Čistá biela rasa - Frank Westerman (recenzia)

Raz som sa Pieta spýtal, čím sa Primula odlišuje od ostatných koní.
"Krvou," odpovedal.
"Akože krvou?"
"Je modrá. Modrejšia ako krv iných koní."  (s. 22)

Čistá biela rasa je na prvý pohľad úplne obyčajná absyntovka, ktorá má klasický vzhľad z edície Prekliati reportéri a v sebe určite zaujímavý príbeh.

Avšak hneď po prečítaní pár riadkov, pár strán, zistíte, že táto kniha nie je úplne taká typická. 

Áno, zaoberá sa rôznymi životnými či zvieracími osudmi, ako sa patrí na správnu reportáž, no jej štýl je veľmi špecifický a nie každému sadne. Preto si vyžaduje oveľa väčšiu pozornosť, ako iné absyntovky.

Frank Westerman vo svojej knihe sa zaujíma o lipicany - kone, ktorých postoj na zadných je symbolom veľkosti a neporaziteľnosti.  Nielenže sa zameriava na to, ako počas 2. svetovej vojny sa snažili vytvoriť "čistú rasu" aj u koní, ale ide omnoho ďalej. 

...konanie proti prírode je druhu Homo sapiens vlastné. Tvoriť a ničiť dokáže ako nikto iný, a to je dvojitá tvár celej ľudskej existencie. (s. 246-247)

Sleduje nielen históriu, počiatok lipicanov, ale zároveň aj to, čo sa s nimi po 2. sv. vojne stalo, kam smerovali ich životy, kto sa o ne staral, kto robil pokusy na zvieratách a pod.

Táto kniha je súborom pojmov, pokusov na zvieratách, vytvorením nadrasy, no autor taktiež odkrýva nielen svet zvierat, ale zároveň svet ľudí. Odkrýva nám históriu rôznych koniarov, veliteľov, obyčajných ľudí, ktorí boli v kontakte s lipicanmi, či celkovo koňmi počas niekoľkoročnej histórie.

Autor sa vydáva do rôznych kútov a študuje rôzne spisy, ktoré odkrývajú nielen pôvod, ale aj osud týchto nádherných koní - nadzvierat.

...keď sa ľuďom tak dobre darilo pretvárať zvieracie druhy na svoj obraz, prečo sa pokusy o vylepšenie ľudského druhu vždy zvrhli na vraždenie a zabíjanie? (s. 39)

Na posilnenie toho, čo tvrdí, využíva veľa poučiek, situácií, veľa sporov medzi vedcami, aby čo najvernejšie priblížil a vystihol pravú podstatu.

Kniha nie je len o koňoch, je o rase, genetike, o vojnách, o dejinách, o objavoch, pokusoch, ľuďoch, strachu, odvahe, krutosti, ale aj o štipke nádeje.

Autorov štýl je veľmi špecifický a náročný na čítanie a pochopenie, preto si vyžaduje čitateľovu úplnú pozornosť. Po prečítaní čitateľ sa nielenže obohatí o nové informácie, historické fakty, rôzne poučky, no akoby na konci ostalo v jeho duši prázdno - skončila kniha, ktorá bola na jednej strane perfektná, ale zároveň na strane druhej zložito napísaná.

Westerman vytvoril naozaj ukážkové dielo, ktoré si vás získa svojou komplexnosťou a zložitosťou. Vynucuje si čitateľovu pozornosť, snaží sa, aby čitateľ v jeho knihe sa zorientoval, snaží sa každý fakt niečím podložiť, ukázať minulú i modernú dobu, núti zamyslieť sa, hľadať príčiny, chápať, no hlavne sa snaží o to, aby si ľudia uvedomili, čo urobili. Nielen s ľudskou, ale aj zvieracou ríšou. Kam AŽ je schopná zájsť ľudská chamtivosť a zloba.

"Videli ste tú  najtemnejšiu stranu prírody."
"Nie," opraví ju Mile. "Najtemnejšiu stranu ľudskej nátury." (s. 267)

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu zakúpite tu.