Je hrdinka vo svojom súkromnom svete, no niekedy vám príde skôr ako antihrdinka.
Jej postava je premyslená, dôvtipná, zmyselná až miestami šialená.
Vskutku obyčajná žena, ktorá má prácu, rodinu, pohodlie, lásku a život, ktorý ju nudí, vášeň, ktorá ju napĺňa, tajomstvo, o ktorom vedia iba tí, čo môžu a tí, ktorí nie, tak tí sú voči tomu slepí. Ale dokedy?!
Adele trpí sexuálnou závislosťou, od sveta si drží odstup a nedokáže si to uvedomiť dostatočne na to, aby prestala s tým, čo robí, aj keď si uvedomuje, že to nie je dobré.
No kde je tá pomyselná hranica, keď už si povie STAČÍ!?
Pohŕdanie, beznádej, frustrácia, rezignácia, nepochopenie, trpkosť, potešenie, ľahostajnosť, strach, odvaha. To je len malý zlomok, o čom je táto kniha.
Adele na prvý pohľad pôsobí veľmi lacne a jej chovanie dosť neprimerané. Avšak môžete v nej nájsť dušu, ktorú budete chápať. Dušu, ktorá je uväznená vo vlastnom tele. Dušu, ktorá zažíva strach, nepochopenie zo strany druhých, ale aj také vnútorné nepochopenie. Spojenie dvoch kontrastných pováh v jednej.
Jej muž. Muž snov. Dokonalý lekár, ktorý ju miluje, ale aj tak má svoje chyby. Príliš dôveryhodný, no všetká trpezlivosť má svoje hranice.
Kamarátka, ktorá o všetkom vie, ale nezakročí. Nesnaží sa prehovárať.
Ďalej ľudia, ktorí Adele nechápu, alebo nechcú chápať.
Situácie, ktoré sú hlúpe, panovačné, prudké, ale tvoria jadro príbehu.
...Jedno ti poviem," Simone si odpije z ginu a mľaskne jazykom o podnebie, "nespokojní ľudia ničia život všetkým naokolo." (s. 146)
Celá kniha je akoby súzvuk zvrátenosti, nádeje, snahy, chorobnej lásky a túžby. Autorka podáva myšlienky hlavnej postavy bez prikrášlenia. Píše surovo, brutálne, ale zároveň s ľahkosťou.
Dokáže vám pomotať hlavu, pošliapať vaše predstavy, zamotať myseľ a hlavne skúsiť pochopiť, nesúdiť.
Leila Slimani vytvorila veľmi čitateľný literárny počin. Tému svojej prvej knihy si vybrala ťažkú, ale zvládla ju bravúrne. Odkrýva životy žien, ktoré sú "otrokyňami" svojich túžob. Žien, ktoré túžia po normálnom živote, rodine, krásnom dome, po láske, no ich myšlienky a činy smerujú opačným smerom.
Leila píše o Adele, ktorá síce pôsobí vulgárne, lacno, neuvážene, ale vidí v nej ženu, ktorá hľadá svoju cestu v bludisku života, snaží sa z neho dostať, no je doň až príliš zamotaná a sieťky tejto pavučiny sa nedajú len tak ľahko pretrhnúť.
Bola jeho neurózou, šialenstvom, ideálom. Jeho iným životom. (s. 127)
>Sima<
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk Knižočku si zakúpite tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára