Si mŕtvy: História bombardovania - Sven Lindqvist (recenzia)

"Pálime ich mestá, vytíname ich ovocné stromy, zabíjame ich ženy a deti. Ešte raz sa pýtam, je to naozaj ten najlepší spôsob, ako ich naučiť milovať civilizáciu?" (s. 41)

"Zomrel si," hovorievali sme. "Si mŕtvy," hovorievali sme. Vždy sme sa hrávali na vojnu. Mnohí naraz, dvaja a dvaja, alebo sami vo svojich snoch. Vždy bola prítomná vojna, vždy mŕtvi. (s. 13)

Týmito slovami začína prvý vstup tejto publikácie plnej pušného prachu, oslepujúcich výbuchov a množstva obetí. 

Si mŕtvy je nevšedné dielo od švédskeho autora, ktoré nečítate stránku po stránke, ale prechádzate akýmsi labyrintom, labyrintom života. 

"Nikto už nepočítal ľudské obete, škody sa rátali v jednotkách plochy, v štvorcových míľach." (s. 181)

Rovnako ako život je nepredvídateľný, tak aj vaše kroky v tejto knihe. Spoločne s autorom sa vydáte históriou bombardovania od vynálezu balóna, od schopnosti lietať, až po vynájdenie bômb na hromadné ničenie, atómovej bomby či rakety. 

Pozoruhodný sled udalostí, ktoré autor dopĺňa svojimi zážitkami či myšlienkami. 

Celé dielo je zároveň sondou do literatúry, ktorá prináša určité predpovede, ako ľudia budú/môžu žiť, ak sa nespamätajú.

"Každý chce mať vlastnú planétu, slnečnú sústavu, vlastný vesmír." (s. 50)

Dvadsaťdva vstupov, ktoré vás v stručnosti prevedú historickými udalosťami, dôležitými míľnikmi v oblasti techniky, vynálezov, politiky, zároveň aj výrazné diela, ktoré ovplyvnili nielen literárny svet, ale aj skutočný život. 

Z odseku číslo 17 sa dostanete na odsek číslo 267, odtiaľ na 269. 

Postupne si vytvárate predstavy o svete minulom, prítomnom a budúcom. Hlboké myšlienky nad stavom sveta, nad zákonmi, nad mocou, ktorú držia krajiny v rukách, nad silou, ktorú môžu kedykoľvek použiť, nehľadiac pritom na civilistov, si získajú vašu pozornosť a vy budete so záujmom listovať v knihe a každou stránkou odkrývať dejiny ľudstva a techniky. Dejiny plné hrôzy, násilia, no hlavne moci. 

"Ľudia skákali do kanálov, ponárali sa, aby im nad hladinou zostali len ústa. Stovky z nich zomrel v dyme či z nedostatku kyslíka. V iných kanáloch voda zovrela a ľudí uvarila zaživa." (s. 178)

Bolestne sa dívate na zničené krajiny, na bohatstvo, o ktoré prichádza zem, na ľudí, ktorí prišli o život pre ľudskú pýchu. Reálne opisy toho, čo napáchali bomby medzi ľuďmi. Choroby, hlad, bolesť, plač, znetvorenie, skaza celkového fungovania, obmedzenie ľudskej slobody a vôle, prvé pokusy, čo sa týkali sily bômb na necivilizované obyvateľstvo.  

Sven Lindqvist sa nezameriava iba na fakty, či už politické, o tom kto kde vládol, kto čo vyslovil, či iba na použitie zbraní, ničenie životov, ale zároveň sa snaží nahliadnuť oveľa hlbšie, na myšlienky, čo vedú ľudí k takým činom, na budúcnosť postihnutých miest, na budúcnosť ľudí, ktorí prežili či neprežili. 

"Roky mladosti sú cenné a dôležité pre nás všetkých. Moja mladosť sa stratila v tridsiatich šiestich operáciách. Kedysi som sa veľa smial, s nádejou som sa díval do budúcnosti. Mal som dve ruky, ktoré vedeli hrať na harmonike. To všetko mi vzala bomba... V tomto svete by už nemalo byť viac obetí, ako som ja. Nikdy viac. Za nič na svete ešte jeden taký, ako som ja." (s. 283)

Vo svojej knihe vytvára smutný pohľad na planétu Zem, ktorá je ovládaná silnými krajinami, ktoré sa snažia držať svoju moc v rukách, a je len otázkou času, kedy túto moc ukážu druhým. No tí, ktorí budú trpieť, nebudú vodcovia postihnutej krajiny, ale jej úbohí, bezbranní civilisti, ktorí si volia ľudí do funkcií, ktoré spravuje štát. Ako však obmedziť ľudskú chamtivosť a dať na výslnie ľudskosť, keď sa už stratila v spleti lží a peniazov?

"Na ulici boli ľudia, niektorí mŕtvi, iní ešte žili, no uviazli v asfalte. Museli bez rozmyslu vybehnúť na ulicu. Nohy sa im prilepili, a tak sa zapreli rukami, aby sa oslobodili. A teraz štvornožky kričali o pomoc." (s. 161)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Absynt. Knihu si kúpite aj u nich na stránke.