utorok 22. septembra 2020

O mŕtvych len v dobrom - Peter Pavonič (recenzia)

Mladého spisovateľa Daniela Dárskeho obvinia z vraždy historika Milana Hromnicu, ktorý ho kedysi učil na vysokej škole a ktorý môže za to, že sa nedostal na doktorandské štúdium.

Vedomý si svojej neviny a veľmi slabého alibi, rozhodne sa nájsť vraha pomocou súkromného detektíva, s ktorým sa rozhodne pátrať po dôkazoch a s ktorým sa aj často ocitne v chúlostivých situáciách, ktoré jeho alibi vôbec nevylepšia. Dokonca ho obvinia aj z druhej vraždy... 


O mŕtvych len v dobrom je debutová kniha autora Petra Pavoniča, ktorú môžeme považovať v istých smeroch za viac ako vydarenú.

V prvom rade musím veľmi oceniť krátke kapitoly, ktoré nútia čitateľa pokračovať ďalej, autor vie veľmi dobre narábať s napätím. Čo sa miestami krylo s tým, že veľmi často opakoval myšlienky, používal aj veľa stereotypných fráz kriminálnych zápletiek, čo trošku uberalo na originalite, ale zároveň sú to začiatočnícke chyby, ktoré môže autor, ak sa rozhodne pokračovať v písaní, v ďalších knihách eliminovať.

V druhom rade sa zameral na veľmi zaujímavú tému - okultizmus. To, ako ho spracoval a zakomponoval do príbehu, sa dozviete v knihe, čo však musím podotknúť, je fakt, že si dal naozaj záležať na preštudovaní látky. Neviem síce, v akej miere mu môžeme veriť, že všetko to, čo opísal, má reálne základy, ale pôsobilo všetko veľmi dôveryhodne a naozaj znalecky. 

V treťom rade určite treba vyzdvihnúť zaujímavú dejovú linku - či už postupy vyšetrovania (vynechajúc klišé vety, neustále opakujúce sa situácie, vyšetrovanie niekedy mohlo upustiť trošku fantázie a zamerať sa na iný spôsob riešenia, pretože autor sa často upieral hlavne na také tie zaužívané postupy, ktoré sú známe už z iných kníh, ale nemôžem mu krivdiť, keďže sa snažil vniesť do deja aj niečo zaujímavé, nové, ozvláštniť ho), rôzne dialógy s podozrivými, načrtnutie problematiky okultizmu, mágie, ba dokonca aj zaujímavo spracovaný záver, alebo aj jemná, nenásilná romantická linka, ktorá do príbehu nezasahovala, ale bola spomenutá akosi na okraj. 

Pri téme lásky sa však môžeme pozastaviť, pretože i keď nebola primárna, tak v autorovom debute bola veľmi dôležitá - poukázal však na jej odvrátenú stránku, na lásku, ktorá je odmietnutá. S láskou idú ruka v ruke aj vzťahové komplikácie či rodinné putá.

Celkovo knihu možno hodnotiť ako priemernú, pretože je vidno, že autor sa snaží s jazykom ešte narábať, no tendenciu, že si osvojí vlastný štýl, je vidieť.

Napätie, znalosť tematiky, vzťahy, tajomstvá, rozdiel medzi dobrým a zlým policajtom, ľudské spolunažívanie, zlo a dobro, dobrodružstvo a boj za spravodlivosť robia z tejto publikácie čitateľný kúsok na dlhé večery, ktorý vo vás zanechá dojem, že ste s touto knihou nepremárnili čas, ale dali ste šancu začínajúcemu autorovi, ktorý určite má potenciál písať zaujímavé a napínavé kriminálne príbehy zo slovenského prostredia.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnému autorovi, ktorého môžete sledovať aj na jeho instagrame.

pondelok 21. septembra 2020

Nina X - Ewan Morrison (recenzia)

Nina X je knihou, ktorá rozhodne má čitateľovi čo ponúknuť.
Je príbehom ženy, ktorá bola viac ako dvadsať rokov uväznená v maoistickom kulte, ktorý ju nútil dodržiavať tvrdé a nezmyselné pravidlá, vytvárať nezmyselné tresty, či dokonca si zapisovať všetko, čo urobila, čo si pomyslela, čo sa stalo, ako to vnímala...

V stovkách stratených denníkoch, vo svete, ktorý je pre ňu cudzí, uväznená v pravidlách kapitalistickej spoločnosti, hľadajúca správne riešenia, snažiaca sa nájsť potláčané emócie, sa hlavná postava tohto príbehu vyrovnáva s minulosťou a s hmlistými spomienkami na tajuplné úmrtie, ktoré vyvoláva množstvo otázok. Otázky majú však aj ľudia, pre ktorých je Ninino správanie podozrivé, a snažia sa prísť na to, odkiaľ pochádza a čo všetko sa v tajnom kulte stalo.



Dejové linky sú rozdelené na prítomnosť a minulosť.
Minulosť objasňuje fungovanie sekty, v ktorej sa Nina ocitla - jej úloha, úloha jednotlivých žien či dokonca vodcu. Tieto ženy (aj vodca) sa občas aj v knihe prihovárajú prostredníctvom zápisov, v ktorých sa vyjadrujú v tretej osobe, pretože JA je zakázané.
Postupne sa táto dejová linka spája s prítomnosťou a dotvára ju.

Dejová linka prítomnosti sa snaží poukázať na Ninu, ktorá sa zoznamuje so sebou, zisťuje, že jej nič nehrozí, no pritom si uvedomuje, že sloboda nie je taká, ako si myslela, že bude. Celá spoločnosť sa riadi určitými pravidlami - čo sa smie/nesmie, čo môže/nemôže povedať, čo môže/nemôže urobiť...

Ako dej pokračuje, tak sa autor snaží priblížiť nielen celý proces začleňovania sa do spoločnosti, ale aj proces obnovy psychického vnútra hrdinky, ktorá zanevrela na city, respektíve sa naučila potlačiť vlastné JA.
Postupne nám čitateľom zároveň ponúka pohľad na iné postavy, na ich osudy a akú rolu hrali alebo hrajú v živote Niny, ako ju sformovali a hlavne aký dosah či vzťah s ňou budovali či budujú.


Čítať túto knihu je veľký zážitok, ale aj zodpovednosť. Nie je to klasický štýl písania, v ktorom sa vám dané súvislosti v momente vyjavia, ale ako čitatelia musíte byť veľmi pozorní, všímať si detaily, snažiť sa pochopiť psychiku mladej ženy, ktorá sa ešte len nedávno nazývala Projektom.

Celkové začlenenie do fungujúceho sveta, zistenie toho, čo znamená sloboda, objavovanie nových možností, nachádzanie stratených citov, zoznamovanie sa s osobami, ktoré môžu/nemôžu za to, ako sa Nina cíti, pohľad do minulosti, tajomstvá, zrady, chaotické texty zo zápisníkov a mnoho ďalších komplikácií, ktoré tvoria túto knihu, si získajú pozornosť náročnejšieho čitateľa, ktorý sa snaží v textoch hľadať, snaží sa pochopiť a hlavne zžiť sa do postavy, prispôsobiť sa jej jazyku a nájsť správnu cestu na pochopenie skutočného príbehu, ktorý je zabalený do temnoty a túži vidieť svetlo.

I keď má kniha určité nedokonalosti, tak si zaslúži vašu pozornosť. Je iná, je zvláštna, divná, zvrátená, násilná (či už ide o fyzické násilie, alebo o akési psychické násilie, keď sa niektoré postavy snažia nanútiť niekomu svoju ideológiu, myšlienky, či pozmeniť spomienky), ale zároveň jej čítanie je formou zážitku, ktorú síce budete ťažko tráviť, ale ku koncu zistíte, že táto nenápadná kniha vás akosi zaujala, pretože až takou nenápadnou nie je, ale to zistíte až vtedy, keď jej dáte šancu.


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke

štvrtok 17. septembra 2020

Verity - Colleen Hoover (recenzia)

Colleen Hoover je predovšetkým známa romantickými knihami, preto zrejme budí v niektorých čitateľoch nedôveru, nakoľko neveria jej spisovateľskému talentu (to je jednoducho fakt).

Nemôžem nepriznať, s istou dávkou nedôvery som sa do nej púšťala aj ja, ale nakoľko ma zaujala už vtedy, keď vyšla v originále, tak som nedokázala odolať.

Prepadla som mu.

Neviem, či to bolo zdravé - byť taká závislá. No jednako, stále som, naozaj. Ak totiž človek nájde niekoho, vďaka komu zmiznú z jeho života všetky negatíva, je ťažké neživiť sa ním. (s. 84)


Lowen Ashleighová je spisovateľka, ktorej sa momentálne nie veľmi darí. Pred nedávnom sa v jej živote udiali viaceré nie príliš pozitívne veci, ktoré jej prinesú finančné ťažkosti.
Keď však príde ponuka, aby dopísala sériu kníh známej autorky Verity Crawfordovej, tak sa jej život otočí o stoosemdesiat stupňov.

Prichádza do domu Crawfordovcov, aby si preštudovala a pretriedila roky Veritiných poznámok a nápadov v nádeji, že sa jej podarí dostať hlbšie do jej myslenia, aby čo najlepšie napísala zvyšné pokračovania obľúbenej série kníh.
V chaotickej pracovni však nečakane odhalí Veritinu autobiografiu, ktorú nemal nikto nikdy čítať. Postupne odhaľuje desivé tajomstvá, priznania a spomienky - pred Lowen sa teda postupne ukazuje nová, desivá bytosť, ktorá je temnejšia 

než samotné literárne postavy, ktoré kedy Verity vytvorila.
Navyše v dome sa začnú vyskytovať mrazivé tiene, ktoré sa postupne dostávajú Lowen pod kožu a zisťuje, že ani oni nie sú tak celkom mimo realitu...


"Niektoré rodiny majú také šťastie, že nezažijú ani jednu tragédiu. Ale sú aj také, na ktoré striehnu tragédie za každým rohom. Čo sa môže pokaziť, to sa pokazí. A potom sa to ešte zhorší." (s. 37)


Verity je pozoruhodný príbeh matky, spisovateľky, ktorá všetky svoje myšlienky dostávala pomocou slov na papier.
Nepríjemná autonehoda jej však bráni pokračovať v písaní, a tak sa tejto roly zhosťuje nenápadná Lowen, ktorá čitateľa sprevádza celým príbehom.
Veľká dávka romantiky, posadnutosť, manipulácia, mrazivé tiene, nevysvetliteľné udalosti, kruté slová písané v autobiografii, záhady, smrť blízkych - všetko sa zlieva dokopy a snaží sa v čitateľovi vyvolať nenávisť a zlobu, ktorú otočí voči jednej postave.
Zároveň mu však dopraje pohľad na inú dávku romantiky, úprimnej, žiadúcej, záhadnej, ktorá všetko zmení.

Až do okamihu, keď autorka vytasí tajomné slová, ktoré prevrátia všetky dohady, myšlienky, spomienky v prach, rozdrvia vás a miestami môžu vyvolať až plač.
Celý príbeh je síce braný ako psychotriler, avšak toto žánrové zaradenie nie je úplné správne, ale psychického vypätia je v knihe dostatok.
Postavy sú zžité s prostredím, dobre vykreslené, niektoré sú predstavené dokonca z dvoch pohľadov, nesúce si svoje bremeno, s ktorým sa snažia naložiť najlepšie, ako budú vedieť - či je to však správne, to odhalia čitatelia až v závere, ktorý som ja osobne nečakala, nebol síce príliš prekvapivý, ale vzal mi dych.

Nikto sa iste nedíval na toho druhého, ako sa on díval na mňa - s celou svojou minulosťou, ale aj s tým, že si predstavuje budúcnosť. (s. 73)


Od začiatku, ako som začala knihu čítať, som neprestala až dovtedy, ako som pretočila poslednú stranu. Autorkin štýl je síce jednoduchšieho rázu, ale má istý "šmrnc", dokáže čitateľa zmiasť, navodiť temnú atmosféru, skryť tajomstvá v slovách, vytvoriť prostredie, ktoré dýcha.

Ako čitateľ trilerov považujem toto skôr za psychologický počin, ktorý nie je síce triler, ale v istých dávkach sa mu dostane aj trochu toho správneho "trilerovského napätia".
Pre mňa jedno vydarené dielo, ktoré vás zoberie aspoň na chvíľku do iného sveta , ktorý je síce plný bolesti, strát, smrti, tajomstiev, ale zároveň aj vášne, ktorá prerastie v posadnutosť a neskončí sa zrovna šťastne, alebo možno aj áno?

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

štvrtok 10. septembra 2020

Dedičstvo - Peter Kalva (recenzia)


Aj vy občas vychádzate zo svojej komfortnej zóny a prečítate si knihu, ktorá je v inom žánri, ktorý bežne čítate, ale neskutočne vás zaujala a vy ste jej nemohli odolať?
No a potom si ju prečítate a zistíte, že nemáte vymýšľať...
Alebo?

Dedičstvo je prvá časť série Svet ľudí, ktorá vychádza vo vydavateľstve Enribook.
Ide o dystopický román, ktorý vám už na začiatku na obálke knihy sľubuje napätie, "dobrodružno" a akciu. A v závere aj šokujúce prekvapenie.

Príbeh sa odohráva vo svete, v ktorom sa ľudia snažia prežiť. Hŕstka ľudí, ktorá prežila kataklizmu len vďaka podzemným skrýšiam, sa snaží v tomto novom svete začať odznova. Väčšinu Európy preto ovláda Republika - ľudia, ktorí sa snažia o nejaké pravidlá prežitia, snažia sa chrániť to, čo ostalo. Len za akú cenu...

Verný armádny sluha Martin si žije v relatívnej pohode, našiel ženu, narodila sa mu dcéra a je presvedčený myšlienkami, ktoré sa okolo neho vznášajú a nútia to žiť tak, ako to niekto "vyššie" chce.

Pokojne žije až dovtedy, dokým jedna akcia povstalcov, ktorí odcudzujú Republiku, neunesie jeho dcéru. A nielen ju, ale aj ďalšie deti.

Spoločne s "parťákmi" sa vydávajú na akciu, ktorá by mala milované deti doviezť späť do domova. Hlboko v centre nepriateľského územia sa však začínajú rúcať jeho doterajšie ideály a spoznáva svet, ktorý doteraz bol pre neho zahalený v hmle, svet plný krutosti a zvrátenosti.


Veľmi pútavá anotácia, ale...
Príbeh sa zameriava nielen na Martinovo odhaľovanie tajomstiev, strachu, že sa prezradia, ale zároveň ponúka pohľad Martinovej dcéry, ktorá sa spolu s ďalšími deťmi ocitla v rukách nepriateľa.

Celá kniha je plná zvráteností, násilia, znásilňovania, bolesti, smútku, strachu, hrozieb, čo môže pôsobiť na čitateľa buď tak, že hltá každé jedno slovo, alebo tak, že má chuť knihu odložiť a viac sa k nej nevrátiť.

Zo subjektívnych príčin ma táto kniha vyčerpávala. Spomínané témy sú síce zaujímavé (v rámci možností), ale autor musí tieto témy "predať". Čo sa, žiaľ, nepodarilo.
Témy síce boli načrtnuté, ale nie rozvinuté, nemali začiatok, priebeh, koniec. Všetko bolo akoby schované v slovách, ktoré vám však skrytý význam neodkryli.

Zlý dojem vzbudzovali vo mne aj opisy Príšelca (čo alebo kto to je, to sa dozviete v knihe), jeho dopad na fungovanie sveta a všetky ďalšie opisy - boli síce podrobné, ale niežeby vyvolali zdesenie, skôr ste mali pocit, že vety nemajú koniec.

Kniha má cez 200 strán, no ja som jej venovala viac času, než bolo potrebné.
Námet bol vcelku vkusný, no nijak špeciálne zaujímavý, opisy pomalé, postavy nesympatické, príliš veľa nevysvetliteľných vecí, ktoré, dúfam, sa doriešia snáď v ďalších dieloch.

Ako prvá kniha autora vcelku vkusné, i keď nenápadné a nezáživné. Autor má talent na opisy, avšak pri takejto veľkosti knihy sú dosť rozvláčne, dej je minimálny.
Síce sa zameral na minulosť postáv, ich prítomnosť minimalisticky opísal. Viac som si zapamätala o ich minulosti, ako to, kým boli v tom čase, v ktorom je dej zachytený.

Nakoniec môžem len povedať, že hoci si ma kniha nezískala, nemôžem povedať, že bola vyslovene zlá. Môžete v nej nájsť čaro, porovnať ju s inými príbehmi rovnakého žánru a potom uvidíte, či vyhovuje. Ja som len laický čitateľ sci-fi/fantasy žánru, ktorý by ocenil podrobnejšiu charakteristiku postáv, rovnako aj zaujímavých dejových zvratov, menej opisov minulosti, viac prepracovanejšia problematika.

Druhý diel série vychádza už zajtra, tak máte možnosť si zadovážiť už aj pokračovanie.


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook


nedeľa 6. septembra 2020

Biela ruža, čierny les - Eoin Dempsey (recenzia)

Máte radi vojnové príbehy, ktoré sú inšpirované skutočnosťou? Čiže viac-menej fikcia?

Úprimne sa priznám, ale tieto knihy nikdy vo mne nejakým spôsobom nerezonovali. Vždy som skôr siahla po skutočných príbehoch, ktoré sa reálne stali, ktoré neboli nejako pozmenené, vymenené, domyslené. Pri tejto knihe som však zmenila názor.

Biela ruža, čierny les je príbeh Franky, ktorá sa utiahla na samotu do lesa. Po nie veľmi prijateľnej minulosti, nesúhlase s režimom, tvárou tvár brutalite, ktorej musela čeliť, už prestáva veriť v lepšiu budúcnosť. 

Všetko sa však zmení, keď jedného dňa objaví letca v uniforme Luftwaffe, ktorý je zranený, v bezvedomí a má zlomené nohy. Jej česť a úcta k svojmu povolaniu zdravotnej sestry ho tam nedokážu nechať, i keď je proti režimu, stále si dokáže v sebe zachovať ľudskosť. 

Nie všetko je tak, ako sa zdá, a ani tento zranený človek nie je tým, za koho sa vydáva. Z nedôvery sa neskôr vyvinie nevyhnutné spojenectvo, ktoré však môže, ale aj nemusí, skončiť v rukách gestapa. 

Jeho meno nevyslovila nahlas už celé mesiace. Zakázala si to. Chcela zabudnúť, ignorovať  minulosť, aby necítila tú strašnú bolesť. Lenže teraz ho potrebovala, musela opäť cítiť lásku. (s. 18)


Franka aj muž, ktorý je na ňu odkázaný, čelia nielen hrozbe zvonku, ale zároveň nedôvera prevláda aj v ich krehkom vzťahu, ktorý sa bude postupne dejom vyvíjať. 

Ako každá vojnová kniha, aj táto v sebe skrýva dejinné udalosti, hrôzostrašné opisy mŕtvol, ľudí, ktorí sú vypočúvaní. Nad hlavnými hrdinami tohto príbehu sa neustále znáša oblak strachu, ktorý si aj čitatelia značne uvedomujú.

I keď je kniha viac-menej fikciou, značne domyslenou, no vytvára výborný celok, pri ktorom sa budete báť, dúfať, hľadať odpovede, skrývať sa, ba dokonca sa ocitnete zoči-voči smrti či krvilačnému zachádzaniu. Smrť akoby nabrala iný rozmer a to, čo bolo počas celých kapitol iba v náznakoch, vás na konci pohltí a možno aj trochu rozplače.

Oceňujem uveriteľnosť, opisy, psychológiu postáv, pocity, ktoré kniha v čitateľovi vyvolá, odvahu, nádej, nahliadnutie do iných problematík vojny, ktoré síce neviete s istotou povedať, či sú pravdivé, ak po nich nepátrate, ale prídu vám až desivo reálne. 

Pre mňa rozhodne jedna z tých kníh, ktorej skutočnosť by som bez mihnutia oka uverila. Smrť blízkych, smrť nevinných, vražda či sebaobrana, násilie, tajomstvá a aj istá dávka lásky - v krásnych i zúfalých i hrozných podobách. 

Prešli okolo starších manželov, ktorí sedeli na lavičke a so spokojným výrazom na zvráskavených tvárach sledovali  západ slnka.

"Myslíš si, že o päťdesiat rokov tu budeme aj my takto sedieť?" spýtala sa Franka žartovným tónom, ale za tými slovami sa skrývala otázka plná obáv.

"Samozrejme," odpovedal. "Neviem si predstaviť, že by som tu sedel s niekým iným." (s. 124 - 125)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

sobota 29. augusta 2020

Obľúbené antikvariáty #1

Tento článok sľubujem na svojom súkromnom ig účte už dlhšie. Asi preto, lebo večne zaťažujem príspevkami, ktoré zahŕňajú moje nákupy z antikvariátov.

Vždy som hľadala nejaký antikvariát, také to nádherné miesto so starými knihami, kde nájdete: lacné knihy, skvelú atmosféru a dušu, ktorá sa v tichosti zháša nad vami a plnými policami.
V Žiline som žiaden taký doposiaľ nenašla. Až v Nitre, ale o tom bude zrejme ďalší článok, pretože v tomto sa idem venovať internetovým antikvariátom.

Ako som vyššie uviedla, od antikvariátu očakávam, že ceny kníh budú viac ako o polovicu dole. Prečo? Pretože sú to väčšinou staré knihy, ktoré kedysi nestáli ani jedno euro, tak prečo by teraz mal niekto na tom "ryžovať"? Tento môj názor je zastaralý, ja viem, ale jednoducho sa so mnou tiahne už veľmi dlho. Preto som asi aj veľmi dlho hľadala antikvariát, ktorý ma pohladí po duši.

Ako prvý, ktorý si získal moje srdce, musím spomenúť tuborgaha.
Každé moje "antikvariátne ťaženie" viedlo na ich stránku a vytvorila som tam dosť veľa objednávok... Dosť.
Lacné, výborný stav, výborní ľudia - dodanie poštou, nad 33€ je poštovné zdarma. Jediná "nevýhoda", ktorú tento antikvariát má, je to, že sa dá platiť iba kartou, nie na dobierku.
Viem, že dobierka je niekedy ozaj drahá, ale niektoré kuriérske služby nie sú zas také drahé, takže niekedy mi dobierka vyhovuje viac.
To však na ich originalite neuberá.
Poštovné navyše určujú až potom, keď knihy zhromaždia a odvážia, následne vám pošlú e-mail s údajmi o platbe.

Druhou mojou srdckou je Antikvariát u Slimáka. 
Paradoxne, prišla som naň v čase korony, kúpila som si povinné čítanie a umrela som blahom, pretože tie ceny sú najnižšie, ktoré môžete nájsť. A ten stav kníh? To je proste...
Výborný prístup, rýchle spracovanie, kuriér za výbornú cenu, veľký výber - keďže je to aj kníhkupectvo, tak si môžete nahádzať aj nové, aj staré knihy na jednom mieste.
Pri určitom počte kníh vám dajú z ponuky na výber knihu/knihy, ktorú/ktoré dostanete zadarmo. A ten výber je naozaj dobrý, väčšinou výborné klasiky, taktiež pri určitom počte € máte poštovné zadarmo.

A do tretice - Antiquariat. 
Do tretice výborní ľudia, záložky k objednávke, pri nákupe nad 19.90€ neplatíte poštovné, ja som stihla aj akciu, keď mali 50% zľavu na knihy nad 50€, čo je extrém!
Navyše som pri jednej objednávke obdržala aj odkaz, čo ma veľmi potešilo, pretože takto jasne dáva antikvariát najavo, že chce byť bližšie k ľuďom a ku knihám.

A presne to robia všetky tieto internetové antikvariáty, ktoré rada navštevujem, ktoré všade odporúčam a viem, že aj viacerí z vás si už na základe môjho odporúčania zaobstarali nejaké "starinky", vdýchli im život a potešili svoju čitateľskú/knihomoľskú dušu.

Zrejme takýto typ článku sa tu ešte nejedenkrát objaví, keďže antikvariátov nikdy nie je dosť. Máte nejaké obľúbené internetové antikvariáty aj vy?

>Sima<

sobota 22. augusta 2020

Francesca - Lina Bengtsdotter (recenzia)

Druhý diel detektívnej série od autorky švédskej krimi sa opäť točí okolo inšpektorky Charlie, ktorá stále bojuje s temnou minulosťou.
Keď sa dozvie, že pred tridsiatimi rokmi v jej rodnom mestečku zmizlo ďalšie dievča Francesca, je odhodlaná vypátrať, čo sa jej stalo.
Zrejme aj preto, lebo podozrenie zo zmiznutia padá aj na jej matku. Je možné, že Francesce ublížila?
Pri pátraní jej do popredia pomaly vystupuje samovražda chlapca, ktorý mal kedysi k Francesce blízko. Čo sa stalo obidvom? A prečo majú všetci pred ňou tajomstvá?

My sem nepatríme, vyhlásim, keď nás riaditeľ konečne pustí.
Ale patríme k sebe, namietne Paul. (s. 145)


Lina Bengtsdotter si získala pozornosť už svojou prvou časťou Annabelle. Bola zaujímavá štýlom a zápletkou. Táto druhá časť sa niesla v podobnom duchu a to bol zrejme pre mňa signál, že nebude o nič lepšia ako prvá.

Francesca je rozdelená do troch rovín - do súčasnosti, ktorú opisuje Charlie, minulosti, ktorú opisuje Francesca a tretia rovina sa týka tiež strateného dievčaťa, no zameriava sa hlavne na jej zápisy z denníka.

Celý dej je popretkávaný tajomstvami, ktoré postupne s Charlie objavujeme. V deji sa vyskytnú aj nové postavy, staré sa pripomenú, opäť nové tajomstvá, ktoré premenia život inšpektorky "na ruby".

"Musíme mať vždy nejaký cieľ? Nemôžeme skrátka len tak ísť?" (s. 124)


To, čo som ocenila v prvej časti, mi v tejto časti akosi začalo prekážať. Autorka síce poskytla dychberúce informácie, no po ich prečítaní skôr vo mne zanechali chladný pocit. Jej štýl a námet bol skoro na vlas rovnaký ako s prvou knihou, iba pozmenila pár udalostí a bola z toho nová časť.

Alkoholizmus, životné osudy postáv z prvej časti, nevysvetlené zmiznutia, neisté náznaky, klebety, rodinné tajomstvá, psychické problémy, prelínanie reality s fantáziou, smrť, napadnutie - všetko spojené do jedného celku, ktorý je síce čitateľný, ale neprinesie vám o nič viac ako prvá časť.

Verím tomu, že ďalšia časť, ak bude preložená, tak čitateľovi vnesie "väčšie svetlo" a vysvetlí tie udalosti, ktoré mu druhá časť zamlčala.
Nechcem vyslovovať stereotypnú frázu, že druhá časť v sérii je vždy najslabšia, jednak preto, lebo neviem, aká bude tretia časť, a jednak preto, lebo to znie ako veľké klišé.
Verím, že autorka opäť siahne na vrchol, ktorý si určila pri prvej knihe, a potiahne celý príbeh Charlie do úspešného konca.


"...Človek asi zabudne na to, na čo zabudnúť musí, aby dokázal prežiť." (s. 324)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj tu