Niekedy je tu pre nás ťažké byť takými, akí sme boli predtým. (s. 185)
Nemôžu dôverovať svojej krajine. Môžu dôverovať jedna druhej?
1944, Crystal City. Dve kamarátky, ktoré spája omnoho viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ich priateľstvo nikdy nebolo jednoduché, no napriek tomu ostalo silné, i keď každá má svoju verziu príbehu.
Margot sa vzdala všetkého, aby rodina zostala spolu. Aby bola ona, matka, otec a možno ďalší súrodenec. Sú ďaleko od nemecko-americkej komunity farmárov v Iowe, kde doteraz žili. Ocitli sa v rodinnom internačnom tábore - spolu.
Deň za dňom, kúsok po kúsku, snaží sa prežiť. Trápi ju matkino zhoršujúce zdravie a otec, ktorý sa postupne mení a začína sympatizovať s nacistami. Čo všetko musí urobiť, aby rodinu udržala pokope?
Nemôžete zmeniť koniec tak, že sa vrátite späť a zmeníte začiatok. (s. 48)
Haruko - dievča, ktoré si získa Margotinu dušu. Snaží sa zapadnúť, vytvára si priateľstvá, no vo svojom vnútri cíti veľké obavy. Jej vlastný otec pred ňou niečo skrýva a jej brat bojujúci v japonsko-americkej jednotke armády USA pred všetkými niečo tají.
Prašná búrka ich zvedie dokopy, uzavrú neočakávané tajné priateľstvo. Má však toto priateľstvo budúcnosť, keď každá z nich stojí na opačnej strane?Haruko trávi čas v tábore zisťovaním, čo môže jej otec pred ňou skrývať. Ja trávim svoj čas ignorovaním toho, čo sa deje priamo predo mnou. Po prvý raz skutočne vidím, akí sme zlomení. Akoby sa to ani nedialo mne. (s. 131)
Monica Hesseová vytvorila nádherný príbeh priateľstva, ktoré prekonalo vojnu, tábor, nedostatok informácií, nedostatok jedla, pokoja, hodnôt, normálneho života.
Margot je zobrazená ako hrdinka, ktorá vie, že niečo nie je správne a snaží sa konať. Haruko chce konať, no miestami jej chýba odvaha.
Dve priateľky, jedna Japonka, jedna Nemka. Každá je iná, má iné zvyky, myšlienky, inak konajú, inak sa správajú, no aj napriek tomu sa medzi nimi vytvorí niečo veľmi vzácne.
Zdá sa, že je možné túžiť po návrate na miesto, na ktoré ste spočiatku vôbec nechceli ísť. (s. 244)
Autorka sa vyhrala s obidvoma postavami a vdýchla im život. Hoci príbeh tejto knihy je vymyslený, pokojne si môžeme predstaviť, že naozaj existovali, naozaj bolo medzi nimi niečo viac. Monica zachytila dvoma pohľadmi nielen životy v rámci rodiny, ale zároveň aj rôzne pohľady na nejakú situáciu, ktorá by mala v ich živote všetko zmeniť.
Postupne sa dostávame do hláv našich dvoch hrdiniek, prekonávame nenávisť, priateľstvo, lásku, smrť, slzy, smiech či nádej. Nádej, že všetko bude dobré.Autorka silne a s citom spracovala tému, ktorá nie je ľahká, tému, ktorá mrazí. Druhá svetová vojna, jedno priateľstvo a množstvo smrti a bolesti okolo nich. Zachytáva nielen priebeh tohto puta, ale zároveň sa snaží malými odbočkami predstaviť aj situáciu v krajinách, presuny ľudí, vnímanie vojny a celkové fungovanie počas týchto vojnových rokov.
Si tu väzeň. Je mi jedno, či máš novú priateľku, či máte školské noviny, či sú knihy v knižnici alebo či mávate komunitné pikniky. Alebo či existuje futbalový tím, ktorý všetci chodia povzbudzovať. Na konci dňa si stále väzeň. Keby tvoja rodina chcela odísť, nepustili by ju. (s. 175)
Vytvára nielen postavy dvoch priateliek, ale zároveň aj postavy ľudí, ktorí boli na stráži, ktorí sa inak správali v súkromí, inak v práci; postavu Kena, brata Haruko, ktorý sa stretol "tvárou v tvár" s krutosťou vojny; postavy rôznych vyššie postavených ľudí; postavy zronených ľudí; postavy ľudí, ktorí sa snažia chrániť svoju rodinu, aj za cenu všetkého.
Kniha je teda nielen plná priateľstva, ale aj plná lásky, dôvery, úcty, strachu o najbližších a bolesti z ich straty. Rodiny museli cestovať za svojimi najbližšími, ocitnúť sa v tábore len preto, aby boli spolu.
A sú vlastne niektoré naše rozhodnutia hodné odpustenia?
Na tomto mieste, kde som obklopená len špenátovými poľami a veľkou rozlohou svojho zlomeného srdca, neexistujú nijaké dobré rozhodnutia.
Milovala som ju. Myslím, že aj ona mňa. (s. 260)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára