Iste poznáte príbeh o meste, kde si ľudia na svoje telo vyobrazujú svoje životy. Sú to také chodiace autobiografie. Prečítate si z nich všetko. V tomto meste vládnu príbehy. Alebo skôr tí, čo tie príbehy vymýšľali?
Tento úžasný a jedinečný nápad s krásnymi obálkami sa dostal aj ku mne. Nevedela som odolať. Prvý diel ma nadchol, bolo to niečo nové a výnimočné. Tajuplné, nebezpečné, plné vzdoru a odhodlania, hľadania a skrývania. Prvej knižke vládli tajomstvá, tej druhej chaos.
,,Akoby tvoje telo trpelo hladom, a len čo sa atrament dotkne kože, nasýtilo sa, kým sa to nezopakuje... oslobodzujúce."
V tejto knižke sa autorka pohrala s minulosťou označencov. Leora sa dostáva k svojim koreňom a jediné, čo z každej strany počúva, je zdesenie a znechutenie v podaní jej novej ,,rodiny". Príbehy, ktoré počúvala celý život tu neexistujú tak, ako si ich pamätá. Všetko je hore nohami. Toto zanecháva značne zmätený pocit čitateľovi, pretože sa tu dokáže len ťažko zorientovať a dostáva sa medzi dva svety s rozlišnými detailmi. Ktorý si vybrať? Ktorý je ten správny? Pravdivý...
Na postavy, ktoré ste doteraz poznali, úplne zabudnite, v knižke sa objavujú len máličko. Tento príbeh vám predstaví úplne iné. Knižka má nádych niečoho iného, nového. Veľa nových postáv, nové prostredie, skoro akoby ste boli v úplne inom príbehu. Leora už viac nebýva vo svete tetovaní, ale v mestečku s ľuďmi s kožami prázdnymi ako biele steny. Ťažko v nich čítať. Ťažko si ich získať.
,,Preskúmajte moje srdce. Zistite, či je v ňom čokoľvek nečisté... Nemám čo schovávať."
Chápem tú rozpoltenosť v Leore. Veď zradiť svoj ľud a odísť k inému, aby zradila aj ten, nie je práve najpríjemnejšia situácia. Leorin zmätok sa stal aj mojím zmätkom pri čítaní tejto knižky. Nič nedávalo zmysel a skutočnú pravdu ste si museli len domyslieť. Avšak chápem, že k príbehu to náležite patrilo.
,,Nepripadám si, akoby som bola požehnaním, no môžem si vybrať aspoň to, že nebudem prekliatím."
Tešila som sa tiež na mnohé postavy, ktoré som si obľúbila v prvej časti, no tým táto knižka venuje len malý zlomok miesta. Ak ste si neboli istí vašimi sympatiami k postavám počas Tinty, tak pri Iskre sa vaše myšlienky určite zjednotia. Aspoň čo sa týka postáv. Aj to máličko priestoru, ktoré dostali, využila autorka naplno, aby ich vykreslila v tom pravom svetle.
,,Obviňujte ma ak chcete... Teraz patrím sem."
V konečnom dôsledku knižka nebola až taká zlá, no počas čítania som si trhala vlasy. Strašne som sa nudila a čakala som na zázrak. Koniec trošku pritvrdil, zrýchlil, avšak ešte stále to nebola žiadna pocitová supernova. Nezúfam však, pretože dúfam, že v ďalšej časti Leora všetko zachráni.
Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednať si ju môžete tu.
- Rony -
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára