John Green v našej poličke

Ahojte, rozhodli sme sa dnes trošku zmeniť smer. Od nakopených recenzákov som si zaspomínala na všetky Greenove knižky, čo som kedy čítala a túto minirecenziu lomeno článoček berte ako náš oddych od práce a povinností v škole.

John Green je americký spisovateľ YA literatúry, ktorý sa teší obľube aj vďaka niektorým filmovým prevediam jeho príehov o mladých tínedžeroch. To, že získal niekoľko literárnych ocenení je pri jeho písaní samozrejmé. Jeho štýl je špecifický. Hneď ho spoznáte. Nie je ničím jednoduchý, niekomu nesadne, ale pritom je to vynikajúci rozprávač, len opisuje veľmi reálne a úprimne. Ja osobne mám rada jeho knihy, pretože sú zväčša z chlapčenských pohľadov, a to ja môžem ;)

Jeho štýl je iný, špecifický hlavne tým, že sa nesnaží všetko cukrovať pozitivizmom ako iné ya. Píše smutné, tvrdé, ale chytľavé príbehy mladých ľudí, outsiderov, ktorí sami seba ešte len hľadajú a ukazuje situácie, ktoré tieto postavy formujú. Vydávajú sa strmhlav za hľadaním vlastnej identity alebo za niečim novým, čo ich vytrhne z ich normálnosti.

Tak napríklad taká Ajlaška, ktorá pomätie Milesa, alebo Margo, ktorá pomotá hlavu zas Quentinovi. Sú to živelné pohromy, ktoré chlapcov nakopnú a zanechajú v nich nevysvetliteľnú túžbu byť povšimnutými.  Hazel je zas dievča, ktoré sa nevzdáva a nič ju nezastaví. Sú to všetko výnimočné, silné, odhodlané dievčatá, ktoré sa neboja ísť do toho po hlave. Zaujmú každého bez výnimky, preto je ťažko sa im vyhnúť. Colinovym prekliatím sú zas všetky Kataríny v okolí. Je to niečo, čo nezažívajú každý deň a vystrelí ich to do budúcnosti, ktorú si nikdy neboli predstavovali.

Greenove hlavné postavy sú šikovní chlapci, ktorí vyčnievajú z davu, no nie práve tým viditeľným spôsobom. Will je homosexuál, avšak skrýva to, no najviac asi pred sebou samým ako pred ostatnými; Colin je matematik, ktorý sa snaží nájsť rovnicu, ktorá by sedela na jeho život; Miles má obľubu v posledných vetách slávnych osobností; Quentin oplýva šialenou odhodlanosťou nájsť dievča, ktoré ani nepozná, no a Augustus je milý, sladký, zábavný, živý, no umiera na chorobu, ktorú nedokáže premôcť. Obľúbila som si ich všetkých. Ako postavy. Príbehy mi zas až tak veľmi na strunky nebrkali.

Čo je dôležité a čo nechýba v žiadnej greenovke, to je priateľstvo. Partia kamarátov, čo chodia všade spolu a všetko o sebe vedia, podporujú sa a strieľajú si zo seba. To knihám dodáva ten šmrnc vtipnosti, ktorý v takomto štýle prevedený inde nenájdete. Podpichujú sa, skáču spolu z nedozerných diaľav a držia pevne pohromade.

Mňa vždy zaujmú najviac obálky a nie každá jeho knižka ma uchváti. Prvú som prečítala Na vine sú hviezdy. Ešte riadne dávno. A bolo to tak chytľavé, že až. To bola snáď prvá knižka, pri ktorej som reálne cítila aj niečo iné ako priemer. No a, samozrejme, plakala som ako správna citlivka, ja :D Aljaška bola super a dostala ma už len margarétkou na obálke. Anisom ju neprečítala a už som ju mala rada. Papierové mestá ma až tak nedostali, ale aj ta som šla aj do kina na film a bola som pyšná na to, že som vedela, ako to v skutočnosti napísal Green.No Will ma totálne sklamal. Čakala som niečo, čo ma položí, čo možno zmení môj úsudok, no nič sa neudialo. Nech sneží bola light oddychovka, ktorá príjemne vianočne pohladila moje srdiečko a Kataríny ma zaujiali pre ten nápad s matematikou a najviac sa mi páčil koniec. Nechcem prezrádzať príliš, ale je tam taký príjemný rozhovor ktorý vyzerá asi takto: ,,..." Proste nič a to ma dostalo. Proste jednoduché ticho. Každá má niečo do seba, niektorá viac a niektorá menej, ale sú proste Greenove, to neviem poprieť.

Tešíme sa na ďalšiu tvorbu Johna Greena, ktorý by k nám mala už práve teraz cestovať a snaáď sa nám podarí naplniť naše plány o dvojitej recenzii, a aj na film Looking for Alaska :)) snáď sa dočkáme ♥

Ktorá greenovka je vašou obľúbenou??? Fandíte Greenovi alebo zostávate nezaradení v neutrále?? ;) Podeľte sa s nami ;)

-Rony-