,,Nech sa tvoje nohy neunavia a v srdci nemáš strach. Nech tvoje meno spomínajú a tvoja duša žije večne."
Na prvý pohľad knižka vyzerá vznešene. Čierna nič nepokazí, hlavne keď je v pozadí. Tu na čiernom pozadí svieti oranžové tetovanie, ktoré súvisí s príbehom. Sova, pierka, vrana, listy, had, motýliky. Všetko to má v knižke svoje miesto a pochopíte význam až priamo pri stránkach. Časové medzery boli vyplnené motýlikmi, čo mne až tak nehralo, ale je to len osobné vyhýbanie sa motýľovému vzoru, i keď nejaké to haky-baky tetovačkovo vyzerajúce by pôsobilo asi ešte viac ku knihe, ale to len sprostý detail z mojej strany. Vrany sú top, to už o mne viete ;)
Na prvý pohľad sa zdá byť tristo strán ako výzva, ale čítajú sa samé. Do polovičky autorka opisuje život v ,,kolónii" tetovaných. Približuje nám spoločnosť, históriu a krátky vývin. Dostáva nás do obrazu. Samotný Leorin príbeh je poprerývaný starými legendami. Tieto rozprávkové príbehy z minulosti boli príjemným oživením a pomáhajú čitateľovi pochopiť zanietenosť občanov i význam tetovania.
Leora rozpráva svoj príbeh v prítomnom čase v prvej osobe. Niektoré slová mi pár krát tak celkom nehrali dohromady, ale inak mi týl vôbec neprekážal a prítomný čas som ani nevnímala.
,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria."
Leora je silná osoba, ktorá si ide za svojim. Jej odhodlanie dokázať si splniť sen - stať sa tetovačkou - je obdivuhodné. Je extrémne šikovná. A výnimočná. Len tak. Z ničoho nič. Až neskôr sa však ukáže pravý dôvod. (Ja nechcem nič prezrádzať, ale tak by som rada.) No príbeh ma naozaj fascinoval. Často som knižku odkladala, pretože dej sa hýbal pomaly, potom zase prešli týždne, kedy sa nič neudialo takže boli preskočené, ale v polovici prišiel ten zlom, o dej nakopol a koniec som už zhtla na jedno posedenie. Neviem si predstaviť, čo autorka vykúzli ďalej, pretože tento svet je tak úžasne opísaný a podložený, že by som kľudne verila, že existuje.Páčilo sa mi aj puto oddanosti medzi Leorou a Verity. Naozaj krásne priateľstvo. Verity, tá zodpovednejšia a Leora, tá ktorá koná bez rozmyslu, no darí sa jej. Je živelná, je priama, je odhodlaná. I keď je pre dievčatá veľa neznámeho, znášajú to spolu a dôverujú si i cez početné kroky vedľa.
Romantický príbeh Oscara a Leory je úplne na okraji. Najďalej sa dostali k mlčaniu oproti sebe v knižnici, no odkedy sa do príbehu zamotal, mala som motiváciu čítať ďalej. I keď u autorka odkladá zamilovanosť na bok, postavy idú ďalej, prežívajú a nevyhľadávajú dobrodružstvo tohto typu. Nájde si ich samo, keď príde čas.
,,Príbehy sú minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčasnosti."
Neobyčajná viera, ktorá ženie ľudí robiť nepredstaviteľné veci, ako napríklad robiť knihy z koží mŕtvych a pripomínať si ich tak... Autorka to vymyslela naozaj odvážne a uveriteľne. Premyslela to a myslím, že jej to vyšlo. Udalosti boli neočakávané a príbehy, ktoré sa v knihe spomínajú sčasti inšpiratívne sčasti varovaním. Vytvorila niečo nové a chytľavé.
Táto knižka mi dokonca vnukla nápad naozaj si dať spraviť tetovanie, ale predstavte si ma ako šesťdesiatročnú babku hrajúcu sa s vnúčatkami a s tetovaním na zápästí. Bude ma to lákať, ale zostanem asi neoznačenou Bielou čarodejnicou ako ďalšia polovica sveta.
,,Vediem tichý život bez bohatstva, bez manžela a bez lesku. Možno mám prázdnu kožu, lebo aj môj život je prázdny."
Príbeh ma nepoložil na lopatky takou silou ako by som očakávala, ale potešil ma dosť na to, aby som sa tešila na pokračovanie a ďalšie kotrmelce, ktoré sa Leore pripletú pod nohy.
Príbeh sa mi dostával pod kožu dlhu, no keď ma chytil, už ma nepustil. Zaujal ma tento nový svet, obľúbila som si postavy a som zvedavá, čo sa ešte udeje. Jednoznačne je to príbeh, ktorý právom vzbudzuje zvedavosť.
Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu albatrosmedia. Môžete si ju objednať tu ;)
-Rony-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára