40 dní pešo do Jeruzalema - Ladislav Zibura (recenzia)

Ladislav Zibura, ako český cestovateľ, nie je pre Slovákov až takou veľkou neznámou. Už od malička ho to lákalo - preskúmať svet, chodiť pešo, prekonávať svoje možnosti, objavovať novú kultúru, svet, spoznávať nových ľudí.

Vydal už tri knihy, ktoré zachytávajú tieto jeho tajuplné cesty, a ktoré vynikajú aj krásnymi obálkami, ktoré vás na prvý pohľad zaujmú a hlavne upútajú vašu pozornosť.

Od obálky sa dostávame k jednotlivým stránkam a odrazu na nás začne dýchať dobrodružstvo, nová kultúra, úsmevné momenty, ktoré v nás evokujú ilustrácie, ktoré skvelo nielen dopĺňajú príbeh, ale umocňujú aj celkový zážitok.

Od ilustrácií je to už len malý krôčik k samotnému deju, no a celkovo to vytvára veľmi čitateľnú, vtipnú knihu, ktorá si rozhodne získa vaše "cestovateľské srdce", nech už je také, ktoré túži po dobrodružstve a vydá sa ho hľadať, alebo len niekde v hĺbke by takéto dobrodružstvo chcelo zažiť.

Ilustrácie, rôzne tipy od samotného autora (čomu sa vyvarovať, čo je potrebné v deji vysvetliť a pod.) a samotný dej tvoria celok, ktorý je dobre stráviteľný, a duša čitateľa sa obohatí nielen o cestovanie, ale zároveň si obohatí svoje vedomosti a na chvíľku sa vyberie do krajiny, v ktorej je nehorázne teplo.

Zibura opisuje svoje dojmy z cestovania veľmi živo a nič neprikrášľuje. Netvári sa tak, že o krajine a ľuďoch treba povedať len to najlepšie, ale veľmi reálne opisuje všetky svoje zlé a dobré zážitky, ktoré obohacuje smiechom, ľahkosťou, iróniou, sarkazmom a niekedy aj takým "je mi to jedno".

V tejto knihe sa teda čitateľ vydáva na cestu s Ladislavom, objavuje nové miesta, číta o tom, ako sa Ladislav správa k druhým ľuďom, ako sa oni správajú k nemu, ale zároveň píše aj o obyčajných hlúpostiach, ktoré sú síce možno v príbehu nepodstatné, ale akosi vám pripadá potom dielo bližšie. Zoberme si ako príklad to, keď opisuje, aké má ubolené nohy, ako sa mu tvoria pľuzgiere a pod. Málokedy sa dostanete do kontaktu s takouto knihou, ktorá vám nič nezatajuje a všetko vám podáva príliš reálne, príliš do detailov. Veď v ktorej knihe ste o podobných strastiach = zbytočnostiach už čítali?

Autor zdôrazňuje veľkú pohostinnosť ľudí, ktorých počas putovania stretol. Opisoval, ako ho sami pozývali na čaj, ako mu ponúkli miesto na spanie, ako ho zavolali do rodiny, ako mu dali najesť, napiť, ako ho brali k sebe a správali sa k nemu úctivo, takmer akoby bol súčasť rodiny.
Veľmi pekne teda vykresľuje pomery, aké fungujú v Turecku, Izraeli, Sýrii či celkovo vo svete. Približuje nielen pohostinnosť cudzích ľudí, ale zároveň aj vojnu v Sýrii, nebezpečenstvo prespania u niekoho, strach, náboženstvo, ramadán.

Náboženstvo je v tejto knihe prítomné v každej podobe, autor taktiež vykresľuje situáciu v krajinách, problém migrácie, prechodov cez hranice. Ponúka nám svoje myšlienky a pohľady, ktoré si vytvoril na základe cestovania, spoznal ľudí, tradície, krajinu, a vie si vytvoriť teda názor, ktorý si vie aj obhájiť.

Často sa však dostávame aj do situácií, keď si "robí srandu" z iných, keď provokuje, keď nemá pravdu, no vie si to neskôr priznať a hanbí sa za to, čo zlé urobil.

Autor teda nedáva priestor len jeho púti, ale zároveň ponúka aj sondu do jeho vnútra, pocitov, ktoré prežíva. Veľakrát mi v knihe prišlo, že svojím vyjadrovaním si "zarába" na problém, no vedel sa vždy z neho akosi "vyhrabať".

Kniha je teda skvelou, rýchlo čitateľnou oddychovkou, ktorá je plná myšlienok o svete, o fungovaní sveta, o spoznávaní nových kultúr, ľudí, plná smiechu, radosti, irónie, ale taktiež plná myšlienok, názorov o cestovaní, či rád, ktoré je dobré, keď si uvedomíte skôr, ako sa vydáte na cestu.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.