeľu máme za sebou, druhú už zajtra.) Alebo si môžete zozadu pripnúť špendlíkom malú stuhu a môžete si ho zavesiť na dvere. Je to len na vás. Na vašej kreativite. Každý výrobok záleží len na vás. Ja vám dnes iba ukážem to, ako som to vyrobila ja. Aký bude váš finálny produkt, či to bude gýč, alebo klasika, farebné alebo iba dvojica farieb, bláznivé, uletené, vianočné, to všetko záleží len a len na vás.

Asi začnem tým, čo potrebujete. Samozrejme, záleží na tom, ako všetko budete dávať dokopy, aký typ ozdôb budete používať. Možno nebudete používať taviacu pištoľ a budú vám stačiť iba špendlíky. Predstavivosti sa medze nekladú.

Pomôcky:
polystyrénový veniec (nájdete ho aj v Panta Rhei Creative)
stuhy (jednu hrubšiu a jednu menšiu, prípadne podľa gusta)
vianočné ozdoby (či čečina, či vianočné gule, či výrobky zo stúh, či zvončeky, kvetinky, to je na vás)
špendlíky
nožnice (samozrejmosť!)
zapaľovač (aby sa nám stuhy nestrapatili)
taviaca pištoľ
kliešte (iba v prípade nutnosti) + šidlo
príchytka na obraz (prípadne stuha, prípadne nič, podľa toho, aký venček sa rozhodnete vyrobiť)

1.) Ako prvé zapaľovačom opálime začiatok stuhy, ktorú pripevníme na polystyrénový veniec dvoma špendlíkmi, potom ju ďalej natesno omotáme okolo venčeka a na konci urobíme to, čo na začiatku: zapaľovačom opálime začiatok stuhy a prichytíme dvoma špendlíkmi (špendlíky nech sú na tej časti, kde budete lepiť ozdoby, aby sa zakryli)


2.) Ozdoby prichytíme buď špendlíkmi, alebo taviacou pištoľou. Ak má ozdoba stopku, tak si šidlom urobíme dierku do venčeka a kliešťami ju vtlačíme do dierky. Ozdoby lepíme postupne k sebe, podľa toho, ako sa nám to páči, ako nám to vyhovuje.


3.) Keď už máme ozdoby nalepené, tak z malej stuhy si urobíme mašličku a prichytíme ju špendlíkmi do stredu navrch. Prípadne si tam môžete pokojne pripevniť zvonček alebo nejakú inú ozdobu. Ak zvolíte stuhu, tak určite ohorte konce stuhy, aby sa nestrapatila.


4.) Zozadu na venček taviacou pištoľou nalepíme príchytku na obraz (alebo špendlíkmi stuhu)


5.) HOTOVO! Venček si môžete zavesiť na stenu. :)


Tak ako? Skúsite si vyrobiť takýto venček ? Ak áno, určite nám pošlite fotku. :-)

>Sima<

štvrtok 7. decembra 2017

Kráľova klietka - Victoria Abeyard (recenzia)

Plačem. Som vnútorne totálne rozožratá. Táto kniha ma naplnila očakávaním, vzplanula vo mne vášňou  a potom mi surovo zlomila srdce. A tiež ma pripravila o osemnásť nálepiek. Hltala som jej všetko.

,,Teraz som v kráľovej klietke. Ale on je v nej tiež. Mojimi putami je tichý kameň, tými jeho koruna."

Toto by normálne stálo na konci, ale nedokážem polapiť dych. Bola som úplne nadšená. A po poslednej stránke sa na mňa preniesla Marina zúrivosť a miesto blesku som chcela o stenu hodiť tú krásnu a dokonalú knižku.

,,Je kruté vkladať nádej tam, kde by žiadna byť nemala."

Prvý diel ma zaujal neobyčajnosťou. Svet rozdelený krvou. To znie extra lákavo. Začítala som sa až po pol roku, čo som mala knižku doma a nemohla som sa odtrhnúť. Druhý diel sa mi čítal pomalšie, nebavil ma tak ako prvý diel a mala som pocit akoby sa z knihy vyparilo čaro. Možno t bolo kvôli Mare, alebo Calovi. Až kým neprišiel koniec. Vtedy som už len čakala na deň, kedy vyjde tretia časť. Nevedela som sa dočkať. 

Obálka je nádherná. Tak ako sme zvyknutí už od prvého dielu, avšak KK je s ČK navlas rovnaká. Skoro som ju nepoznala v kníhkupectve, keby som si neprečítala titulok, ani by mi nedošlo, že sa dívam na tú dlho očakávanú knižku. Chcela som, aby bola tmavo modrá, aby aj v poličke mohli hrdo vyčnievať od najbledšej po najtmavšiu, ale krásna je tak či tak. Koruna na jednoduchom pozadí s krvou červených i strieborných. Výstižné.

,,Strach môže byť dobrý. Strach ti nedovolí zabudnúť. Strach a rešpekt, ktorý cítiš voči tej smrtiacej veci, to je podľa mňa tiež schopnosť."

Príbeh je rozprávaný z viacerých uhlov pohľadu. Jeden patrí určite Mare, druhý je Cameron a tretí sa objavuje až ku koncu a odkrýva nám vnútro krvilačnej Evangeline, ktorá mi dokázala, že nie je taká zlá. Nakoniec som si ju celkom aj obľúbila.

Postavy ma nesklamali. Cal bol lepší, Mare bola lepšia a dokonca som si postupne obľúbila aj Cameron a Evangeline aj s ich pohľadmi. Všetko ma prekvapovalo. V dobrom. Bol to výbuch a hurikán všetkého wau, čo som si mohla priať. Konečne som sa dočkala toho, aby Cal zahodil svoju chladnosť k Mare. Chcel ju zachrániť. Hrdina! Mare tiež prestala byť tak hnusná a namyslená, ako bola v SM.

,,Drž sa svojho hnevu... pomôže ti viac než čokoľvek iné, ak ho dokážeš ovládať."

Sledovať Mare v jej utrpení ma nakopávalo chcieť otáčať stránky rýchlejšie a tam kde sa stretla s Calom pomalšie, aby som si mohla vychutnať ten malý kúsok pokoja pred bojom. Mare som v druhom diele neznášala, presne som súhlasila s Cameron. Nepáčilo sa mi jej správanie, ale jej obeta a vydanie sa Mavenovi ma dostali. Zmenila sa. Obetovala sa za svojich. Oveľa viac sa mi páčilo dívať sa na svet jej očami. Vidieť ako premýšľa. Teraz.

,,Robím to jediné, čo vládzem. Stojím na okraji, vysychám a v tieňoch sa stávam zatrpknutou a vyhladovanou."

Klietka nie je nič závidenia hodné. Maven sa však postaral, aby jeho náklonnosť bola tou najhoršou mučiacou zbraňou. Klamať, nebojovať, nemôcť, nevládať... príšerné. Mare sa stala bábikou pre kráľove vrtochy. Maven bol monštrum, ale i tak ho malá časť zo mňa stále obdivuje. Nechcem sa ho zastávať, ale keby chcel, mohol Mare popraviť. Nespravil to. I keď bola červená.

Tŕpla som, aby sa všetko vyriešilo. Aby vyhrali, aby sa dostala z Mavenovho zajatia a aby sa tam ukázal hrdina Cal a ukončil všetko to trápenie. No nie. Potom musí prísť koniec, ktorý premieša karty už úplne a všetko spadlo. Zúrila som, chcela som plakať a kričať, ale máj by mi to neprinieslo. Dúfam, že štvrtý diel vyjde čo najskôr a ukončí moje muky. Táto kniha mi totiž zlomila srdce tým najkrajším spôsobom.

Victoria zas ukázala svoje umenie písať a získať si čitateľa. Je to fenomenálne.

Príbeh bol divý, poznávať nové zákutia zámku, Mare i Mavena bolo užitočné, sledovať ďalší vývoj k pádu bolo smiešne, byť súčasťou neobyčajného vzplanutia bolo víťazstvom už teraz.

Teraz musím len čakať, ale verím, že to štvrtý diel odpáli už nadobro. Pri tejto knižke som si zvykla na to, že príbehy sa nekončia šťastne, ale sú nositeľom posolstva. Teraz som zvedavá ešte viac.

,,...som len tieňom pre niekoho, kto je mojím slnkom."

Veľkolepé. Vtipné. Dojemné. Nervy drásajúce. Zbesilé. Kruté. Dych berúce. Ofenzívne. Dynamické. Cute. Neočakávané.Vystupňované. Dokonalé. Milujem to...

,,V ktorom živote môžem ešte veriť čomukoľvek, čo vyjde z tvojich úst?"

-Rony-
Súvisiace recenzie: Červená kráľovná, Sklenený meč

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi krásne ďakujeme vydavateľstvu Motýľ. Knižku si môžete objednať tu.