Knihomoľ v tejto dobe

Ako si predstavujete knihomoľa?
Veľké okuliare cez celú tvár, nos stále v knihách, slušný, nenápadný introvert, ktorý sa vie vžiť do života iných, pretože prečítal množstvo kníh, vie pochopiť správanie, konanie iného človeka?
Tak to ťažko! Čoraz viac je v "móde" závisť, nepochopenie, rivalita...
Stretli ste sa s tým? Predstavím vám zopár príkladov, ktoré som zažila buď ja, alebo niekto iný v mojom okolí, zo strany knihomoľa.

Rivalita
Zdá sa vám, že čoraz častejšie sa knihomoli predbiehajú, kto bude mať skôr takú knihu, kto napíše lepšiu recenziu, kto prečíta viac kníh, kto napíše viac článkov, kto bude mať viac spoluprác a podobne?
Už to nie je klasický "knižný pôžitok", keď ste čítali knihu s radosťou a bolo vám jedno za ako dlho a koľko ste ich prečítali.
Posledné roky (hlavne s nástupom instagramu a goodreads) sa stretávame s tým, že ľudia si dávajú "knižné výzvy", t. j. koľko kníh chcú prečítať za rok. Na jednej strane je to skvelý nápad, ako sa vnútorne motivovať a mať zo seba skvelý pocit, ale na strane druhej je to aj veľký boj medzi niektorými knihomoľmi, ktorí sa snažia predbiehať v tom, kto prečíta viac. A keď náhodou neprečítate nejaké extrémne veľké množstvo na človeka, ktorý sa hrdí tým, že je knihomoľ, tak vás jednoducho vysmejú.
Kedy sa z čítania stal maratón a súťaž, v ktorej sa hľadá víťaz, ale cena je imaginárna?

To, čo sa mne páči, musí sa páčiť aj vám
S týmto sa stretávam veľmi často. Narazím na nejakú negatívnu recenziu na knihu, poviem si: Dobre, jeho/jej názor, skúsim to.
No potom sa vám daný človek ozve, že ako to môžeš čítať, taký brak, ako sa ti to môže páčiť, načo s tým strácaš čas a podobne.
Kedy sme došli k tomu bodu, že názor niekoho, kto napíše recenziu, je "svätý"?
Keď píšem negatívnu recenziu ja, tak sa snažím, aby vyznelo z nej to, čo sa mi nepáčilo, ale zároveň chcem dať akýsi podnet k tomu, že aj keď sa nepáčila mne, neznamená, že sa nebude páčiť niekomu inému.
Prečo teda knihomoli berú svoj názor ako názor, ktorý je správny? Každý má iné "čitateľské chute", každému sa páči niečo iné, tak prečo by zrovna jeden názor mal ovplyvniť zmýšľanie iných?

Viac fotím knihy, ako ich čítam
Instagram je v tejto dobe aplikácia, bez ktorej by si klasický bloger nevedel predstaviť existenciu. Ešte som nenarazila na blog, ktorý by nemal svoj instagram. Veď je tam čoraz viac ľudí, tak prečo to nevyužiť? Prečo sa nezviditeľniť?
Je to skvelá sociálna sieť, ktorá vám dokáže zabezpečiť dosť slušný počet sledovateľov a myslím si, že je to naozaj dobrá aplikácia, ktorá vám pomáha aj vo svojom osobnom raste.  Avšak!, existujú ľudia, ktorí si knihy viac fotia, než by ich čítali.
To, že fotíte knihy, vám zabezpečí možno aj spoluprácu, možno aj nejakých sledovateľov, no čo z toho, keď vlastne sa snažíte oklamať aj ich, aj seba? Prečítate za mesiac dve-tri knihy, no váš instagram má za mesiac viac ako pätnásť fotiek kníh.
Asi mi tu trošku uniká pointa, ale nesnažte sa urobiť z "knihomoľstva" biznis (alebo také čosi). Nesnažte sa robiť niekým, kým nie ste.
Áno, viem, knižné instagramy sú veľmi v "móde", no človek by mal aj tie knihy čítať, nielen fotiť. POZOR! Netvrdím, že my nepridávame veľa fotiek, ale my ich zároveň aj čítame.

Neschopnosť sa ďalej rozvíjať
Každý z nás určite nemá rád kritiku.
Neoprávnenú má každý nerád, pretože človeka vždy veľmi zamrzí, keď ho niekto kritizuje a pritom sa v tom vôbec nevyzná, len chce byť zlým.
No čo s tou oprávnenou? Tá nás má posúvať ďalej, zlepšovať sa.
Povedzme si úprimne! Vždy je niečo, čo sa dá zlepšiť. Keď vám niekto "zhejtí"  recenziu, tak sa poučte z toho! Netvárte sa ako boh. Netvárte sa, že vás to nezaujíma a že nemá dotyčný pravdu. Dajte si poradiť.
Ani my nie sme dokonalé a naše recenzie sa rokmi trošičku zlepšujú a už majú akú-takú štruktúru.
Čítajte recenzie, píšte, komunikujte, zlepšujte sa! Nemyslite si, že si poradíte sami. Veľa knihomoľov je ochotných pomôcť, tak prijmite pomocnú ruku a zlepšujte svoje vyjadrovanie, gramatiku, písanie recenzií, naberajte inšpiráciu a hlavne sa netvárte tak, akoby ste všetko vedeli a nemali sa v čom zlepšovať.

Závisť
Závisť či rivalita majú dosť blízko k sebe. Stretli ste sa s tým, že vám ľudia závideli, že ste niečo dosiahli?
Nám sa to stalo a z toho vznikol aj náš jeden článok, ktorý si prečítate tu, ak vás zaujíma.
Je to jedna z najhorších vlastností, nielen knihomoľov, ale celkovo aj ľudí, takže si nezáviďme, ale snažme sa lepšiť každým dňom.

Nedostatok empatie, vytváranie si názorov
S týmto som sa stretla teraz na vysokej škole a nebudem to tajiť, ale okolo mňa mám samých knihomoľov (nakoľko študujem aj taký odbor). Ľudia (knihomoli) si urobia o vás obraz, aký chcú, pritom vás vôbec, ale že vôbec,  nepoznajú.
Podľa mňa jednou zo základných vecí, ktoré vás knihy naučia, je empatia. Viete sa vcítiť do človeka, pochopiť jeho správanie, nesúdiť ľudí za to, ako vyzerajú. Tvrdíte, že ich viete pochopiť, v recenziách sa často stretávam s tým, že sa dokážete s postavou stotožniť, ale v realite? V realite na to akosi knihomoli zabúdajú. Súdia človeka za to, ako vyzerá, nič o ňom nevedia, nevedia, čo je v ňom, aký je. Jednoducho si o vás pomyslia, že ste hlúpy/a, a tým to končí. Nevedia, čo dokážete. Zhodnotia vás iba pre to, že ste svojská, trošku hlučná, smejete sa a chcete pomôcť spolužiačke, ktorá sa vás niečo pýta. Odrazu ste problémová. Pritom daný človek o vás nič vedie. Jednoducho vás berie ako človeka, ktorý je hlúpy. Neviem, či sa niektorým zdá, že "vyzerajú ako knihomoli", ale prečo si odrazu všetci myslia, že nik nečíta, a že sme "facebooková" generácia? V tejto dobe ľudia ešte stále čítajú, no niektorí si myslia, že nie. Nesúďme ľudí na prvý pohľad!

Toto je iba zlomok toho, čo sa dá povedať o súčasných knihomoľoch. Všimli ste si aj vy tieto vlastnosti u knihomoľov? Nehovorím, že to platí na všetkých, ale je veľa takých, čo sú presne takíto. Je to smutné, ale človek by od knihomoľa očakával akýsi rešpekt, empatiu, porozumenie, keď číta knihy. I keď je pravda, že záleží na tom, aké knihy číta...

>Sima<