Knižné sklamania #1

Riadite sa hviezdičkovým, lístočkovým a neviem akým ešte, hodnotením ? Ja absolútne.
Občas sa stáva, že kniha, ktorej ste dali 4* sa stane vašou obľúbenou alebo, na druhej strane, stane sa pre vás sklamaním.
Tieto hodnotenia ja "brkám" hala-bala. Väčšinou to je podľa toho, ako to cítim a 5* je väčšinou niečo, čo je ozaj dobré (aj keď má kniha chyby). A môže ich mať aj milión, ale to moje pocity jednoducho nezmení.

A čo vlastne mi vnuklo nápad na tento článok? Asi to, že som videla všade na internete knihu Skoncovat s Eddym B. a jednoducho som chcela vyjadriť aj svoj názor.

Táto kniha pohltila celkom dosť knižný svet v posledných dňoch. Všade čítam, aká bola úžasná, dokonalá, zamávala s emóciami, čitatelia vcítili sa do hlavnej postavy, plakali, smútili, atď. Čítali sme tú istú knihu????
Začnem asi tým, že kniha je rozdelená do 2 častí. V prvej si môžeme prečítať o Eddyho rodine, o zlých podmienkach, o minulosti, alkoholizme, problémoch v práci, väzení a podobne. A tu som narazila na kameň úrazu ! Niežeby si ma nezískal príbeh a ja som ostala úplne chladná voči jeho nešťastiu, ale skrátka som miestami nevedela, či rodičmi opovrhuje, alebo ich miluje. Síce neboli ukážkoví, ale to nie je žiaden rodič. Mali určitú snahu, ale boli veľmi svojskí. Plus opisoval jeho bratrancov, čo mi prišlo úplne nadbytočné a tieto pasáže ma viac nudili, ako zaujímali.
V druhej časti sa už konečne dostaneme k celej pointe tejto knihy, Eddy je gay a píše, ako sa s tým vyrovnával, ako to vnímali ľudia okolo neho a aké mal kvôli tomu problémy. Táto časť je silná, doslova, ale aj tak to na zachránenie celého diela nestačilo.
Kniha nebola môj šálok kávy a nie je to vysoko emočné dielo, ktoré by ma roztrhalo na kusy.

Vo februári som prečítala moju maturitnú knihu na francúzštinu - Cyrano de Bergerac. No, vkus teda lektor rozhodne netrafil ! Tak niečo povrchné, chaotické, s hroznými postavami a najhorším dejom, myšlienkami snáď nenapísal nikto (čo sa divadla týka). Jediné, čo bolo pekné, tak príbeh lásky, i keď aj ten miestami pripomínal ďalších sto kníh. Jaj! Nemôžem byť pozitívna a táto kniha je nehorázne sklamanie.
Prvých sto strán je úplne chaotických, mala som problém zachytiť aspoň nejakú myšlienku, niečo pozitívne. Ďalšie strany sú už na tom lepšie, ale postavy sú naivné, neprirodzené a povrchné.
Čiže, ak chcete prečítať niečo z divadelnej tvorby, tak Shakespeare, Moliere to istia ! 

Ešte pred nedávnom, keď nebol film, tak kniha Izba nebola až taká známa. Ako prišiel film, tak prišlo aj nové vydanie a ľudia začali knihu čítať. Samé pozitívne recenzie. No ja som nechápala a stále nechápem, ako niečo tak vyslovene nechutné (správanie), sa môže niekomu páčiť (pardon).
Či žena, či dieťa, obidvaja sa správali ako zvieratá, žiaden potenciál, používanie rozumu a snaha niečo dosiahnuť, pomôcť si.
Veľa ľudí hovorí, že chlapec je dosť vyspelý na to, koľko má rokov (aj v anotácií to nájdete). Mne však prišiel utiahnutý, nemožný pochopiť a akceptovať svet.

Najväčším sklamaním však bol pre mňa Murakami. Autor, ktorého obdivuje neskutočne veľa čitateľov, autor, ktorý napísal veľa kníh a veľa z nich sa stalo bestsellermi. Neviem prečo, ale tie jeho krátke príbehy ma vôbec nezaujali. Po otřesech a Spánek vo mne nič nezanechali, maximálne iba nejaké záblesky. Spánek mi učaroval ilustráciami, ale dielo nemalo hlbšiu pointu a príbeh vo mne neostal. Ak by ste sa ma spýtali, aké myšlienky v tejto knihe autor skryl, s veľkou pravdepodobnosťou by som vám ani nevedela povedať. Ja sa však nevzdávam a autorovi dám ešte šancu. Tentokrát nie pri poviedkach !

Toto boli pre mňa knižné sklamania. Určite je ich viac, veď knihy nemôžu byť iba dobré. Každému sa páči niečo iné, každý má iný vkus. 

A ktoré knihy boli pre Vás sklamaním ? 

>Sima<