streda 22. januára 2020

Poslední Namsara - Iskari- Kristen Ciccarelli // recenzia

Každý vníma svoj čitateľský vkus trošičku inak. Ja sama som si vedomá faktu, že nie vždy čítam dosť kvalitnú literatúru na to, aby som sa mohla nazývať knihomoľom, a tak sama seba považujem skôr len za blogerku a knižného nadšenca. Moje obľúbené knižky poznáte, ja viem, som ľahko čitateľná. Avšak aj tak vám ešte niečo prezradím. Draky sú skvelým námetom a dobrá fantasy nikdy nie je zlá ;)

Ešte predtým, ako som sa pustila do čítania, som obdivovala krásnu tajomnú obálku. Za čo ma, samozrejme, hneď Simonka zvozila, pretože, a to už isto mnohí viete aj z nášho instagramu, mne sa viac páčila česká obálka a Simonke slovenská. Nuž, knižka už bola doma, takže.... smola? Ja som bola spokojná. Keby si knižku prezerám na Slovensku, asi by som sa do nej nikdy nepustila, avšak keďže teraz bývam v Prahe, mám možnosť vidieť všetky tituly v oboch prevedeniach a stačí si už len vybrať. Aj keď viem, že veľa ľudí túto obálku kritizovala, mne práveže pomohla pri výbere. A tu opäť víťazí moje ,,povrchné" ja, ktoré vyberá knižku podľa obálky. Drak je drak :D

Fantasy mám veľmi rada, avšak knižky s dračou tematikou som ešte príliš nečítala. Aj pre to som to chcela zmeniť a pustiť sa po dlhšom čase zas do niečoho oddychovejšieho a chytľavejšieho. Rozšíriť svoj fantasy záber a prečítať si niečo aj z čírej zvedavosti.

Sprvu mi do čítania moc nebolo, pretože tak, ako je česká obálka nádherná, jej vnútorná štruktúra je dosť nahustená. Vnútorný dizajn mi teda ,,nešmakol", ale pokračovala som ďalej, pretože príbeh bol plný prekvapení.

Hlavná hrdinka ma ako princezná absolútne nenadchla. Áno, chápem, že má ťažký život, je zjazvená a musí zabíjať drakov, aby sa svetu zavďačila, ale aj tak mi na nej niečo celkom nehralo. Kdežto hádajte, čo si ma získalo na plnej čiare? Tušíte správne, bol to jej nepovolený vzťah, čo by princeznej a otroka. Bol plný napätia, hádok, opovrhovania, ale aj ,,neviditeľného" priťahovania. V mnohých prípadoch som mala pocit, akoby ako otrok pobral oveľa viac múdrosti ako Asha. Samozrejme, hneď na začiatku prekuknete, že tých dvoch niečo pojí, klasika, proste napráskaná romantika, ale nevnímate to. Vy to ale očakávate a dúfate v to.

Okolo tohto pokojného spojenia autorka vytvorila nádherný svet plný nebezpečenstva a hrozieb, konfliktov a útekov. Kráľ posadnutý nadvládou, jeho skoro zať totálny blbec a jeho deti odhodlané bojovať za spravodlivosť a vlastné záujmy. Celkový koncept vzťahov medzi drakmi a obyvateľmi bol prítomný počas celého deja. Na jednej strane mi to však pripomínalo film Dračie srdce. Zas až tak inovatívny ten nápad nebol. Čož však prinieslo kúsok krásy do tohto nedokonalého sveta, bola naviazanosť na rôzne báje a povesti, tkoré sa s ľudom Firgaardu spájal. Príbehy o hrdinoch, svätcoch a o drakoch. Veľmi príjemné spestrenie deja. Aj keď, je pravda, že chváľami už som sa v toľkých súvislostiach strácala. Možno ich tam mohlo byť trošku menej. Avšak zaujímavo okorenili a doplnili dej v širších súvislostiach.

Áno, Ashin románik bol priehěľadný, avšak značne ho okoreňoval jej budúci manžel, niektoré s ním pojené situácie ma príjemne pobavili :D Poznáte tie agresívne silou dominujúce tipy. Veľa sily, prázdne mozgy.

Knižka sa číta vcelku jednoducho, nie je to nič náročné, dokonca pri nej ani netreba príliš rozmýšľať. Bol to pre mňa príjemne strávený oddychový čas. Aj napriek úžasnej téme a fajn postavám, sa k pokračovaniu asi nedostanem, pretože určite je mnoho knižiek, ktoré chytajú čitateĺa oveľa viac. Na druhej strane sa mi knižka jednoducho čítala a určite sa budem tešiť na viac knižiek s podobnou tematikou, len možno už menej priehľadné. Koniec koncov, myslím si, že prečítaním tejto knižy som určite nespravila nič zlé. Práveže mi také jednoduché čítanie padlo celkom vhod pred skúškami.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme PreŠkoly. Objednávajte tu ;)

- Veronika - 

streda 15. januára 2020

Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti (recenzia)

Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr.

Navštívil končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry.
Okrem niekoľkých dobrých priateľov Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce, pes a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.


"...ak človek nemá presný cieľ, ako pochopí, že dosiahol očistu?" (s. 30)


Paolo Cognetti je veľmi obľúbený taliansky autor, ktorý si získal srdcia slovenských čitateľov. Aspoň teda v mojom okolí. Vedela som, že bude musieť byť niečím špeciálny, pretože som na neho nepočula žiadnu kritiku. Musím priznať, že ma prekvapil.

Kniha, i keď má menší rozsah, si dokáže získať celú čitateľovu pozornosť. Vo vnútri akosi stále očakávate snežného leoparda, nejaký "zázrak" na konci, pričom zázrakom je celá kniha, ktorá je napísaná živým, príjemným jazykom, krásnymi opismi prostredia, ktoré dej nespomaľujú, naopak, dodávajú mu istú črtu a akúsi malebnosť.

Akýsi dotyk "mágie" vytvára aj autorov talent narábať s jazykom tým, že dokáže v každom okamihu zachytiť jeho krásu.
Čitateľovi sprostredkúva základné informácie o prostredí, ale zároveň aj o ľuďoch, o tradíciách, o spôsobe života, o radosti z maličkostí.

"Nasledujúcu otázku, čiže prečo my západniari prichádzame až sem, padáme tu od únavy, spíme na zemi, celí zaprášení a špinaví, a to, zdá sa, len a len preto, aby sme opustili teplé postele a rýchle autá, mi žena nepoložila, ale prečítal som ju v jej tvári. No keby ju vedela sformulovať, keby na to našla dostatok slov, našiel by som dosť slov na odpoveď ja?" (s. 33 - 34)


Dej je teda z veľkej časti popretkávaný opismi, ktoré sú skôr statického charakteru a nie sú rozsiahle; podáva informácie aj o svojom spôsobe stravovania, prežívania dní, nadväzovania kontaktov, spoznávania nových vecí.
Svoje rozprávanie dotvára jednoduchými kresbami, ktoré pomáhajú recipientovi lepšie sa zorientovať v priestore.

Filozofické úvahy, myšlienky nad životom, nevšedná krása poznania, prírody, jednoduchosti a vďaky sú pevnou súčasťou príbehu, ktorý aj na malom priestore dokáže prerásť do niečoho výnimočného.

Niekedy netreba zdolať vrchol je krátkou knihou, ku ktorej sa môžete kedykoľvek vrátiť, preniesť sa na chvíľku do oázy pokoja, krásy hôr a objavovať jednoduchosť a pokoru v každom kroku, ktorý v živote urobíte.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si zakúpite tu.

štvrtok 2. januára 2020

Deväť brestov - Robert Bryndza (recenzia)

Roberta Bryndzu slovenským čitateľom už zrejme netreba predstavovať. Do ich povedomia sa dostal sériou s Erikou Fosterovou, ktorá si svojím pútavým štýlom získala množstvo fanúšikov. Musím povedať, že aj mňa.

Na scénu prichádza však prichádza nová kniha, nová vyšetrovateľka Kate Marshallová, ktorá zažila kruté poníženie, a teraz musí bojovať nielen o svoju povesť, ale aj o svoj život.
Mladej Kate sa podarilo chytiť sériového vraha, známeho pod prezývkou Kanibal z Deviatich brestov. Jej úspech sa však čoskoro mení na potupu a ona musí s tým horko-ťažko bojovať.

Od týchto nešťastných udalostí však už uplynulo pár rokov. Život akoby sa stabilizoval a v ňom aj miesto pre Kate. Prednáša na univerzite a jej fungovanie je bezproblémové.
Až keď do jej života opäť vtrhne zločin.
Na scéne sa objavil imitátor Kanibala z Deviatich brestov, ktorý chce zavŕšiť jeho krvavé dielo...

Aj vy ste sa už dostali do fázy, kedy vám prídu niektoré knihy akoby odkopírované? Stále ten istý scenár, problémy či opisy?

Čitateľ musí uznať, že autor má skvelý nápad, zaujímavé zvraty a naozaj dokáže navodiť počas čítania napätie a záujem. Napriek tomu však v jeho knihách vidieť už akúsi šablónu, podľa ktorej tvorí a ktorá začína byť, povedzme si úprimne, miestami nudná. Autor sa akoby nezamýšľal nad iným "scenárom"; jednoducho už viete, čo bude nasledovať, ako všetko bude pokračovať. Čitateľa teda nemá čo prekvapiť.

Jeho tvorivosti táto šablóna viac ubližuje, ako pomáha. Do jeho kníh sa púšťate už len s tým, že viete, do čoho idete, neočakávate od toho nič viac, čo by vás zaujalo.

Odmietala byť obeťou vlastnej minulosti, ale keď sa človek stane obeťou v očiach druhých, už sa tej nálepky nezbaví. (s. 46)


Ďalším slabým článkom tejto knihy bola postava Kate. Nezáživná, miestami hlúpa, s množstvom problémov. Autor akoby nevedel vytvoriť zaujímavú vyšetrovateľku, ktorá je relatívne bezproblémová, no viac sa mu zdá prínosné vytvoriť postavu, ktorá je nevyrovnaná, má problémy v rodine, v prežívaní, ktorá koná na vlastnú päsť a ešte aj hlúpo dôveruje a, samozrejme, nejakým zázrakom sa jej vždy všetko, ako sa hovorí, prepečie.

Robert Bryndza je skvelým autorom, ktorý aj v jednoduchosti dokáže opísať zložitosť, dokáže vytvoriť prostredie, ktoré "dýcha", postavy, ktoré sú skutočné, no v Deviatich brestov akoby to prestal byť "on". Jeho prostredie dýcha síce záhadnosťou, temnotou, no nevnáša do rozprávania žiaden cudzí element.

Jeho postavy začínajú konať nepremyslene, i napriek tomu, že sú to vycvičení policajti, ktorí vedia, čo sa môže a nemôže robiť.

Istým pozitívnym momentom v knihe sú rodinné vzťahy, či už tie pozitívne, v ktorých si jeden člen hľadá cestu k druhému, alebo tie menej šťastné, ktoré zachádzajú až do akejsi posadnutosti.

Bryndza mal skvelý nápad, no jeho využitie je menej než priemerné. Síce zachytáva lásku, odvahu, myšlienkové pochody svojich hrdinov, no na druhú stranu sa nevyhýba klasickým klišé veciam, ktoré nájdete v každej druhej lacnej detektívke a v každom prvom lacnom trileri. Taktiež je nastavený na akýsi modul "všetko hneď vedieť", v ktorom dodáva Kate asi nadprirodzené schopnosti, pomocou ktorých dokáže vyriešiť všetko hneď, z ničoho nič.

Nemôžem však tvrdiť, že autori chýba napätie, vyhrotené vzťahy, zauzlenosť, zaujímavý príbeh, no miestami sa akoby zamotal do spleti, ktorú vytvoril, a ťažko sa mu z nej dostávalo.

Deväť brestov je kniha, ktorá je slabšia od svojich predchádzajúcich, avšak nenájde si svojich čitateľov. I keď je to slabší odvar oproti jeho iným knihám, tak stále v nej môžete nájsť pozitíva - zobrazenie vzťahov, opis väzenského prostredia, vyšetrovanie. Len sa nedá od nej očakávať príliš...

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite tu.

nedeľa 29. decembra 2019

Tichá pacientka - Alex Michaelides (recenzia)

Jej mlčanie bolo ako zrkadlo - videli ste v ňom sami seba.
A často to bol škaredý pohľad. (s. 109)


Alicia Berensonová má napohľad dokonalý život. Je známa maliarka, obklopená luxusom, vydatá za módneho fotografa, ktorého nadovšetko miluje.

A predsa, jedného dňa, sa to zmení...
Svojho muža chladnokrvne zavraždí, do hlavy mu vypáli päť rán a odvtedy neprehovorí.

Aliciino mlčanie sa mení na verejnú záhadu, ktorá ju preslávi. 
Psychoterapeuta Thea Fabera jej osud však natoľko fascinuje, že urobí všetko pre to, aby začala opäť hovoriť. Hľadanie pravdy však vyplaví na povrch skutočnosti, ktoré môžu Theov život rozvrátiť.

Neznášam, keď mu spôsobujem bolesť - a predsa mu niekedy až zúfalo túžim ublížiť a neviem prečo. (s. 136)


Tichá pacientka je psychologický triler s detektívnym podtónom, ktorý si získa vašu pozornosť už od začiatku. Tajomno, ktoré sa nesie od prečítania anotácie, ostane s čitateľom počas celej knihy.

Dej sa môže v prvom rade zdať banálny a príliš sa "ťahá", ale presne toto je autorov zámer.
Postupne sa dozvedáme nielen postup liečby Alicie, ale zároveň máme možnosť nahliadnuť do myšlienok Thea, ktorý nás sprevádza celým príbehom. A nielen do jeho myšlienok, ale zároveň aj do jeho života.

Autor doplnil dej aj viacerými odbočkami, ktoré zachytávajú denníkový záznam Alicie.
Čitateľ teda nie je napadnutý od začiatku, ale krok po kroku sa dostáva do hláv dvoch postáv, ktoré majú toho spoločného viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Radšej budem sama ako s nesprávnym človekom. (s. 181)


V knihe teda nechýba náhľad do psychiky postáv, problémy v manželstve, zdanie, že je všetko príliš dokonalé, zároveň sa nevyhýba stvárneniu psychiky aj vedľajších postáv, nielen tých hlavných.

I keď sa dej môže zdať prvoplánový, autor vytvoril naozaj premyslenú sieť ľudských osudov, ktorá vás rozhodne nenechá chladnými. Kniha je doslova nasiaknutá emóciami, ktoré sa derú na povrch. Nevynecháva lásku, zúfalstvo, nenávisť či strach.

Alicia sa môže zdať ako nevyrovnaná osobnosť, viac-menej len bábkou v rukách druhých, no dokáže čitateľovi, že je veľmi bystrá a zlo ostane potrestané presne tak, ako je potrebné.

Síce kniha končí veľkým odhalením a dá sa povedať, že uzavreto, čitateľ si môže koniec predstaviť sám a všetko môže inak dotvoriť. Alex Michaelides už ďalej nezachádza do podrobností, keď recipientovi vysvetlí všetko potrebné, ale necháva mu voľný priestor na myšlienky a dotvorenie príbehu.

"Tak ako terapia, aj hudba je o vzťahu - je absolútne závislá od učiteľa, ktorého si vyberiete." (s. 185)


Celý príbeh je podaný akoby v náznakoch a prijímateľ informácii nemôže len pasívne čítať, ale musí ich triediť, zhromažďovať a následne pochopiť. Viackrát mu vyrazí dych, ale pritom stále si udržuje neutrálnu roviny, keď vo vás prevládajú emócie, no on ich "nevystreľuje" príliš vysoko, dáva im voľný priebeh.

Tichá pacientka má určite skvelý potenciál zaujať čitateľov, priniesť im presne tú dávku napätia a tajomnosti, ktorú očakávajú, zároveň však má tendenciu, že na ňu postupne zabudnete, ako to bolo aj v mojom prípade. Autor síce vytvoril premyslený, zaujímavý a pútavý príbeh, ale časom aj toto jeho spracovanie vám vyfučí z hlavy a nezanechá vo vás hlbší dojem.

Oceňujem však množstvo digresií, ktoré deju veľmi pomohli, psychologické stvárnenie postáv, výsledný "vau-efekt" po prečítaní, striedanie pohľadov, či striedanie minulosti a prítomnosti, komplexný prehľad problematiky. Čo mi však absentuje je efekt, ktorý vo vás ostane ešte dlho po prečítaní. Knihu by sa dalo charakterizovať ako "ľahko zabudnuteľnú", avšak proces čítania za to všetko stojí, preto knihu  považujem za viac ako "vydarenú".

...láska, v ktorej niet úprimnosti, si nezaslúži nazývať sa láskou. (s. 120)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Panta Rhei. Knihu si zakúpite tu.

sobota 30. novembra 2019

Noc žeriava - Patrick Ness // recenzia

Najprv som si hovorila, aké hlúpe a nezmyselné bolo toto čítanie, no neskôr som sama sebe nadávala, aká hlúpa a bez zmyslu som bola pri čítaní.

The Crane Wife je asi výstižnejší titulok ako Noc žeriava, avšak stále je tam žeriav, takže v pohode. :D No možno by to čitateľovi trošku napovedalo, aby nebol povrchný a počkal na ten správny čas pre pochopenie.

Bohužiaľ, mojim najväčším problémom je ešte stále moje dochádzanie domov z Prahy po knižky, avšak ako som pred nedávnom prekonala moju čitateľskú krízu, som do čítania celá pobláznená a túto knižočku som zhltla ešte cestou vlakom naspäť. Bola taká chytľavá, že ani únava ma vo vlaku nezaujímala viac, než prísť tejto záhadnej knižke na kĺb a musím teda povedať, že ma dostala.

Nebola som zvyknutá čítať takéto plnšie knižky, avšak teraz viem, že to bola chyba a najmä knižky od Patricka Nessa sa dostali na vrchol môjho osobného rebríčka najchytľavejších kníh, pretože ešte som do rúk nedostala takú, ktorá by ma sklamala. Pri tomto autorovi je kúpa stopercentnou šancou úspechu.

Hlavné postavy sú v zrelom veku a prinášajú čitateľom múdrosť z ich životných ciest. George je predstaviteľom pokojného a nekonfliktného životného štýlu. Aj keď je priveľmi milý, dokáže sa postaviť za sovj zázor. Je však hlavným trpiteľom tejto knižky. Kumiko je zas utiahnutým introvertom s tajomstvami, Rachel je prudkým a výbušným človekom, Amanda čudným prchkým stvorením avšak nemá rada konflikty,... a, samozrejme, knižka nám prezentuje aj iné osobnosti. Ukazuje nám, aký je svet rôznorodý a na aké dôležité veci je treba brať ohľad, ak nechcete prísť o milovaného človeka a o kontakt s ním.

Toto umenie v umení je krásnym príkladom toho, že svet nemusí byť za každú cenu chladný, ale že je dôležité nájsť jeho krásy v nevšedných maličkostiach. No je len a len na nás, či sa rozhodneme pre vidinu chmúrneho zamračeného sveta, alebo si ho sprestríme a prestaneme myslieť negatívne.

Dej tejto knižky sa nikam neponáhľa, no zároveň sa nevlačie. Je to dokonalá zlatá stredná cesta. Samotný príbeh sa nám odkrýva z rôznych uhlov pohľadov. Čitateľ má na rozdiel od samotných postáv tú výhodu, že vidí všetko, kdežto postavám chýba pár hlavných detailov, a preto si svoju realitu musia doplniť sami.

S touto knižkou som mala jediný problém, ktorý by som ani nemala nazývať problémom, avšak je to značne malá komplikácia. Nemohla som prestať vyznačovať krásne pasáže a citáty. Celá knižka je jeden obrovský citát a inšpirácia. Je plná harmónie a vyžaruje z nej pokoj, ktorý má dopad aj na čitateľa. Knižka má čarovnú schopnosř zlepšiť náladu.

Tento príbeh je plný emócii, vreckovky sú nutnosť a nenechá vás prestať čítať, až kým nie ste na konci.

Sprvu som sa knižky bála. Nebude sa mi páčiť. Bude pre dospelých. Nepochopím myšlienku. Nebude sa mi páčiť. Nebude zaujímavá. Avšak všetky tieto predsudky zmizli už na prvej strane.

Na túto knižku budem ešte dlho myslieť a prehrávať si všetky tie čarovné momenty, plné motivácie.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu.

- Veronika -

štvrtok 21. novembra 2019

Ilustrovaný atlas najrokošnejších mláďat - Maja Sastromová // recenzia

Ako by ste dokázali opísať knižky, ktoré vás zaujmú na prvý pohľad hneď odo dverí kníhkupectva? Výrazne jednofarebné obálky? S postavami? So zvieratkami? Farebné? Preplácané motívmi? Čierne a elegantné? Biele s výrazným prvkom?

A ako to je u detí? Páči sa im každá knižka? Asi nie. Lákajú ich len tie farebné a ,,rozkošné".  Hravé. Málo textu. Samý obrázok.

Môžem vás ubezpečiť, že nech sú vaše preferencie akékoľvek, túto knižku si jednoznačne všimnete. Ako dospelí, tak aj deti. Príjemne vyzerajúcou obálkou na vás kričí ku vchodu a prosí si vašu pozornosť. Hneď na prvý pohľad vás rozcíti milou ilustráciou a originálnym názvom. Veď kto už by nebol zvedvavý na tie najroztomilejšie zvieratká na svete?



Táto knižka nie je hravá len navonok, je veselá aj vo vnútri. Nájdete v nej rôznorodý obsah. Autorka sa zamerala len na zvieratká, ktoré má sama rada, ale ukazuje nám svet aj ako celok. Celú rozkošnú zvieraciu ríšu. Nemusíte súhlasiť s rozkošnosťou z týchto stránok an sto tisíc percent. Aj jej čiernobiele stránky môžu byť tajomné a zaujímavé. Chytľavé a plné prekvapení. Nikdy nevite, čo na nás vyskočí pri pretočení stránky.


Knižka predstavuje hravú formu encyklopédie. Nie je zbytočne tučná ani zbytočne nudná. Prináša nám len tie najzaujímavejšie informácie o rôznych mláďatkách a ich zvieracích rodičoch. Zaujmú deti aj dospelých. Čo je ťažšie pri čítaní s deťmi, presvedčiť ich, že knižka nie je omaľovánka. Radšej skryte pastelky. Na čítanie pre malých prvákov ešte nie je. Písmenká nie sú pre nich ľahko čitaetľné. Sú trošku kostrbatejšie. Aj keď to na jednej strane pridáva autentickosť nakresleným obrázkom, tým najmenším budete musieť ešte čítať vy.

Aj napriek tomu, že sa knižka číta rýchlo, nie je ,,narýchlo zbúchaná" ani nepremyslená. Viem, že možno to vyzerá ako opak, pretože knižka na prvý pohľad vyzerá, akoby vyšla z rúk škôlkara, no chete vidieť moje umelecké kresby? Nie, nechcete. Nie je jednoduché kresliť dôsledne, ale jednoducho. Autorka myslela na všetko a prináša nám obsah v tej najchytľavejšej forme. Avšak nenechajte sa zmýliť hneď na začiatku. Knižka nie je primitívna. Informácie o zvieratkách nie sú jednoduché na zber ani na prevedenie, avšak autorke sa podarilo predostrieť nám ich v jednodušenom zmysle, profesionálne a pochopiteľne. Knižka je napísaná autorkiným prifarbeným štýlom, a tak v nej častokrát nachádzame jej osobnité vnemy, komentáre a myšlienky. Tak ako ona sama chápe tento svet. Knižka je vtipná a navodzuje krásnu, milú a pohodovú rodinnú atmosféru.

Knižka je zábvná, vzdeláva a zaručene v nej nájdete nemálo informácii, o ktorých ste doteraz nemali ani potuchy. Nie sú to len zhluky encyklopedických zaujímavostí, táto knižka tvorí príbehy. Rovnako je špecifická svojimi originálnymi ilustráciami. Jednoduché, krásne a výstižné. Nič viac im netreba. Ak sa v texte nachádzajú nejaké príliš ťažké slová na pochopanie, autorka ich prakticky vysvetľuje, aby každý mohol chápať, o čom hovorí. Pripomína nám, aký krásny je svet a živočíchy v ňom.

Začítajte sa aj do ostatných Ilustrovaných atlasov.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu. Táto vám nesmie chýbať ;)

- Veronika -

sobota 16. novembra 2019

Zloději dýmu - Sally Green // recenzia

Čo sa týka knižiek, viem byť veľmi povrchným človekom pri nákupe. Niekedy mi naozaj ku kúpe netreba nič viac, než len ako knižka vyzerá. Niekedy to vyjde, ale sú chvíle kedy by to vyjsť nemuselo a mohla by som sa sklamať.

,,Jen slovy se bojovat nedá.. Slova bez činů jsou jako tanec - je to hezké, ale neúčinné."

Táto knižka mi krášli poličku v Prahe už pár mesiacov. Bola to jednoznačná láska na prvý pohľad. Veď koho by tie stránky nezaujali? Priniesla som si ju z maratónu z Bratislavy a začala som ju hneď aj čítať, no pototm ani neveiem prečo som ju odložila naspäť. Pritom sa mi jej obsah veľmi páčil a aj začiatok ma chytil za srdce. Tak moc ma namotivovala, no skončilo to prvou kapitolou. Tento týždeň, keď už mi došli recenzáky a uvedomila som si, že Sima číta oveľa viac ako ja, chytila ma taká zvláštna depresia, ktorá ma ale dostala z mojej obrovskej čitateľskej krízy a opäť ma začalo baviť čátanie.

Knižka má úžasný náboj a skvelý nápad, ktorý je úžasne spracovaný. Dostatočne zamotaný a predsa jednoducho prepojený a zmysluplný.

Knižku som rozčítala opäť od začiatku, a tentokrát ma druhá kapitola nezastavila. Teraz však viem, prečo ma naposledy tak odradila.

Knižka rozpráva príbeh hneď o niekoľkých postavách a sami to určite veľmi dobre poznáte... nie všetky minipríbehy sú rovako zaujímavé a chytľavé. V tejto knižke ma zaujali všetky príbehy, avšak nemôžem povedať, že boli rovnako dynamické a chytľavé. Ale boli jedinečne premyslená a nakoniec som to ani nebrala ako tragédiu, pretože všetko to zrazu dávalo zmysel.

Hlavné postavy sú statočné, silné mladé a krehké osobnosti. Srší z nich jedinečnosť a vernosť povinnosti, sú hrdinami všedných dní a sú hodní obdivu. Každého čaká neľahký osud  a každý sa s ním chystá s hrdosťou pobiť a zvížaziť. Nevzdávajú sa, nemajú strach a bojujú za sprvavodlivosť a česť.

,,Ona je možná v téhle hře pěšákem, ale i pěšák může proměnit celou partii."

Samozrejme, mám aj svojich favoritov a tajné priania, ale netuším, ako ich osudy nakoniec dopadnú, no viem, že to bude veľkolepé. Naozaj sa teším, až zistím, ako sa im darilo. Ak vôbec.

Dej sa odohráva snáď po celom niekdajšom svete. V niekoľkých kráľovstvách. Postupne sa nám otvárajú hranice a rôzne krajiny, spôsoby vnímania sveta prostredníctvom rôznych národov. Knižka je rôznorodá a pestrá aj práve vďaka týmto intervenciám kultúrnych vplyvov. Príbeh napreduje veľmi rýchlo, aj keď jednotlivé kapitoly sú preskákané jedna postava cez druhú a na pokračovanie musí čitateľ ozaj dlhšie čakať, no aj vďaka tomu sa knižka tak jednoducho a úžasne číta. Je chytľavá a rozhodne nie je nudná.

Knižka sa končí tromi bodkami, čož v čitateľovi vyvoláva vlnu otázok a nekonečný vír predstáv a konšpirácii. Naozaj sa sama neviem dočkať ďalších častí. Verím, že budú rovnako úžasné.

- Veronika -