Veľké maličkosti - Recenzia

O! Môj! Bože!

Presne tieto slová som si povedala po prečítaní tejto knihy. A prečo vlastne?

Príbeh Ruth, černošky, zdravotnej sestry, ktorá bola obvinená z vraždy bábätka, ktorého otec je úplný rasista a vôbec sa za to nehanbi. Povedzte mi, úprimne, neprečítali by ste si niečo takéto ? Ja som bola veľmi zvedavá, a keď k tomu pridáme, že to napísala Jodi Picoultová, ktorá zaznamenala v Česku veľký úspech, tak som nemohla inak, ako sa na túto knihu dvojnásobne tešiť.

Prvú polovicu knihy som sa doslova nútila k čítaniu. Dosť veľký problém mi robili postavy a miestami aj dej, ktorý bol úplne zbytočne dlhý. Keby bola kniha o 200 strán kratšia, nič by sa nepokazilo. Ale ešte predtým, než ju začnem ospevovať, ako si získala moje srdce, tak musím povedať, čo sa mi nepáčilo prvých 250 strán.

"Dosiahneš všetko, čo ti náleží - nie preto, lebo o to budeš prosiť, ani nie pre farbu pleti, ale preto, lebo si to zaslúžiš."

Ruth mi prišla ako žena, ktorá chce všetko tip-top, a keď sa niečo neudeje podľa nej, už je zle. Celkovo vystupovala dosť arogantne a nemala som vôbec pocit, že ona je tá obeť. Jej postava, teda povaha, sa zmenila v momente, ako prišla o prácu a hľadala iné zdroje príjmu, keďže bola milujúcou matkou a chcela pre svojho syna len a len to najlepšie. V tomto ju obdivujem! Neskutočná materinská láska, pri ktorej som mala až zimomriavky. Krásny vzťah medzi matkou, ktorá chce svojmu dieťaťu dopriať to najlepšie, a synom, ktorý miluje svoju matku a aj keď urobí zopár hlúpostí, tak vie oceniť to, čo preňho jeho matka robí a aké to má ťažké.
Keď si našla druhú -dočasnú- prácu, tak sa podľa mňa aj dosť zmenila. Prišlo mi, akoby si viac začala vážiť svoj život, šťastie, rodinu a skrátka všetko, čo je okolo nej.
S Ruth sa spája aj jej rodina, a to sestra a matka. Plus ešte rodina, u ktorej jej mama pracovala. (Je tam vidieť nejaké problémy, ale autorka túto rodinu nedáva až tak do popredia, čo ale vôbec nevadí.) Jej matka bola rozhodne skvelá žena, ktorá bola dosť podobná Ruth - tiež sa snažila zo svojich detí vychovať tie najlepšie bytosti, aké mohla, snažila sa, aby sa nikdy necítili zle a aby mali určitú úctu. Sestru Ruth môžete na jednej strane miestami odcudzovať, ale keď bolo treba, vždy sa postavila na jej stranu a podržala ju! Krásne sesterské puto, o ktorom si prečítate, vás dostane. Napriek tomu, že sú obidve úplne odlišné, tak vždy nájdu spoločnú cestu, ktorá vyhovuje obidvom.

Turk je otec mŕtveho bábätka. Je to silný rasista, ktorý dokáže zbiť hocikoho. Spolu s jeho ženou. Najprv som si vytvárala voči nemu "opovrhujúci vzťah", ale na konci som zostala s otvorenými ústami a doslova som nechápala. Vezmime si to takto, dokážem pochopiť ich nenávisť, pretože im zomrelo ich dieťa. Prvorodené, dokonalé stvorenie a oni proste potrebovali niekde vybiť svoju zlosť! Čo však opovrhujem je určite rasizmus, ktorý je prítomný v celej knihe, na každej jednej strane. Autorka tému rasizmu podala veľmi dobre, ukázala všetky problémy, ktoré sa s ním viažu, ako sa správajú ľudia, ktorí si myslia, že sú nadradení, ako sa "belosi" boja ľudí, ktorí majú čiernu pleť, aj keď tvrdia, že nie sú rasisti. V istom momente (počas prvých 200 strán) som mala pocit, že to oni (Turk a jeho žena) sú tie obete, a nie Ruth. Neviem prečo, ale na tie prvé strany nespomínam dosť dobre. Ale zas na druhú stranu, všetky nejasnosti, resp. všetky hlúposti, čo boli spáchané, mali na konci určitý zmysel. A aby som nezabudla spomenúť, autorka počas knihy sa vracala do minulosti Turka, jeho ženy, svokra, hnutia, do ktorého patril. Podľa mňa tieto pasáže neboli rušivé, naopak, veľmi dobre vykreslili jeho osobnosť a tiež osobnosť jeho manželky. (Pozn.: Kniha je písaná z viacerých pohľadov, jedným z nich je aj Turkov pohľad.)

Možno je to tak, že nenávidieť dokážete len natoľko, nakoľko ste niekoho milovali. Je to ako vrecko vyvrátené naruby.

Kennedy zastupovala Ruth a celkovo pôsobí ako neutrálna postava, ktorá si ale uvedomí svoje chyby (správanie) a snaží sa potom chrániť iných a nie seba. V určitých momentoch bola dosť sebecká, ale nemožno jej to mať za zlé. Sebecká bola aj Ruth. Keď sa bála, že príde o prácu, a preto nerobila vždy všetko, ako mala.

Keď to vezmeme vcelku, tak postavy boli dobre vykreslené, ich osudy si vás získajú a nedočkavo budete hltať posledné stránky. Ja osobne mám zimomriavky, keď si spomeniem na koniec, ako to všetko dopadlo. Neviem, či mám plakať, kričať, smiať sa, tešiť sa. Mám chuť robiť všetko naraz. Ísť niekde, niečo rozbiť, zrútiť sa, radovať, slobodne si vydýchnuť.

Autorka veľmi realisticky poňala súdny proces. S výbuchmi žiaľu, hnevu, sebeckosti, ľútosti, sĺz. V tejto časti knihy som nedokázala prestať čítať, ani počas hodiny v škole. Vystihla všetky problémy, prekážky, až ste mali pocit, že vy sami sedíte v súdnej miestnosti a nedočkavo hltáte každé slovo právničiek, sudcu, svedkov, až ste mali pocit, že sa vás to všetko týka a keby ste neboli pozorní, niečo dôležité vám unikne.

Kniha zamáva s vašimi citmi, nastaví vám zrkadlo, nielenže ukáže, akí sú ľudia, ale ukáže, akí ste vy. Možno sa v nej nájdete. Nieže možno. Určite! Verím tomu, pretože my "bieli" máme takú tendenciu sa báť. Báť sa niekoho iného, kto nie je ako my - a nie je to predsa rasizmus, keď vidíme "čierneho" a automaticky sa bojíme? Pritom keď vidíme "bieleho", tak žiaden strach necítime.
Neskutočne silný príbeh lásky, odvahy, sily, rodiny, viery, zmeny k lepšiemu, k horšiemu, ktorý vám ukáže, že všetci sme si rovní, nik nie je viac, nik nie je menej. A že nie sme odsúdení na záhubu, ale môžeme sa zmeniť a zmeniť naše myšlienky a uvedomiť si, čo je zle.

>Sima<

Za tento neuveriteľný zážitok ďakujeme bux.sk. Knihu si môžete kúpiť tu.