nedeľa, 22. októbra 2017

Osem hôr - Paolo Gognetti (recenzia)

,,Ak tu, kde sa teraz nachádzame, je prítomnosť, kde sa nachádza budúcnosť?”

Život nám častokrát predvádza svoje vlastné situácie a dáva nám na výber, pýta sa nás na naše predstavy a dotvára naše ciele. No vieme my správne odpovedať a nasledovať jeho kroky??

Táto kniha sa skladá z troch častí. Opisuje dospievanie dvoch chlapcov, ktorí na pár chvíľ zabudnú na svoje priateľstvo, ich cesty sa rozdelia, ale poznali sa tak dôverne, že stačilo jediné stretnutie a ich roky spoločnosti sa hneď vrátili akoby medzi nimi nikdy žiadna priepasť nebola.

,, To, čo som si musel chrániť vo vlastnom vnútri, bola schopnosť byť sám."

Chvíľami vážny,, chvíľami smutný, chvíľami príjemný, pokojný príbeh dvoch mladých chlapcov, neskôr mužov, ktorí ani nevedia ako jeden druhého potrebujú. Nevedela som si predstaviť, akým spôsobom sa dej pohne ďalej a nikdy som nevedela, akým smerom pôjde ešte ďalej. Bolo to prekvapivé a najviac sa mi na tomto celom páčila tá talianska bezstarostnosť, ten pokoj, tá vôňa prírody, ktorá sálala z každej strany. Autor pridelil horám najdôležitejšiu úlohu a obšírnymi a živými opismi ju vykreslil ako dokonalý kúsok raja na Zemi.

,,Niet lepšieho miesta na spomínanie ako je hora."

Tento príbeh je jedným veľkým dobrodružstvom, honbou za poznaním seba samého i osôb okolo nás. Pietro chcel porozumieť svojmu otcovi, ktorý ho viedol do výšin, svojmu priateľovi, ktorý sa vo výšinách stratil a nechcel sa nájsť, no a nakoniec i sebe samému, aby zistil, kde je jeho miesto.

Z knihy až oslnivým spôsobom žiarila príroda, bola všade prítomná a mala som pocit, akoby som bola priamo tam, videla som každý detail a nič mi nemohlo uniknúť. Videla som, cítila som, upokojovala ma a spríjemňovala mi čítanie. Prinášala príbehu ľahkosť a jemnosť, pomalé plynutie deja nás spomaľuje a upokojuje. Niet sa kam ponáhľať. Množstvo zvieratiek, ktoré si v príbehu tiež našli svoje miesto, si tiež kráčali svojim tempom a mali svoje vlastné miestečko a svoj vlastný rytmus.

,,...keď som na ňu vystúpil každé ráno osamote, pomaličky sme sa uzmierili."

Nadchla ma bezstarostnosť malých chlapcov, ktorá im zostala aj v dospelých rokoch ich života. Nič ich nemohlo zastaviť. Žiadna prekážka pre nich nebola dosť veľká na to, aby sa nedala zdolať. Pokračovali v budovaní ich spoločných cieľov a ani jednému nenapadlo sa vzdať. Ani kríza ich nemohla pripraviť o ich kúsok sveta, ktorý tak milovali. Ani tie menej pozitívne chvíle nemohli prekryť tie úžasné chvíle. A tak sa obaja rozhodli neopustiť svoje hory.

Aj keď sa ich cesty rozdelili, ich priateľstvo sa prerušilo, no to nezmenilo puto, ktoré ich držalo pokope toľké roky. Ani žiarlivosť, ani práca, ani ženy, ani nič iné na celom svete im nemohlo zabrániť v tom, aby z nich boli priatelia. Len oni si rozumeli, nikto iný na svete im nedokázal porozumieť. Chápali sa bez slov. Ich priateľstvo bolo jednoduché, ale ozajstné. Ich stretnutia, znovupoznávania, znovuhľadania a krátke rozhovory dokazovali, že im naozaj nič nemohlo stáť v ceste.

,,Naše priateľstvo žilo v tých horách, a to, čo sa stalo v údolí, sa ho netýkalo."

Dej sa hýbal pomaly, nikde sa neponáhľal, hladko si plával a neriešil nič len prítomnosť. Dominovali tu opisy a rozhovory medzi postavami boli veľmi stručné a priveľmi jednoduché.

Hlavnú líniu podopierajú dvaja priatelia a ich priateľstvo, ktoré sa nerozpadne, ktoré nepotrebuje slová, ktoré nehrdzavie, ktoré nemizne, ktoré trvá a obohacuje.

Za toto oddychové a čarovné okorenené čítanie ďakujeme bux.sk Knihu si môžete zakúpiť tu.
-VErRoOnNyIKA-

štvrtok, 19. októbra 2017

Vrania šestka - Leigh Bardugo (Recenzia)


,,Šesť ľudí, ale tisíc spôsobov, ako sa tento šialený plán môže pokaziť."


Už podľa titulku viete, o čom bude dnešná recenzia. Tešili ste sa???? Ja som sa tešila obrovsky veľmi, kým mi knižka príde a keď konečne dorazila, so zatajeným dychom som sa pustila do jej stránok, ktoré ma nadchli. Nie nadarmo je kniha považovaná za povinnú YAzdu pre všetkých fanúšikov fantasy.

Napísala som fanstasy, však? Tak sa na to poďme pozrieť. Nie je to tak celkom fantasy, omnoho viac z knihy cítite boj hlavných postáv a ich fyzické sily. I keď im ich zázračné fiktívne schopnosti pomohli, boli to práve oni, ktorí sa odhodlali prejsť na tenký ľad a získať nemožné. To oni boli tí, ktorí museli vymýšľať stratégie. Nepoznali sa, nepracovali spolu, a predsa sa museli zoceliť a byť ako jeden, aby zostali nažive.

,,Na veľkosti zbrane nezáleží, ak neviete, kam ju namieriť."


Stránky sa otáčajú samé. Nerada som knižku v noci odkladala, pretože nech som skončila hocikde, vždy som chcela vedieť viac. Príbeh bol napínavý od začiatku až do konca a opäť raz som bola pohltená svetom z iných dôb, z cudzej hlavy. Som okúzlená a hádam stále ešte v opojení. Tí, ktorí ma poznáte viete, že zbožňujem pávie perá, bielych vlkov a havraní motív, a práve to ma tejto knihe priťahovalo najviac. Všetky skvosty na jednom mieste a ja som bola ako vo sne. Už len tá obálka, stačila len jediná predstava a už som bola pevne rozhodnutá si knihu prečítať.

Na to aká je to novinka je na internete brutálne rozšírená. Všade nájdete obrázky Vranej šestky, všade sú obrázky kníh, všetci tým žijú, všetci postujú ako čítajú, všetci sú v opojení. Zas som sa zbytočne bála, že sa mi kniha nebude páčiť, ale poviem vám, toto bola naozaj jazda ako má byť. So všetkými tými napínavými scénami, ktoré striedali jedna druhú a nedali vám sa nadýchnuť, všetky predstavy ktoré si presadzovali svoj vlastný koniec, ktoré vám zaplavovaui hlavy každú sekundu dňa, dohady a špekulácie a potom ten príbeh samotný, ktorý vás pripravoval  slová a o rozum.


,,Srdce je ako šíp. Treba ho namieriť, ak má trafiť cieľ."


Je vám jasné, že som nadšená, však?? To je dobre ;) Pretože to nie len obálka s vranou, nie len domčeky, čo tie vranie krídla kreslia, nie len prostredie, ktoré si vyžadovalo silného ducha, rýchle reflexy a šikovnosť, ale predovšetkým genialita autorky vo mne rozprúdila víchricu pocitov a túto krásku ozaj odporúčam ako neopakovateľný zážitok, ktorý nepozná nudu a prekonáva hranice všednosti.

Musím sa priznať, že keď som príbeh začala čítať, zrazu všetky tie mená, názvy a najmä hlavná postava prvej kapitoly, Joost, ktorý sa už potom nikde v knihe neobjavil..., bola som zmätená a naháňalo mi strach, že sa podobne budem cítiť aj ďalej, ale ako stránky plynuli, stával sa zo mňa odborník. Slovká ako griša, či jurda mi už nerobili problém a mená ma dostali. Sú nezvyčajné, presne ako celý príbeh a ako oni ako bytosti.

,,Tajomstvá sú ako mince. Stratia na cene, keď ich premrháš."



Zberba, zlodeji a šikovní podvodníci, dokázali vytvoriť naozaj obozretnosť nad obozretnosť, ale tu šikovnosť nestačí. Chce to motív, cieľ, ktorý vás núti byť najlepším. Oni to všetko mali. Mali odhodlanie, vedeli si kryť chrbát, boli nemilosrdní, chladní, bez ľútosti a bez citov. Neváhali, nebáli sa,  pľuli smrti do tváre. Ako inak? Dá sa úsmevom vyhrať vojna?? Na to treba inú science fiction, v tejto je hlavnou zbraňou myseľ, sila a obratnosť. No tiež aj štipka grišskej nadpozemskej znalosti v mágii. Bez plánu a prešibanosti ste nikým. Nikam ďalej sa nedostanete a nič nedocielite. No a kto už  lee chce bývať na ulici a z hladu obhrýzať svoje vlastné topánky?? Nikto! A vzoprieť sa konvencií chce guráž!


,,Ako človek v Sude prežije? Keď mu všetko vezmú, nájde spôsob, ako premeniť nič na niečo."


Toto nemilosrdné prostredie hemžiace sa podvodníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi, otrokármi, ľuďmi ktorí si kupovali iných ľudí,... toto prostredie formuje len ľudí, ktorí túžia po slobode a po peniazoch. Moc znamená prostriedky a s nimi sa nemáte, čoho obávať.

Naša šestka spoznala svet, poznala jeho krutosť, vyznala sa v násilí a vedela za aké špagátiky zaťahať, no i tak tonestačilo a bolo nutné oslobiť sa od spárov nekomfortného života, ktorý viedli. Hŕba peňazí by im v tom pomohla, všakže??? Presne preto sa odhodlali spraviť tú najšialenejšiu vec na svete a rozhodli sa prepadnúť najstráženejšiu pevnosť, aby z nej vyslobodili vedca, ktorý dokáže divy. Bolo to náročná cesta a každou stránkou som sa viac a viac bála, že zlyhajú. Mnohé okolnosti im ich plány zmarili, chytili ich, odhalili, preľstili, ale oni stále stáli pevne na nohách odhodlaní pokračovať ďalej.

,,Ak túto noc neprežijeme, zomriem bez strachu, Kaz. Dokážeš povedať to isté?"


Samozrejme, Kaz je mojím číslom jedna. Vyznal sa, mal tie správne informácie, vedel kde udrieť. Aj keď predvída a jeho plány boli naozaj brilantné, nemohol poznať všetko na svete, a tak na scénu prichádza Matthias. Zbožňujem chlapčenské pohľady. Keď sa kapitola začínala ich menami, bola som spokojná. Najmenej ma zaujal Jesper, Wyllan a Nina, neviem prečo, určite si nemyslím že boli nepodstatní, no páčilo sa mi to spojenie Kazovej geniality a šikovnosti a Inejinej pokojnej a tichej účinnosti. Spolu im to naozaj šlo, ale ako celok boli neprekonateľní. Každý sa vyznal v tom svojom a každý pridal do plánu svoje postrehy a poznatky. Nebolo to Kazom, nebolo to Ninou, nebolo to Wyllanom, záležalo na nich ako spleti rôznych kultúr a sfér poznania. Dopĺňali sa. Mala som chuť nakopať Kaza aj Matthiasa, len sa snažili prekryť naozajstnú náklonnosť a radšej budú stavať svoje egá do výšky, ako by mali dovoliť niekomu, kto sa v nich ozaj vyzná, sprevádzať ich. Ani za svet neboli schopní pripustiť si, že im záležalo aj na druhých. Tvárili sa nafúkane a sebecky, ale my sme ich prekukli, všakže? ;)

,,Jasnačka, som síce chudý,... no v daždi tak nezmoknem."


Príbeh ma oslovil tým, že sa na nič nehral. Ukazoval svet v tom najkrutejšom uhle a neidealizoval. Všetko malo svoje následky a ani čary nie sú zadarmo. Nemali čas sa zdokonaľovať, museli konať rýchlo, no boli šikovní a prešibaní. to im nahralo aspoň trochu času. Myslím, že vďaka svojmu obsahu môže tento príbeh naháňať strach, povzbudzovať myslenie a predstavivosť, učiť všímať si detaily, motivovať a povzbudzovať.

Čím vac sa príbeh blížil ku koncu, tým viac som sa bála, že sa nestihne skončiť a ja nebudem vedieť, čo sa stane. Videla som ich za mrežami, na šibenici, zatratených a porazených, ale oni sa z nebezpečenstva vždy dostali a nepoddali sa. Záver mi však aj tak dovolil nedýchať a prosím si pokračovanie, pretože táto spŕška dobrodužstva naozaj ešte neskončila ;)

#úžasné #dokonalé #neobyčajné #wau #nepredídateľné #akčné #úchvatné #dychberúce #neočakávané #skvelé #očarujúce #návykové #nádherné #nebezpečné #legendárne #plné #farebné #všakvyviete 


Chcela by som sa obrovsky poďakovať vydavateľstvu slovart booklab.sk za sprostredkovanie tohto úžasného akčného a dokonalého zážitku. 

Kniha sa čoskoro objaví aj v našich kníhkupectvách v slovenčine, tak neváhajte ;) 

-VErRoOnNyIKA-

streda, 18. októbra 2017

Nie na ústa - Recenzia

Anotácia: Chceli by ste nájsť lásku na internete? Alebo sa cez esemesky dostať niekomu do postele? Potrebujete napísať list s prosbou o odpustenie? Vymyslieť žiadosť o ruku ? Oslniť originálnymi prípitkami či duchaplnými statusmi na Facebooku? Neviete ako? Je tu človek, ktorý to urobí za vás.
Väčšinu času trávi v obnosenom župane v dokonale upratanom byte, má kávu, whisky a dobré pripojenie na internet. Má talent a depresie. Má aj sex a peniaze, ale nie koľko, koľko by si zaslúžil. Na lásku už nečaká a nenávisťou nestráca čas. A nie vždy otvára, keď mu zazvoníte. Ak sa chcete dostať do jeho divného sveta, otvorte novú knihu Maxima E.Matkina. Vraj žiadna predtým nebola tak veľmi zo života.

***

Osobnosť Matkina je pre všetkých veľkou záhadou. Jeho fanúšici sa delia na tých, ktorí veria, že sa za týmto pseudonymom skrýva žena a na tých, ktorí si myslia, že je to muž.
Moje pocity sa menia každou knihou. Pri knihe Aj ja teba som bola na strane fanúšikov, ktorí si myslia, že je to muž. Pri tejto knihe, Nie na ústa, mi to prišlo akoby to písala skôr žena než muž. Taký klasický, mierne sexuálny, sarkastický štýl s veľkou pointou na konci.

Nemôžete od tejto knihy očakávať niečo prvoplánové. Ak hľadáte pointu, musíte sa poriadne "zahryznúť" do príbehu. Musíte hľadať vyšší zmysel jej slov, situácií, postáv, vzťahov. Musíte sa snažiť pochopiť Matkina, a to je dosť ťažké. Ak ste od neho ešte nič nečítali, tak skúste začať inou knihou, a potom skúsiť túto.

Zachovaj pokoj. Nekonaj, kým nie si úplne pokojný. Emócie nesmú byť tvoj spoločník. Kým ťa ovláda hnev, ľútosť, strach, nie si pánom svojich rozhodnutí.


Štýl autora:
Každá Matkinova kniha je popretkávaná sarkazmom, sexom, humorom, hlbokou pointou a zložitými vzťahmi. Nie každý im príde na chuť, ale verím, že tá chuť, po vyskúšaní, je božská a dokáže vás priviesť do iného sveta, ktorý je prudko podobný tomu nášmu, ale predsa máte pocit, že je úplne odlišný.

Postavy a dej:
Postavy sú rôzne. Od hlavného hrdinu, až po klientov, ktorým píše prejavy, dohaduje rande, snaží sa pomôcť, po ženy, ktoré ovplyvňujú nejakým spôsobom jeho život, po syna, ktorého miluje, po rodičov, na ktorých mu záleží.

V každej úlohe od klienta si hlavná postava uvedomuje svoje nedostatky, svoju smrteľnosť, svoju "ľahkosť bytia".
Môžeme spoznať jeho ľahký život, prijíma všetko, čo mu život nadelí a zároveň vidíme snahu sa zlepšiť, byť dobrým rodičom, synom, mužom, kamarátom. Nielen ľahký život hlavnej postavy je zachytený v tomto diele, ale aj ťažké stránky života, problémy, ktoré sa snaží zvládnuť.

Niekedy nie je nutné príliš sa pýtať. Niekedy stačí počúvať. Ľuďom sa vraj pri terapii, akejkoľvek terapii, uľaví často ešte predtým, než sa začne liečba, iba tým, že majú pocit, že ich konečne niekto počúva.


U Matkina je typická téma lásky, ktorá je často zaobalená sarkazmom, sexom, ale hlavne skrytou pointou. Hlavná postava miluje ženy, aj keď môžeme vidieť, že si voči nim zachováva často aj odstup, rešpekt. Miluje svojho syna, snaží sa byť ukážkovým synom, zaujíma sa o svojich rodičov, o svoju -bývalú- rodinu a taktiež si vytvára určitý vzťah aj voči svojím klientom. Cíti istú zodpovednosť za činy iných a snaží sa vo všetkom nájsť zmysel, všetko vyriešiť.

Dej je jednoduchý, občas máte pocit, že o ničom, pritom si ani neuvedomíte, ako veľa dostávate. Zachytáva každodenné problémy, dotýka sa témy lásky, rodiny, smrti a zmyslu života.

Viac o knihe sa dozviete, keď si ju prečítate. Podá vám nový pohľad na svet, chytí vás za srdce, vyčarí úsmev na tvári a vyrieši otázky. Za všetkým musíme hľadať lásku, pochopenie, všetko riešiť s pokojom a vedieť si priznať chybu.

Úpadok je sexy len v televíznych seriáloch. Je to taký dobre nasvietený úpadok, soláriový, tricepsový, podväzkový úpadok.


>Sima<

pondelok, 16. októbra 2017

Vrahyňa v podsvetí + Vrahyňa proti impériu - Recenzia

Anotácia: Keď kráľ vrahov objaví spôsob, ako sa navždy vysporiadať s otrokármi a úplne rozvrátiť obchod s ľuďmi, najobávanejšia nájomná vrahyňa Celaena Sardothien neváha a chopí sa tejto úlohy s vervou jej vlastnou. Netuší však, že táto temná a nebezpečná misia ju zavedie z riftholdských striech do tajných tunelov pod mestom. A to, na čo tam narazí, ju vôbec nepoteší...

***

Neviem, prečo som tak dlho posúvala prečítanie tejto tretej novely. Milujem sériu Trón zo skla. Vždy sa rada začítam do toho dokonalého, prepracovaného myslenia autorky a vždy s napätím čakám, čo vymyslí.

V tejto knihe to bolo trošku mierne sklamanie ohľadom riešenia úlohy. Už hneď na začiatku som vedela, čo sa stane. Ako to všetko skončí. Napriek tomu, autorka vyvážila tento nedostatok tým, že úžasne vykreslila vzťah hlavných hrdinov (nie je už tajomstvom, že to bol Sam), krásne pasáže, ktoré sa týkali hudby vás rovno pohladili po duši.

Neviem čím to je, ale mám pocit, že si neviem veľmi obľúbiť Sama. Vo štvrtej časti série si môžete obľúbiť jednu mužskú postavu, ktorá sa vám vryje do pamäte a všetko, čo čítate potom (po tej knihe), vám ju neskutočne pripomína. Na konci som už vcelku si Sama obľúbila, ale mám pocit, že je to ten istý príbeh ako s Rowanom. Úžasný muž, ktorý má len tie pozitívne vlastnosti. Najskôr "nenávidel", potom miloval.

Dal jej všetko, no zároveň jej aj všetko vzal.


Celaena je stále tou typickou sarkastickou postavou, ktorú mám rada, nech urobí čokoľvek. V tejto knihe sa však prejavila aj jej jedna negatívna vlastnosť, a to naivnosť. Vždy som ju brala ako stelesnením rozumu a sarkazmu dokopy, v tejto knihe sa prejavila dosť hlúpo. Na druhej strane autorka ju vyzdvihla ako človeka, ktorý má svoje chyby, dôveruje ľuďom a nakoniec sa popáli.

Celkovo tento príbeh bol, pre mňa, najslabší. I keď má to ten správny Maasovej štýl, ktorý si zamilujete. Či si zamilujete postavy, dej, opisy hudby, boj dobra a zla, alebo celkovo príbeh. Má svoje nedostatky, ale zas nemôžete povedať, že vás tá kniha nebavila, neusmievali ste sa pri nej, nezasmiali a nepoplakali. U Maas si najlepšie uvedomíte, aký kolotoč emócií sa dá vyvolať.

Na záver musím povedať, že predtým, ako si prečítate štvrtý diel, by som odporúčala prečítať si tieto novely. Veľa udalostí v štvrtom dieli (Kráľovná v tieňoch) sa spomína zrovna z týchto dvoch posledných, a potom si nedokážete tak dobre užiť tieto novely, ak ste čítali štvrtú časť.


"Vyzeráš nádherne. No stavil by som sa, že to vieš."


💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛

Anotácia: Po náročnom výcviku sa Celaena Sardothien dožila dňa, keď je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Eriley. Hrou osudu má dokonca všetko, po čom kedy túžila - miesto, ktoré volá domovom, Sama po boku a slobodu, teda aspoň jej zdanie. Úplnú nezávislosť získa, až keď sa podujme na ešte jednu nebezpečnú úlohu. Sláva jej však stúpa do hlavy a zabúda, že aj keď už má to, po čom túžila, veľmi ľahko môže o niečo prísť... alebo aj o všetko.

***

Vždy, keď som čítala Trón zo skla alebo ďalšie časti, priala som si spoznať príbeh Celaeny a Sama. Vždy bol pre mňa niečím zaujímavý, Sam bol niekým, koho som chcela spoznať. Musím povedať, že keď už viete, ako celá kniha skončí, tak si ju neužijete tak, ako by ste mali.

Áno, samozrejme, v tejto knihe nájdete úžasný príbeh dobra proti zlu, príbeh lásky, úžasný Maasovej štýl, ale nakoniec z toho vznikne príbeh, ktorý už aj tak máte dávno prečítaný a všetko, všetky "spoilery" už dávno viete. Viete, ako sa skončí, čo sa stane, kto za všetko môže. Nemáme možnosť si predstaviť koniec, nemáte možnosť nahliadnuť hlbšie po konania postáv a spoločne s nimi odhaľovať sprisahania, tajomstvá a podobne. 

Vtedy do nej vrazilo ticho.


Taktiež ako aj v tretej novele, aj tu som mala problém sa úplne stotožniť so Samom. Strašne mi pripomínal Rowana. V každom pohybe, v každej situácii, v každom kúsku jeho charakteru. 

Arobynn je celkovo braný ako negatívna postava, ale zas na druhej strane môžeme vidieť, že nie vždy je taký zlý, taký autoritatívny. Vidíme síce, že si myslí, že mu všetko patrí, ale zas na druhú stranu nemôžeme tvrdiť, že ju/ich nevaroval. 

Celkovo bol príbeh veľmi dobrý, ale keďže som už vedela koniec, tak ten finálny BOOM efekt u mňa nenastal. Napriek tomu, táto knižočka určite by nemala chýbať vo vašej knižnici, ak milujete Maasovej štýl, Trón zo skla a skvelú fantasy sériu plnú akcie, lásky, dobra a zla, bojov, utrpenia, sĺz a radosti. 

Bola oheň, bola temnota, bola prach, krv a tieň. 

>Sima<

Za štvrtú novelu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Slovart.