Volám sa Anna - Lizzy Barber (recenzia)

Dve mladé ženy zúfalo túžiace po pravde.
Anna, ktorú matka učila, že vždy musí kráčať na ceste k Bohu. Má ju poslúchať, zostať čistá a vždy jej všetko povedať.
Na svoje osemnáste narodeniny sa však vzbúri proti maminým pravidlám a poza jej chrbát navštívi floridský zábavný park.
Nikdy tam však nebola a mala zakázané ísť, tak prečo sa jej všetko zdá tak známe? A čo ten záhadný list?

A potom tu je Rosie. Dievča, ktoré vyrastalo v tieni nezvestnej sestry, ktorej pátranie ani po rokoch nebolo úspešné. Teraz však hrozí jeden veľký kolaps a Rosie sa aj napriek matkiným či otcovým pravidlám rozhodne konať sama za seba a odhaliť pravdu. Nebude to však pre ňu nebezpečné?
A čo majú vlastne tieto dve ženy spoločné?

"Vždy som mala pocit, akoby niektoré časti mojej bytosti k sebe nepatrili. Je to ako - je to ako vo vani, keď je voda pokrytá takou hustou penou, že cez ňu nevidieť, len občas prenikne na povrch niektorá časť tela - raz koleno, inokedy prst na nohe. A je to, akoby si nebol celý, ale rozlámaný na kusy." William prižmúri oči. Hovorím sťažka, potkýnam sa na svojich slovách. "Takto sa cítim. Ako časti celku, ale akoby nejaká časť zo mňa chýbala." (s. 109)

V rámci čitateľského sveta si čitateľ ľahko domyslí, o čom celá táto kniha bude. Hľadanie stratenej sestry, odkrývanie tajomstiev, temná minulosť a hlavne otázka: prečo?

Autorka vo svojej knihe siahla po dvoch pohľadoch, ktoré dokážu nám čitateľom lepšie priblížiť problematiku z dvoch strán.
Čitateľ sa teda môže dostať do hláv dvoch hlavných postáv, ktoré budú ďalej rozvádzať dej.

Annu začneme vnímať ako dievča, ktorému sa postupne odhaľujú spomienky, pátra po odpovediach, snaží sa žiť podľa svojej matky a hľadá akýsi oporný stĺpik, ktorý by jej pomohol všetko vyriešiť. Často sa púšťa do komplikácií, no jej potreba vedieť o sebe čo najviac je silnejšia, než jej kresťanská výchova.

Rosie je zas dievča, ktoré sa snaží nájsť svoju stratenú sestru, no zároveň čelí rôznym stránkam svojej osobnosti, ktoré sa nedokážu s touto stratou vyrovnať. Sama nachádza rôzne cestičky, ktoré by ju mali naviesť na to, čo je správne a nesprávne, no ona si nevie vybrať. V ľuďoch vidí zúfalstvo, chuť pochopiť jej situáciu, no zároveň ju aj využiť proti nej.
Každý deň čelí svojim démonom, ale nevzdáva sa nádeje, že všetko sa raz vyrieši.

"...šťastie je krehké, najmä ak je postavené na tajomstvách." (s. 315)

Lizzy Barber vytvorila teda zmes tajomstiev, ktoré sa netýkajú len prísnej výchovy či neúspešného hľadania stratenej dcéry, ale svoju knihu rozvádza na niečo vyššie. Na spleť fanatizmu, nedôvery, posadnutosti a tajomstiev, ktoré čitateľa prekvapia a možno aj zarazia.

Jej štýl je však strohý, obyčajný, zo začiatku príliš fádny, potom naberie tempo, no opäť sa autorka vráti do neutrálnej hladiny. Prakticky celú prvú polovicu knihy sa nič nedeje. Čitateľ sa zoznamuje s dejom, s myšlienkami hlavných postáv, s problematikou vzťahov, lásky, výchovy, ale niekedy autorkine pasáže sú úplne zbytočné a recipient dokáže pri nich stratiť "chuť na čítanie".

Vo svojej podstate má kniha zaujímavý námet, spracovanie, dejovú linku, zvraty, teórie, fakty, ktoré sa snažia objasniť záhadu zmiznutia, no jej štýl prebíja myšlienku a určitým spôsobom dej stráca napätie, zaujímavosť, a čitateľ stráca prvotné očarenie.

"Veľmi chcem byť taká, akú ma chcú mať. Koho chcú mať. Ale oni chcú Emily. A ja neviem, kto je Emily." (s. 316)

Záver autorka urýchlila, nemáme šancu sa ako čitatelia dozvedieť o niektorých osudoch viac. Ponúkla nám len to, čo uznala za vhodné - čiže iba príbehy hlavných hrdiniek, ktoré sa v určitom momente pretli, ale dôležité vedľajšie postavy ostali zahalené, neprebádané a hlavne skryté pred našimi očami, teda aspoň čo sa ich osudov týka.

Celkovo knihu nehodnotím nejako pozitívne, pretože nezasiahla ma tým spôsobom, ako som od nej očakávala, ale zároveň musím podotknúť, že jej myšlienky sú rezonujúce. Lizzy takto chcela poukázať na činy, ktoré sa spáchajú, no vždy je tam nejaký hýbateľ, ktorý ľudí núti urobiť niečo zlé. Zároveň poukazuje na psychické správanie rodinných príslušníkov, ktorí prišli o svojho člena a nevedeli, kde môžu hľadať, nemal im kto pomôcť, boli bezradní.
Rosie a Anna boli dve osoby, ktoré mali toho veľa spoločného, no vo veľa "veciach" boli úplne odlišné. Hlavne čo sa týka priorít v živote, výchovy, správania. No jednu dôležitú vec/túžbu mali spoločnú - túžbu po poznaní pravdy.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju aj tu.