Deväť brestov - Robert Bryndza (recenzia)

Roberta Bryndzu slovenským čitateľom už zrejme netreba predstavovať. Do ich povedomia sa dostal sériou s Erikou Fosterovou, ktorá si svojím pútavým štýlom získala množstvo fanúšikov. Musím povedať, že aj mňa.

Na scénu prichádza však prichádza nová kniha, nová vyšetrovateľka Kate Marshallová, ktorá zažila kruté poníženie, a teraz musí bojovať nielen o svoju povesť, ale aj o svoj život.
Mladej Kate sa podarilo chytiť sériového vraha, známeho pod prezývkou Kanibal z Deviatich brestov. Jej úspech sa však čoskoro mení na potupu a ona musí s tým horko-ťažko bojovať.

Od týchto nešťastných udalostí však už uplynulo pár rokov. Život akoby sa stabilizoval a v ňom aj miesto pre Kate. Prednáša na univerzite a jej fungovanie je bezproblémové.
Až keď do jej života opäť vtrhne zločin.
Na scéne sa objavil imitátor Kanibala z Deviatich brestov, ktorý chce zavŕšiť jeho krvavé dielo...

Aj vy ste sa už dostali do fázy, kedy vám prídu niektoré knihy akoby odkopírované? Stále ten istý scenár, problémy či opisy?

Čitateľ musí uznať, že autor má skvelý nápad, zaujímavé zvraty a naozaj dokáže navodiť počas čítania napätie a záujem. Napriek tomu však v jeho knihách vidieť už akúsi šablónu, podľa ktorej tvorí a ktorá začína byť, povedzme si úprimne, miestami nudná. Autor sa akoby nezamýšľal nad iným "scenárom"; jednoducho už viete, čo bude nasledovať, ako všetko bude pokračovať. Čitateľa teda nemá čo prekvapiť.

Jeho tvorivosti táto šablóna viac ubližuje, ako pomáha. Do jeho kníh sa púšťate už len s tým, že viete, do čoho idete, neočakávate od toho nič viac, čo by vás zaujalo.

Odmietala byť obeťou vlastnej minulosti, ale keď sa človek stane obeťou v očiach druhých, už sa tej nálepky nezbaví. (s. 46)

Ďalším slabým článkom tejto knihy bola postava Kate. Nezáživná, miestami hlúpa, s množstvom problémov. Autor akoby nevedel vytvoriť zaujímavú vyšetrovateľku, ktorá je relatívne bezproblémová, no viac sa mu zdá prínosné vytvoriť postavu, ktorá je nevyrovnaná, má problémy v rodine, v prežívaní, ktorá koná na vlastnú päsť a ešte aj hlúpo dôveruje a, samozrejme, nejakým zázrakom sa jej vždy všetko, ako sa hovorí, prepečie.

Robert Bryndza je skvelým autorom, ktorý aj v jednoduchosti dokáže opísať zložitosť, dokáže vytvoriť prostredie, ktoré "dýcha", postavy, ktoré sú skutočné, no v Deviatich brestov akoby to prestal byť "on". Jeho prostredie dýcha síce záhadnosťou, temnotou, no nevnáša do rozprávania žiaden cudzí element.

Jeho postavy začínajú konať nepremyslene, i napriek tomu, že sú to vycvičení policajti, ktorí vedia, čo sa môže a nemôže robiť.

Istým pozitívnym momentom v knihe sú rodinné vzťahy, či už tie pozitívne, v ktorých si jeden člen hľadá cestu k druhému, alebo tie menej šťastné, ktoré zachádzajú až do akejsi posadnutosti.

Bryndza mal skvelý nápad, no jeho využitie je menej než priemerné. Síce zachytáva lásku, odvahu, myšlienkové pochody svojich hrdinov, no na druhú stranu sa nevyhýba klasickým klišé veciam, ktoré nájdete v každej druhej lacnej detektívke a v každom prvom lacnom trileri. Taktiež je nastavený na akýsi modul "všetko hneď vedieť", v ktorom dodáva Kate asi nadprirodzené schopnosti, pomocou ktorých dokáže vyriešiť všetko hneď, z ničoho nič.

Nemôžem však tvrdiť, že autori chýba napätie, vyhrotené vzťahy, zauzlenosť, zaujímavý príbeh, no miestami sa akoby zamotal do spleti, ktorú vytvoril, a ťažko sa mu z nej dostávalo.

Deväť brestov je kniha, ktorá je slabšia od svojich predchádzajúcich, avšak nenájde si svojich čitateľov. I keď je to slabší odvar oproti jeho iným knihám, tak stále v nej môžete nájsť pozitíva - zobrazenie vzťahov, opis väzenského prostredia, vyšetrovanie. Len sa nedá od nej očakávať príliš...

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite tu.