sobota 21. júla 2018

Je to všetko o tom, ako prečítať čo najviac kníh?!

Keď si len tak pozeráte blogy, Instagram a následne goodreads, tak zistíte, že snáď každý knihomoľ má svoju výzvu. Výzvu, ktorá zahŕňa koľko kníh by chcel prečítať počas leta, počas roka, počas života, to je jedno, čo si dosadíte za tým "počas". Jednoducho ľudia chcú prečítať toho strašné množstvo. Prečítať 100,200,300, či 400 kníh. A to je len zlomok z toho, čo som videla. Preto si dávam otázku, nečítame tak trošku povrchne?

Prečítať 100 kníh za rok je možno úžasný pocit, ktorý, priznám sa, by som chcela aj ja zažiť. Neviem z akého prostého dôvodu to chcem. Myslím si, že ten pocit ma neuchváti a ani nepadnem z neho na kolená. Nebudem šťastná, že som prekonala také vysoké číslo a to ja viem isto! A ako to môžem vedieť? Kedysi pred pár rokmi som čítala článok o jednom chlapcovi, mužovi, čo vlastnil vyše 1000 kníh. Povedala som si VAU!, to chcem aj ja. Mať krásnu knižnicu, veľa kníh okolo seba. Dosiahla som to.

Neviem síce ako, ale tú hranicu 1000 kníh som prešla. A výsledný pocit? Žiadny. Iba ten, že mám omnoho viac neprečítaných kníh, akoby som chcela. Teraz veľmi dobre zvažujem, ktorú knihu chcem, ktorú si kúpim alebo ktorú si vyberiem ako recenzný výtlačok. Bola som zbláznená do tej predstavy mať toľko kníh, že som si ani neuvedomila, že to za nič nestojí. Nie je dôležité koľko máte kníh. Dôležité je, či sú dobré. Či vám vyčarili úsmev na perách, či vám spôsobili slzy šťastia, či vo vás vzbudili emócie, či vás nejakým spôsobom zasiahli. Môžete mať 100 kníh a cítiť sa hodnotnejšie než niekto, kto ich má 1000.

Presne tak isto to je aj s počtom prečítaných kníh. Či prečítate 30 alebo 100 kníh, na tom nezáleží. Záleží iba na tom, čo ste si z daných kníh odniesli a či ste vlastne pochopili celú pointu knihy.

Tiež sa vám občas stáva, že si prečítate recenziu na nejakú knihu, kde autorka recenzie knihu ospevuje, pritom vy ste tú knihu vôbec nemali v láske? Vtedy si hovoríte, či ste čítali tú istú knihu. Už ste to raz museli zažiť. Áno, sto ľudí - sto chutí, ale zamysleli ste sa niekedy počas čítania nad tým, prečo daná postava koná tak, ako koná ? Prečo sa tak správa? Prečo sa nejaká udalosť stala alebo nestala?

Veľakrát na blogoch sa dočítate, že sa istá postava danému blogerovi nepáčila. Jednoduché: neprirástla mi k srdcu, nepáčila sa mi. Ale prečo? Čo bolo na nej zle? Choval by si sa inak v jej situácii ? Mal by si iné myšlienky? Inak by si sa vyjadroval ?
Naozaj si myslíte, že nečítame občas povrchne? Že si neužívame danú knihu, ale stále sa náhlime za tým, aby sme prečítali čím skôr čo najviac kníh. Veď o to nejde. Ani mne nejde o to prečítať 100 kníh, i keď by ma to určite potešilo (na jednu sekundu môjho života). Dôležité je, aby sme si knihy užili. Aby sme v nich našli to, čo do nich autor/ka vložil/a. Nie je dôležité koľko kníh ste prečítali za mesiac. Či 2 alebo 20. Dôležitý je príbeh a ten výsledný efekt, ktorý vo vás kniha zanechá.

Takže nie, nie je to všetko o tom, aby sme prečítali čo najviac kníh. Občas treba spomaliť a užívať si písmenká. Veď kniha vám nikde neutečie a vy si ju omnoho viac užijete, keď budete hľadať jej zmysel.

>Sima<

Aký máte názor na knižné výzvy? Myslíte si, že občas čítate povrchne? 

streda 18. júla 2018

Podzemná železnica - Colson Whitehead (recenzia)

Akoby na svete neboli miesta, kde sa dá uchýliť, len miesta, odkiaľ treba utiecť.


Na túto knihu som sa tešila. Očakávala som od nej silný príbeh plný nádeje, možno lásky, krutosti. Keď som si prečítala negatívne ohlasy, tak som trošku posmutnela a celkovo som sa začala obávať, aká táto kniha bude. Ako sa hovorí sto ľudí - sto chutí, ja som dostala presne to, čo som od toho očakávala.

Život sa s Corou, ktorá je mladou otrokyňou v polovici 19. storočia na bavlníkovej plantáži, vôbec nemaznal. Nielenže znáša trpké ponižovanie, fyzické aj psychické násilie, medzi svojimi patrí tiež medzi vyvrheľov. Jej stará matka mala akú takú povesť, no keď zomrela, ľudia zabudli na to, čo pre nich urobila a jej potomstvo ich nezaujímalo. Jej matka ju opustila a ona bola vydaná životu sama. Bez pomoci, bez ochoty, bez lásky blízkej osoby.

Svet je možno zlý, ale ľudia nemusia byť zlí, ak zlo odmietnu.


Jedného dňa ju však otrok Caesar prekvapí s ponukou, aby spolu s ním ušla Podzemnou železnicou na sever. Najprv ju zmietajú pochybnosti, no nakoniec sa na túto cestu s ním vydá a tu sa začína jej ďalší trpký úsek života, ktorý bude plný bolesti, smútku, utrpenia, ale aj vytrvalosti a viery v lepšie časy (aspoň dočasná).

Príbeh si ma získal už na začiatku. Cora nebola obľúbená, no bola odvážna. Dokázala sa postaviť za svoje práva, na svoj názor a taktiež za druhých, aj keď oni by to pre ňu neurobili. Jej život nebol nikdy ľahký, musela znášať bitky, ponižovanie, dokonca aj znásilnenie. Napriek tejto nepriazni, ktorá bola jej súčasťou, sa vždy dokázala postaviť na nohy a zdolávať každú prekážku, ktorá sa jej postavila pod nohy. Aj keď nie vždy dopadla najlepšie, vždy vedela vstať a bojovať za svoj život.

Po smrti sa z černocha stával človek. Len vtedy bol rovný s belochom.


Počas tejto knihy spoznávate rôznych ľudí, dobrých i tých menej dobrých. Niektoré postavy mali svoju vlastnú niekoľko stranovú kapitolu, v ktorej sa dozviete o ich živote, minulosti, povahe i rodine. Celkovo vám tieto kapitoly prinesú iný pohľad na ich správanie, život a priblíži vám ich z inej stránky, čo skvelo doplní dej a celú podstatu ich prítomnosti v tejto knihe.

Spoznáte ľudí, ktorí aj v čas otroctva si zachovali ľudskosť a aj napriek strachu sa rozhodli pomôcť.
Ale taktiež ľudí, ktorí v sebe zahasili ľudskosť a živia v sebe myšlienku, že "farební" sú zlí a oni sú nadradení.

"Naučila si tých krpatých negríkov pekne rozprávať, len čo je pravda."
Učiteľka sa presvedčila, že ju žiaci nepočujú. Povedala: "Tu ich voláme deti."


Coru počas jej cesty za slobodou neustále prenasleduje lovca otrokov a tým jej sťažuje prístup k lepšiemu životu. Často veci veľmi skomplikuje a Cora sa mu musí postaviť čelom.

Kniha plná reálnosti, hrôzy, zúfalstva, strachu, ale zároveň aj krásy, nádeje, lásky a viery v ľudskosť.

Neviem povedať, do akej miery táto kniha vystihuje realitu Amerických dejín, keďže sa v tom neorientujem, ale môžem s určitosťou povedať, že táto kniha vo mne niečo zanechala. Zdesenie, hrôzu, ale hlavne neskonalú nádej, že Cora unikne a dostane svoju vytúženú slobodu.

Martin sa znovu ospravedlnil za manželkino správanie. "Vieš, je na smrť vydesená. Sme vydaní napospas osudu."
"Ako otroci?" spýtala sa Cora.
Martin odvetil, že Ethel si takýto život nevybrala.
"Narodila sa doň? Ako otrokyňa?"


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knižočku si zakúpite tu.

pondelok 16. júla 2018

Najlepšie knižky 1-6/2018 ?

 Ahojte, ubehol nám prvý polrok a chceli by sme sa s vami podeliť o knižky, ktoré nás za týchto rýchlych šesť mesiacov oslovili najviac zo všetkých. Tento rok je pre nás úspešný, či už v škole, alebo na blogu. Máme nové spolupráce a tešíme sa z každej novej knižky. Všetky sú výzvou a my sa so vztýčenými hlavami tešíme na ďalšie a ďalšie, o ktorých vám neskôr ,,porozprávame" opäť tu ;) (odkazy na recenzie v zátvorkách ;))

Papierová princezná (...) , Prekliaty princ (...) sú moje tohtoročné srdcovky, z ktorých si vždy budem pýtať viac a viac, aj keď príbeh skončí. Dúfam, že sa čím skôr ponorím do ďalšej časti. Postavy boli svojské a hravé, prostredie bolo typicky youngadult prehnané, ale tvorilo to tú správnu atmosféru, tak o realite nemusí byť reč. Všetky tie rozhovory, situácie a prešľapy vás vťahujú do deja a chcete viac. Tieto knižky sú pre mňa ozajstnou závislosťou.


,,Rodina, ktorá bojuje spolu, ostane spolu."

Pán tieňov (...) ma dostal rovnako aj aj celá Cassandrina séria a všetky príbehy o tieňolovcoch. Neustále žasnem, ako dokáže vždy vymyslieť niečo nové, prekvapiť a ďalšou knihou nenudiť. Však ani nemôžeme povedať, že sú tenké!!! Tie knižky sú ozaj tučné, ale ten príbeh stojí za to! Dúfam, že ku Queen od Air and Darkness sa dostanem, čím skôr. Už sa teším.

,,Taká je láska, syn tŕňov. Prijmeme aj ten najkrutejší úder, a keď po ňom krvácame, zašepkáme ďakujem."


Prohnilé město (...) som čítala s očakávaním sľubného príbehu. Mám rada štýl Leigh, ako opisuje príbeh z diaľky, ale z každého možného pohľadu. Dáva to knižke tu správnu nálož napätia, keď pohľady prestriedava akurát v tej najnemožnejšej chvíľke, keď chcete vedieť viac. Príbeh je prešpekulovaný, rovnako ako samotný Kaz Brekker, a nikdy neprezrádza nič viac než je potrebné. Naozaj akčný príbeh plný prekvapení a šiestich profíkov v lsti.

,,...strach je jako fénix. Muže tisíckrát shořet a stejně výdycky znovu vstane z popela."

Tinta (...) ma neoslovila tak, akoby som možno čakala, ale neodradila ma. Páčil sa mi nový námet, ktorý knižka ponúka. Tetovačky, obálka. Nečítala som ju s nechuťou ani s odporom, to beriem ako dobré znamenie, no nie? Knižka ponúka akčný a neľahký príbeh o živote mladej tetovačky v úplne inom svete, ako je ten náš.

,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria."

Traja spáči (...) a aj predchádzajúce časti havranej tetralógie som hltala jednu za druhou. Nenadchlo ma to obrovsky, ale zaujalo ma to svojským spôsobom, hlavne kvôli Ganseymu a neskôr aj kvôli Adamovi a Ronanovi. Títo chalani si proste človeka vedia získať, aj keď tenké stránky a mini písmenká vedia človeka uspať.

,,Nechceš, aby som ich mala tak veľmi rada, lebo... sa ma snažíš uchrániť pred sklamaním? Vieš, čo je ešte dočasné? Život."

Krásne obálky, obľúbeniahodné postavy a množstvo akcie ♥ to je to, čo ma na nich zaujalo najviac ♥ príjemné čítanie ;)
-Rony-


♥ ♡ ♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛♕♛ ♡ ♥

Rok 2018 je pre mňa jeden z najsilnejších rokov, pretože sa mi nielenže darí čítať veľa kníh, ale aj samé skvelé knihy vychádzajú. Celkovo som prečítala okolo 20 kníh za prvý polrok, ktoré by som mohla vychvaľovať do nebies, ale keďže som mala vybrať 5 najlepších, tak som vybrala 5 najlepších.

Neviem, či vás to už vôbec prekvapuje, už sa to začína stávať úplnou klasikou pri mne, ale 3 knihy z 5 sú od vydavateľstva Absynt. Jednoducho to tak vyšlo a ja som tento rok objavila Asne Seierstad. Obidve jej knihy ma istým spôsobom zasiahli a ja som ich čítala so zatajeným dychom. Asne je výborná v tom, že vám dokáže sprostredkovať témy, ktoré absolútne neobľubujete, zaujímavo. Politika a ekonómia ma ozaj nebavia, no v jej knihách sa skvelo dopĺňajú a vás to odrazu začne zaujímať. Ak ešte Asne nepoznáte, tak hovorím o knihách Dve sestry a Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Prvá rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa vydali do krajiny sužovanej vojnou, pretože to tak chcelo ich náboženstvo. A druhá vám prinesie život Breivika, masového vraha. Ponoríte sa do jeho súkromia, ale aj do súkromia jeho obetí. Výborné obidve!

Treťou #absyntovkou je tohtoročná Expedícia - Môj ľúbostný príbeh, ktorú som zhltla na jeden nádych hneď v ten deň, ako mi prišla. Dokonalá záležitosť, ktorá vám zoberie dych, prinesie obdivuhodný príbeh a ilustrácie, mapy, fotky jej dodajú istý pôvab. Podľa mňa jedna z najlepších Absyntoviek, ktorá vás zaujme nielen vzhľadom, ale aj vnútrom. Určite stojí za to, aby ste jej dali šancu.

Veľké maličkosti boli pre mňa na začiatku úplne za trest. Negatíva som "siala" všade. Ale potom ?! Potom to nabralo úplne iný smer a Picoultová ma jednoducho rozsekala! A ten koniec! Táto kniha vám jednoducho zlomí srdce a ukáže vám iný pohľad na rasizmus.

A poslednou mojou srdcovkou je kniha V tmavej komore. Nielenže ma táto kniha naučila si zvýrazňovať citáty, pasáže ZVÝRAZŇOVAČOM!, ale mi aj ponúkla silný príbeh muža, ktorý zmenil pohlavie. Autorka (jeho dcéra) veľmi pútavo rozpráva príbeh znovu poznávania svojho otca, hľadá v ňom staré známky správania a snaží sa ho pochopiť. Jedna z tých kníh, ktorá by mala byť čítaná čím väčším množstvom ľudí, pretože kníh o LGBT tématike je množstvo, ale väčšinou je to vzťah chlapec-chlapec, občas dievča-dievča. O transexuálov si veľa neprečítate, a preto táto kniha je jednou z "povinných jázd" v oblasti knižiek zameraných na LGBT. Aj keď sa vám možno štýl nebude páčiť, posolstvo z knihy si určite odnesiete.

>Sima<

Aké knihy sú pre vás tie najlepšie, ktoré ste prečítali prvý polrok r.2018? 

sobota 14. júla 2018

Ohnivá krev - Elly Blake (recenzia)

 Opäť sa opakujem, ale OK/LK je pre mňa príjemným oddychovým nenáročným čítaním, ktoré v určitých momentoch vie osviežiť v týchto horúcich letných dňoch. Miestami ma štýl rozprávania trošku štval, ale všeobecne je knižočka zaujímavá. Ale stále mi pripomína Červenú kráľovnú.

,,Nikdy nebudu Mrazivá, ledově dokonalá.. Omlouvám se, ale zklamu vás."

Už prvý diel prináša spory medzi ľadovými a ohnivými. Tento spor eštelen naberá na obrátkach tu, kde sa v deji objavuje ohnivá kráľovná a chce sa pomstiť. Ruby zisťuje stále a stále nové informácie, či už o svojich schopnostiach, pocitoch, ale i svojom pôvode a častokrát sa vám zdajú okolnosti pritiahnuté za vlasy, no poviete si ,,oukej, je to len knižka." Keď čítam, chcem, aby bol dej tak uveriteľný, že by som chcela byť priamo súčasťou. V tomto prípade som si priala byť súčasťou len vtedy, keď som po Ruby v duchu kričala.

,,Oheň je hladový, ale také elegantní... Divoký i přesný. Nebezpečný, ale krásný."

Prečo?? V tomto pokračovaní musí Ruby opustiť svojho milovaného, no nehodiaceho sa k nej, nového ľadového kráľa, Arcusa, a priplechtí sa k nej nový nápadník Kai. Ohnivý schopnosťami i dušou, ktorý jej okato dvorí. Mne osobne sa viac páčil Kai, ale každý sme iný a ich vzťah sa vyvíjal až bolestivo pomaly. Aj tak som však rada, že i v ďalších kapitolách, ktoré, dúfam, budú, sa naňho môžeme tešiť. Mala som rada ich rozhovory. Pôsobil sebavedome, ale bol úprimný a nepretvaroval sa. Mňa si získal.

,,Moc se pereš se svými pocity, Ruby. Ohniví všechno prožívají příliš silně, aby to potlčovali. Ubližuješ si, když to popíráš. Nech to plynout."

Obálka je úžasná. Ako inak?? Dokonca ani tá oranžovofialová kombinácia ma nezabila. Prezrádza však len zlomok z toho, na čo sa v knižke môžete tešiť. Nové postavy, nové prostredie, iný postoj a hlavne veľa ohňa vo všetkých podobách. Nebojte sa však, že Arcus v deji zaostal, keď Ruby odišla do svojej pravlasti, nájde si spôsob, ako sa ukázať a ako vyhrotiť situáciu svojím odhodlaním a tvrdohlavosťou.

Knižka sa číta rýchlo a je i keď vie byť miestami otravná a nudná, je jednoduchá, chytľavá a príjemná na čítanie. Ja som si pri nej parádne oddýchla v tieto horké dni.

Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk. Objednávajte tu ;)
-Rony-

streda 11. júla 2018

Slon na Zemplíne - Andrej Bán (recenzia)

Až teraz, keď sa sa pri písaní knihy ako-tak stíšil, uvedomujem si, že celé tie dlhé roky do zahraničia, aj do vojnových a konfliktných zón, necestujem, ale utekám. Utekám zo Slovenska.


Doteraz sme mohli čítať o silných životných príbehoch ľudí, ktorí prežili vojnu, Černobyľskú katastrofu, znásilnenie, navštívili sme spolu s reportérmi rôzne mestá, vojnové zóny a vybrali sa do okolitých krajín. Niečo tu však chýbalo. Slovenská Absyntovka. A konečne sme sa jej dočkali!

Musím priznať, že na túto knihu som sa tešila hlavne pre to, že som si myslela, že Slovensko celkom poznám, nie sú mi niektoré udalosti z histórie neznáme, ale veľmi som sa mýlila.

Andrej Bán vytvoril dokonalý literárny počin, pri ktorom si uvedomíte, že svoju krajinu vlastne vôbec nepoznáte.

"... dajte si podanie na políciu," radí mu policajt.
"Dal som už desať," vraví bezmocne Kentoš.
"Tak dajte jedenáste," povie policajt.


Rozoberá aktuálne témy, ako sú mafia, Smer, politika. Podáva nám nový náhľad do záležitostí ľudí, ktorí riadia náš štát a ktorým by sme mali v demokracii dôverovať, pretože si ich sami volíme a dávame im do rúk moc. Využívajú však títo ľudia tú moc na hájenie našich spoločných záujmov, či vo väčšine prípadov iba vlastných ? V tejto knihe zistíte, že je to tá druhá možnosť. Nahliadnete do životov obyčajných ľudí, ktorí z jedného dňa, z jedného mesiaca, roka na druhý prišli o svoj príjem, o svoj majetok, pozemok, o to, čo si vypestovali, pretože jedného dňa zistili, že zrazu to všetko, čo mali už dlhší čas ich nie je a nemôžu sa nikde sťažovať, pretože polícia ich sťažnosti neberie vážne.

Pozriete sa spolu s autorom do dedín, miest na východe, západe či strede Slovenska. Dozviete sa zaujímavé historické skutočnosti, pred očami sa vám bude prehrávať film a autor vám skvele vykreslí, ako sa menila krajina počas niekoľkých rokov.

Výsledok kontroly na poli? Nič v krajine Nič.


Nielen krajina sa mení, ale aj ľudia. Alebo boli takí vždy? Rasová nenávisť voči Rómom, fašisti vo vláde? Bán nastavuje slovenským čitateľom zrkadlo, ako to funguje v tejto krajine a ako sa jednotliví ľudia správajú. Je normálne zbiť Róma až tak, že ho zabijú a pritom sa vyhnúť trestu, veď sú predsa nejakí policajti a ten Róm si to zaslúžil ? Kde speje táto krajina?

Žijeme v krajine, ktorá je síce ako tak vyspelá, je tu mier, nepustoší nás tu tsunami, ani tornádo a ani žiaden teroristický útok sa tu nekonal. Napriek tomu táto krajina nie je taká úžasná, akoby sa možno na prvý pohľad zdalo. Radi zvaľujeme vinu na iných, ale sami si nedokážeme priznať, že to MY tvoríme si taký svet, takú krajinu, aká je. To MY robíme to zlo v tejto krajine, nezakročujeme voči páchaniu trestného činu, odvraciame zrak a potom sa sťažujeme a vyhovárame na iných.

Čo je zvláštne, Slovákov napriek realite netrápia až tak vysťahovalci ako prisťahovalci.


Autor poukazuje nielen na to, aké je Slovensko rozorvané a ľudia sa nemôžu domôcť práva, ale ukazuje nám aj minulosť, vojnu, Židov, migráciu, ľahostajnosť, nedôveru. Dokonale spája minulosť a prítomnosť, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú celkový obraz o Slovensku a hlavne o ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Ťažko budeme hľadať spravodlivosť, keď sa nájsť nedá.

Drsný štýl písania, autorov triezvy pohľad na Slovensko, na svet, na udalosti, miestami sarkazmus a irónia, si vás získajú. So zatajeným dychom budete čítať o slávnych Slovákoch, o postavení menšín, o psíkoch, o postavení ľudí, ktorí odchádzajú z domova, kde zúri vojna a my sa im obraciame chrbtom. Bán ukazuje naše nedostatky, podáva ich bez emócií, neprikrášľuje, jednoducho nám ich predostiera také, aké sú.

Za mňa je to skvelý začiatok, skvelá prvá slovenská Absyntovka, ktorá na cca 240 stranách rozoberá každý problém, každú trhlinu, medzeru v našom systéme, v správaní, v zákonoch a hlavne v ľuďoch. Musíte si ju prečítať, aby ste pochopili, aké je dôležité si uvedomiť, čo robíme, čo je zlé a ako by sme to mohli napraviť.

Ak si zoberiem mapu Slovenska, pravítko, ceruzku a vyznačím trojuholník medzi gemerskými mestami Hnúšťa, Jelšava a Revúca, dostanem obdobu slávneho bermudského trojuholníka. Ľudia sa tu stratili už dávno. 


>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

pondelok 9. júla 2018

Tá, čo sa vracia - Donatella di Pietrantonio (recenzia)


"Keď si tu nebola..." týmito slovami začínala každá epizóda, akoby sa moja neprítomnosť stala už uzavretou kapitolou.


Vydavateľstvo Inaque nám ponúka doslova talianske leto, ktoré môžeme prežiť prostredníctvom skvelých kníh od ešte lepších talianskych autorov. Ferrante, Cognetti a v neposlednom rade aj Donatella di Pietrantonio.

Milujete Ferrante rovnako ako ja? Tak túto autorku by ste rozhodne nemali vynechať. Musím sa síce priznať, že Ferrante to jednoducho nenahradí, ale táto autorka mi ju viackrát pripomenula a čítanie tejto knihy som si užívala.

Taliansko, talianska rodina, nezhody, vzťah matka a dcéra, láska, súrodenci, priatelia, násilie. Všetky tieto témy (podobne ako Ferrante) Donatella skvelo vykreslila v tejto úžasnej tenkej knižočke, ktorá vás prenesie do Talianska a aj keď tento príbeh nie je zrovna vždy popretkávaný pozitívnymi emóciami, aj tak si vás získa a po prečítaní vo vás prebudí pozitívnu náladu, že ste prečítali niečo ozaj dobré.

Bola som Arminutou, tou, čo sa vrátila. Hovorila som iným jazykom a už som nechápala, ku komu vlastne patrím. Závidela som spolužiačkam z dediny a dokonca aj Adriane nespochybniteľnosť ich matiek. 


Arminuta je múdre dievča, ktoré nadovšetko miluje svoju matku a otca. Má svojich priateľov, svoje zvyky, školu, domov. Toto všetko sa ale jedného dňa zmení a Arminuta sa ocitá s kufrom pred dverami svojej biologickej matky. Spoznáva svoju sestru Adrianu, s ktorou si neskôr vytvorí pevné puto, bratov a svojich rodičov. Na vlastnej koži zažije, čo je to nedostatok jedla a hygieny. Ocitá sa v dome, ktorý je na míle vzdialený ideálu, v ktorom doposiaľ žila.

Veľmi ťažko si zvyká na tieto podmienky a stále vo svojej hlave živí myšlienku, že jej náhradná matka je chorá, a preto sa jej vzdala. No časom ani táto myšlienka neuspokojí jej zvedavosť, a tak sa snaží prísť na tajomstvá, ktoré dotvárajú jej život.

Nemám vo zvyku vracať sa k tým, ktorým som raz opustila.


Donatella nám skvelo vykreslila vzťahy medzi matkami a dcérou, medzi súrodencami. Poskytla nám pohľad na každú stranu, vysvetlila dôvody konania dvoch matiek, ktoré nie vždy boli ideálne, ale stále ju ľúbili. Postupne nám prináša dôvod, prečo sa jej biologická matka vzdala, ale aj dôvod, prečo ju jej náhradná matka vrátila späť k rodine.

Zodpovednosť a spravodlivosť kladie na popredné miesta a všetko "zliepa" láskou, ktorá je v tejto knihe potrebná.

Spolu s hlavnou hrdinkou budete prežívať každú krásnu, ale i bolestnú chvíľku. Budete chcieť jej pomôcť nájsť pravdu, vytvoriť si vzťah medzi jej dvoma matkami, medzi ňou a jej sestrou, ktorá aj napriek tomu, že bola jej presným opakom, ju ľúbila a podporovala od začiatku.

Spestrením v tejto knihe je vzťah Arminuty a jej brata Vincenza, ktorý sa na ňu díva skôr ako na ženu, než na dievča.

Je pravda, že si iná ako ostatní, pretože nikto nemá takú silu ako ty.


Tá, čo sa vracia nie je len príbeh, ktorý nám odkrýva vzťahy medzi matkou (matkami) a dcérou, ale aj príbeh, ktorý je silno reálny a neskutočne nabitý emóciami. Postavy sa vám vryjú pod kožu a vám neostáva nič iné, iba čítať ďalej a dozvedieť sa, ako to s nimi pôjde ďalej. Autorka vám ponúka náhľad do minulosti aj budúcnosti svojej rodiny, jednotlivých členov rodiny. Napriek tomu, že si musela odtrpieť úzkosť a stratu milujúcej matky, vymeniť svoj starý život za nový, tak dokázala nájsť silu popasovať sa s osudom a nájsť cestu k svojej rodine a hlavne k svojej "novej" - biologickej - matke (aspoň čiastočne).

Ako som už spomínala vyššie, štýl autorky sa veľmi podobá Ferrante. Nárečia, vzťahy, láska, Taliansko, násilie, hádky vás veľmi chytia za srdce a vy budete mať opäť pocit, že ste všetkého súčasťou a budete chcieť všetko vyriešiť a hlavne niektoré momenty si udržať v pamäti. Pre milovníkov Ferrante je táto kniha ako stvorená. A aj náhodou nie ste milovník/milovníčka Ferrante, tak sa vám táto kniha zapáči, pretože je z nej cítiť ten pravý taliansky duch, talianska atmosféra.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme Panta Rhei. Zakúpite si ju tu.

piatok 6. júla 2018

Prekliaty princ - Erin Watt (recenzia)

Tiež ste sa tak strašne nevedeli dočkať ako ja??? Tí, čo ste čítali našu Papierovú princeznú (recenzia) viete, že som objednávala druhú knižku ešte pred poslednou stránkou tej prvej. A neľutovala som! Čítala som knižočku aj v angličtine a vôbec nemusíte rozumieť každému jednému slovu, ten príbeh bol sladký a akčný aj tak. Táto knižka sa číta sama v akomkoľvek jazyku a myslím, že viete, čo spravím hneď ako toto dopíšem. Zažila som presne ten istý pocit, ako po dočítaní prvej časti. Plačem a chcem ďalšiu!!!

,,Sme ako jed. Každý jeden... Človeče, sme vyšinutí. Možno jej bez nás naozaj bude lepšie."

Obálka aj prevedenie zvnútra sa mi zapáčilo skôr to v origináli. Korunky sa mi páčia viac a dokonca vo vnútri sú pri každom začiatku kapitoly korunky. Aby ste vedeli, či rozpráva Reed alebo Ella, každý má vlastnú korunkovú značku. Pretože pohľady sa tu striedajú a je fajn vidieť príbeh aj z iného konca.

Postavy, ktoré poznáte z PP sú rovnaké, vtipné, hlúpe, naivné, drsné, odtiahnuté aj jemné. Každý je jedinečný a každý dodáva knižke ten správny feeling. Či už kamoš dsňák-trapák Wade, kôň Daniel, dvojčatá, čo striedajú jedno dievča; večne akčný East, no a hlavne nezastaviteľný Reed a ostražitá Ella. Každý má svoje tajomstvá a nie všetko prebieha podľa predstáv. Nie je ľahké získať odpustenie a treba si ho ozaj zaslúžiť. Reed sa nevzdával a Ella sa nenechala zraziť na kolená. Postavy sú super ;)

,,Nemusíš čakať na to, čo chceš, pretože ak si to sama nevezmeš, skončíš ako naše matky - zničené a mŕtve. To určite nechceš, však?"

Poznáte príbehy o Popoluške, však?? Že vám aj Ella tak trošku pripomína takú Popolušku? Žila v špine a zrazu sa ocitla na zámku. No nenechajte sa zmýliť. Ona vôbec nie maličká a utiahnutá. Je to strela, čo si pôjde za svojim. Ktovie, prečo sa Reedovi tak páči?? Presne pre to!!! Pridáva to príbehu šmrnc a nie len obyčajný príbeh o láske. Hneď je jasné, že sa princezná zamiluje, no takto je to aj so všetkými prekážkami oveľa záživnejšie. Keď ani princ nie je neviniatko. Čo poviete??

No i vzťah celej tejto rodiny sa v priebehu menil. Príbeh postupne odkrýval rôzne tajomstvá i nové prešľapy. Najlepšie na tom bolo to, že ich nikto nečakal, i keď je jasné, že realite by sa to len ťažko mohlo podobať. Zostaňme na zemi. Príbeh bol však i cez to pútavý, akčný, nebezpečný, napätý i sladký. Bol tak akurát zo všetkého.

V tejto časti som si viac a viac uvedomovala, aký je tento príbeh neskutočný. V oboch významoch. Skvelý i nereálny. Tie situácie, načasovanie a pod. ...toto sa nikdy nestane :/ tak či tak to bol príbeh, ktorý ma opäť ,,zjedol". Stránky sa otáčajú samé a dej napreduje rýchlejšie, ako vládzete vnímať. Autorkin štýl je ľahký a získa si vás. Mňa osobne znechutila len jediná ,,hot" scéna, ale to je mojim detským ja, čo si radšej zakryje oči, keď je v telke pusa. Inak vo mne knižka vyvolávala všetky možné pocity. Boli stránky, ktoré som preskakovala rýchlo, pretože som chcela vedieť viac, no a boli aj také, ktoré som čítala najpomalšie sa dalo, aby ten moment nezmizol.

,,Rodina, ktorá bojuje spolu, ostane spolu."

Príbeh ma zhltol a ešte stále ma drží, tak nech bookdepository posiela rýchlo ;) Absolútne neľutujem, že mám doma knižku dvakrát, pretože je krásna. Som zvedavá, čo si pre nás autorky pripravili dobudúcna.


Za knižočku opäť ďakujeme kníhkupectvu bux.sk. Objednávajte tu ;)

- Rony -