sobota 19. mája 2018

Navždy - Maya Sinay (recenzia)

"Každý máme svoju cestu. Ja si kráčam po tej svojej a verím, že prídem do cieľa. Každý občas padne, ale nie každému sa podarí vstať."


To čo bolo toto?!

Presne táto otázka sa mi vynorila v hlave, keď som dočítala túto knihu. Už dlho som nečítala niečo tak prudko návykové od slovenského autora.

Kniha sa točí okolo hlavnej postavy Funny, ktorá hrá basketbal, je fanúšičkou tenisu, má najlepšieho kamaráta Denisa, chápavých a skvelých rodičov, no nie ideálneho chlapa. Avšak jedného dňa sa rozhodne mu dať koniec a začať odznova, možno s niekým iným. To, čo ju ale momentálne zaujíma je iba basketbal a Denis, ktorý je akoby jej brat.

Celý jej život sa však zmení, keď pôjde na tenisový zápas. Odnesie si nielen poriadnu hrču na tvári, ale niečo oveľa cennejšie.

"Som šťastná, že ťa mám. Ak som ti to ešte nepovedala, chcem, aby si to vedel."


Funny je neskutočne ironická, sarkastická, dokonalá ženská, ktorú obdivujem a zbožňujem. Viackrát som sa v jej vyjadrovaní úplne našla a bola mi extrémne sympatická. Odvážna, rýchla, milujúca, priateľská, ale citlivá. Presne taká, aká mala byť.
Denis (to, že každý chlap okolo nej bol krásny, tak to je trošku klišé, ale nevadí) bol jej najlepší kamarát, brat. Ich vzťah som obdivovala a tíško závidela. Čistý, podporujúci, milujúci a oddaný.
Rodičia skvelí, podporujúci. Skrátka všetky okolo nej mali vlastnosti, ktoré by mal mať každý. Nikto jej nezávidel, každý sa jej snažil pomôcť, podporiť (až na jej bývalého, ale to je kapitola sama o sebe).

Autorka veľmi živo popísala situácie, charaktery postáv. Doslova vás vtiahla na turnaje, výhry, na ihrisko, do auta, skrátka všade ste mali pocit, akoby ste aj vy boli súčasťou deja a pomaly si k postavám vytvárali vzťah.

Všetky oči boli na mne, no nemala som pocit, že by ma vôbec videli. Pocit samoty ma urobil neviditeľnou a môj úsmev istoty medzi nimi nebol.


Silno máva vašimi emóciami. Ja som plakala, usmievala som sa v autobuse (ľudia si o mne museli myslieť!), mala som zimomriavky, bola som v napätí a doma som sa smiala nahlas.

Príbeh sa mi vryl pod kožu a ja som mala pocit, že ho žijem. Krásny príbeh podpory, odhodlania, lásky, rodiny, priateľského puta, ktoré drží stále pokope, nech sa deje čokoľvek.

Knihu som doslova nepustila z ruky - čítala som ju v autobuse, počas hodín, počas čakania na autobus a aj počas chôdze. Získala si moje srdce hneď. Nielen postavami, ale aj životnými strasťami. Či už boli dobré, alebo aj menej dobré, vždy si hlavní hrdinovia zachovali svoju tvár a spoločne sa snažili všetko predýchať, navzájom si byť oporou a nestratiť nádej v lásku.

Za mňa určite jeden z tých silných slovenských románov, na ktoré budem dlho spomínať. Mierne klišé určite tejto knihe kvalitu neodoberá a je to tá najlepšia možnosť, ak si chcete poplakať a aj sa zo srdca zasmiať, uvedomiť si, aký je život krehký.

Nevedela som, ako mohli všetci tak rýchlo doslova preliezť moju obrannú stenu, ktorú som si tak dlho budovala. Ale bol to dobrý pocit niekam patriť a mať vedľa seba ľudí, ktorým na mne záleží.


>Sima<

Za knižku ďakujeme samotnej autorke. Môžete si pozrieť jej instagram tu.

štvrtok 17. mája 2018

Takmer definitívny zoznam najhorších nočných môr - Krystal Sutherlandová (recenzia)

Každý z nás sa bojíme. Je to strach pred skúškami, strach, keď rozbijeme susedovi okno, strach o blízkeho, zo samoty, z tmy... Čo by ste robili, keby ste vedeli, že váš najväčší strach vás raz pripraví o život?? Skúsite sa mu vyhnúť. Funguje to tak však??

,,Vtedy sa jej spýtal, či je anjelom, alebo démonom, ktorý si prišiel po jeho dušu."

Reginald Solar, starý otec Esther a Eugena, stretol smrť. Odvtedy sa vyhýbal vody ako najlepšie vedel. Téma tejto stretávky so smrťou je prítomná počas celého príbehu. Esther rozpráva príbehy svojho starého otca a postupne však zisťuje, kde v skutočnosti je pravda. Príbeh je teda, po lopate, dosť na hlavu. Matka sa snaží pritiahnuť si šťastie, otec je zavretý v suteréne a nevyjde ani na prvý schod hore, brat sa smrteľne bojí tmy, a tak nikdy nezhasínajú.

Trošku moc, no nie? Každý má svoj strach a stráni sa ho. Akému osudovému strachu musí čeliť Esther?? Aby toho nebolo málo, má ich hneď 50. Stretne starého kamaráta a nejakým zázračne nevysvetliteľným spôsobom sa ich cesty opäť spoja. No ich vzťah je nevyspytateľný. Esther cúva a Jonah sa neozýva. Aj cez všetky kotrmelce však pokračujú k svojmu cieľu. Každú nedeľu spolu čelia jednému zo zoznamu. Jonah svojimi videami o tom, ako Esther čelí svojim strachom, spraví z Esther hviezdu internetu. No Esther to naštve a prestanú sa vídať. Nečakané, čo?

,,Päťdesiat strachov. Päťdesiat týždňov. Päťdesiat videí. Päťdesiat šancí stretnúť smrť a požiadať ju, aby zrušila kliatbu."

Esther má záľubu v kostýmoch. Každý deň je z nej iná postava. Jonah ju podporuje a bum tresk, zamilujú sa. Prekonávajú strach v krivoľakých kostýmoch. Ďalšia z vecí ktorá mi prišla pritiahnutá za vlasy. Vlastne celá knižka bola na mňa asi príliš, taká nevydarená fantasy. Stretnúť smrť, byť posadnutý, skrývať sa do kostýmov... príliš.

Príbeh je popretkávaný zdĺhavými opismi a myšlienkami. Z tretej osoby je to asi ťažko opísať, ale mňa miestami nudili. Moooooooc. Koniec oproti začiatku naberie na obrátkach, mnohé dni sú preskočené a detaily sú povynechávané. Až príliš skoro to skončilo, na to ako pomaly to prebiehalo.

Aj napriek chytľavému námetu ma knižka neoslovila tak, ako by som čakala. Dobružstvá boli super. Ešte keby boli dynamickejšie, živšie. Zdĺhavé komentáre všetko zdržovali a mne to kradlo motiváciu pokračovať. Nevedela som sa dokopať do konca. Situácie sú smiešne až absurdné, i keď na konci pochopíte, že pravda je inde. Avšak aj cez to postavy evoluovali a na konci s viditeľným progresom v americkej idylke som mohla povedať, že keby príbeh pokračoval, asi by som si ich obľúbila.

,,Každý človek, ktorý miluje aj tak riskuje, že stratí svojho milovaného... Láska bola pasca, lepkavá ako melasa, spájajúca dvoch ľudí"

Podstatní však neboli len Esther a Jonah, ale aj jej brat Eugene a kamarátka Heph, ktorí ich sprevádzali cestou k dobrodružného porazeniu smrti. Oslobodilo to ich rodinu od kliatby, alebo si iba zhoršili vzťahy so smrťou?

Každopádne má knižka veľa milých myšlienok a povzbudivých rozhovorov. Postavy sú strelene originálne a nápad je fajn. Nebola som unesená, ale vďaka koncu môžem povedať, že to nebola najhoršia nočná mora. Prepáčte mi všetci, ktorým sa knižka páčila, toto však nebola moja šálka kávy.

,,Nezlomil si ma. Našiel si spôsob, ako ma oslobodiť."
-Rony-

 Za poskytnutie recezného výtlačku ďakujeme bux.sk

utorok 15. mája 2018

Zraňujúca láska - Elena Ferrante (recenzia)

Elena Ferrante je fenoménom v knižnom svete, pretože nielenže jej osobnosť je zahalená do rúška tajomstva, ale je aj výborným rozprávačom, ktorý zaujme a dodá takú tú pravú taliansku atmosféru.

Zraňujúca láska je o Delii, ktorá po predčasnej a záhadnej smrti svojej matky sa vydáva hľadať pravdu do chaotických, dusivých ulíc svojho rodného Neapola. Dospeje k rôznym znepokojivým zisteniam, ale zároveň si pospomína na staré časy, či už boli dobré alebo zlé, to sa dozviete v tejto knihe.

Roky sme všetky tri žili v rozdielnych mestách, každá so svojím životom a spoločnou minulosťou, ktorú sme nemali rady.


Ak by som mala opísať túto knihu pár náhodnými slovami či slovnými spojeniami, tak by som určite nevynechala tajomstvá, Taliansko, talianská rodina, násilie, smútok, plač, detská naivita, žiarlivosť, staroba, mladosť, problémy, úkryty, psychické násilie, obeť či kat?, nejednoznačnosť...a tak ďalej. 

Kniha je doslova zmesou postojov, paradoxov, násilia - fyzického aj psychického, rozpamätávania sa a miestami až takej detektívnej zápletky. Elena opäť zas a znova ukázala svoj talent písania. Dej je jednoduchý, pokrytý tajomstvami, ktoré spoločne odhaľujeme, ale aj tak niektoré ostanú skryté. Číta sa veľmi rýchlo, autorka dosť často píše o tom, ako postavy hovorili v nárečí, zakladá si na malých detailoch a na pravej atmosfére Talianska, ktorá je výnimočná, ale aj miestami strašidelná.

Pochopila som, že definitívne strácam svoju matku a je to presne to, čo chcem.


Delia aj napriek tomu, že je rozprávačkou príbehu, tak moc sa neprejavuje. Dej sa skôr sústredí na odhaľovaní právd, poloprávd, či lží, ale postupom času nám ona predostrie to, čo je zamlčané a že všetko má svoju podstatu, prečo je to tak. Napriek tomu, že bola miestami nerozvážna, tak aj tak mala v sebe taký ten charakter, ktorý u vás vytvorí sympatie. Napriek tomu, že jej otec nebol ukážkový a nebránil sa používaniu násilia, tak aj tak mala k nemu určitú úctu. Keď prekračoval medze, tak radšej odišla, ako by to malo dopadnúť inak. 
Svoju matku milovala, ale miestami jej aj závidela a z toho sa vyvinuli nepríjemné dôsledky. 
Na mňa pôsobila vcelku príjemne. Mala temperament, ktorý ju dotváral a bola priama, nedala si skákať po hlave. 

Bola som s ňou identická, a predsa som trpela neúplnosťou tej identity.


Elena v knihe využíva zúrivý prúd reči, všetko sa snaží poňať autenticky, postupom času nás zoznámiť so všetkými tajomstvami, ale zároveň nám necháva prúd otázok v hlave, na ktoré si máme odpovedať sami.

Dej plný vzťahov, rodiny, lží, detailov, skúmania, hľadania si vás získa. Nebudete vedieť prestať čítať, chcete sa hneď dozvedieť pravdu, a keď sa ju už dozviete, tak vám začne všetko do seba zapadať a v tom je presne to čaro tejto autorky. 

Ako prvé som počula tiecť vodu v kuchyni a na zlomok sekundy zmizla hranica medzi skutočným a vymysleným a mne napadlo, že matka nezomrela, že jej smrť je len dôsledkom dlhej, úzkostnej fantázie, ktorá sa začala veľmi dávno. 


>Sima<

Za knižočku ďakujeme PantaRhei. Kúpite ju tu.

piatok 11. mája 2018

Oblak a veľryba - Anne Nesbetová (recenzia)

Problém bol v tom, že Noah si už vôbec nebol istý, či si robí srandu, alebo či to boli imaginárne dvere do imaginárneho sveta, alebo či sa nejako skĺzla do štrbiny medzi reálnymi a imaginárnym a zasekla sa tam.


Detský príbeh o Noahovi popretkávaný tajomstvami na pozadí historických faktov si vás získa!

Noah Keller má celkom normálny život, až kým mu rodičia jedného dňa nepovedia, že všetko je inak. Nemá 11 rokov, ale ešte len 10. Nevolá sa Noah, ale Jonah a on spolu s rodičmi idú na pár mesiacov do Východného Nemecka, za železnú oponu. Noahovi sa však v mysli hmýria rôzne myšlienky, tajomstvá, otázky ohľadom svojej rodiny, ohľadom fungovania krajiny a taktiež ohľadom mladého dievčatka, ktoré býva pod nimi.

Cloud-Claudia bola ako duch, ktorý sledoval každý jeho krok. Nachádzal po nej stopy. Krieda, papierik v tvare veľryby. Len ju nikde nezazrel. 


Keďže je kniha pre deti od 10 rokov, tak aj štýl písania je prispôsobený deťom - jednoduchý, rýchly, bez hluchých miest, vyvolá vo vás záujem. Kniha má nielen jednoduchý príbeh dvoch detí, ale je to príbeh, ktorý sa odohráva počas "existencie" železnej opony, kedy boli všetci ľudia vo Východnom Nemecku pod dohľadom, nemohli sa slobodne vyjadrovať. Celý príbeh je teda popretkávaný strachom, hrozbou a tajomstvami.

Napriek tomu, že sa kniha odohráva v takomto prostredí, tak Jonah a jeho kamarátka Cloud-Claudie si našli k sebe cestu a snažia sa žiť normálny detský život. Čo sa nie vždy darí, keďže Cloud-Claudie prišla o rodičov. No na ich strate je aj tak veľa nejasností a tajomstiev, ktoré sa hlavní hrdinovia v tejto knihe snažia nejakým spôsobom zistiť.

"Keď sa na to pozrieš takto," zašepkal Noahov otec a hľadel pritom na jamy v zemi, "uvedomíš si, že sloboda je zložitá vec."


Jonah a Cloud-Claudie sú odvážne deti, ktoré majú celkom odlišný charakter. Jonah je skôr chlapec, ktorý sa drží pri zemi, má v istých momentoch strach a snaží sa kontrolovať všetky situácie, aby to pre nich nedopadlo katastrofálne. Napriek tomu, že dusí v sebe istý strach, tak s Cloud-Claudie sa stáva odvážnym a ochotný čeliť všetkým situáciám čelom.
Cloud-Claudie je dievčatko, ktoré odmieta akceptovať "pravdy", ktoré jej tvrdia ľudia okolo nej - stará mama či zástupcovia "poriadku" v krajine. Chce vedieť detaily a žije si miestami svoj svet, kde je všetko dobré a krásne. Jonahovi dodáva odvahu a vytvára si s ním čistý, detský, kamarátsky vzťah.
Jonahovi rodičia sú miestami blázniví, inokedy vážni. Sú takým stelesnením rodičovstva. Boja sa o svoje dieťa, snažia sa mu pomôcť (aj čo sa rečovej bariéry týka - Jonah sa zajakáva), sú na svojho syna hrdí (Johan si dokáže zapamätať veľa vecí vďaka fotografickej pamäti), no aj napriek tomu majú voči nemu tajomstvá, ktoré mu aj tak neprezradia.

Múr nepreťal iba Berlín: presekol aj srdcia ľudí, ktorí tam žili.


Kniha je plná tajomstiev, histórie, rodičovskej lásky, kamarátstva, neprávosti, príkazov, zákazov, smútku, radosti, ale hlavne nádeje. Nádeje na lepšie zajtrajšky.

Nie je len klasickou detskou knihou, ktorá vám predostrie detský ideál sveta, ale je aj odkazom pre nás všetkých, aby sme pochopili detské zmýšľanie, poučili sa zo svojich chýb, pretože jediné, čo deti potrebujú, je láska blížneho človeka, láska jeho rodičov a spoľahlivé priateľstvá, ktoré vytvárajú spoločne svoje imaginárne svety.

"Prepáč, ale nikdy sa nedozvieme všetko," povedala. "Dokonca ani my dospelí. Iba sa snažíme, najlepšie ako vieme."

>Sima<

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Zakúpite si ju tu.

streda 9. mája 2018

Všade samé korytnačky - John Green (dvojitá recenzia)


Tento raz sme opäť šťastné z nášho dvojitého nápadu písať recenzie spolu. Na túto knižku sme sa veľmi tešili. Obidve. Veď kto by nebol zvedavý? Črtá sa tu predsa detektívka. Ďalší príbeh neobyčajných tínedžerov od Johna Greena.

,,...život nie je príbeh, ktorý o sebe rozpoviete vy, ale príbeh, ktorý o vás rozpráva niekto iný."

Nečítala som všetky knižky od JG, no bolo ich dosť na to, aby ma táto kniha oslovila menej, než ako som očakávala. Hlavná hrdinka Aza je dievča, oukej, je to veľmi bystré dievča, i keď svoju šikovnosť využíva veľmi po svojom. Jej najlepšia kamarátka pridala do príbehu trochu živelnosti, a tak sa ich rozhovory zdali vtipnejšie a dynamickejšie, i keď Aza hovorila najmenej, ako sa dalo.. Pre mňa najlepšou postavou, ktorá pokojne mohla byť tou najhlavnejšou, bol Davis. Samotár, na prvý pohľad ho nemá čo trápiť, bloger, astronóm, jednoducho zaujímavý tínedžer. Narozdiel od Azy, ktorá mi častokrát so svojimi myšlienkami a obavami liezla na nervy.

Príbeh ma v začiatkoch nechytal, v polovičke nudil a keď sa konečne blížil zvrat a grand finale, nevytrelo mi to zrak. Vedela by som si predstaviť otvorený koniec, kedy by som si sama mohla predstaviť, čo sa udeje, no toto značne okresalo moju možnosť predstavivosti. Vedela by som si tento príbeh predstaviť aj v inom šate.

,,Robiť si starosti je správny životný postoj. Život je plný starostí... Ešte vždy máme pred sebou to najlepšie aj najhoršie."

John Green však v knižke nič nesilil, nekomplikoval a rovnako ako Sima, mám v knižke presne 19 záložôčok s citátmi, ktoré ma zaujali. V tomto autor ozaj nešetril a dokázal, že aj na málo stránkach sa dá postaviť niečo výnimočné a zaujímavé. I keď nie celkom dokonalé, čo sa páč všetkým. Sto ľudí, sto chutí. Nie je jednoduché byť autorom v dnešnej preplnenej dobe.

Avšak ako celok bola táto knižka rôznorodá, prekvapivá, vtipná, krátka a ľahká na čítanie. Taká oddychovka, ktorá ozaj padla vhod. Ako zoskupenie všetkého lepšieho aj horšieho knižka tvorí príjemnú voľbu.

,,Čo na tom záleží, či sa vie bozkávať? Vidí aj cez oblaky."

-Rony-

☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★


A ak nemôžem rozhodovať o svojom konaní a myslení, možno ani nie som skutočná, alebo áno? Možno som len lož, ktorú si šepkám do ucha.


Keby mi niekto povedal v minulosti, že sa mi bude niekedy v živote páčiť kniha od Johna Greena, tak ho s najväčšou pravdepodobnosťou vysmejem.

Greenov štýl mi jednoducho nesedí. Nepáči sa mi, že má iba jednu myšlienku a tú aplikuje v každej svojej knihe len s inými okolnosťami, postavami. Papierové mestá boli pre mňa týranie mojej čitateľskej duše. Ale táto?
Napriek tomu, že od slovenských čitateľov objavujem skôr negatívne recenzie (na goodreads), tak ja sa vymykám z tejto negativity a pre zmenu budem pozitívna.

Áno, táto kniha je uletená, šialená, absurdná, môže vám pekelne liezť na nervy, ale ja som nevedela prestať čítať. Každá stránka bola pre mňa novým zážitkom, chcela som vedieť viac. A aj keď ma tie klasické greenovské postavy štvali, tak som si dokázala k nim vytvoriť aký-taký vzťah.

Do očí sa vám môže pozrieť každý, ale len zriedka nájdete niekoho, kto vidí rovnaký svet ako vy.


Hlavná postava Aza trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou. Miestami vám príde možno zbytočná jej hystéria, to, ako stále musí pozerať rôzne články, "prelistovávať" wikipédiu, prelepovať prst, pretože sa bojí infekcie, ale v určitom bode nastane taký zlom, že ju začnete akceptovať a hovoriť si, že predsa len to musí mať ťažké. Je síce sebecká, zaujímajú ju iba jej problémy a myšlienky, ustráchaná, ale v dokonalom kontraste s jej kamarátkou Daisy, ktorá je naopak, vtipná, nespútaná,  navyše spisovateľka, dievča s nejakým cieľom vo svojom živote.
Postavy u Greena tvoria pre mňa jeden veľký problém, pretože Green ich tvorí na jedno kopytu. Hlavná postava s nejakým problémom, najlepšia kamarátka, s ktorou majú nejaké nezhody, láska so šťastným, nešťastným koncom a podobne Tu to nebolo až také zlé. Daisy bola ako správna young adult hrdinka a Aza bola dievča, ktoré si žilo svoj svet a občas zasahovalo aj do toho nášho. (Davisa nespomínam, pretože je to presne tá Greenova postava, ktorú si nedokážem zamilovať a vytvoriť si k nej pozitívny prístup.)

"....Už si niekedy niekoho stratila?"
"Áno," zopakovala som.
"Tak potom vieš, aké to je,"...


Príbeh nebol ničím originálny, ale Green do neho vložil dušu. Citáty, ktoré boli doteraz jediným pozitívom Greena, opäť nesklamali. (Označila som si ich 19 !!! To sa mi ešte v žiadnej knihe nestalo!)

Dej je plný záhady, lásky, priateľstva, vyrovnávania sa s krutým osudom, poprepletaný umením, chorobami, peniazmi, absurdnými požiadavkami, výčitkami, vnútorným bojom, virtuálnym svetom...

"Trápi ma, že všetci vedia, že som sa zbláznila."
"Ach, zlatko," povedala. "Ty si sa nezbláznila. Šibnutá si odjakživa."


Green vytvoril ľahko stráviteľnú knihu na jedno posedenie, ktorá síce nemá vysokú hodnotu, čo sa deju týka, ale vždy budem obdivovať jeho inteligenciu, nové poznatky, miesta, situácie, ktoré vkladá do knihy. Práve pre ne sa kniha stáva niečím iným, niečím výnimočným, niečím, čo vás zaujme, zamyslíte sa nad tým a dozviete sa tým pádom nové veci, o ktorých ste možno ani len netušili.


Za knižočky ďakujeme bux.sk Môžete si ju zakúpiť tu.

sobota 5. mája 2018

Zabudnutí mŕtvi - Tove Alsterdal (recenzia)

"Chcel len šancu na lepší život."


Newyorčanka Ally sa márne snažiť skontaktovať so svojim mužom, investigatívnym novinárom Patrickom. Mal by byť v Paríži a pracovať na reportáži o obchodovaní s ľuďmi a korupčných praktikách v najvyšších vrstvách spoločnosti. Strach ju však donúti konať a ona sa za ním vydáva do Paríža, aby ho našla.
Celkom aktuálne, čo ?

Kniha ma zaujala hneď, ako som sa o nej dozvedela. Nemala som od nej žiadne očakávania, ale aj tak bola vo mne malá iskierka nádeje, že táto kniha bude ozaj dobrá. Dobrá síce bola, ale skôr taká priemerná.

"Ľudský život nemá v súčasnosti žiadnu hodnotu," pokračoval Patrick, "je to len tovar, ktorý sa dá kúpiť a predať."


Postavy si nemôžete ani tak pripustiť k srdcu, pretože sú tam buď tí dobrí, alebo tí zlí. Alebo aj niečo medzi?
Každá postava má síce určitú úlohu v tomto príbehu, ale ani jedna z nich sa vám nevryje pod kožu, ani v jednej nenájdete pochopenie.
Ally je v prvom rade manželka, ktorá prišla-neprišla o milovaného muža. Miestami mi prišlo, že reagovala príliš pokojne a zas na druhú stranu aj príliš zbrklo. A to presne v situáciach, v ktorých sa vyžadovalo presne opačné správanie.
A to je asi tak všetko, čo vám môžem prezradiť, pretože som viac-menej mala v tejto knihe pocit, že autorka iba jemne kĺže po povrchu a viac ju zaujímajú činy než to, aký je človek, akú má psychiku jednotlivá postava.

"Mnohí z nás si neuvedomujú, akú zodpovednosť nesú na pleciach ľudia, ktorí verejne píšu. Myslia si, že jediné, čo nás motivuje, je sláva a rešpekt, ja však len chcem prevziať plnú zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme."


Dej je rýchly, dosť predvídateľný, ale aj napriek tomu obraciate stránky s rýchlosťou svetla.
Síce skáče autorka od jednej postavy k druhej, z jedného miesta do druhého, je miestami chaotická, ale nakoniec sa aj tak všetci stretnú, aby mala vo svojej knihe súlad a časom som si na to už aj zvykla.

Celkovo mi táto kniha pripadá ako klasický film, ktorý si pozriete v piatok večer na nejakom programe, kde dávajú akčné filmy - stále to isté.
Nič mi táto kniha nedala, v ničom mi neukázala iný smer, dokonca vo mne nevzbudila žiadne, ŽIADNE emócie, aj keď sa táto kniha točí okolo obchodu s ľuďmi. Viac autorka opisuje život Ally, než by sa zaujala na niečo podstatnejšie a zaujímavejšie. Ally je síce nezodpovedná, ale žiadne následky za to nenesie, čo mi príde aj tak dosť smiešne a celé poňaté tak, aby ona bola hrdinkou.

Kniha aj napriek tomu, že má plochý dej, ploché postavy, myšlienky, tak aj tak je oddychovkou, ktorá sa hodí do tohto horúceho počasia. Budete pachtiť po nových informáciach, nedočkavo obracať stranu za stranou a aj keď budete sklamaní, aj tak vo vás vyvolá táto kniha sympatie. Aspoň si nebudete musieť namáhať mozog a vy si oddýchnete od vážnej, odbornejšej literatúry.

Síce možno vyznievam negatívne, ale to vôbec nie je pravda. Áno, kniha nemá nejakú vysokú hodnotu, je priemerná, ale aj napriek tomu by som si ju určite prečítala ešte raz. Ozaj taká klasická oddychovka, keď si potrebujete dopriať oddych a načerpať novú silu.

"Aj vy sa venujete problematike nelegálnych imigrantov?" spýtala som sa.
"To sú len politické výmysly a frázy," precedila a zamračila sa. "Žiadny človek nie je nelegálny."


>Sima<

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Zakúpite si ju tu.

utorok 1. mája 2018

Jeden z nás: Príbeh o Nórsku - Asne Seierstad (recenzia)

Anders Behring Breivik.
Hovorí vám niečo jeho meno? Ak nie, tak si stačí pozrieť jeho fotku a hneď budete vedieť.
Bombový útok v Osle v roku 2011 a vražda 69 mladých chlapcov a dievčat. A kvôli čomu? Kvôli psychickej chorobe, alebo ho viedlo za týmto hrozným činom niečo iné?

Vydavateľstvo Absynt vydáva knihy, pri ktorých doslova hltáte písmenká. Pri tejto knihe to nebolo inak.
Od Asne som už čítala pred nedávnom knihu Dve sestry, takže som vedela, čo čakať. Autorka opisuje udalosti chronologicky, s cieľom pôsobiť na city, ale pritom nikomu neublížiť.

"Nebola som dosť zrelá. Nebola som zrelá na svoju úlohu."
"Na akú úlohu?"
"Byť matkou."


Od začiatku sa začítate do príbehu, v ktorom sa spomína Andersove detstvo. Nie až tak dobre fungujúca rodina, nie až tak ukážkové detstvo, ktoré bolo spojené s rôznymi situáciami, ktoré formovali jeho charakter. Od hrania hier až po politiku, či aj vandalstvo v podobe graffitov.

Anders sa už od začiatku zaujímal o život. Prekypoval v ňom záujem skúšať a objavovať nové veci. Napriek tomu, že ho viacerí považujú za psychicky chorého človeka, tak je dosť inteligentný, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí tak zdať.


Sto hlasov naňho v hlave kričalo: Nerob to, nerob to, nerob to!


Zo začiatku som nepociťovala žiadnu účasť na jeho živote, pretože to bol život klasického tínedžera, ktorý sa zaujímal o veci, o ktoré sa bežní mladí ľudia zaujímajú. Potom prešiel ku politike, Slobodomurárskym lóžiam a následne k virtuálnej realite. Dá sa povedať, že jeho život bol veľmi premenlivý. Raz sa mu darilo, potom zas nie.

Autorka pri popisovaní ekonomiky, politiky, islamizácie, histórie ma dokázala držať v napätí a vytvoriť u mňa záujem, aj keď sa v tým veciach vôbec neorientujem a nezaujímajú ma. Časom som mala pocit, že Nórsko nie je taká dokonalá krajina, pod akou som si ju predstavovala. Má svoje "muchy", nie vždy sa správa racionálne a živí v sebe nenávisť.

Sedemnásť rokov nie je dlhý život, pomyslela si tá, ktorá ešte žila.


Keď sa dostanete už k spomínaným útokom, tak to, čo cítite je neprávosť, nechápavosť a zimomriavky na tele a taký prázdny pocit v duši, že by ste chceli pomôcť, aj keď viete, že sa to už nedá. Pri jednotlivých príbehoch sa vám budú tlačiť slzy do očí, ale budete aj krútiť hlavou nad činmi niektorých ľudí. Nebudete chápať tú nečinnosť polície, chaos v orientácii a celkovo ten sled nezmyselných udalostí, ktoré mali za príčinu smrť toľkých mladých ľudí.

Ťažko sa píše o tejto knihe, pretože vo mne vyvolala zmes beznádeje, zimomriavok, smútku a duševného prázdna. Silný príbeh , ktorý sa naozaj stal, ktorý je stále živý v srdciach a mysliach ľudí, ktorí prišli o svojich najbližších. Ponúka vám nielen náhľad do súkromia masového vraha, ale aj do súkromia obetí - rodín obetí. Ukáže vám rôzne ľudské postoje, myšlienky a taktiež, že násilím sa nič nevyrieši. Násilie plodí iba ďalšie násilie a nie je dobré v sebe živiť nenávisť, pretože všetci sme si rovní.

"....pre niekoho v mojou inteligenciou by bolo mrhaním potenciálu, ak by som zabil iba jedného človeka."


>Sima<

Za knihu ďakujeme kníhkupectvu PreŠkoly.sk Knihu si zakúpite tu.