sobota 3. februára 2018

Srdcu nerozkážeš - Krystal Sutherlandová (recenzia)

,,Niekedy to príde ako supernova a začne blednúť."

Zamilovať sa je až príliš jednoduché. Vziať späť sa to už nedá. A najviac bolí zamilovanie, ktoré je len jednostranné.
Prečo začínam takto?? Pretože si predstavte chudáčika Henryho, ako ho očarí totálne strašidlo dievča, ktoré je otrasené tragédiou. Dievča, ktorého srdiečko je také krehké, že sa nedokáže pohnúť vpred. Henry ako superhrdina z komixov sa môže snažiť koľko len chce, no roztopiť ľadovec sa nedá a nedá.

To by bolo tak v skratke o vývoji príbehu. Striedanie nádejných chvíľ s tými menej úspešnými ruka v ruke so stavom Gracinej nálady. Nečudujem sa jej. Bola príliš mladá na takú veľmú traumu. Teraz som na vážkach, pretože neviem, či vám smiem vyzradiť tú pointu, ktorá sa v knižke ukazuje dosť neskôr. Prepáčte mi, ale nechcem byť tým diabolským spojlerom, čo všetko vyzradí. Všetko sa dozviete. ;)

K obálke, tá ma veru až tak veľmi nenadchla. Bublinky s náhodnými slovami a podklad ako z novín, ktorý nie je moc výrazný. Mala som problém nakombinovať k nej niečo, aby som vám mohla šupnúť fotku na instagram. Za to tá farebná výrazná oči lákajúca obálka v angličtine je coool.

Podstatný je však obsah a mňa v momente chytilo to, že príbeh rozpráva Henry a nie Grace. Ja proste milujem chlapčenské pohľady (to viete ak ste náhodou niekedy narazili na môj wattpad účet). Nie je to jednoduché pre dievča autorku napísať príbeh očami opačného pohlavia, ale tie ma vždy dostanú. Úplne som s ním stotožnila. Mladý sčítaný redaktor, ktorý všetky povinnosti odkladá, hnaný beznádejným poblúznením lásky, bezohľadne prehliadajúci názory a varovania svojich kamarátov a navyše v tom úzkostlivom tínedžerskom veku. Zamilovala som si ho, i keď miestami som mu v duchu potíšku nadávala.

,,Ak neviem, kto som, ako by to mal vedieť iný?"

Knižka ma tiež oslovila mnohými pohľadmi. Neustále boli na scéne nejaké myšlienky, názory. Osobne som najviac žrala Lolu. Tá sa s nikým nebabrala. Nech už to bola priateľka, či najlepší kamarát. Povedala si svoje a vždy vyšla zo všetkého ako víťaz. Murray bol beznádejný prípad. Také komické pako príbehu. Opantaný hormónmi a mierne uletený. Grace, ktorá tiež ponúka mnohé vety na zamyslenie, niekedy až príliš zbytočne hlboké, ma moc neočarila. Vytáčala ma od začiatku a ani neviem, či som ju mala rada aspoň v niektorej časti. Bola odťažitá a rovno z prvej rady vidíte, že niečo nie je v poriadku, no nie a nie s tým von.

Celá knižka bola akoby posolstvom o tom, aké ťažké je nájsť skutočnú lásku, vydržať s ňou a nestratiť ju. Či už to bola utekajúca láska, akú poznal Murray, keď od neho všetky dievčatá utekali; alebo kontroverzná láska Loly s iným dievčaťom, ktoré malo všetko na háku; alebo predstieraná láska Henryho rodičov; stroskotaná láska Henryho sestry; tragická láska Grace a nenaplnená, ktorú si vybral sám Henry.

V takomto akčnom prevedení som knižku zhltla za tri dni popri škole a som naozaj rada. Nebolo to presne to beznádejne romantické, čo by ma naplnilo srdiečkami a predstavami o tom, aký je svet krásny. Bola to tvrdá rana, ktorá ukazuje, že nie všetky romance knižky sú presladené. Bolo to také hľadanie. Spoznávanie. Pátranie. Nie jednotvárny boj o priazeň, ale nevyrovnaný a nerovný boj o priazeň, ktorá bola v nedohľadne. Realistické a chytľavé.

Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu PantaRhei.
-Rony-

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára