Pianistka - Elfriede Jelinek (recenzia)

"Táto žena je taká stará a ešte stále nevie, čo chce. Ja som taký mladý, ale vždy viem, čo chcem získať." (s. 199)

Erika Kohutová je profesorka klavíra na viedenskom konzervatóriu. Jej otec zomrel v psychiatrickej liečebni, čo je jeden z dôvodov, prečo žije osamelo so svojou dominantnou a konfliktnou matkou.

Vedie dvojaký život. Cez deň je rezervovaná učiteľka a zasluhuje si rešpekt či priazeň svojich kolegov, avšak po nociach sa oddáva perverzným a násilným túžbam.

Jej zvyky naruší mladý študent Klemmer, ktorý sa chce votrieť do jej priazne. Spočiatku ho odmieta, no neskôr sa mu podvolí.
Za určitých pravidiel...
ktoré prídu Klemmerovi nechutné a zvrátené a on si nedokáže predstaviť, aby im vyhovel.

"Vzájomnosť v láske je, napokon, skôr výnimočný prípad, väčšinou predsa ľúbi len jeden, kým druhý je zaneprázdnený snahou utekať tak rýchlo, ako ho nohy nesú." (s. 267)

Pianistka je veľmi špecifická a naozaj náročná kniha pre čitateľa. Jednak tým, že téma, ktorú autorka spracovala nie je vôbec ľahká a "dobre stráviteľná", ale zároveň aj svojím štýlom spracovania je náročná na vnímanie. Autorka sa vyhýba dialógom, jej štýl je príliš poetický, príliš patetický, zameraný na rôzne metafory, prirovnania, prísne vybranú štylizáciu a pravidlá, ktoré nemožno porušiť.

Svojou slovnou zásobou sa stáva kniha ťažká pre čitateľa, ktorý jej nevenuje dostatok pozornosti. Rovnako ako Erika, aj kniha sa snaží vyvolať pozornosť, vzbudiť záujem a priviesť čitateľa až na pomyselný vrchol zbláznenia.

"Sama bolesť je len dôsledkom vôle k slasti, k deštrukcii, k zrovnávaniu so zemou a vo svojej najvyššej forme istým druhom slasti." (s. 110)

Erika je citovo vyprahnutá osoba, kontrolovaná svojou matkou, často strácajúca sa medzi predstavami a realitou, zachytávajúca život v najzložitejším podobách - v podobách, ktoré od nej očakávajú ľudia v okolí.

I napriek tomu, že sa snaží istým spôsobom vymaniť z puta, ktoré ju drží s matkou, nedokáže bez nej prestať existovať. Zúfalo túži po jej priazni, miestami akoby sa chcela do nej vžiť a nájsť správnu cestu.

Jej cesta je však vrtkavá a túžba omnoho silnejšia ako rozum. Začne jej dvoriť mladý muž, ktorý v nej vidí stelesnenie toho, po čom túži.
Keď však objaví jej skryté chúťky, tak sa jej obracia chrbtom.

"Žena nie je navyknutá na rolu prenasledovanej a neobzerá sa. A predsa sa musí naučiť, že ona je divou zverou a muž je poľovníkom. Čím skôr to pochopí, tým lepšie." (s. 201)

Erika je teda vystavená nielen matke, ktorá ju chce neustále komandovať a nedokáže bez nej prežiť, pretože si myslí, že vlastní jej život, ale zároveň je uväznená v tele, ktoré túži po zvrátenosti, ktoré však nedokáže prijať, len na ne myslieť.

Stáva sa tak otrokom nielen túžby po láske či sexualite, ale zároveň má túžbu byť v súzvuku so svojou matkou a niekým ďalším, o ktorom matka nemôže vedieť. I keď sa zdá jej otrokom, v určitých miestach vidieť jej progres a šancu a chuť vymaniť sa zo zabehnutých koľají a nájsť svoj smer, ktorým sa bude uberať.

"Dieťa je modlou svojej matky, ktorá za to od dieťaťa vyžaduje len maličkosť: jeho život." (s. 28)

Napriek bolestiam, zúfalstvu, smútku, ktorým sa obklopuje, je neschopná s tým niečo urobiť. Bolesť sa do nej vžila a ona sa zúfalo snaží vžiť do nej. Hľadá akýsi alternatívny svet, v ktorom bude spokojná. Jej túžby však nedokáže pochopiť nikto, ani ona sama. Keď dostane to, čo potrebuje, neostane spokojná, ale stále len hľadajúca zmysel jej túžby a bytia. Uväznená sama v sebe a v náručí matky, ktorá si vyhradila právo na jej život.

Elfriede Jelinek vytvorila kontroverznú knihu, ktorú budete z duše nenávidieť, ale aj milovať. Doslova nebudete vedieť, či máte ísť... vracať zo všetkých slov, situácií, činov, ktoré sa v knihe odohrali, alebo obdivovať jej talent tým, že dokázala vo vás prebudiť zhnusenie a záujem v jednom zamotanom klbku, z ktorého sa neviete dostať, a neviete určiť, čo prevyšuje. Erika sa vám vryje pod kožu rovnako, ako sa bolesť a matka vryla do nej. Hľadáte správny prístup a posudok k tejto knihe, ale rovnako ako ona tápete, či ste na správnej ceste.

"Premeriavajú si žiačku a pomyslia si, že hudba jej mala už v detstve povzniesť dušu, a pritom jej akurát pozdvihla päsť." (s. 18)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite aj tu.