Všetko v mojom živote sa rozpadlo na márne kúsky, niečo však ostalo neporušené, niečo, čo som mala odjakživa a vďaka čomu sa zo mňa stala spisovateľka - zvedavosť. Nádej. (s. 186)
Od knihy, v ktorej si už na prvej strane začnete zvýrazňovať odseky, očakávate naozaj veľa. Takých 100%.
No ja som dostala iba 80%.
Ariel Levy sa vo svojich memoároch zaoberá svojím životom, homosexualitou, ženami, ktorých je "príliš" - ženskými hrdinkami, svojou prácou, rodinou, túžbou spoznávať svet a jeho krásy.
Viackrát však do jej života zasiahne osud a oči jej ostanú pre plač.
Snaží sa postaviť na nohy, znášať obrovské straty, ktoré jej život pripravil, živiť v sebe nádej, že všetko raz bude dobré.
Môj smútok je taký intenzívny, až mám často pocit, že ma zrovná so zemou. (s. 9)
Musím priznať, že kniha obsahuje množstvo skvelých, krásnych, podnetných myšlienok na zamyslenie. Autorka nám dovolí nahliadnuť do jej súkromia, predstaví nám ľudí, ktorí tvorili/tvoria dôležitú úlohu v jej živote, ale zároveň nám dáva aj náhľad do svojho myslenia, či túžob.
Ariel pôsobí ako reportérka, chce cestovať po svete, zháňať a počúvať príbehy žien, ktoré majú "čo povedať". Svoju prácu berie vážne a celkovo sa jej aj veľmi darí. Je ambiciózna, cieľavedomá a dokáže sa popasovať so všetkým, čo príde.
Zažije však mnohé sklamania, kvôli ktorým sa musí vzdať ilúzií o krásnom a pokojnom svete.
Odkrýva tému materstva, nevery, závislosti. Jej život akoby bol raz hore, raz dole. Sama miestami vedie, čo chce. Snaží si nájsť svoje miesto vo svete, odpúšťa, verí v lásku, no sama robí hlúposti a všetko to, v čo verí, miestami vôbec nepraktizuje a nevie, čo je správne.
V medzičase som si myslela, že niekam smerujem. Ale v skutočnosti som sa len točila v kruhu. (s. 154)
Celkový dej knihy je výborný, zaujímavý, autorka nám ponúka viacero tém, ktoré sa vryjú pod kožu, objasňuje viacero situácií, ponúka rôzne charaktery, no akoby sama o sebe sa vo svojom vnútri nevie vyrovnať a hľadá odpovede.
Jej správanie sa dosť vymyká normálu, je nevyrovnaná a nakoniec zo svojich zlyhaní obviňuje niekoho iného.
I keď prišla niekedy sebecká, tak dokážete v nej nájsť pochopenie a lásku k svojim blížnym, k svojim kamarátom.
Veľakrát sa "popáli", no tento jej charakter nám ukazuje, že vo svojej podstate je to ľudská bytosť, ktorá sa nijako nelíši od nás. Môžeme, ale aj nemusíme s ňou sympatizovať.
V nevere hľadáte to, čo chcete dostať od človeka, ktorého najväčšmi milujete. A tak mu zlomíte srdce a už vám z neho nikdy nebude môcť dať ani len maličký kúsok. (s. 97)
Príbeh je rozdelený na tri časti a každá začína niečím, čo radikálne zmení Arielin život. Jej osud vás určite chytí za srdce, možno jej povaha vás niekedy nahnevá (či skôr jej myšlienky), ale celkovo budete mať akési prázdno na duši potom, čo ju dočítate, pretože odíde vaša kamarátka, ktorej život ste zaznamenali už od začiatku - spoznali ste jej rodinu, jej matku, jej bôle, jej vzťahy, straty, kamarátstva, a teraz ste dočítali poslednú kapitolu, ktorú si však môžete domyslieť sami, zapojiť svoju predstavivosť, a to je to, čo vám táto imaginárna kamarátka Ariel ponúkla ako posledné.
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára