nedeľa 30. júna 2019

Toto leto patrí nám - Jenny Han // recenzia


,,Nie, nedal mi kvety ani sladkosti. Dal mi mesiac a hviezdy. Nekonečno."

Očakávané pokračovanie sladkej ľahkej letnej série Povedz, že ma miluješ je tu! Keď som nedávno dostala otázku, ktorému zo súrodencov Fisherových držím palce, moja prvá myšlienka bola... chcete to vedieť? ... hneď mi napadlo: ,,Jere je tak sladký.", no povedala som sí, že nebudem zbrklá a trošku nad tým popremýšľam. Moje myšlienky však lietali od jedného k druhému až som si povedala, že by som kľudne vsadila na Cona, aj keď momentálne Belly objímala Jeremiaha. Prečo? Máme predsa pred sebou ešte celú knihu. Čo sa asi tak môže stať?

Druhý diel tejto série skončil nádherne a na roztrhanie. Nevedeli sme, aký bol záver, pretože z posledných slov Belly sme nevedli, či myslí na Cona alebo na Jeremiaha, keďže s Conom sa rozišla a Jere jej práve vyznal, že ju ľúbi. Bola som taká rozcítená, že som si vravela: ,,Ber aj Jeremiaha!", no v duchu som dúfala, že pobeží za Conradom a posledná knižka bude ich budúcnosťou. Tu vám však trošku prezradím, že som sa mýlila.

Nemala som pravdu, pretože Belly našla niekoho, kto ju pozná, kto jej rozumie, kto ju ľúbi. No a hlavne niekoho, kto neuteká. Suzannah už jej neporadí a Belly trápi, že ju nikdy neuvidí tešiť sa z jej detí alebo plakať na jej svadbe. Nebude jej môcť predstaviť svojho priateľa. Neustále sopmína a vybavuje si rôzne momenty z Cousins. V predchádzajúcich knižkách ma tieto retrospektívy štvali, avšak v tejto knižke všetko zrazu dávalo zmysel a všetko do seba krásne zapadlo.

Nielen Conrad a Jeremiah patria k tejto knižke. Dozvedáme sa tu o vzťahu Belly s Taylor, o zložitých vzťahov medzi matkou a dcérou, o komplikáciách v priateľstve či vzťahu, o dôležitosti týchto krehkých medziľudských väzieb.

,,Priateľstvo na výške bolo iné... Pred kamoškami sa nemôžete skryť. Ste nahé."

Táto knižka nám ponúka nenútené slová, ktorým je ľahké porozumieť. Jazyk je ako ušitý pre tínedžerov. V knižke sa nachádza veľa slangov a familiárnych slov, čo knižke dodáva autentický a uveriteľný nádych. 

Celá knižka sa nesie v jemnom vánku, ktorý im neustále šepká, aby na Suzannah nezabudli. Smútok a slzy však v tejto knižke nespoznáte. Autorka sa v tejto sérii pohrala s postavami, s príbehmi, s ich zážitkami, no a tu celý tento mix vybuchol a dej ubiehal nenormálne rýchlo. Ani som nevedela ako, a už som bola na konci. Pri tejto knižke som strávila čarokrásny deň. Nechcela som ju pustiť z ruky. Kvôli tomuto záveru sa ozaj oplatí prečkať aj tie menej záživné dve knižky predtým. Samozrejme, neboli nudné, avšak TLPN  bola z nich troch najlepšia.

Kapitoly nie sú dlhočizné a štýl písania nevyžaduje priveľmi pozornosti, a preto tieto knižky považujem za ideál do tohto horúceho počasia, kedy sa nám nič nechce. Prázdniny, slniečko a príjemné čítanie. Šarmantní chlapci, pláž a horúce noci.

Musím sa priznať, že Belly som si časom obľúbila. Považovala som ju za naivné dievča s detskými snami a víziami reality, avšak aj ona vyrástla a stala sa z nej hrdá slečna,  ktorá bojuje za svoje rozhodnutia a neskrýva sa.

Túto autorku som zo začiatku moc nemusela, no ako som sa dostala k týmto trom kráskam, asi svoj názor prehodnotím :D

Táto knižka vo mne zachovala pokoj a príjemný nádych nádeje a viery v šťastný koniec, krásnu vôňu leta a odštartovala moje prázdniny.  Aj napriek môjmu presladenému opisu v knižke nájdete krik, hnev, hádky, komplikácie a bolesť. No všetko má svoj čas, a možno aj tento príbeh má šancu skončiť sa rozprávkovo. Knižku vám odporúčam na cesty, na dovolenky, na letný oddych. Prajem vám úžasné čítanie.


Za knižočku opäť veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu.

- Rony -

pondelok 24. júna 2019

Chlapec, ktorý patril moru - Denis Thériault (recenzia)

Luc je ako jedna z tých ruských bábik, kde jedno tajomstvo zapadá do druhého. Je ako guľa zo žuvačiek, mäkká vnútri, no s tvrdou škrupinou, ktorú treba veľmi dlho cmúľať. Musíte ho akceptovať takého, aký je, s jeho tajomstvami, zavretými dvermi a tmavými kobkami. (s. 45)


V nehostinnom kúte Kanady, kde vietor prečesáva husté hrivy lesov a vzdúva morské vlny, kde oblohou víria albatrosy a v tuhej zime prikrýva krajinu hlboký sneh, vzniká veľké priateľstvo osamelých chlapcov, ktorých spája odvaha, viera v sny, v akúsi mágiu, či spoločný nie príliš pozitívny osud.

Spoločne unikajú do magického podmorského sveta vo vlastnej fantázii, snívajú o mieste, kam skutočne patria. Miesto, ktoré zahojí ich žiaľ zo straty rodičov. Ale o akú stratu vlastne ide? Je všetko to, čomu verili, pravda? Alebo sa občas dejú zázraky?

Postupne sa však pre jedného začne vytrácať hranica medzi svetom fantázie a reality a ten druhý stojí pred veľkou úlohou: zachovať vernosť kamarátovi na ceste, ktorá nevyhnutne speje do tragédie. Čoho všetkého je teda fantázia schopná?


Je bolestivé priznať si, že človek je sám. (s. 62)


Doslova všetkého. Dokáže ublížiť, ale dokáže aj pomôcť prekonať bolestivé dni, či dodá nádej, až začneme veriť tomu, že zázraky sa naozaj dejú. A v tejto knihe ich nie je málo.

Chlapec, ktorý patril moru je krásne poeticky napísaná kniha, ktorú nemôžete nemilovať. Získa si vás spojím jazykom, príbehom, ale zároveň aj osudom dvoch malých chlapcov, ktorí na svoj vek sú príliš vyspelí. Asi preto, že obidvaja si nesú vo svojom živote svoj trpký osud, ktorý ich musel zoceliť.

Príbeh sa zdá byť jednoduchý, no autor krásne vykreslil prostredie bičované zúrivými vetrami, snehom. Do deja zakomponoval priateľstvo, lásku, rodinu, smrť, nádej, vieru, zázraky, odvahu, strach, istý sarkazmus voči Bohu, túžbu po zázemí a bezpečí, skrátka všetko to, čo je súčasťou života a nikoho to neminie.

Hnev, to bolo ozaj niečo. Dalo sa ním kŕmiť. Bolo to lepšie než nič. Jeden dôvod, prečo zostať nažive. (s. 170)


Títo dvaja chlapci nie sú obyčajné deti. Keď jeden upúšťa uzdu fantázie, druhý sa ho snaží krotiť. Keď jeden sa rúti do maléru, druhý je na tejto ceste spolu s ním.

Kniha je teda viac ako len o priateľstve medzi dvoma malými chlapcami. Je o živote. O smutných chvíľach, o viere v zázraky, o úcte, o kráse, o harmónii.

Autor necháva dej pomaly plynúť, všetko sa nám zdá až príliš reálne. Sny sa stávajú súčasťou reality a to vedie k veľkej tragédii.

Pre mňa silné dielo, o ktorom bude čitateľ ešte dlho premýšľať. V jeho vedomí ostane akýsi záblesk z prečítania, príbeh bude mať stále pred očami a vždy mu vyčarí úsmev či smútok na tvári.

Sme natlakované struny vydráždených zmyslov. Spávame menej, aby sme nič nezmeškali, pretože si potrebujeme vychutnať každú kvapku opojného elixíru, ktorý vyteká zo slnka a napĺňa naše póry divokými fotónmi. Sme opití slobodou. Ako príroda, ktorá bzučí okolo nás, ponáhľame sa vyrásť, žiť naplno, umocniť našu existenciu na milión. (s. 146 - 147)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Môžete si ju kúpiť aj tu.

streda 19. júna 2019

Less - Andrew Sean Greer (recenzia)

..., keďže sa bojí všetkého, nič mu nepripadá ťažšie ako hocičo iné. Podniknúť cestu okolo sveta ho nedesí o nič viac ako kúpiť si žuvačku. (s. 52)


Arthur Less je neúspešný spisovateľ, ktorého nemilosrdne začne prenasledovať staroba, ktorú vníma ako hroznú nespravodlivosť, veď predsa päťdesiat je vek, ktorý už ani nikoho nezaujíma.
Popritom sa iba teraz naučil ako-tak žiť.

Akoby však nebolo toho na neho dosť, dostane pozvánku na svadbu od svojho bývalého priateľa, s ktorým prežil posledné roky a dúfal v lásku až za hrob. Prepadne ho zúfalstvo a smútok. Svadby sa rozhodne nezúčastní a aby si to ospravedlnil aj pred sebou, prijíma všetky pozvánky na konferencie, literárne podujatia, ktoré veselo ignoroval, no teraz mu prišli vhod.

Naplánuje si cestu okolo sveta, počas ktorej aj oslávi svoje narodeniny. Veď čo už len môže stratiť?

Počas cesty sa ukáže, že môže toho stratiť mnoho - kufor, zvyšky ilúzií, dôstojnosť, no môže aj veľa získať...

"...Aké to je, žiť s vedomím, že nie ste génius, s vedomím, že ste priemerný? Myslím, že je to najhorší druh pekla." (s. 63)


Less je satira o Američanovi na cestách, ktorý sa snaží vyťažiť zo svojho života to, čo mu ostalo.
Snaží sa vyrovnať so svojím starnutím, s neúspechom jeho kníh, s dávnymi priateľmi, s ľuďmi, so svojou homosexualitou, s premárnenými šancami. Príbeh je síce o hľadaní samého seba vo svete, ktorý ho skúša, no zároveň je aj plný humoru, vtipného, dojímavého a krásneho rozprávania o láske, o bozkoch, o cestovaní, o živote.

Less sa zdá už na začiatku veľmi komplikovanou osobnosťou a tak to aj počas celej knihy ostane. Less ponúka čitateľovi náhľad na časť svojho života, no sprostredkúva mu iba to, čo uzná za vhodné. Dá sa povedať, že je veľmi subjektívny a recipientovi podá iba tie informácie, ktoré si myslí, že je vhodné mu odkryť.

Počas svojich ciest odkrýva svoje spomienky nielen na detstvo, ale aj spomienky, ako nažíval počas svojich mladých rokov, ako ho poznačili vzťahy, ako si užíval mladosť, ktorý milenec mu čo do života dal, ako ho vnímajú ľudia ako autora a podobne.

Buď je Less idiot, alebo je srdce vrtošivé. Oboje platiť nemôže. (s. 34)


Hoci sa zdá, že je Less nerozvážny, tak dokáže navodiť úsmev na tvári, rozmýšľať pragmaticky, užívať si svoj život, i čo sa napríklad týka rozličných náhodných známostí, vyťažiť čo sa dá, nájsť správny smer, no vždy ho jeho osud dobehne a jeho život nie je taká veľká katastrofa, ako si na začiatku myslel.

Kniha Less je plná lásky - skôr tej mileneckej, humoru, cestovania, objavovania, zbierania nových skúseností, spomienok - živých či zabudnutých, nadväzovaním nových známostí, plná rôznych charakterov, ktoré však do hĺbky autor neopisuje a predsa len aj Lessov charakter je nám nie úplne a presne známy. Čitateľ si vytvára svoju predstavu a niektoré jeho myšlienky či charakterové črty si len dopĺňa a zaraďuje na základe činov.

"Kdeže cigarety," hovorí Robert, oči zarámované starými hrubými okuliarmi. "To poézia. Tá človeka zabíja. Ale neskôr," dodá, pohrozí prstom, "príde nesmrteľnosť!" (s. 113)


Do deja sa síce ťažko dostáva, pretože autor má veľmi špecifický štýl, priam až poetický, s množstvom opisov, ktoré sú na hladine básnických prostriedkov, a tým vytvára naozaj krásne zladené dielo, no zároveň aj očakáva od prijímateľa,  aby mu venoval všetku svoju pozornosť a hľadal krásu aj v maličkostiach.

Less je síce miestami dosť komplikovaný, ale určite je zaujímavou osobnosťou, ktorá si získa vaše sympatie. Nie je homosexuálom, ktorý sa obhajuje a snaží sa, aby o ňom každý vedel, akú má orientáciu. Svojím životom miestami akoby plával, užíval si život, no niekedy ho musí brať dosť vážne.

>Sima<

Za knihu ďakujeme, objednávajte ju tu.

pondelok 17. júna 2019

Neinstantne krásna - Nikoleta Vujisić (recenzia)

Táto choroba rozbije naše sebavedomie na milión malých dielikov a rozkope náš rebríček hodnôt. Zoberie nám dlhé roky života naháňania sa za niečím, čo nikdy nepríde. (s. 283)


Ešte stále ma vie prekvapiť, akí sú ľudia neprajní, a viac riešia osobnosť autora ako celkovú knihu, či jej pravú podstatu. Áno, gramaticky a štylisticky tá kniha nie je na vysokej úrovni, ale ktorá kniha je úplne stopercentná? Riešme, prosím, to, čo nám kniha má odovzdať.

Neinstantne krásna je súborom 13 skutočných príbehov dievčat trpiacich poruchami príjmu potravy a 1 príbehom chlapca, ktorého tieto choroby tiež neminuli. Pretože anorexia či bulímia nie sú záležitosťou len dievčat, ktoré chcú vyzerať ako modelky.

V tejto knihe nájdete všetko zlé. Neporozumenie, plač, zúfalstvo, smútok, depresia, rezanie...
Ak čakáte happy end, tak sa nedočkáte.
Anorexia či bulímia sú choroby, ktoré si zrejme nik nedokáže povedať, že ich prekonal. Väčšina s nimi iba bojuje.

Každý sa ma pýta, prečo som sa proste normálne nenajedla. Ale to je ako keby človek sedel pred tanierom plným hadov a niekto sa ho opýtal, prečo to nezjedol. To nejde zjesť. (s. 162)


Táto kniha nie je síce určená na jedno sústo, no zanechá vo VÁS zúfalý výkrik.
Väčšina dievčat, ktoré začínajú s drastickými diétami či nenormálnym prejedaním, sú mladšie, než sa zdá.
Buď to ide s nimi od narodenia, alebo sa ich sen byť "krásnou" uskutoční okolo trinásteho roka (13-15 r.), alebo neskôr, no väčšinou sú tieto dievčatá v mladšom veku, citovo labilnejšie a slabšie.
Väčšina týchto dievčat trpí buď šikanou, nezáujmom zo strany dospelých, nedostatkom lásky, podpory, času, no zároveň aj akýmisi módnymi trendami, keď krásne znamená chudé.

Zrejme každé toto dievča chcelo byť modelkou. Mať krásne vlasy, krásnu štíhlu postavu. Niektoré to aj skúsili, no stalo to za to?

Bola som celá v objatí mojej milej krásnej anorexie a hnala sa plnou parou vpred - do záhuby. (s. 111)


Ľudia si často neuvedomujú, ako vplývajú ich slová na iných.
"Schudni!"
"Si tučná!"
A mnoho ďalších faktorov podkopáva dievčenskú psychiku a láme ju na milión kúskov.

Táto kniha nie je ich výkrikom do tmy. Jej hrdinky s chorobami stále bojujú a budú bojovať. Nezmiznú. Raz či dvakrát sa prejavia, no ony musia byť silné a odvážne vzdorovať.

Dlho mi trvalo pochopiť, že nepríde nikto, kto ťa zdrapne a zachráni. Musíš prísť ty sama a povedať si: dievča, dáme to dokopy a bude to dobré! (s. 129)


Kniha má za cieľ priniesť ľuďom odstrašujúce príklady toho, že slová bolia, nezáujem o svoje deti a mysliac si, že sú spokojné, nič nevyrieši, no kniha je zároveň pomocnou rukou pre dievčatá, ktoré si zbytočne komplikujú a ničia život. Rezanie, prejedanie, pokusy o samovraždy, hlúpi partneri, ktorí vyžadujú od nás, aby sme boli krásne, hlúpe súťaže krásy, ktoré sa zameriavajú len na to, aby vytŕčali všetky kosti, nezáujem zo strany rodičov, vypadávanie vlasov, strata menštruácie a mnoho iného, sú faktory, ktoré by sme nemali prehliadať.

Každé dievča si týmto prejde, nehovorte mi, že žiadne dievča v puberte nemalo myšlienky na to, že je príliš tučné. No čo dievčatá, ktorým sa to vymkne spod kontroly? Pre nich je určená táto kniha.
Vážme si život. Už dávno ideálom krásy nie je "zretušovaná" fotka v magazíne a žena, ktorá radšej je vatu, než by mala pribrať aspoň o gram viac.

Posolstvo, ktoré v sebe nesie táto kniha, je silné. Nemali by sme zatvárať oči, mali by sme si všímať varovné signály skôr, než bude neskoro.

Dostala som sa do obdobia, kedy sa sama seba pýtam, načo mi o päť rokov budú chudé nohy a vysekané brucho, keď nebudem môcť mať deti? (s. 166)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Panta Rhei. Knihu zakúpite tu.

streda 12. júna 2019

Čistá biela rasa - Frank Westerman (recenzia)

Raz som sa Pieta spýtal, čím sa Primula odlišuje od ostatných koní.
"Krvou," odpovedal.
"Akože krvou?"
"Je modrá. Modrejšia ako krv iných koní."  (s. 22)


Čistá biela rasa je na prvý pohľad úplne obyčajná absyntovka, ktorá má klasický vzhľad z edície Prekliati reportéri a v sebe určite zaujímavý príbeh.

Avšak hneď po prečítaní pár riadkov, pár strán, zistíte, že táto kniha nie je úplne taká typická. 
Áno, zaoberá sa rôznymi životnými či zvieracími osudmi, ako sa patrí na správnu reportáž, no jej štýl je veľmi špecifický a nie každému sadne. Preto si vyžaduje oveľa väčšiu pozornosť, ako iné absyntovky.

Frank Westerman vo svojej knihe sa zaujíma o lipicany - kone, ktorých postoj na zadných je symbolom veľkosti a neporaziteľnosti.  Nielenže sa zameriava na to, ako počas 2. svetovej vojny sa snažili vytvoriť "čistú rasu" aj u koní, ale ide omnoho ďalej. 


...konanie proti prírode je druhu Homo sapiens vlastné. Tvoriť a ničiť dokáže ako nikto iný, a to je dvojitá tvár celej ľudskej existencie. (s. 246-247)


Sleduje nielen históriu, počiatok lipicanov, ale zároveň aj to, čo sa s nimi po 2. sv. vojne stalo, kam smerovali ich životy, kto sa o ne staral, kto robil pokusy na zvieratách a pod.

Táto kniha je súborom pojmov, pokusov na zvieratách, vytvorením nadrasy, no autor taktiež odkrýva nielen svet zvierat, ale zároveň svet ľudí. Odkrýva nám históriu rôznych koniarov, veliteľov, obyčajných ľudí, ktorí boli v kontakte s lipicanmi, či celkovo koňmi počas niekoľkoročnej histórie.

Autor sa vydáva do rôznych kútov a študuje rôzne spisy, ktoré odkrývajú nielen pôvod, ale aj osud týchto nádherných koní - nadzvierat.

...keď sa ľuďom tak dobre darilo pretvárať zvieracie druhy na svoj obraz, prečo sa pokusy o vylepšenie ľudského druhu vždy zvrhli na vraždenie a zabíjanie? (s. 39)


Na posilnenie toho, čo tvrdí, využíva veľa poučiek, situácií, veľa sporov medzi vedcami, aby čo najvernejšie priblížil a vystihol pravú podstatu.
Kniha nie je len o koňoch, je o rase, genetike, o vojnách, o dejinách, o objavoch, pokusoch, ľuďoch, strachu, odvahe, krutosti, ale aj o štipke nádeje.

Autorov štýl je veľmi špecifický a náročný na čítanie a pochopenie, preto si vyžaduje čitateľovu úplnú pozornosť. Po prečítaní čitateľ sa nielenže obohatí o nové informácie, historické fakty, rôzne poučky, no akoby na konci ostalo v jeho duši prázdno - skončila kniha, ktorá bola na jednej strane perfektná, ale zároveň na strane druhej zložito napísaná.

Westerman vytvoril naozaj ukážkové dielo, ktoré si vás získa svojou komplexnosťou a zložitosťou. Vynucuje si čitateľovu pozornosť, snaží sa, aby čitateľ v jeho knihe sa zorientoval, snaží sa každý fakt niečím podložiť, ukázať minulú i modernú dobu, núti zamyslieť sa, hľadať príčiny, chápať, no hlavne sa snaží o to, aby si ľudia uvedomili, čo urobili. Nielen s ľudskou, ale aj zvieracou ríšou. Kam AŽ je schopná zájsť ľudská chamtivosť a zloba.


"Videli ste tú  najtemnejšiu stranu prírody."
"Nie," opraví ju Mile. "Najtemnejšiu stranu ľudskej nátury." (s. 267)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu zakúpite tu.

štvrtok 6. júna 2019

Prečo si ma tu nechal? - Clare Mackintosh (recenzia)

Nechal ma tu, lebo som ho neochránila a nikdy si to neodpustím. (s. 50)


Kniha Prečo si ma tu nechal? si získala čitateľov hlavne preto, že obsahuje viacero zvratov a autorka nám tým pádom ponúka skvelý prepracovaný triler/psychologický román, ktorý nás nenechá chladnými.

Jenna Grayová prežila to, čo by nechcel prežiť nikto. V jedno daždivé popoludnie sa malý chlapček vytrhne mame z ruky a uteká na cestu... Vtom však príde náraz a už nič nebude také, ako predtým.
Vodič z miesta nehody ušiel a Jennu táto tragédia zničí. Aby vôbec prežila, presťahuje sa do vzdialeného kúta Walesu a v prostej chalupe sa snaží nielen zabudnúť, ale so všetkým sa vyrovnať.

Cítim, že šaliem, a nedokážem pred šialenstvom uniknúť bez ohľadu na to, koľko kilometrov prejdem. (s. 255)


Zároveň nám kniha ponúka aj prácu vyšetrovateľov, ktorí sa nezastavia, kým nezískajú dôkazy, ďalšie stopy, a keď ich dostanú, tak sa nevzdajú a hľadajú za nimi niečo viac.

Kniha Prečo si ma tu nechal? začína jednou veľkou tragédiou a končí ešte väčšou. Zo začiatku máte pocit, že všetko potrebné už viete a celá kniha bude len o hľadaní šoféra, ktorý zapríčinil smrť malého chlapčeka.
Síce začiatok knihy (resp. približne 1/4 knihy) je zdĺhavá a nič sa v nej prakticky nedeje, vrámci deja je veľmi dôležitá a detailne opisuje život nielen Jenny, ale aj život vyšetrovateľov.

Život vyšetrovateľov mi však prišiel trošku navyše, akoby len také zbytočne zaplnené miesta, ktorým autorka chcela vdýchnuť život, urobiť z nich ľudí z mäsa a kostí, ktorí majú svoje problémy, no v deji nemali nejaký extra význam a skôr ho spomaľovali, než zrýchľovali.

Tak som ťa ľúbil, až som sa toho bál; neuvedomoval som si, že je možné milovať druhého tak, že človek je schopný všetkého, aby si ho udržal. (s. 310-311)


V knihe sa nám striedajú viaceré pohľady a až po polovici knihy zistíte, že všetko je úplne inak, ako ste doposiaľ tušili. Už to nielen len cieľ odhaliť vraha malého chlapčeka, ale postupne sa všetko zamotáva a autorka nám postupne odhaľuje nielen celkový dej, ale aj charakter postáv.

Každá postava je vo svojej podstate zaujímavá, no jej celkový obraz si vytvoríte až na konci. Autorka nám čitateľom neponúka hneď a zaraz celú charakteristiku postavy, ale väčšinou ju ukrýva do činov, ktoré sa postupne dejom kryštalizujú.

Dej začína zrýchľovať a spomaľovať, akoby sa autorka snažila čitateľa pripraviť na ďalšie zvraty, ktoré mu vyrazia dych. Nielenže spája ohavnú vraždu nebezpečnou jazdou, ale zároveň zabŕda aj do iných problémoch, ktoré dej dopĺňajú a vytvárajú štruktúru, ktorá je prepojená tenkými nitkami a je až veľmi detailne spracovaná.

Doteraz som si myslela, že mal ideálny život, že je vtipný, komunikatívny a príjemný - inú tvár mi neukazoval. Ale duchovia, s ktorými bojuje, sú rovnako skutoční ako tí moji. Po prvý raz som s niekým, kto ma potrebuje rovnako ako ja jeho. (s. 168)


V knihe sa teda čitateľ stretne aj s rôznymi postavami, psychickými problémami, násilím (psychickým či fyzickým), strachom, plačom, problémami v rodine, láskou (rôzne podoby lásky), nádejou a zúrivosťou. Všetky tieto vlastnosti či city, pocity "roztrúsi" po rôznych postavách a každá má tým pádom dôležité miesto v celom jej systéme.

I napriek tomu, že sú tam pasáže, ktoré mierne spomaľujú dej, tak si autorka dokáže udržať vašu pozornosť, vniesť do vás pochybností, vytvoriť napätie a príbeh, ktorý by ste vôbec nečakali.

Ocitnete sa v "preľudnenom" svete, ale aj na kraji spoločnosti, kde zavíta málokedy niekto dôležitý. Sledujete rôzne prostredie, ktoré vám pomáha lepšie sa orientovať a zároveň aj dotvára postavy a ich správanie.

Kniha je teda súzvukom rôznych prostredí, rôznych charakterov a rôznych životných osudov (hlavne tých menej šťastných). Zaoberá sa vraždou, násilím, šikanou, stratenie záujmu o blízkeho (odcudzenie), ale zároveň tieto osudy nemieša, ale priraďuje ich ku konkrétnym osobám. I keď vražda a násilie nemá od seba ďaleko...

Odhalí, čo všetko sú schopní ľudia spraviť, keď milujú až príliš...
A kde je schopný zájsť vyšetrovateľ, aby odhalil pravdu a vyriešil prípad, ktorý zapĺňal stránky novín...
Veď predsa celá táto kniha je plná otázok, rovnako ako aj jej názov. Stačí si len prečítať odpovede...

Postupne, bez toho, aby som si to všimla, môj žiaľ zmenil tvar, z drsnej, ostrej bolesti, ktorá sa nedala utíšiť, sa zmenil na tupú, oblú bolesť, ktorú dokážem zatisnúť do zákutí mysle. Zistila som, že keď jej tam dám pokoj, som schopná predstierať, že je všetko v poriadku. Že som nikdy nemala iný život. (s. 125)


>Sima<

Za  poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu zakúpite tu.

utorok 4. júna 2019

Bez teba to nie je ono - Jenny Han // recenzie


Jenny Han si môže vychutnávať blažený pocit úspechu po toľkých knižkách a pri všetkých čitateľoch. Píše sa jej tak ľahko? Áno. Jej knižky totižto nevyžadujú žiadne extra rozmýšľanie a energiu. Sú určené k príjemnému oddychu.

Popri všetkých našich šialených každodenných situáciách nám nejeden raz padne vhod začítať sa do knižky, v ktorej sa stratíme a vypneme. Zabudneme a odreagujeme sa. Čítanie by malo byť relaxom.

,,Budúcnosť je nejasná. Je však moja."

Netvrdím, že táto knižka je úžasnosť sama, no ponúka nám jednoduchý únik z reality. Čo takto trošku sa pre zmenu zamotať v pavučine niekoho iného? Posympatizovať, posťažovať sa nie na svet, ale na vymyslené hlúpo konajúce postavy v knižke?

BTTNO pokračuje s príbehom o Belly a jej rodine a priateľoch. Všetky postavy už predsa poznáme z Povedz, že ma miluješ, čiže žiadny zmätok. Od knižky môžme očakávať priateľské a pohodičkové rodinné a príjemné prostredie.

Jedna osoba má zásadný vplyv na dej celej tejto knižky, a to je Susannah. Milá a éterická bytosť so zmyslom pre radosť. Či už ide o nálady, pocity, alebo vzťahy, celá knižka sa točí viac menej okolo nej. Aj napriek faktu, že hlavnými postavami sú Belly s Conradom. Toto stvorenie nie je možné nemať rád.

Dosť výrazne sa prejavuje aj Jere, čož dodáva knižke šmrnc a dynamiku. Ako veľký brat zasahuje do diania a konania svojich blízkych a odkrýva svoje najtajnejšie najskrytejšie pocity. Za to Steva nám autorka nejako schovávala. Čož je trošku škoda.


,,Každý sa musí spamätať z prvej lásky. Je to čosi ako životná zmena."

Prvá knižka sa skončila vzťahom Cona a Belly, ale istotne ste zvedaví, ako to dopadne, všakže? Druhá knižka náväzne začína plačom, no až neskôr sa dostávame k tomu, čo ten plač spôsobuje a čo sa vlastne stalo. Normálne by asi malo byť na osoh, že knižka nie je prvoplánová a nehádže vám všetko pod nos priamo, ale vracia sa k udalostiam a opisuje ich, neprekrúca, nerobí závery,... no pri tejto knižke ma to skôr hnevalo, pretože sa k nej hodí taká tá jednoduchosť, naplácanosť a bezrozmyslovosť.

Chvíľočku mi trvalo kým sa mi podarilo sa poriadne začítať, no  neskôr, keď už bolo všetko jasné a postavy sa začali viac ukazovať a prejavovať, knižka naberá svoj rýchly spád a číta sa skoro sama. Navodzuje zvedavosť a na končí tromi bodkami, čo dáva čitateľovi priestor k osobnej zúrivosti a k budovaniu túžby po ďalšej časti. Mám od nej veľké očakávania.

Keby som mala túto sériu porovnať so Všetkým chlapcom, ktorých som milovala, tak táto ma baví neskutočne viac a teším sa na ďalšie pokračovanie, čo uspokojí moju zvedavosť.

,,A nech robíte, čo robíte, neveiete sa ubrániť snívaniu."

Tieto knižky sú ideálnym osviežením do týchto teplých letných dní. Nenútená, ľahká a jemná, naivná. Popisuje neskrotnú mladú nestabilnú túžbu, klamstvá, pomoc, súcit, hnev, prvé alkoholové párty, a omnho viac :)

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

-Rony-