nedeľa 28. júna 2020

Rekviem pre anjela - Michaela Ella Hajduková (recenzia)

Knihy od Michaely Elly Hajdukovej sú veľkým lákadlom pre čitateľov. Tentokrát prináša dilógiu - horúci eroticko-mysteriózny príbeh o sile vášne, ktorá prekoná hranice času. Aké sú pocity čitateľa, ktorý mal tú česť a prvú knihu prečítať?

Na začiatku veľmi rozporuplné. Príbeh sa začína predstavením dvoch hlavných postáv - Arienne, ktorá je známa speváčka, a Niccola, ktorý je violončelový mág a zároveň veľký milovník žien. Mala byť pre neho iba ďalším menom v jeho dlhom zozname žien, ktoré mu podľahli. Všetko sa však značne skomplikovalo.

"...My ženy sme v podstate totálne čudné a nesmierne komplikované bytosti. Navonok vravíme, že chceme veľkú lásku, múdreho, milého, inteligentného a dobráckeho muža, na ktorého sa dá spoľahnúť, no hneď ako sa zjaví bastardo, krásny hajzel s hriešnymi očami, ktorý nás chce akurát oprieť o stenu, ideme do kolien a dočasne nám klesá IQ..." (s. 144)


Príbeh sa odohráva v krásnom Taliansku - súčasnom či minulom -, v dobe plnej bytostí, ktoré sa naplno oddávajú pôžitkom. Mámivý a veľkolepý svet inkubov a sukúb, plný krásy, mladosti, zmyselnosti, pôvabu, ale aj jedu, temnoty, žiadostivosti či brutality.

Z hľadiska čitateľa musím oceniť zrejme len poslednú štvrtinu knihy, ktorá bola naozaj veľmi dobre spracovaná - výborná téma, postavy sa nesprávali ako hlúpe "tvory", ktorých priťahovala ich sexualita, ale mali sme priestor nazrieť do minulého života či životov tak tesno, až to bolo desivé.

Autorka na posledných stranách vytvorila naozaj briliantny záver, ktorý zhrnul všetko to, čo čitateľ očakáva od knihy, ktorá ho ma zaujať a zmiasť, spojila ho so svojím úžasným autorským talentom a vniesla túžbu prečítať si ďalší diel.

"Presťahuj sa do Florencie."
"Prečo?"
"Lebo som od prírody arogantný sebec a chcem ťa mať pri sebe,"... (s. 191)


Čo sa však týka prvých cca tristo strán, tak tie boli plné naivity, veľa sexu, patetických scén, striedania dvoch svetov, ktoré navzájom mohli pôsobiť medzi sebou, ale ich spojitosť bola veľmi biedne opísaná.

Autorka sa nezameriava len na súčasnosť, ale aj minulosť - minulosť viacerých postáv, ktoré zdanlivo medzi sebou veľmi úzko súvisia, ale vyvrcholenie nastane až na konci.

I keď sa mi kniha čítala dlhšie, niektoré stránky nemali pre mňa takú vysokú hodnotu, tak kniha skončila na výbornom "hodnotiacom" mieste, pretože ma zaujala svojím záverom, dokázala ma rozplakať, rozosmiať, vytvoriť vo mne aj pozitívne, aj negatívne pocity, a spríjemniť mi večery. I keď sú postavy vytvorené na základe akejsi šablóny všetkých erotických kníh (dokonalý muž s tajomstvom, skvelá žena s tajomstvom), tak na posledných stranách akoby autorka upustila od prvotnej témy a vniesla do príbehu magické čaro, ktoré si získa srdcia čitateľov, ktorí očakávajú od príbehov "niečo viac".


A potom som sa od neho odtrhla. Namáhavo som dýchala, dívala sa dolu, a keď som konečne ako-tak chytila dych, prehovorila som: "Ak to s tebou nič neurobilo to," udrela som ho oboma rukami do hrude, "zabudni konečne, že existujem!..." (s. 140)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. 

nedeľa 14. júna 2020

Génius - Leopold Gout // recenzia

Táto knižka sa ku mne dostala úplnou náhodou pri objednávke ,,z nudy" na tento  čudný čas, kedy neviem, kde mi hlava stojí. Bola však príjemným čítaním do týchto rušných dní osamotených domácich dní.

Sprvu ma knižka zaujala tým, že som dúfala, že v nej pôjde o viac, než len o povrchnú young adult lásku alebo niečo podobné. No a dostalo sa mi neskutočne dojímavého príbehu plného zrady a nečestností, odvahy a geniálnych mozgov. Knižka môže byť ponímaná ako veľká motivácia. Minimálne ja som sa neraz zamyslela nad svojim biednym neúspešným životom.

Aj táto knižka môže byť posolstvom pre dnešnú komplikovanú dobu. Aké dôležité je mať aj niečo v hlave a aké jednoduché je využiť tieto vedomosti k šíreniu skazy. Ako peniaze a moc ovládajú človeka nahrabať ešte viac a mať najviac. Ako dôležité sú priateľstvá, hoc aj cez kontinenty. Také skutočné pevné a nemenné. Aké dôležité je v dnešnej dobe prestať pasívne požierať informácie, ale začať kriticky myslieť a selektovať medzi tým, čo na nás svet chrlí. Nemusí mať knižka nálepku odborná literatúra, aby vám mohl aj niečo dať. Musíte si to sami nájsť medzi riadkami. Každá jedna knižka je potenciálnou radou, treba ju len chcieť nájsť a čítať.

Tejto knižke dominujú tri mozgy. Farebná vlčica je z Číny a pomocou technológie a špeciálnych nenápadných sledovacích zeriadení odkrýva verejnosti zločiny mocných. Rex je programátor z Ameriky, ktorý pomocou špeciálneho kódu dúfa, že nájde svojho strateního brata. No a treticu uzatvára Afričan Tunde, ktorý je novodobý McGuiver s veľkým srdcom a zmyslom pre spravodlivosť, dokáže vymyslieť a zkonštruovať čokoľvek.

Títo traja tínedžeri sa pohybujú v spoločnosti, kde by sa deti v ich veku asi pohybovať nemali. V prostredí lží, tajností, krutovlády, vyhrážiek, skazy, moci a podvodov. Ich geniálne mozgy im však otvorili brány do nepredstaviteľného sveta moci a intríg a oni sa s nimi musia hrdinsky popasovať. Ich partia zažíva neobyčajnú popularitu po celom svete, a pritom žijú len vo virtuálnom online svete. Kľudne by mohli byť vymslení, ale ľudia im veria. Také jednoduché je vštiepiť ľuďom niečo do hláv.

Knižka je písaná veľmi jednoduchým štýlom. Obsahuje tiež veľa obrázkov a nákresov, nad ktorými je úplne zbytočné sa zamýšľať :D. Odhaľuje každú jednu myšlienku hlavných hrdinov a opisuje ich cestu zákerným svetom. Každý z nich má v knižke svoje miesto a svoju rozprávačskú úlohu. Obzvláštnenie tejto knižky sú tri špeciálne tínedžerské pohľady. Čaká ich veľa dôležitých a ťažkých rozhodnutí, tlačí ich čas a strach. Ich cieľ je jasný. Každý chce vyhrať svoj boj.

Táto knižka ponúka oveľa viac ako len cestu strmou hrou, ktorá testuje géniov. Doupě, ako sa táto skupinka rada nazýva, je na stope obrovkým veciam, ktoré im nedajú spať, pretože nedokážu zastaviť svoje mozgy a nepretržitý tok myšlienok a informácii. V mnohom nám môžu byť príkladom.

Túto inšpiratívnu knižku vrelo odporúčam do nudných prádzninových dní vhodným k oddychu.

Ďakujem💗

- Veronika -



streda 10. júna 2020

Veriť - Maya Sinay (recenzia)

Niektoré vojny sa proste vyhrať nedajú. Ver mi, že som sa snažil. (s. 24)


Veríte na to, že niektoré knihy prídu k vám presne v tom období, keď najviac oceníte ich obsah?

Kniha Veriť je už tretím pokračovaním Bielej série od autorky Maya Sinay.
Banálny príbeh postavený na životných osudov dvoch hlavných hrdinov, ktorí majú svoje hriechy či tajomstvá z minulosti.

Taká obyčajná zápletka ženských románov, no mne vyrazila dych.
Autorka sa vracia k postavám z jej predchádzajúcich kníh a zároveň spája tieto postavy do jedného celku, ktorý navzájom dokáže fungovať.

Je to zlomený muž. Tým som si bola istá. Možno viac zlomený ako ja. Ale kým sám nebude chcieť vpustiť ma do svojej blízkosti, sama ho nepresvedčím. (s. 100)


Mia je výnimočná, talentovaná a krásna. Za jej úsmevom sa však skrýva jedno veľké tajomstvo, pre ktoré sa bojí dôverovať mužom.
Ako to však býva, do cesty sa jej pripletie muž, ktorý je krásny, úžasný, šikovný.

Všetci v tejto knihe sú úžasní, dokonalí, talentovaní. Všetci majú skvelú prácu, rodinu, ktorá ich podrží aj v najhoršom.
Všetci sa však dostávajú do styku s bolesťou, na ktorú niet väčšieho lieku ako to, že niekto stojí pri nich.

I keď všetko vyznie možno trošku klišé, ja som sa do tohto príbehu zamilovala.
Krátke kapitoly, veľké písmenká, iba niečo cez 200 strán. Kniha, ktorú prečítate na "jeden záťah".

Niektoré tajomstvá možno majú byť navždy pochované v minulosti. (s. 103)


Láska, tajomstvá, bolesť, umenie, strach, smútok, radosť, rodičovstvo, krása ukrytá v detailoch - toto všetko sprevádza autorkine knihy a vytvára tak dokonale stráviteľný počin, pri ktorom si oddýchnete, poplačete, zasmejete sa a dokonca sa v knihe aj nájdete.

Svieži štýl písania zameraný nielen na hlavnú linku z dvoch pohľadov, ale zároveň aj na osudy postáv, s ktorými sa čitateľ zoznámil v prvých dvoch knihách, nezaberie veľa času, oddýchnete si pri ňom, zaspomínate a hlavne sa zamilujete. Presne takýto typ knihy potrebujete, keď máte toho veľa, keď máte pocit, že všetko na vás padá, keď si chcete uchmatnúť kúsok času pre seba.

Okúsil som obrovské šťastie a vzápätí ma prepadol strach. Samota, tá strašná samota. Funny, už sa tak nikdy nechcem cítiť. Už to nikdy nechcem zažiť. Viem, že nikto na tomto svete nie je večne, ale nedokážem si už do života vpustiť nikoho, koho budem milovať. A kto ma neskôr opustí. Ďalšiu stratu nezvládnem. (s. 97)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorke. Môžete ju napríklad sledovať na jej instagrame.

nedeľa 7. júna 2020

Ako sa vyhrabať z čitateľskej krízy


,,The world belongs to those who read." 
- Rick Holland -

Ahojte, som veľmi rada, že sa vám po dlhom čase môžem aj takto osobne prihovoriť a podeliť sa s vami o moje tipy, ktoré by doma nikoho nazaujímali :D

Tento článok je venovaný tím, ktorí majú záujem vyhrabať sa zo stagnujúceho nečítania. Preto to neberte ako príkaz pre všetkých, čo nečítate. Nie som pánom sveta. Chcem vám iba ukázať, čo vždy vyknižkuje náladu mne. :)

Nie je ľahké udržať si nonstop plnú pozornosť. Obzvlásť, keď sme skúšaní, nemáme čas, sme unavení, musíme sa učiť, chceme po sto rokoch vypdnúť s kamošmi, a k tomu máme ešte aj tonu inej práce z nekonečného zoznamu povinností (upratať doma, návštevy, práca,..), ktorú by sme chceli zvládnuť.

Sme chúdiatka. Poľutujem vás, ale tiež vás tak jemne ,,nakopem", pretože zabúdame na to, o čo prichádzame zbytočným sťažovaním sa a zveličovaním. (prosím, nehnevajte sa na mňa, neberte to osobne, nie každý mávame krízy a nie každý nečítame z lenivosti).

Avšak to, na čo všetci tak často veľmi ľahko zabúdame je fakt, že čítanie nám prináša regeneráciu, oddych a radosť. Už si nepamätáte, ako ste sa cítili, keď ste rozčítali svoju obľôbenú knihu? Už ste zabudli, ako veľmi zbožňujete svoju knižnicu plnú knižiek? Sú to naše deti! Už  ste zabudli, aké to je privítať doma novú knižku? Už ste zabudli aký skvelý pocit je zatvoriť knižku po poslednej prečítanej stránke? So slzami v očiach prosiac vesmír o okamžité pokračovanie. Zabudli ste na tú supernovu, ktorá vo vás vybuchne vždy, keď to stojí za to?

Ja chápem, že nie každá knižka vám dá pocit beztiaže, ale rovnako viem, že sa nemôžete nechať takou malou nedokonalosťou rozhodiť.  Tiež viem, že nie som zrovna najlepší príklad guru pre čitateľské krízy. Ponúknem vám však top rituály, ktoré mi pomáhajú dostať svoje čitateľské nadšenie späť a obohacovanie slovnej zásoby (keď už nič iné).

Tak poďme na to. Prebuďme našu tajnú vášeň na ústupe.



1) Rozmaznaj sa
Nemáte náladu, ale viete, že musíte, že potrebujete? Spravte si čajík, vytvorte si coool miestečko na čítanie. Také to miestečko veľa vankúšikov, plyšáci, sviečky (možno aj hasiaci prístoj pre nás šikovnejších), čajík, aromalampa, lávová lampa a neviem čo ešte, čo vy sami považujete za top atmosféru. Pripravte si príjemné oddychové úžasné prostredie. Romantika len vy a knižka a uvidíte, pôjde to samo ;)

2) Proste začni!
Ako sa hovorí, násilie vždy až na koniec. Keď to nejde po po dobrom, musí to ísť po zlom? Nebudeme však drastickí a krutí. Len nás treba trošku nakopnúť. Keď to nejde a vy viete, že by ste mali čítať (hlavne blogeri, pretože vaše vydavateľstvá čakajú, vaši čitatelia sa tešia a vy ich nechcete sklamať ani odohnať), ale nemáte energiu, náladu, čas na čítanie, prinúťte sa. Nastavte si pripomienku v kalendári, budík, naplánujte si váš deň  aj s čítaním. Pripravte sa na to.
Samozrejme, sú situácie, kedy je pauza úplne tolerovateľná a nikto sa nebude hnevať. To však nemusíte považovať za krízu. Je to normálny odpočinkový proces.

Viem, že to znie nereálne, ale keď nie vy tak kto sa postará o to, aby to šlapalo? Vytvorte si google kalenár, ktorý vám bude hlásiť čas na čítanie, alebo si nastavte nejaké počítadlo času, ktorý venujete čítaniu a snažte sa ho dodržiavať, alebo si nakreslite kalendár, pichnite ho na nástenku až ho máte každý deň na očiach a viete, že je to niečo, čo vás robí lepšími a sčítaniejšími a nemôžete tento dar nechať utiecť.

3) Motivácia
Alebo sa jednoducho odmeňte vždy keď si niečo prečítate, aj keď sa vám nechce. Alebo sa odmeňte čítaním za prácu, ktorrú beztak musíte urobiť. Napríklad, pre študentov... Po troch kapitolách medzinárodného práva si prečítam pár strán nejakej super knižky podľa vlastného výberu.
Alebo si po prečítaní jednej knižky, budete môcť kúpiť ďalšiu. Dáte si koláč. Čokoľvek.

4) Vráť si spomienky
Vezmi miesto novej knižky, ktorá ťa nudí nejakú osvedčenú klasiku. Knižku, o ktorej na 100% vieš, že ju miluješ a budeš ju milovať vždy. Knižku, ktorej veríš. Spoľahni sa na starý dobrý rereading a oživ si svoje spomienky a nadšenie z čítania.


Ono sa to ľahko hovorí, ale ťažko vykonáva. Ja viem, ale je to úplne normálne. Ak jednoducho potrebujete pauzu od knižiek, spravte si pauzu. Bez výčitiek. Ak potrebujete čítať, nakopnite sa. A uvidíte, že to po pár stránkach už pôjde oveľa jednoduchšie.

Viem však, že to, čo nezaberá na mňa, nemusí hneď vyjsť každému, preto ak máte vy nejaké super špeciálne typy ako získať späť stratené čitateľské nadšenie, sem s ním, budeme rady, keď sa zapojíte a podelíte sa s vašou komunitou o to, čo máte radi vy popri tom, ako čítate.



Rovnako je mi jasné, že veľa ľudí čítava vo vlaku, v autobuse, v metre, o a ako teraz všetko zavreli nie je to už zas až tak reálne, preto si musíme pomôcť sami. Sme silní a neohrození. Tak prečo nie? Prečo všetko odkladáme a pokladáme na posledné miesto? Veď nás to veľmi baví!!!

- Veronika - 

nedeľa 31. mája 2020

Orgia - Gábor Zoltán (recenzia)

Sedemdesiatktoviekoľko mŕtvol tuhne v záhrade. V hlbinách hromád sa ešte kde-tu hýbe končatina. Všetko je v poriadku. (s. 319)


Ešte asi nikdy nevyvolala kniha vo mne také protichodné pocity...

Orgia je kniha, ktorá sa nedá "zhltnúť" na jedno posedenie. Ja sama som s ňou bojovala neskutočne dlho, pretože bola/je... zvláštna... brutálna... iná...

Recipient sa ocitá opäť vo vojne, resp. na jej konci. V Maďarsku sa uskutočňujú krvavé jatky, ktoré boli vykonávané takzvanými nyilašovcami, ktorými boli obyčajní ľudia, susedia, priatelia...

Celá táto kniha sa dá vnímať ako úžasná apoziopéza, pretože vám úplne zoberie slová, no pritom ste naprosto všetko pochopili. A vlastne... nepochopili.

Poštár nezachraňoval Žida, nehltal ženy, nepatril medzi vojenských dezertérov. Osud si proti sebe poštval inak než továrnik. Ak sa dá veriť tomu, čo povedal v zajatí, jeho hriechom bola jediná veta ráno na poštovom úrade: "Kolegovia, viete niekto, v akom kurze dnes menia pengo na ruble?" V miestnosti boli piati-šiesti. Všetci sa smiali. Jeden z nich ho udal. Doma ho čaká mladá manželka a dve malé deti. (s. 119)


Gábor Zoltán vytvoril nevšednú knihu, ktorá má naozaj veľmi zvláštny štýl písania a množstvo postáv, v ktorých sa čitateľ stráca, nachádza a opäť stráca. 
Celý dej je počiarknutý násilím, sexualitou, zabíjaním, klamstvami, útekmi, plačom. 

Detailné opisy a časté používanie nadávok, opisy násilia, ktoré bolo páchané na ženách, ale aj deťoch či mužoch. 
V tomto období nezáležalo na tom, či ste muž alebo žena, či ste chorý alebo zdravý. Všetko záležalo iba na tom, či ste Žid.

"Berci môj, nedávno bol plný dom Židov. Povedz, čo sa s nimi stalo?"
"Odišli sa prechádzať so Snehulienkou a siedmimi trpaslíkmi na nábrežie Dunaja." (s. 276)


A postupne prestalo platiť aj to. Zabíjali sa všetci. Matky, ktoré čakali dieťa. Ženy, ktoré ukrývali vo svojom dome Židov. Muži, ktorí odmietli hovoriť a prezradiť, kde sa nachádza ich rodina. Rodiny, ktoré odmietli sa vzdať nadobudnutých cenností, odmietli sa odlúčiť, či podriadiť sa nezmyselným príkazom.

Najhoršie na tom všetko bolo to, že ľudia, ktorí "súdili" týchto väzňov, neboli ničím "viac ", nemali žiadnu hodnosť - boli ich susedmi, známymi, či dokonca takí, ktorí mali rovnaký pôvod. 

"Neunavuj sa, aj tak nevládzeš bežať tak rýchlo, ako ja strieľam!" (s. 62)


Násilie sa páchalo na každom. Vždy bol niekto, kto mal vyššie postavenie, vyššiu moc, vyššie právomoci. A ľudia museli byť ticho. Ticho, nič nehovoriť.
No nahlas zomrieť...

Orgia je asi najsilnejšia kniha od vydavateľstva Absynt. Je rozhodne iná a musím povedať, že z vojnového obdobia zrejme najbrutálnejšia, ktorá sa mi dostala pod ruky.
Spôsobila zimomriavky, zhnusenie, ale zároveň ma nútila v istých momentoch pretáčať stránky rýchlejšie a rýchlejšie, pretože som stále verila, že sa stane zázrak... že niekomu svitne nádej...

Nemcov mozog sa v menších i väčších častiach rozšplechne. Rovnako sa vyleje aj veľa krvi. Viacerým na tvár či šaty, ale nikto neohŕňa nosom. Icu Tóthová neveriacky skúma medzi prstami špinavobiely kus mozgového rôsolu. V tomto žeby boli myšlienky? (s. 272)


Určite ju neodporúčam slabším povahám. Znásilňovanie nabralo v tejto knihe iný rozmer, ľudia boli zabíjaní pri nedobrovoľnom sexe a mnohí sa na ich utrpenie pozerali...
Na konci si začnete hovoriť, že tí, ktorí skončili v Dunaji mali "šťastie" v nešťastí, pretože to, čo zažili ostatní, sa nedá s utopením ani porovnávať. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Absynt. Knihu si kúpite aj na ich stránke

štvrtok 28. mája 2020

Dokonalé prekvapenie - Sophie Kinsella // recenzia

Oblúkom som sa vždy vyhýbala knižkám s manželskými témami. Takéto knižky čítam iba výnimočne, pretože si nemyslím, že by som z mojej pozície mala posudzovať také hlboké partnerstvo. Avšak láka ma nazerať pod povrch takej krehkej veci. Vravím si, že ma to možno v mnohom naučí, aká mám byť vo vzťahu, aby som nespravila nejakú rozvášnenú hlúposť.

,,Je to trochu zvláštne. Ale lepšie. Človek musí kráčať vpred. Ak sa v živote neposuniete, atrofujete. Vincit qui se vincit. Určite to dobre viete."

V tejto knižke sa naozaj píše presne o tom, čo som vždy považovala za ťahúňa takýchto románov. Ako nepohnojiť svoje manželstvo. Je to veľmi ťažké. Nikto nemá recept na šťastné a nekonfliktné súžitie. Zároveň však knižka ukazuje, že ak je vzťah bezproblémový, niečo je zle. Samozrejme, toto nie je niečo, čo by sa medzi sebou mohlo porovnávať. Hlavní sú aktéri. Práve tí dvaja, čo si dočasne vydiskutujú svoje obojstranné víťazstvo. Hlavné postavy manželstva. Ak títo dvaja nie sú silní, spadnú. Nech už sa pýšia obrúčkou či nie.

Hlavné postavy v DP boli nesmierne sympatické. Obe. Sylvia je skvelou matkou aj dcérou, má výborné nápady a to, že častokrát konala pudovo jej naozaj nemôžem vyčítať, pretože naozaj neviem, či by som nebola v jej situácii ešte horšia :D Práveže sa mi páčilo, že nechcela nečinne sedieť a utápať sa, ale snažila sa skrášliť manželstvo, dom aj celkovo vzťahy medzi sebou. Dala všetko do toho, aby svojho manžela príjemne prekvapila a okorenila svoje ustávajúce manželstvo. Ktoré, samozrejme, fungovalo úplne perfektne, ale keď už sa do hlavy dostane ten potvorský červíček,... poznáte to... niet sa kde skryť. Zároveň však ukázala, že bezhlavosť nie je vhodná do manželstva. Že je vhodné mať odstup a jednať s čistou hlavou. Koniec koncov, to sa zíde vždy. Práve Sylvia ukazuje, čo je tým kľúčom k pohode, aj keď sama hovorí, že to nie je niečo ľahko definovateľné.

,,Ak chceš poznať môj názor. Celý sytém je nanič. Čo znamená navždy? Kto môže niečo také sľúbiť? Ľudia sa menia, život sa mení, menia sa okolnosti,..."

Na druhej strane Dan. Neviem si pomôcť, no typický chlap. Jednoducho si z ničho nič nerobí. Žije si svoje, myslí si svoje, robí si svoje :D Je však super otcom aj manželom. Snaží sa zabezpečitť svojej rodine nie domov, ale rovno veľkolepé bezpečné kráľovstvo v bavlnke. Knižka poukazuje na jeho nie práve najpríjemnejšie okamihy a vzťahy so svokrou a svokrom, ale aj o tom to je. Ako sa snaží neukazovať svoje nočné mory pred človekom, ktorého miluje, aby mu nespôsobil trápenie.

Spolu mi však vôbec neprišli stereotypní, práve naopak. Páčil sa mi koncept ich vzťahu, ako dobre sa poznali, dopĺňali a nestrácali čas dlhými nezmyselnými rozhovormi. Fungovali zladene.

Knižka však vo vedľajších líniách opisuje aj mnohé iné spojenia. Stroskotané manželstvá, lásku medzi mužom a mužom a na celý život, rodiacu sa lásku, zabudnutú lásku, zvädnutú lásku,... Rovnako ako všade okolo nás.

DP sa odohráva v zrelej dospelosti dvoch inteligentných ľudí, ktorí majú svoju krásnu a zosúladenú rodinku. Pracujú na svojej kariére a zároveň sa snažia mať čas aj pre rodinu, pomáhať si a spríjemňovať si čas spolu, aj keď prekvapenie sa nie vždy blížia výsledkom k zámeru.

,,Musíme sa vždy zastať tých, ktorých máme radi, inak nestojíme za nič."

Knižka je plná nečakaných prekvapení. A to nie len prekvapení, na korých sa Sylvia s Danom dohodli, aby prebudili ich ževraj stereotypný fádny život, ale mnohých prekvapení práve to, čo chcelo byť skryté navždy, alebo aj nepríjemných prekvapení, ktoré by niekoho mohli odradiť a zraziť na zem, ale v tejto knižke sa nikto nevzdáva. Na prvý pohľad sú Winterovci normálnou obyčajnou rodinkou, ale žiadna rodina nie je príliš fádna na to, aby nemohla mať svoj vlastný pútavý príbeh.

Knižka sa mi čítala prekvapivo ľahko, rýchlo a ani som si nevšímala ako plynie čas. Celý príbeh mi prišiel tak prirodzený a živý až je tomu ťažké uveriť. Obľúbila som si všetky postavy. Nespomínam si, že by DP malo nejakého záporáka, ktorý by to celé skazil. Páčila ma ostrosť Sylviinej kamarátky, aj prezieravosť iného suseda. Ukazuje to, že každý sme originál a každý máme právo správať sa inak, každý máme iné implulzy, ktoré nakopávajú naše konanie a v konečnom dôsledku sa každý snažíme robiť svoje maximum.

Jediným aspektom, ktorý mi trhal žily, bol nie priveľmi vydarený počeštelý preklad typu ,,báječný".

Pre mňa však je knižka skutočne krásnym prekvapením a odmenou po skúške. Verím, že svoju jednoduchosťou, hromadou krásnych myšlienok a vtipom dokáže spríjemniť každú chvíľku komukoľvek.

,,Niekedy môže byť svetlom naša viera, názor, dokonca aj človek, a my sa za tým svetlom ťaháme."


Ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia za poskytnutie. Knižočku si môžete zakúpiť tu ;)

- Veronika -


,,Vzťah je podľa mňa ako dva príbehy. Ako... dve otvorené knihy, ktoré sa k sebe tlačia tak silno, až sa všetky slová zmiešajú do jedného epického príbehu. Ale keď sa prestanú miešať... Potom sa znova rozpadnú na dva príbehy. A tým sa to končí. Knihy sa zatvoria a basta."

pondelok 25. mája 2020

Rozsypané kráľovstvo - Erin Watt // recenzia


,,Panujeme si sami a sme silní, keďže držíme spolu. Ak sa začneme navzájom zožierať, naše kráľovstvo sa rozpadne."

Nedávno som publikovala článok o tom, ako knižky podobného ružového typu už nie sú mojou cieľovou skupinou. Tu sa preto zastavujem, pretože som im opäť raz prepadla. V podstate však ied len o starú lásku. A my predsa vieme, že stará láska nehrdzavie. A preto Royalovcom udeľujem čestnú výnimku. Je to čítanie do každého počasia.

Zatiaľčo prvé knižky série popisovali oťukávanie Elly, novej členky rodiny, a bratov Royalovcov, teda predovšetkým Reeda Royala, druhého najstaršieho syna z dynastie, ďalšie knižky dávajú priestor aj ostatným bratom. Niečo ako moderní Maddoxovci.

,,Ten, na kom mi nezáleží, mi neublíži."

Nemusíme však zúfať, že Easton dostal len jednu knižku, zatiaľčo jeho starší brat Reed dostal hneď tri, pretože Easta veľmi dobre poznáme už z predchádzajúcich knižiek. Poznáme jho čaro, aj jeho neduhy. Keďže je známy a ako čitatelia nepotrebujeme viac opisov a nudných obkecov, knižka začína rovno v strede diania. Preto čitateľ v momente padá do príbehu, ako Alica do králičej nory, a nevyhrabe sa až kým sa nedostane na poslednú stranu. Koniec koncov,... tak to bolo pri všetkých knižkách. Ani teraz tomu nemôže byť inak.

Jednohubky. Nabité dynamikou, nepredvídateľnosťou, emotívnosťou a zápalom.

,,Aký zmysel má skladať minulosť z úlomkov spomineok druhých ľudí?"

V podstate sa celá knižka čítala cez ružové okuliare, pretože.... Na začiatku máme opäť neposlušného chalana obľubujúceho len dievčatá a alkohol, nerešpektujúceho prabidlá a namyslene si mysliaceho, že peniaze jeho otca sú nevyčerpateľným zdrojom svetla. Avšak! Zmení sa však na anjelika. A čo ho zmení? No predsa láska. Totálne pritiahnuté za uši! Ale nečítame tieto knižky preto, aby sme v nich hľadali chyby a absenciu reality. Čítame ich, pretože sú závoslosťou a zaručeným nadšením. Presne viem, čo od knižky očakávam a presne to aj dostanem. Žiadny priestor na sklamanie nie je prípustný. Práve naopak.  Dostanem ďaleko viac.


Neviem či vôbec treba predstavovať postavy, pretože sú presne také skladké a návykové, ako sme boli zvyknutí doteraz. Príbeh Gideona ma síce príliš nenadchol, za to však Easton vrátil môj názor znova späť do rovnováhy. Neviem či to bolo odstupom času medzi knižkami, alebo samotnými postavami, alebo jazykom, v ktorom som  čítala, ale táto knižka ma opäť raz zhltla a bola by som schopná prečítať ju na jedno posedenie.

Aj Hartley, jednoduché, vytrvalé a odhodlané dievča, ktoré vytrhlo srdce z hrude Eastona Royala, bola úžasná. Vtipná a presne tak zmätená, ako by ste očakávali od dievčaťa, ktoré si nevie spomenúť na svoj život. Toto bolo v knižke celkom autentické. Nechýbal v nej vtip, nechýbali v nej pády, nechýbali v nej bezhlavé nápady.

,,Preto som sem prišla. Nehľadala som miesto, ale človeka. Vrátila som sa domov." 

Knižka je opäť písaná z dvoch pohľadov. Je jasné, že je to Eastov a Hart. Sú skvelí.

Mne osobne v knižke chýbal Reed a viac Elly, ale presne to by bolo tým, čo by pokazilo príbeh o Eastovi. Preto chápem, prečo nimi autorky toľko šetrili. V knižke sa však vyskytnú úplne všetci.

Už podľa tradícii, aj táto knižka je supernova. Jednoznačným gólom do bránky. Geniálnym touchdownom. Bezkonkurenčným úspechom.

Za knižku poskytnutú v predstihu aj s dokonalým prekvapením z celého nadšeného srdiečka ďakujeme YOLi a bux.sk. 
Objednávajte tu. Viem, že ste nedočkaví ;)

- Veronika -