Tichá pacientka - Alex Michaelides (recenzia)

Jej mlčanie bolo ako zrkadlo - videli ste v ňom sami seba.
A často to bol škaredý pohľad. (s. 109)

Alicia Berensonová má napohľad dokonalý život. Je známa maliarka, obklopená luxusom, vydatá za módneho fotografa, ktorého nadovšetko miluje.

A predsa, jedného dňa, sa to zmení...

Svojho muža chladnokrvne zavraždí, do hlavy mu vypáli päť rán a odvtedy neprehovorí.

Aliciino mlčanie sa mení na verejnú záhadu, ktorá ju preslávi. 

Psychoterapeuta Thea Fabera jej osud však natoľko fascinuje, že urobí všetko pre to, aby začala opäť hovoriť. Hľadanie pravdy však vyplaví na povrch skutočnosti, ktoré môžu Theov život rozvrátiť.

Neznášam, keď mu spôsobujem bolesť - a predsa mu niekedy až zúfalo túžim ublížiť a neviem prečo. (s. 136)

Tichá pacientka je psychologický triler s detektívnym podtónom, ktorý si získa vašu pozornosť už od začiatku. Tajomno, ktoré sa nesie od prečítania anotácie, ostane s čitateľom počas celej knihy.

Dej sa môže v prvom rade zdať banálny a príliš sa "ťahá", ale presne toto je autorov zámer.
Postupne sa dozvedáme nielen postup liečby Alicie, ale zároveň máme možnosť nahliadnuť do myšlienok Thea, ktorý nás sprevádza celým príbehom. A nielen do jeho myšlienok, ale zároveň aj do jeho života.

Autor doplnil dej aj viacerými odbočkami, ktoré zachytávajú denníkový záznam Alicie.
Čitateľ teda nie je napadnutý od začiatku, ale krok po kroku sa dostáva do hláv dvoch postáv, ktoré majú toho spoločného viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Radšej budem sama ako s nesprávnym človekom. (s. 181)

V knihe teda nechýba náhľad do psychiky postáv, problémy v manželstve, zdanie, že je všetko príliš dokonalé, zároveň sa nevyhýba stvárneniu psychiky aj vedľajších postáv, nielen tých hlavných.

I keď sa dej môže zdať prvoplánový, autor vytvoril naozaj premyslenú sieť ľudských osudov, ktorá vás rozhodne nenechá chladnými. Kniha je doslova nasiaknutá emóciami, ktoré sa derú na povrch. Nevynecháva lásku, zúfalstvo, nenávisť či strach.

Alicia sa môže zdať ako nevyrovnaná osobnosť, viac-menej len bábkou v rukách druhých, no dokáže čitateľovi, že je veľmi bystrá a zlo ostane potrestané presne tak, ako je potrebné.

Síce kniha končí veľkým odhalením a dá sa povedať, že uzavreto, čitateľ si môže koniec predstaviť sám a všetko môže inak dotvoriť. Alex Michaelides už ďalej nezachádza do podrobností, keď recipientovi vysvetlí všetko potrebné, ale necháva mu voľný priestor na myšlienky a dotvorenie príbehu.

"Tak ako terapia, aj hudba je o vzťahu - je absolútne závislá od učiteľa, ktorého si vyberiete." (s. 185)

Celý príbeh je podaný akoby v náznakoch a prijímateľ informácii nemôže len pasívne čítať, ale musí ich triediť, zhromažďovať a následne pochopiť. Viackrát mu vyrazí dych, ale pritom stále si udržuje neutrálnu roviny, keď vo vás prevládajú emócie, no on ich "nevystreľuje" príliš vysoko, dáva im voľný priebeh.

Tichá pacientka má určite skvelý potenciál zaujať čitateľov, priniesť im presne tú dávku napätia a tajomnosti, ktorú očakávajú, zároveň však má tendenciu, že na ňu postupne zabudnete, ako to bolo aj v mojom prípade. Autor síce vytvoril premyslený, zaujímavý a pútavý príbeh, ale časom aj toto jeho spracovanie vám vyfučí z hlavy a nezanechá vo vás hlbší dojem.

Oceňujem však množstvo digresií, ktoré deju veľmi pomohli, psychologické stvárnenie postáv, výsledný "vau-efekt" po prečítaní, striedanie pohľadov, či striedanie minulosti a prítomnosti, komplexný prehľad problematiky. Čo mi však absentuje je efekt, ktorý vo vás ostane ešte dlho po prečítaní. Knihu by sa dalo charakterizovať ako "ľahko zabudnuteľnú", avšak proces čítania za to všetko stojí, preto knihu  považujem za viac ako "vydarenú".

...láska, v ktorej niet úprimnosti, si nezaslúži nazývať sa láskou. (s. 120)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Panta Rhei. Knihu si zakúpite tu.