pondelok, 24. júla 2017

Všetko príšerné aj krásne - Recenzia

Anotácia: Krásne romantický, silný, ale aj mierne provokatívny príbeh lásky medzi dvomi celkom rozdielnymi ľuďmi. Wavy je dcéra drogového dílera a psychicky nevyrovnanej, citovo labilnej ženy. Život ju naučil nedôverovať nikomu a ničomu, dokonca ani vlastným rodičom. Je uzavretá, radšej drží jazyk za zubami a už ako osemročná musí doma variť a starať sa o malého brata. Jediné potešenie nachádza v pozorovaní hviezd na poli pri dome, až raz pri tom nechtiac spô
sobí nehodu - motorkár Kellen v snahe vyhnúť sa dievčatku takmer príde o život. Medzi tínedžerkou Wavy a obrovským potetovaným chlapom a, ako sa ukáže, bývalým kriminálnikom sa nečakane rýchlo vytvorí mocné puto. Pre Wavy je vzťah s Kellenom jediná krásna vec v brutálnom svete narkomanov a zhýralosti. Lenže čo je krásne pre ňu, je neprijateľné pre okolitý svet.

***

Vyťahovala jedlo. Škatuľku s jahodami. Vaničku čokoládového pudingu. Celý podnos plný malých kociek citrónového koláča. Vedierko čokoládovej zmrzliny a plechovku smotany.
Takto si predstavujem kamarátku.


Táto krásna knižočka ma zaujala hlavne pre obálku. Neskôr pre anotáciu, a teraz som z nej unesená pre príbeh, ktorý ma veľmi zasiahol, pretože bol neskutočne krásny.

Do knihy som sa púšťala s veľkým očakávaním. Keď som bola v práci, v rádiu stále o nej hovorili. Už som začínala zvyšovať svoje nároky, a keď som ju začala čítať, bola som sklamaná. Príbeh na začiatku je taký veľmi nejasný a celkovo sa mi rozbeh tejto knihy nepáčil. Bolo to všetko plytké a zároveň sa ospravedlňujem, že použijem taký príklad, ale tá kniha na začiatku mi už pripomínala knihy o upíroch. Nie doslovne! Celkovo teraz sa každý autor veľmi snaží dostať do knihy nejakú chorobu. Už je to ako aj s tými upírmi. Tiež bola taká éra, keď autor sa snažil do kníh natrieskať upírov, krv, lásku a podobne. Teraz je obdobie, keď v knihe čítate o nejakej zákernej chorobe, o smrti. Už vás to začína mierne otravovať, pretože väčšinou choroba alebo smrť v človeku evokuje plač. Autori sa veľmi snažia útočiť na city. Tejto autorke sa to teda podarilo, ale rozhodne nie na začiatku. Vtedy som sa až striasla a hovorila si: Bože, toto nedopadne dobre! Ešteže som to čítala ďalej.


Na celom svete ona bola jediný človek, ktorému záležalo na tom, či žijem alebo hnijem v zemi. Ak by si na mňa niekto dnes v noci spomenul, tak len ona. 


Čakala som krásny, romantický, až presladený, príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa milujú a nemôžu byť spolu. Áno, je to príbeh o ľuďoch, ktorí sa milujú a nemôžu byť spolu, ale hlavná hrdinka má na začiatku osem a hlavný hrdina má tak trošku viac.

Obálka:
Obálka je úplne úžasná. Zaujme vašu pozornosť. Celkovo som dosť veľký milovník obálok a skoro vždy si vyberám knihy podľa obálky, takže pre túto jednoznačne musím dať "palec hore".

Postavy:
Wavy je mladé dievčatko, ktoré verí všetkému, čo jej povedia. Autorka skvele vykreslila postavu osemročnej Wavy. Väčšinou sa teraz autori snažia, aby postava dieťaťa myslela a konala ako dospelý človek. Pri tejto postave sa to nestane. Vidíme úžasný, ale zároveň aj zlý svet očami dieťaťa, ktoré objavuje, spoznáva. Nič nerobí nasilu. Skúma svet, snaží sa odlíšiť dobré a zlé veci. Postupom času vidíme, ako Wavy rastie, vyvíja sa, či už psychicky, alebo fyzicky. Autorka zvolila úžasný kontrast medzi hrdinami tohto príbehu. Wavy je ako anjelik, Kellen je "hora svalov." Milovala som obidvoch, pretože boli niečím výnimoční.
Kellen síce nie je prototyp krásneho, úžasného, dokonalého muža, ale aj napriek tomu, že nie vždy sa správa ukážkovo, v srdci mu drieme láskavosť a pokora. Je to ten typ chlapa, ktorý ma v sebe niečo, čo vo vás vzbudí určité sympatie, a nakoniec ho budete milovať, nech urobí hocičo, aj to s čím nesúhlasíte.
Je tam viacero postáv, ale najviac som si obľúbila Renne, ale taktiež Amy. Jediná osoba, ktorá sa správala ako nepríčetná bola Wavyna teta. (Fakt som niekedy mala chuť jej otrieskať hlavu.) (- Ak nerátame jej rodičov a ľudí, ktorí sa pohybovali v prostredí drog, okolo jej otca.)

Páčilo sa mi, akí sme rozdielni, a pritom rovnakí.


Dej:
Dej je plný lásky, pochopenia, snahy, drog, bitiek. Vidíme, že aj napriek zlému prostrediu, ľuďom, nepriazni osudu, si hlavné postavy našli k sebe cestu. Môžeme vidieť krásnu cestu formovania lásky medzi dieťaťom a mužom.
Taktiež nám autorka ponúka pohľad na prostredie drog. Ako jeden deň sa dokáže človek, respektíve žena, o seba postarať, umyť sa, namaľovať, obuť si opätky, a na druhý deň má prepadnuté oči, mastné vlasy, zanedbá svoju hygienu a jedinú útechu vidí v drogách.
Dej je poprepletaný nenávisťou, ktorá sa snaží škodiť na každom kroku. Vidíme, ako sa najbližší snažia chrániť svoju rodinu, i keď niekedy je tá snaha celkovo zbytočná a nie moc dobre prezentovaná.
Hlavnou myšlienkou knihy je, podľa mňa, to, že láska dokáže prekonať všetky prekážky. Odpustiť, uzmieriť, ale hlavne prežiť.

"Zničila som všetko, čo ma robilo šťastnou."


Štýl písania:
Autorka ma od začiatku do deja veru nevtrhla. Dej sa mi zdal príliš plytký, štýl rozhádzaný, čaro príbehu niekde nadobro stratené. Autorka rozdelila knihu do 5 častí. Prvá bola z nich asi najslabšia, keďže veľmi dlho mi trvalo zvyknúť si na štýl autorky, na vyjadrovanie postáv, na dej, na prostredie, na charaktery postáv, ktoré mi niekedy fakt "brnkali na nervy".
Koniec, respektíve posledná kapitola, bola pre mňa dosť veľkým skokom. Pripadala mi akoby narýchlo napísaná. Koniec som si predstavovala trošku inak, ale napriek tomu nesklamal.

Čakáte presladený príbeh lásky a dostanete príbeh, pri ktorom sa smejete nahlas, plačete, potom sa usmievate od ucha k uchu, krútite hlavou a zas plačete!

..... za smrťou sa netreba ponáhľať. Ona si človeka aj tak čoskoro nájde.


A čo vy? Čítali ste túto knihu? Ak nie, určite vám ju odporúčam. Pretože jednoznačne patrí medzi moje obľúbené, ak nie najobľúbenejšie knihy, ktoré som prečítala za tento rok.

>Sima<

Za knihu ďakujem. Môžete si ju zakúpiť tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára